DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“), predkladá do legislatívneho procesu poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Tomáš Taraba.

Návrhom predkladaného zákona sa sleduje cieľ rozšírenia záruk zákonnosti trestného (najmä prípravného) konania.

Trestné konanie môže štát viesť len zo zákonných dôvodov a zákonným spôsobom. Zákonný spôsob je upravený v Trestnom poriadku (§ 2 ods. 1), keď podľa § 2 ods. 2 Trestného poriadku „[d]o základných práv a slobôd osôb v prípadoch dovolených zákonom možno zasahovať len v miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu trestného konania, pričom treba rešpektovať dôstojnosť osôb a ich súkromie.“.

Aktuálnym problémom aplikácie Trestného poriadku nie je ani tak stanovenie vecných podmienok, za ktorých je možné zasahovať do práv osôb, ako skôr dôsledné zaistenie účinnej a efektívnej kontroly ich dodržiavania priamo v priebehu trestného konania.

Z uvedených dôvodov, v súlade so skúsenosťami z príbuznej jurisdikcie (Česká republika), podnetmi z domácej aplikačnej praxe, ako aj právnej doktríny navrhuje sa niekoľko zmien za účelom posilnenia náležitého dohľadu nad dodržiavaním ústavnej zásady viesť trestné stíhanie vždy len zákonným spôsobom, a to:

•rozšírenie dozorových oprávnení prokuratúry na podnet procesných subjektov,

•rozšírenie úlohy súdu pri zásahoch do základných práv počas prípravného konania, osobitne do práva na súkromie,

•spresnenie úpravy nakladania s nezákonne získanými dôkazmi (explicitná úprava možnosti použitia nezákonne získaného dôkazu v prospech obžalovaného),

•zavedenie takej úpravy spolupráce prokuratúry a polície s tzv. spolupracujúcimi osobami, ktorá bude posilňovať kontrolu zákonnosti jej podmienok prokuratúrou a súdmi a najneskôr v súdnom konaní aj obhajobou.

Zároveň sa navrhuje úprava pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu v oblasti „subvenčných“ trestných činov tak, aby pokrývala skutky podobnej (vyššej) typovej spoločenskej závažnosti.

Detailné odôvodnenie všetkých navrhovaných zmien je uvedené v osobitnej časti dôvodovej správy.

Návrh zákona nebude mať osobitný vplyv na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti, ani rozpočet verejnej správy.

Návrh zákona zakladá pozitívne vplyvy na služby verejnej správy (konkrétne policajných zložiek) pre občana a na podnikateľské prostredie, ako aj pozitívne sociálne vplyvy a pozitívne vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona bude mať totiž významný pozitívny vplyv na zabezpečenie vysokého stupňa ochrany základných práv občana a človeka v súvislosti s vykonávaním trestnej spravodlivosti postupom podľa Trestného poriadku.

Dosahovanie s tým súvisiacich čiastkových cieľov návrhu zákona ako napr. zvýšená ochrana súkromia (prehliadky priestorov), posilnenie materiálnej spravodlivosti v dôkazovom práve, či vyvážená ochrana práv procesných subjektov pri uplatňovaní inštitútu tzv. spolupracujúcej osoby budú mať nesporne pozitívne vplyvy na sociálny aj rodinný život osôb, dotknutých úkonmi trestného stíhania. Zúžia totiž priestor pre uplatňovanie arbitrárnych, nezákonných, či materiálne nespravodlivých úradných postupov.

Posilnenie procesných záruk fungovania právneho štátu v trestnej oblasti prostredníctvom naplnenia jednotlivých cieľov tohto návrhu zákona bude mať zároveň pozitívny vplyv – v súvislosti s postulátom vymožiteľnosti a predvídateľnosti presadzovania práva – aj na podnikateľské prostredie.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

B.Osobitná časť

K Čl. I

K bodom 1 a 10 (§ 2 ods. 12 a § 119 ods. 6)

Navrhuje sa v záujme spravodlivosti umožniť použiť v prospech obvineného aj nezákonne získaný dôkaz.

Dikciu aj dôvody navrhovanej zmeny prevzal navrhovateľ z odbornej literatúry, na ktorú zároveň čo do podrobnejších vývodov, prečo je takáto procesná úprava vhodná a potrebná, aj odkazuje. Ide o článok JUDr. Eduarda Burdu PhD. „Nezákonne získaný dôkaz v prospech obvineného“; vyšiel v zborníku zostavovateľa J. Záhoru (eds.) „Teoretické a praktické problémy dokazovania, pocta prof. JUDr. Vladimírovi Mathernovi, DrSc. K 80. narodeninám“ vo vydavateľstve Eurokodex, Bratislava 2008.

K bodom 2, 5 a 12 (§ 10 ods. 23 a 24, § 33a, § 567s ods. 2)

Navrhuje sa v záujme kontroly zákonnosti podmienok spolupráce tzv. spolupracujúcich osôb s orgánmi činnými v trestnom konaní, ale aj s prokurátorom v súdnom konaní zadefinovať beztak už používané pojmy ako „spolupracujúci obvinený / podozrivý / spolupracujúca osoba“ a „výhody spolupracujúcej osoby, resp. benefity“.

Zároveň sa navrhuje – v novom § 33a - spresniť podmienky spolupráce polície a prokuratúry so spolupracujúcimi osobami, nie však podmienky vecné, ale výlučne podmienky procedurálne, s cieľom umožniť previerku zákonnosti takejto spolupráce v priebehu trestného stíhania, a to aj z podnetu strán, vrátane samotnej spolupracujúcej osoby.

Zároveň podmienky tejto spolupráce musia byť nielen riadne zaznamenané, ale napokon aj v trestnom konaní odkryté, a to najneskôr v štádiu súdneho konania, ak sa navrhuje na hlavnom pojednávaní vypočuť, či čítať výpovede tých svedkov, či obžalovaných, ktorí mali poskytnuté, či prisľúbené benefity.

Uvedená úprava vyžaduje zavedenie prechodného ustanovenia, ktoré upraví postup v trestných stíhania, začatých a právoplatne neskončených do dňa účinnosti tejto novely Trestného poriadku.

K bodom 3 a 4 (§ 14)

Navrhuje sa upraviť pôsobnosť Špecializovaného trestného súdu tak, aby v záujme vyváženia nápadu vecí a odbremenenia tohto súdu od riešenia menej závažných trestných vecí do pôsobnosti tohto súdu z trestných činov podľa § 261 až 263 patrili rovnako ako pri § 266 Trestného zákona len trestné činy v najvyšších odsekoch (t. j. najprísnejšie skutkové podstaty týchto trestných činov).

Vzhľadom na podobný predmet týchto trestných činov s trestným činom podľa § 225 Trestného zákona rozšíriť pôsobnosť Špecializovaného trestného súdu aj vo vzťahu k trestnému činu podľa § 225 ods. 6 Trestného zákona.

K bodom 6 až 9 (§ 101 a § 105 ods. 2)

Navrhuje sa obdobne ako českom Trestnom řáde (§ 83a) viazať prehliadku iných priestorov a pozemkov z ústavnoprávnych dôvodov aj v prípravnom konaní vždy na príkaz súdu (sudcu pre prípravné konanie).

S tým súvisí aj zrovnoprávnenie ďalších podmienok vykonávania tejto prehliadky s domovou prehliadkou.

V Českej republike bol dôvodom podobnej zmeny pred viac ako 10 rokmi nález Ústavného súdu, ktorý v princípe konštatoval, že kvalitatívny rozdiel medzi domovou prehliadkou a prehliadkou iných priestorov a pozemkov neodôvodňuje rozdielny postup pri povoľovaní týchto prehliadok, t.j. že neodôvodňuje taký postup, kedy by iné ako domové prehliadky (prehliadky iných priestorov a pozemkov) mohol povoľovať napr. aj iný orgán ako súd (štátny zástupca, u nás prokurátor). Ústavnoprávne dôvody, platné v Českej republike sa pritom vzhľadom na podobnosť našich ústavných poriadkov nelíšia od dôvodov, ktoré treba zohľadňovať v našich právnych podmienkach.

K bodu 11 (§ 210)

Navrhuje sa rozšíriť oprávnenie procesných subjektov (obvinený, poškodený, zúčastnená osoba) žiadať podľa § 210 Trestného poriadku o preskúmanie postupu nielen policajta, ale aj dozorového prokurátora, a to v súlade s podobnou úpravou uvedenou v § 157a českého Trestního řádu. Aktuálna úprava týchto otázok v internom predpise Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sa z hľadiska princípu právnej istoty totiž javí ako nedostatočná.

K Čl. II

Navrhuje sa účinnosť zákona od 1. januára 2023.