Rozumie sa najmä na prístup k:
-sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím),
-kvalitnej práci, ochrane zdravia, dôstojnosti a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam,
-pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím,
-zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce,
-zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím,
-k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu,
-bývaniu a súvisiacim základným komunálnym službám,
-doprave,
-ďalším službám najmä službám všeobecného záujmu a tovarom,
-spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám,
-informáciám,
-k iným právam (napr. politickým).
Čl. I, bod 2 [§ 2 ods. 5 písm. a)]: Navrhuje sa vyňať zo základnej definície znevýhodnených osôb osoby, ktoré sú poberateľmi starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo výsluhového dôchodku. Návrh môže mať negatívny vplyv na prístup uvedených osôb k zamestnávaniu v integračných sociálnych podnikoch, nakoľko sa na ich zamestnávanie nebudú vzťahovať rôzne formy podpory (napr. podľa č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti). Odhaduje sa, že návrh sa dotkne približne 20 zamestnancov integračných sociálnych podnikov.
Čl. I, bod 37 (§ 13 ods. 3): Navyšuje sa hranica príjmu osôb, ktoré sa pre účely sociálneho podniku bývania považujú za oprávnených príjemcov služby, ktorou je spoločensky prospešné nájomné bývanie. Hranica sa navyšuje zo štvornásobku na päťnásobok sumy životného minima, čím sa rozširuje počet oprávnených osôb a domácností. Návrh má pozitívny vplyv na prístup osôb, ktoré tvoria domácnosť a ich príjem je vyšší ako štvornásobok životného minima a zároveň neprevyšuje päťnásobok životného minima, k spoločensky prospešnému nájomnému bývaniu poskytovanému sociálnymi podnikmi bývania.
Všeobecne: Návrh môže mať pozitívny sociálny vplyv na prístup členov rodín, ktoré vlastnia alebo vedú registrovaný rodinný podnik, k niektorým službám a tovarom, a to najmä k:
-vzdelávaniu,
-dôchodkovému zabezpečeniu,
-zdravotnej starostlivosti,
-sociálnej pomoci,
-sociálnej starostlivosti.
Zákonom navrhovaná povinnosť registrovaného rodinného podniku použiť 12% zisku po zdanení na posilnenie svojich vnútorných a vonkajších vzťahov môže v niektorých domácnostiach prispieť k vyššej alokácii finančných prostriedkov na niektorý z uvedených účelov s pozitívnym sociálnym vplyvom. Ovplyvnenými skupinami sú členovia spoločnej rodiny, ktorá splní zákonom stanovené podmienky registrovaného rodinného podniku. Odhaduje sa približne 425 registrovaných rodinných podnikov do roku 2025.
Pozitívny vplyv môže nastať aj v prípade registrovaných sociálnych podnikov, ktoré môžu byť súčasne aj registrovanými rodinnými podnikmi. V tom prípade podmienka využívania 100 % zisku po zdanení na dosiahnutie hlavného cieľa registrovaného sociálneho podniku sa považuje za splnenú, ak registrovaný sociálny podnik využíva 88 % zisku po zdanení na dosiahnutie hlavného sociálneho cieľa a 12 % zisku po zdanení ako registrovaný rodinný podnik.