1

D ô v o d o v á s p r á v a

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o miestnych daniach“) predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Miloš Svrček, Katarína Hatráková, Peter Liba a Ľudovít Goga.

Navrhovaná zmena reflektuje na aplikačné problémy z praxe pri nedostatočnom zdanení rôznych objektov využívaných na podnikanie, ktoré nie sú stavbami podľa zákona o miestnych daniach. Súčasne sa reaguje na negatívnu prax úmyselnej zmeny účelu využitia stavby k 1. januáru zdaňovacieho obdobia s cieľom zaistenia nižšej sadzby dane ako je sadzba dane pre skutočné využitie stavby a tým získanie neoprávneného daňového zvýhodnenia.

B. Osobitná časť

Čl. I

K bodom 1 a 2 (§ 7 ods. 4 a § 8 ods. 4)

Cieľom tohto návrhu je rozšírenie osobitného režimu zdanenia pre transformačné stanice a predajné stánky o ostatné objekty používané na podnikanie, ktoré nie sú stavbou podľa zákona o miestnych daniach. Ide napríklad o rôzne „modulové stavby“, „dočasné stavby“ alebo premiestniteľné objekty, ktoré môžu podliehať povoleniu podľa stavebného zákona, ale ich umiestnenie v priestore sa realizuje inak ako pevným spojením so zemou alebo ukotvením pilótami. V súčasnosti sa z pohľadu zákona o miestnych daniach tieto objekty nezdaňujú ako stavby a pozemky pod nimi sú zdanené v štandardnom režime, t. j. parcela sa zaradí podľa toho, ako je vedená v katastri nehnuteľností.

Zákon o miestnych daniach v súčasnosti už pozná samostatný režim pre zdanenie pozemkov, na ktorých sú umiestnené transformačné stanice a predajné stánky, ktorým sa hodnota pozemku určuje nie podľa klasifikácie pozemku v katastri nehnuteľností a následne podľa hodnoty pôdy pre príslušný druh pozemku, ale podľa hodnoty stavebného pozemku v prílohe č. 2 zákona o miestnych daniach. Okrem toho, správca dane môže v súčasnosti všeobecne záväzným nariadením pre transformačné stanice, predajné stánky, pozemky s povolením dobývania ložiska nevyhradeného nerastu a pozemky využívané na fotovoltaiku určiť inú sadzbu dane ako určuje pre štandardné druhy pozemkov podľa § 6 ods. 1 zákona. Spravidla ide o vyššie zdanenie

2

týchto pozemkov v dôsledku vyššej hodnoty pôdy a vyššej sadzby dane. Po úprave príslušných ustanovení zákona o miestnych daniach bude môcť správca dane určiť daň z pozemkov pod ostatným objektom používaným na podnikanie s vyššou hodnotou pozemku a sadzbou dane, čím sa efektívne supluje zdanenie samotného objektu.

K bodom 3 a 4 (§ 10 ods. 4 a 5)

Niektorí daňovníci za účelom získania neoprávnenej daňovej výhody podávajú (čiastkové) priznanie k dani z nehnuteľnosti, v ktorom uvedú nesprávny druh stavby, na ktorý obec určila vo všeobecne záväznom nariadení nižšiu sadzbu (spravidla ide o úmyselné preklasifikovanie na stavbu využívanú na pôdohospodársku produkciu alebo na skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie). Podľa § 10 ods. 4 je na zaradenie stavby rozhodujúci účel využitia stavby k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. Ak má správca dane pochybnosti o správnosti zaradenia stavby so správnym účelom využitia stavby, vykoná procesné úkony podľa daňového poriadku (t. j. vyzve daňový subjekt na doplnenie/opravu priznania k dani z nehnuteľnosti, vykoná miestne zisťovanie, daňovú kontrolu), avšak spätné dokazovanie k 1. januáru zdaňovacieho obdobia nie je efektívne a dôkazy správcu dane sú často nedostatočné (objektívne sa stav k 1. januáru zdaňovacieho obdobia dokazuje ťažko).

Zámerom tejto legislatívnej úpravy teda je zlepšiť pozíciu správcu dane pri dokazovaní účelu využitia stavby v bežnom zdaňovacom období tak, aby nebolo potrebné dokazovať minulosť, ale prítomnosť. Inými slovami, pri daňovej kontrole bude rozhodujúci skutočný účel využitia stavby zistený v reálnom čase vykonania daňovej kontroly – uvedená výnimka zo zdanenia podľa účelu využitia stavby k 1. januáru však platí len pre zdaňovacie obdobie, v ktorom sa daňová kontrola vykonala; týmto nie je dotknuté právo správcu dane vykonať daňovú kontrolu do zániku práva vyrubiť daň aj za iné zdaňovacie obdobia. Ak daňovník v podanom (čiastkovom) priznaní k dani z nehnuteľnosti deklaroval konkrétny účel využitia stavby, ktorý nie je zhodný s účelom využitia stavby zisteným daňovou kontrolou, bude pre účely výpočtu dane mať prednosť účel využitia stavby zistený daňovou kontrolou. Tento režim sa navrhuje stanoviť len k stavbám, ku ktorým daňovník na to isté zdaňovacie obdobie podal riadne alebo čiastkové daňové priznanie. Ak sa v rámci vykonanej daňovej kontroly nepreukáže/nepotvrdí konkrétny účel využitia stavby v čase vykonanej daňovej kontroly, zaradí sa stavba medzi ostatné stavby podľa § 10 ods. 1 písm. i), a tak sa aj zdaní pre príslušné bežné zdaňovacie obdobie.

Čl. II

Ustanovenie upravuje nadobudnutie účinnosti tohto zákona.

3

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Miloš Svrček, Katarína Hatráková, Peter Liba a Ľudovít Goga

2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov

3. Predmet návrhu zákona:

a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,

b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.

4

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

x

3. Sociálne vplyvy

x

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

x

– sociálnu exklúziu,

x

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

x

4. Vplyvy na životné prostredie

x

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

x

A.3. Poznámky

Predkladaný návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy ani na podnikateľské prostredie. Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti a nevyvoláva žiadne sociálne vplyvy.

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.