Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
Odbor Parlamentný inštitút  
Edícia: Prehľady  
04/2022  
Aktuálna ekonomická a sociálna situácia  
v Slovenskej republike (2022)  
Anotácia:  
Predložený materiál prináša  
stručný štatistický prehľad  
vybraných ukazovateľov  
ekonomického a sociálneho  
vývoja v SR za uplynulé  
mesiace roka 2022.  
Vypracovala: Ing. Martina Hogenová, Odbor Parlamentný inštitút  
Schválila:  
PhDr. Natália Petranská Rolková, PhD.,  
riaditeľka Odboru Parlamentný inštitút  
Kľúčové slová:  
HDP, nezamestnanosť,  
zamestnanosť, mzda, inflácia,  
stavebná produkcia, priemysel,  
cestovný ruch, štátny rozpočet,  
zahraničný obchod, miera  
zadlženia  
Bratislava  
21. september 2022  
Prehľad: Aktuálna ekonomická a sociálna situácia v Slovenskej republike  
(2022)  
Postavenie Odboru Parlamentný inštitút definuje § 144 zákona NR SR  
č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej  
republiky, podľa ktorého Parlamentný inštitút plní informačné,  
vzdelávacie a dokumentačné úlohy súvisiace s činnosťou NR SR a jej  
poslancov. Súčasťou odboru je aj Oddelenie Parlamentná knižnica  
a Oddelenie Parlamentný archív.  
V rámci informačnej činnosti Odbor Parlamentný inštitút vydáva  
spravidla tieto informačno-analytické materiály:  
V oblasti vzdelávania Odbor Parlamentný inštitút zastrešuje úvodné  
inštruktážne semináre najmä pre novozvolených poslancov, účasť  
Kancelárie NR SR na parlamentnej rozvojovej spolupráci určenej pre  
zahraničné parlamenty, stážový program pre študentov vysokých  
škôl, ako aj ďalšiu vzdelávaciu, prednáškovú a publikačnú činnosť.  
Materiály PI slúžia najmä pre  
poslancov Národnej rady Slovenskej  
republiky a zamestnancov Kancelárie NR  
SR a nemôžu v plnej miere nahrádzať  
právne alebo iné odborné poradenstvo  
v danej oblasti.  
Údaje, použité v materiáli, sú aktuálne  
k dátumu jeho zverejnenia.  
Zverejňovanie je možné iba so súhlasom  
odboru a autorov. Materiál neprešiel  
jazykovou úpravou.  
Prehľad: Aktuálna ekonomická a sociálna situácia v Slovenskej republike  
(2022)  
Aktuálna ekonomická a sociálna situácia v Slovenskej republike (2022)  
Anotácia  
Predložený materiál prináša stručný štatistický prehľad vybraných ukazovateľov  
ekonomického a sociálneho vývoja v SR za predchádzajúce mesiace roka 2022.  
Kľúčové slová  
HDP, nezamestnanosť, zamestnanosť, mzda, inflácia, stavebná produkcia, priemysel, cestovný ruch,  
štátny rozpočet, zahraničný obchod, miera zadlženia  
The current economic and social situation in the Slovak Republic (2022)  
Annotation  
The submitted information material provides a brief statistical overview of selected indicators  
of economic and social development in the Slovak Republic in the previous months of 2022.  
Keywords  
GDP, unemployment, employment, wage, inflation, construction production, industry, tourism, state  
budget, foreign trade, debt rate  
Prehľad: Aktuálna ekonomická a sociálna situácia v Slovenskej republike  
(2022)  
 
Prehľad: Aktuálna ekonomická a sociálna situácia v Slovenskej republike  
(2022)  
1. Hrubý domáci produkt  
1
Hrubý domáci produkt v 2. štvrťroku 2022  
Rast slovenskej ekonomiky v 2. štvrťroku spomalil, HDP je na podobnej úrovni ako  
pred vypuknutím pandémie.  
Ekonomickú výkonnosť už štvrtý štvrťrok po sebe ťahal predovšetkým domáci dopyt,  
konkrétne vyššia spotreba domácností. Zahraničný dopyt (vývoz) síce ešte zostal  
v medziročnom poklese, ale už len minimálne. Z 10 skupín odvetví ekonomiky medziročne  
rástlo 8, rozhodujúcemu priemyslu však dych nestačil a zaostávanie za kondíciou pred  
pandémiou sa prehĺbilo na takmer 16 %.  
Hrubý domáci produkt (HDP) v 2. štvrťroku 2022 medziročne vzrástol o 1,8 %  
(v stálych cenách, sezónne neočistený). Slovenská ekonomika rástla aj v druhom štvrťroku,  
v porovnaní s prvým štvrťrokom sa však tempo rastu spomalilo. Objem HDP v bežných  
cenách dosiahol 26,5 mld. eur a bol medziročne vyšší o 10 %.  
Medzikvartálne (2. štvrťrok 2022 oproti 1. štvrťroku 2022) bol HDP po sezónnom  
očistení reálne vyšší o 0,5 %. V porovnaní s hodnotami v 2. štvrťroku 2019 však vidíme, že  
ekonomika sa dotiahla na porovnateľnú úroveň ako pred pandémiou.  
Graf č. 1: Štvrťročné údaje HDP v stálych cenách (medziročná zmena %,štvrťroky)  
1 Štatistický úrad SR, Dostupné na: Hrubý domáci produkt v 2. štvrťroku 2022, [cit. 16.9.2022]  
5
 
Prehľad: Aktuálna ekonomická a sociálna situácia v Slovenskej republike  
(2022)  
Produkčná aktivita jednotlivých odvetví v 2. štvrťroku zotrvala v miernom raste. Hrubá  
pridaná hodnota dosiahla celkový objem 23,5 mld. eur, čo predstavovalo rast tejto kľúčovej  
zložky HDP o 0,9 %. Odvetvová výkonnosť nedosiahla úroveň pred pandémiou, za  
hodnotami z 2. štvrťroka 2019 ešte zaostávala o 1,4 %.  
Celkovo z 10 skupín odvetví dosiahlo medziročné zvýšenie hrubej pridanej hodnoty 8,  
predkovidovú úroveň prekonalo 7 skupín odvetví.  
Najvýznamnejší vplyv na rast HDP mala skupina odvetví veľkoobchod, maloobchod;  
doprava a skladovanie; ubytovacie a stravovacie služby s medziročným rastom o 9,7 %,  
pričom vyšší rast sa prejavil najmä v doprave o 15,8 %. Zložky vnútorného obchodu –  
veľkoobchod a maloobchod dosiahli rast 5,9 %. Celá skupina odvetví dosiahla súčasne o 7 %  
vyššiu hrubú pridanú hodnotu ako v rovnakom období pred pandémiou.  
Pozitívny vplyv na HDP mala tiež medziročne vyššia výkonnosť verejnej správy, obrany,  
povinného sociálneho zabezpečenia; vzdelávania; zdravotníctva a sociálnej pomoci o 2,7 %  
a tiež stavebníctva o 7 %. Menší vplyv na celkový rast mali tiež medziročné rasty podielovo  
menších odvetví v štruktúre ekonomiky, z hľadiska dynamiky rastu najmä umenie; zábava  
a rekreácia; ostatné činnosti (rast o 6,4 %).  
Naopak, výrazne brzdiaci účinok na rast ekonomiky mali výsledky priemyslu ako  
najvýznamnejšej skupiny odvetví s pätinovým podielom na hrubej pridanej hodnote  
ekonomiky. Medziročný pokles o 4,1 % prehĺbil zaostávanie za úrovňou pred pandémiou  
(oproti 2. štvrťroku 2019) o 15,7 %. V rámci štruktúry priemyslu mal zásadný vplyv najmä  
medziročný pokles v najvýznamnejšej výrobe motorových vozidiel o viac ako 11 %. Vývoj  
v priemysle pozitívne ovplyvnili rasty vo výrobe z gumy a plastov o viac ako 19,4 %, ako aj  
vo výrobe strojov a zariadení o 15,5 %. Výber čistých daní z produktov bol medziročne vyšší  
o 9,5 %.  
Negatívny vplyv na celkový výsledok mal tiež pretrvávajúci výrazný medziročný pokles  
pridanej hodnoty vo finančných a poisťovacích činnostiach o 33,2 %.  
Kladná ekonomická aktivita bola aj v 2. štvrťroku 2022 výsledkom vplyvu  
predovšetkým domáceho dopytu, ktorý zotrval v raste piaty štvrťrok po sebe a dosiahol  
zvýšenie o 2,1 %. Rozhodujúci vplyv na vývoj domáceho dopytu mala konečná spotreba  
s rastom o 1,1 %, ktorá bola dôsledkom najmä vyššej medziročnej spotreby domácností o 4,3  
%. Ostatné dve zložky konečnej spotreby boli v poklese, pričom pokles konečnej spotreby  
verejnej správy pokračoval druhý štvrťrok a ešte sa prehĺbil na 7,2 %. Rast v stálych cenách  
dosiahla aj tvorba hrubého kapitálu o 5,7 %, z toho tvorba hrubého fixného kapitálu o 0,4 %.  
6
Prehľad: Aktuálna ekonomická a sociálna situácia v Slovenskej republike  
(2022)  
Zahraničný dopyt bol medziročne nižší aj v 2. štvrťroku 2022, avšak pokles bol miernejší  
ako v 1. štvrťroku. Napriek poklesu však môžeme vidieť, že objemovo bol vývoz výrobkov  
a služieb najvyšší. Dovoz výrobkov a služieb ostal na rovnakej medziročnej úrovni.  
HDP za 1. polrok 2022  
V súhrne za 1. polrok 2022 HDP vzrástol o 2,4 % (v stálych cenách, sezónne neočistený).  
Nominálny objem v bežných cenách dosiahol 50,3 mld. eur.  
V súhrne za 1. polrok 2022 dosiahla hrubá pridaná hodnota v stálych cenách medziročný  
rast o 1,2 %. Celkovo z 10 skupín odvetví medziročné zvýšenie hrubej pridanej hodnoty  
dosiahlo 6, pandemické straty (porovnanie s 1. polrokom 2019) však prekonali len 4 z nich.  
Najvýznamnejší vplyv na výsledok ekonomiky mal rast veľkoobchodu, maloobchodu;  
dopravy a skladovania; spolu s ubytovacími a stravovacími službami o 12,1 %. Naopak  
najvýraznejší tlmiaci efekt na výkon ekonomiky mal pokles v odvetví finančné a poisťovacie  
činnosti o 31,3 %.  
Zahraničný dopyt (vývoz) bol medziročne nižší o 2,4 %. Domáci dopyt sa zvýšil o 4,2 %  
vplyvom rastu tvorby hrubého kapitálu o 5,9 % (z toho tvorba hrubého fixného kapitálu bola  
vyššia o 3,1 %). Výrazne rástli výdavky na konečnú spotrebu domácností o 6,6 %, naopak,  
výdavky vo verejnej správe poklesli o 4 %.  
7
Prehľad: Aktuálna ekonomická a sociálna situácia v Slovenskej republike  
(2022)  
2. Nezamestnanosť  
2
Nezamestnanosť v 2. štvrťroku 2022  
Miera nezamestnanosti klesla k úrovni 6 %, pokračoval trend rastu počtu dlhodobo  
nezamestnaných.  
Počet ľudí bez práce od apríla do júna medziročne klesol o 19-tisíc osôb, celkový počet  
nezamestnaných aj miera nezamestnanosti sa znížili vo všetkých krajoch SR. Až 65 % osôb bolo  
bez práce dlhšie ako jeden rok.  
Počet ľudí bez práce podľa Výberového zisťovania pracovných síl (VZPS) v priebehu  
2. štvrťroka 2022 medziročne klesol o 10 % a dosiahol 169,9 tis. osôb. Trend úbytku  
nezamestnaných pokračoval už štvrtý štvrťrok za sebou. Miera nezamestnanosti uvádzajúca  
podiel nezamestnaných z ekonomicky aktívnych osôb predstavovala 6,1 %, medziročne sa  
znížila o 0,8 percentuálneho bodu (p.b.).  
Počet nezamestnaných sa po sezónnom očistení v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom  
znížil o 3 % na 172,1 tisíca osôb. Porovnať aktuálne dáta z VZPS v dlhšom časovom rade nie je  
možné, v roku 2021 došlo v dôsledku novej legislatívy EÚ k významným metodickým zmenám.  
Väčšinu spomedzi nezamestnaných, takmer 111-tisíc osôb, tvorili ľudia bez práce dlhšie ako  
rok. Medziročne ich počet vzrástol o 10,7 %. Podiel dlhodobo nezamestnaných dosiahol 65 %  
a bol výrazne vyšší ako pred rokom, kedy táto skupina ľudí tvorila 53 % z celkového počtu  
nezamestnaných. Krátkodobá nezamestnanosť medziročne klesla o tretinu, naďalej však bolo  
bez práce kratšie než 12 mesiacov ešte 59-tisíc osôb.  
V priebehu roka sa prejavil úbytok nezamestnaných vo všetkých vekových skupinách  
s výnimkou vekovej kategórie ľudí pred dôchodkom (60 a viac rokov).  
Z pohľadu ekonomickej činnosti posledného zamestnávateľa najviac osôb naposledy  
pracovalo v priemysle, obchode a v stavebníctve. V týchto skupinách však pokračoval trend  
medziročného poklesu nezamestnaných. Doposiaľ nikdy nepracovalo 48,6 tisíca osôb, čo bol  
medziročný nárast o viac než 10 %.  
Z regionálneho hľadiska počet nezamestnaných v 2. štvrťroku 2022 medziročne klesol vo  
všetkých krajoch Slovenska. Relatívne najviac nezamestnaných ubudlo v Trnavskom kraji  
(úbytok o 36,1 %) a v Žilinskom kraji (o 19,9 %). Najviac nezamestnaných bolo naďalej  
v Prešovskom kraji (vyše 45 tis. osôb), v Košickom kraji (vyše 38 tis. osôb) a v Banskobystrickom  
kraji (vyše 28 tis. osôb).  
2 Štatistický úrad SR, Dostupné na: Nezamestnanosť v 2. štvrťroku 2022, [cit. 16.9.2022]  
8
 
Prehľad: Aktuálna ekonomická a sociálna situácia v Slovenskej republike  
(2022)  
Graf č. 2: Zmena počtu nezamestnaných v SR (medziročne v %)  
Najvyššia miera nezamestnanosti pretrvávala v Prešovskom kraji (11,5 %), na úroveň 10 %  
sa dotiahol Košický kraj a na 9 % sa zastavil Banskobystrický kraj. Naopak, najnižšia miera  
nezamestnanosti bola zaznamenaná v Bratislavskom kraji (2,1 %) a v Trenčianskom kraji (3,3  
%). Vo všetkých krajoch Slovenska sa tiež znížila miera nezamestnanosti, pričom  
najdynamickejšia relatívna zmena nastala v Trnavskom kraji, kde bol zaznamenaný pokles o  
2,3 p.b. na úroveň 4 %.  
Nezamestnanosť v 1. polroku 2022  
Počas prvých šiestich mesiacov roka 2022 počet ľudí bez práce medziročne klesol o 9,1 %  
a počet nezamestnaných dosiahol 172,4 tisíca osôb. Miera nezamestnanosti v SR sa znížila  
o 0,8 p.b. na 6,2 %. Celkové počty nezamestnaných podľa ekonomickej činnosti posledného  
zamestnávateľa najvýraznejšie klesli v umení, zábave a rekreácii, ako aj v ubytovacích  
a stravovacích službách. Počet osôb bez pracovnej skúsenosti za 1. polrok 2022 vzrástol o viac  
než 10 %.  
9
Prehľad: Aktuálna ekonomická a sociálna situácia v Slovenskej republike  
(2022)  
3
Graf č. 3: Miera evidovanej nezamestnanosti v roku 2022 v %  
6,96  
6,86  
6,67  
6,54  
6,35  
6,28  
6,23  
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10  
11  
12  
Tabuľka č. 1: Miera evidovanej nezamestnanosti v roku 2022 v %  
Rok  
Rok 2022  
Mesiac  
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10  
11  
12  
Evidovaná  
nezamestnanosť v %  
6,96 6,86 6,67 6,54 6,35 6,28 6,23  
Na základe údajov zo zdroja: MPSVaR SR.  
4
Graf č. 4: Miera evidovanej nezamestnanosti v roku 2021 v %  
8
7,98  
7,92  
7,9  
7,81  
7,76  
7,66  
7,37  
7,09  
6,79  
6,76  
6,64  
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10  
11  
12  
3 Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Dostupné na: Miera evidovanej  
nezamestnanosti 2022, [cit. 16.9.2022]  
4 Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Dostupné na: Miera evidovanej  
nezamestnanosti 2021, [cit. 16.9.2022]  
10  
Prehľad: Aktuálna ekonomická a sociálna situácia v Slovenskej republike  
(2022)  
3. Zamestnanosť  
5
Zamestnanosť v 2. štvrťroku 2022  
Zamestnanosť rástla štvrtý štvrťrok za sebou, počet pracujúcich na jar stúpol vo všetkých  
krajoch SR  
Počet pracujúcich medziročne vzrástol v 14 z 18 sledovaných odvetví ekonomiky.  
Pozitívnu bilanciu podporil najmä prírastok pracujúcich v stavebníctve, vzdelávaní, ako aj  
v ubytovaní a stravovaní. V najdôležitejšej zložke zamestnanosti – v priemysle počet  
pracujúcich naďalej klesal.  
Zamestnanosť podľa Výberového zisťovania pracovných síl (VZPS) v 2. štvrťroku 2022  
medziročne vzrástla o 2,7 %, počet pracujúcich dosiahol 2 milióny 604-tisíc osôb. Rast  
pokračoval už štvrtý štvrťrok za sebou. Celková zamestnanosť po sezónnom očistení sa oproti  
predchádzajúcemu štvrťroku zvýšila o 0,8 % na 2 milióny 620-tisíc pracujúcich.  
Miera zamestnanosti, ktorá vyjadruje podiel pracujúcich z celkového počtu obyvateľstva,  
sa medziročne zvýšila o 2,8 percentuálneho bodu (p.b.) na 76,8 %. Porovnať aktuálne dáta  
o zamestnanosti v dlhšom časovom rade nie je možné, v roku 2021 došlo v dôsledku novej  
legislatívy EÚ k významným metodickým zmenám.  
Celkovo z 18 sledovaných odvetví ekonomiky sa počet pracujúcich zvýšil v 14. Spomedzi  
troch výrobných odvetví počet pracovníkov vzrástol v stavebníctve a poľnohospodárstve  
(v oboch o viac ako 5 %), ale priemysel zaznamenal medziročný pokles pracujúcich osôb  
o 0,3 %. V priemysle, ktorý je najväčším zamestnávateľským odvetvím slovenskej ekonomiky,  
v 2. štvrťroku pracovalo 685-tisíc osôb. Bolo to menej ako pred rokom, a tiež nižší počet ako  
pred dvoma rokmi (v rámci možných prepočtov pri zásadnej zmene metodiky).  
Služby, najviac poškodené dôsledkami pandémie, medziročne zvýšili počet pracujúcich  
o 3,3 % na 1 milión 594-tisíc osôb. Celkovo dávali prácu viac ako 61 % pracujúcim.  
Naďalej najdynamickejšie rástol počet pracujúcich v ubytovacích a stravovacích službách  
(medziročne o 17,6 %), toto odvetvie však dva roky trpelo najsilnejšími dopadmi pandémie  
a aktuálny rast nedorovnal štvrtinový úbytok odvetvia pred rokom. Z veľkých odvetí služieb,  
ktoré zamestnávajú viac než 150-tisíc pracujúcich, dynamickejšie rástlo vzdelávanie (o 6,8 %).  
Pre pozitívny vývoj zamestnanosti v službách bol tiež dôležitý návrat veľkoobchodu  
a maloobchodu k medziročnému rastu (o 1,1 %).  
5 Štatistický úrad SR, Dostupne na: Zamestnanosť v 2. štvrťroku a za rok 2022, [cit. 16.9.2022]  
11  
 
Prehľad: Aktuálna ekonomická a sociálna situácia v Slovenskej republike  
(2022)  
Naopak, brzdiaci efekt na rast zamestnanosti mal pokračujúci pokles pracujúcich  
v zdravotníctve a sociálnej pomoci (o 1,8 %).  
Z regionálneho hľadiska pozitívny trend pokračoval na celom území Slovenska, počet  
pracujúcich aj miera zamestnanosti medziročne stúpli vo všetkých ôsmich krajoch SR.  
Najvýraznejšie v Bratislavskom kraji o 9,3 %, ďalej v Žilinskom kraji o 3,8 % a v Košickom kraji  
o 2,9 %.  
Najnižšiu mieru zamestnanosti (pod 70 %) mal Prešovský kraj. Naopak, Bratislavský kraj,  
ako jediný zo všetkých krajov SR prekročil úroveň zamestnanosti 80 %, aktuálne atakoval 85  
% mieru zamestnanosti. Najvýraznejšia zmena nastala v Košickom kraji, kde sa miera  
zamestnanosti medziročne zvýšila o 4,7 p.b. na hodnotu 72 %. Významné zvýšenie o 4,3 p.b.  
zaznamenal aj Žilinský kraj na 79,4 %.  
Za prácou v zahraničí odchádzalo v 2. štvrťroku 2022 spolu 114-tisíc občanov Slovenska,  
čo bolo o 7 % viac ako v rovnakom obdobní pred rokom. Pracovali najmä v stavebníctve (38,5  
tis. osôb), v priemysle (26,6 tis. osôb) a v zdravotníctve a sociálnej pomoci (12,4 tis. osôb).  
V rámci európskych krajín pracovali najmä v Nemecku, Rakúsku a Česku. Absolútne najviac  
tých, čo dochádzali za prácou do zahraničia, pochádzalo z Prešovského kraja (24,8 tis. osôb),  
zo Žilinského kraja (22,8 tis. osôb) a z Nitrianskeho kraja (20 tis. osôb). Najvyšší medziročný  
nárast pri dochádzaní za prácou bol v Nitrianskom kraji o 67,9 % a v Bratislavskom kraji o 60,8  
%. V Žilinskom kraji sme zaznamenali nárast o 33 %. V ostatných piatich krajoch Slovenska  
došlo k poklesu pri dochádzaní za prácou do zahraničia.  
Zamestnanosť v 1. polroku 2022  
V súhrne za 1. polrok 2022 stúpla celková zamestnanosť o 2,8 % na 2 milióny 588-tisíc osôb.  
Najväčšie relatívne prírastky pracujúcich boli zaznamenané v ubytovacích a stravovacích  
službách, v odborných, vedeckých a technických činnostiach, ako aj v umení, zábave  
a rekreácii. Počty pracujúcich vzrástli vo všetkých krajoch Slovenska, najvýraznejšie  
v Bratislavskom kraji o 8,8 % a v Žilinskom kraji o 4 %. Miera zamestnanosti súhrnne za SR  
stúpla o 2,8 p.b. na aktuálnych 76,3 %. Najdynamickejšia zmena v miere zamestnanosti od  
začiatku roka nastala v Žilinskom kraji (78,7 %) a v Košickom kraji (71,1 %), kde bol zhodný  
rast o viac ako 4 p.b.  
Počet osôb pracujúcich v zahraničí do 1 roka sa oproti 1. polroku 2021 zvýšil o 3,3 % na  
112-tisíc osôb.  
12  
Prehľad: Aktuálna ekonomická a sociálna situácia v Slovenskej republike  
(2022)  
Graf č. 5: Zmena počtu pracujúcich v SR (medziročne v %)  
4. Zamestnanosť a priemerná mesačná mzda vo vybraných odvetviach  
6
Zamestnanosť a priemerná mesačná mzda vo vybraných odvetviach v júli 2022  
Pokles reálnej mzdy už zasiahol všetky odvetvia, zamestnanosť klesla len v priemysle.  
Nominálne mesačné mzdy v júli 2022 medziročne rástli vo všetkých 10 sledovaných  
odvetviach, no v dôsledku inflácie prišlo reálne k ich poklesu. Zamestnanosť vo väčšine  
odvetví rástla, ale v najväčšom sektore z hľadiska počtu zamestnancov, v priemysle, klesol  
počet zamestnancov už piaty mesiac za sebou.  
Predbežné údaje o zamestnanosti, ktoré poskytujú hlavne veľké podniky, v júli 2022  
potvrdili medziročný rast počtu zamestnaných osôb v 9 spomedzi 10 sledovaných odvetví  
ekonomiky.  
Počet osôb zamestnaných v ubytovaní v júli 2022 narástol o 12,4 %, čo bol najvyšší nárast  
zamestnanosti spomedzi sledovaných odvetví. V reštauráciách a pohostinstvách počet  
zamestnaných osôb stúpol o 8,3 % a v odvetví informácií a komunikácie o 5,5 %. Nižší nárast  
zamestnanosti (do 5 %) bol v maloobchode, v predaji a oprave motorových vozidiel, doprave  
a skladovaní, vo veľkoobchode, stavebníctve a vo vybraných trhových službách. V priemysle,  
ktorý však zamestnáva najväčší počet ľudí, poklesla zamestnanosť o 1,1 %.  
2022, [cit. 18.9.2022]  
13  
 
Prehľad: Aktuálna ekonomická a sociálna situácia v Slovenskej republike  
(2022)  
V súhrne za sedem mesiacov roka 2022 zamestnanosť medziročne vzrástla v 9 z 10  
sledovaných odvetví, najvýraznejšie v ubytovaní o 11 %, činnostiach reštaurácií  
a pohostinstiev o 7,1 % a v informačných a komunikačných činnostiach o 5 %. Mierny úbytok  
sa prejavil len v priemysle, o 0,5 %.  
Vývoj priemernej mzdy v SR v júli 2022  
Priemerná nominálna mesačná mzda v júli 2022 medziročne vzrástla vo všetkých  
desiatich odvetviach ekonomiky. Dvojciferne rástli mzdy v stavebníctve (o 11,3 % na 915 eur)  
a v ubytovaní (o 10,8 % na 971 eur). Najpomalšie rástli mzdy zamestnancov pracujúcich v  
reštauráciách a pohostinstvách (o 1,5 % na 622 eur). V priemysle mzdy vzrástli o 7 % na 1 327  
eur.  
Vysoký rast spotrebiteľských cien (inflácie) spôsobil vo všetkých odvetviach pokles  
reálnych miezd. Najvýraznejší pokles reálnej mzdy o takmer 11 % bol zaznamenaný  
v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev. Reálna mzda sa znížila o viac ako 8 % vo vybraných  
trhových službách a vo veľkoobchode, o viac ako 6 % v informáciách a komunikácii a predaji  
a oprave motorových vozidiel. V priemysle klesla o 5,8 %.  
V priemere za sedem mesiacov roka 2022 sa nominálna mesačná mzda medziročne  
zvýšila najvýraznejšie v ubytovaní o 22,3 % (dosiahla 901 eur). Dvojciferne rástli nominálne  
mzdy aj v maloobchode o 11,4 %, stavebníctve a predaji a oprave motorových vozidiel zhodne  
o 10,6 %. Najnižší rast nominálnej mzdy zaznamenali vybrané trhové služby o 4,7 % (1 220  
eur).  
V dôsledku vysokej inflácie od začiatku roka 2022 reálna mzda vzrástla veľmi mierne  
v maloobchode (o 0,1 %) a výraznejšie v ubytovaní (o 9,9 %). Sektor ubytovania má však  
dlhodobo nízke mzdy a aktuálne rieši nedostatok pracovnej sily. Ostatné sledované odvetvia  
zaznamenali pokles reálnej mzdy, najvýraznejší, viac ako 5 %, mali vybrané trhové služby  
a informácie a komunikácia.  
Priemerná mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR v 2. štvrťroku a za rok  
2022  
7
Mzdy rástli vyše 7% tempom, vysoká inflácia ich však stiahla do najväčšieho reálneho  
poklesu za 22 rokov.  
7 Štatistický úrad SR, Dostupné na: Priemerná mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR, [cit. 18.9.2022]  
14  
Prehľad: Aktuálna ekonomická a sociálna situácia v Slovenskej republike  
(2022)  
Priemerné hrubé zárobky reálne medziročne klesli vo všetkých 19 sledovaných  
odvetviach hospodárstva SR. Vyššie rasty, z veľkej miery kompenzujúce dopady inflácie, sa  
prejavili v odvetviach s nízkymi zárobkami. Naopak, odvetvia s vysokými mzdami sa dostali  
do reálneho poklesu približne 10 %.  
Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR počas 2. štvrťroka  
2022 vzrástla medziročne o 7,4 % na 1 291 eur. Po sezónnom očistení priemerná mzda oproti  
1. štvrťroku 2022 nominálne vzrástla o 2,4 %.  
Životné náklady sa však zvyšovali rýchlejším tempom a výrazne predbehli rast  
nominálnych miezd. Po zohľadnení rastu cien (inflácie) mzda na Slovensku medziročne reálne  
poklesla o 4,5 %. Situácia, keď rast miezd nebol dostatočný na kompenzovanie inflácie, sa  
prejavil za posledných desať rokov len dvakrát, v 1. štvrťroku tohto roka a v 2. štvrťroku 2020  
počas prvej vlny koronavírusu, ktorá výrazne pribrzdila ekonomiku. Aktuálna vysoká inflácia  
tiež spôsobila, že reálny prepad v 2. štvrťroku 2022 bol najvyšší za posledných 22 rokov.  
Graf č. 6: Vývoj priemernej mesačnej mzdy (medziročná zmena v % štvrťroky)  
V štruktúre ekonomiky všetkých 19 sledovaných odvetví, resp. ich zoskupení,  
zaznamenalo medziročný rast priemernej nominálnej mzdy, ale ani v jednom nebol rast  
dostatočný na kompenzovanie inflácie. Najvyšší prepad reálnej mzdy na úrovni približne 10  
%, pocítili zamestnanci odvetví v hornej časti rebríčka najvyšších priemerných hrubých platov.  
15  
Prehľad: Aktuálna ekonomická a sociálna situácia v Slovenskej republike  
(2022)  
V odvetviach finančné a poisťovacie činnosti, ako aj dodávka elektriny, plynu a pary  
(s priemernou mzdou nad úrovňou 2 100 eur mesačne), zárobky nominálne rástli len  
minimálne a reálne poklesli približne o 10 %. Z odvetví s takto vysokými zárobkami bol  
zaznamenaný vyšší nominálny rast len v informáciách a komunikácii (+7,0 %), ale aj ten len  
spolovice dorovnával dopady inflácie. Vyšší reálny pokles medzi 8 až 10 % bol zaznamenaný  
aj vo verejnej správe a sociálnom zabezpečení, zdravotníctve a sociálnej pomoci a vo  
vzdelávaní.  
Súčasne naďalej vo väčšine, celkovo v 11 odvetviach, bola mzda nižšia ako v priemere za  
hospodárstvo SR. Najnižšiu priemernú nominálnu mzdu mali naďalej zamestnanci v ubytovacích  
a stravovacích službách (745 eur), ostatných činnostiach (818 eur) a v stavebníctve (909 eur). Tieto  
odvetvia však mali dynamické rasty miezd a tak nezaznamenali významný reálny pokles.  
Odvetvia zamestnávajúce na Slovensku najviac ľudí, obchod aj priemysel, zaznamenali  
vyššie percentuálne medziročné prírastky miezd. V priemysle mzdy stúpli nominálne o 7,7 %  
na úroveň 1 383 eur, reálny pokles tak predstavoval 4,3 %. V oblasti obchodu mzdy vzrástli  
v nominále o 10,1 % (na 1 243 eur), čo stlmilo reálny pokles na 2,1 %.  
Z územného hľadiska mzdy nad priemerom celého hospodárstva SR boli opäť len  
v Bratislavskom kraji (1 577 eur). V ostatných krajoch sa pohybovala priemerná mesačná mzda  
od 984 eur v Prešovskom do 1 260 eur v Košickom kraji. Vo všetkých krajoch bola mzda vyššia  
ako pred rokom, ale ani v jednom kraji nebol rast dostatočný, aby dorovnal vplyv inflácie.  
Preto reálna mzda vo všetkých krajoch Slovenska klesla, najviac v Prešovskom kraji (o 6,2 %)  
a najmenej v Košickom (o 2,8 %).  
V súhrne za 1. polrok 2022 dosiahla priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca  
v hospodárstve SR hodnotu 1 252 eur. Medziročne sa zvýšila o 7,7 %, reálna mzda klesla  
o 2,9 %.  
16  
Prehľad: Aktuálna ekonomická a sociálna situácia v Slovenskej republike  
(2022)  
5. Vývoj jadrovej a čistej inflácie  
Pri júlovej úhrnnej miere medziročnej inflácie 13,6 % dosiahla jadrová inflácia hodnotu  
13,3 % a čistá inflácia hodnotu 11,4 %. Medzimesačne dosiahla jadrová inflácia hodnotu 0,9 %  
8
a čistá inflácia hodnotu 0,8 %.  
Graf č. 7: Inflácia – vývoj spotrebiteľských cien v SR (v %)  
Tabuľka č. 2: Jadrová a čistá inflácia 2022 – oproti rovnakému obdobiu minulého roku v %  
8 Štatistický úrad SR, Dostupné na: Vývoj jadrovej a čistej inflácie v decembri 2021, [cit. 16.9.2022]  
17  
 
Prehľad: Aktuálna ekonomická a sociálna situácia v Slovenskej republike  
(2022)  
6. Stavebná produkcia  
9
Stavebná produkcia v júli 2022  
Stavebná produkcia v júli mierne stúpla, v pluse ju udržal tretinový nárast prác  
v zahraničí.  
Výkon stavebníctva v júli 2022 ovplyvňovala najmä inflácia, napriek vysokým rastom  
v bežných cenách bol plusový výsledok prepočítaný do stálych cien len minimálny. Vývoj bol  
ovplyvnený miernym poklesom domácej stavebnej produkcie, kde nárast prác na  
inžinierskych stavbách nestačil na pokles prác na budovách. Celkový výsledok zachránil  
vysoký nárast zahraničnej produkcie.  
Objem stavebných prác v júli dosiahol 541 mil. eur a stavebná produkcia tak medziročne  
vzrástla o 1,8 %. Po štyroch mesiacoch striedavých rastov a poklesov sa júl stal štvrtým  
rastovým mesiacom tohto roka.  
Medzimesačne bola po zohľadnení sezónnych vplyvov stavebná produkcia o 3,1 % vyššia  
ako minulý mesiac.  
Produkcia realizovaná firmami v tuzemsku (jej podiel na celkovej produkcii predstavuje  
87,7 %) klesla v porovnaní s júlom 2021 o 1,4 %. Ani mierny rast (v stálych cenách) podielovo  
najvýznamnejšej novej výstavby nepomohol vykryť pokles prác na opravách a údržbe o 4,7 %.  
Tie tvorili na objeme tuzemskej produkcie štvrtinu.  
Z hľadiska výrobného zamerania potiahli dole tuzemskú produkciu najmä práce na  
budovách, ktoré medziročne klesli o 5,3 % . Ich podiel na domácej produkcii predstavoval  
takmer 68 %. Práce na inžinierskych stavbách, kam patrí aj výstavba diaľnic sa medziročne  
zvýšili o 8 %, tento rast však nebol dostatočný, aby potiahol tuzemskú produkciu do  
pozitívneho výsledku.  
Celkový výsledok odvetvia v júli 2022 podržali s takmer tretinovým medziročným  
nárastom práce v zahraničí. V súhrne za prvých 7 mesiacov roka 2022 dosiahla stavebná  
produkcia objem takmer 3,2 mld. eur a medziročne sa zvýšila o 0,2 %. Mierne stúpol objem  
prác ako na novej výstavbe, tak na opravách a údržbe. Práce v zahraničí mali v súhrne  
medziročný rast vyše 7 %.  
9 Štatistický úrad SR, Dostupné na: Stavebná produkcia v júli 2022, [cit. 18.9.2022]  
18  
 
Prehľad: Aktuálna ekonomická a sociálna situácia v Slovenskej republike  
(2022)  
Graf č. 8: Stavebná produkcia podnikov SR v stálych cenách, medziročne v %)  
Graf č. 9: Štruktúra stavebnej produkcie v roku 2021 (v % z celku)  
19  
Prehľad: Aktuálna ekonomická a sociálna situácia v Slovenskej republike  
(2022)  
Tabuľka č. 3: Stavebná produkcia v roku 2022  
Na základe údajov zo zdroja: Štatistický úrad SR.  
20  
Prehľad: Aktuálna ekonomická a sociálna situácia v Slovenskej republike  
(2022)  
7. Vývoj cien vo výrobnej sfére10  
Ceny vo výrobnej sfére v júli 2022 sa držia naďalej na vysokých úrovniach. Medziročné  
maximá dosahujú výrobné ceny vo viacerých odvetviach priemyslu a tiež ceny  
poľnohospodárskych výrobkov, naopak rast cien stavebných prác a materiálov mierne  
spomalil.  
Ceny priemyselných výrobcov pre tuzemský trh boli v júli 2022 medziročne vyššie  
o 42,9 %. Ceny v dodávke elektriny a plynu boli vyššie ako pred rokom o 79,6 % a v ťažbe  
a dobývaní o 32,2 %. V samotnej priemyselnej výrobe, ktorá zastrešuje viacero kľúčových  
výrobných odvetví, boli ceny medziročne vyššie o 22,6 %.  
Ceny v piatich váhovo najsilnejších odvetviach (zoradené od váhovo najsilnejšieho  
zostupne) rástli medziročne nasledovne: vo výrobe dopravných prostriedkov o 7,1 %, vo  
výrobe kovov a kovových konštrukcií o rovných 20 %, vo výrobe potravín o 28,9 %, vo výrobe  
gumy a plastu o 14,4 % a vo výrobe ropných produktov o 97,7 %.  
Medzimesačne ceny priemyselných výrobcov v tuzemsku narástli o 2 %. V súhrne od  
začiatku roka však ceny v tomto sektore medziročne vzrástli o 39,4 %. Najviac sa zvýšili ceny  
za dodávku elektriny a plynu o 76,5 %.  
Ceny priemyselných výrobcov na export medziročne vzrástli o 21,6 %. Vyššie boli ceny  
energií, najmä však ceny za dodávku elektriny a plynu o 137,2 % a za dodávky vody a odpadov  
o 97,4 %.  
V medzimesačnom porovnaní ceny priemyselných výrobcov na export vzrástli o 0,2 %.  
Vzrástli ceny dodávky vody a odpadov o 1,9 %, priemyselnej výroby o 0,3 % a ťažby  
a dobývania o 0,2 %. Klesli ceny za dodávky elektriny a plynu o 0,5 %.  
V súhrne za sedem mesiacov roka 2022 boli ceny priemyselných výrobcov pre export  
vyššie ako pred rokom o 22,4 %. Najdynamickejšie vzrástli ceny za dodávky vody a likvidáciu  
odpadov o 140,6 % a dodávky elektriny a plynu o 135,9 %.  
10 Štatistický úrad SR, Vývoj cien vo výrobnej sfére v júli 2022, [cit. 16.9.2022]  
21  
 
Prehľad: Aktuálna ekonomická a sociálna situácia v Slovenskej republike  
(2022)  
Ceny poľnohospodárskych výrobkov  
V júli boli ceny poľnohospodárskych výrobkov medziročne vyššie o 49,5 %. Ceny  
rastlinných výrobkov zdraželi v porovnaní s júlom 2021 o 57 %, ceny živočíšnych výrobkov  
o 21,5 %. Z rastlinných výrobkov sa zvýšili ceny obilnín o 73 % a ceny olejnatých plodov  
a semien o 62,1 %. Zo živočíšnych výrobkov vzrástli ceny surového kravského mlieka o 26,5 %.  
Od začiatku roka vzrástli ceny poľnohospodárskych výrobkov v priemere o 32,4 %. Tento  
nárast bol ovplyvnený vyššími cenami rastlinných výrobkov o 47,2 % a živočíšnych výrobkov  
o 14,4 %.  
Ceny prác a materiálov v stavebníctve  
Ceny stavebných prác vzrástli medziročne o 14,4 %, v porovnaní s júnom 2022 boli drahšie  
o 0,3 %. V súhrne za sedem mesiacov roka 2022 rast cien stavebných prác dosiahol 17,7 %.  
Ceny materiálov spotrebovávaných v stavebníctve medziročne vzrástli o 24,1 %,  
v porovnaní s júnom 2022 boli nižšie o 0,4 %. V súhrne od začiatku roka medziročný rast  
dosiahol 27,4 %.  
Graf č. 10: Zmena cien vo výrobnej sfére (medziročne v %)  
22  
Prehľad: Aktuálna ekonomická a sociálna situácia v Slovenskej republike  
(2022)  
Tabuľka č. 4: Indexy cien poľnohospodárskych výrobkov oproti rovnakému obdobiu minulého  
roka – mesačne (2021, 2022)  
Na základe údajov zo zdroja: Štatistický úrad SR  
Tabuľka č. 5: Priemerné ceny pohonných látok v SR – mesačne (2021, 2022)  
Na základe údajov zo zdroja: Štatistický úrad SR  
23  
Prehľad: Aktuálna ekonomická a sociálna situácia v Slovenskej republike  
(2022)  
8. Priemyselná produkcia  
11  
Priemyselná produkcia v júli 2022  
Spomalenie sa prejavilo vo väčšine priemyselných odvetví, do plusu sa dostala len tretina  
z nich. Rozhodujúca výroba áut bola mierne v pluse, ale to nedáva veľa optimizmu  
k hodnoteniu prvého prázdninového mesiaca, kedy sa prejavuje aj vplyv medziročnej zmeny  
dovoleniek u veľkých producentov.  
Priemyselná produkcia v júli 2022 medziročne poklesla o 6,4 %, zvýšila tak tempo poklesu  
zaznamenané v júni, ale udržala sa pod mierou poklesu ktoré sme evidovali v jarných  
mesiacoch. Posúdenie výkonu odvetia v dlhšom časovom období, napríklad s rovnakým  
obdobím pred pandémiou, umožňuje porovnanie s priemerom v bázickom roku 2015.  
Aktuálne slovenský priemysel v júli vyprodukoval o 2,8 % menšiu hodnotu ako priemerne  
v roku 2015. Bol to nižší výkon ako v júli v poslednom roku pred pandémiou (v júli 2019),  
respektíve približne taká kondícia ako v siedmom mesiaci v roku 2018.  
Celkovo z 15 sledovaných odvetví priemyslu (špeciálnych priemyselných zoskupení)  
väčšina, až 10 odvetví, zaznamenala medziročný pokles. Vyššiu produkciu ako pred rokom  
malo len 5 odvetví, rozhodujúce štruktúry slovenského priemyslu prehĺbili poklesy a dôležitá  
výroba dopravných prostriedkov bola len tesne nad hodnotou minulého roka.  
Aktuálny výsledok odvetvia po zohľadnení rastu/poklesu v kombinácii s váhou odvetvia  
v štruktúre priemyslu v siedmom mesiaci najvýznamnejšie ovplyvnil pokles produkcie  
v dodávke elektriny, plynu, pary o 29,1 % (príspevok -4,01 percentuálneho bodu k celkovému  
výsledku odvetvia), ako aj pokles vo výrobe kovov a kovových konštrukcií o 7,5 % (príspevok  
-0,99 p.b.). Výrazný vplyv mali aj tretinový prepad vo výrobe počítačov a elektroniky o 31,7 %  
(príspevok -0,86 p.b.) ako aj pokles vo výrobe z gumy a plastu o 4,8 % (príspevok -0,49 p.b.) či  
vo výrobe potravín a nápojov o 8,5 % (príspevok -0,46 p.b.). Výkon priemyslu tlmil tiež  
medziročný pokles vo výrobe koksu a rafinovaných ropných produktov o viac ako 12 %  
(príspevok -0,36 p.b.)  
11 Štatistický úrad SR, Priemyselná produkcia v júl 2022, [cit. 19.9.2022]  
24  
 
Prehľad: Aktuálna ekonomická a sociálna situácia v Slovenskej republike  
(2022)  
Graf č. 11: Najvýznamnejšie vplyvy na priemyselnú produkciu v júli 2022  
(medziročná zmena v %)  
Naopak, pozitívny vplyv na skutočnosť, že priemysel nedosiahol ešte výraznejší prepad,  
ovplyvnilo zvýšenie výkonu v ostatnej výrobe a oprave strojov a zariadení o 14,9 % (príspevok  
+0,48 p.b.), ako aj vo výrobe elektrických zariadení o 5,3 % (príspevok +0,40 p.b.). Rast  
v rozhodujúcej výrobe dopravných prostriedkov bol len minimálny 1 % (príspevok +0,20 p.b.).  
Pričom prvý prázdninový mesiac je ovplyvnený aj možnými medziročnými zmenami  
dovolenkových odstávok či obmedzeniami u veľkých producentov.  
Z hľadiska štruktúry podľa hlavných priemyselných zoskupení medziročne o viac ako  
štvrtinu klesla výroba predmetov dlhodobej spotreby, ako aj produkcia súvisiaca  
s energetikou. Nižší pokles mala výroba pre medzispotrebu o 5,2 % a produkcia predmetov  
krátkodobej spotreby o viac ako 2 %. Produkcia investičných prostriedkov bola tiež v mínuse  
na úrovni o 2,7 %.  
Medzimesačne (oproti júnu 2022 po zohľadnení sezónnych vplyvov) sa priemyselná  
produkcia zvýšila o 1,2 %.  
V súhrne za prvých 7 mesiacov roka 2022 priemyselná produkcia klesla medziročne  
o 3,7 %. Celkovo z 15 sledovaných odvetví bola ešte väčšina v pluse, ale celková kumulatívna  
25  
Prehľad: Aktuálna ekonomická a sociálna situácia v Slovenskej republike  
(2022)  
bilancia bola naďalej pod úrovňou minulého roka. Najvýznamnejší vplyv na dynamiku vývoja  
mal pokles v dodávke elektriny, plynu, pary o 22,4 %, (príspevok -3,06 p.b.) a spomalenie vo  
výrobe dopravných prostriedkov o 6,3 % (príspevok -1,54 p.b.). Na treťom mieste z hľadiska  
vplyvu bol takmer 15 % prepad v ťažbe a dobývaní (príspevok -0,30 p.b.), ako aj vyše 8 %  
pokles vo výrobe koksu a rafinovaných ropných produktov (príspevok -0,21 p.b.).  
Z odvetví, ktoré tvorili rast, najvplyvnejšie boli rasty nad úrovňou 8 % vo výrobe  
elektrických zariadení (príspevok +0,60 p.b.), ako aj v ostatnej výrobe, oprave a inštalácií  
strojov (príspevok +0,28 p.b.).  
Tabuľka č. 5: Priemyselná produkcia v roku 2022 – vývoj z hľadiska podielu jednotlivých odvetví –  
mesačne  
26  
Prehľad: Aktuálna ekonomická a sociálna situácia v Slovenskej republike  
(2022)  
9.  
Vývoj cestovného ruchu  
12  
Vývoj cestovného ruchu v ubytovacích zariadeniach SR v júli 2022  
Počet domácich návštevníkov v prvom prázdninovom mesiaci sa medziročne prepadol  
najviac v Žilinskom a Prešovskom kraji. Domácich hostí nahradili cudzinci, ktorých prišlo  
v júli 2022 na Slovensko najviac od začiatku pandémie. Celková návštevnosť tak síce  
medziročne mierne vzrástla, ale za rovnakým obdobím turisticky rekordného roku 2019  
zaostala o 14 %.  
Ubytovacie zariadenia cestovného ruchu na Slovensku navštívilo v júli tohto roka 609-  
tisíc hostí. Medziročne dosiahla návštevnosť počas prvého prázdninového mesiaca rast o 4,1  
%, ale v porovnaní s predkovidovým obdobím (júl 2019) stále chýbalo v ubytovacích  
zariadeniach 100-tisíc hostí, teda šestina celkovej návštevnosti. Aktuálne hodnoty boli  
približne na úrovni júla 2018. Hostia strávili v zariadeniach cestovného ruchu vyše 1,8 milióna  
nocí, priemerná doba pobytu v júli boli 3 noci.  
Graf č. 12: Počet návštevníkov v ubytovacích zariadeniach cestovného ruchu SR (v tis. osôb)  
Aj keď domáci návštevníci tvorili na celkovej návštevnosti v júli dvojtretinový podiel  
a v hoteloch a penziónoch ich bolo ubytovaných 391-tisíc, v medziročnom porovnaní išlo o 20  
% pokles. Minulý rok bol ale rekordným v domácej návštevnosti. Kvôli opatrnosti v cestovaní  
19.9.2022]  
27  
 
Prehľad: Aktuálna ekonomická a sociálna situácia v Slovenskej republike  
(2022)  
a tiež prísnym opatreniam proti pandémií COVID-19 v jednotlivých krajinách trávili Slováci  
dovolenku hlavne v tuzemsku.  
Práve zlepšujúca sa pandemická situácia a postupné uvoľňovanie bezpečnostných  
opatrení ovplyvnili cestovateľské správanie nielen domáceho obyvateľstva. Najväčší pokles  
domácich hostí, a to až na úrovni 28 % zaznamenal Žilinský a Prešovský kraj. Ich počet  
medziročne rástol iba v Bratislavskom kraji. V porovnaní s júlom 2019 mali viac domácej  
klientely iba v Trnavskom a Žilinskom kraji. Najviac Slovákov dovolenkovalo v júli aj napriek  
výraznému medziročnému poklesu v Žilinskom (97-tisíc) a Prešovskom kraji (74-tisíc).  
Graf. č. 13: Návštevníci v ubytovacích zariadeniach cestovného ruchu v rokoch 2018 až 2022  
(počet v tis. osôb)  
Na základe údajov zo zdroja: Štatistický úrad SR  
Tabuľka. č. 6: Počet návštevníkov ubytovacích zariadení spolu júl 2022  
Na základe údajov zo zdroja: Štatistický úrad SR  
28  
 
Prehľad: Aktuálna ekonomická a sociálna situácia v Slovenskej republike  
(2022)  
10. Saldo štátneho rozpočtu  
Príjmy štátneho rozpočtu boli k 31.8.2022 vo výške 11 923 726 tis. EUR, teda o 1 593 394  
tis. EUR vyššie ako počas augusta minulého roku (10 330 332 tis. EUR), kým augustové  
výdavky 13 440 602 tis. EUR sú v porovnaní s vlaňajšími februárovými výdavkami (14 284 742  
13  
tis. EUR) o 844 140 tis. EUR nižšie.  
Tabuľka. č. 7: Priebežné plnenie štátneho rozpočtu 2022 (v tis. EUR)  
2022  
Ukazovateľ  
Príjmy  
% plnenia  
Výdavky  
% plnenia  
Schodok/  
Prebytok  
tis. EUR  
tis. eur  
tis. EUR  
% plnenia  
31.1.  
1 319 499  
1 908 000  
3 892 389  
5 233 058  
6 790 556  
8 744 992  
10 399 677  
11 923 726  
19 974 242  
6,6060  
1 190 406  
3 068 116  
5 040 815  
6 617 414  
8 335 667  
10 290 083  
11 689 099  
13 440 602  
25447760  
4,7003  
123 372  
- 2,2539  
21,1950  
20,9815  
25,2919  
28,2288  
28,2285  
23,5574  
27,7130  
28.2.  
31.3.  
30.4.  
31.5.  
30.6.  
29.7.  
31.8.  
9,5523  
12,0565  
19,8085  
26,0039  
32,7559  
40,4361  
45,9337  
52,8164  
-1 160 115  
-1 148 426  
-1 384 356  
-1 545 110  
-1 545 092  
-1 289 422  
-1 516 877  
-5 473 518  
19,4870  
26,1990  
33,9965  
43,7813  
52,0654  
59,6955  
Štátny rozpočet  
roku 2022  
Na základe údajov zo zdroja: Ministerstvo financií Slovenskej republiky  
Tabuľka. č. 8: Porovnanie príjmov, výdavkov a schodku štátneho rozpočtu v mesiacoch január až  
august 2021 a 2022 (v tis EUR)  
Mesiac  
Príjmy  
2022  
Príjmy  
2021  
Výdavky  
2022  
Výdavky  
2021  
Schodok  
2022  
Schodok  
2021  
Január  
Február  
Marec  
Apríl  
Máj  
1319499  
1 002 626  
1 196 127  
1 190 406  
123 372  
-187 779  
1 908 000  
3 892 389  
5 233 058  
6 790 556  
8 744 992  
10 399 677  
11 923 726  
1 864 058  
3 223 471  
4 397 682  
5 514 477  
7 583 915  
9 042 200  
10 330 332  
3 068 116  
5 040 815  
6 617 414  
8 335 667  
10 290 083  
11 689 099  
13 440 602  
3 043 388  
5 214 440  
7 025 856  
8 997 710  
11 001 915  
12 757 182  
1 4284 742  
- 1 160 115  
-1 148 426  
-1 384 356  
-1 545 110  
-1 545 092  
-1 289 422  
-1 516 877  
-1 179 330  
-1 990 968  
-2 628 174  
-3 483 232  
-3 418 001  
-3 714 983  
-39 54 410  
Jún  
Júl  
August  
29  
Prehľad: Aktuálna ekonomická a sociálna situácia v Slovenskej republike  
(2022)  
Graf č. 14: Príjmy štátneho rozpočtu v rokoch 2021 a 2022 (v tis. EUR)  
PRÍJMY 2021-2022  
2022  
2021  
20 000 000  
18 000 000  
16 000 000  
14 000 000  
12 000 000  
10 000 000  
8 000 000  
6 000 000  
4 000 000  
2 000 000  
0
Graf č. 15: Výdavky štátneho rozpočtu v rokoch 2021 a 2022 (v tis. EUR)  
VÝDAVKY 2021-2022  
2022  
2021  
30 000 000  
25 000 000  
20 000 000  
15 000 000  
10 000 000  
5 000 000  
0
30  
Prehľad: Aktuálna ekonomická a sociálna situácia v Slovenskej republike  
(2022)  
Graf č. 16: Schodok štátneho rozpočtu v rokoch 2021 a 2022 (v tis. EUR)  
SCHODOK 2021-2022  
2022  
2021  
1 000 000  
0
-1 000 000  
-2 000 000  
-3 000 000  
-4 000 000  
-5 000 000  
-6 000 000  
-7 000 000  
-8 000 000  
Na základe údajov zo zdroja: Ministerstvo financií Slovenskej republiky  
31  
Prehľad: Aktuálna ekonomická a sociálna situácia v Slovenskej republike  
(2022)  
11. Vývoj zahraničného obchodu  
14  
Vývoj zahraničného obchodu v júli 2022  
Export aj import v júli medziročne rástli o viac ako 18 %, obchodná bilancia však opäť  
skončila v záporných číslach. Celkový vývoz v prvom prázdninovom mesiaci pozitívne  
ovplyvnil najmä vyšší vývoz motorových vozidiel a ich dielov. K rastu dovozu tovaru na  
Slovensko opäť prispeli vyššie ceny nakupovanej elektriny, plynu a ropy.  
Celkový vývoz tovaru zo Slovenska dosiahol v júli 2022 podľa predbežných výsledkov  
hodnotu 8 mld. eur, pri medziročnom raste o 18,5 %. Dvojciferný rast vývozu pokračuje už  
tretí mesiac. Aj celkový dovoz tovaru sa zvýšil podobným tempom, a to o 18,6 % na 8 mld.  
eur. Dovoz si dvojciferný rast udržiava už od novembra minulého roka.  
Saldo zahraničného obchodu bolo v júli tohto roka pasívne v objeme 26,6 mil. eur. Deficit  
tak bol o 6,6 mil. eur väčší ako v rovnakom období minulého roku. Celkové saldo nepriaznivo  
ovplyvnil najmä medziročne väčší deficit obchodu s minerálnymi palivami o 297,7 mil. eur,  
spôsobený predovšetkým rastom cien energetických komodít. Mierne, o vyše 55 mil. eur sa  
zhoršila aj bilancia v obchode s priemyselnými a aj trhovými výrobkami. Priaznivý vplyv na  
celkové saldo mal medziročne vyšší prebytok obchodu so strojmi a prepravnými zariadeniami  
o 362,3 mil. eur.  
Sezónne očistené údaje zahraničného obchodu  
Po sezónnom očistení údajov dosiahol v júli 2022 celkový vývoz tovaru hodnotu 9,1 mld.  
eur, pri medziročnom raste o 21 %. Celkový dovoz tovaru sa zvýšil o 22 % na 8,9 mld. eur.  
Saldo zahraničného obchodu bolo aktívne v objeme 169,7 mil. eur (o 31,9 mil. eur nižšie ako  
v júli 2021).  
Vývoj za sedem mesiacov 2022 v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2021  
Za január až júl 2022 sa v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku zvýšil celkový  
vývoz tovaru o 15,1 % na 58,6 mld. eur a celkový dovoz o 23,2 % na 60,4 mld. eur. Saldo  
zahraničného obchodu bolo pasívne v objeme 1,8 mld. eur. Za rovnaké obdobie minulého roka  
bolo naopak aktívne v objeme takmer 1,9 mld. eur.  
Vývoz do členských štátov EÚ v januári až júli 2022 oproti rovnakému obdobiu minulého  
roku vzrástol o 18,1 % a z celkového vývozu tvoril podiel 81,2 %. Dovoz z členských štátov EÚ  
sa na celkovom dovoze podieľal 63,3 % a medziročne vzrástol o 18,7 %. Vývoz do nečlenských  
14 Štatistický úrad SR, Dostupné na: Vývoj zahraničného obchodu v júli 2022, [cit. 19.9.2022]  
32  
 
Prehľad: Aktuálna ekonomická a sociálna situácia v Slovenskej republike  
(2022)  
krajín EÚ v januári až júli 2022 oproti rovnakému obdobiu minulého roku vzrástol o 3,8 %  
a z celkového vývozu tvoril podiel 18,8 %. Dovoz z nečlenských krajín EÚ sa na celkovom  
dovoze podieľal 36,7 % a medziročne vzrástol o 31,7 %. Najviac obchodovaná trieda SITC  
v zahraničnom obchode SR boli stroje a prepravné zariadenia s podielom 56,9 % na celkovom  
vývoze a 43,5 % na celkovom dovoze.  
Tabuľka. č. 9: Zahraničný obchod podľa mesiacov v roku 2022  
12. Miera zadlženia Slovenskej republiky  
Tabuľka. č. 10: Miera zadlženia Slovenskej republiky  
2016  
2017  
2018  
2019  
2020  
2021  
**  
HDP mil. Eur  
81 038  
42 481  
7 829  
84 521  
43 694  
8 039  
89 606  
44 630  
8 196  
94 171  
45 485  
8 345  
92 079  
55 484  
10 181  
97 123  
61 259  
11 220  
Maastrichtský dlh v  
mil. Eur  
Dlh na jedného  
obyvateľa v Eur  
Miera zadlženia v % 52 %  
52 %  
50 %  
48 %  
60 %  
63 %  
**Maastrichtský dlh podľa metodiky maastrichtských kritérií Európskej komisie pozostáva z nesplatenej  
konsolidovanej menovitej hodnoty dlhopisov a zmeniek, prijatých bankových úverov a investičných  
dodávateľských úverov, návratných finančných výpomocí, záväzkov z finančného lízingu a prevzatého dlhu  
z rizikových záruk poskytnutých v minulosti na bankové úvery. Metodika Európskej komisie nezahrňuje PPP  
15  
projekty do dlhu, preto je hodnota dlhu rozdielna v porovnaní s tabuľkou „Koľko dlhujeme“.  
15  
Štatistický úrad SR, Dostupné na: Miera zadlženia Slovenskej republiky, [cit. 16.9.2022]  
33  
 
Prehľad: Aktuálna ekonomická a sociálna situácia v Slovenskej republike  
(2022)  
13. Použité zdroje  
1. Štatistický úrad SR, Dostupné na: Hrubý domáci produkt v 2. štvrťroku 2022, [cit.  
16.9.2022]  
2. Štatistický úrad SR, Dostupné na: Nezamestnanosť v 2. štvrťroku 2022, [cit. 16.9.2022]  
3. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Dostupné na: Miera  
4. Štatistický úrad SR, Dostupne na: Zamestnanosť v 2. štvrťroku a za rok 2022, [cit.  
16.9.2022]  
v hospodárstve SR, [cit. 18.9.2022]  
7. Štatistický úrad SR, Dostupné na: Vývoj jadrovej a čistej inflácie v decembri 2021, [cit.  
18.9.2022]  
8. Štatistický úrad SR, Dostupné na: Stavebná produkcia v júli 2022, [cit. 18.9.2022]  
9. Štatistický úrad SR, Vývoj cien vo výrobnej sfére v júli 2022, [cit. 16.9.2022]  
10. Štatistický úrad SR, Priemyselná produkcia v júl 2022, [cit. 19.9.2022]  
SR v júli 2022, [cit. 19.9.2022]  
statneho-rozpoctu/, [cit. 19.9.2022]  
13. Štatistický úrad SR, Dostupné na: Vývoj zahraničného obchodu v júli 2022, [cit.  
19.9.2022]  
14. Štatistický úrad SR, Dostupné na: Miera zadlženia Slovenskej republiky, [cit. 16.9.2022]  
34