Príloha č. 1

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona o preverovaní zahraničných investícií a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☐

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Termín začiatku a ukončenia PPK

5/2021

Predpokladaný termín predloženia na MPK*

6/2021

Predpokladaný termín predloženia na Rokovanie vlády SR*

9/2021

2.Definovanie problému

Zákonom sa zavádza komplexný mechanizmus preverovania zahraničných investícií v Slovenskej republike z dôvodu ochrany bezpečnosti a verejného poriadku Slovenskej republiky. Pri preverovaní priamych zahraničných investícií sa prihliada taktiež na bezpečnosť a verejný poriadok v Európskej únii.

Zákon ďalej upravuje niektoré aspekty spolupráce Slovenskej republiky s ostatnými členskými štátmi Európskej únie a s Európskou komisiou na základe nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2019/452 z 19. marca 2019, ktorým sa ustanovuje rámec na preverovanie priamych zahraničných investícií do Únie v platnom znení.

Východiskom pre prijatie zákona je aktuálny vývoj a trendy v globálnom hospodárskom priestore a vzájomná otvorenosť ekonomík Európskej únie, ktoré prispeli k tomu, že aj napriek všeobecne pozitívnemu vplyvu prichádzajúcich zahraničných investícií, je nutné im venovať zvýšenú pozornosť a identifikovať ich potenciál a spôsobilosť negatívne ovplyvniť bezpečnosť alebo verejný poriadok.

3.Ciele a výsledný stav

Cieľom zákona je ochrana pred zahraničnými investíciami, ktoré môžu ohroziť alebo narušiť bezpečnosť alebo verejný poriadok Slovenskej republiky alebo bezpečnosť alebo verejný poriadok v Európskej únii.

Mechanizmus preverovania predstavuje efektívny nástroj ochrany pred bezpečnostnými rizikami spojenými so zahraničnými investíciami, prostredníctvom ktorého Slovensko bude vedieť nielen identifikovať bezpečnostné riziká, ale ich aj eliminovať, a to prijatím príslušných opatrení vo forme stanovenia podmienok pre realizáciu investície alebo jej prípadným zakázaním. Zákon je koncipovaný tak, aby bola zaručená právna istota zahraničných investorov, ako aj nediskriminačné zaobchádzanie.

Nastavenie zákona sleduje stanovený cieľ, ktorým je ochrana bezpečnosti a verejného poriadku, pričom rešpektuje otvorenosť ekonomiky Slovenskej republiky, t. j. snahou je dosiahnuť stanovený cieľ bez negatívneho vplyvu na prílev zahraničných investícií.

Príloha č. 1

4.Dotknuté subjekty

Zahraniční investori z tretích krajín podľa § 4 návrhu zákona, ktorí požiadajú o preverenie alebo ktorých

investície Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky preverí z úradnej moci, ako aj cieľové osoby podľa

§ 5 návrhu zákona, ktorých sa tieto zahraničné investície budú týkať.

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky ako ústredný orgán štátnej správy na preverovanie zahraničných investícií, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky a Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, ktoré sa spolu s Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky priamo podieľajú na preverovaní každej zahraničnej investície.

Ďalšie vecne príslušné ministerstvá, ktorých pôsobnosti sa zahraničná investícia týka.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ktoré sa osobitne vyjadruje k záväzkom Slovenskej republiky

vyplývajúcim z medzinárodných zmlúv obsahujúcich ustanovenia o ochrane a podpore investícií alebo o uľahčovaní investícií.

Policajný zbor a spravodajské služby, ktoré sú oprávnené poskytnúť informácie a podávať podnety na preverenie zahraničnej investície.

Orgány štátnej správy, subjekty územnej samosprávy a verejnoprávne inštitúcie, ktoré sú povinné poskytnúť Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky súčinnosť podľa § 7 ods. 6 návrhu zákona.

5.Alternatívne riešenia

Alternatíva 0 – ponechanie súčasného stavu

V súčasnosti Slovenská republika nedisponuje komplexnou právnou úpravou v oblasti preverovania zahraničných investícii z dôvodu ochrany bezpečnosti a verejného poriadku Slovenskej republiky. Čiastková úprava týkajúca sa prvkov kritickej infraštruktúry v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky je obsiahnutá v zákone č. 45/2011 Z. z. o kritickej infraštruktúre v znení neskorších predpisov. Z pohľadu potrieb Slovenskej republiky a Európskej únie však táto úprava nie je dostatočná. V prípade ponechania súčasného stavu by Slovenská republika v budúcnosti naďalej nedisponovala účinným nástrojom na identifikáciu a mitigáciu prípadných bezpečnostných rizík spojených s prichádzajúcimi zahraničnými investíciami.

Aktuálna slovenská legislatíva neupravuje ani vnútroštátny mechanizmus týkajúci sa spolupráce s členskými štátmi Európskej únie a Európskou komisiou v zmysle nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2019/452 z 19. marca 2019, ktorým sa ustanovuje rámec na preverovanie priamych zahraničných investícií do Únie v platnom znení. V prípade ponechania súčasného stavu by Slovenská republika v budúcnosti nedisponovala vhodnou úpravou mechanizmu spolupráce štátnych a iných orgánov na národnej úrovni, ktorá je žiadúcim základom pre vyčerpávajúcu implementáciu uvedeného nariadenia.

Alternatíva 1 – prijatie návrhu zákona

Zákonom sa zavádza komplexný mechanizmus preverovania zahraničných investícií v Slovenskej republike z dôvodu ochrany bezpečnosti a verejného poriadku Slovenskej republiky a bezpečnosti a verejného poriadku v Európskej únii.

Zákon ďalej upravuje niektoré aspekty spolupráce Slovenskej republiky s ostatnými členskými štátmi Európskej únie a s Európskou komisiou na základe nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2019/452 z 19. marca 2019, ktorým sa ustanovuje rámec na preverovanie priamych zahraničných investícií do Únie v platnom znení.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☒ Áno

☐ Nie

Súčasťou novej právnej úpravy v oblasti preverovania zahraničných investícií bude:

-nariadenie vlády Slovenskej republiky č. .../2022 Z. z., ktorým sa ustanovujú kritické zahraničné investície,

-vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. .../2022 Z. z., ktorou sa ustanovuje formulár žiadosti o preverenie zahraničnej investície, formulár na preverenie zahraničnej investície, formulár žiadosti o zmenu rozhodnutia o podmienečnom povolení zahraničnej investície, formulár správy o uskutočnení zahraničnej investície a formulár monitorovacej správy.

Príloha č. 1

7.Transpozícia práva EÚ

Uveďte, v ktorých ustanoveniach ide národná právna úprava nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ spolu s odôvodnením.

Zavedenie (komplexného) mechanizmu preverovania zahraničných investícií alebo samotné preverovanie zahraničnej investície je ponechané výlučne v kompetencii členského štátu Európskej únie. Nariadením Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2019/452 z 19. marca 2019, ktorým sa ustanovuje rámec na preverovanie priamych zahraničných investícií do Únie v platnom znení, sa zabezpečuje koordinácia a spolupráca členských štátov Európskej únie a Európskej komisie v oblasti preverovania priamych zahraničných investícií, ktoré by mohli mať vplyv na bezpečnosť a verejný poriadok.

8.Preskúmanie účelnosti**

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti navrhovaného predpisu.

Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** nepovinné

9.Vplyvy navrhovaného materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy

☒

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

Sociálne vplyvy

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

10.Poznámky

Predpokladá sa mierne pozitívny i negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy.

Pozitívne vplyvy predstavujú príjmy do štátneho rozpočtu z pokút za prípadné porušenie zákona. Nakoľko nie je možné predpokladať počet spáchaných správnych deliktov a priestupkov a zároveň, zákon ustanovuje iba maximálne výšky pokút za jednotlivé správne delikty alebo priestupky, pričom predpokladá sa, že vo väčšine prípadov sa udelí nižšia pokuta ako maximálna, príjmy boli vyčíslené v hodnote 1 850,- eur. Uvedená suma predstavuje súčet 1 % z hodnoty pokuty za najmenej závažný správny delikt zahraničného investora pri uplatnení § 34 ods. 3 návrhu zákona, t. j. 1 000,- eur, 1 % z hodnoty pokuty za správny delikt cieľovej osoby podľa § 37 ods. 2 návrhu zákona, t. j. 500,- eur, 1 % z hodnoty pokuty za správny delikt správcu podľa § 38 ods. 2 návrhu zákona, t. j. 100,- eur, a 1 % z hodnoty pokuty za správny delikt podľa § 39, t. j. 250,- eur. Zdôrazňujeme, že predbežne vyčíslený príjem štátneho rozpočtu nie je zaručený a nemožno sa na neho spoliehať, nakoľko predpokladá spáchanie jedného možného správneho deliktu podľa návrhu zákona zo strany viacerých osôb. Zároveň, aj v prípade, ak by došlo k spáchaniu správneho deliktu, nemusí byť dosiahnutý predpokladaný príjem štátneho rozpočtu, nakoľko pri určovaní výšky pokuty sa v zmysle § 41 ods. 1 návrhu zákona prihliada na osobitné okolnosti toho ktorého správneho deliktu, napr. závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania.

Negatívne vplyvy predstavujú mzdové výdavky na zamestnancov podieľajúcich sa na preverovaní zahraničných investícií a výdavky na zabezpečenie prístupov do databáz združujúcich informácie o podnikateľských subjektoch a o osobách, ktoré v daných subjektoch pôsobia alebo sú s nimi prepojené. Plnenie nových úloh vyplývajúcich z navrhovanej novej právnej úpravy bude zabezpečené v rámci schválených personálnych a rozpočtových kapacít dotknutých subjektov. V tejto súvislosti zdôrazňujeme, že cieľom tohto návrhu je ochrana

Príloha č. 1

bezpečnosti a verejného poriadku prostredníctvom zachytenia a adresovania pokiaľ je možné všetkých bezpečnostných rizík spojených s prichádzajúcimi zahraničnými investíciami. V záujme dosiahnutia stanoveného cieľa je nevyhnutné venovať navrhovanej právnej úprave náležitú pozornosť a vážnosť v čase prípravy, ako aj v čase jej implementácie, kedy je rozhodujúcim faktorom práve zabezpečenie kvalitnej infraštruktúry (tu je najmä dôraz na potrebný ľudský kapitál). Personálne a rozpočtové požiadavky dotknutých subjektov nie je možné vopred 100 % presne kvantifikovať, preto bol vyčíslený v minimálnej miere – bude sa týkať Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky ako ústredného orgánu na preverovanie zahraničných investícii z dôvodu ochrany bezpečnosti a verejného poriadku, kde sa predpokladá minimálne vytvorenie štyroch nových služobných miest od 01. 01. 2023 a vytvorenie ďalších dvoch nových služobných miest sa predpokladá od 01. 01. 2024. Ďalej sa na implementácii návrhu zákona bude podieľať Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky a Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky ako konzultujúce orgány, a Policajný zbor, Slovenská informačný služba a Vojenské spravodajstvo, u ktorých sa počíta minimálne s vytvorením jedného nového pracovného miesta. Ďalšou kategóriou výdavkov súvisiacich s preverovaním zahraničných investícií sú výdavky na prístup do databáz združujúcich informácie o podnikateľských subjektoch a o osobách, ktoré v daných subjektoch pôsobia alebo sú s nimi prepojené. Vykonávanie agendy preverovania zahraničných investícií si vyžaduje prístup k čo možno najrobustnejším a najspoľahlivejším databázam o podnikateľských subjektoch a s nimi prepojených osobách. Sledovanými údajmi sú súčasné a historické dáta o organizačnej štruktúre, vlastníckej štruktúre, pôsobenie politicky či iným spôsobom exponovaných osôb, prepojenia medzi konkrétnymi subjektmi/osobami, ukazovatele finančnej výkonnosti, účtovné závierky, sankčné zoznamy atď. Sledovanými subjektmi/osobami pritom môžu byť subjekty/osoby so sídlom/občianstvom v rámci Európskej únie, či mimo nej. Prístup k takýmto databázam je nevyhnutný za účelom overovania si informácií poskytnutých zo strany zahraničných investorov a cieľových osôb, ale aj v rámci prevencie pred porušením právnej úpravy v oblasti preverovania zahraničných investícií, či za účelom vedenia štatistík atď. Nakoľko štát takéto databázy nevedie, prístup k nim je nutné zabezpečiť alternatívnym spôsobom. Pre úplnosť uvádzame, že rovnaký nástroj na získanie/overenie vyššie menovaných informácií/dát bol zvolený aj inými členskými štátmi Európskej únie, ktoré pri uplatňovaní svojich existujúcich mechanizmov preverovania zahraničných investícií využívajú tiež takéto databázy.

Zároveň sa predpokladajú mierne pozitívne a mierne negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie.

Pozitívny vplyv sa bude prejavovať bezpečným podnikateľským prostredím, nakoľko zákon predstavuje účinný nástroj na identifikáciu a mitigáciu prípadných bezpečnostných rizík súvisiacich so zahraničnými investíciami na Slovensku vrátane tzv. strategických a predátorských investícií.

Negatívny vplyv sa bude prejavovať v spojitosti so vznikom možných administratívnych nákladov, prípadne iných nákladov súvisiacich s plnením povinností podľa návrhu zákona a podľa rozhodnutia o podmienečnom povolení alebo rozhodnutia o zákaze zahraničnej investície, a s určitou časovou náročnosťou jednotlivých úkonov podľa návrhu zákona.

11.Kontakt na spracovateľa

Ing. Boris Škoda, generálny riaditeľ sekcie podporných programov, Ministerstvo hospodárstva SR,

boris.skoda@mhsr.sk

12.Zdroje

13.Stanovisko Komisie pre posudzovanie vybraných vplyvov z PPK

Stála pracovná komisia na posudzovanie vybraných vplyvov vyjadrila nesúhlasné stanovisko s predloženým materiálom s odporúčaním na dopracovanie Analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy, a to nasledovne:

„Podľa doložky vybraných vplyvov nemá predmetný návrh zákona žiadny vplyv na rozpočet verejnej správy. Komisia zásadne nesúhlasí s týmto konštatovaním, pretože návrh zákona obsahuje § 17, v ktorom sú stanovené sankcie pri porušení alebo nesplnení ustanovení zákona a ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu. Zároveň sa podľa čl. III návrhu zákona rozširujú kompetencie MH SR o „preverovanie zahraničných investícií z dôvodu ochrany bezpečnosti a verejného poriadku Slovenskej republiky“, čo môže mať negatívny vplyv aj na výdavkovú časť rozpočtu a personálne zabezpečenie.

V nadväznosti na uvedené Komisia žiada v doložke vybraných vplyvov označiť pozitívny a negatívny vplyv, ktorý bude rozpočtovo zabezpečený. Zároveň Komisia žiada predložiť aj kvantifikáciu príjmov a predpokladaných výdavkov, vyplývajúcich z predloženého návrhu. Komisia zásadne žiada všetky vplyvy, vyplývajúce z nových

Príloha č. 1

kompetencií (vrátane personálneho zabezpečenia) zabezpečiť v rámci schválených limitov dotknutých subjektov verejnej správy na príslušné rozpočtové roky bez dodatočných požiadaviek na rozpočet verejnej správy.“

Stanovisko stálej pracovnej komisie bolo vyhodnotené nasledovne:

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky predpokladá dodržiavanie zákona o preverovaní zahraničných investícií. V Analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu preto pôvodne (po PPK) pristúpilo k vyčísleniu potenciálnych príjmov do rozpočtu verejnej správy prostredníctvom súčtu minimálnej pokuty za správny delikt zahraničného investora, cieľovej osoby a správcu. Výpočet príjmov sme dodatočne upravili s ohľadom na upravené znenie návrhu zákona, ktoré vzišlo z MPK. V tejto súvislosti ostala nezmenenou skutočnosť, že jediné príjmy do rozpočtu verejnej správy plynúce z uplatňovania zákona predstavujú prípadné príjmy v podobe pokút uložených za správne delikty podľa § 34 až 39 návrhu zákona. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky trvá na tom, že nie je možné vopred predpokladať, či sa niekto dopustí protiprávneho konania, ako ani to, koľko osôb sa dopustí akého správneho deliktu alebo priestupku v zmysle návrhu zákona. Zároveň, zákon ustanovuje iba maximálne výšky pokút za jednotlivé správne delikty a priestupky, pričom predpokladá sa, že vo väčšine prípadov sa udelí pokuta nižšia ako maximálna. Preto prípadné príjmy do rozpočtu verejnej správy boli vyčíslené v hodnote 1 850,- eur. Uvedená suma predstavuje súčet 1 % z hodnoty pokuty za najmenej závažný správny delikt zahraničného investora pri uplatnení § 34 ods. 3 návrhu zákona, t. j. 1 000,- eur, 1 % z hodnoty pokuty za správny delikt cieľovej osoby podľa § 37 ods. 2 návrhu zákona, t. j. 500,- eur, 1 % z hodnoty pokuty za správny delikt správcu podľa § 38 ods. 2 návrhu zákona, t. j. 100,- eur, a 1 % z hodnoty pokuty za správny delikt podľa § 39, t. j. 250,- eur. Zdôrazňujeme, že predbežne vyčíslený príjem štátneho rozpočtu nie je zaručený a nemožno sa na neho spoliehať, nakoľko predpokladá spáchanie jedného možného správneho deliktu podľa návrhu zákona zo strany viacerých osôb. Zároveň, aj v prípade, ak by došlo k spáchaniu správneho deliktu, nemusí byť dosiahnutý predpokladaný príjem štátneho rozpočtu, nakoľko pri určovaní výšky pokuty sa v zmysle § 41 ods. 1 návrhu zákona prihliada na osobitné okolnosti toho ktorého správneho deliktu, napr. závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania.

Požiadavka na prijatie novej právnej úpravy, ktorá by bola základom na preverovanie zahraničných investícií z dôvodu ochrany bezpečnosti a verejného poriadku, vyplýva z Bezpečnostnej stratégie Slovenskej republiky, v rámci ktorej je účinné preverovanie zahraničných investícií označené ako jeden zo strategických bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky. Požiadavka na zavedenie účinného komplexného mechanizmu na preverovanie zahraničných investícií z dôvodu ochrany bezpečnosti a verejného poriadku vyplýva taktiež z Akčného plánu koordinácie boja proti hybridných hrozbám na roky 2022 až 2024. Zavedenie a následná dôsledná implementácia tejto agendy je dôležitá aj z pohľadu bezpečnosti a verejného poriadku v celej Európskej únii. Práve vzhľadom na túto skutočnosť Európska komisia najskôr po vypuknutí pandémie COVID-19 v roku 2020 (prostredníctvom Oznámenia č. 2020/C 99 I/01) a následne po začatí ruskej agresie na Ukrajine vo februári 2022 (prostredníctvom Oznámenia č. 2022/C 151 I/01) vyzvala zostávajúce členské štáty Európskej únie, ktoré ešte nemajú zavedený účinný komplexný mechanizmus preverovania zahraničných investícií, aby urýchlili jeho prijatie, pripravili jeho vykonávanie a vyčlenili primerané zdroje na jeho podporu. Aj s ohľadom na uvedené zdôrazňujeme, že prijatie pripravovaného zákona o preverovaní zahraničných investícií a o zmene a doplnení niektorých zákonov bez zabezpečenia potrebnej infraštruktúry nie je postačujúce.

Ústredným orgánom štátnej správy na úseku preverovania zahraničných investícií z dôvodu ochrany bezpečnosti a verejného poriadku je Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. Pri preverovaní zahraničných investícií však bude kľúčovou práve spolupráca Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky s ostatými rezortmi a im podriadenými orgánmi/organizáciami, a to najmä s rezortmi v pozícii stálych konzultujúcich orgánov, ad hoc konzultujúcich orgánov, Policajného zboru a spravodajských služieb. Účinnosť celého mechanizmu preverovania bude závisieť od odbornosti a efektivity spolupráce uvedeného aparátu. Je preto nevyhnutné, aby dotknuté subjekty mali vyčlenených expertov, ktorí sa budú venovať problematike preverovania zahraničných investícií.

Zdôrazňujeme, že pre všetky dotknuté subjekty vrátane Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky pôjde o nové úlohy vyplývajúce z úplne novej právnej úpravy, ktorej prijatie a dôsledné uplatňovanie je nevyhnutné (ide o kľúčový nástroj pre zaistenie ochrany bezpečnosti a verejného poriadku Slovenskej republiky). Zároveň, množstvo zahraničných investícií podliehajúcich novej právnej úprave, ako aj komplikovanosť preverovaných prípadov, závisí od viacerých faktorov ako je napríklad počet zahraničných investícií prichádzajúcich na Slovensko, počet tzv. kritických zahraničných investícií (§ 3 návrhu zákona) prichádzajúcich na Slovensko, počet dobrovoľne podaných žiadostí o preverenie zahraničnej investície, sektor, do ktorého zahraničná investícia prichádza, kontrakty cieľovej osoby so štátom, komplikovanosť vlastníckej štruktúry zahraničného investora, spôsob financovania zahraničnej investície atď. Vplyv uplatňovania zákona o preverovaní zahraničných investícií na rozpočet verejnej správy a na zamestnanosť vo verejnej správe preto nemožno vopred jednoznačne určiť.

Príloha č. 1

Plnenie nových úloh vyplývajúcich z navrhovanej novej právnej úpravy bude zabezpečené v rámci schválených personálnych a rozpočtových kapacít dotknutých subjektov. V súčasnosti nie je možné presne odhadnúť, o koľko bude nutné dané kapacity navýšiť. Preto sme v Analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu pristúpili k vyčísleniu minimálnych výdavkov, o ktoré bude nutné rozpočet verejnej správy navýšiť – ide o 423 551,- eur v roku 2023 a následne v hodnote 453 489,- eur ročne. Uvedené sumy predstavujú súčet celkových ročných osobných výdavkov na štyroch a neskôr na šiestich nových zamestnancov Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky (ako ústredného orgánu štátnej správy na preverovanie zahraničných investícií podľa návrhu zákona), jedného nového zamestnanca každého zo stálych konzultujúcich orgánov, jedného nového príslušníka Policajného zboru a jedného nového príslušníka každej zo spravodajských služieb. V prípade Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky sú súčasťou potrebného navýšenia výdavkov aj výdavky na zabezpečenie prístupov do databáz združujúcich informácie o podnikateľských subjektoch a osobách, ktoré v nich pôsobia, resp. sú s nimi prepojené. V prípade Slovenskej informačnej služby sú súčasťou navýšenia prostriedkov aj výdavky spojené s materiálno technickým zabezpečením a bežnými prevádzkovými výdavkami – nákladmi spojenými s výkonom činnosti.