Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) predkladá Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky.

Návrhom zákona sa transponujú požiadavky smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/2184 zo 16. decembra 2020 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (prepracované znenie) (ďalej len „smernica (EÚ) 2020/2184“), ktorá rozširuje oblasť pôsobenia pôvodnej smernice Rady 98/83/ES z 3. novembra 1998 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (Ú. v. ES L 330, 5.12.1998; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 4) v platnom znení a prepája jej požiadavky s požiadavkami a ustanoveniami iných záväzných európskych predpisov s cieľom vzájomného dopĺňania a využívania poznatkov získaných podľa týchto predpisov. Základnými prioritami smernice (EÚ) 2020/2184 je v súlade s medzinárodnými dokumentmi, dohovormi a iniciatívami ochrana ľudského zdravia pred účinkami kontaminovanej pitnej vody a zlepšenie prístupu k vode, pričom dôraz sa kladie najmä na vybrané skupiny obyvateľstva, ktoré nemajú prístup k vode.

V návrhu zákona sa dopĺňajú kompetencie Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a regionálnych úradov verejného zdravotníctva v oblastiach súvisiacich so zabezpečením zásobovania kvalitnou a zdravotne bezpečnou pitnou vodou. V súlade s požiadavkami Smernice sa dopĺňa nová kompetencia pre Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Poprade ako národnej inštitúcie pre hodnotenie zdravotnej bezpečnosti chemických látok na úpravu vody a filtračných médií, ktoré sú určené na styk s pitnou vodou.

Dopĺňa sa kompetencia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorá je v súlade s ustanoveniami zákona č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami v znení neskorších predpisov. Odborní pracovníci Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky sa zúčastňujú rokovaní povodňových komisií, krízových štábov a vyhodnocujú povodňové škody a doplnením ďalšej kompetencie Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky sa umožní ustanoviť limit pre ukazovatele a látky, ktoré nemajú vzhľadom na ich ojedinelý výskyt alebo z dôvodu, že ide o nové látky, určené limitné hodnoty, ktorá je v súlade s ustanoveniami zákona č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami v znení neskorších predpisov.

V oblasti vody sa upravujú kompetencie a povinnosti pre Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Výskumného ústavu vodného hospodárstva a orgánov štátnej vodnej správy.

Návrhom zákona sa ustanovujú nové povinnosti a princípy v oblasti uplatňovania prístupu, ktorý je založený na manažmente rizík vo všetkých častiach dodávateľského systému, nové požiadavky na zdravotnú bezpečnosť materiálov, výrobkov a filtračných médií určených na styk s pitnou vodou a chemických látok na úpravu vody a na vykonávanie opatrení na ochranu zdravia. Dopĺňajú sa nové kritériá na kvalitu a zdravotnú bezpečnosť pitnej vody a spôsob jej preukazovania. Upravuje sa problematika vydávania výnimiek na použitie pitnej vody, ktorá nespĺňa požiadavky ukazovateľov kvality pitnej vody. Zavádzajú sa nové povinnosti v oblasti poskytovania údajov o miere strát pri zásobovaní, pri poskytovaní informácií verejnosti, ale aj v oblasti dostupnosti údajov pre Európsku komisiu, Európsku environmentálnu agentúru a Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb.

V návrhu zákona sa niektoré povinnosti s ohľadom na požiadavky smernice (EÚ) 2020/2184 rozdelili do samostatných ustanovení z dôvodu lepšej prehľadnosti a lepšej aplikácie do praxe.

V návrhu zákona v novom § 17e sú zohľadnené požiadavky z aplikačnej praxe a zvyšovanie výskytu legionelóz ako aj požiadavky smernice (EÚ) 2020/2184 na znižovanie výskytu ochorení súvisiacich s batériami rodu Legionella, preto sa v tomto ustanovení upravujú požiadavky na teplú vodu.

Návrh zákona ide nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ stanovených v smernici (EÚ) 2020/2184 a ustanovuje vybrané požiadavky, ktoré sú v nej ustanovené ako dobrovoľné ako povinné. Ide o povinnosti, ktoré boli národnými predpisy ustanovené doteraz alebo sú zo zdravotného hľadiska pre oblasť pitnej vody významné. Smernica (EÚ) 2020/2184 úpravu požiadaviek v oblasti zásobovania na národnej úrovni v súvislosti s miestnymi podmienkami (napr. čl. 5 odsek 3 smernice (EÚ) 2020/2184) vo viacerých článkoch pripúšťa.

Návrhom zákona sa upravuje povinnosť zamestnávateľov zabezpečiť odbornú prípravu všetkých zamestnancov, ktorí sú pri práci exponovaní diizokyanátom, ako aj povinnosť fyzických osôb - podnikateľov, ktoré nezamestnávajú iné fyzické osoby a sú pri práci exponované diizokyanátom.

Z dôvodu poskytnutia dostatočného času na zabezpečenie odbornej prípravy pre všetky osoby,

ktoré sú pri práci exponované diizokyanátom, sa v zmysle nariadenia Komisie (EÚ) 2020/1149 z 3.

augusta 2020, ktorým sa mení príloha XVII k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.

1907/2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH), pokiaľ ide o

diizokyanáty (Ú. v. EÚ L 252, 4.8.2020) uplatňuje povinnosť zamestnávateľov a fyzických osôb–podnikateľov, ktorí nezamestnávajú iné fyzické osoby a ktorí vykonávajú prácu s diizokyanátmi samostatne od 24. augusta 2023 zabezpečiť odbornú prípravu na prácu s diizokyanátmi.

Umožňuje sa vstup so zvieraťom na prírodné a umelé kúpalisko pre osoby so zdravotným postihnutím, ktoré môžu vstúpiť v sprievode psa so špeciálnym výcvikom.

Návrhom zákona sa ďalej stanovujú podmienky pre výkon činnosti plavčíka, ktorými sú vek minimálne 18 rokov a povinnosť absolvovať akreditovaný kurz prvej pomoci.

Transpozícia smernice (EÚ) 2020/2184 si vyžaduje okrem zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov novelizovanie zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (vodný zákon) v znení neskorších zákonov a zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších zákonov, ktoré sú v pôsobnosti rezortu životného prostredia ako spolugestora transpozície predmetnej smernice (EÚ) 2020/2184.

Účinnosť zákona sa navrhuje od 12. januára 2023.

Návrh zákona má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti. Predpokladá sa negatívny a pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, na služby verejnej správy pre občana a na sociálne vplyvy. Návrh zákona nemá vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodiny ani vplyv na životné prostredie.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu SR, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, právom Európskej únie, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Doložka vybraných vplyvov

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

1.Základné údaje

Názov materiálu

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☒

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/2184 zo 16. decembra 2020 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 435, 23.12.2020)

Termín začiatku a ukončenia PPK

apríl 2022

Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie

máj 2022

Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

2.Definovanie problému

Uveďte základné problémy, ktoré sú dôvodom vypracovania predkladaného materiálu (dôvody majú presne poukázať na problém, ktorý existuje a je nutné ho predloženým materiálom riešiť).

Návrhom zákona sa transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/2184 zo 16. decembra 2020 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (prepracované znenie) (ďalej len „smernica (EÚ) 2020/2184“). S cieľom zníženia výskytu prenosných ochorení, ktorých faktorom prenosu je voda sa dopĺňajú národné požiadavky na zdravotnú bezpečnosť teplej vody.

3.Ciele a výsledný stav

Uveďte hlavné ciele predkladaného materiálu (aký výsledný stav má byť prijatím materiálu dosiahnutý, pričom dosiahnutý stav musí byť odlišný od stavu popísaného v bode 2. Definovanie problému).

Cieľom navrhovanej právnej úpravy je ochrana ľudského zdravia pred účinkami kontaminovanej pitnej vody a zlepšenie prístupu k vode, pričom dôraz sa kladie najmä na vybrané časti obyvateľstva, ktoré nemajú prístup k pitnej vode. Dopĺňajú sa nové požiadavky na kritéria kvality a zdravotnej bezpečnosti pitnej vody a spôsob jej preukazovania. Zavádzajú sa nové povinnosti v oblasti uplatňovania prístupu, ktorý je založený na manažmente rizík (ktorý bol doteraz na Slovensku aplikovaný ako dobrovoľný, čo viedlo prakticky k jeho nulovej aplikácií ) vo všetkých častiach vodárenského dodávateľského systému), ustanovujú sa nové požiadavky na zdravotnú bezpečnosť materiálov, výrobkov a filtračných médií určených na styk s pitnou vodou a chemických látok na úpravu vody a na vykonávania opatrení na ochranu zdravia. Upravuje sa problematika vydávania výnimiek na použitie pitnej vody, ktorá nespĺňa požiadavky ukazovateľov kvality pitnej vody. Zavádzajú sa nové povinnosti v oblasti poskytovania údajov o miere strát pri zásobovaní, pri poskytovaní informácií verejnosti, ale aj v oblasti dostupnosti údajov pre Európsku komisiu, Európsku environmentálnu agentúru a Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb.

Uznesením vlády SR bol termín transpozície ustanovený na 1. november 2022. Účinnosť sa navrhuje zaviesť od 12. januára 2023.

4.Dotknuté subjekty

Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny predkladaného materiálu dotknú priamo aj nepriamo:

Pôsobnosť navrhovanej právnej úpravy sa dotkne nasledovných rezortov: MZ SR, ÚVZ SR / 36 RÚVZ, MŽP SR, Výskumný ústav vodného hospodárstva, MV SR - orgány štátnej vodnej správy, dodávatelia pitnej vody (prevádzkovatelia verejných vodovodov, obce, majitelia prevádzok, ktoré využívajú vlastné vodné zdroje), dodávatelia teplej vody, obce, ktoré sú vlastníci domových rozvodných systémov verejných priestorov, majitelia prioritných priestorov.

5.Alternatívne riešenia

Aké alternatívne riešenia vedúce k stanovenému cieľu boli identifikované a posudzované pre riešenie definovaného problému?

Nulový variant - uveďte dôsledky, ku ktorým by došlo v prípade nevykonania úprav v predkladanom materiáli a alternatívne riešenia/spôsoby dosiahnutia cieľov uvedených v bode 3.

V prípade neprijatia návrhu zákona

- nebude zabezpečená transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/2184 zo 16. decembra 2020 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (prepracované znenie),

- Slovensko ako členský štát Európskej únie nezaistí dostupnosť dát pre Európsku komisiu, Európsku environmentálnu agentúru a Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb,

- nebude zabezpečený dostatočný prístup k zásobovaniu pitnou vodou a uplatňovaný princíp manažmentu rizík pri dodávaní pitnej vody v celom vodárenskom dodávateľskom reťazci,

- nedôjde k úprave požiadaviek na zdravotnú bezpečnosť teplej vody, ktorá vznikla z poznatkov a potrieb aplikačnej praxe a ktoré sa aj v iných krajinách považujú za významný prostriedok ochrany verejného zdravia pri predchádzaní ochoreniam, ktoré sú prenášané vodou,

- nebude zabezpečené vykonanie posúdenia miery strát vody a potenciál zlepšenia v súvislosti so znížením strát vody,

- nebudú poskytované informácie pre verejnosť, čo povedie k zníženiu dôvery spotrebiteľov k pitnej vode,

využívaniu balenej vody a nárastu odpadov,

- nebudú zisťované ukazovatele zdravotnej bezpečnosti pitnej vody, čo môže viesť k nárastu ochorení z pitnej vody.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☒ Áno

☐ Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

-Vyhláška MZ SR č. ..../2022 Z. z., ktorou sa ustanovujú ukazovatele a limitné hodnoty kvality pitnej vody a kvality teplej vody, postup pri monitorovaní pitnej vody a manažmente rizík systému zásobovania pitnou vodou a manažmente rizík domových rozvodných systémov a rozsah informácií poskytovaných dodávateľom pitnej vody

-Vyhláška MŽP SR č. ..../2022 Z. z. o podrobnostiach manažmentu rizík v súvislosti s plochami povodia pre miesta odberu vody určenej na ľudskú spotrebu

-Vyhláška MŽP SR č. ..../2022 Z. z. , ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška MŽP SR č. 636/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú požiadavky na kvalitu surovej vody a na sledovanie kvality vody vo verejných vodovodoch

7.Transpozícia práva EÚ

Uveďte, v ktorých konkrétnych ustanoveniach (paragrafy, články, body, atď.) ide národná právna úprava nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ (tzv. goldplating) spolu s odôvodnením opodstatnenosti presahu.

Navrhovaná národná právna úprava nad rámec minimálnych požiadaviek Európskej únie stanovených v smernici (EÚ) 2020/2184:

•Zverejňovanie látok alebo zlúčenín, ktorých prítomnosť v pitnej vode vzbudzuje obavy – ide o kompetenciu ÚVZ SR, ktorej cieľom je uľahčiť dodávateľom pitnej vody vytváranie programov monitorovania. Zoznamy Európska Komisia zverejňuje formou vykonávacích rozhodnutí, ktoré môžu uniknúť pozornosti dodávateľov pitnej vody. (§ 5 odsek 4 písmeno ao) bod 3 zákona č. 3552007 Z. z.)

•Aktivity na podporu používania pitnej vody z vodovodu – používanie pitnej vody z verejných vodovodov orgány verejného zdravotníctva dlhodobo podporujú vzhľadom na fakt, že ide o najspoľahlivejší spôsob dodávania zdravotne bezpečnej pitnej vody, ktorá je pod ich pravidelnou kontrolou. I naďalej plánujú v týchto aktivitách pokračovať. (§ 11 písm. u) zákona č. 3552007 Z. z.)

•Zavedenie odporúčaných hodnôt pre vybrané ukazovatele kvality pitnej vody, ktorých prítomnosť v pitnej vode je žiaduca – viaceré zdravotnícke štúdie potvrdili význam biologickej hodnoty pitnej vody pre zdravotný stav obyvateľov a preto orgány verejného zdravotníctva podporujú prítomnosť látok, najmä horčíka a vápnika v pitnej vode ako aj tvrdosť vody. Odporúčané hodnoty uvedených ukazovateľov boli stanovené všeobecne záväzným právnym predpisom k zákonu už aj v minulosti.(vyhláška MZ SR č. .../2022 Z. z., Príloha č. 1)

•Vykonávanie mimoriadnej kontroly kvality pitnej vody – vykonanie mimoriadnej kontroly kvality pitnej vody v jednoznačne zadefinovaných neštandardných situáciách je v našich podmienkach už dlhodobo zaužívanou požiadavkou a jej cieľom je predísť ochoreniam, súvisiacim s vodou. (§ 17c ods. 4 písm. f) zákona č. 355/2007 Z. z.)

•Zavedenie požiadaviek na zdravotnú bezpečnosť teplej vody. Ide o oblasť, ktorá bezprostredne súvisí s problematikou domových rozvodných systémov pitnej vody a prítomnosťou baktérií rodu Legionella podľa požiadaviek smernice (EÚ) 2020/2184. Legionelly patria k najvýznamnejším patogénom, prenášaným vodou, ktoré v EÚ spôsobujú najväčšiu zdravotnú záťaž. Až polovica pacientov s týmto ochorením musí byť hospitalizovaná a liečba trvá spravidla niekoľko týždňov. Primárnym faktorom prenosu baktérií je teplá voda. (§ 17e zákona č. 355/2007 Z. z.) Účinnosť sa navrhuje zaviesť od 12. januára 2023.

•Zároveň dochádza k dobrovoľnej transpozícii ustanovení čl. 3 ods. 5 aj čl. 9 ods. 6 smernice (EÚ) 2020/2184.

8.Preskúmanie účelnosti

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti predkladaného materiálu.

Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.

Nakoľko niektoré povinnosti majú termín pre splnenie v roku 2027 a 2029, jeho účelnosť bude možné

preskúmať až po uvedení všetkých povinností do praxe.

Kritériom na preskúmanie účelnosti bude plnenie reportingových povinností podľa čl. 18 (Informovanie o monitorovaní vykonávania) smernice (EÚ) 2020/2184.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.

9.Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho

vplyvu

☐

Áno

☐

Nie

☒

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Mechanizmus znižovania byrokracie

a nákladov sa uplatňuje:

☐

Áno

☐

Nie

Sociálne vplyvy

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

10.Poznámky

V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k identifikovaným vplyvom a ich analýzam. Informácie v tejto časti slúžia na zhrnutie vplyvov a nie ako náhrada za vypracovanie príslušných analýz vybraných vplyvov.

Jednotlivé vplyvy sú podrobnejšie vyhodnotené a popísané v ďalších častiach tejto správy.

Vplyvy na rozpočet verejnej správy – predpokladá sa negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy z dôvodu

implementácie smernice (EÚ) 2020/2184. Pre vykonateľnosť navrhovaného zákona bude potrebné personálne posilnenie

- okresných úradov – štátnej správy vôd - v súvislosti s implementáciou smernice (EÚ) 2020/2184 bude

potrebné prehodnotiť (prípadne vyhlásiť) všetky ochranné pásma vodárenských zdrojov, vydávanie stanovísk pre regionálne úrady verejného zdravotníctva v súvislosti s vydávaním rozhodnutí k manažmentu rizík pre dodávateľov pitnej vody a vydávaním stanovísk k programu monitorovania pre dodávateľov pitnej vody

- poverenej organizácie MŽP SR v oblasti vôd (povrchových a podzemných vôd), monitorovania vôd,

hodnotenia a analýz vôd a v oblasti spracovania priestorových údajov, spracovanie manažmentu rizík.

Zároveň je predpoklad negatívnych vplyvov na rozpočet obcí, sú potrebné zvýšené finančné prostriedky na zabezpečenie implementácie smernice aj v súvislosti s určením ochranných pásiem vodárenských zdrojov (prehodnotenie, prípadne vyhlásenie a všetky s tým súvisiace činnosti), ktoré sú vo vlastníctve obcí alebo ich obce prevádzkujú. Tieto finančné prostriedky, sa tohto času nedajú kvantifikovať (neboli poskytnuté údaje od jednotlivých subjektov/obcí).

11.Kontakt na spracovateľa

Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov.

Úrad verejného zdravotníctva SR:

Mgr. Milada Eštóková, PhD.

milada.estokova@uvzsr.sk

RNDr. Zuzana Valovičová, odbor hygieny životného prostredia

zuzana.valovicova@uvzsr.sk

;

12.Zdroje

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri príprave materiálu a vypracovávaní doložky, analýz vplyvov vychádzali. V prípade nedostupnosti potrebných dát pre spracovanie relevantných analýz vybraných vplyvov, uveďte danú skutočnosť.

Predkladateľ vychádzal z vlastného prieskumu finančných vplyvov a zo spolupráce s odborníkmi v oblasti vodného hospodárstva.

Zdroje:

•Plán rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií pre roky 2021 – 2027

•Zborník konferencie „Pitná voda 2016“ – Odhad nákladů na zavedení rizikové analýzy

•Vodárenský čtvrtek CzWA –

https://youtu.be/ZIfy1ggv4l4

•Konzultácie s odborníkmi v oblasti vodného hospodárstva (VÚVH, SAVE, AVS, CzWA, SZÚ Praha)

13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. 088/2022

(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☒ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

K doložke vybraných vplyvov

V bode 4. Dotknuté subjekty je potrebné doplniť aj predloženým návrhom dotknutých spotrebiteľov, keďže sa návrh týka aj odberateľov pitnej vody a ďalšej verejnosti v súvislosti so zlepšením prístupu k príslušným informáciám.

Vyhodnotenie pripomienky:

Akceptované.

V bode 9 je potrebné označiť aj pozitívne sociálne vplyvy.

Odôvodnenie: Predložený návrh zákona má pozitívne aj negatívne sociálne vplyvy, čo predkladateľ uviedol

aj v predloženej analýze sociálnych vplyvov, avšak nezohľadnil v bode 9. Doložky vybraných vplyvov.

Vyhodnotenie pripomienky:

Akceptované.

Komisia žiada predkladateľa o uvedenie vplyvu predkladaného materiálu aj na MSP v bode 9. Doložky vybraných vplyvov, vrátane vyznačenia skutočnosti, či sa uplatňuje mechanizmus znižovania byrokracie a nákladov.

Vyhodnotenie pripomienky:

Neakceptované.

Napriek žiadosti o vyčíslenie finančných dopadov na dodávateľov pitnej vody v súvislosti so zavedením požiadaviek novej smernice (EÚ) 2020/2184, neboli dodané žiadne podklady na základe ktorých by sme mohli kvantifikovať dopady.

K vplyvom na rozpočet verejnej správy

V doložke vybraných vplyvov je označený negatívny, rozpočtovo čiastočne zabezpečený vplyv na rozpočet verejnej správy. V rámci analýzy vplyvov na rozpočet sú uvedené dve hlavné tabuľky a to za MZ SR (tabuľka č. 1) a za MŽP SR (tabuľka č. 6). V analýze vplyvov na rozpočet za kapitolu MZ SR sú v tabuľke č. 1 kvantifikované výdavky verejnej správy v sume 5,24 mil. eur na rok 2022 a v sume 0,65 mil. eur ročne v rokoch 2023 až 2025. Rozpočtovo nekrytý vplyv je vyčíslený v sume 5 mil. eur na rok 2023 a 0,26 mil. eur ročne v rokoch 2023 až 2025. Z tabuľky tiež vyplýva požiadavka na zvýšenie limitu počtu zamestnancov o 17 osôb od roku 2022. V analýze vplyvov na rozpočet za kapitolu MŽP SR sú v tabuľke č. 6 kvantifikované výdavky verejnej správy v sume 0,49 mil. eur na rok 2022, v sume 0,51 mil. eur na rok 2023, v sume 0,39 mil. eur na rok 2024 a v sume 0,43 mil. eur na rok 2025.

V doložke vybraných vplyvov v časti 5. Alternatívne riešenia odporúča Komisia doplniť časť o nultom variante o faktický aktuálny stav (personálne kapacity, kvalita zberu dát pre účely, kt. predvída smernica (EÚ) 2020/2184). Faktický aktuálny stav odporúča Komisia okrem toho doplniť o relevantné časti správy NKÚ vo vodárenskom sektore.

V zmysle Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov je potrebné vypracovať súhrnnú tabuľku vplyvov č. 1 s uvedením všetkých vplyvov na rozpočet verejnej správy. Následne je potrebné vypracovať tabuľky č. 3, 4 a 5 samostatne za každý subjekt verejnej správy.

Zo štatistického zisťovania za 1. štvrťrok 2022 vyplýva, že kapitola MZ SR má neplnenie k upravenému limitu počtu zamestnancov za 1. štvrťrok 2022 o 276,8 osôb (9,16 % neplnenie), resp. v aparáte ústredného orgánu o 64,4 osôb (13,31 % neplnenie). Kapitola dlhodobo neplní limit počtu zamestnancov rozpočtových organizácií.

V nadväznosti na uvedené a na vysoké neplnenie limitu počtu zamestnancov ako kapitoly, tak aj aparátu ústredného orgánu zásadne Komisia nesúhlasí s požiadavkou zvýšenia počtu zamestnancov v kapitole MZ SR. Požadované miesta žiada Komisia zabezpečiť v rámci upraveného limitu počtu zamestnancov kapitoly na roky 2022 až 2025, alebo zabezpečiť presunom počtu zamestnancov z podriadených organizácií kapitoly.

Z uvedeného návrhu vyplývajú negatívne vplyvy na rozpočet MŽP SR. Z vypracovanej analýzy vplyvov nie je zrejmé, či uvedené navýšenie transferu je rozpočtovo kryté, tabuľka č. 6 je vypracovaná nekorektne. Absentujú sumy v riadkoch „Výdavky verejnej správy celkom“, ako aj „Financovanie zabezpečené v rozpočte“. Uvedené žiada Komisia upraviť a zapracovať do tabuľky č. 1.

Súčet prevádzkových nákladov v tabuľke č. 2a predkladateľ uvádza v sume 257 tis. eur. Danú sumu predkladateľ zapracoval aj do tabuliek č. 1 a č. 4. Súčet jednotlivých položiek prevádzkových nákladov je však v sume 272 tis. eur. Uvedené žiada Komisia upraviť.

Do analýzy vplyvov na rozpočet je potrebné doplniť vplyvy na ostatné dotknuté subjekty, keďže zo smernica (EÚ) 2020/2184 vyplývajú záväzky pre členské štáty, ktoré majú prierezový charakter a predpokladajú činnosť ďalších orgánov okrem uvedených ÚVZ a RÚVZ.

Návrhom sa rozširuje rozsah úloh pre obce pri zabezpečovaní pitnej vody. Komisia má za to, že predložený návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet obcí, nakoľko sa navrhujú zmeny aj v zákone č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, ktoré rozširujú originálne kompetencie obcí v oblasti zásobovania pitnou vodou.

Na základe uvedeného žiada Komisia dopracovať analýzu vplyvov na rozpočet a zároveň v nadväznosti na § 33 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov doplniť kvantifikáciu dopadov na rozpočet obcí a to nielen na bežný rok, ale aj na tri nasledujúce rozpočtové roky spolu s návrhom na úhradu zvýšených výdavkov.

Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti predpokladá vytvorenie informačného systému v bode 4.3 s odhadovanou cenou investície 760 tis. eur. Táto suma nie je zohľadnená v analýze vplyvov na rozpočet. Komisia žiada o špecifikáciu a zapracovanie uvedeného vplyvu v analýze vplyvov na rozpočet.

Zároveň, v analýze vplyvov na rozpočet nie je uvedený finančný vplyv na vytvorenie IS, ktoré prepoja jednotlivé rezorty a organizácie. V časti analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti nie je uvedené prepojenie IS. Preto je potrebné doplnenie tohto vplyvu v analýze vplyvov na informatizáciu a jeho špecifikáciu v analýze vplyvov na rozpočet.

Komisia žiada, aby všetky negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy vyplývajúce z predmetného návrhu zákona boli zabezpečené v rámci schválených limitov dotknutých subjektov verejnej správy, bez dodatočných požiadaviek na rozpočet verejnej správy. Komisia upozorňuje, že v rozpočte kapitoly VPS na rok 2022 a v návrhu rozpočtu na roky 2023 - 2025 nie sú na uvedený účel rozpočtované prostriedky.

Zároveň Komisia žiada zaslať MF SR podklady na hodnotenie investičného projektu s názvom LC/MS/MS (kvapalinový chromatograf) v hodnote 1,92 mil. eur najneskôr 30 dní pred rokovaním vlády SR o predmetnom návrhu zákona.

Odôvodnenie: Z analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy vyplýva potreba zakúpenia predmetného

prístroja. V zmysle Metodiky prípravy a hodnotenia investičných projektov, ktorá bola schválená uznesením vlády SR č. 181/2022, sú dotknuté subjekty verejnej správy povinné zaslať investičný projekt s hodnotou nad 1 mil. eur s DPH na hodnotenie MF SR pred jeho predložením na rokovanie vlády SR.

Vyhodnotenie pripomienky:

Čiastočne akceptované.

Tvorcovia predpisu v snahe vyčísliť vplyvy nového návrhu materiálu opätovne oslovili obce ako možných dodávateľov pitnej vody a prizvali k účasti na pracovných stretnutiach aj zástupcov NKÚ aj Ministerstva

financií SR. Uvedenými pripomienkami sa budú zaoberať na ďalšísh stretnutiach na základe pracovného stretnutia z 23. mája 2022 na MZ SR. Zo strany obcí neboli doručené žiadne podklady.

K vplyvom na podnikateľské prostredie

Komisia žiada predkladateľa o vypracovanie Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie.

Odôvodnenie: Materiál zakladá negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, čo predkladateľ aj vyznačil

v Doložke vybraných vplyvov. Dotknutými subjektmi sú minimálne dodávatelia teplej vody v súvislosti s požiadavkami na teplú vodu. Ide o národnú požiadavku, ktorej vplyvy na podnikateľské prostredie je potrebné v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie vyčísliť a popísať. Negatívny vplyv na dodávateľov pitnej vody súvisí s viacerými požiadavkami na kvalitu, zdravotnú bezpečnosť pitnej vody a spôsob preukazovania. Zavádzajú sa nové povinnosti v oblasti uplatňovania prístupu, ktorý je založený na manažmente rizík (ktorý bol doteraz dobrovoľný) vo všetkých častiach dodávateľského systému, ustanovujú sa nové požiadavky na zdravotnú bezpečnosť materiálov, výrobkov a filtračných médií určených na styk s pitnou vodou a chemických látok na úpravu vody a na vykonávania opatrení na ochranu zdravia. Upravuje sa problematika vydávania výnimiek na použitie pitnej vody, ktorá nespĺňa požiadavky ukazovateľov kvality pitnej vody. Zavádzajú sa nové povinnosti v oblasti poskytovania údajov o miere strát pri zásobovaní, pri poskytovaní informácií verejnosti. Ide o transpozíciu EÚ legislatívy, ktorej popis je potrebné v zmysle Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov v analýze iba popísať. V prípade otázok či potreby konzultácie kontaktujte MH SR na adrese

1in2out@mhsr.sk

Vyhodnotenie pripomienky:

Čiastočne akceptované.

Povinnosti dodávateľov pitnej vody boli spresnené a zahŕňajú výlučne povinnosti, ktoré vyžaduje aj smernica (EÚ) 2020/2184. Z dôvodu zachovania zdravotnej bezpečnosti pitnej vody nie je však možné pri zavedení novej povinnosti inú, doteraz polatnú povinnosť zo zákona odstrániť. .

K sociálnym vplyvom

Body 3.1 až 3.4 predloženej analýzy sociálnych vplyvov je potrebné podľa ustanovenej šablóny pre túto analýzu označiť ako 4.1, 4.2, 4.3 a 4.4.

Analýzu sociálnych vplyvov je potrebné prepracovať tak, aby boli návrhy opatrení so sociálnym vplyvom hodnotené jednotlivo, pri každom hodnotenom návrhu opatrenia bol zrejmý jeho opis, vplyv (ktorý môže byť pozitívny alebo negatívny alebo pozitívny aj negatívny), porovnanie navrhovaného opatrenia so súčasným stavom, špecifikácia dotknutých skupín a kvalitatívne a pokiaľ možno aj kvantitatívne zhodnotenie sociálneho vplyvu.

Odôvodnenie: Predložená analýza sociálnych vplyvov v bode 4.2 len vo všeobecnosti konštatuje vplyvy

predloženého návrhu - zvýšenie úrovne ochrany verejného zdravia, zvýšenie informovanosti dotknutých spotrebiteľov, zlepšenie prístupu k pitnej vode, avšak okrem tohto všeobecného hodnotenia je nevyhnuté vyhodnotiť jednotlivé navrhované opatrenia, ktoré tieto vplyvy zakladajú (napr. návrhy novelizačných bodov č. 2, 6, 7, 11, 13, 22, 23, čl.II bod 2).

Z bodu 4.1 je potrebné vypustiť hodnotenie pozitívneho sociálneho vplyvu, ktorý má byť hodnotený len v bode 4.2 analýzy sociálnych vplyvov (a v predloženej analýze sociálnych vplyvov tento vplyv aj je hodnotený v bode 4.2).

Vyhodnotenie pripomienky:

Neakceptované.

V SR zatiaľ nie je evidované zásobovanie pitnou vodou pre špecifické skupiny, preto nie je možné

kvantitatívne navrhované opatrenia vyčísliť.

K vplyvom na informatizáciu spoločnosti

Komisia nesúhlasí s tým, že „Návrh na vydanie súhlasu vlády SR so zmenou účelu použitia nevyčerpaných kapitálových výdavkov z predchádzajúcich rozpočtových rokov kapitoly Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky.“ má negatívny vplyv na informatizáciu spoločnosti. Pokiaľ predkladateľ plánuje zavádzať alebo upravovať elektronické služby/informačné systémy, jedná sa o pozitívne vplyvy na informatizáciu spoločnosti. Je nutné vypracovať analýzu vplyvov v celom jej rozsahu od bodu 6.1 (číslovanie jednotlivých bodov máta uvedené zle, nie 4.1. ale 6.1 atď..) a uviesť údaj v každej časti tabuľky, teda napr. aj príslušné kódy a časť od bodu 6.4.1. nie je doplnená vôbec.

Vyhodnotenie pripomienky:

Neakceptované.

Pripomienka sa netýka predloženého materiálu.

K vplyvom na služby verejnej správy pre občana

V predkladanom materiáli absentuje Analýza vplyvov na služby verejnej správy pre občana, keďže predkladateľ vyznačil v doložke vplyvov pozitívny a negatívny vplyv na služby verejnej správy pre občana.

Komisia navrhuje predkladateľovi, aby uvedenú Analýzu vplyvov na služby verejnej správy pre občana vypracoval a doplnil. Bez vypracovanej analýzy nemožno jednoznačne identifikovať vplyv predkladaného materiálu na služby verejnej správy pre občana.

Vyhodnotenie pripomienky:

Akceptované.

14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☐ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2023

2024

2025

2026

Príjmy verejnej správy celkom

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť

z toho:

- vplyv na ŠR

Rozpočtové prostriedky

EÚ zdroje

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Výdavky verejnej správy celkom

6 157 536

2 683 980

2 414 780

2 393 350

v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť 0790203 MZ SR

075 MŽP SR

MV SR

5 174 726

802 300

180 510

664 070

936 850

1 083 060

664 070

667 650

1083 060

664 070

646 220

1 083 060

z toho:

- vplyv na ŠR

6 157 536

2 683 980

2 414 780

2 393 350

Rozpočtové prostriedky

6 157 536

2 683 980

2 414 780

2 393 350

EÚ zdroje

spolufinancovanie

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Vplyv na počet zamestnancov

- vplyv na ŠR

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Vplyv na mzdové výdavky

406 130

1 230 133

1 243 615

- vplyv na ŠR

406 130

1 230 133

1 243 615

- vplyv na obce

- vplyv na vyššie územné celky

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

Financovanie zabezpečené v rozpočte

197 526

395 070

v tom: rozpočet 0790203 MZ SR

075 MŽP SR

MV SR

197 526

395 070

Iné ako rozpočtové zdroje

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

5 960 010

2 288 910

2 019 710

1 998 280

Pozn.: V roku 2022 budú nulové výdavky, nakoľko sa účinnosť posúva na rok 202; v ďalších tabuľkách preto vplyv na rozpočet verejnej správy počítame až od r. 2023.

Ministerstvo zdravotníctva SR

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Financovanie predkladaného návrhu materiálu je len čiastočne zabezpečené v rozpočte kapitoly Ministerstva zdravotníctva SR na príslušné rozpočtové roky. Zabezpečené vplyvy predstavujú finančné prostriedky vo výške 1 382 736 eur v rokoch 2022 až 2025. Finančný dopad v roku 2022 v objeme 5 040 200 eur nie je rozpočtovo vykrytý a je nevyhnutné v uvedenom objeme navýšenie limitu výdavkov kapitoly MZ SR. V nasledujúcich rokoch rozpočtovo nekryté vplyvy predstavujú sumu 257 000 eur každoročne, a je preto potrebné navýšenie limitu výdavkov kapitoly MZ SR.

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?

Návrhom zákona č. 355/2007 Z. z. v súlade s požiadavkami novej európskej smernice pre pitnú vodu, ktorá rozšírila pôsobnosť bývalej smernice, sa rieši problematika dodávania pitnej vody komplexne v celom vodárenskom dodávateľskom reťazci – od plôch povodia pre miesta odberu vody až po vodovodný kohútik u spotrebiteľa a zavádzajú sa nové povinnosti pre orgány štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva ako je: posudzovanie manažmentu rizík pri zásobovaní pitnou vodou, vypracovanie národnej analýzy domových rozvodných systémov a vyčlenenie prioritných priestorov pre monitorovanie ich vplyvu na pitnú vodu, posudzovanie chemických látok na úpravu vody na pitnú, zavedenie monitorovania nových ukazovateľov kvality vody atď. Zvyšujú sa požiadavky na poskytovanie informácií pre verejnosť a aj pre Európsku komisia (EK), Európsku environmentálne agentúru (EEA) a pre Európske centrum na prevenciu prenosných ochorení (ECDC). Zároveň by mala by poskytovaná podpora pre používanie pitnej vody z vodovodu.

Personálne kapacity

Uvedené nové povinnosti a požiadavky bude plniť vo významnej miere Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a 36 regionálnych úradov verejného zdravotníctva vrátane laboratórnych zložiek a národných referenčných centier. Pre vykonateľnosť požiadaviek navrhovaného zákona bude potrebné posilniť personálne kapacity orgánov verejného zdravotníctva nasledovne:

1. Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky – 5 pracovníkov, z toho 3 pracovníci pre laboratórne zložky

2. Regionálne úrady verejného zdravotníctva orgánov – 10 pracovníkov, z toho 2 pracovníci pre laboratórne zložky a 8 pracovníkov na regionálne úrady verejného zdravotníctva s krajskou pôsobnosťou

3. Vytvorenie nového Národného referenčného centra pre chemické látky na úpravu vody na RÚVZ so sídlom v Poprade – 2 pracovníci

Nové povinnosti orgánov verejného zdravotníctva vyplývajú z nových požiadaviek smernice (EÚ) 2020/2184, ustanovených členským štátom v:

→ čl. 3 odsek 4, čl. 4 ods. 1 a 2, čl. 7 od. 1 b), 1c), ods. 3, 5 a 6, čl. 9, čl. 10, čl. 11 ods. 1 a 7, čl. 12 ods. 1 a 3, čl. 13 ods. 1, 3 až 5, čl. 14 ods. 3 a 5, čl. 16, 17 ods. 1 a čl. 18 ods. 1a) až 1e) a ods. 2

Prehľad nových povinností a kompetencií pracovníkov v súvislosti s transpozíciou

požiadaviek smernice (EÚ) 2020/2184:

Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky:

1.zverejňovanie nových informácií o kvalite pitnej vody a postupov, ktoré môžu obyvatelia bez prístupu k zdravotne bezpečnej pitnej vode vykonať na ochranu zdravia pred nepriaznivými dôsledkami používania pitnej vody s nevyhovujúcou kvalitou (zo studní) a postupov, ktoré by mali prijať, ak pitná voda s nevyhovujúcou kvalitou predstavuje riziko ohrozenia zdravia, zverejňovanie aktuálneho zoznamu sledovaných látok alebo zlúčenín, ktorých prítomnosť v pitnej vode podľa Komisie vzbudzuje obavy a môže predstavovať zdravotné riziko,

2.ustanovenie doplnkových ukazovateľov kvality pitnej vody a ich limitných hodnôt na území Slovenskej republiky,

3.definovanie a kontrola metód chemických analýz kvality pitnej vody, kontrola metód mikrobiologických analýz kvality pitnej vody a rovnocennosť používaných alternatívnych mikrobiologických metód s referenčnými mikrobiologickými metódami,

4.plnenie reportovacích povinnosti a poskytovanie prístupu pre Európsku komisiu, Európsku environmentálnu agentúru a Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb k informáciám:

▪v šesťročných intervaloch o opatreniach prijatých na podporu používania pitnej

vody, manažmente rizík z domových rozvodných systémov a o opatreniach prijatých na odstránenie a zníženie rizika z domových rozvodných systémov vrátane informácií o vykonávaní opatrení na odstránenie komponentov z olova,

▪ročné údaje o prekročení najvyšších medzných hodnôt ukazovateľov kvality pitnej

vody a o povolených výnimkách, o prijatých nápravných opatreniach na obnovenie kvality pitnej vody a o incidentoch súvisiacich s pitnou vodou vrátane ich príčin a prijatých nápravných opatrení,

5.Technicko-analytická podpora reportingu:

•spracovanie dát pre reporting,

•príprava dát pre spracovanie analýz,

•zabezpečenie prípravy reportovaných dát,

•vykonávanie kontroly kvality a presnosti údajov,

•participácia na analytických výstupoch a interpretácii dát na podporu rozhodovania,

•podpora pri implementácii nových požiadaviek na reporting.

6.monitorovania novozavedených ukazovateľov kvality pitnej vody,

7.vydávanie rozhodnutí o:

▪manažmente rizík systému zásobovania pitnou vodou a o jeho zmene vrátane miest odberu vzoriek pitnej vody v programe monitorovania (ak presahuje úroveň RUVZ) na základe stanoviska okresného úradu,

▪zmene v programe monitorovania (ak presahuje úroveň RUVZ) na základe stanoviska okresného úradu alebo žiadosti MŽP SR,

Poznámka: Vydávanie rozhodnutí pre manažment rizík systému zásobovania pitnou vodou bolo súčasťou zákona č. 355/2007 Z. z. aj doteraz, nakoľko ho však dodávateľ nemusel aplikovať v praxi doteraz povinne (prístup bol dobrovoľný), žiaden z dodávateľov pitnej vody manažment vykonaný; predpokladá sa rozsah cca najmenej 1 000 rozhodnutí k manažmentu rizík systému zásobovania.

8.vypracovanie podporných dokumentov pre uplatňovanie nového prístupu založeného na manažmente rizík v celom vodárenskom dodávateľskom reťazci pre jednotlivé typy dodávateľov a vytvorenie jednotných odporúčaných postupov pre RÚVZ,

9.vytvorenie všeobecnej národnej analýzy rizík domových rozvodných systémov (v spolupráci s RÚVZ Poprad) a monitorovania vybraných typov prioritných priestorov,

10.činnosti a aktivity na podporu používania pitnej vody z vodovodu a poskytovanie poradenstvo o používaní pitnej vody s osobitnou pozornosťou na skupiny obyvateľov vystavené vo zvýšenej miere zdravotnému riziku.

Regionálne úrady verejného zdravotníctva:

1.vydávanie rozhodnutí o:

▪manažmente rizík systému zásobovania pitnou vodou a o jeho zmene vrátane miest odberu vzoriek pitnej vody v programe monitorovania na základe stanoviska okresného úradu,

▪zmene v programe monitorovania na základe stanoviska okresného úradu,

Poznámka: Vydávanie rozhodnutí pre manažment rizík systému zásobovania pitnou vodou bolo súčasťou zákona č. 355/2007 Z. z. aj doteraz, nakoľko ho však dodávateľ nemusel aplikovať v praxi doteraz povinne (prístup bol dobrovoľný), žiaden z dodávateľov pitnej vody manažment nevykonal; predpokladá sa rozsah najmenej 1 000 rozhodnutí k manažmentu rizík systému zásobovania.

2.činnosti a aktivity na podporu používania pitnej vody z vodovodu a poskytovanie poradenstva o používaní pitnej vody s osobitnou pozornosťou na skupiny obyvateľov vystavené vo zvýšenej miere zdravotnému riziku,

3.kontrola programov monitorovania vrátane ich aktualizácie v prípade, ak dodávatelia pitnej vody nie sú povinní vypracovať manažment rizík systému zásobovania

Poznámka: predpokladá sa rozsah cca najmenej 3 000 podaní.

4.monitorovanie novozavedených ukazovateľov kvality pitnej vody,

5.výkon štátneho zdravotného dozoru nad novými povinnosťami podľa zákona č. 355/2007 Z. z.

6.spolupráca pri tvorbe všeobecnej národnej analýzy rizík domových rozvodných systémov a monitorovania vybraných typov prioritných priestorov,

7.súčinnosť s ÚVZ SR pri plnení nových reportovacích povinností voči EK, EEA, ECDC.

Národné referenčné centrum pre chemické látky na úpravu vody

1.testovania a hodnotenie zdravotnej bezpečnosti chemických látok a filtračných médií na úpravu vody,

2.spolupráca s EK pri vytváraní harmonizácií minimálnych požiadaviek a vytváraní európskych zoznamov povolených látok na použitie pri výrobe materiálov v závislosti od typu materiálov – organické, cementové, kovové, smaltované, keramické a iné anorganické materiály,

3.súčinnosť pri výkone štátneho zdravotného dozoru nad novými povinnosťami podľa zákona č. 355/2007 Z. z.

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

2023

2024

2025

2026

Indikátor ABC

Indikátor KLM

Indikátor XYZ

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Uveďte najdôležitejšie výpočty, ktoré boli použité na stanovenie vplyvov na príjmy a výdavky, ako aj predpoklady, z ktorých ste vychádzali. Predkladateľ by mal jasne odlíšiť podklady od kapitol a organizácií, aby bolo jasne vidieť základ použitý na výpočty.

Tabuľka č. 2a

Výdavky v súvislosti s transpozíciou Smernice EÚ 2020/2184 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu na vo verejnom zdravotníctve

Por. Č.

Názov investičnej akcie

Suma jednorazových kapitálových výdavkov v € bez DPH

Prevádzkové náklady (štandardy, spotrebný materiál, chemikálie, príprava vzoriek, servis prístrojov) v €/rok

Pracovisko - posilnenie personálnych kapacít

Mzdové náklady v €/rok

Odôvodnenie

Iónový kvapalinový chromatograf

180 000

(1 ks)

360 000

(2 ks)

30 000

RÚVZ v SR /

2 pracovníci

45 600

Analýza vedľajších produktov dezinfekcie - bromičnany, chloritany, chlorečnany, stanovenie aniónov a katiónov vo vodách, ktoré sú zisťované napr. ako doplnkové ukazovatele kvality pitnej vody (fluoridy, chloridy, chloritany, chlorečnany, bromičnany, dusitany, dusičnany, fosforečnany, sírany, lítium, amónne ióny, sodík, draslík, horčík, vápnik, stroncium, bárium).

Plynový chromatograf GC/MS + headspace + autosamplér + purge and trape

360 000

(1 ks)

15 000

ÚVZ SR / 1 pracovník

25 200

Analýzy ukazovateľa vinylchlorid, nakoľko používané prístroje sú zastaralé (12 - 22 rokov) a nie sú vhodné na meranie požadovaného ukazovateľa.

Kvapalinový chromatograf s on-line SPE extrakciou s DaD a FL detektorom

132 000

(1 ks)

15 000

ÚVZ SR

1 pracovník

25 200

Analýzy ukazovateľov: polycyklické aromatické uhľovodíky a mikrocystín LR. Prístroj je určený na predúpravu, čistenie, extrakciu a analýzu vôd pri stanovení polycyklických aromatických uhľovodíkov, cyanotoxínov. Zariadenie je nevyhnutné pre spracovanie vzoriek vôd s požadovanou presnosťou.

Plynový chromatograf s hmotnost. detektorom GC/MS/MS (TQ)

300 000

(1 ks)

540 000

(2 ks)

15 000

30 000

RÚVZ SR

/ 1 pracovník

RÚVZ Poprad / 1 pracovník

21 870

Analýza ukazovateľov: Epichlórhydrín, Bisfenol A, termostabilné pesticídy.

1 prístroj je nevyhnutný na posúdenie a kontrolu čistoty chemikálií na úpravu vody a filtračných médií.

Indukčne viazaná plazma s

192 000

(1 ks)

10 000

RÚVZ

SR / 1

Analýza ukazovateľa olovo pre hodnotenie a, monitorovanie rizika domových rozvodných systémov v prioritných priestoroch. Prístroj bude

hmotnostným detektorom (ICP-MS)

624 000

(3 ks)

30 000

pracovník

RÚVZ Poprad / 1 pracovník

využívaný aj na stanovenie uránu v pitných vodách.

1 prístroj je nevyhnutný na posúdenie a kontrolu čistoty chemikálií na úpravu vody a filtračných médií, ktoré vyžaduje smernica

UV/VIS spektrofotometer

60 000

(1 ks)

1 000

Analýza ukazovateľov absorbancia, Fe, Mn a resp. ďalších podľa Smernice (EÚ) 2020/2184.

TOC analyzátor

42 000

(1 ks)

1 000

Analýza ukazovateľa celkový organický uhlík (TOC) .

LC/MS/MS

1 920 000

(2 ks)

10 000

RÚVZ v SR /2 pracovníci

45 600

Kvapalinový chromatograf je potrebný pre stanovenie nových ukazovateľov - halooctových kyselín, PFAS (perfluorované látky) a akrylamidu.

Analýzy Legionella sp. a diagnostika

40 000

ÚVZ SR,RÚVZ v SR

Hodnotenie rizika domových rozvodných systémov v prioritných priestoroch si bude vyžadovať pravidelné monitorovanie parametra Legionella, odhadované náklady na 300 vzoriek za rok.

10.

Normy

1 200

Nákup noriem pre špecifické chemikálie na úpravu vody alebo filtračné média na zabezpečenie relevantného posúdenia ich čistoty a kvality..

11.

Odbery vzoriek

65 000

ÚVZ SR,RÚVZ v SR

Náklady na odbery vzoriek – samotný odber, konzervácia, meranie terénnych ukazovateľov, dopravu a uskladnenia vzoriek). Odhadované náklady na 1300 vzoriek za rok.

12.

Analýza rizík + reporting

12 000 €

ÚVZ SR / 1 pracovník

26 400

Náklady na vypracovanie všeobecnej analýzy rizík domových rozvodných systémov, a súvisiacimi výrobkami a materiálmi v mieste odberu vody určenej na ľudskú spotrebu a plnenie reportovacích povinností

13.

Reporting

ÚVZ SR /1 pracovník

22 800

Zabezpečenie plnenie povinností pre reporting a prístupu pre EK, ECDC a EEA v nadväznosti na IS

14.

Posudzovacia činnosť

RÚVZ v SR s krajskou pôsobnosťou /

8 pracovníkov

182 400

Orgány Verejného zdravotníctva budú vydávať rozhodnutia o manažmente rizík systému zásobovania a o zmenách v programe monitorovania

15.

Podpora používania pitnej vody z verejného

7 000

Propagácia používania VV z vodovodu , opatreniami môžu byť kampane, letáky, zvýšenie informovanosti o rizikách používania vody zo studní prostredníctvom výstupov

vodovodu

Celkové náklady

4 723 200

269 000

395 070

Tabuľka č. 3

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

2023

2024

2025

2026

poznámka

Daňové príjmy (100)1

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

Tabuľka č. 4

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2023

2024

2025

2026

poznámka

Bežné výdavky (600)

454 526

664 070

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

146 370

292 753

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

51 156

102 317

Tovary a služby (630)2

257 000

269 000

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

4 723 200

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

4 723 200

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

5 177 726

664 070

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

2023

2024

2025

2026

poznámka

Počet zamestnancov celkom

z toho vplyv na ŠR

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

1 435

z toho vplyv na ŠR

1 435

Osobné výdavky celkom (v eurách)

197 526

395 070

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

146 370

292 753

z toho vplyv na ŠR

146 370

292 753

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

51 156

102 317

z toho vplyv na ŠR

51 156

102 317

Poznámky:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

Ministerstvo životného prostredia SR

2.3.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

2.4. Popis a charakteristika návrhu

2.4.1. Popis návrhu:

Cieľom návrhu novely zákona č. 364/2004 Z. z. vodách a o zmene zákona Slovenskej

národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších prepisov (vodný zákon) v znení neskorších je transpozícia a implementácia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/2184 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu, ktorá kladie dôraz na aplikáciu úplného prístupu k bezpečnosti vody určenej na ľudskú spotrebu (ďalej len „smernica (EÚ) 2020/2184“) založenom na riziku a rozširuje dostupnosť informácií o kvalite pitnej vody pre verejnosť a spoluprácu medzi zainteresovanými subjektmi, ktoré disponujú údajmi o kvalite vody a o vplyvoch na kvalitu vody.

V návrhu novely je transponovaná časť smernica (EÚ) 2020/2184 ukladajúca povinnosť vykonávať manažment rizík v plochách povodia pre miesta odberu vody určenej na ľudskú spotrebu, ktorý zahŕňa najmä činnosti:

- vymedzenie a charakteristika plôch povodia pre miesta odberu,

- identifikáciu nebezpečenstiev a nebezpečných udalostí v plochách povodia,

- náležité monitorovanie príslušných parametrov, látok alebo znečisťujúcich látok v povrchovej vode a/alebo podzemnej vode v plochách povodia,

- posúdenie a vyhodnotenie rizika,

- návrh opatrení riadenia rizika zamerané na zmiernenie alebo odstránenie neprijateľných rizík a na predchádzanie identifikovaným rizikám a kontrolu navrhnutých opatrení.

Manažment rizík v plochách povodia bude vykonať právnická osoba poverená Ministerstvom životného prostredia SR. Manažment rizík v plochách povodia je podkladom pre manažment rizík systému zásobovania pitnou vodou, ktorý má vykonať dodávateľ vody.

Personálne kapacity

Pre vykonateľnosť navrhovaného zákona bude potrebné personálne posilnenie

- okresných úradov – štátnej správy vôd

- poverenej organizácie v oblasti kvality pitných vôd (povrchových a podzemných vôd), monitorovania vôd, hodnotenia a analýz vôd a v oblasti spracovania priestorových údajov.

Okresné úrady

Pracovníci štátnej správy vôd -

V súvislosti s implementáciou smernice (EÚ) 2020/2184bude potrebné prehodnotiť (prípadne vyhlásiť) všetky ochranné pásma vodárenských zdrojov, vydávanie stanovísk pre regionálne úrady verejného zdravotníctva v súvislosti s vydávaním rozhodnutí k manažmentu rizík pre

dodávateľov pitnej vody a vydávaním stanovísk k programu monitorovania pre dodávateľov pitnej vody.

Výskumný ústav vodného hospodárstva – 5 zamestnancov

Za účelom vykonania manažmentu rizík v plochách povodia je v prvom kroku potrebné vymedziť a charakterizovať plochy povodia pre miesta odberu vôd na pitné účely. Charakteristika plôch povodí pre miesta odberu musí obsahovať vymedzenie (identifikáciu a mapovanie) plôch povodia, zmapovanie ochranných pásiem vodárenských zdrojov, zemepisné súradnice pre všetky vodárenské zdroje, opis využívania pôdy, odtokov a procesov dopĺňania vodných zásob v plochách povodí. Na území Slovenska je v oblasti povrchových vôd celkovo 102 vodárenských tokov a úsekov tokov (v zmysle Vyhlášky MŽP SR č. 211/2005, Z. z., ktorou sa ustanovuje zoznam vodohospodársky významných vodných tokov a vodárenských vodných tokov). Podstatná časť vody určenej na ľudskú spotrebu pochádza z podzemných zdrojov. Niektoré zdroje povrchových vôd sú súčasťou vymedzených vodných útvarov povrchových vôd (v zmysle požiadaviek smernice EP a Rady 2000/60/ES), ale vymedzené plochy bude potrebné spresniť vo vzťahu k miestu odberu vody na ľudskú spotrebu. Nevymedzené toky je potrebné vymedziť podľa požiadaviek smernice (EÚ) 2020/2184. Tento princíp platí aj pre podzemné zdroje vody, pričom v prípade podzemných zdrojov vôd sú počty odberových miest násobne vyššie oproti zdrojom povrchových vôd. Spolu využívaných, nevyužívaných a záložných je približne 3000 vodárenských zdrojov podzemných vôd. Pre podzemné vody je potrebné v prvom rade vytvoriť metodiku a využitím informácií o geologickej stavbe prostredia, hydrogeologických podmienkach a použitím geologického mapového softvéru vymedziť plochy povodia pre miesta odberu.

Ďalším krokom je analýza vplyvov v plochách povodia (identifikovanie nebezpečenstva a nebezpečných udalostí). Pre účel identifikovania vplyvov pre plochy povodia sa zohľadňujú významné vplyvy identifikované v rámci hodnotenia antropogénnych vplyvov vo vzťahu k útvarom vôd. Vo vzťahu k vodárenským zdrojom a k nim vymedzeným plochám povodia bude potrebný podrobnejší popis a spracovanie ďalších aj menej významných vplyvov.

Monitorovanie vodných útvarov využívaných na odber vody určenej na ľudskú spotrebu je v programoch monitorovania zahrnuté aj v súčasnosti, avšak bude potrebné jeho rozšírenie v zmysle doplnenia niektorých ukazovateľov, ktoré neboli doteraz monitorované a zvýšenia frekvencií odberov vzoriek. Tieto požiadavky kladú zvýšené nároky na personálne kapacity VÚVH a súvisiaceho nevyhnutného vybavenia ako aj následné rozšírenie informačného systému pre zber údajov.

Riadenie rizika vychádza z výsledkov posúdenia rizika (rizikovú analýzu) v plochách povodia. Na základe neho budú prijaté opatrenia na predchádzanie identifikovaným rizikám prostredníctvom preventívnych a zmierňujúcich opatrení, ktorých súčasťou je aj náležité monitorovanie identifikovaných rizikových parametrov a zriadenie alebo úprava ochranného pásma vodárenského zdroja.

Pre celý proces manažmentu rizík v plochách povodia je esenciálna práca s údajmi, ich získavanie, spracovanie a vyhodnotenie. Súbory údajov obsahujúce informácie súvisiace s manažmentom rizika majú byť sprístupnené v súlade s platnou národnou legislatívou a Smernicou 2007/2/ES dotknutým vlastníkom verejných vodovodov, Európskej komisii, agentúre EEA, Európskemu centru pre prevenciu a kontrolu chorôb, Ministerstvu životného prostredia SR, Ministerstvu zdravotníctva SR, Úradu verejného zdravotníctva SR. Verejnosť má byť o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu informovaná prostredníctvom webového sídla.

Cieľom návrhu novely zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov je zavedenie povinnosti vypracovania posúdenia miery strát vody na území SR a potenciálu zlepšenia v súvislosti so znížením strát vody. Túto povinnosť ukladá navrhovaný zákon vlastníkom, resp. prevádzkovateľom verejných vodovodov a posúdenie má byť vykonané použitím posudzovacej metódy založenej na infraštruktúrnom indexe strát (ILI) alebo inej vhodnej metódy. Takáto metóda nie je na Slovensku zavedená a je preto nevyhnutné, aby bola metóda, ktorú budú používať vlastníci resp. prevádzkovatelia verejných vodovodov jednotná a overená. Z tohto dôvodu Ministerstvo životného prostredia SR zabezpečí prípravu metódy (metodiky) prostredníctvom poverenej osoby, ktorá bude spĺňať kritériá a požiadavky EK.

Výsledky posúdenia miery strát vody za od jednotlivých prevádzkovateľov verejných vodovodov majú byť vyhodnotené, posúdené a oznámené za celé územie Slovenska Európskej komisii.

Personálne kapacity

Z dôvodu zabezpečenia prípravy metodiky posúdenia miery strát vody a vyhodnotenia údajov za celé územie Slovenska je potrebné personálne posilniť Výskumný ústav vodného hospodárstva (poverenú osobu) o odborné kapacity v počte 2 zamestnancov.

Stratám vody treba venovať zvýšenú pozornosť najmä pri nedostatku zdrojov vody, keď je potrebné posudzovať nielen technické a finančné aspekty, ale aj perspektívu trvalo udržateľného rozvoja a ochrany životného prostredia. Pri porovnávaní strát vody uvádzaných rôznymi vodárenskými spoločnosťami sa ukazuje, že na vykazovanie strát sa používa rôzna metodika a rôzne ukazovatele prevádzkového výkonu. Veľkou mierou sa na tejto skutočnosti podpisuje fakt, že nie je zavedený jednotný spôsob bilancie vody vo verejnom vodovode a ani jednotná interpretácia používanej terminológie. Táto nejednotnosť spôsobuje, že objektívne porovnanie strát vody, či už na národnej alebo medzinárodnej úrovni sa prakticky nedá urobiť. Z tohto pohľadu je pochopiteľná snaha Komisie o zavedenie vhodnej metódy na posudzovanie technického stavu vodovodov a z toho vyplývajúcej potreby znižovania strát vody.

Zhodnotiť technický stav verejných vodovodov alebo aj zvážiť potrebu investovania do znižovania strát vody je možné na základe nasledovných technických ukazovateľov:

•ILI – Infraštruktúrny index strát (bezrozmerné číslo) je vhodný pre hodnotenie technického stavu vybraných častí verejných vodovodov, pričom vyžaduje presné údaje o prípojkách a o tlakoch. Jeho vyhodnotením je možné zvážiť potrebu znižovania strát v ohraničených oblastiach (DMA, tlakové pásma a pod.).

•Voda nefakturovaná prepočítaná na dĺžku potrubia – jednotkový únik vyjadrený v jednotkách [m3/km/rok] alebo [l/km/deň]. Ukazovateľ je vhodný pre vodovody bez vodovodných prípojok, teda diaľkovody alebo privádzacie potrubia.

•Voda nefakturovaná prepočítaná na prípojku – jednotkový únik prepočítaný na prípojku, vyjadrený jednotkou [l/príp.deň]. Je vhodný pre hodnotenie technického stavu rozvodných sietí a sietí s hustotou prípojok väčšou ako 20 príp./km.

•Voda nefakturovaná prepočítaná na prepočítanú dĺžku potrubia s jednotným profilom DN150 – ukazovateľ je vhodný pre hodnotenie technického stavu sietí, pretože zohľadňuje profilovú skladbu použitých potrubí. Problematické môže byť určenie prepočítavacieho koeficienta, ktorý je podmienený dostupnosťou vstupných údajov o profilovej skladbe vodovodov.

Z vyššie uvedených charakteristík jednotlivých technických ukazovateľov na vykazovanie strát vody vo vodovodných systémoch vyplýva, že aplikovaná metóda musí zohľadňovať ako veľkostné kategórie vodovodov, tak aj ich infraštruktúru a taktiež aj vybrané prevádzkové parametre.

2.4.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

iné

2.4.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 6

Odhadované objemy

Objem aktivít

2023

2024

2025

2026

Indikátor ABC

Indikátor KLM

Indikátor XYZ

2.4.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

A) Straty vody

a)Vypracovanie metodiky

2023, 2024

100 470

Mzdové výdavky

b)Predpokladané konzultácie

2025, 2026

c) posúdenie strát vody

2025, 2026

2 noví zamestnanci

114 056

Mzdové výdavky

a) + b) + c)

2023 - 2026

180 574

Osobné výdavky

B) Manažment rizík

1. Vymedzenie plôch povodia

a) metodika a vymedzenie

2023, 2024

Návrh metodiky

148 837

Osobné výdavky

GMS model

36 000

Rozšírenie GIS licencií

16 000

Spolupráca s inými organizáciami

135 800

b) vymedzenie a spresnenia plôch

2023 - trvá

1 nový zamestnanec

107 263

Mzdové výdavky

2. Monitorovanie pre plochy povodia

a) návrh programu monitorovania (PM)

2023

Spracovanie PM

112 000

Osobné výdavky

b) monitorovanie

2023 - trvá

3 noví zamestnanci

321 789

Mzdové výdavky

Výkon monitorovania

80 000

Spolupráca s inými organizáciami

620 000

Laboratórne vybavenie a materiál

805 500

3. Analýza vplyvov

2023 - trvá

1 nový zamestnanec

107 263

Mzdové výdavky

Model pre analýzu

23 100

Spracovanie analýzy

334 737

Osobné výdavky

4. Riadenie rizika

2023 - trvá

vyhodnotenie

532 731

Osobné výdavky

monitorovania a analýzy vplyvov, návrh opatrení, návrh monitorovania, vyhodnotenie realizovaných opatrení

Tabuľka č. 7

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Tabuľka č. 8

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

2023

2024

2025

2026

poznámka

Daňové príjmy (100)1

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách) spolu zákon č.442/2002 Z. z. a zákon č. 364/2004 Z. z.

2023

2024

2025

2026

poznámka

Bežné výdavky (600)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (640)2

641001 – transfer VÚVH (vrátane nákladov SHMÚ, ŠGÚDŠ a SVP)

760 600

753 150

653 950

640 220

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

721001 – transfer VÚVH

41 700

183 700

13 700

6 000

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

802 300

936 850

667 650

646 220

Tabuľka č. 9

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách) zákon č. 442/2002 Z. z.

2023

2024

2025

2026

poznámka

Bežné výdavky (600)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (640)2

641001 – transfer VÚVH

122 500

140 600

64 350

67 650

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

122 500

140 600

64 350

67 650

Tabuľka č. 10

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách) zákon č. 364/2004 Z. z.

2023

2024

2025

2026

poznámka

Bežné výdavky (600)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (640)2

641001 – transfer VÚVH (vrátane nákladov SHMÚ a ŠGÚDŠ)

638 100

612 550

589 600

572 570

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

721001 – transfer VÚVH

41 700

183 700

13 700

6 000

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

679 800

796 250

603 300

578 570

Tabuľka č. 11

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

2023

2024

2025

2026

poznámka

Počet zamestnancov celkom

z toho vplyv na ŠR

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

z toho vplyv na ŠR

Osobné výdavky celkom (v eurách)

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

z toho vplyv na ŠR

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

z toho vplyv na ŠR

Poznámky:

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

Česká štúdia odporúča malým obciam, ktoré sú zároveň aj dodávateľmi pitnej vody, aby sa spojili s ďalšími takýmito obcami a manažment rizík systému zásobovania pitnou vodou si dali vykonať externej firme/osobe, ktorá sa problematikou zaoberá. Je to najmä z dôvodu, že v tomto prípade nie je možné predpokladať, že náklady na analýzu budú môcť byť zahrnuté v cene vodného, ale že ich bude musieť hradiť vlastník vodovodu. Pri premietnutí náklady do ceny vodného by mohli narásť ceny totiž až o 17 %.

Zároveň treba zdôrazniť, že vyššie náklady za „manažment rizík systému zásobovania pitnou vodou“, v ktorom sa budú po prvýkrát vyčíslovať všetky riziká a ktorý sa bude následne každých 6 rokov aktualizovať by mal priniesť v ďalších rokoch pre dodávateľov pitnej vody zníženie nákladov na monitorovanie u o cca 20%.

Vplyv na obce, ktoré sú zároveň aj dodávateľmi vody na manažment rizík systému zásobovania (ide predovšetkým o malé vodárenské systémy s jednoduchou úpravou vody):

Východiská:

1.Počet obci, ktoré prevádzkujú vlastný verejný vodovod (a majú tak štatút dodávateľa pitnej vody) je v SR cca 400.

(Zdroj: Plán rozvoja verejných vodovodov pre územie Slovenskej republiky na roky 2021 – 202, (r. 2019)

2.Odhad nákladov pre vytvorenie manažmentu rizík systému zásobovania pitnou vodou pre obecný vodovod (cca 3 000 zásobovaných obyvateľov) na základe českej štúdie z r. 2016 bol cca 65 000 Kč.

3.Odhad nákladov navrhujeme upraviť koeficientom 1,5 vzhľadom k nárastu cien od r. 2016.

4.Predpokladaná celková suma na obdobie 5 rokov (2023 – 2027) na vypracovanie manažmentu rizík systému zásobovania pitnou vodou pre 400 obcí, ktoré sú v SR dodávateľmi pitnej vody je približne 1 600 000 Eur (teda na jeden rok pre 80 obcí 320 tis.).

Rok

2023

2024

2025

2026

2027

Výdavky [EUR]

320 tis.

Ministerstvo vnútra SR

2.3.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

Tabuľka č. 12

Odhadované objemy

Objem aktivít

2023

2024

2025

2026

Indikátor ABC

Indikátor KLM

Indikátor XYZ

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Tabuľka č. 13

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

2023

2024

2025

2026

poznámka

Daňové príjmy (100)1

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

Tabuľka č. 14

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2023

2024

2025

2026

poznámka

Bežné výdavky (600)

180 510

1 083 060

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

133 760

802 560

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

46 750

280 500

Tovary a služby (630)2

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

Kapitálové výdavky (700)

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

180 510

1 083 060

Tabuľka č. 15

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

2023

2024

2025

2026

poznámka

Počet zamestnancov celkom

z toho vplyv na ŠR

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

1 216

z toho vplyv na ŠR

1 216

Osobné výdavky celkom (v eurách)

180 510

1 083 060

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

133 760

802 560

z toho vplyv na ŠR

133 760

802 560

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

46 750

280 500

z toho vplyv na ŠR

46 750

280 500

Poznámky:

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon č. 355/2007 Z. z.“)

Predkladateľ: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky

3.1 Náklady regulácie

3.1.1 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Tabuľka č. 1: Zmeny nákladov (ročne) v prepočte na podnikateľské prostredie (PP), vyhodnotenie mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov.

Nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov podnikateľského prostredia, ktorá je povinnou prílohou tejto analýzy a nájdete ju na

webovom sídle MH SR

, (ďalej len

„Kalkulačka nákladov“):

TYP NÁKLADOV

Zvýšenie nákladov v € na PP

Zníženie nákladov v € na PP

A. Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality

B. Iné poplatky

C. Nepriame finančné náklady

D. Administratívne náklady

Spolu = A+B+C+D

z toho

E. Vplyv na mikro, malé a stredné podniky

F. Úplná harmonizácia práva EÚ

VÝPOČET mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov

OUT

G. Náklady okrem výnimiek = B+C+D-F

3.1.2 Výpočty vplyvov jednotlivých regulácií na zmeny v nákladoch podnikateľov

Tabuľka č. 2: Výpočet vplyvov jednotlivých regulácií (nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov):

P.č.

Zrozumiteľný a stručný opis regulácie vyjadrujúci dôvod zvýšenia/zníženia nákladov na PP

Číslo normy

(zákona, vyhlášky a pod.)

Lokalizácia (§, ods.)

Pôvod regulácie:

SK/EÚ úplná harm./EÚ harm. s možnosťou voľby

Účinnosť

regulácie

Kategória dotk. subjektov

Počet subjektov v dotk. kategórii

Počet subjektov MSP v dotk. kategórii

Vplyv na 1 podnik. v €

Vplyv na kategóriu dotk. subjektov v €

Druh vplyvu

In (zvyšuje náklady) /

Out (znižuje náklady)

Doplňujúce informácie k spôsobu výpočtu vplyvov jednotlivých regulácií na zmenu

nákladov

Osobitne pri každej regulácii s vplyvom na PP zhodnotenom v tabuľke č. 2 uveďte doplňujúce informácie tak, aby mohol byť skontrolovaný spôsob a správnosť výpočtov. Uveďte najmä, ako ste vypočítali vplyvy a z akého zdroja ste čerpali početnosti (uveďte aj link na konkrétne štatistiky, ak sú dostupné na internete). Jednotlivé regulácie môžu mať jeden alebo viac typov nákladov (A. Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality, B. Iné poplatky, C. Nepriame finančné náklady, D. Administratívne náklady). Rozčleňte ich a vypočítajte v súlade s metodickým postupom.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií s podnikateľskými subjektmi pred predbežným pripomienkovým konaním

Uveďte formu konzultácií vrátane zdôvodnenia jej výberu a trvanie konzultácií, termíny stretnutí. Uveďte spôsob oslovenia dotknutých subjektov, zoznam konzultujúcich subjektov, tiež link na webovú stránku, na ktorej boli konzultácie zverejnené.

Uveďte hlavné body konzultácií a ich závery.

Uveďte zoznam predložených alternatívnych riešení problematiky od konzultujúcich subjektov, ako aj návrhy od konzultujúcich subjektov na zníženie nákladov regulácií na PP, ktoré neboli akceptované a dôvod neakceptovania.

Alternatívne namiesto vypĺňania bodu 3.2 môžete uviesť ako samostatnú prílohu tejto analýzy Záznam z konzultácií obsahujúci požadované informácie.

3.3 Vplyvy na konkurencieschopnosť a produktivitu

Dochádza k vytvoreniu resp. k zmene bariér na trhu?

Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (napr. špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)?

Ovplyvňuje zmena regulácie cezhraničné investície (príliv/odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)?

Ovplyvní dostupnosť základných zdrojov (financie, pracovná sila, suroviny, mechanizmy, energie atď.)?

Ovplyvňuje zmena regulácie inovácie, vedu a výskum?

Ako prispieva zmena regulácie k cieľu Slovenska mať najlepšie podnikateľské prostredie spomedzi susediacich krajín EÚ?

Konkurencieschopnosť:

Na základe uvedených odpovedí zaškrtnite a popíšte, či materiál konkurencieschopnosť:

☐ zvyšuje ☐ nemení☐ znižuje

Produktivita:

Aký má materiál vplyv na zmenu pomeru medzi produkciou podnikov a ich nákladmi?

Na základe uvedenej odpovede zaškrtnite a popíšte, či materiál produktivitu:

☐ zvyšuje ☐ nemení☐ znižuje

3.4 Iné vplyvy na podnikateľské prostredie

Ak má materiál vplyvy na PP, ktoré nemožno zaradiť do predchádzajúcich častí, či už pozitívne alebo negatívne, tu ich uveďte. Patria sem:

a)sankcie alebo pokuty, ako dôsledok porušenia právne záväzných ustanovení;

b)vplyvy súvisiace so žiadosťami o alebo prijímaním dotácií, fondov, štátnej pomoci a čerpaním iných obdobných foriem podpory zo strany štátu, keďže sú sprievodným javom uchádzania sa či získania benefitov, na ktoré nie je právny nárok priamo zo zákona, ale vzniká na základe prejavu vôle dotknutého subjektu;

c)regulované ceny podľa zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách;

d)iné vplyvy, ktoré predpokladá materiál, ale nemožno ich zaradiť do častí 3.1 a 3.3.

Dodávateľmi pitnej vody v SR je 14 veľkých vodárenských spoločností a cca 400 obcí.

Nakoľko ani z Asociácie vodárenských spoločností (AVS) ako organizácie, zastrešujúcej veľké vodárenské spoločnosti, ani zo ZMOS-u, SK8 a Únie miest a obcí Slovenska neboli poskytnuté žiadne podklady na vyčíslenie vplyvov v súvislosti s novými povinnosťami, ktoré smernica (EÚ) 2020/2184 prináša (napriek prizvaniu do pracovnej skupiny MZ SR k jej transpozícií a opakovaným písomným výzvam), MZ SR vykonalo prieskum na základe skúsenosti z iných krajín.

Ako príklad možno uviesť Českú republiku, ktorá povinný manažment rizík systému zásobovania pitnou vodou zaviedla už v roku 2018. Pre veľké vodárenské systémy česká štúdia z roku 2016 odhadovala, že náklady by sa mohli pohybovať pod 2% z ceny vodného. Toto tvrdenie potvrdili aj ďalšie štúdie vykonané pre Európsku Komisiu napr. štúdia z Nemecka z roku 2016 odhaduje, že náklady pre väčšie vodárenské spoločnosti nepresiahnu 3% z ceny vodného.

Vzhľadom na nedodanie ďalších potrebných podkladov zo strany AVS nie je možné presnejšie vyčísliť vplyv na podnikateľské prostredie pre tieto subjekty.

MZ SR na základe odhadov českej štúdie vypracovalo modelový príklad pre obce v SR – sú uvedené v časti Vplyv na verejnú správu.

Vplyv na monitorovanie prioritných priestorov (Legionella + olovo)

Vplyvy na subjekty, ktoré sú majiteľmi prioritných priestorov na monitoring olova a baktérií rodu Legionella. Ide o novú povinnosť vykonávať monitoring priestorov využívaných veľkým počet užívateľov, ktorí môžu byť vystavení rizikám spojeným s vodou. Monitorovanie má byť

zavedené po roku 2029, kedy sa všeobecnou analýzou ÚVZ SR na národnej úrovni potvrdí rozsah prioritných priestorov.

Za prioritné priestory je z hľadiska rizika prítomnosti olova v pitnej vode navrhnuté považovať: zariadenia pre deti a mládež, zariadenia spoločného stravovania, ubytovacie zariadenia sociálnych služieb a ubytovacie zariadenia, zdravotnícke zariadenie ústavnej zdravotnej starostlivosti.

Za prioritné priestory je z hľadiska rizika prítomnosti legionel v pitnej vode navrhnuté považovať: zdravotnícke zariadenie ústavnej zdravotnej starostlivosti, ubytovacie zariadenia, zariadenia starostlivosti o ľudské teplo, telovýchovné zariadenia a umelé kúpaliská.

Cena za analýzu ukazovateľa olovo: cca 15 EUR

Cena za analýzu ukazovateľa Legionella: 40 – 90 EUR

Vplyv na dodávateľov teplej vody:

Nemá iba v prípade ochorení

Analýza sociálnych vplyvov

Vplyvy na hospodárenie domácností, prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám, sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rovnosť žien a mužov a vplyvy na zamestnanosť

(Ak v niektorej z hodnotených oblastí sociálnych vplyvov (bodov 4.1 až 4.4) nebol identifikovaný vplyv, uveďte v príslušnom riadku analýzy poznámku „Bez vplyvu.“.)

4.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.

Vedie návrh k zvýšeniu alebo zníženiu príjmov alebo výdavkov domácností?

Ktoré skupiny domácností/obyvateľstva sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?

Sú medzi potenciálne ovplyvnenými skupinami skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

(V prípade vyššieho počtu hodnotených opatrení doplňte podľa potreby do tabuľky pred bod 4.2 ďalšie sekcie - 4.1.1 Pozitívny vplyv/4.1.2 Negatívny vplyv).

4.1.1 Pozitívny vplyv

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

Pozitívny vplyv predstavuje zvýšenie dostupnosti pitnej vody pre skupiny obyvateľstva bez prístupu k pitnej vode alebo s obmedzeným prístupom k pitnej vode, zvýšenie kvality dodávanej pitnej vody a zníženie zdravotných rizík z používania pitnej vody, ktorá nie je zdravotne bezpečná.

Východiská pre pozitíva:

•predchádzanie nákladov spojených s liečbou ochorení – liečba napr. legionelóz trvá niekoľko týždňov, obyčajne 3 týždne, čo môže viesť k poklesu príjmu – na 50 - 60%

•predchádzanie nákladov na hospitalizáciu – 50 % prípadov s ochorením legionelózy si vyžaduje hospitalizáciu

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Všetci obyvatelia z hľadiska kvality vody a vo zvýšenej miere obyvatelia bez prístupu a s obmedzeným prístupom k pitnej vody.

Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 1

Bez vplyvu.

Ovplyvnená skupina č. 3

Bez vplyvu.

Ovplyvnená skupina č. 2

Bez vplyvu.

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

Žiaden z dodávateľov nevyčíslil vplyv návrhu na cenu vody, preto nie je možné vplyvy kvantifikovať.

4.1.1.1 Z toho pozitívny vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia

(V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte pozitívny vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. znižovanie miery rizika chudoby, priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

Bez vplyvu.

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 1

Bez vplyvu.

Ovplyvnená skupina č. 3

Bez vplyvu.

Ovplyvnená skupina č. 2

Bez vplyvu.

Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 1

Bez vplyvu.

Ovplyvnená skupina č. 3

Bez vplyvu.

Ovplyvnená skupina č. 2

Bez vplyvu.

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

Žiaden z dodávateľov nevyčíslil vplyv návrhu na cenu vody, preto nie je možné vplyvy kvantifikovať.

4.1.2 Negatívny vplyv

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:

Negatívny vplyv môže mať zvýšenie ceny za pitnú vodu v dôsledku zavedenia nových požiadaviek smernice (EÚ) 2020/2184 dodávateľmi pitnej vody, čo môže viesť k zvýšeniu ceny pitnej vody.

Východiská pre negatívny vplyv:

•dotkne sa cca 600-tisíc osôb, žijúcich pod hranicou príjmovej chudoby vyše

•predpokladaná spotreba pitnej vody 80 l/osoba/deň; štvorčlenná rodinná = 320 l/osoba/deň = 115,2 m3/4 osoby/rok

•max. cena vody za m3 – 1,5 Eur

•predpoklad navýšenia ceny vodného v dôsledku nových povinnosti smernice (EK) č. 2020/2184 o 2 až 20 % (rok 2018) za rok = 117,5 až 138,24 m3/4 osoby/rok

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Všetkých zásobovaných obyvateľov sa dotkne v rovnakej miere. Vzhľadom na to, že žiaden z dodávateľov nevyčíslil vplyv návrhu na cenu vody, nie je možné vplyvy kvantifikovať

Kvantifikujte pokles príjmov alebo rast výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 1

Bez vplyvu.

Ovplyvnená skupina č. 3

Bez vplyvu.

Ovplyvnená skupina č. 2

Bez vplyvu.

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

Žiaden z dodávateľov nevyčíslil vplyv návrhu na cenu vody, preto nie je možné vplyvy kvantifikovať.

4.1.2.1 Z toho negatívny vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia

(V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte negatívny vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. zvyšovanie miery rizika chudoby, priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:

Bez vplyvu.

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 1

Bez vplyvu.

Ovplyvnená skupina č. 3

Bez vplyvu.

Ovplyvnená skupina č. 2

Bez vplyvu.

Kvantifikujte pokles príjmov alebo rast výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 1

Bez vplyvu.

Ovplyvnená skupina č. 3

Bez vplyvu.

Ovplyvnená skupina č. 2

Bez vplyvu.

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

Žiaden z dodávateľov nevyčíslil vplyv návrhu na cenu vody, preto nie je možné vplyvy kvantifikovať.

4.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva a vplyv na sociálnu inklúziu.

Má návrh vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám?

Popíšte hodnotené opatrenie, špecifikujte ovplyvnené skupiny obyvateľstva a charakter zmeny v prístupnosti s ohľadom na dostupnosť finančnú, geografickú, kvalitu, organizovanie a pod. Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

Rozumie sa najmä na prístup k:

-sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím),

-kvalitnej práci, ochrane zdravia, dôstojnosti a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam,

-pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím,

-zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce,

-zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím,

-k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu,

-bývaniu a súvisiacim základným komunálnym službám,

-doprave,

-ďalším službám najmä službám všeobecného záujmu a tovarom,

-spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám,

-informáciám,

-k iným právam (napr. politickým).

Predkladaný návrh zákona zvýši úroveň ochrany verejného zdravia v súvislosti s používaním pitnej vody. Očakáva sa zvýšenie počtu obyvateľov, ktorý budú mať zabezpečenú zdravotne bezpečnú pitnú vodu z verejného vodovodu alebo iného zdroja.

Predkladaný návrh zákona umožní lepší prístup k informáciám o vplyve pitnej vody na zdravie a o jej význame pre ľudské zdravie. Môže to ovplyvniť postoj obyvateľov k využívaniu pitnej vody a k spotrebe balenej pitnej vody alebo vody z neoverených zdrojov napr. z vlastných studní, z ktorých cca 1/3 nevyhovuje požiadavkám na kvalitu. Môže sa tým predísť niektorým aj sporadickým ochoreniam napr. dusičnanová methemoglobinémia, kde boli zaznamenané aj prípady s fatálnymi následkami.

Rovnako sa zvýši ochrana pred prenosnými ochoreniami z pitnej vody.

Má návrh významný vplyv na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva alebo skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv na ne. Je tento vplyv väčší ako vplyv na iné skupiny či subjekty? Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

Zraniteľné skupiny alebo skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia sú napr.:

-domácnosti s nízkym príjmom (napr. žijúce iba zo sociálnych príjmov, alebo z príjmov pod hranicou rizika chudoby, alebo s príjmom pod životným minimom, alebo patriace medzi 25% domácností s najnižším príjmom),

-nezamestnaní, najmä dlhodobo nezamestnaní, mladí nezamestnaní a nezamestnaní nad 50 rokov,

-deti (0 – 17),

-mladí ľudia (18 – 25 rokov),

-starší ľudia, napr. ľudia vo veku nad 65 rokov alebo dôchodcovia,

-ľudia so zdravotným postihnutím,

-marginalizované rómske komunity

-domácnosti s 3 a viac deťmi,

-jednorodičovské domácnosti s deťmi (neúplné rodiny, ktoré tvoria najmä osamelé matky s deťmi),

-príslušníci tretích krajín, azylanti, žiadatelia o azyl,

Vzhľadom na povinnosť prihliadať pri zabezpečení zásobovania pitnou vodou osobitne na zraniteľné a marginalizované skupiny sa predpokladá pozitívny vplyv. Pozitívny vplyv zabezpečenia pitnej vody pre tieto skupiny obyvateľstva môže mať pozitívny vplyv aj v dôsledku používania pitnej vody z overeného zdroja, ktorej cena je oveľa nižšia ako balená voda (pri súčasných cenách predstavuje tisícinu ceny balenej vody) a tiež v dôsledku možnosti jej využívania na hygienické účely, čím sa môže predísť k ochoreniam označovaných ako choroby špinavých rúk.

-iné zraniteľné skupiny, ako sú napr. bezdomovci, ľudia opúšťajúci detské domovy alebo iné inštitucionálne zariadenia

4.3 Identifikujte a popíšte vplyv na rovnosť príležitostí.

Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rovnosť žien a mužov.

3.3.1 Dodržuje návrh povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie alebo iného statusu? Mohol by viesť k nepriamej diskriminácii niektorých skupín obyvateľstva? Ak áno, ktoré skupiny sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?

Bez vplyvu.

3.3.2 Môže návrh viesť k zväčšovaniu nerovností medzi ženami a mužmi? Podporuje návrh rovnosť príležitostí? Má návrh odlišný vplyv na ženy a mužov? Popíšte vplyvy.

Popíšte riziká návrhu, ktoré môžu viesť k zväčšovaniu nerovností:

Bez vplyvu.

Popíšte pozitívne vplyvy návrhu na dosahovanie rovnosti žien a mužov, rovnosti príležitostí žien a mužov, prípadne vplyvy na ženy a mužov, ak sú odlišné:

Bez vplyvu.

Má návrh významné vplyvy na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva? Ak áno, aké? Akým spôsobom? Zraniteľnou skupinou obyvateľstva sa rozumejú najmä ženy ohrozené viacnásobnou diskrimináciou, tehotné matky, seniorky, ženy patriace do marginalizovaných skupín obyvateľstva, migrantky, ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím, obete násilia a pod.

Bez vplyvu.

Pri identifikovaní vplyvov na rovnosť žien a mužov treba vziať do úvahy existujúce rozdiely medzi ženami a mužmi, ktoré sú relevantné k danej politike. Podpora rovnosti žien a mužov nespočíva len v odstraňovaní obmedzení a bariér pre plnohodnotnú účasť na ekonomickom, politickom a sociálnom živote spoločnosti ako aj rodinnom živote, ale taktiež v podpore rovnosti medzi nimi.

V ktorých oblastiach podpory rovnosti žien a mužov návrh odstraňuje prekážky a/alebo podporuje rovnosť žien a mužov? Medzi oblasti podpory rovnosti žien a mužov okrem iného patria:

-podpora slobodného výberu povolania a ekonomickej činnosti

-podpora vyrovnávania ekonomickej nezávislosti,

-zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života,

-podpora rovnosti príležitostí pri participácii na rozhodovaní,

-boj proti domácemu násiliu, násiliu na ženách a obchodovaniu s ľuďmi,

-podpora vnímania osobnej starostlivosti o dieťa za rovnocennú s ekonomickou činnosťou a podpora neviditeľnej práce v domácnosti ako takej,

-rešpektovanie osobných preferencií pri výbere povolania a zosúlaďovania pracovného a rodinného života.

Bez vplyvu.

4.4 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na zamestnanosť a na trh práce.

V prípade kladnej odpovede pripojte odôvodnenie v súlade s Metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov.

Uľahčuje návrh vznik nových pracovných miest? Ak áno, ako? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, pre aké skupiny zamestnancov, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod.

Bez vplyvu.

Vedie návrh k zániku pracovných miest? Ak áno, ako a akých? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod. Identifikujte možné dôsledky, skupiny zamestnancov, ktoré budú viac ovplyvnené a rozsah vplyvu.

Bez vplyvu.

Ovplyvňuje návrh dopyt po práci? Ak áno, ako?

Dopyt po práci závisí na jednej strane na produkcii tovarov a služieb v ekonomike a na druhej strane na cene práce.

Bez vplyvu.

Má návrh dosah na fungovanie trhu práce? Ak áno, aký?

Týka sa makroekonomických dosahov ako je napr. participácia na trhu práce, dlhodobá nezamestnanosť, regionálne rozdiely v mierach zamestnanosti. Ponuka práce môže byť ovplyvnená rôznymi premennými napr. úrovňou miezd, inštitucionálnym nastavením (napr. zosúladenie pracovného a súkromného života alebo uľahčovanie rôznych foriem mobility).

Bez vplyvu.

Má návrh špecifické negatívne dôsledky pre isté skupiny profesií, skupín zamestnancov či živnostníkov? Ak áno, aké a pre ktoré skupiny?

Návrh môže ohrozovať napr. pracovníkov istých profesií favorizovaním špecifických aktivít či technológií.

Bez vplyvu.

Ovplyvňuje návrh špecifické vekové skupiny zamestnancov? Ak áno, aké? Akým spôsobom?

Identifikujte, či návrh môže ovplyvniť rozhodnutia zamestnancov alebo zamestnávateľov a môže byť zdrojom neskoršieho vstupu na trh práce alebo predčasného odchodu z trhu práce jednotlivcov.

Bez vplyvu.

Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie

Biznis vrstva

A – nová služba

B – zmena služby

Kód koncovej služby

Názov koncovej služby

Úroveň elektroni -zácie

6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich koncových služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb pre občana alebo podnikateľa?

ks_351400

Žiadosť o výnimku na použitie pitnej vody

úroveň 5

ks_351401

Oznámenie o výsledkoch kontroly kvality pitnej vody

úroveň 4

ks_351402

Ostatné oznamovacie povinnosti pre oblasť pitnej vody

úroveň 4

ks_351403

Predloženie programu monitorovania

úroveň 5

ks_351404

Žiadosť o posúdenie zmeny v programu monitorovania

úroveň 5

ks_351405

Žiadosť o posúdenie manažmentu rizík systému zásobovania pitnou vodou

úroveň 5

ks_351406

Poskytovanie údajov Európskej komisii, Európskej environmentálnej agentúre a Európskemu centru pre prevenciu a kontrolu chorôb

úroveň 4

ks_351407

Poskytovanie informácií verejnosti o kvalite vody

úroveň 4

Aplikačná a technologická vrstva

A – nový systém

B – zmena systému

Kód systému

Názov systému

Vo vládnom cloude – áno / nie

6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy? Predpokladá správca umiestnenie informačného systému vo vládnom cloude?

isvs_9087

Informačný systém Hygieny životného prostredia

áno

Financovanie procesu informatizácie

Rezortná úroveň

Nadrezortná úroveň

A - z prostriedkov EÚ B - z ďalších zdrojov financovania

6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)

A, B

Zjednodušenie prístupu ku konaniu a odstraňovanie byrokracie

Elektronické konanie

6.4.1. Predpokladá predložený návrh vedenie konania o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb?

☐

Áno

☒

Nie

(Uveďte, o aké konanie ide.)

6.4.2. Je dané konanie možné v celku vykonať elektronicky?

☐

Áno

☒

Nie

(Ak sú niektoré úkony v konaní, alebo celé konanie viazané na listinnú podobu komunikácie, uveďte o aké ide a z akého dôvodu.)

6.4.3. Je úprava konania kompatibilná s inštitútmi zákona o e-Governmente a je na dané konanie zákon o e-Governmente možné použiť?

☐

Áno

☒

Nie

(Ak úprava konania je odlišná od úpravy v zákone o e-Governmente alebo ak je použitie zákona o e-Governmente vylúčené, uveďte čoho sa to týka a z akého dôvodu.)

Zásada „jedenkrát a dosť“

6.5.1. Predpokladá predložený návrh predkladanie dokumentov, informácií alebo preukazovanie skutočností (ďalej len „údaje“) orgánu, ktorý konanie vedie?

☐

Áno

☒

Nie

(Uveďte, o aké údaje ide a v akom konaní.)

6.5.2. Predpokladá predložený návrh, aby sa predkladali údaje, ktoré sa nachádzajú v zákonom ustanovenej evidencii vedenej orgánom, ktorý konanie vedie alebo iným orgánom?

☐

Áno

☒

Nie

(Uveďte, o akú evidenciu ide.)

6.5.3. Budú údaje poskytované režimom podľa zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov alebo iným obdobným spôsobom, ktorý zabezpečí, aby si údaje orgán, ktorý konanie vedie, získaval z úradnej moci a nemuseli mu byť predkladané subjektom súkromného práva, navrhovateľom, žiadateľom, účastníkom konania (ďalej len „účastník konania“)?

☐

Áno

☒

Nie

(Uveďte, akým spôsobom budú údaje v konaní predkladané/preukazované. Ak sa vyžaduje predloženie účastníkom konania, uveďte dôvod.)

6.5.4. Ak si orgán, ktorý konanie vedie, údaje nebude získavať z úradnej moci ale mu budú predkladané účastníkom konania, je v návrhu upravené prechodné obdobie, po ktorého uplynutí si údaje orgán, ktorý konanie vedie, bude získavať z úradnej moci?

☐

Áno

☒

Nie

(Uveďte, akým spôsobom budú údaje v konaní predkladané/preukazované v budúcnosti. Ak sa vyžaduje predloženie účastníkom konania, uveďte dôvod.)

Výmena údajov medzi orgánmi verejnej moci

6.6.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov?

☒

Áno

☐

Nie

(Uveďte, aká nová evidencia údajov sa zriaďuje, resp. akú evidenciu údajov návrh upravuje.)

Evidencia údajov, ktorá bude poskytnutá Európskej Komisii,

Európskej environmentálnej agentúre a Európskemu centru pre prevenciu a kontrolu chorôb prístup o:

•opatreniach prijatých na podporu používania pitnej vody; informácie aktualizuje najmenej raz za šesť rokov,

•manažmente rizík z domových rozvodných systémov, ktorý zahŕňa výsledky monitorovania domových rozvodných systémov v prioritných priestoroch a informácie o opatreniach prijatých na odstránenie a

zníženie rizika z domových rozvodných systémov vrátane informácií o vykonávaní opatrení na odstránenie komponentov z olova; informácie aktualizuje najmenej raz za šesť rokov,

•prekročení najvyšších medzných hodnôt ukazovateľov kvality pitnej vody, ktoré boli zistené monitorovaním systému zásobovania pitnou vodou a o prijatých nápravných opatreniach; informácie aktualizuje najmenej raz ročne,

•incidentoch, ktoré sa týkajú pitnej vody, s uvedením ich príčin a prijatých nápravných opatrení; informácie aktualizuje najmenej raz ročne,

•povolených výnimkách na použitie vody, ktorá nespĺňa limitné hodnoty ukazovateľov kvality pitnej vody; informácie aktualizuje najmenej raz ročne.

6.6.2. Umožňuje predložený návrh poskytovanie údajov z evidencie iným orgánom verejnej moci, resp. iným osobám na plnenie ich zákonom ustanovených úloh bez obmedzenia subjektu (teda vo všetkých prípadoch, kedy tieto údaje na plnenie zákonom ustanovených úloh potrebujú)?

☒

Áno

☐

Nie

(Uveďte, ktorým orgánom verejnej moci, resp. iným osobám nie je možné údaje z evidencie poskytnúť, aj ak ich na plnenie zákonných úloh potrebujú a z akého dôvodu.)

6.6.3. Je zabezpečené poskytovanie údajov z evidencie elektronicky a automatizovaným spôsobom?

☒

Áno

☐

Nie

(Uveďte, akým spôsobom je zabezpečené poskytovanie údajov z evidencie pre iné subjekty na plnenie ich zákonných úloh. Ak sa na poskytovanie údajov nepoužíva modul procesnej integrácie a integrácie údajov, uveďte dôvod. Ak je elektronické alebo automatizované poskytovanie vylúčené, uveďte dôvod.)

6.6.4. Je na poskytovanie údajov z evidencie využitý režim podľa zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov?

☐

Áno

☒

Nie

(Uveďte, ako je na zákonnej úrovni inštitucionalizované elektronické a automatizované poskytovanie údajov z evidencie, akým režimom sa riadi. Ak je použitie zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov vylúčené, uveďte dôvod.)

Referenčné údaje

6.7.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov, ktoré budú navrhnuté na zaradenie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente?

☐

Áno

☒

Nie

(Uveďte, aká nová evidencia údajov sa zriaďuje, resp. akú evidenciu údajov návrh upravuje a ktoré údaje z nej budú navrhnuté na zaradenie do zoznamu referenčných údajov. Ak sa neplánuje zaradenie žiadnych údajov, uveďte dôvod)

6.7.2. Kedy je plánované zaradenie údajov z evidencie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente?

(Uveďte, kedy sa plánuje zaradenie vyššie uvedených údajov do zoznamu referenčných údajov.)

Doplnenie funkcií informačného systému orgánov verejného zdravotníctva:

Výdavky potrebné na upgrade informačného systému v súvislosti s požiadavkami smernice (EÚ) 2020/2184:

OVZ aktuálne pre problematiku pitnej vody používajú systém IS Pitná voda, ktorý bol do prevádzky uvedený v roku 2009. Od roku 2009 neboli do upgradu systému investované žiadne finančné prostriedky. Od roku 2020 sa v rámci národného projektu Integrovaný systém úradov verejného zdravotníctva pripravuje nový IS aj pre oblasť pitnej vody, ktorý je spolu s ďalšími dvomi submodulom modulu Hygiena životného prostredia. Projekt je realizovaný z operačného programu Integrovaná infraštruktúra aj v spolupráci s Ministerstvom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky. IS má byť uvedený do prevádzky 31.12.2022. Okrem iného má byť prínosom projektu je aj úspora finančných prostriedkov štátneho rozpočtu SR. Nakoľko v čase definovania požiadaviek na nový IS nebola smernica (EK) 2020/2184 v platnosti, neboli jej požiadavky súčasťou zadania na funkčné a technické riešenia v rámci verejného obstarávania na predmetný IS v roku 2019. Nové požiadavky na IS vyplývajúce z transpozície smernice (EÚ) 2020/2184 budú realizované ako zmenové požiadavky na predmetný IS v zmysle vyhlášky č. 85/2020 Z. z. o riadení projektov. Predbežný návrh požiadaviek je uvedený v Tabuľke 18.

Aktuálny submodul IS Pitná voda počíta s rôznymi integráciami na externé subjekty už teraz. V prípade, že bude potrebné integrácie rozšíriť, budú realizované ako zmenové požiadavky v zmysle vyhlášky č. 85/2020 Z. z. o riadení projektov. Finančné prostriedky na uvedené integrácie (ktoré nie sú nevyhnutnou požiadavkou smernice (EÚ) 2020/2184) nie sú súčasťou Tabuľky č. 16.

Tabuľka 16

Položka

Téma

Činnosti

Počet človekodníza položku

* doplniť ďalšie správy do exist. Modulu v HŽP (odhad 5 ks)

Notifikovanie používateľov o vybraných zmenách

* doplnené mailové notifikácie

130

* úprava DWH pump (rozšírenie o data nových reportov)

* vytvorenie reportu v Jasper

Rozšíriť počet výstupov, ktoré si používatelia budú schopný pre účely svojej odbornej agendy vygenerovať podľa požiadaviek smernice (40 ks reportov)

* publikovanie reportov na portál

452

* doplnenie pohľadov do DWH, vytvorenie datasetov

* implementácia do vizualizačného nástroja (ako napr. Power BI)

Rozšíriť možnosti poskytovania informácií verejnosti či už prostredníctvom máp alebo inou formou na webovom portály orgánov verejného zdravotníctva

* vlastný custom klient

290

* návrh formulárov (zberový modul, odhad 5 druhov)

* oznamovacie povinnosti (generovanie očakávaných výkazov)

* notifikácia mailom/eDesk na vyplnenie (s linkou na formulár)

oznámenia od dodávateľov pitnej vody

* spracovanie prijatých formulárov v HŽP

224

SPOLU

1096

Odhadovaná celková suma nákladov z upgrade informačného systému v súvislosti s požiadavkami smernice (EÚ) 2020/2184 je 762 816 EUR.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky.

2. Názov návrhu zákona: Návrh zákona č. .../2022, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

3. Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:

a) v primárnom práve v Zmluve o fungovaní Európskej únie - Hlava XIV – Verejné zdravie (čl. 168),

b) v sekundárnom práve v

1.smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/2184 zo 16. decembra 2020 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 435, 23.12.2020), gestor: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky;

2.smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000; Mimoriadne vydanie Ú. v EÚ, kap. 15/zv. 5) v platnom znení; gestor: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky;

3.smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/7/ES z 15. februára 2006 o riadení kvality vody určenej na kúpanie, ktorou sa zrušuje smernica 76/160/EHS (Ú. v. EÚ L 64, 4.3.2006) v platnom znení, gestor: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky;

4.smernici Rady 2013/51/Euratom z 22. októbra 2013, ktorou sa stanovujú požiadavky na ochranu zdravia obyvateľstva vzhľadom na rádioaktívne látky obsiahnuté vo vode určenej na ľudskú spotrebu (Ú. v. EÚ L 296, 7.11.2013), gestor: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky.

5.smernici Rady 98/24/ES zo 7. apríla 1998 o ochrane zdravia a bezpečnosti pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s chemickými faktormi pri práci (štrnásta samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Ú. v. ES L 131, 5. 5. 1998; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 3), gestor: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, spolugestor: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky,

6.nariadení (ES) č. 178/2002 Európskeho parlamentu a Rady z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (Ú. v. ES L 31, 1.2.2002; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 6) v platnom znení, gestor: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR

7.nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 z 29. apríla 2004 o hygiene potravín (Ú. v. ES L 139 30.4.2004; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 34) v platnom znení, gestor: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR

8.smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/25/ES z 5. apríla 2006 o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách týkajúcich sa vystavenia pracovníkov rizikám vyplývajúcim z fyzikálnych faktorov (umelé optické žiarenie) (19. samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Ú. v. EÚ L 114, 27. 4. 2006), gestor: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, spolugestor: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky,

9.nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 z 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, o zmene, doplnení a zrušení smerníc 67/548/EHS a 1999/45/ES a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 1907/2006 (Ú. v. EÚ L 353, 31.12.2008) v platnom znení, gestor: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky,

10.nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 528/2012 z 22. mája 2012 o sprístupňovaní biocídnych výrobkov na trh a ich používaní (Ú. v. EÚ L 167, 27.6.2012) v platnom znení, gestor: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky,

11.nariadení Komisie (EÚ) 2020/1149 z 3. augusta 2020, ktorým sa mení príloha XVII k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH), pokiaľ ide o diizokyanáty (Ú. v. EÚ L 252, 4.8.2020), gestor: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky.

c) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

lehota na prebratie smernice (EÚ) 2020/2184 alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

- termín transpozície smernice (EÚ) 2020/2184 je 12. január 2023;

- termín na zabezpečenie opatrení, aby pitná voda spĺňala limitné hodnoty ukazovateľov kvality pre bisfenol A, chlorečnany, chloritany, halooctové kyseliny, mikrocystín-LR, PFAS spolu a súčet PFAS a urán je 12. január 2026;

- do 12. januára 2026 nie sú dodávatelia pitnej vody povinní monitorovať ukazovatele podľa predchádzajúcej odrážky.

Lehota na prebratie smernice 98/24/ES v platnom znení bola do 01.05.2004.

Lehota na prebratie smernice 2000/60/ES v platnom znení bola do 01.05.2004.

Lehota na prebratie smernice 2006/7/ES v platnom znení bola do 24.03.2008.

Lehota na prebratie smernice 2006/25/ES v platnom znení bola do 27.04.2010.

Lehota na prebratie smernice 2013/51/Euratom bola do 28.11.2015.

informácia o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie

- šetrenie v rámci systému EU Pilot č. EUP(2020)9802 - konanie o porušení zmlúv č. 2014/4190, v štádiu dodatočného formálneho oznámenia z 9. februára 2022

- nie je

informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/2184

1.zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach

2.zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990

Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon)

3.zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov

4.zákon č. 87/2018 Z. z. o radiačnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES

Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.

372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon)

v znení neskorších predpisov

Zákon č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami

Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 269/2010 Z. z., ktorým sa ustanovujú

požiadavky na dosiahnutie dobrého stavu vôd

v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 398/2012 Z. z.

Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja

Slovenskej republiky č. 418/2010 Z. z. o vykonaní niektorých ustanovení vodného zákona

v znení vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 212/2016 Z. z.

Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 242/2016 Z. z.,

ktorou sa ustanovujú podrobnosti o vymedzení správneho územia povodia, environmentálnych

cieľoch, ekonomickej analýze a o vodnom plánovaní

Zákon č. 305/2018 Z. z. o chránených oblastiach prirodzenej akumulácie vôd a o zmene

a doplnení niektorých zákonov

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/7/ES

Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon).

Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 309/2012 Z. z. o požiadavkách na vodu určenú na kúpanie.

Smernica Rady 2013/51/Euratom

Zákon č. 87 /2018 Z. z. o radiačnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Zákon č. 538/2005 Z. z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 100/2018 Z. z. o obmedzovaní ožiarenia obyvateľov z pitnej vody, z prírodnej minerálnej vody a z pramenitej vody.

Smernica Rady 98/24/ES

Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 355/2006 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou chemickým faktorom pri práci v znení neskorších predpisov.

Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 236/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 355/2006 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami

súvisiacimi s expozíciou chemickým faktorom pri práci v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 249/2022 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšovaním podnikateľského prostredia.

Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 33/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 355/2006 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou chemickým faktorom pri práci v znení neskorších predpisov.

Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 104/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 387/2006 Z. z. o požiadavkách na zaistenie bezpečnostného a zdravotného označenia pri práci.

Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 106/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 272/2004 Z. z., ktorým sa ustanovuje zoznam prác a pracovísk, ktoré sú zakázané tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám, zoznam prác a pracovísk spojených so špecifickým rizikom pre tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a pre dojčiace ženy a ktorým sa ustanovujú niektoré povinnosti zamestnávateľom pri zamestnávaní týchto žien v znení nariadenia vlády č. 310/2010 Z. z.

Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 105/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 286/2004 Z. z., ktorým sa ustanovuje zoznam prác a pracovísk, ktoré sú zakázané mladistvým zamestnancom, a ktorým sa ustanovujú niektoré povinnosti zamestnávateľom pri zamestnávaní mladistvých zamestnancov v znení nariadenia vlády č. 309/2010 Z. z.

Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 82/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 355/2006 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou chemickým faktorom pri práci v znení neskorších predpisov.

Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 83/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 356/2006 Z. z. o ochrane zdravia zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou karcinogénnym a mutagénnym faktorom pri práci v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 301/2007 Z. z.

Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 471/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 355/2006 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou chemickým faktorom pri práci v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 300/2007 Z. z.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/25/ES

Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 410/2007 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou umelému optickému žiareniu.

Zákon č. 249/2022 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšovaním podnikateľského prostredia.

- nie je

5. Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

- úplne

Dôvodová správa

Osobitná časť

Čl. I

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 2

Ide o legislatívno-technickú úpravu v súvislosti s novým znením § 17b a to tak, že sa vypúšťa pojem manažment rizík pri zásobovaní pitnou vodou, ktorý sa v súlade s novými požiadavkami Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/2184 zo 16. decembra 2020 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (prepracované znenie) (ďalej len „smernica (EÚ) 2020/2184“) spresňuje a dopĺňa do § 17b.

Do § 2 sa dopĺňa nová definícia incidentu, ktorú ustanovuje smernica (EÚ) 2020/2184 pre situácie, ktoré predstavujú významné zdravotné riziko v súvislosti so zásobovaním pitnou vodou pre stanovený počet zásobovaných obyvateľov.

K bodu 3

Kompetencia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „ÚVZ“) povoľovať použitie iných metód a pravidiel pri analýzach pitnej vody a pri analýzach vody na kúpanie bola v súlade s požiadavkami smernice (EÚ) 2020/2184 zrušená a nahradená povinnosťou ÚVZ vykonať národnú analýzu rizík z domových rozvodných systémov. Domové rozvodné systémy v budovách sú významným faktorom, ktorý môže v procese zásobovania pitnou vodu ovplyvniť kvalitu pitnej vody u spotrebiteľa na kohútiku. Za ich stav a údržbu domových rozvodných systémov nezodpovedá dodávateľ pitnej vody. Vplyvu domových rozvodných systémov nebola doteraz venovaná dostatočná pozornosť, preto sa smernicou (EÚ) 2020/2184 zavádza tento nový pojem a následne aj nové požiadavky v oblasti zisťovania ich možného vplyvu na kvalitu pitnej vody.

K bodu 4

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 5

Podľa požiadaviek novej smernice (EÚ) 2020/2184 je ÚVZ povinný poskytovať informácie Európskej komisii (ďalej len „EK“) formou zasielania údajov o metódach, ktoré nie sú štandardne využívané pri analýzach pitnej vody a vody na kúpanie sú však s nimi rovnocenné.

Podľa požiadaviek novej smernice (EÚ) 2020/2184 už nie je ÚVZ povinný poskytovať informácie Európskej komisii (ďalej len „EK“) formou zasielania údajov. Doterajšie povinnosti ÚVZ sa v návrhu zákona preto vypúšťajú a nahrádzajú novou povinnosťou v § 5 ods. 4 písm. at) poskytovať k informáciám priamy prístup.

K bodu 6

Do návrhu zákona sa dopĺňa povinnosť ÚVZ informovať EK v súlade s požiadavkami smernice (EÚ) 2020/2184 o druhej výnimke na použitie vody, ktorá nespĺňa limity ukazovateľov kvality pitnej vody. Doteraz ÚVZ informovalo Komisiu iba o tretej výnimke, ktorú však smernica (EÚ) 2020/2184 zrušila.

K bodu 7

Dopĺňajú sa povinnosti ÚVZ poskytovať verejnosti viaceré typy údajov. Ide o vhodné a zo zdravotného hľadiska dôležité informácie o kvalite pitnej vody a o povolených výnimkách na použitie vody, ktorá nespĺňa limitné hodnoty ukazovateľov. Ak obyvatelia nemajú možnosť využívať verejné vodovody a spoľahlivé spôsoby zásobovania a sú odkázaní na zásobovanie z vlastných zdrojov, ÚVZ je podľa smernice (EÚ) 2020/2184 povinný poskytnúť verejnosti informácie o rizikách z používania vody a spôsoboch, ako predísť vplyvu kontaminovanej vody na zdravie. Úroveň primeraných informácií nie je možné jednoznačne špecifikovať, nakoľko vždy je potrebné prihliadať na konkrétnu situáciu – podmienky prístupu k vode, charakter populácie, ktorej sa informácie týkajú atď. Orgány verejného zdravotníctva, ktoré dlhodobo vykonávajú monitoring pitnej vody a dohľad nad hromadným zásobovaním sú schopné odborne posúdiť primeranosť informácií, ktoré je verejnosti vhodné poskytnúť.

Pre zlepšenie informovanosti dodávateľov pitnej vody o kontaminantoch, ktoré je v pitnej vode potrebné kontrolovať, sa dopĺňa povinnosť ÚVZ zverejňovať aktuálny zoznam sledovaných látok alebo zlúčenín, ktoré vykonávacími rozhodnutiami zverejňuje EK ako látky a zlúčeniny, vzbudzujúce obavy. Ide o látky a zlúčeniny, ktorých príjem z pitnej vody je nežiadúci, pretože ich vplyv na zdravie nie je dostatočne nepreskúmaný a na základe určitých poznatkov môže predstavovať riziko.

Navrhovanou úpravou sa upravuje v súlade s požiadavkami smernice (EÚ) 2020/2184 kompetencia ÚVZ určiť na území Slovenskej republiky z hľadiska ochrany zdravia doplnkové ukazovatele kvality pitnej vody, ktoré je potrebné analyzovať nad rámec štandardne vyšetrovaných ukazovateľov určených platným vykonávacím predpisom. ÚVZ určí tieto doplnkové ukazovatele a ich limitné hodnoty iba na obmedzené obdobie a v prípade, že sa preukáže potreba ich ďalšieho sledovania, zaradí ich do zoznamu štandardne vyšetrovaných ukazovateľov.

Podľa požiadaviek smernice (EÚ) 2020/2184 sa dopĺňa nová kompetencia pre ÚVZ v oblasti kontroly nad používanými metódami analýz pitnej vody.

Ďalej sa dopĺňa nová povinnosť poskytovať vybrané údaje pre EK, Európsku environmentálnu agentúru a Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb. K údajom umožní pre uvedené inštitúcie ÚVZ priamy prístup. Niektoré údaje (o nevyhovujúcej kvalite pitnej vody a prijatých opatreniach, o incidentoch a povolených výnimkách) musia byť sprístupňované v ročných intervaloch. Údaje o krokoch ÚVZ v oblasti podpory používania pitnej vody z vodovodu a výsledkoch posúdenia rizík z domových rozvodných systémov musia byť aktualizované v šesťročných cykloch.

K bodu 8

Doplnenie ďalšej kompetencie ÚVZ, ktorá umožňuje rovnako ako pri pitnej vode ustanoviť limit pre ukazovatele a látky, ktoré nemajú vzhľadom na ich ojedinelý výskyt alebo z dôvodu, že ide o nové látky, určené limitné hodnoty.

K bodu 9

Dopĺňa sa kompetencia ÚVZ, ktorá je v súlade s ustanoveniami zákona č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami v znení neskorších predpisov. Odborní pracovníci Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky sa zúčastňujú rokovaní povodňových komisií, krízových štábov a vyhodnocujú povodňové škody. Dopĺňajú sa kompetencie regionálnym úradom verejného zdravotníctva, ktoré sa v súlade s ustanoveniami zákona č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami v znení neskorších predpisov. Regionálne úrady verejného zdravotníctva sa zúčastňujú rokovaní povodňových komisií, krízových štábov a vyhodnocujú povodňové

škody. Súčasne sa vypúšťa ustanovenie, podľa ktorého sa majú regionálne úrady verejného zdravotníctva vyjadrovať k poskytovaniu financií z environmentálnemu fondu, konkrétne k financovaniu riešení na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie. Regionálne úrady verejného zdravotníctva nemôžu byť kompetentnou inštitúciou na vydanie vyjadrenia na financovanie riešení na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie.

K bodu 10

Legislatívno-technická úprava. Ide o zosúladenie § 6 ods. 3 písm. r) so znením § 11 písm. m) zákona.

K bodu 11

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 12

Navrhovaným znením sa ukladá RÚVZ povinnosť informovať ÚVZ o povolení prvej výnimky na pitnú vodu, ktorá nespĺňa limity ukazovateľov kvality pitnej vody. Druhú výnimku, ktorú v minulosti povoľoval miestne príslušný RÚVZ, povoľuje podľa návrhu znenie ÚVZ (tretia výnimka bola zrušená).

K bodu 13

Legislatívno-technická úprava. Zrušila sa kompetencia RÚVZ povoľovania prvej a druhej výnimky. Povoľovanie výnimky je v súlade s požiadavkami smernice (EÚ) 2020/2184 upravené v rámci posudkovej činnosti orgánov štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva.

K bodu 14

Dopĺňajú sa kompetencie regionálnym úradom verejného zdravotníctva, ktoré sa v súlade s ustanoveniami zákona č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami v znení neskorších predpisov. Regionálne úrady verejného zdravotníctva sa zúčastňujú rokovaní povodňových komisií, krízových štábov a vyhodnocujú povodňové škody. Súčasne sa vypúšťa ustanovenie, podľa ktorého sa majú regionálne úrady verejného zdravotníctva vyjadrovať k poskytovaniu financií z environmentálnemu fondu, konkrétne k financovaniu riešení na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie. Regionálne úrady verejného zdravotníctva nemôžu byť kompetentnou inštitúciou na vydanie vyjadrenia na financovanie riešení na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie.

K bodu 15

Rozširujú sa kompetencie RÚVZ so sídlom v Poprade, ktoré bude ako národná inštitúcia oprávnené posudzovať, či chemické látky na úpravu vody na pitnú vodu a filtračné médiá, ktoré prichádzajú do kontaktu s pitnou vodou, spĺňajú minimálne hygienické požiadavky. Uvedená kompetencia bola zavedená na základe požiadavky smernice (EÚ) 2020/2184 vykonávať dohľad nad chemickými látkami, používanými na úpravu pitnej vody.

K bodu 16

Spresňujú sa miesta odberov vzoriek pitnej vody pre monitoring vykonávaný RÚVZ.

K bodu 17

Na základe požiadaviek smernice (EÚ) 2020/2184 sa dopĺňa nová špecializovaná úloha pre orgány štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva, ktorá by mala zvýšiť dôveru spotrebiteľov k pitnej vode z vodovodu a prispieť k jej používaniu. Cieľom je tiež zníženie používania balenej pitnej vody a obmedzenie používania plastov a znížiť riziká s používania

pitnej vody s nevyhovujúcou kvalitou. Aktivity môžu zahŕňať cielené kampane na detskú populáciu, obyvateľov využívajúcich vlastné studne a pod. V rámci možností úradov budú poskytované aj analýzy pitnej vody napr. v prípade mimoriadnych situácií (napr. povodne). Osobitnou súčasťou by mali byť printové aktivity v súvislosti s využívaním pitnej vody z verejného vodovodu.

K bodu 18

Do opatrení na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení, pri ktorých je faktorom prenosu voda, sa v nadväznosti na zavedenie požiadaviek na zdravotnú bezpečnosť teplej vody v § 17e dopĺňa aj vykonávanie odberov vzoriek teplej vody. Opatrenie je nevyhnutné v súvislosti so zvyšovaním sa výskytu ochorení (legionelóz) spôsobené prítomnosťou baktérií rodu Legionella predovšetkým v teplej vode, ktoré sú prioritne zisťované v teplej vode. Zároveň sa do ustanovenia dopĺňa požiadavka na zohľadňovanie vplyvov nariadených opatrení v praxi napr. aký dopad bude mať vydaný zákaz používania pitnej na dotknutých spotrebiteľov v konkrétnej situácii a či nie je prijateľnejším riešením z hľadiska zdravia iba jej obmedzenie alebo iné opatrenia, ktorými je možné nedostatky odstrániť. Prihliadať by sa malo i na početnosť vzniku takejto situácie. V prípade opatrení v súvislosti s pitnou vodu ide priamo o požiadavku novej smernice (EÚ) 2020/2184.

Čo sa týka vypustenia požiadavky na zabezpečenie dostatočného množstva zdravotne bezpečnej vody, zabezpečiť obyvateľom pitnú vodu je podľa zákona o obecnom zriadení povinná obec. Uvedené znenie sa vzťahovalo iba na prípady, keď došlo na základe rozhodnutia orgánov verejného zdravotníctva k zákazu používaniu pitnej vody alebo k jej obmedzeniu. Uvedená povinnosť bola z dôvodu odlíšenia povinností vložená do povinností dodávateľov pitnej vody podľa § 17 odsek 4 písmeno o).

K bodu 19

Opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení sa vzťahujú na opatrenia pre pitnú vodu a teplú vodu, ktoré môžu byť faktorom prenosu. Zároveň sa do ustanovenia dopĺňa požiadavka na zohľadňovanie vplyvov nariadených opatrení v praxi napr. aký dopad bude mať vydaný zákaz používania pitnej na dotknutých spotrebiteľov v konkrétnej situácii a či nie je vhodnejším riešením iba jej obmedzenie alebo iné opatrenia, ktorými je možné nedostatky odstrániť. Prihliadať by sa malo i na početnosť vzniku takejto situácie. V prípade opatrení v súvislosti s pitnou vodu ide priamo o požiadavku novej smernice (EÚ) 2020/2184.

K bodu 20

Legislatívno-technická úprava. Právnou úpravou sa neznižujú nároky na zdravotnú bezpečnosť pitnej vody, nakoľko všetky pôvodné opatrenia zostávajú súčasťou novely zákona.

K bodu 21

charakter zákazu alebo významného obmedzenia používania pitnej vody, ale môžu byť prijaté i miernejšie opatrenia, ktoré môžu byť pri včasnej realizácií rovnako účinné a postačujúce.

K bodu 22

Opatrenia sa vypúšťajú z dôvodu duplicity a prijatím všeobecných opatrení podľa § 12 odsek 2 písmeno o), ktorými je možné nariadiť aj vypustené opatrenia.

K bodu 23

Opatrenia na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení sa vzťahujú na opatrenia pre pitnú vodu a teplú vodu, ktoré môžu byť faktorom prenosu. Zároveň sa do ustanovenia dopĺňa požiadavka na zohľadňovanie vplyvov nariadených opatrení v praxi napr. aký dopad bude mať vydaný zákaz používania pitnej na dotknutých spotrebiteľov v konkrétnej situácii a či nie je vhodnejším riešením iba obmedzenie alebo iné opatrenia, ktorými je možné nedostatky odstrániť. Prihliadať by sa malo i na početnosť vzniku takejto situácie.

K bodu 24

Dopĺňa sa všeobecné opatrenie na obnovenie kvality a zdravotnej bezpečnosti pitnej vody alebo teplej vody, ktoré môže byť v konkrétnej situácii relevantné a môžu prispieť k ochrane zdravia. I prax ukazuje, že opatrenia na predchádzanie ochoreniam nemusia mať vždy charakter zákazu alebo významného obmedzenia používania pitnej vody, ale môžu byť prijaté i miernejšie opatrenia, ktoré môžu byť pri včasnej realizácií rovnako účinné a postačujúce.

K bodu 25

Navrhovaným znením sa upravujú kompetencia ÚVZ a RÚVZ pri vydávaní záväzných stanovísk. Prax ukázala, že žiadosti o záväzné stanoviská o určenie osobitného režimu území sa týkajú výlučne návrhov na určenie ochranných pásiem vodárenských zdrojov. Iné návrhy, ktoré možno považovať za návrhy na určenie osobitného režimu území sa posudzujú podľa iných ustanovení zákona č. 355/2007 Z. z.

K bodu 26

Vypúšťa sa rozhodovacia činnosť, ktorá bola duplicitou kompetencií orgánov rezortu životného prostredia vydávajúcich povolenia na osobitné užívanie vôd a vodné stavby podľa vodného zákona (zákon č. 364/2007 Z. z.).

K bodu 27

Navrhovaným znením upravuje vydávanie rozhodnutí RÚVZ a ÚVZ v nadväznosti na novozavedené požiadavky smernice (EÚ) 2020/2184. RÚVZ a ÚVZ budú vydávať rozhodnutia o manažmente rizík systému zásobovania pitnou vodou a rozhodnutia o zmene v programe monitorovania v nadväznosti a v súlade so záväznými stanoviskami okresných úradov životného prostredia ako príslušných orgánov štátnej vodnej správy, ktoré schvaľujú využívanie vodárenských zdrojov a povoľujú odber vôd, ich ochranné pásma atď. V prípadoch, keď ide o verejné vodovody, budú orgány štátnej vodnej správy vydávať záväzné stanoviská podľa zákona o verejných vodovodoch, pokiaľ nepôjde o verejný vodovod, vydá okresný úrad záväzné stanovisko podľa vodného zákona.

ÚVZ môže vydať rozhodnutie o zmene v programe monitorovania aj na základe žiadosti Ministerstva životného prostredia SR a výsledkov z manažmentu rizík v súvislosti s plochami povodia.

K bodu 28

Nové znenie § 17 až 17d zosúlaďuje zákon s požiadavkami smernice (EÚ) 2020/2184, zjednocuje terminológiu a zapracúva do zákona požiadavky z praxe.

V § 17 sa dopĺňa informácia, že požiadavky na pitnú vodu sa s výnimkou mikrobiologických ukazovateľov vzťahujú aj na pramenitú vodu. Dopĺňajú sa informácie, ktoré ukazovatele reprezentujú a sú nevyhnutné pre kontrolu kvality pitnej vody a aké kategórie hodnôt ich môžu limitovať. V nadväznosti na uvedené sa upravuje definícia zdravotnej bezpečnosti pitnej vody. Medzi požiadavky bolo v súlade so smernicou (EÚ) 2020/2184 zaradené aj uplatňovanie opatrení vychádzajúcich zo zásady predbežnej opatrnosti, ktorých cieľom je zaistenie bezpečnej konzumácie pitnej vody počas celého života. Táto zásada sa má podľa EK použiť, keď jav, produkt alebo proces môžu mať nebezpečný vplyv, ktorý sa zistí na základe vedeckého a objektívneho hodnotenia, ale toto hodnotenie neumožňuje určiť dané riziko s dostatočnou istotou. Zásada sa môže uplatniť len v prípade možného ohrozenia a nikdy sa ňou nemôžu odôvodňovať svojvoľné rozhodnutia.

Ustanovenia, týkajúce sa výnimiek na pitnú vodu, ktoré nespĺňajú limity ukazovateľov kvality pitnej vody, sú z dôvodu sprehľadnenia návrhu zákona spracované v osobitnom § 17a. Podľa novej smernice (EÚ) 2020/2184 je možno výnimku vydať iba pre vybrané situácie v súvislosťami s plochami povodia a umožňuje sa vydať iba prvú a druhú výnimku; tretia výnimka bola zrušená. V dôsledku toho boli upravené aj kompetencie ÚVZ a RÚVZ. RÚVZ bude vydávať prvú výnimku a ÚVZ bude vydávať druhú výnimku. Do paragrafu boli zahrnuté aj náležitosti žiadosti o výnimku a náležitosti rozhodnutia o výnimke vydaného príslušným úradom.

Do § 17b sú transponované základné požiadavky a princípy smernice (EÚ) 2020/2184 pre proces manažmentu rizík, ktorý sa musí uplatňovať v procese zásobovania pitnou vodou vo všetkých troch častiach vodárenského dodávateľského reťazca – v plochách povodia, v samotnom systéme zásobovania pitnou vodou ako aj v rozvodných systémoch budov, ktoré sa bližšie špecifikujú; súčasne sa definujú pojmy, ktoré sú nevyhnutné pri uplatňovaní prístupu založeného na manažmente rizík a jeho náplň.

§ 17c uvádza základné kritériá na manažment rizík zásobovania pitnou vodou, ktorý pozostáva z posúdenie rizík a z opatrení pre ich riadenie. Manažment rizík zásobovania pitnou vodou vypracúva dodávateľ pitnej vody v štruktúrovanej podobe a postupom, ktorý bude podrobnejšie určovať návrh nového všeobecne záväzného právneho predpisu. RÚVZ alebo ÚVZ môžu na základe manažmentu rizík zásobovania pitnou vodou podľa stanovených pravidiel povoliť zmenu v rozsahu a početnosti kontroly kvality pitnej vody. Navrhovaným znením sa ďalej ustanovujú požiadavky na náležitosti žiadosti o posúdenie manažmentu rizík systému zásobovania pitnou vodou a žiadosti o posúdenie rozšírenia alebo zúženia kontroly kvality vody v programe monitorovania.

V nadväznosti na nové požiadavky smernice (EÚ) 2020/2184 sa dopĺňajú a spresňujú povinnosti dodávateľov pitnej vody. Rozširuje sa definícia dodávateľ pitnej vody (ďalej len „dodávateľ“) kde na základe praxe k dodávateľom doplnil aj subjekt, ktorý na vlastné podnikateľské účely alebo vo verejnom záujme pitnú vodu používa alebo dodáva od iného dodávateľa pitnej vody.

Dodávateľovi sa dopĺňa nová povinnosť vypracovať a aktualizovať manažment rizík systému zásobovania (doteraz išlo o dobrovoľný prístup), predkladať informácie o používaných metódach pri analýzach pitnej vody a povinnosť používať pri úprave vody okrem zdravotne

bezpečných výrobkov určených na styk s pitnou vodu aj materiály a filtračné médiá určené na styk s pitnou vodou a vhodné a zdravotne bezpečné chemické látky na úpravu vody. Návrhom zákona sa rozširujú aj oznamovacie povinnosti dodávateľa. Dodávateľ je povinný oznámiť RÚVZ okrem prekročenia limitu zdravotne významného ukazovateľa kvality pitnej vody bezodkladne aj zmenu vo vodárenskej úprave vody, nedodržanie odporúčanej hodnoty látky alebo zlúčeniny vzbudzujúcej obavy, zmeny miest odberu a prípadné vzniknuté incidenty. Dodávateľ je povinný poskytnúť údaje o manažmente rizík systému zásobovania a výsledky kontroly kvality pitnej vody inému dodávateľovi pitnej vody, ak tento dodávanú pitnú vodu ďalej používa pre vlastnú podnikateľskú činnosť alebo vo verejnom záujme. Verejnosti je dodávateľ povinný okrem sprístupňovania relevantných informácií poskytovať v zmysle nových požiadaviek raz ročne aj údaje súvisiace s konkrétnou dodávkou vody a informovať spotrebiteľov v prípade obmedzenia zásobovania o jeho obnovení. Do kategórie vykonávania opatrení v prípade nevyhovujúcej kvalite pitnej vody sa dopĺňa potreba prijatia vhodných postupov na úpravu vody pred jej dodávaním do domových rozvodných systémov budov na zníženie alebo odstránenie rizík z nedodržania požiadaviek na kvalitu pitnej vody a povinnosť poskytovania súčinnosti pri zmierňovaní rizík.

Ďalšími ustanoveniami sa od niektorých povinností oslobodzujú dodávatelia, ktorí dodávajú alebo používajú v priemere 10 až 100 m3 pitnej vody za deň alebo zásobujú 50 až 500 osôb a dodávatelia pitnej vody, ktorý dodávajú alebo používajú na podnikateľské účely alebo vo verejnom záujme v priemere menej ako 10 m3 pitnej vody za deň alebo zásobujú menej ako 50 osôb.

V § 17d sa určuje obsah posúdenia rizík z domových rozvodných systémov, ktoré v súlade so smernicou (EÚ) 2020/2184 pozostáva z všeobecnej národnej analýzy rizík a z monitorovania vybraných ukazovateľov kvality pitnej vody, ktoré môžu indikovať vplyv domových rozvodných systémov na kvalitu pitnej vody. Monitorovanie sa má uskutočňovať prednostne v priestoroch, ktoré verejnosť využíva vo zvýšenej miere a môžu znamenať zdravotné riziko. Výber takýchto prioritných priestorov vykoná na základe vlastného uváženia každej krajiny.

Požiadavky na vypracovanie ich analýz a príslušné monitorovanie boli stanovené v súvislosti so vzrastajúcim výskytom ochorení – legionelóz, ktoré predstavujú v Európskej únii najväčšiu zdravotnú záťaž spomedzi všetkých ochorení, ktoré sú prenášané patogénmi z vody. Osoby, ktoré majú vo vlastníctve bytové a nebytové budovy, musia v prípade nevyhovujúcej kvality, ktorú spôsobil domový rozvodný systém, vykonať nápravné opatrenia. Pre verejné budovy bola z dôvodu podpory používania pitnej vody zavedená povinnosť vytvoriť podmienky pre prístup verejnosti k pitnej vode.

K bodu 29

Nový § 17e prihliada na požiadavky smernice (EÚ) 2020/2184 na monitorovanie domových rozvodných systémov a skúsenosti z praxe. Baktérie rodu Legionella, čo potvrdzujú aj prípady ochorení, sa vyskytujú najmä v systémoch s teplou vodou. Ukázala sa potreba ustanovenia požiadaviek na zdravotne bezpečnú teplú vodu, ktorú s cieľom ušetrenia finančných prostriedkov začína čoraz viac prevádzkovateľov vyrábať z vody z vlastných zdrojov. Dlhodobo sa tiež potvrdzuje, že prevádzkovatelia budov sa snažia znižovať teplotu teplej vody, ktorá tak nespĺňa požiadavky na zdravotne bezpečnú teplú vodu a vytvára tak ideálne prostredie pre množenie patogénnych baktérií.

Teplotu teplej vody ako aj ostatné požiadavky na jej kvalitu ustanoví vykonávací predpis. Pre teplú vodu na vodovodnom kohútiku sa odporúča teplota 50° C – 55 ºC.

K bodu 30

V zmysle smernice (EÚ) 2020/2184 sa rozširujú zdravotné požiadavky na výrobky, materiály a filtračné média, ktoré prichádzajú do styku s pitnou vodou a na chemické látky na úpravu vody. Návrhom sa definujú požiadavky na ich zdravotnú bezpečnosť a spôsob ich hodnotenia. Fyzickým osobám-podnikateľom alebo právnickým osobám, ktoré uvádzajú uvedené produkty na trh, je uložená povinnosť zabezpečiť ich súlad s požiadavkami na zdravotnú bezpečnosť.

K bodu 31

Doplnenie kompetencie ÚVZ, ktorá umožňuje rovnako ako pri pitnej vode ustanoviť limit pre ukazovatele a látky prítomné vo vode určenej na kúpanie, ktoré nemajú vzhľadom na ich ojedinelý výskyt alebo z dôvodu, že ide o nové látky, určené limitné hodnoty.

K bodu 32

Ustanovenie v súčasnosti zakazuje vstup so zvieraťom na prírodné kúpalisko a umelé kúpalisko pre všetky osoby. Doplnením ustanovenia sa umožní osobám so zdravotným postihnutím vstup na kúpalisko v sprievode psa so špeciálnym výcvikom.

K bodu 33

Z dôvodu ochrany zdravia verejnosti sa upravujú povinnosti prevádzkovateľov prírodných kúpalísk zabezpečiť plavčíka, ktorý musí mať najmenej 18 rokov a absolvovať akreditovaný kurz prvej pomoci.

K bodu 34

Z dôvodu ochrany zdravia verejnosti sa upravujú povinnosti prevádzkovateľov umelých kúpalísk zabezpečiť plavčíka, ktorý musí spĺňať požiadavku na dosiahnutý vek najmenej 18 rokov, ako aj požiadavku absolvovať akreditovaný kurz prvej pomoc.

K bodu 35

Spresnenie povinnosti pri propagácii zariadení v súvislosti s využívaním prírodných vodných plôch. Informácia o kvalite vody je dôležitá z hľadiska ochrany zdravia aj pre osoby, ktoré prichádzajú do kontaktu s vodou na kúpanie pri vodných športoch.

K bodu 36

Definícia je doplnená a zosúladená s čl. 2 nariadenia (ES) č. 178/2002 Európskeho parlamentu a Rady z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (Ú. v. ES L 31, 1.2.2002; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 6) v platnom znení a nariadením (ES) č. 852/2004 v platnom znení.

Zariadenia spoločného stravovania sú zariadenia, ktoré poskytujú stravovacie služby spojené s výrobou, prípravou alebo podávaním pokrmov alebo nápojov na pracoviskách, v školských zariadeniach, školách, zariadeniach sociálnych služieb, zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, zdravotníckych zariadeniach, v prevádzkach verejného stravovania, v jedálňach so samoobsluhou a v podobných prevádzkach verejného stravovania, cukrárňach,

v stánkoch a v iných prevádzkach s ambulantným predajom potravín, pokrmov alebo nápojov a na zotavovacích a iných hromadných podujatiach.

K bodu 37

Z dôvodu potreby jednoznačnej interpretácie ustanovenia v praxi je potrebná úprava citácií zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v poznámkach pod čiarou k odkazom 32 a 33.

K bodu 38

Spresňujú sa požiadavky na zariadenia spoločného stravovania a kde možno stravovacie služby poskytovať.

K bodu 39

Zníženie povinnosti uchovávať evidenciu z piatich na dva roky je postačujúce z ohľadom na zásady hygieny potravín.

K bodu 40

Doplnenie teploty vody si vyžaduje zosúladenie požiadaviek na teplú vodu podľa vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 533/2007 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na zariadenia spoločného stravovania.

K bodu 41

Vypustenie textu na konci vety je z dôvodu jeho nadbytočnosti a zosúladenie s požiadavkami podľa nariadenia (ES) 852/2004 v platnom znení.

K bodu 42 a 43

Z dôvodu optimalizácie procesov verejného zdravotníctva, zníženia podnikateľského zaťaženia sa v súlade s uznesením vlády SR č. 79 z 2. februára 2022 ruší povinnosť prevádzkovateľa zariadenia spoločného stravovania vypracovať a predložiť prevádzkový poriadok regionálnemu úradu verejného zdravotníctva.

K bodu 44

Európska komisia prijala nariadenie (EÚ) 2020/1149 z 3. augusta 2020, ktorým sa mení príloha XVII k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH), pokiaľ ide o diizokyanáty (Ú. v. EÚ L 252, 4.8.2020) (ďalej „nariadenie (EÚ) 2020/1149“), ktorého cieľom je obmedziť používanie diizokyanátov v priemyselných a profesionálnych aplikáciách na tie prípady, pri ktorých sa uplatňuje kombinácia technických a organizačných opatrení, pričom sa uloží požiadavka na absolvovanie kurzu minimálnej štandardizovanej odbornej prípravy. Odborná príprava sa vzťahuje na akéhokoľvek zamestnanca alebo fyzickú osobu – podnikateľa, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby (samostatne zárobkovo činná osoba), ktorý s diizokyanátmi ako takými, alebo diizokyanátmi ako zložkami v iných látkach alebo zmesiach na priemyselné a profesionálne použitie manipuluje, alebo ktorý na takú manipuláciu dohliada. Toto nariadenie Komisie EÚ je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

Diizokyanáty sa používajú najmä v priemyselných odvetviach, napríklad v stavebníctve v penách, tmeloch a náteroch, ale aj pri výrobe nábytku, v automobilovom priemysle, v elektrotechnike. Používanie diizokyanátov predstavuje významné riziko pre zdravie ľudí.

Väčšina diizokyanátov je podľa harmonizovanej klasifikácie zatriedená ako respiračný senzibilizátor kategórie 1 a ako kožný senzibilizátor kategórie 1 v súlade s nariadením (ES) č. 1272/2008 v platnom znení. Diizokyanáty spôsobujú profesionálne ochorenia, a to ochorenie dýchacích ciest (astmu bronchiale) a kožné ochorenia (dermatitídy).

Na dosiahnutie zníženia rizika pre zdravie osôb, ktoré sú pri práci exponované diizokyanátom, je potrebné obmedziť ich používanie len na tie prípady, pri ktorých je možné uplatniť technické a organizačné opatrenia na ochranu zdravia spolu s absolvovaním odbornej prípravy pred ich používaním. Súčasťou odbornej prípravy týchto osôb, ako aj ich opakovanej odbornej prípravy vo frekvencii minimálne raz za 5 rokov, musia byť najmä informácie o rizikách diizokyanátov pre zdravie, o správnych a bezpečných pracovných postupoch a vhodných opatreniach na ochranu zdravia na pracovisku vrátane používania účinných osobných ochranných pracovných prostriedkov.

Odbornú prípravu budú vykonávať odborníci v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktorými sú v Slovenskej republiky lekári, verejní zdravotníci alebo zdravotnícki pracovníci pracovnej zdravotnej služby a bezpečnostní technici.

Odborná príprava sa bude vykonávať na pracoviskách a bude sa preukazovať záznamom o absolvovaní odbornej prípravy na prácu s diizokyanátmi. Následne, najmenej raz za päť rokov, sa bude odborná príprava osôb exponovaných diizokyanátom opakovať.

Požadovaný rozsah odbornej prípravy, rozčlenený do troch úrovní podľa vykonávanej činnosti s diizokyanátmi je súčasťou nariadenia (EÚ) 2020/1149 z 3. augusta 2020, ktorým sa mení príloha XVII k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH), pokiaľ ide o diizokyanáty (Ú. v. EÚ L 252, 4.8.2020).

Zamestnanci, ktorí sú pri práci exponovaní diizokyanátom, ako aj fyzické osoby - podnikatelia, ktoré nezamestnávajú iné fyzické osoby, pracujú samostatne a sú exponovaní diizokyanátom, absolvujú odbornú prípravu alebo opakovanú odbornú prípravu v rozsahu troch možných úrovní podľa vykonávanej činnosti s diizokyanátmi (podľa položky 74 Diizokyanáty, štvrtý bod písm. a), b) alebo c) prílohy XVII k nariadeniu ES č. 1907/2006 v platnom znení).

V zmysle nariadenia REACH sú fyzická osoba - podnikateľ, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby a vykonáva prácu s diizokyanátmi alebo zamestnávateľ, ktorého zamestnanci vykonávajú prácu s diizokyanátmi, povinní zabezpečiť odbornú prípravu na prácu s diizokyanátmi najneskôr od 24. augusta 2023.

K bodu 45

Ustanovením sa spresňuje, že Národná protiepidemická komisia a regionálna protiepidemická komisia vykonávajú svoju činnosť len v čase mimo krízovej situácie. Momentom vyhlásenia krízovej situácie úlohy protiepidemickej komisie plní príslušný orgán krízového riadenia.

K bodu 46

Precizuje sa text povinností fyzických osôb-podnikateľov a právnických osôb (zamestnávateľov), ktorá súvisí s ochranou zdravia zamestnancov pri práci, a to doplnením odkazu na nariadenie vlády SR č. 391/2006 Z. z., ktoré upravuje minimálne požiadavky na ochranu zdravia a bezpečnosť pri práci na pracovisku. Dôvodom doplnenia odkazu je lepšia a komplexnejšia informovanosť zamestnávateľov o povinnostiach súvisiacich s ochranou zdravia zamestnancov na pracovisku.

K bodu 47

Povinnosti fyzických osôb-podnikateľov a právnických osôb (zamestnávateľov), ktoré súvisia s ochranou zdravia zamestnancov pri práci sa spresňujú, a ak si charakter práce vyžaduje vybavenie pracoviska sprchami, zamestnávateľ je povinný v sprchách zabezpečiť teplú vodu. S cieľom zlepšenia informovanosti zamestnávateľov o povinnostiach súvisiacich s ochranou zdravia zamestnancov na pracovisku sa dopĺňa odkaz na nariadenie vlády SR č. 391/2006

Z. z., ktoré upravuje minimálne požiadavky na ochranu zdravia a bezpečnosť pri práci na pracovisku.

K bodu 48

K opatreniam na odstránenie nedostatkov zistených na mieste výkonu štátneho zdravotného dozoru sa dopĺňa zákaz používania teplej vody, ktorá nespĺňa požiadavky na zdravotnú bezpečnosť.

K bodu 49

Dopĺňajú sa ďalšie všeobecné opatrenia na odstránenie nedostatkov zistených na mieste výkonu štátneho zdravotného dozoru.

K bodu 50

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 51

Upravuje sa správny delikt na úseku verejného zdravotníctva v nadväznosti na začlenenie požiadaviek na zdravotnú bezpečnosť na materiály, filtračné média určené na styk s pitnou vodou a chemické látky na úpravu vody.

K bodu 52

Zavádza pre prevádzkovateľa zariadenia spoločného stravovania nový správny delikt za nesplnenie povinnosti podľa § 26 ods. 3.

K bodu 53

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 54

Vzhľadom na úpravu § 39 sa upravuje aj iný správny delikt.

K bodu 55

Ide o precizovanie textu správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva fyzických osôb-podnikateľov a právnických osôb (zamestnávateľov) v nadväznosti na precizovanie textu povinnosti podľa § 52 ods. 1 písm. f), do ktorej sa pre komplexnú informovanosť doplnil odkaz na nariadenie vlády SR č. 391/2006 Z. z., ktoré upravuje minimálne požiadavky na ochranu zdravia a bezpečnosť pri práci na pracovisku.

K bodu 56

Do návrhu zákona sa dopĺňa správny delikt na úseku verejného zdravotníctva v oblasti ochrany zdravia pri práci, ktorého sa dopustí fyzická osoba – podnikateľ, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby a vykonáva prácu s diizokyanátmi, ak si nezabezpečí odbornú prípravu na prácu s diizokyanátmi.

K bodu 57

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 58

Upravuje sa splnomocňovacie ustanovenie na vydanie vykonávacieho predpisu vzhľadom na zavedenie nových požiadaviek v oblasti pitnej vody a zavedenie požiadaviek na zdravotnú bezpečnosť teplej vody.

K bodu 59

V súlade s termínmi ustanovenými v smernici (EÚ) 2020/2184 sa dopĺňajú prechodné ustanovenia.

K bodu 60

Z príloh sa vypúšťa zoznam látok, pre ktoré mohli RÚVZ a ÚVZ povoľovať v minulosti výnimky na použitie vody, ktorá nespĺňa limity ukazovateľov kvality pitnej vody.

K bodom 61 až 65

Z prílohy č. 9 sa vypúšťajú smernice, ktoré už nie sú platné.

K bodu 66

Do zoznamu preberaných európskych právnych aktov sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/2184 zo 16. decembra 2020 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 435, 23.12.2020), ktorá nadobudla účinnosť 12. januára 2021.

K Čl. II

K bodu 1

Legislatívno-technická úprava označenia odkazu a poznámky pod čiarou.

K bodu 2

V § 2 sa dopĺňajú nové definície, ktoré vymedzujú nové pojmy v súvislosti so smernicou (EÚ) 2020/2184.

K bodu 3

Legislatívno-technická úprava označenia odkazu a poznámky pod čiarou.

K bodu 4 až 7

Úprava ustanovenia § 12 vyplynula precizovaním a zosúladením so smernicou (EÚ) 2020/2184.

K bodu 8

Úprava ustanovenia § 13 ods. 3 vyplynula precizovaním a zosúladením so smernicou (EÚ) 2020/2184. Jedná sa o informácie o pitnej vode, ktoré budú v manažmente rizík uvedené, a ktoré podľa usmernenia ÚVZ SR bude relevantné/ potrebné zverejňovať pre informovanie spotrebiteľa.

K bodu 9

Úprava ustanovenia § 13 ods. 5 vyplynula z precizovania textu.

K bodu 10

V § 15 ods. 4 sa rozširuje okruh povinností, ktorými môže prevádzkovateľ verejného vodovodu zastupovať vlastníka verejného vodovodu. Tieto povinnosti vyplynuli s implementácie v súvislosti so smernicou (EÚ) 2020/2184.

K bodu 11

Úprava ustanovenia § 15 ods. 5 vyplynula z precizovania textu

K bodu 12

Ustanovenie § 15 sa dopĺňa odsekmi 9 až 14, súvisiace s novými povinnosťami pre vlastníka alebo prevádzkovateľa verejného vodovodu, ktoré vyplynuli v súvislosti so zabezpečením implementácie smernice (EÚ) 2020/2184. Jedná sa o povinnosť vlastníka verejného vodovodu (alebo prevádzkovateľa) vykonať posúdenie miery strát vody a potenciál zlepšenia v súvislosti so znížením strát vody, a to za použitia posudzovacej metódy založenej na infraštruktúrnom indexe strát alebo inej vhodnej metódy. Na základe usmernení, ktoré poskytne Európska komisia, budú použité metódy, ktoré budú vhodné pre jednotlivé krajiny a systémy zásobovania.

Pri tomto posúdení sa zohľadnia príslušné aspekty verejného zdravia, environmentálne, technické a hospodárske aspekty a jeho predmetom budú dodávatelia vody, ktorí denne dodávajú aspoň 10 000 m3 alebo zásobujú aspoň 50 000 ľudí.

Následne výsledky tohto posúdenia vlastník verejného vodovodu do 30. júla 2025 oznámi ministerstvu, resp. ministerstvom poverenej osobe.

Ďalšia nová povinnosť pre vlastníka verejného vodovodu (alebo prevádzkovateľa verejného vodovodu) vyplývajúca so zabezpečením implementácie smernice (EÚ) 2020/2184je vykonať manažment rizík pri zásobovaní pitnou vodou, pokiaľ ide o každý systém zásobovania, ktorý zahŕňa miesto odberu, úpravu, akumuláciu a distribúciu vody určenej na ľudskú spotrebu k miestu dodávky vykonávané dodávateľmi vody.

Tento manažment rizík pri zásobovaní pitnou vodou sa po prvýkrát vykoná do 12. januára 2029. Manažment rizík sa preskúmava v pravidelných intervaloch aspoň raz za šesť rokov a v prípade potreby sa aktualizuje.

Ak vlastník verejného vodovodu pri monitorovaní surovej vody zaznamená neobvyklé množstvá alebo koncentrácie monitorovaných parametrov, látok alebo znečisťujúcich látok, je povinný informovať o tom ministerstvom poverenú osobu, okresné úrady a príslušný úrad verejného zdravotníctva. Podrobnosti o špecifikácii o aké množstvá, koncentrácie a trendy sa jedná bude predmetom vyhlášky.

Je možnosť uplatniť výnimku pre vlastníka verejného vodovodu, ktorý dodáva pitnú vodu v priemere 10 m3 až 100 m3 za deň alebo zásobuje pitnou vodou 50 až 500 osôb, že nebude povinný vykonávať manažment rizík systému zásobovania. Musí byť ale splnený predpoklad,

že takáto výnimka neohrozí kvalitu vody určenej na ľudskú spotrebu. Dodávatelia vody, ktorým bude udelená takáto výnimka sú povinní vykonávať pravidelné monitorovanie v súlade s osobitným predpisom.

K bodu 13 a 14

V § 36 ods. 3 sa dopĺňa pôsobnosť ústredného orgánu štátnej správy činnosťami, ktoré vyplynuli so zabezpečením implementácie smernice (EÚ) 2020/2184, oznámiť Komisii výsledky posúdenia miery strát vody a potenciál zlepšenia v súvislosti so znížením strát vody do 12. januára 2026 a zároveň poveriť právnickú osobu na vykonávanie a zabezpečovanie podkladov posúdenia strát vody.

K bodu 15

Legislatívno-technická úprava pôsobnosti orgánov štátnej správy.

K bodu 16

V § 36 v odseku 5 sa pôsobnosť orgánov štátnej správy dopĺňa činnosťou, vydávaním stanovísk, ktoré sa týkajú programu monitorovania dodávateľov pitnej vody, ktorí spadajú pod režim tohto zákona.

K bodu 17

V § 36 v odseku 7 v súlade s požiadavkami smernice (EÚ) 2020/2184 sa spresňujú a dopĺňajú povinnosti obce pri zabezpečení zásobovania obyvateľov pitnou vodou s dôrazom na skupiny obyvateľstva, ktorých prístup k zdravotne bezpečnej pitnej vode je obmedzený.

K bodu 18

Ustanovenie § 37 ods. 2 sa doplnilo v súvislosti s oznámením o zverejnení schváleného dokumentu na webovom sídle ministerstva. Tohto času je dokument zverejňovaný, ale chýbalo v zákone oznámenie o zverejňovaní.

K bodu 19

Ustanovenie § 39 ods. 1 písm. c) sa upravilo v súvislosti s doplnením nových povinností v § 15 odsekov 9 až 13.

K bodu 20

V prílohe sa dopĺňa bod 3., preberaná smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/2184 zo 16. decembra 2020 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 435, 23.12.2020).

Čl. III

K bodu 1

V § 2 sa dopĺňajú nové písmená aw) a ax), ktoré vymedzujú nové pojmy v súvislosti so smernicou (EÚ) 2020/2184. Plocha povodia pre miesta odberu podzemnej vody určenej na ľudskú spotrebu je vymedzená časť vodného útvaru prislúchajúca miestu tvorby a akumulácie zdrojov podzemnej vody. Plocha povodia pre miesto odberu povrchovej vody určenej na

ľudskú spotrebu je územie nad miestom odberu vymedzené hydrologickými charakteristikami.

Prístup založený na riziku v oblasti zdravotnej bezpečnosti vody predstavuje celkový prístup založený na manažmente rizík v plochách povodia pre miesta odberu vody určenej na ľudskú spotrebu. Jedná sa o systematický proces, ktorý pozostáva z analýzy rizík, ktorá identifikuje pravdepodobnosť výskytu a závažnosť nežiaducich následkov nebezpečných udalostí, z posúdenia a vyhodnotenia rizík, ktorým sa určuje miera rizík a vypracovanie opatrení na ich zmiernenie alebo odstránenie, a riadenia rizík ktorým sa prijímajú, zavádzajú a kontrolujú opatrenia na zmiernenie alebo odstránenie neprijateľných rizík.

K bodu 2

V názve pod § 7 precizovanie a zosúladenie so smernicou (EÚ) 2020/2184, voda určená na ľudskú spotrebu je všetka voda v pôvodnom stave v mieste odberu alebo po jej úprave na vodu pitnú.

K bodu 3

V § 7 odsek 1 precizovanie a zosúladenie so smernicou (EÚ) 2020/2184, voda určená na ľudskú spotrebu je všetka voda v pôvodnom stave v mieste odberu alebo po jej úprave na vodu pitnú.

K bodu 4

V § 7 ods. 5 - precizované ustanovenie.

K bodu 5

V novom § 7a, sú prebraté ustanovenia smernice (EÚ) 2020/2184 týkajúce sa procesu manažmentu rizík (posúdenia rizika a riadenia rizika), jedná sa o prístup, ktorý sa vzťahuje na celý vodárenský dodávateľský reťazec. Vodárenský dodávateľský reťazec zahŕňa plochu povodia, miesta odberu vody, úpravu vody, akumuláciu vody a distribúciu vody.

Podrobnosti procesu manažmentu rizík v súvislosti s plochami povodia pre miesta odberu vody určenej na ľudskú spotrebu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Podľa výsledku posúdenia rizika, sa podľa potreby prijmú opatrenia zamerané na predchádzanie identifikovaným rizikám alebo ich kontrolu, a to počnúc preventívnymi opatreniami.

Manažment rizík v súvislosti s plochami povodia pre miesta odberu vody určenej na ľudskú spotrebu sa po prvýkrát vykoná do 12. júla 2027, v pravidelných intervaloch, ktoré nie sú dlhšie ako šesť rokov sa bude prehodnocovať a v prípade potreby sa aktualizovať.

Informácie o plochách povodia pre miesta odberu a výsledky monitorovania vykonaného budú prístupné pre vlastníka vodárenského zdroja alebo prevádzkovateľa vodárenského zdroja, pre okresné úrady, Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a príslušné regionálne úrady verejného zdravotníctva. Zároveň sa vytvorí prístup k týmto informáciám pre Európsku komisiu, Európsku environmentálnu agentúru a Európskemu centru pre prevenciu a kontrolu chorôb.

Zároveň vlastník alebo prevádzkovateľ vodárenského zdroja alebo dodávateľ, ktorý monitoruje surovú vodu, je povinný informovať ministerstvom poverenú právnickú osobu,

okresné úrady a príslušný úrad verejného zdravotníctva o trendoch a neobvyklých množstvách alebo koncentráciách sledovaných ukazovateľov.

Na základe výsledkov z manažmentu rizík pre oblasti povodia ministerstvo môže požiadať orgány verejného zdravotníctva, aby dodávateľovi vody nariadil vykonať ďalšie monitorovania alebo úpravu vody, pokiaľ ide o niektoré parametre. Zároveň môže požiadať aj o povolenie zmeny frekvencie pre niektoré ukazovatele. V prípade, ak o to ministerstvo požiada, musí zabezpečiť o náležité monitorovanie uvedených parametrov.

K bodu 6

Legislatívno-technická úprava označenia legislatívnej skratky, odkazu a poznámky pod čiarou.

K bodu 7

Legislatívno-technická úprava označenia odkazu a poznámky pod čiarou.

K bodu 8

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 9

V § 59 ods. 1 sa doplnila pôsobnosť ministerstva na poverenie právnickej osoby vykonávaním a zabezpečovaním podkladov na manažment rizík v súvislosti s plochami povodia pre miesta odberu vody určenej na ľudskú spotrebu

K bodu 10

V § 59 ods. 2 sa doplnila pôsobnosť ministerstva v súvislosti s implementáciou smernice (EÚ) 2020/2184 týkajúce sa procesu manažmentu rizík.

K bodu 11

V § 61 sa pôsobnosť orgánov štátnej vodnej správy dopĺňa činnosťami vydávaním stanovísk pre úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva k zmene v programe monitorovania a vydávaním stanovísk k manažmentu rizík systému zásobovania pitnou vodou v ploche povodia pre dodávateľov pitnej vody, ktorí nespadajú pod režim zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách.

K bodu 12

Dopĺňa sa prechodné ustanovenie k úpravám účinným od účinnosti tohto zákona pre subjekty uvedené v § 32 ods. 4, ktorým boli vydané rozhodnutia o určení ochranných pásiem vodárenského zdroja podľa § 32 sú povinné do 31. decembra 2027 požiadať o ich prehodnotenie.

Ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch alebo v rozhodnutiach vydaných podľa doterajších predpisov používa pojem „pásmo hygienickej ochrany vodárenského zdroja" rozumie sa tým „ochranné pásmo vodárenského zdroja.

K bodu 13

Dopĺňa sa splnomocňovacie ustanovenie § 81 ods. 2 písm. o) na vydanie všeobecne záväzného predpisu, ktoré ustanoví podrobnosti o manažmente rizík v súvislosti s plochami povodia pre miesta odberu vody určenej na ľudskú spotrebu, v ktorom sa preberú niektoré technické špecifikácie článku 8 smernice (EÚ) 2020/2184.