1
Dôvodová správa
A.Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Miloš Svrček, Jozef Lukáč a Petra Hajšelová.
Podnetom na jeho spracovanie a predloženie je naliehavá požiadavka na skrátenie doby prípravy stavieb, najmä doby administratívneho posudzovania vo fáze povoľovania stavieb. Problematiku riešia schválené nové zákony NR SR č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní a zákonom č. 201/2022 Z .z. o výstavbe, ale ich účinnosť je posunutá až na apríl 2024, čo z hľadiska potreby najmä plnenia úloh Plánu obnovy je nedostatočný termín. Vzhľadom na dočasnosť a naliehavosť navrhovanej úpravy nemá návrh ambíciu riešiť rozsiahlu novelu platného stavebného zákona, ani upravovať väzby na súvisiace predpisy. Cieľom je urýchlene vykonať legislatívne úpravy existujúcej právnej normy tak, aby sa v čo najväčšej miere využili existujúce inštitúty, nenarušil sa priebeh konaní na stavebných úradoch a zároveň aby sa nezaviedla úprava, ktorá by bola v rozpore s už schválenými predpismi účinnými od 1.4.2024, prípadne, aby sa využili úpravy v nich prijaté, ak je to možné.
Najefektívnejším riešením pre naplnenie účelu legislatívnej úpravy nie je čiastková úprava procesov alebo lehôt jednotlivých druhov správnych konaní, ale ich integrácia do jedného bez toho, aby sa zasiahlo do pôsobností stavebných úradov a orgánov štátnej správy chrániacich verejné záujmy podľa osobitných predpisov, alebo do práv a oprávnených záujmov účastníkov konania.
Doterajšia úprava umožňuje spojiť územné a stavebné konanie iba pre jednoduché stavby, ak sú jednoznačné podmienky ich umiestnenia. Pri ostatných stavbách tak stavebný úrad urobí za predpokladu,, že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny. Návrh rozširuje rozsah možností pre spojenie územného konania o umiestnení stavby a stavebného konania pre ostatné stavby aj na podklade „územného stanoviska“ príslušného orgánu územného plánovania.. Týmto krokom sa síce zavádza nový inštitút, ten je ale v súlade s úpravou prijatou v zákone č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní pod pojmom „záväzné stanovisko“, a jeho zavedením už v tomto návrhu sa môžu orgány územného plánovania pripraviť na jeho budúcu aplikáciu. Upravuje sa zjednodušený rozsah dokumentácie stavby pre podanie žiadosti orgánu územného plánovania o „územné stanovisko“ ako aj jeho rozsah, ktorý je obmedzený iba na vyhodnotenie súladu stavby so zámermi územného plánovania a vyhodnotenie posúdenia, či stavba nie je v rozpore s ostatnými podkladmi na posúdenie v prípade absencie územnoplánovacej dokumentácie. Zároveň sa tým obmedzuje rozsah záväzného stanoviska obce, ktoré už nebude obsahovať posúdenie súladu s územnoplánovacou dokumentáciou.
Návrh zákona umožňuje vykonať prerokovanie súborov stavieb všeobecných a špeciálnych v spoločnom správnom konaní. Využíva existujúcu právnu úpravu, zdôrazňuje povinnosť stavebných úradov a iných orgánov spolupracovať upravenú v § 138 ods.2 a zároveň poukazuje na oprávnenie spájať so stavebným konaním aj iné konania potrebné na uskutočnenie stavby, upravené v § 65 platného stavebného zákona. Konanie procesne vedie stavebný úrad príslušný na povolenie hlavnej stavby, ostatné stavebné úrady majú v konaní postavenie dotknutého orgánu a po vykonanom konaní vydajú v rozsahu svojho oprávnenia vlastné rozhodnutia.
Navrhovaná úprava do účinnosti uvedených predpisov znižuje regulačné zaťaženie a umožní výrazné skrátenie lehôt povoľovacích procesov pri zachovaní požiadaviek na kvalitu stavieb a ich vplyvov na okolie. Nie je riešením iba pre vymedzený okruh stavieb, ale je univerzálnym riešením pre všetky stavby.
2
Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.
Navrhované nadobudnutie účinnosti zohľadňuje legisvakačnú lehotu návrhu zákona. Účinnosť sa navrhuje 1. januára 2023.
3
B.Osobitná časť
K Čl. I
K bodu 1.
V § 2odseku 2 písm. e) sa rozširuje spôsob zabezpečovanie úloh územného plánovania o vydávanie územného stanoviska doplnením
K bodu 2.
V § 2 odseku 6 sa definuje vydávanie územného stanoviska na ktoré sa nevzťahuje správny poriadok podľa § 2 ods. 6.
K bodu 3.
V § 2 v odseku 7 sa rozširujú základné nástroje územného plánovania o územné stanovisko, ktorým sa zabezpečujú úlohy územného plánovania v procese povoľovania stavieb.
K bodu 4.
§ 7 v odseku 2 písm. d) sa rozširuje možnosť použitia územno-technických podkladov pre vydávanie územného stanoviska v prípade absencie územnoplánovacej dokumentácie.
K bodu 5.
V § 11odseku 2 sa rozširuje súčasná obmedzená povinnosť mať územný plán obce len pre obce nad 2000 obyvateľov a pre obce s menej ako 2000 obyvateľmi len zákonom určených
požiadavkách v prípade ak treba riešiť koncepciu ich územného rozvoja, uskutočňovať rozsiahlu novú výstavbu a prestavbu v obci alebo umiestniť verejnoprospešné stavby, alebo to vyplýva zo záväznej časti územného plánu regiónu, najmä na splnenie medzinárodných záväzkov alebo na umiestnenie verejného dopravného a technického vybavenia územia celoštátneho významu. Rozširuje sa povinnosť mať územný plán obce na všetky obce. Územný plán obce je základným dokumentom územného rozvoja obce pre celé jej územie, v ktorom sa premietajú základné koordinačné zámery a rozvojové impulzy z Koncepcie územného rozvoja regiónu spolu s vlastnými potrebami obce. To znamená, že napríklad predpokladané koridory nových diaľnic a železničných tratí a veľké stavby technickej infraštruktúry sa umiestňujú už na pomery konkrétnych plôch v obci a sú vyjadrené mierkou a podrobnosťou obecnej úrovne.
K bodu 6.
§ 16 v odseku 5 sa definuje všeobecne obec ako orgán územného plánovania, ktorý vydáva územné stanovisko z hľadiska svojej originálnej kompetencie v oblasti územného rozvoja obce.
Ustanovenie odseku 6 upravuje kompetenciu vydávania územného stanoviska v Hlavnom meste SR Bratislava a meste Košice podľa schvaľujúceho orgánu príslušnej územnoplánovacej dokumentácie na vydanie územného stanoviska. V prípade, keď sa žiada o vydanie územného stanoviska v území pre ktoré bol schválený územný plán zóny obecným zastupiteľstvom mestskej časti, tak príslušnou na vydanie územného stanoviska je príslušná mestská časť na podklade platného územného plánu zóny, ktorý musí byť v súlade s územným plánom obce. V ostatných prípadoch pre príslušné územie vydá územné stanovisko Hlavné mesto SR Bratislava a mesto Košice.
4
K bodu 7
Vkladá sa nový inštitút ako nástroj územného plánovania.
§ 31a popisuje význam územného stanoviska v procese povoľovania stavieb. Definuje ho ako hlavný podklad pre vydanie súladu územného stanoviska s územnoplánovaciu dokumentáciu, ktorou je územný plán obce a územný plán zóny. Keď pre územie na vydanie územného stanoviska je k dispozícii územný plán zóny, tak je podkladom pre vydanie územného stanoviska a keď nie je k dispozícii územný plán zóny, tak podkladom je územný plán obce. V prípade ak obec nemá schválenú územnoplánovaciu dokumentáciu, podkladom na vydanie územného stanoviska sa použijú ďalšie dostupné podklady, ktorými sú požiadavky ustanovené vykonávacími predpismi k tomuto zákonu, spracované územnotechnické podklady (§ 7) a existujúce ostatné podklady (§ 7a) ako aj všeobecné technické požiadavky na výstavbu (§ 47).
V odseku 3 je určená 30 dňová lehota na vydanie územného stanoviska odo dňa doručenia úplnej žiadosti stavebníka. Lehota plynie od podania úplnej žiadosti so všetkými prílohami v zmysle § 31b. Lehota je určená, pretože na územnoplánovaciu činnosť sa nevzťahuje správny poriadok. V prípade, že orgán územného plánovania po posúdení žiadosti nemôže potvrdiť súlad navrhovanej stavby s územný plánom, žiadosť stavebníka vráti s odôvodnením, prečo nie je možné vydať kladné územné stanovisko.
§ 31b určuje obsah žiadosti o územné stanovisko a jej povinné prílohy, spôsob a rozsah posudzovania navrhovanej stavby z hľadiska súladu so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie alebo či nie je v rozpore so všeobecne technickými požiadavkami na výstavbu; s územnotechnickými podkladmi a s ostatnými existujúcimi podkladmi v prípade keď orgán územného plánovania nemá schválenú územnoplánovaciu dokumentáciu.
Odseky 3 a 4 popisujú štruktúru a obsah územného stanoviska a jeho prílohu, ktorou je výkres so zakreslením stavebného zámeru pre ktorý bolo vydané územné stanovisko.
V odseku 5 je určená lehota platnosti územného stanoviska, ktorá by mala zabezpečiť žiadateľovi dostatočný časový limit na kompletizáciu projektovej dokumentácie stavby a podania žiadosti o zlúčené územné a stavebné konanie stavby.
K bodu 8.
Do § 39a ods. 4 sa dopĺňa oprávnenie stavebného úradu spojiť územné konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním pri ostatných stavbách pri súhlasnom územnom stanovisku podobne a za rovnakých podmienok, ako je to v prípade územného plánu zóny.
K bodu 9. a 10.
Do § 60 ods.1 a 2 sa dopĺňa územné stanovisko pre prípady, ak stavebný úrad spája konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním; podkladom pre vydanie stavebného povolenia je aj územné stanovisko, preto žiadosť o vydanie stavebného povolenia musí byť v súlade s obsahom územného stanoviska a so zastavovacím plánom.
K bodu 11.
V § 61 ods. 2 sa dopĺňa povinnosť stavebného úradu prerokovať žiadosť o stavebné povolenie pri ústnom pojednávaní a miestnom zisťovaní v prípadoch, ak stavebný úrad a špeciálny stavebný úrad spájajú podľa § 65 konania potrebné na uskutočnenie stavby.
K bodu 12.
V novom odseku 7 v § 61 sa precizuje postup stavebného úradu pri spoločnom konaní so špeciálnym stavebným úradom.
5
K bodu 13.
V § 62 ods. 1 písm. a) sa dopĺňa povinnosť stavebného úradu preskúmať dokumentáciu a zastavovací plán z územného stanoviska, ak bolo vydané, s dokumentáciou preloženou v stavebnom konaní.
K bodu 14.
Precizuje sa ustanovenie § 65 pre prípady spoločných konaní stavebných úradov. Nový odsek 2 legislatívne upravuje postup, ktorý bol doteraz uvádzaný len v dôvodovej správe, prípadne komentároch k stavebnému zákonu.
K bodu 15. a 16.
Cieľom navrhovaných zmien je potreba vypustenia duplicitnej úpravy vyvlastnenia pre uskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme obsiahnutej v zákone č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, ktorá nastala v dôsledku schválenia zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o vyvlastňovaní“).
Zákon o vyvlastňovaní v platnom znení, ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016 bol v legislatívnom procese vecne previazaný s návrhom nového stavebného zákona, ktorý už neobsahoval ustanovenia upravujúce proces vyvlastnenia a núteného obmedzenia vlastníckeho práva, obsahoval však zrušovacie ustanovenia k stavebnému zákonu. Neschválením nového stavebného zákona nedošlo v legislatívnom procese k zrušeniu Štvrtej časti – Vyvlastnenie v platnom stavebnom zákone.
Nakoľko do účinnosti zákona o vyvlastňovaní (do 30.06.2016) nedošlo k legislatívnej úprave procesu vyvlastnenia - zrušeniu Štvrtej časti – Vyvlastnenie v platnom stavebnom zákone, v zmysle právneho princípu lex posterior derogat legi priori platí, že ak existuje rozpor medzi ustanoveniami dvoch právnych predpisov rovnakej právnej sily, prednosť má neskorší, novší zákon.
Vyššie uvedené potvrdil aj Najvyšší súd SR, ktorý uviedol, že na konania o vyvlastnení, začaté po 30.06.2016 sa vzťahuje zákon č. 282/2015 Z. z., ktorý v zmysle zásady „lex posterior derogat legi priori“ nahrádza dovtedy aplikovanú právnu úpravu obsiahnutú v § 108 a nasl. stavebného zákona. S účinnosťou od 01.07.2016 je tak všeobecným predpisom o vyvlastňovaní zákon č. 282/2015 Z. z. (rozsudok Najvyššieho súdu SR 1Sžk/45/2019 zo dňa 13.06.2021).
Zákon o vyvlastňovaní s účinnosťou od 01.07.2016 nahradil Štvrtú časť – Vyvlastnenie platného stavebného zákona.
Z uvedeného dôvodu je potrebné z platného stavebného zákona vypustiť Štvrtú časť upravujúcu vyvlastnenie, vrátane ustanovenia zakladajúceho pôsobnosť okresného úradu v sídle kraja ako vyvlastňovacieho orgánu.
K bodu 17.
Upravuje sa názov odvolacieho orgánu.
K bodu 18.
V § 118 sa precizuje postavenie odvolacieho orgánu na pôsobnosť preskúmania rozhodnutia stavebného úradu v mimoodvolacom konaní. Úpravou v § 4 ods. 3 písm. b) zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy v znení neskorších predpisov dochádzalo k rôznej
6
aplikácii tohto ustanovenia. Preto sa v tomto ustanovení dopĺňa jednoznačne pôsobnosť odboru výstavby a bytovej politiky okresného úradu sídle kraja na preskúmanie rozhodnutí mimo odvolacieho konania. Zároveň tak stavebný zákona je osobitným zákonom podľa § 4 ods. 1 zákona č. 180/2013 Z. z.
K bodu 19.
V § 136 v novom odseku 4 určuje spôsob riešenia rozporov medzi orgánom územného plánovania ako orgánu územnej samosprávy s dotknutými orgánmi štátnej správy v prípade, keď sa rozpor nepodarí odstrániť dohodou. V takom prípade si orgán územného plánovania vyžiada potvrdenie alebo stanovisko od nadriadeného orgánu dotknutého orgánu štátnej správy.
K bodu 20.
Vypustením časti textu § 140a ods. 1 sa každá obec, ktorej územia sa konania týkajú, stáva dotknutým orgánom. Vyjadruje sa záväzným stanoviskom podľa ods. 4 a uplatňuje obsah územnoplánovacej dokumentácie, najmä zásady a regulatívy záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie a ďalšie záujmy, ak jej to vyplýva z osobitných predpisov. Posúdenie súladu s ÚPN tak prejde zo stavebného úradu na orgán územného plánovania.
K bodu 21.
Obec, ako orgán územného plánovania má postavenie dotknutého orgánu a vyjadruje sa v konaniach k obsahu územnoplánovacej dokumentácie. V prípade, ak už vydala územné stanovisko podľa § 42b tohto zákona, nie je potrebné aby sa vyjadrovala opäť záväzným stanoviskom, preto sa v prvej vete dopĺňa nová podmienka. Zároveň sa v druhej vete precizuje postavenie obce ako dotknutého orgánu aj podľa iných osobitných predpisov.
K bodu 22.
Územné konania o umiestnenie stavby začaté na stavebných úradoch podľa doterajších predpisov, ktoré neboli skončené právoplatnosťou rozhodnutia do ......, dokončí úrad podľa doterajších predpisov. Začaté a neskončené územné konania nebude stavebný úrad zastavovať. Rozhodnutie o umiestnení stavby bude naďalej podkladom pre vydanie stavebného povolenia. Stavebník bude mať naďalej možnosť požiadať o vydanie samostatného územného rozhodnutia. Ak sa rozhodne pre spojené konanie, požiada o vydanie územného stanoviska.
K Čl. II.
K bodu 1.
Cieľom navrhovanej úpravy je zosúladenie znenia § 2 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní s navrhovaným novým nástrojom územného plánovania – územné stanovisko (§ 31a), ktoré tak ako územné rozhodnutie vo vyvlastňovacom konaní podkladom pre vyvlastňovací orgán na preukazovania súladu vyvlastnenia s cieľmi a zámermi územného plánovania. V súvislosti s úpravou znenia § 2 ods. 2 sa taktiež navrhuje vypustenie inštitútu „záväzné stanovisko obce“ vydávané podľa zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v platnom znení, ktoré ako ukázala aplikačná prax na úseku vyvlastnenia, je v platnej úprave obsolentné.
Zároveň sa zohľadňuje existujúca právna úprava, a to odkazom na osobitný právny predpis (zákon č. 371/2021 Z. z.), ktorý rieši prípady preukazovania súladu s cieľmi a zámermi územného plánovania vo vyvlastňovacom konaní v prípade stavby významnej investície, pre ktorú nie je potrebné vydanie územného rozhodnutia.
7
K bodu 2.
Vyvlastňovacie konanie je návrhovým konaním a platný zákon o vyvlastňovaní v § 9 ustanovuje obligatórne náležitosti návrhu, ktoré je povinný k návrhu vyvlastniteľ priložiť. Navrhovaná úprava - doplnenie územného stanoviska ako jedného z dokladov návrhu na vyvlastnenie, reflektuje na nový inštitút/nástroj územného plánovania, na podklade ktorého bude vo vyvlastňovacom konaní vyvlastňovací orgán skúmať súlad vyvlastnenia s cieľmi a zámermi územného plánovania.
K bodu 3.
Navrhovaná zmena je vyvolaná úpravou znenia § 2 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní.
K bodu 4.
Ďalším dôvodom na zrušenie vyvlastnenia, po preukázaní ktorého bude vyvlastňovací úrad povinný zrušiť právoplatné rozhodnutie o vyvlastnení, bude okrem dôvodu straty platnosti územného rozhodnutia aj strata platnosti územného stanoviska (§ 31a ods. 5) alebo jeho právoplatné zrušenie.
K bodu 5.
Vyvlastňovacie konania začaté pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa všeobecného predpisu o vyvlastňovaní účinného do 31. decembra 2022, a to aj právoplatne skončené konania, kedy správny súd právoplatné rozhodnutie o vyvlastnení zruší a vráti vec na ďalšie konanie; v opačnom prípade by bola následkom skutočnosť, že vec by sa musela prejednať podľa neskoršej právnej úpravy, aj keď bola začatá a vedená podľa právnej úpravy skoršej, čo by mohlo viesť potenciálne až k zmareniu vyvlastňovacieho konania.
8
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
k návrhu zákona s právom Európskej únie
1.Navrhovateľ zákona:
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Miloš Svrček, Jozef Lukáč a Petra Hajšelová.
2.Názov návrhu zákona:
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov
3.Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:
a) v primárnom práve: čl. 114 (Aproximácia práva) Zmluvy o fungovaní Európskej únie
b) v sekundárnom práve:
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011 z 9. marca 2011, ktorým sa ustanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje smernica Rady 89/106/EHS (Ú. v. EÚ L 88, 4.4.2011) v platnom znení., gestor: Ministerstvo dopravy a výstavby SR
c) v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie: nie je
4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a) uviesť lehotu na prebranie príslušného právneho aktu Európskej únie, príp. aj
osobitnú lehotu účinnosti jeho ustanovení:
bezpredmetné
b) uviesť informáciu o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu
Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej
republike podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom
znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na
zabezpečenie nápravy:
predmetné konania neboli začaté
c) uviesť informáciu o právnych predpisoch, v ktorých sú uvádzané právne akty
Európskej únie už prebrané, spolu s uvedením rozsahu ich prebrania, príp. potreby
prijatia ďalších úprav:
bezpredmetné
5. Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:
úplne
9
DOLOŽKA
vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x
3. Sociálne vplyvy
x
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
x
– sociálnu exklúziu,
x
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
x
4. Vplyvy na životné prostredie
x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x
A.3. Poznámky
Predkladaný návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, nemá vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti a nevyvoláva žiadne sociálne vplyvy.
Predkladaný návrh zákona má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a má pozitívny vplyv na služby verejnej správy pre občana a pozitívny vplyv na procesy služieb verejnej správy skrátením doby prípravy stavieb, najmä doby administratívneho posudzovania vo fáze povoľovania stavieb. Navrhovaná úprava znižuje regulačné zaťaženie a umožní výrazné skrátenie lehôt povoľovacích procesov pri zachovaní požiadaviek na kvalitu stavieb a ich vplyvov na okolie, ktorý ale nie je možné vyčísliť vzhľadom k tomu, že nemožno predpokladať počet a okruh subjektov, ktoré túto úpravu využijú.
Návrh zákona nemá žiadny vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
A.4. Alternatívne riešenia
bezpredmetné
A.5. Stanovisko gestorov
Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.
10