Správa o hodnotení plnenia  
pravidiel rozpočtovej  
zodpovednosti a pravidiel  
rozpočtovej transparentnosti za  
rok 2021  
august 2022  
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2021  
© Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, 2022  
Táto správa prezentuje oficiálne stanoviská Rady pre rozpočtovú zodpovednosť v súlade s jej mandátom  
stanoveným v zákone č. 493/2011 Z.z. o rozpočtovej zodpovednosti.  
Táto publikácia je dostupná na internetovej stránke RRZ (http://www.rrz.sk).  
Copyright ©  
Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť rešpektuje všetky práva tretích strán, najmä práva  
chránené autorským právom (informácie alebo údaje, štylistika a znenie textov do tej miery, ak majú  
individuálny charakter). Publikácie Kancelárie RRZ s odkazom na autorské práva (©Kancelária Rady pre  
rozpočtovú zodpovednosť, Kancelária RRZ, Secretariat of the Council for Budget  
Responsibility/Secretariat of the CBR, Slovakia/year, alebo podobne) smú byť použité (reprodukované,  
odkaz na internete, a pod.) len za podmienky, že bude správne uvedený zdroj. Všeobecné informácie  
a údaje publikované bez odkazu na autorské práva smú byť publikované bez uvedenia zdroja. Pokiaľ sú  
informácie a údaje jednoznačne získané zo zdrojov tretích strán, používateľ takýchto informácií a údajov  
je povinný rešpektovať existujúce práva, prípadne je povinný si získať povolenie na použitie samostatne.  
Pripomienky alebo komentáre k správe sú vítané na e-mailovej adrese sekretariat@rrz.sk.  
www.rrz.sk  
2
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2021  
Obsah  
Zhrnutie _______________________________________________________________________ 5  
1
Prehľad rozpočtových pravidiel týkajúcich sa Slovenska _______________________15  
Plnenie hlavného cieľa zákona - dlhodobej udržateľnosti hospodárenia SR______17  
Plnenie pravidiel rozpočtovej zodpovednosti _________________________________19  
Limit dlhu verejnej správy _________________________________________________19  
2
3
3.1  
3.2  
3.3  
3.4  
Osobitné ustanovenia pre územnú samosprávu ______________________________ 24  
Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti a limit verejných výdavkov _________________30  
Odporúčania RRZ na posilnenie rozpočtovej zodpovednosti ____________________33  
4
Plnenie pravidiel rozpočtovej transparentnosti _______________________________35  
4.1  
Výbory__________________________________________________________________35  
Zverejňovanie údajov______________________________________________________37  
Odporúčania RRZ na zlepšenie rozpočtovej transparentnosti____________________45  
4.2  
4.3  
Referencie_____________________________________________________________________ 46  
Príloha 1 – Prehľad plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a transparentnosti 48  
Príloha 2 – Prehľad plnenia odporúčaní RRZ ______________________________________51  
Príloha 3 – Limit verejných výdavkov _____________________________________________53  
Príloha 4 – Strednodobý vývoj dlhu v rokoch 2015 až 2025 ___________________________55  
Príloha 5 – Dlhodobý vývoj dlhu do roku 2072 ____________________________________ 59  
Príloha 6 – Informácia o plnení numerických fiškálnych pravidiel samosprávou ____ 60  
www.rrz.sk  
3
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2021  
Zoznam boxov, tabuliek, schém a grafov  
Box 1: Prehľad najvýznamnejších zmien v rozpočtových pravidlách v roku 2021 ____________16  
Box 2: Očakávaný vývoj dlhu podľa Programu stability SR na roky 2022 až 2025 ___________ 24  
Box 3: Poskytovanie návratných finančných výpomocí samosprávam _____________________25  
Box 4: Limity verejných výdavkov ___________________________________________________ 31  
Box 5: Obsah dokumentov popisujúcich rozpočet verejnej správy _______________________ 38  
Box 6: Obsah Súhrnnej výročnej správy Slovenskej republiky za rok 2020 ________________ 43  
Tab 1: Pokuty uložené obciam za rok 2020___________________________________________ 29  
Tab 2: Nekonzistentnosť medzi výdavkovými limitmi a dlhovou brzdou __________________32  
Tab 3: Vypracovanie makroekonomických a daňových prognóz výbormi v roku 2021________35  
Tab 4: Plnenie pravidiel rozpočtovej zodpovednosti __________________________________ 48  
Tab 5: Plnenie pravidiel rozpočtovej transparentnosti _________________________________ 49  
Tab 6: Vyhodnotenie plnenia odporúčaní RRZ z augusta 2021 ___________________________ 51  
Tab 7: Vývoj dlhu medzi rokmi 2015 až 2025 __________________________________________55  
Tab 8: Jednorazové vplyvy na dlh ___________________________________________________57  
Tab 9: Prehľad vývoja dlhu v horizonte 2015 - 2025 ___________________________________ 58  
Tab 10: Vyhodnotenie pravidiel pre VÚC _____________________________________________61  
Tab 11: Predbežné vyhodnotenie dlhov obcí__________________________________________ 63  
Schéma 1: Prehľad pravidiel a postupov upravujúcich hodnotenie hospodárenia SR_________ 15  
Graf 1: Vývoj ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti_____________________________________ 6  
Graf 2: Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti __________________________________________ 17  
Graf 3: Vývoj dlhu a hranice stanovené zákonom o rozpočtovej zodpovednosti_____________ 21  
Graf 4: Vývoj úrovne hrubého a čistého dlhu ________________________________________ 22  
Graf 5: Medziročná zmena dlhu z pohľadu čistého bohatstva___________________________ 22  
Graf 6: Príspevky vybraných faktorov k zmene dlhu v rokoch 2021 - 2025__________________23  
Graf 7: Obce nespĺňajúce limity § 17 zákona č. 583/2004 za rok 2021 _____________________ 30  
Graf 8: Podiely zložiek príjmov verejnej správy_______________________________________ 36  
Graf 9: Podiely zložiek prognózovaných výborom v roku 2021 __________________________ 36  
Graf 10: Vývoj hrubého dlhu do roku 2072 ___________________________________________ 59  
Graf 11: Počty obcí podľa pomeru ich dlhu k príjmom _________________________________ 62  
Graf 12: Podiely jednotlivých dlhových pásiem na celkovom dlhu _______________________ 62  
www.rrz.sk  
4
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2021  
Zhrnutie  
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a transparentnosti každoročne  
do 31. augusta posudzuje plnenie pravidiel vyplývajúcich z ústavného zákona o rozpočtovej  
zodpovednosti1 za predchádzajúci rok. Okrem hodnotenia vývoja dlhodobej udržateľnosti ako  
najdôležitejšieho cieľa zákona, hodnotí dodržiavanie ústavného limitu na dlh, ako aj ďalšie  
zákonom stanovené povinnosti, najmä v oblasti poskytovania a zverejňovania údajov, dlhu  
samospráv a financovania ich kompetencií.  
Dlhodobá udržateľnosť verejných financií  
Hlavným cieľom rozpočtovej zodpovednosti je dosiahnuť udržateľné verejné financie.  
Ochrana dlhodobej udržateľnosti hospodárenia SR so zreteľom na dodržiavanie princípov  
transparentnosti a efektívnosti vynakladania verejných prostriedkov bola v roku 2020 ukotvená  
v novele Ústavy Slovenskej republiky2.  
Ešte pred pandémiou koronavírusu dosiahol indikátor dlhodobej udržateľnosti úroveň vysokého  
rizika a bol tak na najhoršej úrovni od roku 2013. Podobne aj v medzinárodnom porovnaní,  
dlhodobá udržateľnosť verejných financií na Slovensku bola podľa výpočtov Európskej komisie  
najhoršia v EÚ3. Následne výsledky rozpočtu v rokoch 2020 a 2021 spolu so zotavením  
ekonomiky znížili domáci ukazovateľ udržateľnosti pozitívnejšie do pásma stredného rizika.  
K zhoršeniu udržateľnosti prichádza v priebehu roka 2022 najmä vplyvom konfliktu na  
Ukrajine4 (príspevok 0,7 p.b.) a schválených opatrení vlády5 (s príspevkom 0,6 p.b.). RRZ  
odhaduje zhoršenie ukazovateľa opätovne do pásma vysokého rizika. Opatrenia vlády tak  
pravdepodobne vymažú časť zlepšenia udržateľnosti do stredného pásma z predchádzajúcich  
dvoch rokov a spolu s ruskou agresiou na Ukrajine ukazovateľ opätovne zhoršia do pásma  
vysokého rizika6.  
Vzhľadom na zlý stav verejných financií, schvaľovanie zmien s významným trvalým  
negatívnym dopadom na rozpočet bez toho, aby došlo k ich prefinancovaniu, je podľa  
RRZ v rozpore s hlavným cieľom rozpočtovej zodpovednosti. Prijatie kompenzačných  
opatrení s trvalým vplyvom v rovnakom rozsahu, RRZ vníma v súčasnom stave verejných financií  
ako minimálny štandard, ktorý by si vláda a parlament mali osvojiť.  
Je pravdou, že významná časť aktuálne odhadovaného zhoršenia dlhodobej udržateľnosti je  
spôsobená externými faktormi mimo kontroly vlády. Keďže však priamo ovplyvňuje dlhodobé  
1
Zákon č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti. Vyhodnotenie plnenia pravidiel je uvedené v prílohe č. 1.  
Ústavným zákonom č. 422/2020 Z. z. sa s účinnosťou od 1. januára 2021 doplnil článok 55a do Ústavy Slovenskej  
2
republiky č. 460/1992 Zb.  
3
Jedná sa o tzv. indikátor S2, podľa správy Európskej komisie k hodnoteniu programu stability z roku 2021  
(Statistical Annex providing background data relevant for the assessment of the 2021 Stability and Convergence  
Programmes; SWD(2021) 501 final).  
Ide o vplyv aktualizácie makroekonomickej prognózy na verejné financie, čo zjednodušene možno pripísať ruskej  
4
agresii, keďže odhad ukazovateľa na rok 2021 vychádzal z makroekonomickej prognózy zostavenej tesne pred  
vypuknutím vojny. Odhad neobsahuje vplyv záväzku vlády zvýšiť výdavky na obranu na 2 % HDP ročne. Ak by  
došlo k zahrnutiu tohto záväzku, príspevok vplyvu konfliktu na Ukrajine k zhoršeniu ukazovateľa udržateľnosti  
by bol 0,9 p.b.  
5
Medzi opatrenia s najvýraznejším vplyvom patrí tzv. rodinný balíček (zvýšenie prídavkov na dieťa, daňového  
bonusu a zavedenia príspevku na voľnočasové aktivity detí), ktorý prispieva k zhoršeniu udržateľnosti o 0,7 p.b.  
Bez ruskej agresie by ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti ostal v pásme stredného rizika na úrovni 4,6 % HDP.  
6
www.rrz.sk  
5
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2021  
zdravie verejných financií, z dlhodobého hľadiska by vláda mala vyvíjať primerané kroky  
k zlepšovaniu udržateľnosti bez ohľadu na príčinu. Preto je dôležité ponúknuť  
hodnoverný plán ozdravovania verejných financií, vrátane kľúčovej, ale napriek tomu  
opakovane odkladanej kredibilnej reformy dôchodkového systému.  
Graf 1: Vývoj ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti (% HDP)  
Zdroj: RRZ  
Potrebu zlepšovania dlhodobej udržateľnosti formálne umocňuje aj súčasná vysoká úroveň  
hrubého dlhu, ktorá je nad najvyšším sankčným pásmom dlhovej brzdy. Z tohto pohľadu je  
dôležité, aby očakávaný prudší pokles (hrubého) dlhu v strednodobom horizonte v dôsledku  
dočasných faktorov (vysoká miera inflácie v rokoch 2022 a 2023 a pokles hotovostnej rezervy)  
bol sprevádzaný aj konsolidačnými opatreniami vlády, čím by aktívne prispela k poklesu  
podielu čistého dlhu na HDP aj v súlade s požiadavkou druhého sankčného pásma  
dlhovej brzdy.  
RRZ preto uvítala7 uzákonenie limitu verejných výdavkov v marci 2022. K plneniu  
hlavného cieľa zákona by mala prispieť ich implementácia do rozpočtového procesu, ku  
ktorej zatiaľ nedošlo a je v štádiu prípravy. Zároveň platí, že výdavkové limity pre roky  
2023 a 2024, z dôvodu ich prvotného zavádzania, nemusia byť účinným nástrojom na  
okamžité zlepšenie udržateľnosti, nakoľko ich nastavenie ovplyvňuje načasovanie schválenia  
určitej legislatívnej zmeny v Národnej rade SR v tomto roku8. Úspešná implementácia  
výdavkových limitov v tomto roku by umožnila, aby už v novom volebnom období boli  
efektívnym nástrojom riadenia rozpočtu s cieľom zlepšovať udržateľnosť.  
7
Stanovisko RRZ z 16. marca 2022.  
Napríklad v prípade negatívnych vplyvov na verejné financie zo zvýšenia prídavkov na dieťa, daňového bonusu  
8
a zavedenia príspevku na voľnočasové aktivity detí, nebudú limity od vlády vyžadovať ich okamžitú kompenzáciu,  
nakoľko došlo k ich schváleniu pred schválením výdavkových limitov na rok 2023. Po zavedení výdavkových  
limitov môže preto dôjsť vo východiskovom roku 2022 k zhoršeniu udržateľnosti z dôvodu vládou prijatých  
opatrení.  
www.rrz.sk  
6
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2021  
Pravidlá rozpočtovej zodpovednosti  
Na dosiahnutie dlhodobej udržateľnosti verejných financií zákon predpokladá existenciu  
výdavkových limitov a horný limit dlhu. Oba tieto nástroje by mali zabrániť nárastu dlhu nad  
zákonom stanovený horný limit počas najbližších desaťročí.  
Limit dlhu verejnej správy  
V apríli 2022 Eurostat zverejnil údaje o hrubom dlhu ku koncu roka 2021 na úrovni  
63,1 % HDP a v porovnaní s obdobím pred pandémiou, t.j. stavom dlhu na konci roku 2019, dlh  
stúpol o 14,9 p.b. a druhý rok po sebe bol nad najvyšším sankčným pásmom ústavného  
limitu na dlh9.  
Vzhľadom na platné výnimky z uplatňovania prísnejších sankcií ústavného zákona10,  
dosiahnutá výška dlhu za rok 2021 je v súčasnosti spojená so sankciami vyplývajúcimi  
z prekročenia druhého sankčného pásma dlhovej brzdy. Sankcie spočívajú v povinnosti pre  
vládu predložiť na rokovanie národnej rady návrh opatrení, ktorými navrhuje zabezpečiť  
zníženie dlhu a v roku 2022 by mali byť platy členov vlády maximálne na úrovni ich platov  
v predchádzajúcom rozpočtovom roku. Platy členov vlády sú v roku 2022 medziročne  
vyššie11, čo je zatiaľ v rozpore s ústavným zákonom12. Návrh opatrení zatiaľ nebol  
predložený. Dôležitosť predloženia včasného a konkrétneho návrhu opatrení na zníženie  
dlhu zvyšuje skutočnosť, že úroveň dlhu je v súčasnosti nad horným limitom dlhovej  
brzdy a prísnejšie sankcie dlhovej brzdy sa začnú uplatňovať od mája 2023.  
V strednodobom horizonte RRZ odhaduje13, že hrubý dlh by sa vplyvom vysokej inflácie  
a postupného znižovania úrovne hotovostných rezerv znížil o 10,8 p.b. na 52,3 % HDP na  
konci roku 2025. Oba tieto faktory budú mať výrazný pozitívny, ale len dočasný vplyv na vývoj  
dlhu. Naopak vplyv rozpočtovej politiky vlády v podobe primárneho deficitu bude mať na vývoj  
dlhu v tomto horizonte výrazne negatívny vplyv.  
Z hľadiska uplatňovania sankcií dlhovej brzdy by naplnenie aktuálnej prognózy RRZ znamenalo,  
že po zverejnení podielu hrubého dlhu na HDP za rok 2022 a po ukončení platných výnimiek  
v máji 2023 by mala vláda požiadať národnú radu o vyslovenie dôvery a viazať 3 % vybraných14  
9
K definitívnemu potvrdeniu podielu dlhu na HDP dôjde v jesennej notifikácii v októbri 2022.  
Povinnosť uplatňovať sankcie spojené s prekročením tretieho, štvrtého a piateho sankčného pásma dlhovej brzdy  
10  
sa nevzťahuje na obdobie 24 mesiacov od schválenia programového vyhlásenia vlády. Keďže Národná rada SR  
schválila dňa 30. apríla 2020 Programové vyhlásenie vlády SR na roky 2020 až 2024 a dňa 4. mája 2021 schválila  
Programové vyhlásenie vlády SR na roky 2021 až 2024, povinnosti vyplývajúce z prekročenia uvedených sankčných  
pásiem ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti by sa mohli uplatniť najskôr od mája 2023.  
11  
Na základe informácií, ktoré si RRZ vyžiadala od Úradu vlády SR, plat člena vlády v roku 2022 je určený vo výške  
4 905 eur. Plat člena vlády v roku 2021 bol určený vo výške 4 590 eur.  
Podľa vyjadrenia Úradu vlády SR sa hľadá procesne správny spôsob riešenia vzniknutej situácie tak, aby bola  
12  
uvedená sankcia splnená.  
RRZ, Strednodobý semafor, verzia 2022/07, august 2022.  
Podľa čl. 5 ods. 6 písm. a) ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti ministerstvo financií  
13  
14  
viaže od prvého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po zverejnení výšky dlhu výdavky štátneho rozpočtu vo  
výške 3 % z celkových výdavkov štátneho rozpočtu schválených zákonom o štátnom rozpočte na príslušný  
rozpočtový rok znížených o výdavky na správu štátneho dlhu, o prostriedky Európskej únie, prostriedky štátneho  
rozpočtu na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, odvody do Európskej  
únie, transfery Sociálnej poisťovni a o výdavky na likvidáciu škôd spôsobených živelnými pohromami.  
www.rrz.sk  
7
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2021  
výdavkov zo schváleného štátneho rozpočtu na rok 2023 (čo je približne 600 mil. eur). Zároveň  
by do 15. októbra 2023 mala predložiť do národnej rady návrh rozpočtu verejnej správy  
na rok 2024 s vyrovnaným alebo prebytkovým saldom a nerastúcimi výdavkami.  
Vzhľadom na odhadovaný vývoj deficitu v rokoch 2022 a 202315 by splnenie týchto  
sankcií znamenalo výrazný destabilizujúci zásah do hospodárskeho vývoja na  
Slovensku.  
Limit verejných výdavkov  
Ústavný zákon ako nevyhnutnú súčasť zodpovedného hospodárenia predpokladal od samého  
začiatku okrem limitu na dlh aj zavedenie operatívneho nástroja riadenia rozpočtu –  
výdavkových limitov. Napriek tomu do roku 2022 tento hlavný operatívny nástroj nebol  
uzákonený, čím dochádzalo k protiústavnému stavu16. Až po vyše 10 rokoch s účinnosťou od  
1. apríla 2022 sa limit verejných výdavkov stáva hlavným rozpočtovým nástrojom na dosiahnutie  
dlhodobej udržateľnosti verejných financií, pričom limity by sa prvýkrát mali uplatniť na roky  
2023 až 2025. RRZ túto legislatívnu zmenu uvítala, nakoľko schválením prvých limitov  
verejných výdavkov v NR SR a ich implementáciou do rozpočtového procesu by tak  
došlo k odstráneniu stavu, ktorý porušoval ústavný zákon.  
Žiaľ, výdavkové limity zatiaľ neboli schválené. Bráni tomu absencia finálnej dohody medzi  
MF SR a RRZ ohľadne metodiky výpočtu limitov17, a preto RRZ zatiaľ nemôže predložiť  
vypočítané výdavkové limity do NR SR. V záujme sfunkčnenia výdavkových limitov považuje  
RRZ za kľúčové, aby bola včas dosiahnutá dohoda s MF SR na metodike. Keďže termín na  
predloženie návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2023 až 2025 do NR SR, ktorý by už mal byť  
zostavený v súlade platnými limitmi, je do 15. októbra 2022, limity by mali byť schvaľované počas  
septembrovej schôdze NR SR18. V prípade dohody na metodike v neskoršom období by  
existovalo riziko potreby prepracovania vládou schváleného návrhu rozpočtu verejnej správy  
predloženého do NR SR.  
K posilneniu záväznosti výdavkových limitov by výrazne prispelo aj ich ústavné  
ukotvenie tak, ako sa pôvodne predpokladalo v návrhu novely ústavného zákona o rozpočtovej  
zodpovednosti. Výrazne by sa tým znížilo riziko, že tento nástroj bude podliehať zmenám, ktoré  
15  
RRZ odhaduje deficit verejnej správy vo výške 3,7 % HDP v roku 2022 a 3,1 % HDP v roku 2023. MF SR v súčasnosti  
odhaduje deficit vo výške 4,9 % HDP v roku 2022.  
GIBA, M., BUJŇÁK, V.: Ústavnoprávna analýza vybraných ustanovení ústavného zákona o rozpočtovej  
16  
zodpovednosti zo dňa 31.07.2020, s. 29: „Ak v súčasnosti nejestvujú efektívne výdavkové limity, ktorých existenciu  
predpokladá čl. 7 ods. 3 v spojení s čl. 1 ÚZoRZ, potom ide o protiústavný stav, za ktorý nesú zodpovednosť tie  
subjekty, ktoré majú povinnosť tieto limity v adekvátnej podobe vytvoriť. Je dôležité im túto skutočnosť intenzívne  
pripomínať a pritom zdôrazňovať, že nejde o maličkosť, ale o otázku dodržiavania ústavného poriadku štátu.“  
17  
Príprava metodiky a diskusie na technickej úrovni s MF SR začali ešte pred schválením novely zákona. Väčšinu  
významných pripomienok nevyhnutných pre výpočet limitov na roky 2023 až 2025 sa podarilo rokovaniami  
vyriešiť, vďaka čomu RRZ dňa 31. mája 2022 metodiku na svojom zasadnutí schválila a MF SR udelilo predbežný  
súhlas s jej znením. Vzhľadom na celkovú komplexnosť a náročný proces implementácie si však MF SR vyžiadalo  
ešte dodatočný čas na jej posúdenie do 11. júla 2022. Dňa 8. júla 2022 MF SR zaslalo RRZ list, ktorým vznieslo  
pripomienky k predbežnému zneniu metodiky a až do ich vyriešenia predbežný súhlas s metodikou stiahlo. Na  
dané pripomienky RRZ odpovedala obratom listom, pričom dňa 14. júla 2022 sa uskutočnilo stretnutie, na ktorom  
bola deklarovaná obojstranná súčinnosť pri hľadaní dohody. K dnešnému dňu RRZ nemá zo strany MF SR reakciu  
na navrhované riešenia RRZ.  
18  
V zmysle harmonogramu schôdzí NR SR je štandardný termín na doručenie návrhov, ktoré by mali byť zaradené  
na septembrovú schôdzu NR SR, do 26. augusta 2022.  
www.rrz.sk  
8
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2021  
oslabia alebo úplne zrušia jeho schopnosť zabezpečovať efektívne napĺňanie hlavného cieľa  
výdavkových limitov. Navyše zavedenie výdavkových limitov si vyžaduje aj úpravu  
existujúceho ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti tak, aby sa zabezpečila  
konzistentnosť pravidiel (sankcie, úľavy a únikové klauzuly) výdavkových limitov a dlhovej  
brzdy.  
Osobitné ustanovenia pre územnú samosprávu  
V prípade pravidiel týkajúcich sa samospráv sa sledujú tri oblasti: 1/ či štát finančne kryl  
straty samospráv; 2/ či došlo k presunutiu nových úloh a kompetencií na samosprávy  
bez finančného krytia a 3/ výška dlhu samospráv.  
•
•
RRZ konštatuje, že štát finančne nekryl straty samospráv. Štát však pokračoval  
v zlepšovaní hospodárenia samospráv19 poskytovaním úverov za veľmi  
výhodných podmienok (neúročené, bez zabezpečenia, s možnosťou ich odpustenia).  
Je potrebné prijať také legislatívne zmeny, ktoré stanovia pravidlá aj v tejto oblasti tak,  
aby sa zabránilo prípadnému selektívnemu zvýhodňovaniu samospráv a predchádzaniu  
ich platobnej neschopnosti v budúcnosti.  
Podľa dostupných informácií v priebehu roku 2021 nedošlo podľa RRZ  
k vytvoreniu nových úloh pre samosprávu, ktoré by si vyžadovali zabezpečenie  
ich financovania zo strany štátu20. Povinnosť zabezpečiť adekvátne finančné zdroje sa  
podľa ústavného zákona nevzťahuje na zmeny v existujúcich kompetenciách samospráv,  
ktoré nemajú významné finančné vplyvy a existujú mechanizmy, pomocou ktorých môže  
samospráva získať zdroje iným spôsobom (napr. zvýšením daní alebo prenesením  
nákladov na prijímateľov služieb)21.  
Výrazný vplyv na hospodárenie samospráv bude mať schválenie tzv. rodinného balíčka  
opatrení22 v júni 2022 v skrátenom legislatívnom konaní. Jeho súčasťou síce neboli nové  
povinnosti ani kompetencie, avšak prostredníctvom výpadku príjmov dôjde  
k zásadnému ovplyvneniu ich hospodárenia. Okrem náhleho poklesu príjmov  
19  
V roku 2021 vláda poskytla návratné finančné výpomoci dvom mestám (Košiciam a Prešovu) na výkon  
samosprávnych pôsobností v oblasti cestnej infraštruktúry, investícií do majetku miest a mestskej hromadnej  
dopravy. Vláda tiež upravila splátkový kalendár mestu Košice v rámci zmluvy o návratnej finančnej výpomoci  
z roku 2014.  
Ustanovenie ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti o zabezpečení primeraného financovania samospráv  
pri nových úlohách sa vzťahuje na nové úlohy pri výkone originálnej právomoci územnej samosprávy.  
Na financovanie nových úloh v rámci preneseného výkonu štátnej správy existuje ústavná garancia v rámci Ústavy  
(čl. 71 ods. 1 Ústavy: „Na obec a vyšší územný celok možno zákonom preniesť výkon určených úloh miestnej štátnej  
správy. Náklady takto preneseného výkonu štátnej správy uhrádza štát.“).  
20  
21  
Súčasné znenie ústavného zákona neobsahuje objektívne kritériá, ktoré by umožňovali RRZ jednoznačne  
vyhodnotiť súlad s ústavným zákonom. Objektívne hodnotenie vplyvu presunutých kompetencií na rozpočty  
samospráv nie je možné kvôli chýbajúcej porovnávacej základni. Na to, aby sa ústavný zákon v tejto oblasti stal  
účinným, by bolo potrebné uskutočniť audit, ktorý by zhodnotil aktuálny stav kompetencií samospráv a ich  
finančné krytie zo strany štátu. RRZ okrem iného považuje za dôležité vyhodnocovať vplyvy opatrení v kontexte  
dlhšieho časového obdobia a tiež toho, ako sa v čase tieto úlohy menia aj vo vzťahu k ich finančným zdrojom.  
Ide o zvýšenie prídavkov na dieťa, daňového bonusu a zavedenia príspevku na voľnočasové aktivity detí. Vládny  
návrh o financovaní voľného času dieťaťa sa v NR SR prijal bez toho, aby prešiel medzirezortným pripomienkovým  
konaním v skrátenom legislatívnom procese dňa 24. mája 2022. Následne ho prezidentka vrátila na opätovné  
prerokovanie, k opätovnému schváleniu zákona v NR SR došlo 22. júna 2022.  
22  
www.rrz.sk  
9
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2021  
a zhoršenia salda oproti súčasnej legislatíve dôjde aj k skokovému zvýšeniu  
pomerového ukazovateľa dlhu s dopadom na možné sankcie až pokuty pre  
samosprávy. Ústavný zákon neumožňuje vytvárať nové úlohy pre samosprávy bez  
zabezpečenia adekvátneho financovania. Hoci opačný postup zákon explicitne  
nespomína, logicky z toho vyplýva, že výrazné znižovanie financovania samospráv má  
byť doplnené adekvátnym znížením povinností alebo auditom adekvátnosti  
financovania samospráv – k čomu nedošlo23.  
Z hľadiska transparentnosti prijímania opatrení s presahom na rozpočty samospráv  
došlo k zavedeniu24 povinnosti vyčísľovať vplyvy nových opatrení na samosprávy  
v rámci doložiek vplyvov spolu s uvedením informácie, či sa ustanovujú nové  
úlohy samosprávam v zmysle ústavného zákona.  
•
V prípade samospráv s nadmerným dlhom25 boli ukončené správne konania o uložení  
pokuty za rok 2020. Kým všetky VÚC mali dlh pod stanoveným limitom, zo  
42 prvotne identifikovaných obcí po zohľadnení zákonných výnimiek a kontrole  
vykázaných hodnôt bola pokuta uložená 5 obciam. Za rok 2021 hrozí pokuta  
predbežne 41 obciam, v súčasnosti prebieha overovanie vykázaných hodnôt. Ďalších  
40 obcí bolo oslovených, pretože nepodali potrebné finančné výkazy. Všetky VÚC mali  
aj za rok 2021 dlh pod zákonom stanoveným limitom.  
Plnenie dlhového pravidla samospráv s možnosťou uloženia pokuty MF SR prvýkrát  
posudzovalo za rok 2015, zatiaľ však nezverejnilo ani jedno vyhodnotenie. RRZ  
odporúča, aby MF SR transparentne zverejňovalo26 všetky informácie súvisiace  
s overovaním výšky dlhu samospráv a uložením pokút.  
Pravidlá rozpočtovej transparentnosti  
Pravidlá rozpočtovej transparentnosti definované ústavným zákonom boli  
z formálneho hľadiska takmer v plnej miere splnené. Makroekonomické a daňové  
prognózy boli schválené príslušnými nezávislými výbormi a zverejnené v termínoch, ktoré  
ukladá ústavný zákon. Rozpočet verejnej správy na roky 2022 až 2024 obsahoval s výnimkou  
informácií o väčšine podnikov s majetkovou účasťou Ministerstva zdravotníctva SR  
(zdravotnícke zariadenia a Všeobecná zdravotná poisťovňa) všetky zákonom definované údaje.  
Súhrnná výročná správa za rok 2020 obsahovala všetky údaje stanovené zákonom.  
RRZ popri zákonom definovaných požiadavkách posudzuje rozpočtovú transparentnosť  
aj z hľadiska vypovedacej schopnosti a zrozumiteľnosti informácií uvedených  
v hodnotených dokumentoch, konzistentného použitia metodiky ESA2010 a miery kontroly  
parlamentu nad schvaľovaním a plnením rozpočtu. Do týchto oblastí smerovali aj odporúčania  
23  
Inak by bolo možné obchádzať ustanovenia zákona simultánnym zvýšením povinností aj financovania a neskorším  
znížením financovania, čo by v konečnom dôsledku znamenalo len zvýšenie povinností bez finančného krytia.  
Zmena sa zaviedla prostredníctvom aktualizácie Jednotnej metodiky pre posudzovanie vybraných vplyvov, ktorú  
24  
schválila vláda uznesením dňa 8. júna 2022 s účinnosťou od 10. júna 2022.  
Prekročenie limitu dlhu vo výške 60 % bežných príjmov predchádzajúceho roka. Presná definícia ukazovateľa  
25  
je uvedená v prílohe 6.  
26  
RRZ nemá k dispozícii upravené finálne podkladové údaje o výške dlhu obcí, ktoré MF SR zistilo v rámci  
overovania vykázaných hodnôt v identifikovaných obciach.  
www.rrz.sk  
10  
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2021  
RRZ v správe z augusta 202127. Vo viacerých oblastiach došlo v roku 2021 k zlepšeniu  
v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi, avšak niektoré negatíva naďalej pretrvávajú.  
Pozitívne možno vnímať nasledovné zmeny, ktoré sa začali postupne implementovať do  
rozpočtového procesu resp. prispeli ku skvalitneniu analytických výstupov RRZ:  
•
Rada hodnotí pozitívne skutočnosť, že s cieľom lepšie a transparentnejšie pripravovať  
predpoklady rozpočtu došlo k rozšíreniu nezávislého posúdenia položiek príjmov  
a vybraných výdavkov28.  
•
Pokračovala snaha o zefektívnenie verejných investícií cez princíp nulového  
štartovacieho rozpočtu (zero-based budgeting). Jej cieľom je zohľadnenie pripravenosti  
a ekonomickej návratnosti nových investícií. Malo by to časom automaticky znamenať  
aj vytvorenie zásobníka pripravených investičných projektov, ktoré by mohli zväčšiť  
schopnosť štátu efektívne investovať.  
•
•
Zvýšila sa informovanosť NR SR a verejnosti o použití všetkých rozpočtovaných  
rezerv29 v priebehu daného roka, keďže súčasťou rozpočtu sa stali aj informácie  
o čerpaní daných rezerv k 31. augustu 202130.  
Došlo k zlepšeniu prístupu RRZ k údajom od iných inštitúcií potrebných pre riadne  
vykonávanie svojho mandátu31. Ide najmä o údaje z oblasti sociálnych vecí (dôchodkový  
systém, sociálne dávky, služby zamestnanosti, sociálne služby), zdravotníctva, vysokého  
školstva a registra obyvateľov.  
Popri uvedených pozitívach RRZ identifikovala aj nedostatky, ktorých náprava by mohla viesť  
k ďalšiemu skvalitneniu rozpočtovej transparentnosti a celého rozpočtového procesu:  
•
Naďalej chýba skutočné viacročné rozpočtovanie. Rozpočet bol zostavený  
v súlade s rozpočtovým cieľom iba v roku 2022, nie v ďalších rokoch. Kľúčové  
ukazovatele rozpočtu (štrukturálne saldo, prognóza hrubého a čistého dlhu) boli  
opakovane prezentované za predpokladu splnenia rozpočtových cieľov, čím vytvárali  
priaznivejší obraz o verejných financiách v porovnaní s jeho aktuálnym stavom.  
•
Súčasný legislatívny rámec schvaľovania rozpočtu v Národnej rade SR nie je  
z pohľadu predmetu a obsahu schvaľovaných dokumentov vyhovujúci.  
Schvaľovanie hotovostného štátneho rozpočtu NR SR na najbližší rok je dané historicky  
a už nepostačuje na zachytenie kľúčových sledovaných parametrov verejných financií  
27  
28  
Vyhodnotenie plnenia odporúčaní RRZ je uvedené v prílohe 2.  
Prognóza Výboru pre daňové prognózy sa od začiatku roku 2021 rozšírila o nasledovné položky: príjmy z predaja  
emisných kvót, nedaňové príjmy Národnej diaľničnej spoločnosti, dividendy, odvod z hazardných hier,  
nemocenské dávky, dávky zo starobného a invalidného poistenia a dávky v nezamestnanosti,.  
Ide o §10, ods.4 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy.  
Prehľad o čerpaní rezerv za celý rok 2021 bol v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách zverejnený v rámci  
štátneho záverečného účtu.  
Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti (čl. 4, ods. 2) síce priznáva RRZ právo vyžadovať súčinnosť od  
subjektov verejnej správy pri poskytovaní údajov súvisiacich s výkonom jej pôsobnosti, ale v praxi toto ustanovenie  
nepostačovalo na to, aby oslovené subjekty poskytli potrebné údaje. Z toho dôvodu sa do príslušných zákonov  
upravujúcich konkrétnu oblasť explicitne doplnila povinnosť poskytovať údaje RRZ.  
29  
30  
31  
www.rrz.sk  
11  
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2021  
a všetkých zmien vo verejných financiách v súlade s európskou metodikou ESA2010  
a najlepšou medzinárodnou praxou32. To následne zabraňuje kvalitnejšej diskusii napr.  
pri novele štátneho rozpočtu33, ako aj jednoduchšej implementácii výdavkových  
limitov34.  
•
Významné legislatívne zmeny35 sa opakovane schvaľujú aj po tom, ako vláda  
schválila návrh rozpočtu a predložila ho do parlamentu, pričom ich vplyvy sa už  
do rozpočtu nezahŕňajú. Nižšia transparentnosť v oblasti rozhodovania o zahrnutí  
opatrení do rozpočtu verejnej správy sťažuje vyhodnotenie rozpočtu z pohľadu  
dosiahnutia deklarovaných cieľov v oblasti salda rozpočtu.  
•
•
K zlepšeniu informovanosti by mohlo dôjsť u štátnych podnikov. Stručný  
komentár k predpokladaným hospodárskym výsledkom jednotlivých podnikov by  
umožnil lepšie posúdenie prípadných rizík plynúcich z hospodárenia podnikov vo  
vlastníctve štátu, resp. MH Manažment, a.s.  
K lepšej vypovedacej hodnote ukazovateľa čisté bohatstvo by mohlo napomôcť  
ocenenie zatiaľ nevyčíslených zložiek čistého bohatstva. Z pohľadu hlbšej analýzy  
vplyvov opatrení vlády na čisté bohatstvo je potrebné vytvoriť technické predpoklady pre  
zber údajov a v spolupráci s RRZ definovať metodiku previazania zmeny čistého  
bohatstva so saldom rozpočtu.  
32  
33  
Zostavovanie rozpočtov viacerých členských krajín OECD (napríklad Austrália, Nový Zéland, Rakúsko, Dánsko,  
Veľká Británia, Švajčiarsko) vychádza z akruálnych princípov (podľa Accrual practices and reform experiences in  
OECD countries, Results of the 2016 OECD Accruals Survey, OECD Journal on Budgeting, Volume 2016 Issue 1).  
Chýbajúce vyčíslenie deficitu v metodike ESA2010.  
34  
35  
Výdavkové limity sú definované v ESA2010 metodike.  
Vláda dňa 3. novembra 2021 schválila novelu zákona o sociálnom poistení, v ktorej sa navrhlo zrušenie ročného  
zúčtovania v sociálnom poistení v súvislosti s pripravovanou daňovo-odvodovou reformou. Vplyv tejto  
legislatívnej zmeny neposudzoval pred schválením rozpočtu v parlamente Výbor pre daňové prognózy. Na 51.  
schôdzi NR SR v novembri 2021 bola schválená legislatívna zmena vo financovaní cirkevných a súkromných  
školských zariadení s účinnosťou od 1. januára 2022, ktorá rovnako nebola zapracovaná v rozpočte VS.  
www.rrz.sk  
12  
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2021  
Vývoj hrubého dlhu od roku 2011  
Dlh verejnej správy, v % HDP  
Dlh verejnej správy dosiahol ku koncu roka 2021 úroveň 63,1 % HDP  
a prekonal tak najvyššie sankčné pásmo dlhovej brzdy.  
Dosiahnutá úroveň dlhu za rok 2021 je spojená so sankciami druhého  
pásma (predloženie opatrení na zníženie dlhu, zmrazenie platov  
členov vlády). Vláda je dočasne oslobodená od sankcií spojených  
s prekročením tretieho, štvrtého a piateho pásma, keďže v máji 2021  
sa schválilo programové vyhlásenie vlády.  
Prognóza RRZ predpokladá, že hrubý dlh do konca roka 2025  
poklesne o 10,8 p.b.. Najviac sa na poklese bude podieľať vysoká  
miera inflácie a postupné rozpúšťanie hotovostnej rezervy.  
Bez prijatia konsolidačných opatrení by úroveň dlhu v roku 2023  
dočasne klesla pod horný limit dlhovej brzdy, v nasledujúcich rokoch  
by však opäť prekročila horný limit.  
skutočnosť  
prognóza RRZ (strednodobý výhľad)  
Zmena dlhu bez jednorazových vplyvov a vplyvu hotovosti na účtoch  
medziročné zmeny, vperc. bodoch HDP  
14,0  
12,0  
10,0  
8,0  
V rokoch 2020 a 2021 by verejný dlh bez zmien  
v hotovostnej rezerve a bez jednorazových vplyvov  
vzrástol o 3,0 p.b.  
hrubý dlh klesá v dôsledku  
jednorazových opatrení  
Dlh bez jednorazových vplyvov  
Hrubý dlh  
Čistý dlh  
k poklesu dlhu prispelo  
aj hospodárenie vlády  
Pokles hrubého dlhu až na 53,9 % HDP v rokoch  
2022 a 2023 by mal zabezpečiť najmä nárast  
nominálneho HDP ovplyvnený vysokou mierou  
inflácie, a to aj napriek očakávanému nárastu  
úrokových sadzieb súvisiacich s obsluhou  
verejného dlhu.  
bez jednorazových vplyvov  
6,0  
4,0  
4,6  
1,7  
2,0  
0,2  
0,0  
-2,0  
-4,0  
-6,0  
Jednorazové opatrenia vlády boli v rokoch 2020 až  
2022 určené najmä na tlmenie dôsledkov pandémie  
či poskytnutie pomoci Ukrajine.  
-2,4  
-3,4  
2014  
2015  
2016  
2017  
2018  
2019  
2020  
2021  
2022  
2023  
2024  
2025  
skutočnosť  
prognóza RRZ (strednodobý výhľad)  
kumulatívne príspevky, v perc. bodoch HDP  
Podľa prognózy RRZ by mal hrubý dlh verejnej správy v pomere  
k HDP poklesnúť medzi rokmi 2021 a 2025 o 10,8 p.b.  
10,1  
Trvalý vplyv rozpočtovej politiky  
Likvidné finančné aktíva  
Iné faktory  
-5,2  
Najväčší vplyv na pokles dlhu v tomto časovom horizonte bude  
mať rast nominálneho HDP ovplyvnenývysokou mierou inflácie  
(po zohľadnení úrokových nákladov) a postupné rozpúšťanie  
naakumulovaných likvidných finančných aktív.  
0,4  
Rozdiel vplyvu rastu ekonomiky  
a úrokov  
-17,7  
RRZ očakáva, že hospodárenie vlády spolu s jednorazovými vplyvmi  
budú dlh medzi rokmi 2021 až 2025 navyšovať.  
1,6  
Jednorázové vplyvy  
-15,0 -10,0 -5,0  
0,0  
5,0  
10,0 15,0  
Zdroj: MF SR, ŠÚ SR, RRZ  
www.rrz.sk  
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2021  
Dlhový limit pre obce a VÚC  
Vyhodnotenie roku 2020  
Dodržiavanie dlhového limitu bolo ministerstvom financií  
prvýkrát vyhodnotené za rok 2015. Limit je definovaný ako  
60 % bežných príjmov predchádzajúceho roka a pri jeho  
nedodržaní hrozia samosprávam pokuty.  
42  
2 926  
obcí vykázalo  
dlh nad 60 %  
počet obcí  
43  
obcí nepredložilo  
výkazy  
zmena starostu/primátora  
(výnimka z platenia pokuty)  
obec bola v nútenej správe  
(pokuta sa na ňu nevzťahuje)  
1
39  
0
1
oslovenie  
hlavných  
kontrolórov  
pokuta uložená v minulosti  
a dlh sa nezvyšoval  
reštrukturalizácia z čias  
nútenej správy  
1
82  
obec napriek výzvam  
nepredložila výkazy  
(pokutovaná iným spôsobom)  
otvorené  
4+1 správne  
konanie  
objem záväzkov nebol  
vykázaný správne  
77  
1
1
uloženie  
pokuty*  
5
dodatočné  
zistenie  
zaplatená  
pokuta  
splátkový kalendár  
4
1
Tokajík (SP)  
Oľka (ML)  
Dunajský Klátov (DS)  
Kaľamenová (TR)  
702,49  
294,29  
196,63  
51,61  
Bertotovce (PO)  
15 361,66  
*Stav k 07.06.2022. Uložené pokuty sú uvedené v eurách.  
Všetky vyššie územné celky mali dlh pod 60 % limitom.  
Vyhodnotenie roku 2021  
Predbežne bolo identifikovaných 43 obcí s dlhom nad 60 %. Z toho po zohľadnení zákonných výnimiek MF SR  
požiadalo o preverenie poskytnutých údajov 41 hlavných kontrolórov obcí. Momentálne prebieha kontrola  
vykázaných dlhov. Ďalších 40 obcí bolo oslovených, pretože nepredložili potrebné finančné výkazy. Všetky VÚC mali  
dlh pod 60 % aj v roku 2021.  
Zdroj: MF SR, Štátna pokladnica, RRZ  
www.rrz.sk  
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2021  
1 Prehľad rozpočtových pravidiel týkajúcich sa Slovenska  
Slovenská republika v súčasnosti funguje v priestore štandardných fiškálnych pravidiel  
definovaných národnou legislatívou a legislatívou Európskej únie. Napriek rozdielnym  
prístupom k definícii pravidiel, ich spoločným cieľom je predovšetkým zamedziť vládam  
vytvárať vysoké deficity vedúce k neudržateľným úrovniam verejného dlhu, podporovať  
realizáciu proticyklickej fiškálnej politiky, zvýšiť kredibilitu rozpočtového procesu a znížiť  
informačnú asymetriu prostredníctvom zverejňovania relevantných údajov.  
Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorého pravidlá sú predmetom  
hodnotenia tejto správy, nie je jediným zdrojom fiškálnych pravidiel a postupov  
uplatňovaných na Slovensku. Nemenej dôležité sú pravidlá určené bežnými zákonmi:  
rozpočtové pravidlá verejnej správy, územnej samosprávy a zákon o štátnom rozpočte. Okrem  
týchto pravidiel definovaných na národnej úrovni sa na Slovensko vzťahujú aj pravidlá  
európskeho spoločenstva a pravidlá vyplývajúce z medzinárodných zmlúv (prehľad je uvedený  
v schéme 1).  
Schéma 1: Prehľad pravidiel a postupov upravujúcich hospodárenie SR  
Národné pravidlá  
Medzinárodné pravidlá  
Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti  
• dlhová brzda (46-56 % HDP v roku 2021*)  
Pakt stability a rastu  
• deficit < 3 % HDP, dlh < 60 % HDP  
• procedúra nadmerného deficitu  
• limit verejných výdavkov (bez špecifikácie)  
• pravidlá pre samosprávy, uloženie pokuty pre  
samosprávy s dlhom nad 60 % bežných príjmov  
• pravidlá transparentnosti  
• strednodobý cieľ, odstupňovanie tempa  
konsolidácie (výška dlhu, produkčná medzera)  
• procedúra výraznej odchýlky  
• zohľadnenie štrukturálnych reforiem a investícií  
• znižovanie dlhu nad 60 % HDP o 1/20 ročne  
• výdavkové pravidlo  
Zákony o rozpočtových pravidlách  
• dlh samosprávy < 60 % bežných príjmov, postup  
výpočtu pokuty pri prekročení hranice  
• polo-automatické sankcie  
• posudzovanie návrhu rozpočtu EK (do 15.10.)  
• posilnenie dohľadu nad krajinami s ťažkosťami  
• splátky dlhu samospráv < 25 % upravených  
bežných príjmov  
• pravidlo vyrovnaného rozpočtu (z fiškálneho  
kompaktu) vrátane korekčného mechanizmu  
• vyhodnocovanie štátneho rozpočtu  
• termín predkladania návrhu rozpočtu  
• súhrnná výročná správa  
Smernica 2011/85/EU (súčasť Paktu stability  
a rastu)  
Požiadavky na národné rozpočtové rámce:  
• účtovníctvo, štatistika, audit  
• nezávislé prognózy, citlivostné scenáre  
• numerické pravidlá, strednodobé rámce  
• transparentnosť  
• limit verejných výdavkov  
Zákon o štátnom rozpočte  
• určuje príjmy, výdavky, maximálny schodok  
„Fiškálny kompakt“  
• pravidlo vyrovnaného rozpočtu  
• strednodobý cieľ do národnej legislatívy  
• korekčný mechanizmus  
• výdavky môžu byť prekročené max. o 1 %  
• platí vždy len na jeden rok  
Zákon o účtovníctve  
• znižovanie dlhu nad 60 % HDP o 1/20 ročne  
• definuje účtovné jednotky a účtovné povinnosti  
* Ide o dolný a horný limit dlhovej brzdy počas prechodného obdobia. Počnúc rokom 2018 klesajú o 1 percentuálny bod ročne, až kým  
nedosiahnu 40 resp. 50 % HDP v roku 2027.  
Zdroj: RRZ  
www.rrz.sk  
15  
 
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2021  
Počas roku 2021 došlo k viacerým novelizáciám zákona o rozpočtových pravidlách verejnej  
správy a zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, pričom išlo o zmeny, ktoré  
spresnili nastavenie aktuálnych pravidiel (podrobne v Boxe 1).  
Box 1: Prehľad najvýznamnejších zmien v rozpočtových pravidlách v roku 2021 (usporiadané  
chronologicky)  
Zákon č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy sa v roku 2021 novelizoval štyrikrát:  
•
•
•
zákonom č. 214/2021 Z.z., o podpore ekologických vozidiel cestnej dopravy  
zákonom č. 368/2021 Z. z., o mechanizme na podporu obnovy a odolnosti  
zákonom č. 310/2021 Z.z., ktorý novelizoval zákon č. 177/2018 Z.z. o niektorých opatreniach na  
znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a zákon  
č. 221/2019 Z.z. (zákon proti byrokracii)  
•
zákonom č. 503/2021 Z.z., ktorý novelizoval zákon č. 280/2017 Z.z. o poskytovaní podpory  
a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a zákon č. 292/2014 Z.z. o príspevku  
poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov  
Najvýznamnejšie vecné zmeny v zákone o rozpočtových pravidlách verejnej správy sú nasledovné:  
•
doplnili sa pravidlá pre obstaranie ekologického vozidla  
•
doplnili sa pravidlá pre použitie prostriedkov z mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti  
v súlade s použitím prostriedkov Európskej únie  
Zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy sa počas roka 2021 novelizoval  
jedenkrát:  
•
Zákonom č. 201/2021 Z. z., ktorým sa doplnil zákon č. 583/2004 Z. z., ktorý dopĺňa vecnú zmenu  
ohľadom uhrádzania výdavkov spojených s údržbou majetku, ktorého majiteľ je neznámy  
a obec ho používa na verejný účel  
Najvýznamnejšia zmena v rozpočtových pravidlách nastala v marci 2022 prostredníctvom  
novely zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy36, ktorou sa do  
zákona dostal limit verejných výdavkov ako systémový rozpočtový nástroj na zabezpečenie  
dlhodobej udržateľnosti verejných financií a ukotvenie proticyklickej rozpočtovej politiky  
(podrobný popis pravidla je uvedený v prílohe 3).  
Súčasťou rovnakej novely zákona o rozpočtových pravidlách je aj riešenie prístupu RRZ  
k údajom potrebných pre vykonávanie svojho mandátu37. Ide najmä o údaje z oblasti sociálnych  
vecí (dôchodkový systém, sociálne dávky, služby zamestnanosti, sociálne služby), zdravotníctva,  
vysokého školstva a registra obyvateľov.  
36  
Zákon č. 101/2022 Z.z., ktorým sa novelizoval zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy,  
ktorým sa legislatívne ukotvili limity verejných výdavkov bola schválená Národnou radou SR dňa 16. marca 2022  
s účinnosťou od 1. apríla 2022, pričom limity by sa prvýkrát mali uplatniť na roky 2023 až 2025.  
Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti (čl. 4, ods. 2) síce priznáva RRZ právo vyžadovať súčinnosť od  
37  
subjektov verejnej správy pri poskytovaní údajov súvisiacich s výkonom jej pôsobnosti, ale v praxi toto ustanovenie  
nepostačovalo na to, aby oslovené subjekty poskytli potrebné údaje. Z toho dôvodu sa do príslušných zákonov  
upravujúcich konkrétnu oblasť explicitne doplnila povinnosť poskytovať údaje RRZ.  
www.rrz.sk  
16  
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2021  
2 Plnenie hlavného cieľa zákona - dlhodobej udržateľnosti  
hospodárenia SR  
Hlavným cieľom zákona o rozpočtovej zodpovednosti je dosiahnutie dlhodobej udržateľnosti  
hospodárenia Slovenskej republiky (článok 1). Zákon tak konkrétnymi pravidlami podporuje  
ochranu dlhodobej udržateľnosti hospodárenia SR so zreteľom na dodržiavanie princípov  
transparentnosti a efektívnosti vynakladania verejných prostriedkov, ktorá bola v roku 2020  
ukotvená v novele Ústavy Slovenskej republiky38.  
RRZ každoročne vyhodnocuje ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti v súlade s ustanoveniami  
ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti s cieľom dosiahnuť dlhodobú udržateľnosť  
hospodárenia Slovenskej republiky. Hodnotenie situácie vo verejných financiách v dlhodobom  
horizonte berie do úvahy súčasné nastavenie politík. Správa o dlhodobej udržateľnosti je  
publikovaná pravidelne k 30. aprílu a vždy do 30 dní po prerokovaní programového vyhlásenia  
vlády a vyslovení dôvery vláde39.  
Graf 2: Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti (% HDP)  
Zdroj: RRZ  
Aktuálny odhad ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti z augusta 202240 je vo výške  
5,4 % HDP, čo znamená, že riziká spojené s dlhodobou udržateľnosťou sú na vysokej  
úrovni41. K tomu, aby hrubý verejný dlh SR do roku 2072 pri predpokladanom  
38  
Ústavným zákonom č. 422/2020 Z. z. sa s účinnosťou od 1. januára 2021 doplnil článok 55a do Ústavy Slovenskej  
republiky č. 460/1992 Zb.  
39  
Správy zverejňované k 30. aprílu hodnotia vývoj dlhodobej udržateľnosti vychádzajúc zo zverejnených výsledkov  
hospodárenia za predchádzajúci rok a nastavených politík ku koncu predchádzajúceho roka. Mimoriadne správy  
(zverejnené do 30 dní po prerokovaní programového vyhlásenia vlády) môžu obsahovať aj odhad na základe  
aktuálnejších údajov o vývoji verejných financií.  
40  
RRZ, Strednodobý semafor, verzia 2022/07, august 2022. Ide o zjednodušený odhad ukazovateľa na základe  
aktuálne odhadovaného vývoja štrukturálneho primárneho salda do roku 2025, keďže na rozdiel od štandardne  
zverejňovaných hodnotení dlhodobej udržateľnosti nevychádza z kompletne zostaveného základného scenára na  
najbližších 50 rokov. Zodpovedajúca trajektória vývoja dlhu do roku 2072 je uvedená v prílohe 5.  
41  
Ukazovateľ do hodnoty 1 % HDP RRZ považuje za miernu odchýlku s nízkou mierou rizika pre dlhodobú  
udržateľnosť. Táto hranica zodpovedá neistote spojenej s dlhodobými projekciami, keď z dôvodu štandardnej  
www.rrz.sk  
17  
 
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2021  
makroekonomickom a demografickom vývoji podľa základného scenára neprekročil horný limit  
daný ústavným zákonom, by bolo potrebné prijať v strednodobom horizonte opatrenia trvalo  
zvyšujúce verejné príjmy a/alebo znižujúce verejné výdavky tak, aby ich výsledný vplyv na saldo  
po zohľadnení makroekonomických efektov fiškálnej politiky dosiahol približne 5,4 % HDP  
(6,7 mld. eur).  
Oproti roku 2021 RRZ odhaduje zhoršenie ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti o 1,5 p.b.  
do pásma vysokého rizika. K zhoršeniu ukazovateľa prispievajú najmä odhadované vplyvy  
konfliktu na Ukrajine vyvolanom Ruskom42 (príspevok 0,7 p.b.) a rozpočtové vplyvy  
opatrení vlády (s príspevkom 0,6 p.b.)43. Medzi opatrenia s najvýraznejším vplyvom patrí  
tzv. rodinný balíček, ktorý prispieva k zhoršeniu udržateľnosti o 0,7 p.b. Nakoľko rok  
2022 je východiskovým rokom pre výpočet limitov od roku 2023, výrazne vyšší odhad deficitu za  
rok 202244 vytvára riziko pre ďalšie zhoršenie udržateľnosti.  
K plneniu hlavného cieľa zákona by mala prispieť implementácia výdavkových limitov (viac  
v časti 3.3). Výdavkové limity pre roky 2023 a 2024, z dôvodu ich prvotného zavádzania,  
nevplývajú na samotný aktuálny rok 202245, ale zabezpečujú postupné zlepšovanie  
dlhodobej udržateľnosti, ak sa efektívne implementujú.  
aktualizácie predpokladov alebo zlepšovania metodológie môže dochádzať k väčšej zmene ukazovateľa.  
Ukazovateľ vo výške medzi 1 – 5 % HDP predstavuje podľa RRZ stredné riziko. Ukazovateľ nad 5 % HDP RRZ  
považuje za vysoké riziko pre dlhodobú udržateľnosť.  
42  
Ide o vplyv aktualizácie makroekonomickej prognózy na verejné financie, čo zjednodušene možno pripísať ruskej  
agresii, keďže odhad ukazovateľa na rok 2021 vychádzal z makroekonomickej prognózy zostavenej tesne pred  
vypuknutím vojny. Odhad neobsahuje vplyv záväzku vlády zvýšiť výdavky na obranu na 2 % HDP ročne. Ak by  
došlo k zahrnutiu tohto záväzku, príspevok vplyvu konfliktu na Ukrajine k zhoršeniu ukazovateľa udržateľnosti  
by bol 0,9 p.b. a ukazovateľ by dosiahol 5,6 % HDP.  
43  
Ostatné vplyvy zhoršujúce udržateľnosť v celkovej výške 0,2 p.b. majú metodický charakter a vyplývajú najmä  
z každoročného posunu 50 ročného horizontu základného scenára o jeden rok a dlhodobej indexácie dividend.  
Voči odhadu RRZ na rok 2022 na úrovni 3,7 % HDP (semafor, verzia 2022/07).  
RRZ pri indikatívnom výpočte limitu verejných výdavkov na roky 2023 a 2024 na účely programu stability  
44  
45  
skonštatovala, že by plné využite výdavkových limitov ku koncu roka 2024 len vykompenzovalo odhadované  
zhoršenie udržateľnosti v roku 2022 z dôvodu zahrnutia opatrení vlády (RRZ, Správa o dlhodobej udržateľnosti  
verejných financií za rok 2021, apríl 2022, str. 61).  
www.rrz.sk  
18  
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2021  
3 Plnenie pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
Podľa zákona o rozpočtovej zodpovednosti sú pravidlá rozpočtovej zodpovednosti tvorené  
číselným pravidlom o výške hrubého dlhu verejnej správy (článok 5 a súvisiace prechodné  
ustanovenia v článkoch 11 až 13), osobitnými pravidlami pre územnú samosprávu (článok 6),  
ukazovateľom dlhodobej udržateľnosti a limitom na verejné výdavky (článok 7).  
Pri vyhodnocovaní plnenia jednotlivých ustanovení RRZ vychádza zo záverov ústavnoprávnej  
analýzy, ktorú si RRZ dala vypracovať s cieľom podrobného vysvetlenia niektorých ustanovení  
zákona46.  
3.1 Limit dlhu verejnej správy  
Skutočnú úroveň dlhu ku koncu predchádzajúceho roka zverejňuje Eurostat vždy dvakrát ročne:  
v apríli a októbri. Keďže správa RRZ z augusta 2021, vzhľadom na termín jej prípravy, zachytávala  
iba aprílové zverejnenie výšky dlhu ku koncu roku 2020, súčasťou tejto správy je aktualizácia  
hodnotenia na základe októbrového zverejnenia. Aktualizácia je potrebná aj z toho dôvodu,  
že sankčné mechanizmy ústavného zákona obsahujú opatrenia, ktoré je možné vyhodnotiť len  
s dlhším časovým odstupom. Správa takisto obsahuje predbežné hodnotenie dlhu ku koncu roku  
2021 vychádzajúce z prvého zverejnenia jeho výšky v apríli 2022. RRZ popri vyjadrení názoru na  
to, či boli splnené požiadavky definované zákonom, posudzuje aj účinky sankcií, t.j. či viedli  
k zamýšľaným zmenám vo verejných financiách.  
Aktualizácia hodnotenia za rok 2020  
Koncom apríla 2021 Eurostat zverejnil, že hrubý dlh verejnej správy na Slovensku v pomere  
k HDP dosiahol na konci roku 2020 úroveň 60,6 %. Po revízii v rámci notifikácie v októbri 2021  
sa dlh verejnej správy za rok 2020 znížil na 59,7 % HDP. Aj podľa revidovanej výšky dlhu sa  
hrubý dlh SR nachádzal v najvyššom, piatom47 sankčnom pásme dlhového pravidla.  
Keďže platí dočasná výnimka48, na základe ktorej nedochádza k uplatňovaniu sankcií od  
tretieho pásma (vrátane), na dosiahnutú výšku dlhu za rok 2020 sa vzťahovali iba sankcie  
vyplývajúce z prekročenia druhého sankčného pásma dlhovej brzdy.  
Počas roku 2021 došlo k uplatneniu nasledujúcich sankcií:  
•
Vláda predloží na rokovanie Národnej rady SR návrh opatrení, ktorými navrhuje  
zabezpečiť zníženie dlhu. Zákon nestanovuje termín predloženia tohto návrhu.  
46  
GIBA, M., BUJŇÁK, V.: Ústavnoprávna analýza vybraných ustanovení ústavného zákona o rozpočtovej  
zodpovednosti zo dňa 31.07.2020. Analýza vypracovaná na základe zmluvy s Univerzitou Komenského v Bratislave,  
Právnickou fakultou zo dňa 22.05.2020.  
Najvyššie sankčné pásmo v roku 2020 znamenalo, že podiel hrubého dlhu na HDP je vyšší ako 57 % HDP, vrátane.  
Povinnosť uplatňovať sankcie spojené s prekročením tretieho, štvrtého a piateho sankčného pásma dlhovej brzdy  
sa nevzťahuje na obdobie 24 mesiacov od schválenia programového vyhlásenia vlády. Keďže Národná rada SR  
schválila dňa 30. apríla 2020 Programové vyhlásenie vlády SR na roky 2020 až 2024 a dňa 4. mája 2021 schválila  
Programové vyhlásenie vlády SR na roky 2021 až 2024, povinnosti vyplývajúce z prekročenia uvedených sankčných  
pásiem ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti by sa mohli uplatniť najskôr od mája 2023.  
47  
48  
www.rrz.sk  
19  
 
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2021  
Materiál s názvom Zdôvodnenie výšky hrubého dlhu SR a návrh opatrení na jeho zníženie49  
bol predložený na rokovanie Výboru NR SR pre financie a rozpočet, ktorý ho v novembri  
2021 vzal na vedomie. Táto požiadavka bola splnená.  
•
Platy členov vlády sa znížia na úroveň v predchádzajúcom rozpočtovom roku, ak ich platy  
v predchádzajúcom rozpočtovom roku boli nižšie.  
Platy členov vlády v roku 2021 medziročne poklesli50 oproti roku 2020. Táto požiadavka  
bola splnená.  
Hodnotenie za rok 2021  
Výšku hrubého dlhu verejnej správy ku koncu roka 2021 zverejnil Eurostat51 v apríli 2022. Pomer  
verejného dlhu k HDP za rok 2021 dosiahol 63,1 % HDP a naďalej bol nad najvyšším  
(piatym) sankčným pásmom vyplývajúcim z ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.  
K definitívnemu potvrdeniu dosiahnutej úrovne dlhu dôjde v októbri 2022, pričom splnenie  
prípadných sankcií bude možné vyhodnotiť až po skončení roku 2022.  
Sankcie súvisiace s prekročením tretieho až piateho sankčného pásma dlhovej brzdy vyplývajúce  
z ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti sa ani počas roka 2022 neuplatňujú kvôli  
dočasnej výnimke52. Platí teda, že dosiahnutá výška verejného dlhu za rok 2021 je spojená  
so sankciami vyplývajúcimi len z prekročenia druhého sankčného pásma dlhovej brzdy.  
Počas roku 2022 dochádza k uplatňovaniu nasledujúcich sankcií:  
•
Vláda predloží na rokovanie Národnej rady SR návrh opatrení, ktorými navrhuje  
zabezpečiť zníženie dlhu. Zákon nestanovuje termín predloženia tohto návrhu.  
Návrh opatrení zatiaľ nebol predložený. Jeho zverejnenie a predloženie Národnej  
rade SR sa na základe doterajšej praxe predpokladá v horizonte nasledujúcich 3-4  
mesiacov. Účinok týchto návrhov bol v minulosti často nedostatočný, a preto z pohľadu  
rozpočtového procesu by takýto návrh opatrení mal byť vždy predložený bezodkladne,  
49  
50  
Ministerstvo financií SR v novembri 2021 zverejnilo a predložilo na rokovanie Vlády SR písomné zdôvodnenie  
výšky dlhu vrátane návrhu opatrení na jeho zníženie. Vláda SR materiál schválila dňa 24. novembra 2021 v rámci  
43. rokovania pod číslom uznesenia 693/2021.  
Podľa §12 zákona č. 120/1993 Z.z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov členovi vlády patrí  
mesačne plat vo výške 1,5-násobku platu poslanca. Na základe informácií, ktoré si RRZ vyžiadala od Úradu vlády  
SR, plat člena vlády v roku 2021 je určený vo výške 4 590 eur. Plat člena vlády v roku 2020 bol určený vo výške  
4 914 eur. Funkčné príplatky (§13) predsedovi vlády a podpredsedom vlády sa medziročne nemenili a boli vo výške  
746,87 eur resp. 497,91 eur. Paušálne náhrady (§14) nemožno vztiahnuť pod pojem plat, keďže slúžia na pokrytie  
nákladov spojených s výkonom funkcie.  
Eurostat dňa 22. apríla 2022 zverejnil výšku dlhu a salda verejnej správy členských krajín Európskej únie.  
Povinnosť uplatňovať sankcie spojené s prekročením tretieho, štvrtého a piateho sankčného pásma dlhovej brzdy  
sa nevzťahuje na obdobie 24 mesiacov od schválenia programového vyhlásenia vlády. Keďže Národná rada SR  
schválila dňa 30. apríla 2020 Programové vyhlásenie vlády SR na roky 2020 až 2024 a dňa 4. mája 2021 schválila  
Programové vyhlásenie vlády SR na roky 2021 až 2024, povinnosti vyplývajúce z prekročenia uvedených sankčných  
pásiem ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti by sa mohli uplatniť najskôr od mája 2023.  
51  
52  
www.rrz.sk  
20  
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2021  
najneskôr v čase schvaľovania rozpočtu na vláde a rozpočet by mal tento návrh  
prirodzene obsahovať.  
•
Platy členov vlády sa znížia na úroveň v predchádzajúcom rozpočtovom roku, ak ich platy  
v predchádzajúcom rozpočtovom roku boli nižšie.  
Platy členov vlády v roku 2022 medziročne vzrástli53 oproti roku 2021. Táto požiadavka  
zatiaľ nebola splnená. Podľa vyjadrenia Úradu vlády SR sa hľadá procesne správny  
spôsob riešenia vzniknutej situácie tak, aby bola uvedená sankcia splnená.  
Zhodnotenie fungovania dlhovej brzdy  
Dlhová brzda nadobudla účinnosť v roku 2012. V tom istom roku dlh v pomere k HDP dosiahol  
51,9 % a prvýkrát sa dostal nad hranicu sankčných pásiem dlhovej brzdy. Od nadobudnutia  
účinnosti zákona hrubý dlh verejnej správy nikdy neklesol pod jeho prvé sankčné pásmo  
(graf 3).  
Graf 3: Vývoj dlhu a hranice stanovené zákonom o rozpočtovej  
zodpovednosti (% HDP)  
Pozn.: V grafe sú čiernou vyznačené jednotlivé hranice sankčných pásiem ústavného zákona  
(50 % HDP, 53 % HDP, 55 % HDP, 57 % HDP a 60 % HDP, od roku 2018 klesnú o 1 p.b. ročne).  
Zdroj: MF SR, ŠÚ SR, RRZ  
Ku koncu roka 2013 dosiahol podiel hrubého dlhu na HDP hodnotu 54,9 % HDP. Na konci  
roka 2019 oproti roku 2013 hrubý dlh klesol o 6,8 p.b. Pokles podielu dlhu k HDP v rokoch  
2014 a 2015 sprevádzal výhradne vplyv jednorazových faktorov ako napríklad príjmy  
z privatizácie, osobitného odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach (kompletný zoznam  
53  
Podľa §12 zákona č. 120/1993 Z.z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov členovi vlády patrí  
mesačne plat vo výške 1,5-násobku platu poslanca. Na základe informácií, ktoré si RRZ vyžiadala od Úradu vlády  
SR, plat člena vlády v roku 2022 je určený vo výške 4 905 eur. Plat člena vlády v roku 2021 bol určený vo výške  
4 590 eur. Funkčné príplatky (§13) predsedovi vlády a podpredsedom vlády sa medziročne nemenili a boli  
v zákonom stanovenej výške 746,87 eur resp. 497,91 eur. Paušálne náhrady (§14) nemožno vztiahnuť pod pojem  
plat, keďže slúžia na pokrytie nákladov spojených s výkonom funkcie.  
www.rrz.sk  
21  
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2021  
a sumy jednorazových faktorov sú uvedené v prílohe č. 4, tabuľka 8). Tieto jednorazové faktory  
nezlepšovali stav čistého bohatstva verejného sektora54, keďže pokles hrubého dlhu bol  
financovaný výhradne poklesom aktív a nárastom implicitných záväzkov. Bez vplyvu  
jednorazových faktorov by dlh v roku 2014 narástol o 2,0 p.b. a v roku 2015 poklesol len veľmi  
mierne o 0,1 percentuálneho bodu. Naopak v horizonte rokov 2017 až 2019 došlo k poklesu  
verejného dlhu aj po odrátaní vplyvov jednorazových faktorov. Ku koncu roka 2019 sa dlh  
kumulatívne bez vplyvu jednorazových faktorov znížil oproti koncoročnému stavu  
z roku 2013 o 0,8 percentuálneho bodu.  
Vývoj slovenskej ekonomiky a verejných financií bol v rokoch 2020 a 2021 poznačený  
najmä vplyvom pandémie koronavírusu. Počas rokov 2020 a 2021 sa verejný dlh  
v porovnaní s koncoročným obdobím za rok 2019 zvýšil o 14,9 p.b. na úroveň 63,1 % HDP.  
Tým sa výška hrubého dlhu v pomere ku HDP dostala na Slovensku prvýkrát nad hranicu 60 %.  
K zvýšeniu dlhu prispel výrazný nárast hotovostnej zásoby na účtoch verejnej správy (príspevok  
za roky 2020 a 2021 dosiahol kumulatívne 6,9 percentuálnych bodov). Okrem navýšenej zásoby  
likvidných finančných aktív k celkovému nárastu dlhu prispel výrazným spôsobom aj vplyv  
jednorazových opatrení vlády určených najmä na riešenie dôsledkov pandémie (ich príspevok  
k nárastu dlho dosiahol 5,0 percentuálnych bodov). Bez zmien v hotovosti na účtoch štátu  
a bez vplyvu jednorazových faktorov by verejný dlh ku koncu roka 2021 v porovnaní  
s koncom roka 2019 vzrástol spolu o 3,0 p.b.  
Graf 4: Vývoj úrovne hrubého a čistého  
dlhu (% HDP)  
Graf 5: Medziročná zmena dlhu z pohľadu  
čistého bohatstva (% HDP)  
Pozn.: V rokoch 2022 až 2025 ide o prognózu RRZ zo strednodobého výhľadu z júla 2022.  
Zdroj: ŠÚ SR, MF SR, RRZ  
Do konca roku 2023 RRZ odhaduje55 výrazný pokles hrubého dlhu na úroveň 53,9 % HDP,  
pričom na konci strednodobého horizontu v roku 2025 by sa mal hrubý dlh ďalej znížiť  
na úroveň 52,3 % HDP (pre porovnanie prognóza vlády z apríla 2022 je uvedená v boxe 2, novšia  
prognóza je len za rok 2022). Prognóza RRZ za rok 2022 berie do úvahy stále výrazný vplyv  
jednorazových hotovostných faktorov, ako je poskytnutie pomoci vojnou zmietanej Ukrajine,  
dodatočné vplyvy spojené s pandémiou koronavírusu alebo financovanie jednorazovej pomoci  
pre vybrané skupiny obyvateľstva. V strednodobej prognóze obsahuje aj externé vplyvy  
spôsobené najmä vojenským konfliktom na Ukrajine. Ide napríklad o riziko výrazne vyšších  
54  
RRZ v snahe priblížiť analýzu vývoja dlhu ku konceptu čistého bohatstva identifikovala také jednorazové a dočasné  
faktory ovplyvňujúce hotovosť, ktoré čisté bohatstvo nezlepšujú resp. ho ovplyvňujú iba dočasne (napríklad  
superdividendy, príjmy z privatizácie, príjmy z otvorenia II. piliera dôchodkového systému). Po úprave hrubého  
dlhu o likvidné finančné aktíva (čistý finančný dlh) a o tieto faktory získame informáciu o tom, ako sa vyvíjal dlh  
vplyvom trvalých opatrení vlády.  
55  
RRZ, Strednodobý semafor, verzia 2022/07, august 2022.  
www.rrz.sk  
22  
 
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2021  
úrokových nákladov na obsluhu štátneho dlhu a vysokú mieru inflácie. Priaznivejší vplyv na  
vývoj dlhu v pomere k HDP by však malo mať dočerpávanie eurofondov z končiaceho sa tretieho  
programového obdobia a postupné znižovanie likvidných finančných aktív štátu v horizonte  
rokov 2022 až 2025. Prognóza predpokladá, že stav hotovosti na štátnych účtoch sa na konci  
tohto časového horizontu stabilizuje na úrovniach historického priemeru pred začiatkom  
pandémie.  
RRZ predpokladá, že hrubý dlh v horizonte rokov 2021 až 2025 kumulatívne poklesne  
o 10,8 p.b. z 63,1 % HDP ku koncu roka 2021 na úroveň 52,3 % HDP v roku 2025 (graf 6).  
Tento predpokladaný pokles by bol spôsobený najmä (nominálnym) ekonomickým vývojom,  
keďže vysoká miera inflácie najmä v rokoch 2022 a 2023 zvýši aj rast nominálneho HDP, pričom  
nárast úrokových sadzieb dlhu bude tento vývoj tlmiť len čiastočne (príspevok rozdielu  
ekonomického rastu a úrokov k poklesu dlhu dosahuje až 17,7 p.b.). Druhým významným  
faktorom poklesu dlhu je predpoklad postupného rozpúšťania naakumulovaných likvidných  
finančných aktív na úroveň viacročného priemeru (s príspevkom 5,2 p.b.). Oba tieto faktory  
budú mať len dočasný pozitívny vplyv na vývoj dlhu. Naopak vplyv rozpočtovej politiky vlády  
v podobe primárneho deficitu (s príspevkom 10,1 p.b.) a jednorazové hotovostné faktory  
(príspevok 1,6 p.b.) majú na vývoj dlhu v tomto horizonte výrazne negatívny vplyv. Z toho  
dôvodu je dôležité, aby popri dočasných faktoroch znižujúcich dlh vláda svojimi  
opatreniami konsolidovala verejné financie a tým aktívne prispela k poklesu podielu  
dlhu na HDP v súlade s druhým sankčným pásmom dlhovej brzdy.  
Graf 6: Príspevky vybraných faktorov k zmene dlhu v rokoch 2021 - 2025  
(kumulatívne, v p.b. HDP)  
* Primárne saldo bez jednorazových vplyvov  
Zdroj: MF SR, ŠÚ SR, RRZ  
Podľa prognózy RRZ by sa dlh mal nachádzať v strednodobom horizonte, s výnimkou roku  
202356, nad horným limitom dlhovej brzdy. Keďže 4. mája 2023 končí dočasná výnimka  
z uplatňovania prísnejších sankcií dlhovej brzdy (od tretieho pásma vyššie), zverejnenie  
výšky dlhu za rok 2022 nad najvyšším sankčným pásmom by viedlo k spusteniu sankcií,  
56  
V roku 2023 by mal podiel dlhu na HDP klesnúť tesne do štvrtého sankčného pásma.  
www.rrz.sk  
23  
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2021  
ktoré by mohli závažným spôsobom ovplyvniť hospodársky vývoj na Slovensku. Ide  
najmä o:  
•
•
•
•
od mája 2023 by bolo potrebné viazať 3 % vybraných57 výdavkov zo schváleného štátneho  
rozpočtu na rok 2023 (ide približne o 600 mil. eur),  
vláda by bola povinná predložiť národnej rade návrh rozpočtu na rok 2024 s vyrovnaným  
alebo prebytkovým saldom verejnej správy s nerastúcimi výdavkami,  
obce a vyššie územné celky by boli povinné schváliť návrh rozpočtu na rok 2024  
s vyrovnaným alebo prebytkovým saldom verejnej správy s nerastúcimi výdavkami,  
vláda by bola povinná požiadať národnú radu o vyslovenie dôvery.  
Box 2: Očakávaný vývoj dlhu podľa Programu stability SR na roky 2022 až 2025  
Prognóza dlhu zverejnená v Programe stability na roky 2022 až 2025 z apríla 2022 zahŕňa odhady  
vplyvov spojené s postupným zotavovaním sa globálnej ekonomiky z pandémie koronavírusu  
a inváziou Ruska na Ukrajine na základe prognózy Výboru pre makroekonomické prognózy a Výboru  
pre daňové prognózy z konca marca 2022. Vláda v roku 2022 predpokladá deficit verejnej správy a to vo  
výške 5,1 % HDP58. Napriek negatívnemu saldu verejných financií, vláda na konci roka 2022 očakáva  
pokles hrubého dlhu z úrovne 63,1 % HDP (na konci roka 2021) na 61,6 % HDP ku koncu roka 2022.  
V horizonte do roku 2025 by mal hrubý dlh dosiahnuť úroveň 57,3 % HDP. Aj keď prognóza počíta  
s postupným znižovaním zadlženia v pomere k HDP, hrubý dlh sa po celú dobu bude držať nad  
najvyšším sankčným pásmom dlhovej brzdy. Predpokladaný nominálny rast HDP v časovom horizonte  
rokov 2023-2025 bude mať na vývoj dlhu nižší vplyv ako v roku 2022, no stále bude prostredníctvom  
efektu menovateľa dostatočný na to, aby kompenzoval vplyv pretrvávajúceho deficitu verejnej správy.  
Na poklese zadlženia v pomere k HDP sa na celom horizonte pozitívne podpíše aj postupné rozpúšťanie  
likvidných aktív a vplyv očakávaného dočerpávania fondov EÚ. Prognóza dlhu neobsahuje vplyvy  
opatrení, ktoré sa schválili po zverejnení programu stability, ako je napríklad rodinný balíček opatrení.  
Zároveň keďže je založená na marcovej prognóze Výboru pre makroekonomické prognózy, obsahuje  
len prvotné odhady vplyvy vojny na Ukrajine.  
3.2 Osobitné ustanovenia pre územnú samosprávu  
Osobitné ustanovenia pre územnú samosprávu sa týkajú oddelenia zodpovednosti za platobnú  
schopnosť samosprávy od štátu, zabezpečenia financovania ich nových úloh zo strany štátu  
a uloženia pokuty pri prekročení limitu dlhu. Za účelom získania podkladov pre hodnotenie ich  
plnenia RRZ listom oslovila Ministerstvo financií SR, Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS),  
Úniu miest Slovenska (ÚMS) a Združenie samosprávnych krajov (SK8). Ministerstvo financií  
poskytlo aj informácie o vyhodnotení uloženia pokút za roky 2019 a 2020, ako aj údaje, z ktorých  
vychádzalo pri identifikácii obcí, ktorých dlh prekročil zákonom stanovený limit za rok 2021.  
57  
Podľa čl. 5 ods. 6 písm. a) ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti ministerstvo financií  
viaže od prvého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po zverejnení výšky dlhu výdavky štátneho rozpočtu vo  
výške 3 % z celkových výdavkov štátneho rozpočtu schválených zákonom o štátnom rozpočte na príslušný  
rozpočtový rok znížených o výdavky na správu štátneho dlhu, o prostriedky Európskej únie, prostriedky štátneho  
rozpočtu na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, odvody do Európskej  
únie, transfery Sociálnej poisťovni a o výdavky na likvidáciu škôd spôsobených živelnými pohromami.  
58  
Podľa aktuálneho odhadu MF SR zverejneného v auguste 2022 by deficit verejnej správy v roku 2022 mal dosiahnuť  
4,9 % HDP a hrubý dlh 62,0 % HDP. Na zvýšení prognózovanej úrovne dlhu ku koncu roka 2022 (v porovnaní  
s odhadom MFSR z apríla 2022) by sa mal podľa predpokladov MF SR podieľať nárast hotovosti verejnej správy.  
www.rrz.sk  
24  
 
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2021  
Na základe získaných podkladov je možné konštatovať, že štát v roku 2021 finančne  
nezabezpečoval platobnú schopnosť samospráv. Vláda však pokračovala59 v zlepšovaní  
finančnej pozície vybraných samospráv prostredníctvom poskytnutia návratných finančných  
výpomocí zo štátnych finančných aktív bez úročenia, bez zabezpečenia proti nesplateniu  
a s možnosťou jej odpustenia (prehľad je uvedený v boxe 3):  
Box 3: Poskytovanie návratných finančných výpomocí samosprávam  
V súčasnosti sú zo štátnych finančných aktív poskytnuté viaceré návratné finančné výpomoci  
samosprávam. Hlavnou motiváciou ich získania zo strany vyšších územných celkov, miest a obcí sú  
výhodnejšie podmienky financovania svojich aktivít v porovnaní s podmienkami na finančných trhoch.  
Vo väčšine prípadov ide o bezúročné úvery bez adekvátneho zabezpečenia istiny. Pomoc samosprávam  
spočíva v dotovaní úrokových nákladov a v prípade neplatenia zo strany prijímateľa môže dôjsť aj  
k relatívne jednoduchému predĺženiu obdobia splácania, prípadne až k odpusteniu záväzku.  
Počas roku 2021 boli zo štátnych finančných aktív poskytnuté návratné finančné výpomoci bez  
úročenia a zabezpečenia dvom mestám na výkon samosprávnych pôsobností v oblasti cestnej  
infraštruktúry, investícií do majetku vo vlastníctve miest a mestskej hromadnej dopravy. Išlo  
o nasledovné výpomoci:  
•
•
Mestu Košice60 v sume 12 mil. eur s 12-ročnou splatnosťou,  
Mestu Prešov61 vo výške 4,4 mil. eur s 12-ročnou splatnosťou.  
Ministerstvo financií SR taktiež súhlasilo s posunom splátkového kalendára o 24 mesiacov  
a s predĺžením lehoty splatnosti z 10 na 12 rokov, o ktorý požiadalo mesto Košice v súvislosti návratnou  
finančnou výpomocou v sume 20 mil. eur poskytnutou na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky  
č. 359 z 9. júla 2014. Mesto Košice k 31. decembru 2020 splatilo istinu v sume 6,8 mil. eur.  
Financovanie nových úloh samospráv  
Hodnotenie toho, či úprava pôsobností samosprávy bola spojená s adekvátnym  
financovaním zo strany štátu, je možné len v obmedzenej miere. Audit kompetencií  
samospráv z mája roku 2014 nepriniesol žiadny objektívny spôsob hodnotenia ustanovení  
ústavného zákona. Chýba v ňom zhodnotenie existujúceho stavu a chýbajú odporúčania  
pre oblasť financovania kompetencií obcí a vyšších územných celkov do budúcnosti. Odvtedy  
sa v tejto oblasti neudiali žiadne zmeny. Bolo by preto potrebné uskutočniť audit, ktorý  
by vytvoril porovnávaciu základňu pre hodnotenie RRZ v tejto oblasti.  
59  
Prehľad návratných finančných výpomocí poskytnutých v roku 2021 a zmien v návratných finančných  
výpomociach je uvedený v dátovom súbore.  
O poskytnutí výpomoci rozhodla vláda na svojom zasadnutí dňa 26. mája 2021. Výpomoc je predmetom  
60  
zmluvy č. 2021/123 uzavretej medzi MF SR a mestom Košice dňa 18. októbra 2021.  
O poskytnutí výpomoci rozhodla vláda na svojom zasadnutí dňa 15. júla 2019. Výpomoc je predmetom  
61  
zmluvy č. 2021/172 uzavretej medzi MF SR a mestom Prešov dňa 18. októbra 2021.  
www.rrz.sk  
25  
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2021  
Ustanovenie ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti o zabezpečení  
primeraného financovania samospráv pri nových úlohách sa vzťahuje na nové úlohy62  
pri výkone originálnej právomoci územnej samosprávy63. Nie každá legislatívna zmena  
ovplyvňujúca rozpočty samospráv spadá pod toto ustanovenie. Povinnosť zabezpečiť adekvátne  
finančné zdroje sa podľa ústavného zákona nevzťahuje na zmeny v existujúcich kompetenciách  
samospráv, ktoré nemajú významné finančné vplyvy a existujú mechanizmy, pomocou ktorých  
môže samospráva získať zdroje iným spôsobom (napr. zvýšením daní alebo prenesením  
nákladov na prijímateľov služieb).  
Organizácie združujúce samosprávy negatívne vnímajú viaceré zmeny v zákonoch, ktoré boli  
prijaté počas roka a vytvárajú neočakávané výdavky (alebo znižujú príjmy) nad rámec  
príslušných rozpočtov. Išlo najmä o zmeny, ktoré zavádzajú triedenie a zhodnocovanie  
komunálneho odpadu64, menia princípy financovania súkromných a cirkevných škôl65, menia  
financovanie neverejným poskytovateľom sociálnych služieb66, ako aj vyjednané odmeny pre  
zamestnancov vo verejnej správe na základe kolektívnej zmluvy67. Samosprávne kraje boli počas  
roka 2021 zaradené medzi orgány krízového riadenia; krízový štáb vyššieho územného celku tak  
už nie je koordinačným orgánom krízového riadenia, ale aj jeho subjektom68.  
Podľa RRZ na základe v súčasnosti známych informácií nedošlo v priebehu roku 2021  
k vytvoreniu nových úloh pre samosprávu, ktoré by si vyžadovali zabezpečenie ich  
financovania zo strany štátu. Ministerstvo financií v nadväznosti na doložky vplyvov  
legislatívnych opatrení neeviduje žiadnu úpravu pôsobností, ktorá by ustanovovala nové úlohy  
pre obce alebo vyššie územné celky, na ktoré by bolo potrebné zabezpečiť zo štátneho rozpočtu  
zodpovedajúce finančné prostriedky. Odpovede zástupcov samospráv budú podrobené právnej  
analýze.  
62  
Pri zdôvodnení toho, či sa ustanovenie vzťahuje na zmenu obsahu existujúcich úloh samospráv alebo len na nové  
úlohy, právna analýza odpoveď odvodzuje od pôvodného úmyslu predkladateľov návrhu ústavného zákona  
o rozpočtovej zodpovednosti. GIBA, M., BUJŇÁK, V.: Ústavnoprávna analýza vybraných ustanovení ústavného  
zákona o rozpočtovej zodpovednosti zo dňa 31.07.2020, s. 24. Analýza vypracovaná na základe zmluvy  
s Univerzitou Komenského v Bratislave, Právnickou fakultou zo dňa 22.05.2020: „Pôvodný úmysel vlády ako  
kolektívneho orgánu a jednotlivých poslancov Národnej rady môže byť veľmi ťažko identifikovateľný. ÚZoRZ je  
však od týchto prípadov z hľadiska svojej legislatívnej histórie zreteľne odlišný. Na rokovanie Národnej rady bol  
predložený ako návrh skupiny šiestich poslancov, pričom každý poslanec reprezentoval jeden vtedajší poslanecký  
klub. V treťom čítaní bol návrh schválený hlasmi 146 zo 147 prítomných poslancov. Identifikovať pôvodný úmysel  
je za týchto okolností korektné... V rozprave [1. a 2. čítanie návrhu zákona o rozpočtovej zodpovednosti]  
opakovane zaznelo „presun nových kompetencií“, „nové kompetencie, ktoré budú prevádzané“, „presúvať ďalšie  
a ďalšie kompetencie“ a „prenos kompetencií“.“  
63  
Na financovanie nových úloh v rámci preneseného výkonu štátnej správy existuje ústavná garancia v rámci Ústavy  
(čl. 71 ods. 1 Ústavy: „Na obec a vyšší územný celok možno zákonom preniesť výkon určených úloh miestnej štátnej  
správy. Náklady takto preneseného výkonu štátnej správy uhrádza štát.“).  
Novela zákona č. 79/2015 Z.z. o dopadoch s účinnosťou od 1. januára 2021 s postupným nábehom povinností.  
Novela zákona č. 596/2003 Z.z. o školstve a školskej samospráve s účinnosťou od 1. januára 2022.  
Novela zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách s účinnosťou od 1. januára 2022.  
64  
65  
66  
67  
Ide o jednorazovú odmenu v sume 350 eur pre štátnych zamestnancov vyplatená za mesiac december 2021 na  
základe Dodatku č. 1 ku Kolektívnej zmluve vyššieho stupňa v štátnej službe na rok 2021.  
Došlo k tomu novelizáciou zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny  
68  
a vojnového stavu a zakona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva s účinnosťou od 14. januára 2021.  
www.rrz.sk  
26  
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2021  
V priebehu roku 2022 došlo k dvom zmenám, ktoré významne ovplyvnili oblasť  
financovania samospráv:  
•
Prijatie tzv. rodinného balíčka opatrení69  
Dňa 22. júna 2022 došlo k schváleniu balíčka opatrení70 v skrátenom legislatívnom konaní  
s výrazným vplyvom na hospodárenie samospráv. Jeho súčasťou neboli nové povinnosti ani  
kompetencie71, avšak prostredníctvom výpadku príjmov dôjde k zásadnému  
ovplyvneniu ich hospodárenia. Okrem náhleho poklesu príjmov a zhoršenia salda  
oproti súčasnej legislatíve dôjde aj k skokovému zvýšeniu pomerového ukazovateľa  
dlhu (cez zníženie menovateľa) s dopadom na možné sankcie až pokuty pre samosprávy.  
Ústavný zákon neumožňuje vytvárať nové úlohy pre samosprávy bez zabezpečenia adekvátneho  
financovania. Hoci opačný postup zákon explicitne nespomína, logicky z toho vyplýva, že  
výrazné znižovanie financovania samospráv má byť doplnené adekvátnym znížením povinností  
alebo auditom adekvátnosti financovania samospráv – k čomu nedošlo72.  
Nakoľko v súčasnosti neexistuje objektívny spôsob ako vyhodnotiť správnosť  
nastavenia financovania samospráv, je diskusia o oprávnenosti a „znesiteľnosti“ prijatej  
legislatívnej zmeny vo vzťahu k výdavkom samospráv špekuláciou. Z pohľadu  
vyhodnotenia dopadov na samosprávy je preto dôležité aj obdobie, kedy sa v bilancii samospráv  
prejavia dopady legislatívy. Prvé dopady sa premietnu už v druhej polovici roka 2022 a ďalšie  
zásadnejšie od 1. januára 2023. Faktor krátkeho času výrazným spôsobom sťažuje možnosti  
samospráv reagovať na túto zmenu spôsobom, ktorý by bol systémový a udržateľný.  
Kombinácia výpadku príjmov oproti situácii bez zmeny legislatívy a iných negatívnych  
vplyvov na rozpočty samospráv, vrátane vplyvu inflácie, zvyšuje riziko, že nemožno  
vylúčiť nežiaduce obmedzenie až ohrozenie plnenia časti originálnych kompetencií  
alebo samosprávou nezavinené neplnenie pravidiel rozpočtového hospodárenia73.  
Z uvedeného dôvodu je podľa RRZ nevyhnutné, aby v súlade s princípom  
transparentnosti a efektivity, boli zmeny týkajúce sa financovania samospráv, vrátane  
tohto zákona, vždy predmetom štandardného pripomienkového konania. Túto potrebu  
posilňuje práve skutočnosť, že každá obec alebo VÚC môže vnímať dopad legislatívy zásadne  
odlišne (vzhľadom na svoje hospodárenie). Zároveň ide o zmenu, ktorá nemusí dovoľovať plne  
reagovať na výdavkové pnutia z titulu neočakávane vysokej inflácie.  
69  
K schváleniu zvýšenia prídavkov na dieťa, daňového bonusu a zavedenia príspevku na voľnočasové aktivity detí  
(tzv. rodinného balíčka opatrení) v RRZ zverejnila 6. júna 2022 stanovisko na základe podnetu Kancelárie  
prezidenta SR.  
70  
Vládny návrh o financovaní voľného času dieťaťa sa v NR SR prijal bez toho, aby prešiel medzirezortným  
pripomienkovým konaním v skrátenom legislatívnom procese dňa 24. mája 2022. Následne ho prezidentka vrátila  
na opätovné prerokovanie, k opätovnému schváleniu zákona v NR SR došlo 22. júna 2022.  
Ustanovenie ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti o zabezpečení primeraného financovania samospráv  
71  
pri nových úlohách sa vzťahuje na nové úlohy pri výkone originálnej právomoci územnej samosprávy. Na  
financovanie nových úloh v rámci preneseného výkonu štátnej správy existuje ústavná garancia v rámci Ústavy  
(čl. 71 ods. 1 Ústavy: „Na obec a vyšší územný celok možno zákonom preniesť výkon určených úloh miestnej štátnej  
správy. Náklady takto preneseného výkonu štátnej správy uhrádza štát.“)  
72  
Inak by bolo možné obchádzať ustanovenia zákona simultánnym zvýšením povinností aj financovania a neskorším  
znížením financovania, čo by v konečnom dôsledku znamenalo len zvýšenie povinností bez finančného krytia.  
Ide o § 17, ods. 9 až 13 zákona č. 583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a  
73  
doplnení niektorých zákonov.  
www.rrz.sk  
27  
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2021  
•
Doplnenie Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov74  
Vláda Slovenskej republiky v júni 2022 prijala zmeny v Jednotnej metodike na posudzovanie  
vybraných vplyvov, ktorých súčasťou bolo aj doplnenie doložky vplyvov o nové hodnotiace  
podpoložky. V rámci hodnotenia vplyvov na rozpočet verejnej správy už doložka vplyvov  
rozoznáva vplyv vládnych materiálov na rozpočty obcí a vyšších územných celkov  
vrátane vplyvu nových úloh samospráv v zmysle čl. 6, ods. 2 ústavného zákona č. 493/2011  
Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti. RRZ v minulosti opakovane poukazovala na potrebu  
zmeny v doložkách vplyvom s cieľom zaviesť povinné informovanie, či daná legislatívna zmena  
ustanovuje nové alebo rozširuje existujúce úlohy samospráv.  
Uloženie pokuty pri prekročení limitu dlhu za rok 2020  
Ustanovenie ústavného zákona týkajúce sa uloženia pokuty samosprávam pri prekročení limitu  
dlhu vo výške 60 % bežných príjmov predchádzajúceho roka nadobudlo účinnosť v roku 2015.  
Prvýkrát bola posudzovaná výška dlhu samospráv ku koncu roka 201575, vykázaná v priebehu  
roku 2016. Monitorovanie výšky dlhu a uloženie pokuty je v kompetencii ministerstva financií.  
Závery vyhodnotenia ministerstvo financií dlhodobo nezverejňuje76, poskytlo však údaje RRZ.  
Za rok 2020 boli dlhy všetkých VÚC pod zákonom stanoveným limitom. Celková suma dlhu77  
VÚC dosiahla ku koncu roka 2020 úroveň 30,3 % bežných príjmov roka 2019. Najvyšší pomer  
dlhu evidoval Trnavský samosprávny kraj (45,3 %), najnižší dlh dosiahol opakovane  
Nitriansky samosprávny kraj (10,7 %).  
Ministerstvo financií z predložených finančných výkazov za rok 2020 identifikovalo prekročenie  
numerického dlhového limitu celkovo u 42 obcí. V žiadnej z nich nebola uplatnená výnimka  
z uloženia pokuty podľa čl. 6 ods. 4 ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti78. Tri obce  
boli z vyhodnotenia vylúčené zo zákonných dôvodov79. S cieľom verifikovať skutočný stav MF SR  
požiadalo 39 hlavných kontrolórov obcí o preverenie poskytnutých údajov. Okrem toho bolo  
oslovených 43 hlavných kontrolórov obcí, ktoré nepredložili potrebné finančné výkazy.  
Po vyhodnotení odpovedí MF SR postúpilo na správne konanie 5 obcí80. Všetkým z nich bola  
uložená pokuta81.  
74  
Zmeny v metodike schválila vláda uznesením dňa 8. júna 2022 s účinnosťou od 10. júna 2022.  
Za rok 2015 boli uložené pokuty v celkovej výške 6 408,67 eur, za rok 2016 v celkovej výške 28 909,20 eur, za rok  
75  
2017 v celkovej výške 9 735,51 eur, za rok 2018 v celkovej výške 165,25 eur, za rok 2019 v celkovej výške 5 688,66 eur.  
Vyhodnotenia odpovedí kontrolórov, závery správnych konaní a ani opravené výkazy sa nezverejňujú,  
76  
resp. nenahrávajú do systému Štátnej pokladnice. To vytvára netransparentnosť celého procesu, keďže tieto  
dodatočné opravy bývajú zásadné. Každoročne je vysoký podiel samospráv, ktorým hrozila pokuta, no preverením  
sa zistilo, že nevykázali všetky údaje správne. Pomer ich dlhu nebol potvrdený a pokuta nakoniec nebola uložená.  
Definovaná podľa § 17 zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy.  
Uplatňuje sa v prípade zmeny starostu/starostky a znamená výnimku z uloženia pokuty počas 24 mesiacov  
77  
78  
od konania ustanovujúceho zasadnutia obecného zastupiteľstva.  
Mestská časť Bratislava-Devín (BA) bola v nútenej správe, obec Luhyňa (TV) už bola pokutovaná v minulosti  
79  
a výška jej zadlženia sa nezvyšovala, dlh obce Horná Mičiná (BB) vznikol reštrukturalizáciou pôvodných úverov  
novým úverom, ktorým sa dostala z nútenej správy.  
Obec Dunajský Klátov (DS) mala vo výkazoch zle zaznamenané prostriedky na predfinancovanie spoločných  
80  
programov SR a EÚ a tak nefigurovala v predbežnom vyhodnotení ako obec s dlhom nad 60 %. Na chybu sa pri  
analýze výkazov prišlo a obci bola po zohľadnení správnych údajov nakoniec uložená pokuta.  
Pokuta vo výške 500 eur bola uložená aj obci Kremná (SL). Išlo však o pokutu v zmysle § 20 zákona 583/2004 Z. z.,  
81  
keďže aj napriek niekoľkým výzvam obec nepredložila finančné výkazy a teda nebolo možné vyčísliť sumu dlhu.  
www.rrz.sk  
28  
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2021  
Tab 1: Pokuty uložené obciam za rok 2020 (v eurách)  
Názov obce (Okres)  
Bertotovce (PO)  
Tokajík (SP)  
Uložená pokuta  
15 361,66  
702,49  
Stav k 07.06.2022  
splátkový kalendár  
zaplatené  
Oľka (ML)  
294,29  
zaplatené  
Dunajský Klátov (DS)  
Kaľamenová (TR)  
Spolu  
196,63  
51,61  
16 606,68  
zaplatené  
zaplatené  
Zdroj: MF SR  
Uloženie pokuty pri prekročení limitu dlhu za rok 2021  
Za rok 2021 boli dlhy všetkých VÚC pod zákonom stanoveným limitom. Celková suma dlhu VÚC  
dosiahla ku koncu roka 2021 úroveň 30,6 % bežných príjmov roka 2020. Najvyšší pomer dlhu  
evidoval Bratislavský samosprávny kraj (41,4 %), najnižší dlh dosiahol Nitriansky samosprávny  
kraj (9,3 %).  
MF SR predbežne identifikovalo 43 obcí, ktoré vykázali prekročenie 60 % limitu dlhu za rok 2021  
a za účelom zistenia reálneho stavu požiadalo hlavných kontrolórov 41 obcí82 o preverenie  
údajov. Dve z identifikovaných obcí neboli v súvislosti s možnou pokutou oslovené – mestská  
časť Bratislava - Devín je v nútenej správe od roku 2005, obec Luhyňa bola postúpená na správne  
konanie v súvislosti s dlhom obce za rok 2019 a jej zadlženie sa nezvyšovalo83. Žiadna obec  
nebola z vyhodnotenia vylúčená na základe výnimky z uloženia pokuty počas 24 mesiacov  
od konania ustanovujúceho zasadnutia obecného zastupiteľstva z dôvodu, že by ju ako  
starosta/starostka viedla iná fyzická osoba, ako v predchádzajúcom volebnom období.  
Keďže ešte nie je známa výška právoplatne uložených sankcií za rok 2021, na základe údajov  
od ministerstva financií RRZ ilustratívne vyčíslila výšku pokút pre jednotlivé obce (príloha 6).  
Ak by sa vykázané údaje potvrdili, celková výška pokút obcí by presiahla 349 tis. eur. Pokuty  
hrozia aj obciam, ktoré boli dodatočne oslovené zo strany MF SR z dôvodu nepodania  
potrebných výkazov, ak by bol ich zistený dlh nad limitom. V prípade, že by obec vykázala nižší  
dlh, ako v skutočnosti bol, na túto skutočnosť je povinný upozorniť MF SR príslušný audítor  
v rámci overovania účtovných závierok obcí.  
Samosprávy majú okrem pravidla o výške dlhu definované aj pravidlo o výške jeho ročných  
splátok. S jeho neplnením však nie sú spojené finančné sankcie. Za rok 2021 toto pravidlo na  
základe vykázaných hodnôt porušilo 122 obcí. Dlhová služba všetkých VÚC bola aj za rok 2021  
pod stanoveným limitom.  
V grafe sú zobrazené obce nespĺňajúce aspoň jeden numerický limit § 17 zákona č. 583/200484.  
82  
Okrem toho MF SR oslovilo hlavných kontrolórov 40 obcí, ktoré za rok 2021 nepredložili potrebné výkazy.  
Pokuta sa opakovane ukladá len v prípade zvýšenia zadlženia nad hranicou 60 % bežných príjmov  
83  
predchádzajúceho roka. Neukladá sa, ak nepresiahne sumu 40 eur.  
Prvým limitom je dlhový strop na úrovni 60 %, druhým je 25 % limit dlhovej služby.  
84  
www.rrz.sk  
29  
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2021  
Graf 7: Obce nespĺňajúce limity § 17 zákona č. 583/2004 za rok 2021  
Pozn.: Poloha bubliny reprezentujúcej obec závisí od pomeru dlhu a pomeru dlhovej služby.  
Veľkosť bubliny je daná skutočnými bežnými príjmami za rok 2020. Graf z dôvodu prehľadnosti  
nezobrazuje celý rozsah oboch osí. Výšky dlhov obcí, ktoré vykázali nadmerný dlh, sú uvedené  
v prílohe 6.  
Zdroj: Štátna pokladnica, MF SR, RRZ  
3.3 Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti a limit verejných výdavkov  
Článok 7 ústavného zákona ukladá RRZ, aby na svojom webovom sídle zverejnila  
metodológiu výpočtov a predpoklady, ktoré použije pri určení ukazovateľa dlhodobej  
udržateľnosti, merajúceho pokrok v dlhodobej udržateľnosti verejných financií. RRZ túto  
svoju povinnosť splnila. Pri výpočte ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti sa zohľadnili  
zákonom stanovené zdroje údajov85.  
Ústavný zákon obsahuje aj povinnosť zavedenia záväzných limitov na verejné výdavky,  
pričom postup ich určenia má stanoviť iný zákon. Národná rada Slovenskej republiky  
(NR SR) dňa 16. marca 2022 schválila novelu zákona č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách  
verejnej správy, ktorou došlo ku kodifikácii limitov verejných výdavkov. S účinnosťou od 1. apríla  
2022 je limit verejných výdavkov hlavným rozpočtovým nástrojom na dosiahnutie dlhodobej  
udržateľnosti verejných financií, pričom limity by sa prvýkrát mali uplatniť na roky 2023 až 2025.  
Schválením prvých limitov verejných výdavkov v NR SR a ich implementáciou do  
rozpočtového procesu by tak došlo k odstráneniu stavu, ktorý porušoval ústavný  
zákon86.  
85  
Metodológia výpočtu a použité predpoklady sú zverejnené v diskusnej štúdii s názvom Ako vyhodnocovať  
dlhodobú udržateľnosť verejných financií?. Postup zostavenia základného scenára verejných financií je zverejnený  
v diskusnej štúdií s názvom Zostavenie základného scenára vývoja verejných financií. Výpočet ukazovateľa  
dlhodobej udržateľnosti vrátane popisu zdrojových údajov je uvedený v správach o dlhodobej udržateľnosti  
verejných financií, ktoré RRZ každoročne zverejňuje do konca apríla, resp. do 30 dní od schválenia programového  
vyhlásenia vlády.  
86  
GIBA, M., BUJŇÁK, V.: Ústavnoprávna analýza vybraných ustanovení ústavného zákona o rozpočtovej  
zodpovednosti zo dňa 31.07.2020, s. 29: „Ak v súčasnosti nejestvujú efektívne výdavkové limity, ktorých existenciu  
predpokladá čl. 7 ods. 3 v spojení s čl. 1 ÚZoRZ, potom ide o protiústavný stav, za ktorý nesú zodpovednosť tie  
subjekty, ktoré majú povinnosť tieto limity v adekvátnej podobe vytvoriť. Je dôležité im túto skutočnosť intenzívne  
pripomínať a pritom zdôrazňovať, že nejde o maličkosť, ale o otázku dodržiavania ústavného poriadku štátu.“  
www.rrz.sk  
30  
 
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2021  
Výdavkové limity však zatiaľ nie sú implementované. Podľa zákona mala RRZ prvé limity  
verejných výdavkov na roky 2023 až 2025 vypočítať a predložiť NR SR v termíne do 14. júla 2022,  
čomu však mala predchádzať dohoda na metodike výpočtu, aktualizácie a vyhodnotenia plnenia  
limitu verejných výdavkov medzi RRZ a MF SR. K dohode na metodike zatiaľ nedošlo 87.  
Výhrady MF SR sa týkali najmä oblastí, ktoré nemajú vplyv na výpočet prvotných limitov, ale sú  
skôr dôležité pre budúce obdobie. Z pohľadu RRZ je dôležitá najmä tá časť metodiky, kedy je  
vláda povinná napraviť prekročenie výdavkových limitov z predchádzajúceho roka (t-1). RRZ  
navrhuje, aby sa tak stalo v nasledujúci (teda aktuálny rok t)88, zatiaľ čo MF SR argumentuje, že  
nie všetky výdavky sú pod ich priamou kontrolou a potrebuje získať skúsenosti s výdavkovými  
limitmi a preto navrhuje až budúci rok (t+1), čiže dva roky od roku, kedy limit bol prekročený.  
To by však znamenalo zníženú funkčnosť výdavkových limitov najmä v druhej polovici  
volebného obdobia, ktoré však môže byť z dôvodu politického cyklu náchylnejšie na  
prekračovanie limitov (úskalia výdavkových limitov z pohľadu RRZ sú uvedené v boxe 4).  
Box 4: Limity verejných výdavkov  
RRZ vo svojom stanovisku uvítala89 schválenie viacročných záväzných výdavkových limitov  
prepojených s dlhodobou udržateľnosťou verejných financií. Limity výdavkov sú dôležitým  
operatívnym a zároveň proticyklickým nástrojom riadenia rozpočtu (na rozdiel od limitu na dlh  
verejnej správy). V čase silného ekonomického rastu vedú k rýchlejšiemu znižovaniu deficitu rozpočtu  
a naopak v čase ekonomického spomalenia alebo recesie vytvárajú priestor pre fiškálny stimul.  
Ich existujúce nastavenie v legislatíve však má podľa RRZ niektoré úskalia, ktoré môžu efektívne  
fungovanie výdavkových limitov brzdiť alebo ich úplne znefunkčniť a na ktoré RRZ včas  
upozorňovala počas odborných diskusií pred samotným schválením zákona:  
•
•
Únikové klauzuly90 sú numericky definované bez akejkoľvek flexibility – numericky  
definované kritériá sú síce jednoznačné, ale nemusia zachytiť vplyvy nepredvídaných okolností  
v budúcnosti. Vplyvy rôznych ekonomických šokov na verejné financie sa môžu líšiť, čo  
ovplyvní aj fungovanie výdavkových limitov (napríklad zvýšenie miery inflácie je spojené  
s nárastom daňových príjmov, ale aj zvýšeným tlakom na výdavkovej strane rozpočtu, čo sa do  
výdavkových limitov nemusí pri nastavených únikových klauzulách včas premietnuť).  
Existuje možnosť zablokovať výdavkové limity v NR SR - v prípade neschválenia prvých  
limitov v pléne NR SR sa v danom volebnom období výdavkové limity neimplementujú. Takisto  
existuje možnosť zablokovania ich aktualizácie (napr. sprísnenie limitu kvôli ich prekročeniu  
87  
Príprava metodiky a diskusie na technickej úrovni s MF SR začali ešte pred schválením novely zákona. Väčšinu  
významných pripomienok nevyhnutných pre výpočet limitov na roky 2023 až 2025 sa podarilo rokovaniami  
vyriešiť, vďaka čomu RRZ dňa 31. mája 2022 metodiku na svojom zasadnutí schválila a MF SR udelilo predbežný  
súhlas s jej znením. Vzhľadom na celkovú komplexnosť a náročný proces implementácie si však MF SR vyžiadalo  
ešte dodatočný čas na jej posúdenie do 11. júla 2022. Dňa 8. júla 2022 MF SR zaslalo RRZ list, ktorým vznieslo  
pripomienky k predbežnému zneniu metodiky a až do ich vyriešenia predbežný súhlas s metodikou stiahlo. Na  
dané pripomienky RRZ odpovedala obratom listom, pričom dňa 14. júla 2022 sa uskutočnilo stretnutie, na ktorom  
bola deklarovaná obojstranná súčinnosť pri hľadaní dohody. K dnešnému dňu RRZ nemá zo strany MF SR reakciu  
na navrhované riešenia RRZ.  
Po skončení testovacej prevádzky, ktorá prebieha v aktuálnom volebnom období.  
Stanovisko RRZ z 16. marca 2022.  
Ide o klauzulu ekonomického poklesu s presne definovanými pásmami poklesu HDP (menej alebo viac ako 3 %  
pokles ekonomiky) a dĺžkou obdobia, kedy sa môžu limity dočasne prekročiť a klauzulu výrazných zmien  
v príjmoch (viac ako 3 % HDP) prognózovaných Výborom pre daňové prognózy, kedy sa limity nanovo prepočítajú  
zohľadňujúc zmenený vývoj vo verejných financiách.  
88  
89  
90  
www.rrz.sk  
31  
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2021  
v predchádzajúcom roku) počas volebného obdobia v prípade neschválenia aktualizácie limitov  
v príslušných výboroch NR SR.  
•
•
Morálny hazard v predvolebnom a volebnom roku – rozpočet verejnej správy je síce vláda  
povinná zostaviť aj na tieto roky v súlade s platným limitom verejných výdavkov, ale už nemôže  
byť plne sankcionovaná za prípadné nesplnenie limitu v danom období (vyhodnotenie plnenia  
limitu nastane až v ďalšom volebnom období).  
MF SR je v konflikte záujmov pri schvaľovaní metodiky – metodiku výpočtu limitov (a ich  
aktualizáciu a vyhodnotenie) pripravuje RRZ a podlieha dohode s MF SR. Z pohľadu MF SR tu  
teda existuje možnosť zablokovať aj úvodné spustenie funkčných limitov (čo sa aj čiastočne  
udialo91, keďže absenciou dohody medzi MF SR a RRZ na metodike bolo RRZ znemožnené  
doručiť NR SR výpočet prvých limitov verejných výdavkov v zákonnom termíne), ale aj ďalšie  
aktualizácie metodiky vyplývajúce napríklad z praktických skúseností s implementáciou  
limitov v rozpočtovom procese.  
RRZ vo svojom stanovisku zároveň poukázala na to, že výdavkové limity v zákone o rozpočtových  
pravidlách nie sú v niektorých dôležitých oblastiach konzistentné s dlhovou brzdou:  
•
Únikové klauzuly sú rôzne prísne (tabuľka 2) – podmienky na spustenie únikovej klauzuly  
ekonomického poklesu sú v prípade dlhovej brzdy oveľa prísnejšie ako pri výdavkových  
limitoch. Pandémia by napríklad nespĺňala únikovú klauzulu podľa ústavného zákona  
o rozpočtovej zodpovednosti.  
•
Sankcie a úľavy nie sú zladené – výdavkové limity poskytujú úľavu z tempa konsolidácie pri  
dlhodobých reformách zlepšujúcich dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Táto úľava sa  
však z dôvodu nekonzistentnosti medzi uvedenými zákonmi92 nemôže poskytnúť, ak sa  
uplatňujú prísnejšie sankcie dlhovej brzdy (požiadavka na nerastúce výdavky a vyrovnaný  
rozpočet).  
Tab 2: Nekonzistentnosť medzi výdavkovými limitmi a dlhovou brzdou  
Výdavkové limity  
Dlhová brzda  
Nekonzistentnosť  
Únikové klauzuly  
Výnimka z prísnych sankcií až Rôzne prísne únikové klauzuly,  
po potvrdení medziročného pri dlhovej brzde sa spúšťajú až  
zníženia tempa nominálneho ex-post po potvrdení poklesu  
Prepočítanie a možné prekročenie  
limitov pri očakávanom poklese  
ekonomiky  
rastu ekonomiky o 12 p.b.  
ekonomiky  
Úľava pri limitoch a sankcie dlhovej brzdy  
Úľava z konsolidácie pri dlhodobej  
Požiadavka  
na  
nerastúce  
reforme max. do 0,5 % HDP za  
volebné obdobie, nakoľko limity sú  
previazané na dlhodobú udržateľnosť  
ako hlavný cieľ  
Nemožnosť zohľadnenia úľavy,  
ak sa uplatňujú uvedené  
sankcie dlhovej brzdy  
výdavky, vyrovnaný rozpočet,  
žiadna priama previazanosť  
s dlhodobou udržateľnosťou  
Zdroj: RRZ  
V záujme sfunkčnenia výdavkových limitov považuje RRZ za kľúčové, aby bola včas  
dosiahnutá dohoda s MF SR na metodike. Implementácia výdavkových limitov do  
rozpočtového procesu si podľa názoru RRZ vyžaduje, aby pripravovaný návrh rozpočtu  
verejnej správy bol zostavený už v súlade so schválenými limitmi. Nevyhnutným  
91  
Napriek tomu, že nebol dodržaný zákonom stanovený termín, limity verejných výdavkov na roky 2023 až 2025  
môžu byť implementované po dosiahnutí dohody na metodike. RRZ má v takomto prípade bezodkladne po  
dosiahnutí dohody s MF SR vypočítať a predložiť NR SR limity na roky 2023 až 2025.  
Zabezpečenie vzájomnej konzistentnosti by si vyžadovalo úpravu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.  
92  
www.rrz.sk  
32  
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2021  
predpokladom je preto ich schválenie počas septembrovej schôdze NR SR93. V prípade dohody  
na metodike v neskoršom období by existovalo riziko potreby prepracovania vládou schváleného  
návrhu rozpočtu verejnej správy predloženého do NR SR.  
K posilneniu záväznosti výdavkových limitov by výrazne prispelo aj ich ústavné  
ukotvenie tak, ako sa pôvodne predpokladalo v návrhu novely ústavného zákona o rozpočtovej  
zodpovednosti. Návrh novely schválila Vláda SR dňa 30. septembra 2020 a prešla prvým čítaním  
v NR SR94 dňa 5. novembra 2020. Prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní bolo opakovane  
presunuté a k hlasovaniu o ňom v NR SR do uzávierky správy nedošlo.  
Hoci výdavkové limity boli schválené počtom hlasov prevyšujúcim ústavnú väčšinu (95 hlasov),  
prijali sa len vo forme bežného zákona. Ústavné ukotvenie výdavkových limitov by výrazne  
znížilo riziko, že tento nástroj bude podliehať zmenám, ktoré oslabia alebo úplne zrušia  
jeho schopnosť zabezpečovať efektívne napĺňanie hlavného cieľa výdavkových limitov.  
Navyše zavedenie výdavkových limitov si zároveň vyžaduje úpravu existujúceho ústavného  
zákona o rozpočtovej zodpovednosti tak, aby sa zabezpečila konzistentnosť pravidiel  
(sankcie, úľavy a únikové klauzuly) výdavkových limitov a dlhovej brzdy (box 4).  
3.4 Odporúčania RRZ na posilnenie rozpočtovej zodpovednosti  
Na základe hodnotenia plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti RRZ sformulovala  
odporúčania95, ktoré by tieto pravidlá posilnili:  
Potreba novely ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti  
• Sledovanie čistého namiesto hrubého dlhu a zmodernizovanie dlhovej brzdy na základe  
doterajších skúseností (prísnejšie opatrenia pri prekročených nižších sankčných pásiem,  
ochrana ekonomiky pred prudkou zmenou v rozpočtovej politike za predpokladu  
dostatočnej konsolidácie, väčší rozdiel medzi spodným a horným pásmom)  
• Posilnenie záväznosti výdavkových limitov ústavným ukotvením pravidla a zabezpečenie  
konzistentnosti výdavkových limitov a dlhovej brzdy v oblasti sankcií, úľav a únikových  
klauzúl  
Osobitné ustanovenia pre územnú samosprávu  
•
Stanoviť podmienky pre poskytovanie návratných prostriedkov zo štátnych finančných aktív  
samosprávam, ktoré by zabránili ich selektívnemu zvýhodňovaniu a predchádzaniu  
prípadnej platobnej neschopnosti.  
93  
94  
V zmysle harmonogramu schôdzí NR SR je štandardný termín na doručenie návrhov, ktoré by mali byť zaradené  
na septembrovú schôdzu NR SR, do 26. augusta 2022.  
Podľa uvedeného návrhu by došlo k ústavnému ukotveniu výdavkových limitov. Zmeny v dlhovej brzde, aj napriek  
uvoľneniu hodnôt sankčných pásiem, by takisto prispeli k posilneniu fiškálneho rámca. Predpokladá sa tiež  
sprísnenie sankcií v prvých dvoch sankčných pásmach dlhovej brzdy a rozšírenie rozpätia sankčných pásiem, čím  
by sa vytvorili lepšie podmienky pre zvládanie krízových situácií vo verejných financiách. Prechod z hrubého na  
čistý dlh by umožnil efektívnejšie riadenie dlhu a zamedzil by potenciálne nebezpečnej motivácii držať  
hotovostnú rezervu štátu na umelo nízkych úrovniach. Zmeny ako celok by mali viesť k oveľa efektívnejšiemu  
dosiahnutiu hlavného cieľa, ktorým je postupne zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť verejných financií.  
Vyhodnotenie plnenia odporúčaní zo správy RRZ z augusta 2021 je uvedené v prílohe č. 2.  
95  
www.rrz.sk  
33  
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2021  
•
•
Uskutočniť audit kompetencií obcí a vyšších územných celkov, ktorý by vytvoril  
porovnávaciu základňu pre vyhodnotenie toho, či úpravy pôsobností samosprávy sú spojené  
s adekvátnym financovaním zo strany štátu.  
Každoročne zverejňovať podrobné údaje o overenej výške dlhu samospráv, uložených  
sankciách, prebiehajúcich konaniach a zdôvodniť prípady, ktoré neviedli k uloženiu sankcií  
napriek prvotnej identifikácii nesplnenia záväzných pravidiel. Plnenie dlhového pravidla  
samospráv s možnosťou uloženia pokuty MF SR prvýkrát posudzovalo za rok 2015, zatiaľ však  
nezverejnilo ani jedno vyhodnotenie.  
•
Vytvorenie pravidiel pre konkurz a reštrukturalizáciu samospráv. Bez týchto pravidiel môžu  
byť obce v platobnej neschopnosti desiatky rokov bez akejkoľvek realistickej perspektívy  
ukončenia tejto krízovej situácie a teda bez možností začať poskytovať plnohodnotné služby  
samosprávy svojim obyvateľom. Nastavenie pravidiel pre konkurz a reštrukturalizáciu tiež  
zreálni úrokové náklady na dlh, ktoré samosprávy platia, a môžu tak zvýšiť fiškálnu  
disciplínu obcí.  
www.rrz.sk  
34  
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2021  
4 Plnenie pravidiel rozpočtovej transparentnosti  
Pravidlá rozpočtovej transparentnosti sú v ústavnom zákone definované v článkoch 8 a 9.  
Tie sa týkajú výborov pre makroekonomické a daňové prognózy (článok 8), ako aj zverejňovania  
dôležitých informácií a údajov o verejných financiách (článok 9).  
4.1 Výbory  
Zákon stanovuje požiadavky na nezávislé posúdenie makroekonomických predpokladov  
a daňovej prognózy, nevyhnutné pre realistické zostavenie fiškálneho rámca. Realistickosť  
makroekonomických predpokladov a daňových príjmov zabezpečujú Výbor pre  
makroekonomické prognózy (VpMP) a Výbor pre daňové prognózy (VpDP), ktoré boli zriadené  
ako poradné orgány ministra financií s cieľom zvýšenia transparentnosti rozpočtového procesu.  
Výbory fungujú nezávisle a podľa zákona o rozpočtovej zodpovednosti sú povinné vypracovať  
a zverejniť prognózy najneskôr do 15. februára a 30. júna príslušného rozpočtového roka. Výbory  
môžu zasadať aj viackrát ako stanovuje zákon. V roku 2021 vzhľadom na pokračujúcu neistotu  
ovplyvnenú pandémiou koronavírusu oba výbory zasadali štyrikrát a termíny zverejnenia  
prognóz boli v súlade s ústavným zákonom.  
Tab 3: Vypracovanie makroekonomických a daňových prognóz výbormi v roku 2021  
1.  
2.  
3.  
4.  
Povinný  
termín do  
15.2.  
Povinný  
termín do  
30.6.  
Výbor pre  
makroekonomické  
prognózy  
zasadnutie VpMP  
3.2.2021  
17.3.2021  
16.6.2021  
16.9.2021  
zverejnenie prognóz  
zasadnutie VpDP  
10.2.2021  
11.2.2021  
15.2.2021  
24.3.2021  
25.3.2021  
6.4.2021  
21.6.2021  
24.6.2021  
30.6.2021  
22.9.2021  
23.9.2021  
Výbor pre daňové prognózy  
zverejnenie prognóz  
29.9.2021  
Zdroj: MF SR  
Podľa článku 9, odseku 3 ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti bola splnená  
povinnosť zverejniť najmenej dvakrát ročne prognózy vypracované výbormi v zákonom  
stanovených termínoch.  
Vláda si v rámci svojho programového vyhlásenia96 zo dňa 17. apríla 2020 stanovila cieľ zvýšiť  
dôveryhodnosť rozpočtu a rozšíriť kompetencie nezávislých výborov o prognózu ďalších  
položiek (úrokové výdavky, vybrané nedaňové príjmy a niektoré zákonom stanovené výdavky),  
ktoré by sa v plnej miere preberali do rozpočtu verejnej správy97.  
Výbor pre daňové prognózy upravil počas roka 2021 svoj štatút a do prognóz sa zahrnuli  
aj vybrané nedaňové príjmy a vybrané výdavky rozpočtu verejnej správy. V marci 2021 sa  
rozšírila prognóza výboru o nemocenské dávky, dávky v nezamestnanosti, daňové príjmy  
96  
Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2020 až 2024, str. 57. Tento záväzok potvrdila  
aj v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2021 až 2024 z 28. apríla 2021, str. 57.  
Vláda si rovnako predsavzala zdôvodniť rozdiely medzi rozpočtom a dosiahnutou skutočnosťou a navrhnúť  
97  
nápravu v budúcnosti.  
www.rrz.sk  
35  
 
 
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2021  
z predaja emisných kvót a nedaňové príjmy Národnej diaľničnej spoločnosti. Oficiálne prišlo  
k zmene štatútu Výboru pri príležitosti júnového zasadnutia98. Následne v septembri, v rámci  
64. zasadnutia VpDP, sa okruh položiek výboru doplnil o dôchodkové dávky zo starobného  
a invalidného poistenia, na strane príjmov o príjem z dividend a odvod z hazardných hier.  
Rozšírenie položiek, ktoré sú predmetom posudzovania nezávislým výborom, vníma RRZ  
pozitívne, nakoľko sa zvyšuje reálnosť dosiahnutia rozpočtovaných príjmov,  
resp. výdavkov.  
VpDP prognózuje približne 85 % celkových daňových a nedaňových príjmov99 podľa metodiky  
ESA2010100, čo predstavuje viac ako štyri pätiny (82 %) celkových príjmov verejnej správy (grafy  
8 a 9).  
Graf 8: Podiely zložiek príjmov verejnej správy  
Graf 9: Podiely zložiek prognózovaných  
(%, ESA2010)  
výborom v roku 2021 (%, ESA2010)  
* Ide o štátom platené poistné za vybraný okruh osôb a imputované poistné. Sú to transakcie medzi subjektmi verejnej správy, ktoré  
sa v zmysle metodiky ESA2010 nekonsolidujú a navyšujú daňové príjmy a výdavky verejnej správy o rovnakú sumu.  
Zdroj: RRZ, ŠÚ SR  
Z hľadiska transparentnosti RRZ v predchádzajúcich správach kritizovala navyšovanie daňových  
príjmov rozpočtu nad rámec prognózy VpDP. Údaje uvedené v knihe rozpočtu na roky 2022 až  
2024 zaslanej do parlamentu boli uvedené transparentne a zodpovedali daňovým príjmom  
skutočne zahrnutým v rozpočte. V minulosti to nebývalo pravidlom, čím podľa RRZ  
dochádzalo k nepresnému informovaniu verejnosti a parlamentu o celkovej výške očakávaných  
daňových a odvodových príjmov. V rámci nových položiek posudzovaných výborom nebol  
do rozpočtu verejnej správy zapracovaný iba odhad príjmov z dividend101.  
98  
Dátum účinnosti štatútu bol zo strany MF SR zmanipulovaný. Výbor zasadal 24.06.2021, hlasovanie o štatúte  
prebehlo 25.06.2021, no štatút je účinný od 23.06.2021. Pravdepodobne ide o úmyselnú manipuláciu, keďže aj  
v priebežných draftoch štatútu MF SR opakovane uvádzalo spätné dátumy a bolo na toto zo strany RRZ  
viacnásobne upozornené. Do znenia štatútu boli zapracované viaceré pripomienky RRZ, najmä ohľadom spôsobu  
vyhodnocovania výdavkov.  
Podiel prognózovaných výdavkov na bežných výdavkoch verejnej správy predstavuje 22,6 %.  
Daňové príjmy v metodike ESA2010 tvoria Dane z produkcie a dovozu (D.2), Bežné dane z dôchodkov, majetku  
99  
100  
(D.5), Príspevky na sociálne zabezpečenie (D.61) a Dane z kapitálu (D.91). Nedaňové príjmy v metodike ESA2010  
zahrňujú Tržby (P.11 + P.12 + P.131) a Dôchodky z majetku (D.4).  
O dodatočných úpravách príjmov v návrhu rozpočtu nad rámec prognózy Výboru pre daňové prognózy (VpDP)  
101  
informoval predseda VpDP listom z 19. októbra 2021. Úprava v návrhu rozpočtu viedla k zníženiu príjmov  
z dividend a teda nezvyšovala riziká rozpočtu.  
www.rrz.sk  
36  
 
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2021  
Napriek tomu, že v priebehu roku 2021 nedošlo v rozpočte k navýšeniu daňových  
príjmov nad rámec prognózy VpDP, z hľadiska zachovania tohto prístupu v budúcnosti  
by bolo potrebné uzákoniť povinnosť používania prognózy VpDP v celom rozpočtovom  
procese. Novela zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy účinná od 1. januára 2021 zo  
zákona vypustila možnosť použitia dodatočne potvrdených daňových príjmov (nad rámec  
príjmov zahrnutých v rozpočte) na dodatočné výdavky štátneho rozpočtu102. Takáto úprava  
prispela k zlepšeniu pravidiel v tejto oblasti. Možnosť navýšenia prognóz nad rámec údajov  
schválených nezávislým výborom však pretrvala, keďže na základe formulácie ústavného zákona  
sa prognózy výboru zohľadňujú v rozpočtovom procese, pričom existuje možnosť odchýlenia sa  
od nich prostredníctvom schválenia pozmeňujúcich návrhov poslancov.  
4.2 Zverejňovanie údajov  
Táto časť hodnotí, či materiály Rozpočet verejnej správy na roky 2022-2024 a Súhrnná výročná  
správa Slovenskej republiky za rok 2020, obsahovali všetky náležitosti vymedzené v ústavnom  
zákone.  
4.2.1 Rozpočet verejnej správy  
Proces prípravy rozpočtu ako aj schválené dokumenty by mali rešpektovať pravidlá  
transparentnosti definované v ústavnom zákone. Dátové požiadavky by mali zabezpečiť lepšiu  
informovanosť o celkovej situácii v rozpočte a o realizovaných politikách. Podľa ústavného  
zákona by súčasťou návrhov rozpočtov subjektov verejnej správy mali byť údaje o skutočnom  
plnení za predchádzajúce dva rozpočtové roky, očakávaná skutočnosť a rozpočet bežného roka  
ako aj rozpočtované položky v horizonte nadchádzajúcich troch rokov. Subjekty verejnej správy  
sú povinné zverejňovať tieto údaje do 30 dní od schválenia ich rozpočtu a do 60 dní od skončenia  
rozpočtového roka. Rozpočet verejnej správy by mal obsahovať nasledujúce informácie:  
•
•
•
•
•
•
•
konsolidovanú bilanciu rozpočtu verejnej správy,  
stratégiu riadenia štátneho dlhu,  
daňové výdavky,  
implicitné záväzky,  
podmienené záväzky,  
jednorazové vplyvy,  
hospodárenie podnikov štátnej správy.  
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2022 až 2024 vláda schválila 14. októbra 2021, NR SR ho  
vzala na vedomie spolu so schválením zákona o štátnom rozpočte na rok 2022 na 51. schôdzi dňa  
14. decembra 2021.  
102  
Zákon č. 523/2004 Z.z. obsahoval do 31. decembra 2020 v §8, ods. 2 túto vetu: „Ak návrh rozpočtu verejnej správy  
obsahuje daňové a odvodové príjmy štátneho rozpočtu, ktoré neboli obsiahnuté v prognóze Výboru pre daňové  
prognózy zohľadnenej v návrhu rozpočtu verejnej správy, výdavky štátneho rozpočtu zodpovedajúce týmto  
príjmom možno použiť, ak je celková suma týchto príjmov obsiahnutá v prognóze vypracovanej Výborom pre  
daňové prognózy v príslušnom rozpočtovom roku.“  
www.rrz.sk  
37  
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2021  
Hodnotenie plnenia zákonom daných požiadaviek  
V Rozpočte verejnej správy na roky 2022 až 2024 sú uvedené všetky zákonom definované  
údaje s výnimkou informácií o väčšine podnikov s majetkovou účasťou Ministerstva  
zdravotníctva SR (zdravotnícke zariadenia a Všeobecná zdravotná poisťovňa). Popis obsahu  
rozpočtu je uvedený v boxe 5. Po obsahovej stránke neboli niektoré údaje dostatočne vysvetlené  
a zdôvodnené, čo sťažilo jeho vyhodnotenie a identifikáciu potenciálnych rizík103.  
Box 5: Obsah dokumentov popisujúcich rozpočet verejnej správy  
Rozpočet verejnej správy na roky 2022-2024  
Rozpočet verejnej správy na roky 2022-2024 (RVS 2022-2024) obsahuje hlavnú knihu a 8 príloh.  
Tabuľky rozpočtu obsahujú údaje za roky 2019 až 2024 v zmysle požiadaviek ústavného zákona.  
Súčasťou hlavnej knihy rozpočtu je konsolidovaná bilancia verejnej správy a aktuálny odhad  
deficitu za rok 2021. Najvýznamnejšie pozitívne a negatívne faktory, ktoré sa podpisujú pod  
očakávané výsledky roka 2021, prezentuje tabuľka v členení podľa klasifikácie ESA2010 a bližšie rozvíja  
text. Nad rámec základného členenia tabuľka uvádza kvantifikáciu vplyvu COVIDu-19, nerozpočtované  
tituly, nekryté tituly a prostriedky EÚ a spolufinancovanie. Dodatočnou informáciou sú aj úpravy  
Štatistického úradu SR v zmysle metodiky ESA2010.  
Predložená aktualizácia stratégie riadenia štátneho dlhu na rok 2021 (príloha č. 6) vychádza zo  
Stratégie riadenia štátneho dlhu na roky 2015 až 2018104. Podľa stratégie na rok 2021 v uplynulom období  
pretrvávalo prostredie extrémne nízkych trhových úrokových sadieb, ktoré umožňovalo emitovať  
dlhopisy s krátkodobou splatnosťou so zápornými úrokovými sadzbami. Riadenie štátneho dlhu  
je ovplyvnené predovšetkým politikou a pôsobením ECB/NBS a nakupovaním existujúcich štátnych  
dlhopisov na sekundárnom trhu. Pandémia koronavírusu mala za následok nárast neistoty na  
finančných trhoch a rovnako aj dočasný nárast výnosov vládnych dlhopisov. Nálada investorov  
v najbližšom období bude z časti závisieť od dopadov pandémie na ekonomiku105. S ohľadom na v tom  
čase aktuálny makroekonomický vývoj a situáciu na finančných trhoch nedošlo k modifikovaniu  
kvantitatívnych cieľov riadenia rizika a ani ostatných cieľov stanovených v pôvodnej Stratégii  
riadenia štátneho dlhu na roky 2015 až 2018.  
Zverejňovanie daňových výdavkov umožňuje presnejšie posúdiť náklady realizovaných politík vlády.  
Povinnosť reportovania daňových výdavkov a ich vplyvu na daňové príjmy vyplýva aj zo smernice Rady  
2011/85/EÚ o požiadavkách na rozpočtové rámce členských krajín. Vyčíslenie daňových výdavkov  
v rámci RVS 2022-2024 (v časti 3.4 hlavnej knihy) zodpovedá manuálu MF SR.  
Implicitné záväzky predstavujú skryté zadlženie verejného sektora nad rámec oficiálnych štatistík  
o dlhu. Okruh implicitných záväzkov aktuálne zahŕňa náklady spojené so starnutím populácie  
(výdavky na dôchodky, zdravotníctvo, dlhodobá starostlivosť a školstvo), náklady spojené s likvidáciou  
jadrových zariadení, ako aj PPP projekty (obchvat D4/R7; rýchlostná cesta R1 a väzenské zariadenie  
v Rimavskej Sobote). MF SR zaradilo medzi implicitné záväzky aj odhady zvýšených platieb do  
103  
RRZ dodatočne požiadala o sprístupnenie dát a zodpovedanie doplňujúcich otázok. MF SR požiadavke vyhovelo  
a niektoré témy boli ďalej hlbšie konzultované.  
Stratégia riadenia štátneho dlhu sa aktualizuje každé štyri roky. Zámerom MF SR bolo aktualizovať stratégiu po  
104  
parlamentných voľbách, ktoré sa konali v februári 2020. K aktualizácii však zatiaľ nedošlo.  
SR je už od roku 2005 hodnotená ratingom A (alebo vyšším) od najvýznamnejších ratingových agentúr. K zníženiu  
105  
ratingu v nadväznosti na ekonomickú situáciu, v akej sa Slovensko ocitlo v súvislosti s pandémiou koronavírusu,  
pristúpila v roku 2020 len agentúra Fitch, a to úpravou ratingu z A+ na A s negatívnym výhľadom. Ratingová  
agentúra Standard&Poor's naopak v januári 2021 upravila hodnotenie a zmenila výhľad ratingu z negatívneho na  
stabilný pri úrovni A+.  
www.rrz.sk  
38  
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2021  
rozpočtu EÚ súvisiace so splácaním výdavkov z Plánu obnovy pre Európu v rámci nástroja „Next  
Generation EU“. Podľa aktuálneho prepočtu MF SR uverejneného v rámci prílohy č. 5 dosahujú celkové  
implicitné záväzky 365,1 % HDP, čo predstavuje oproti minuloročným prepočtom nárast  
o 148,6 % HDP106  
.
Podmienené záväzky verejnej správy (príloha č. 4) sú definované ako iné pasíva účtovnej jednotky  
vykazované v poznámkach v rámci individuálnej účtovnej závierky. Ich potenciálne vplyvy na verejné  
financie sú často ťažko kvantifikovateľné, a preto sú zväčša popisované len v kvalitatívnej rovine. MF SR  
ich ku koncu roka 2020 vyčíslilo na 19,7 mld. eur, čo predstavuje medziročný nárast o 1,2 mld. eur.  
Podstatná časť nárastu bola spôsobená najmä zvýšením hodnoty potenciálnej účasti na Európskom  
stabilizačnom mechanizme (ESM) o 1,0 mld. eur a zahrnutím údajov od ďalších obchodných  
spoločností ústrednej správy (191 mil. eur), ktoré boli na druhej strane kompenzované miernym  
poklesom hodnoty súdnych sporov v rozpočtových organizáciách (153 mil. eur) a medzinárodných  
investičných arbitrážach (111 mil. eur).  
Osobitá časť RVS na roky 2022-2024 (časť 2.7) je venovaná jednorazovým a dočasným vplyvom.  
Ministerstvo financií v rokoch 2020 až 2022 identifikovalo prevažne jednorazové opatrenia súvisiace  
s pandémiou ochorenia COVID-19. V ďalších rokoch RVS neuvažoval s jednorazovými opatreniami  
(spĺňajúcimi definíciu európskych fiškálnych pravidiel).  
Príloha č. 3 rozpočtu podáva základné informácie o hospodárení štátnych podnikov (vlastné imanie,  
hospodársky výsledok). Štátne podniky sú členené podľa vlastníckeho podielu kapitol štátneho  
rozpočtu, pričom v rámci kapitoly ministerstva zdravotníctva SR s výnimkou Debitum, a.s. absentujú  
spoločnosti a ich výsledky hospodárenia spadajúcich pod MZ SR (jednotlivo nie sú uvedené ani v iných  
častiach návrhu rozpočtu). Ide konkrétne o zdravotnícke zariadenia (s právnou formou a.s. a š.p.)  
a Všeobecnú zdravotnú poisťovňu a.s. Predpokladané smerovanie štátnych podnikov nie je, podobne  
ako v minulých návrhoch rozpočtu VS, v ďalších rokoch podrobnejšie zdôvodnené, čo sťažuje  
vyhodnotenie potenciálneho rizika pre verejnú správu plynúceho z ich hospodárenia. Pre úplné  
vyhodnotenie rizika by bolo vhodné zahrnúť aj ukazovatele o hospodárení podnikov MH Manažment  
doplnené o stručný popis predpokladaného vývoja.  
Rozpočet v rámci prílohy č. 7 prezentuje ako samostatnú časť bilanciu štátnych finančných aktív.  
Finančné operácie so štátnymi finančnými aktívami a iné operácie, ktoré ovplyvňujú stav štátnych  
finančných aktív, nie sú súčasťou príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu.  
Hospodáreniu s rozpočtovými rezervami je venovaná samostatná príloha (Príloha č. 8). V súlade  
s ustanovením § 10 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene  
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vláda SR informuje NR SR v rámci návrhu  
RVS o uvoľnených alebo o použití prostriedkov v členení na správcov kapitol alebo podľa prijímateľov  
prostriedkov z rozpočtových rezerv, podľa účelu a výšky ich čerpania.  
Návrh rozpočtového plánu na rok 2022  
V zmysle požiadaviek Európskej komisie sa súbežne predkladal aj Návrh rozpočtového plánu SR na  
rok 2022, ktorý poskytuje doplňujúce informácie k predkladanému rozpočtu. Materiál predstavuje  
analytický pohľad na hospodárenie verejnej správy. Definujú sa v ňom ciele vlády na nadchádzajúce  
obdobie, k dispozícii je podrobnejšia kvantifikácia opatrení na dosiahnutie stanovených cieľov,  
vyčíslenie analytických fiškálnych ukazovateľov ako štrukturálne saldo rozpočtu, výdavkové pravidlo  
a scenár nezmenených politík.  
106  
Medziročné zvýšenie spôsobila najmä zmena projekcie úrokových sadzieb pracovnej skupiny pre starnutie  
populácie (AWG 2021), ktorá mala sčasti vplyv aj na záväzky z PPP projektov, NJF a Plánu obnovy a odolnosti.  
V menšej miere bola ovplyvnená aktualizáciou strednodobej prognózy makroekonomických a rozpočtových  
údajov a posunom sledovaného horizontu. Naopak, pozitívny vplyv mala zmena kvantifikácie výdavkov  
legislatívnych opatrení a úprava oficiálnej projekcie výdavkov AWG 2021 oproti predbežne očakávanej projekcii.  
www.rrz.sk  
39  
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2021  
Hodnotenie rozpočtu z pohľadu zámerov ústavného zákona  
RRZ popri zákonom definovaných požiadavkách na obsah rozpočtu posudzuje rozpočtovú  
transparentnosť aj z hľadiska vypovedacej schopnosti a zrozumiteľnosti informácií uvedených  
v dokumentoch rozpočtu, kvality poskytnutých informácií v rozpočte, konzistentného použitia  
metodiky ESA2010 a miery kontroly parlamentu nad schvaľovaním a plnením rozpočtu.  
Za najvýznamnejšie pozitíva považuje:  
•
Rada pozitívne vníma pokračovanie snahy zefektívňovať verejné investície cez  
princíp nulového štartovacieho rozpočtu (zero-based budgeting). Ten má za cieľ  
financovať iba pripravené a dostatočne návratné projekty. Rezorty postupne pripravujú  
a zverejňujú metodiky a dlhodobé investičné rezortné plány, ktoré majú slúžiť ako  
kľúčové vstupy pre zostavovanie rozpočtu verejnej správy s cieľom zrýchliť a sprehľadniť  
investičný proces.  
•
Z pohľadu tvorby rozpočtu je pozitívom rozšírenie skupiny položiek rozpočtu,  
ktoré sú odborne posudzované Výborom pre daňové prognózy (napr. príjem  
z predaja emisných kvót, odvod z hazardných hier alebo príjem z dividend). Prognóza  
výboru bola, s výnimkou odhadu príjmov z dividend, použitá v rozpočte VS. Na rozdiel  
od minulosti, kedy sa prognózy príjmov v rozpočte upravovali nahor, úprava  
v aktuálnom rozpočte viedla k zníženiu príjmov z dividend. Hlavným dôvodom bolo  
podľa MF SR zohľadnenie novších informácií, ktoré neboli v čase zasadnutia výboru  
k dispozícii107.  
•
•
Z hľadiska obsahu rozpočtu možno pozitívne vnímať uvedenie zoznamov nových  
výdavkových politík na najbližší rok v každej oblasti rozpočtu. Pre lepšie  
porozumenie vplyvov týchto politík na celkové hospodárenie rozpočtu by bolo vhodné  
rozlíšiť, či ide o vplyvy novoprijatých opatrení, zabezpečenie celoročného krytia vplyvov  
opatrení schválených v minulosti (napríklad tehotenská dávka), vplyvy automatického  
vývoja výdavkov (valorizácia dávok, platov v zmysle legislatívy) a doplniť, prípadne  
zjednotiť bázu, voči ktorej sa vplyvy uvádzajú.  
Súčasťou rozpočtu sa stal aj odpočet použitia všetkých rozpočtovaných rezerv  
v priebehu daného roka, čo zvyšuje informovanosť Národnej rady SR a verejnosti  
v tejto oblasti. Odpočet obsahuje informácie o čerpaní daných rezerv k 31. augustu  
2021. Prehľad o čerpaní rezerv za celý rok 2021 bol v zmysle zákona o rozpočtových  
pravidlách108 zverejnený v rámci štátneho záverečného účtu109 (časť 3.2.5) v prvej polovici  
roka 2022.  
107  
O dodatočných úpravách príjmov v návrhu rozpočtu nad rámec prognózy Výboru pre daňové prognózy (VpDP)  
informoval predseda VpDP listom z 19. októbra 2021.  
Ide o §10, ods.4 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy.  
Štátny záverečný účet za rok 2021  
108  
109  
www.rrz.sk  
40  
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2021  
Za najvýznamnejšie nedostatky rozpočtu RRZ považuje:  
•
Rozpočet je zostavený v súlade s rozpočtovým cieľom iba v roku 2022, nie  
v ďalších rokoch, nakoľko chýbajú konkrétne konsolidačné opatrenia. Kľúčové  
ukazovatele rozpočtu (štrukturálne saldo, prognóza hrubého a čistého dlhu) sú  
prezentované za predpokladu splnenia rozpočtových cieľov a vytvárajú priaznivejší  
obraz o verejných financiách v porovnaní s jeho aktuálnym stavom.  
•
Pred schválením návrhu rozpočtu v parlamente boli prijaté legislatívne zmeny,  
ktorých dopady rozpočet neobsahuje. Vláda dňa 3. novembra 2021 schválila novelu  
zákona o sociálnom poistení110, v ktorej sa navrhlo zrušenie ročného zúčtovania  
v sociálnom poistení v súvislosti s pripravovanou daňovo-odvodovou reformou. Vplyv  
tejto legislatívnej zmeny neposudzoval pred schválením rozpočtu v parlamente Výbor  
pre daňové prognózy111. Na 51. schôdzi NR SR v novembri 2021 bola schválená  
legislatívna zmena112 vo financovaní cirkevných a súkromných školských  
zariadení113 s účinnosťou od 1. januára 2022, ktorá rovnako nebola zapracovaná  
v rozpočte VS. Nižšia transparentnosť v oblasti rozhodovania o zahrnutí opatrení  
do rozpočtu verejnej správy sťažuje vyhodnotenie rozpočtu z pohľadu  
dosiahnutia deklarovaných cieľov v oblasti salda rozpočtu.  
•
•
Zostavovanie výdavkovej strany rozpočtu by malo vo väčšej miere vychádzať zo  
scenára nezmenených politík na najbližšie tri roky. V súčasnosti bol takto  
prezentovaný rozpočet len v oblasti výdavkov zdravotných poisťovní, čo umožnilo  
transparentne posúdiť predpoklady zostavenia rozpočtu zdravotníctva, vrátane vplyvov  
zapracovaných opatrení. Rovnaký postup by sa mal začať uplatňovať aj v ďalších  
oblastiach114.  
K zlepšeniu informovanosti by mohlo dôjsť u štátnych podnikov. Podobne, ako  
v predchádzajúcich návrhoch rozpočtu, absentujú výsledky hospodárenia za jednotlivé  
zdravotnícke zariadenia a za zdravotnú poisťovňu s majetkovou účasťou Ministerstva  
zdravotníctva SR ako aj stručný komentár ku všetkým podnikom115. Nedostatok  
110  
111  
Ide o novelu zákona č. 461/2003 Z.z. Celkový odhadovaný vplyv novely na saldo VS bol negatívny vo výške  
13 mil. eur v roku 2022, 63 mil. eur v roku 2023 a 54 mil. eur v roku 2024.  
Predmetom posudzovania zo strany Výboru môžu byť také legislatívne zmeny, ktoré schválila vláda. Výbor túto  
legislatívnu zmenu posudzoval až v rámci svojho nasledujúceho zasadnutia vo februári 2022.  
Ide o novelu zákona č. 596/2003 Z.z. Táto zmena neobsahovala vyčíslenie vplyvov na verejné financie, ani  
konkrétny návrh na úhradu zvýšených výdavkov. Negatívny vplyv na deficit VS RRZ vyčíslila na 13 mil. eur v roku  
2022, 14 mil. eur v roku 2023 a 15 mil. eur v roku 2024.  
Ide o úpravu, ktorá povedie k navýšeniu transferov pre tieto subjekty, pričom dodatočné prostriedky budú musieť  
obce a VÚC zabezpečiť v rámci svojich rozpočtov. Toto predpokladané navýšenie výdavkov však nebolo  
zohľadnené v rozpočte zvýšením rozpočtovaných výdavkov samospráv.  
Po schválení novely zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy s účinnosťou od 1. apríla 2022, ktorou sa  
zavádzajú limity verejných výdavkov, by sa rozpočet verejnej správy mal zostavovať a realizovať v súlade s limitom  
verejných výdavkov na základe scenárov nezmenených politík (§4, ods. 2, druhá veta).  
Nielen spadajúcich pod MZ SR.  
112  
113  
114  
115  
www.rrz.sk  
41  
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2021  
informácií sťažuje vyhodnotenie rizika plynúceho z hospodárenia podnikov vo  
vlastníctve štátu, resp. MH Manažment116, a.s.  
•
Vplyvom metodických zmien, ktoré sa uskutočnili v nadväznosti na závery misie  
Eurostatu z júna 2021, došlo k zníženiu porovnateľnosti rozpočtovaných údajov so  
skutočnosťou. Z pohľadu korektného vyčíslenia salda verejnej správy v rozpočte  
chýbalo časové rozlíšenie niektorých pandemických opatrení (v roku 2020 išlo  
o negatívny vplyv na saldo vo výške 0,2 % HDP). Veľkosť príjmov a výdavkov bola  
v rozpočte skreslená tým, že nedošlo ku konsolidovaniu výdavkov zdravotných poisťovní  
poskytnutých zdravotníckym zariadeniam v sektore verejnej správy (v roku 2020 išlo  
o vplyv na príjmy a výdavky vo výške 2,0 % HDP)117. Porovnateľnosť znižuje aj to, že  
úrokové príjmy a náklady spojené s emisiou štátneho dlhu naďalej nie sú  
opakovane rozpočtované v súlade s metodikou ESA2010.  
•
Rada opakovane poukazuje na to, že súčasný legislatívny rámec schvaľovania  
rozpočtu v NR SR nie je z pohľadu predmetu a obsahu schvaľovaných  
dokumentov vyhovujúci. Schvaľovanie hotovostného štátneho rozpočtu NR SR na  
najbližší rok je dané historicky a už nepostačuje na zachytenie kľúčových sledovaných  
parametrov verejných financií a všetkých zmien vo verejných financiách v súlade  
s európskymi  
štandardmi  
definovanými  
metodikou  
ESA2010  
a najlepšou  
medzinárodnou praxou118.  
4.2.2 Súhrnná výročná správa  
Zámerom súhrnnej výročnej správy Slovenskej republiky (SVS) je priniesť pohľad na stav a vývoj  
hospodárenia verejných financií krajiny, vrátane vyčíslenia čistého bohatstva. Ústavný zákon  
definuje nasledovné údaje (okrem údajov, ktoré ustanovuje osobitný zákon), ktoré by správa  
mala obsahovať:  
•
•
•
•
•
bilanciu rozpočtu verejnej správy,  
jednorazové vplyvy,  
vyhodnotenie plnenia cieľov stratégie riadenia štátneho dlhu,  
výšku čistého bohatstva Slovenskej republiky,  
hospodárenie podnikov štátnej správy.  
Návrh súhrnnej výročnej správy SR za rok 2020 schválila vláda dňa 3. novembra 2021 a NR SR ho  
vzala na vedomie dňa 7. decembra 2021.  
116  
Podľa právnej analýzy ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorú si RRZ nechala vypracovať,  
pod definíciu podniku štátnej správy (čl. 2, písm. f) zákona č. 493/2011 Z.z.) nespadajú podniky s majetkovou  
účasťou MH Manažment, a.s. napriek tomu, že Ministerstvo hospodárstva je 100 % akcionárom spoločnosti  
MH Manažment, a.s. Údaje o ich skutočnom a očakávanom hospodárení teda nemusia byť súčasťou rozpočtu  
verejnej správy.  
117  
Podľa vyjadrenia MF SR by konsolidácia výdavkov zdravotných poisťovní poskytnutých zdravotníckym  
zariadeniam v sektore verejnej správy mala byť spolu so zahrnutím vplyvu nových subjektov verejnej správy  
(Slovenský vodohospodársky podnik, Valaliky Industrial Park) a rozpočtovaním príjmov a výdavkov súvisiacich  
s podnikateľskou činnosťou verejných vysokých škôl súčasťou pripravovaného Návrhu rozpočtu verejnej správy  
na roky 2023 až 2025, čo by výrazne zvýšilo porovnateľnosť údajov vykazovaných ŠÚ SR s rozpočtom.  
118  
Zostavovanie rozpočtov viacerých členských krajín OECD (napríklad Austrália, Nový Zéland, Rakúsko, Dánsko,  
Veľká Británia, Švajčiarsko) vychádza z akruálnych princípov (podľa Accrual practices and reform experiences in  
OECD countries, Results of the 2016 OECD Accruals Survey, OECD Journal on Budgeting, Volume 2016 Issue 1).  
www.rrz.sk  
42  
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2021  
Hodnotenie plnenia zákonom daných požiadaviek  
V súhrnnej výročnej správe sú uvedené všetky zákonom definované údaje (popis obsahu  
správy je uvedený v boxe 6).  
Box 6: Obsah Súhrnnej výročnej správy Slovenskej republiky za rok 2020  
Správa obsahuje konsolidovanú bilanciu príjmov a výdavkov za celú verejnú správu na horizonte  
troch rokov (2018-2020) a bilancie jednotlivých subjektov verejnej správy v metodike ESA 2010. Tabuľka  
s detailnejšou štruktúrou príjmov a výdavkov verejnej správy je doplnená o textovú informáciu o vývoji  
daných položiek v posledných troch rokoch, ako aj ich medziročný nárast v poslednom roku. Súčasťou  
správy je prehľadná, sumarizujúca tabuľka hospodárenia jednotlivých subjektov VS v metodike  
ESA2010 v členení za dosiahnutú skutočnosť za posledné tri roky, rozpočet v poslednom roku, ktorá  
sčasti podáva informáciu o dianí v rámci zložiek verejnej správy.  
Správa sa zameriava na popis medziročného vývoja príjmov a výdavkov verejnej správy  
v metodike ESA2010119 a informuje o hlavných príčinách vývoja v predmetných položkách.  
Súčasťou správy je aj odhad štrukturálneho salda verejnej správy za rok 2020. Podľa prepočtov  
MF SR dosiahol štrukturálny deficit 2,4 % HDP, pričom cyklická zložka zodpovedá metodike  
Európskej komisie a makroekonomickej prognóze MF SR schválenej Výborom pre makroekonomické  
prognózy. Identifikované jednorazové opatrenia dosiahli v roku 2020 1,7 % HDP a s výnimkou platby  
DPH koncesionára za stavbu D4/R7 boli vyvolané pandémiou COVID-19. Čistý dlh SR dosiahol  
k 31.12.2020 49,6 % HDP a oproti roku 2019 vzrástol o 6,3 p.b.  
Materiál obsahuje vyhodnotenie plnenia cieľov stratégie riadenia štátneho dlhu za rok 2020  
v skrátenej podobe120, pričom viac sa zameriava na kvantitatívne ukazovatele riadenia dlhu. Cieľom  
riadenia dlhu je dosiahnutie tesného priblíženia sa k stanoveným hodnotám, resp. udržanie parametrov  
dlhu čo najbližšie k stanoveným hodnotám.  
Čisté bohatstvo verejného sektora dosiahlo k 31.12.2020 zápornú hodnotu 379 606 847 tis. eur  
(- 412,3 % HDP). Oproti predchádzajúcemu roku sa zvýšil negatívny podiel na HDP o 286,7 p.b.  
Zníženie čistého bohatstva bolo spôsobené najmä medziročnou zmenou v implicitných záväzkoch  
o - 277,9 p. b., ktoré predstavujú najväčšiu časť záporného čistého bohatstva. K medziročnému  
zhoršeniu implicitných záväzkov v roku 2020 prispeli takmer v plnej miere zmeny ovplyvňujúce  
záväzky zo starnutia populácie, ktoré narástli o 278,3 % HDP121.  
119  
SVS sa zostavuje v období druhého kola notifikácie výsledkov hospodárenia VS za predchádzajúci rok, kedy  
dochádza k dodatočnému spresňovaniu údajov na základe auditovaných účtovných závierok veľkej časti  
subjektov verejnej správy (najmä pohľadávok a záväzkov), ako aj na základe pravidelných či benčmarkových  
revízií v súlade s ESA2010, prípadne nových skutočností. Z tohto dôvodu sa SVS orientuje primárne na medziročný  
vývoj skutočnosti, pričom odpočet hospodárenia oproti plánovanému rozpočtu je ponechaný na Štátny záverečný  
účet SR (zostavovaný v prvej polovici roka).  
120  
Kompletná, detailná Aktualizácia Stratégie riadenia štátneho dlhu na roky 2015 až 2018 nadväzuje na pôvodne  
stanovenú stratégiu riadenia štátneho dlhu. Je súčasťou rozpočtu verejnej správy, vyhodnocuje plnenie cieľov,  
špecifikuje cielenie číselných indikátorov rizika (refinančné riziko, riziko z precenenia a cudzo-menové riziko)  
a zostavuje sa na štvorročné obdobie.  
121  
S cieľom poskytovať reálny odhad implicitných záväzkov nie v nekonečnom horizonte, ale v horizonte do roku  
2064 došlo k metodickej zmene zo strany MF SR a s tým súvisiacej revízii odhadu implicitných záväzkov (tá sa  
týkala úrokových mier zo strany pracovnej skupiny pre starnutie obyvateľstva). Zníženie dlhodobej úrokovej miery  
z 5 % na 4 % zvýšilo súčasnú hodnotu implicitných záväzkov.  
www.rrz.sk  
43  
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2021  
V súlade s ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti je dôraz kladený aj na popis hospodárenia  
podnikov štátnej správy. Hlavný text správy prezentuje hospodárenie vybraných štátnych podnikov,  
ktoré predstavujú podstatnú časť celkového vlastného imania všetkých podnikov štátnej správy  
prepočítaným na vlastnícke podiely štátu a hospodárenie Národnej banky Slovenska. Súčasťou je aj  
analýza zameraná na päť hlavných položiek, ktoré spôsobujú prírastok alebo úbytok vlastného imania,  
a to na výsledok hospodárenia bežného účtovného obdobia, dividendy, priame vklady spoločníkov do  
vlastného imania, zmeny majetku a záväzkov z precenenia a ostatné zmeny. Príloha č. 1, resp. Príloha  
č. 2 obsahuje základné informácie o výsledku hospodárenia, resp. o vlastnom imaní všetkých podnikov  
štátnej správy a MH Manažmentu za roky 2018 až 2020, rovnako sa uvádza vlastnícky podiel štátu, ako  
aj medziročná zmena vyššie spomínaných ukazovateľov v poslednom roku.  
MF SR má zámer postupne analyzovať aj také časti bohatstva krajiny, ktoré nie sú vykázané  
v účtovných výkazoch z dôvodu náročnosti ich kvantifikácie a ocenenia (napr. prírodné zdroje,  
ekologické bohatstvo a pod.).  
Hodnotenie súhrnnej výročnej správy z pohľadu zámerov ústavného zákona  
RRZ popri zákonom definovaných požiadavkách na obsah správy posudzuje transparentnosť aj  
z hľadiska vypovedacej schopnosti a zrozumiteľnosti informácií uvedených v správe a možností  
skvalitnenia analýzy čistého bohatstva. Do týchto oblastí smerovali aj odporúčania RRZ vo  
svojich predchádzajúcich správach, pričom sa v nich nedosiahol dostatočný pokrok:  
•
Strednodobou ambíciou správy by malo byť zostavenie súvahy verejného sektora, čo  
si vyžiada rozšírenie pokrytia súhrnného celku verejnej správy na celý verejný sektor  
a zabezpečenie účtovnej konsolidácie. Malo by dôjsť aj k rozšíreniu údajovej základne  
ako i zlepšeniu postupov kvantifikácie niektorých položiek. Pokračovanie v zahrnutí  
zatiaľ nevyčíslených zložiek čistého bohatstva by mohlo prispieť k zlepšeniu  
vypovedacej schopnosti čistého bohatstva122.  
•
Z hľadiska interpretácie údajov je kľúčové zabezpečenie prepojenia zmeny čistého  
bohatstva s hospodárením vlády v metodike ESA2010, čo umožní posúdenie  
opatrení fiškálnej politiky vlády v kontexte zmien čistého bohatstva123. Súčasné  
nastavenie zberu údajov zatiaľ takéto prepojenie neumožňuje.  
Z hľadiska možných budúcich zmien RRZ pozitívne vníma skutočnosť, že dôraz na čisté  
bohatstvo sa stal súčasťou programového vyhlásenia vlády124. Zámerom MF SR v tejto  
oblasti je najmä skvalitňovanie údajovej základne pre výpočet čistého bohatstva, zlepšenie  
spravovania štátnych aktív a pasív, zefektívnenie manažmentu štátnych podnikov a posilnenie  
monitoringu výkonu akcionárskych práv na MF SR. Nevyhnutnou súčasťou ďalšieho rozvoja  
metodiky čistého bohatstva je podľa MF SR aj analýza dostupných personálnych kapacít  
ministerstva a identifikácia zdrojov údajov.  
122  
MF SR sa v roku 2020 zapojilo do pracovnej skupiny pre hodnotenie ekosystémov a ekosystémových služieb na  
Slovensku, ktorej cieľom je zmapovať ekosystémy a priradiť im peňažnú hodnotu. Výstupy tejto pracovnej skupiny  
by mohli byť použiteľné pre ocenenie ďalších zložiek čistého bohatstva, ako napríklad nerastné suroviny, prírodné  
rezervácie.  
123  
Poznanie vzájomných prepojení týchto ukazovateľov je dôležité z toho dôvodu, že niektoré transakcie  
sa z metodických dôvodov nemusia prejaviť v salde a dlhu verejnej správy, ale ovplyvňujú výšku čistého bohatstva.  
Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2020 až 2024, zo 17.4.2020, str. 57  
124  
a Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2021 až 2024, z 28.4.2021, str. 58.  
www.rrz.sk  
44  
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2021  
4.3 Odporúčania RRZ na zlepšenie rozpočtovej transparentnosti  
Na základe hodnotenia plnenia pravidiel rozpočtovej transparentnosti RRZ sformulovala  
odporúčania125, ktoré by prispeli k zvýšeniu transparentnosti verejných financií:  
Výbor pre daňové prognózy  
•
Pokračovať v rozširovaní položiek, ktoré sú predmetom posudzovania vo Výbore pre  
daňové prognózy tak, aby výbor schvaľoval prognózu všetkých daňových príjmov a odvodov  
v zmysle metodiky ESA2010, vybraných nedaňových príjmov a výdavkov, ktoré sú  
ovplyvnené makroekonomickým vývojom.  
•
Uzákoniť v rámci príslušných ustanovení zákona o rozpočtovej zodpovednosti alebo  
zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy používanie prognózy daňových  
a odvodových príjmov schválenej Výborom pre daňové prognózy v celom rozpočtovom  
procese, t.j. od prípravy programu stability až po schválenie rozpočtu v NR SR, keďže  
odborné otázky, medzi ktoré patrí aj prognózovanie príjmov, by mali byť oddelené od  
politických rozhodnutí vlády a národnej rady.  
Rozpočet verejnej správy  
•
Zvýšiť záväznosť trojročného rozpočtu a schvaľovať v parlamente celý trojročný rozpočet  
verejnej správy a pozmeňujúce návrhy k nemu v súlade s metodikou ESA2010 a najlepšou  
medzinárodnou praxou. Súčasný spôsob schvaľovania (schvaľuje sa hotovostný štátny  
rozpočet na najbližší rok) je daný historicky a nepostačuje na zachytenie kľúčových  
sledovaných parametrov a všetkých zmien vo verejných financiách.  
•
•
Rozpočtované sumy by mali v každej oblasti zohľadňovať odhad vo východiskovom roku,  
vývoj v NPC scenári a prijaté opatrenia (zatiaľ sa to tak prezentuje len v daniach a vo  
výdavkoch na zdravotníctvo).  
Zverejňovať ukazovatele hospodárenia všetkých štátnych podnikov  
a podnikov  
MH Manažment. Hospodárenie podnikov doplniť o komentár aj v kontexte vyplácania  
dividend, vplyvu na výnos dane z príjmov právnických osôb a prípadných ďalších vzťahov  
s rozpočtom verejnej správy. Pokúsiť sa aspoň v kvalitatívnej rovine vyhodnotiť riziká  
plynúce z hospodárenia štátnych podnikov a podnikov MH Manažment.  
•
Rozpočtovať všetky položky rozpočtu v súlade s metodikou ESA2010 (úrokové náklady  
štátneho dlhu) a pokračovať vo zvyšovaní porovnateľnosti rozpočtovaných a skutočných  
údajov. Priestor pre zlepšenie existuje v podobe rozpočtovania predpokladaného vplyvu  
EFSF, rozpočtovania príjmov a výdavkov niektorých organizácií ústrednej správy.  
Rozpočtovanie týchto položiek bude dôležité aj z hľadiska zavedenia výdavkových limitov.  
Súhrnná výročná správa  
•
Ocenenie zatiaľ nevyčíslených zložiek ukazovateľa čistého bohatstva by mohlo prispieť  
k zlepšeniu vypovedacej schopnosti čistého bohatstva.  
•
Vytvoriť technické podmienky a v spolupráci s RRZ definovať metodiku prepojenia salda  
a dlhu verejnej správy so zmenou čistého bohatstva.  
125  
Vyhodnotenie plnenia odporúčaní zo správy RRZ z augusta 2021 je uvedené v prílohe č. 2.  
www.rrz.sk  
45  
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2021  
Referencie  
GIBA, M., BUJŇÁK, V.: Ústavnoprávna analýza vybraných ustanovení ústavného zákona  
o rozpočtovej zodpovednosti zo dňa 31.07.2020. Analýza vypracovaná na základe zmluvy  
s Univerzitou Komenského v Bratislave, Právnickou fakultou zo dňa 22.05.2020  
https://www.rrz.sk/wp-  
content/uploads/2021/11/Pravna_analyza_Ustavny_zakon_o_rozpoctovej_zodpovednosti.pdf  
Ministerstvo financií SR (2021): Zdôvodnenie výšky dlhu a návrh opatrení na jeho zníženie,  
materiál je zverejnený spolu s touto správou  
https://www.mfsr.sk/sk/financie/institut-financnej-politiky/strategicke-  
materialy/zdovodnenie-vysky-dlhu/  
Ministerstvo financií SR (2021): Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2020,  
https://finance.gov.sk/sk/financie/statne-vykaznictvo/suhrnna-vyrocna-sprava-sr/  
Ministerstvo financií SR (2020): Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky za rok 2019,  
https://finance.gov.sk/sk/financie/statne-vykaznictvo/suhrnna-vyrocna-sprava-sr/  
Ministerstvo financií SR (2021): Rozpočet verejnej správy na roky 2022 až 2024,  
https://finance.gov.sk/sk/financie/verejne-financie/rozpocet-verejnej-spravy/  
Ministerstvo financií SR (2020): Rozpočet verejnej správy na roky 2021 až 2023,  
https://finance.gov.sk/sk/financie/verejne-financie/rozpocet-verejnej-spravy/  
Inštitút finančnej politiky (2014): Zverejňovanie daňových výdavkov, Manuál 13, MF SR,  
https://finance.gov.sk/sk/financie/institut-financnej-politiky/publikacie-  
ifp/manualy/zverejnovanie-danovych-vydavkov.html  
Inštitút finančnej politiky (2015): Jednorazové vplyvy, Manuál 8 (aktualizácia), MF SR,  
https://finance.gov.sk/sk/financie/institut-financnej-politiky/publikacie-  
ifp/manualy/jednorazove-vplyvy.html  
Inštitút finančnej politiky (2018): Skrutkovač na hodnotu za peniaze, diskusná štúdia č. 3, MF SR  
https://finance.gov.sk/sk/financie/institut-financnej-politiky/publikacie-ifp/diskusne-studie/3-  
skrutkovac-hodnotu-za-peniaze-oktober-2018.html  
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (2021): Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej  
zodpovednosti a transparentnosti za rok 2020,  
https://www.rrz.sk/slovensko-ma-najhorsiu-dlhodobu-udrzatelnost-verejnych-financii-  
spomedzi-vsetkych-krajin-v-eu/  
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (2020): Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej  
zodpovednosti a transparentnosti za rok 2019,  
https://www.rrz.sk/sprava-o-hodnoteni-plnenia-pravidiel-rozp-zodpovednosti-a-  
transparentnosti-august-2020/  
www.rrz.sk  
46  
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2021  
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (2021): Hodnotenie Návrhu rozpočtu verejnej správy na roky  
2022 až 2024,  
https://www.rrz.sk/hodnotenie-navrhu-rozpoctu-verejnej-spravy-2022-2024/  
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (2020): Hodnotenie Návrhu rozpočtu verejnej správy na  
roky 2021 až 2023,  
https://www.rrz.sk/hodnotenie-navrhu-rozpoctu-verejnej-spravy-na-roky-2021-az-2023/  
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (2022): Správa o dlhodobej udržateľnosti verejných financií,  
https://www.rrz.sk/sprava-o-dlhodobej-udrzatelnosti-verejnych-financii-za-rok-2021-april-  
2022/  
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (2021): Správa o dlhodobej udržateľnosti verejných financií,  
https://www.rrz.sk/sprava-o-dlhodobej-udrzatelnosti-verejnych-financii-za-rok-2020-jun-  
2021/  
https://www.rrz.sk/sprava-o-dlhodobej-udrzatelnosti-verejnych-financii-za-rok-2020-april-  
2021/  
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (2021): Hodnotenie plnenia pravidla o vyrovnanom rozpočte  
za rok 2020,  
https://www.rrz.sk/pravidlo-o-vyrovnanom-rozpocte-a-pripravovane-limity-verejnych-  
vydavkov-potrebuju-nezavisleho-arbitra/  
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (2022): Stanovisko Rady pre rozpočtovú zodpovednosť v  
súvislosti s návrhom na skrátené legislatívne konanie (ČPT 1027) a legislatívnymi zmenami (ČPT  
1028) prijatými Národnou radou Slovenskej republiky dňa 24. mája 2022,  
https://www.rrz.sk/stanovisko/stanovisko-rady-pre-rozpoctovu-zodpovednost-v-suvislosti-s-  
navrhom-na-skratene-legislativne-konanie-cpt-1027-a-legislativnymi-zmenami-cpt-1028-  
prijatymi-narodnou-radou-slovenskej-republiky/  
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (2012): Ako vyhodnocovať dlhodobú udržateľnosť verejných  
financií?, Diskusná štúdia 1/2012,  
https://www.rrz.sk/ako-vyhodnocovat-dlhodobu-udrzatelnost-verejnych-financii/  
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (2015): Zostavenie základného scenára vývoja verejných  
financií, Diskusná štúdia 2/2015,  
https://www.rrz.sk/zostavenie-zakladneho-scenara-vyvoja-verejnych-financii/  
Ústavný zákon č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti  
Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy  
Zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy  
www.rrz.sk  
47  
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2021  
Príloha 1 – Prehľad plnenia pravidiel rozpočtovej  
zodpovednosti a transparentnosti  
Tab 4: Plnenie pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
Článok Odsek  
Znenie ústavného zákona  
Plnenie  
Poznámky  
12*  
(4)  
Ak výška dlhu dosiahne 50 % podielu na HDP a zároveň  
nedosiahne 52 % podielu na HDP (ide o údaje za rok 2020, za  
rok 2021 sú hranice vo výške 49 resp. 51 % HDP)  
Na základe doterajšej praxe sa  
splnené za rok 2020,  
zatiaľ nesplnené za  
rok 2021  
a) vláda predloží na rokovanie národnej rady návrh  
opatrení, ktorými navrhuje zabezpečiť zníženie dlhu a  
predpokladá predloženie  
v
horizonte nasledujúcich 3-4  
mesiacov.  
b) znížia sa platy členov vlády na úroveň ich platov v  
predchádzajúcom rozpočtovom roku, ak ich platy v  
predchádzajúcom rozpočtovom roku boli nižšie;  
zníženie platov sa vykoná na obdobie od prvého dňa  
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po zverejnení  
výšky dlhu až do konca kalendárneho mesiaca, v  
ktorom bola zverejnená výška dlhu nižšia ako 50 %  
podielu na HDP (ide o údaj a rok 2020, za rok 2021 je hranica vo  
výške 49 % HDP)  
Podľa vyjadrenia Úradu vlády  
SR sa hľadá procesne správny  
spôsob riešenia vzniknutej  
situácie tak, aby bola uvedená  
sankcia splnená.  
splnené do konca  
roku 2021, od  
začiatku roku 2022 sa  
neplní  
6
(1)  
Štát  
finančne  
nezabezpečuje  
platobnú  
schopnosť  
a nezodpovedá za platobnú schopnosť obce alebo vyššieho  
územného celku. Postup pri riešení platobnej neschopnosti  
obce alebo vyššieho územného celku ustanovuje zákon.  
splnené  
splnené  
V júni 2022 NR SR schválila tzv.  
rodinný balíček opatrení, ktorý  
povedie k výpadku príjmov so  
zásadným vplyvom na ich  
hospodárenie.  
(2)  
Ak zákon pri úprave pôsobnosti ustanovuje nové úlohy obci  
alebo vyššiemu územnému celku, štát na ich plnenie súčasne  
zabezpečí  
obci  
alebo  
vyššiemu  
územnému  
celku  
zodpovedajúce finančné prostriedky.  
V súčasnosti  
prebieha  
Ak celková suma dlhu obce alebo vyššieho územného celku  
dosiahne 60 % skutočných bežných príjmov predchádzajúceho  
rozpočtového roka a viac, obec alebo vyšší územný celok sú  
povinní zaplatiť pokutu, ktorú ukladá ministerstvo financií, a to  
vo výške 5 % z rozdielu medzi celkovou sumou dlhu a 60 %  
skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového  
roka. Celkovú sumu dlhu obce alebo vyššieho územného celku  
ustanovuje zákon.  
Povinnosť uplatňovať ustanovenie odseku 3 sa neuplatní počas  
24 mesiacov počnúc prvým dňom nasledujúcim po dni,  
v ktorom sa uskutočnilo ustanovujúce zasadnutie obecného  
zastupiteľstva alebo zastupiteľstva vyššieho územného celku,  
ak nebola vo voľbách ako nový starosta, nový primátor alebo  
nový predseda vyššieho územného celku zvolená tá istá fyzická  
osoba, ako v predchádzajúcom volebnom období.  
(3)  
(4)  
prebieha overovanie overovanie výšky dlhu za rok  
2021 u 41 obcí. Oslovených bolo  
aj 40 obcí, ktoré nepredložili  
potrebné výkazy. Po preverení  
výšky dlhu začne MF SR správne  
konanie o uložení pokuty.  
splnené  
V súčasnosti sa táto výnimka  
neuplatňuje  
z overovaných obcí.  
pre  
žiadnu  
Diskusné štúdie s názvom Ako  
vyhodnocovať dlhodobú  
udržateľnosť verejných financií?  
7
(1)  
splnené  
splnené  
Rada pred určením ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti  
zverejní na svojom webovom sídle metodológiu výpočtov  
a predpoklady, ktoré použije pri určení ukazovateľa dlhodobej  
udržateľnosti.  
a Zostavenie  
základného  
verejných  
scenára  
financií  
vývoja  
Rada pri určení ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti  
zohľadňuje  
a) hodnotu štrukturálneho primárneho salda,  
(2)  
www.rrz.sk  
48  
 
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2021  
prognózy demografického vývoja zverejnené  
Eurostatom,  
makroekonomické prognózy Výboru pre  
b)  
splnené  
splnené  
c) makroekonomické prognózy a dlhodobé  
makroekonomické prognózy EK,  
Využité modely RRZ na  
dôchodkové zabezpečenie,  
zdravotníctvo, sociálne dávky  
(od roku 2021) a dlhodobú  
starostlivosť (od roku 2021).  
dlhodobé prognózy výdavkov citlivých na starnutie  
populácie vypočítaných EK,  
d)  
splnené  
e) dlhodobé prognózy kapitál. príjmov vypočítaných EK,  
f) implicitné záväzky a podmienené záväzky,  
splnené  
splnené  
-
g) iné ukazovatele ovplyvňujúce dlhodobú udržateľnosť.  
Novela zákona o rozpočtových  
pravidlách verejnej správy bola  
schválená NRSR dňa 16. marca  
2022  
určení  
a
obsahuje postup pri  
limitu verejných  
(3)  
Postup pri určení limitu verejných výdavkov ustanoví zákon.  
splnené  
výdavkov. Limity zatiaľ nie sú  
implementované, keďže  
nedošlo k dohode medzi RRZ a  
MFSR ohľadom metodiky ich  
výpočtu.  
* Čl. 12 je prechodným ustanovením k čl. 5 (do 31. decembra 2017). Zmenu hodnôt sankčných  
pásiem v rokoch 2018 až 2027 upravuje čl. 13.  
Zdroj: RRZ  
(-) znamená, že príslušné znenie zákona nebolo hodnotené  
Tab 5: Plnenie pravidiel rozpočtovej transparentnosti  
Článok Odsek  
Znenie ústavného zákona  
Plnenie  
splnené  
Poznámky  
Za účelom zvýšenia transparentnosti v procese zostavovania  
rozpočtu verejnej správy sa zriaďujú Výbor pre daňové  
prognózy a Výbor pre makroekonomické prognózy (ďalej len  
„výbory“). Výbory sú poradnými orgánmi ministra financií.  
Výbor pre daňové prognózy najmenej dvakrát ročne vypracúva  
prognózy daňových a odvodových príjmov, a to do 15. februára  
8
(1)  
(2)  
splnené  
bežného rozpočtového roka  
a
do 30. júna bežného  
rozpočtového roka. Výbor pre makroekonomické prognózy  
najmenej dvakrát ročne vypracúva prognózy vývoja  
makroekonomiky, a to do 15. februára bežného rozpočtového  
roka a do 30. júna bežného rozpočtového roka.  
Subjekty verejnej správy sú povinné zostavovať svoj rozpočet  
najmenej na tri rozpočtové roky, pričom súčasťou návrhu  
rozpočtu je aj schválený rozpočet na bežný rozpočtový rok,  
údaje o očakávanej skutočnosti bežného rozpočtového roka  
a údaje o skutočnom plnení rozpočtu za predchádzajúce dva  
rozpočtové roky. Subjekty verejnej správy zohľadňujú pri  
zostavení svojho rozpočtu prognózy zverejnené ministerstvom  
financií podľa odseku 3.  
Subjekty verejnej správy sú povinné zverejňovať údaje  
o rozpočte podľa odseku 1 do 30 dní po schválení ich rozpočtu  
a do 60 dní po skončení rozpočtového roka.  
Ministerstvo financií najmenej dvakrát ročne zverejňuje  
prognózy vypracované výbormi podľa čl. 8 ods. 3, a to do 15.  
februára bežného rozpočtového roka a do 30. júna bežného  
rozpočtového roka.  
9
(1)  
splnené  
Splnené za verejnú správu ako  
celok  
(rozpočet  
verejnej  
správy).  
RRZ z kapacitných dôvodov  
nesleduje splnenie povinnosti  
za každý subjekt.  
(2)  
nehodnotené  
splnené  
(3)*  
www.rrz.sk  
49  
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2021  
Rozpočet verejnej správy obsahuje okrem údajov, ktoré  
ustanovuje osobitný zákon,  
(4)  
Je  
potrebné  
detailnejšie  
členenie niektorých položiek  
a pokračovanie vo zvyšovaní  
porovnateľnosti  
(a) konsolidovanú bilanciu rozpočtu verejnej správy,  
splnené  
rozpočtovaných údajov so  
skutočnosťou.  
(b) stratégiu riadenia štátneho dlhu  
(c) údaje o daňových výdavkoch,  
splnené  
splnené  
splnené  
splnené  
splnené  
implicitných záväzkoch  
(d)  
(e)  
podmienených záväzkoch,  
(f) jednorazových vplyvoch  
Chýbajú podniky s účasťou MZ  
SR a adekvátny komentár.  
(g) o hospodárení podnikov štátnej správy;  
čiastočne splnené  
Plánované hodnoty za podniky  
príslušný správca kapitoly štátneho rozpočtu je povinný  
(h) predkladať ministerstvu financií požadované údaje za  
hospodárenie podnikov štátnej správy.  
ministerstva  
zdravotníctva  
čiastočne splnené  
(s výnimkou Debitum, a.s.)  
neboli predložené.  
Súhrnná výročná správa Slovenskej republiky obsahuje okrem  
údajov, ktoré ustanovuje osobitný zákon,  
(5)  
Je  
potrebné  
salda  
zabezpečiť  
prepojenie  
a dlhu  
(a) aj výšku čistého bohatstva Slovenskej republiky,  
splnené  
verejnej správy so zmenou  
čistého bohatstva.  
(b) bilanciu rozpočtu verejnej správy,  
splnené  
splnené  
vyhodnotenie plnenia cieľov stratégie riadenia štátneho  
(c)  
dlhu,  
jednorazové vplyvy  
splnené  
splnené  
(d)  
(e)  
hospodárenie podnikov štátnej správy.  
* V ústavnom zákone č. 493/2011 Z. z. sa v odseku 3 čl.9 nachádza chybná odvolávka na neexistujúci odsek 3 čl. 8 (správne  
malo ísť o odsek 2 čl. 8).  
Zdroj: RRZ  
(-) znamená, že príslušné znenie zákona nebolo hodnotené  
www.rrz.sk  
50  
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2021  
Príloha 2 – Prehľad plnenia odporúčaní RRZ  
Tab 6: Vyhodnotenie plnenia odporúčaní RRZ z augusta 2021  
odporúčanie RRZ  
vyhodnotenie  
Akútna potreba novely ústavného zákona  
o rozpočtovej zodpovednosti  
Vláda schválila novelu zákona o rozpočtových  
pravidlách verejnej správy, ktorou došlo k  
legislatívnemu ukotveniu limitov verejných  
Zavedenie výdavkových limitov, ktoré budú naviazané na výdavkov v bežnom zákone namiesto  
vývoj dlhodobej udržateľnosti  
ústavného. Zatiaľ nedošlo k dohode na  
metodike, a teda aj napriek schválenej  
legislatíve neboli výdavkové limity  
implementované.  
Sledovanie  
čistého  
namiesto  
hrubého  
dlhu  
a zmodernizovanie dlhovej brzdy na základe doterajších  
skúseností (prísnejšie opatrenia pri prekročení nižších NR SR zatiaľ neschválila novelu ústavného  
sankčných pásiem, ochrana ekonomiky pred prudkou zákona o rozpočtovej zodpovednosti  
zmenou v rozpočtovej politike za predpokladu dostatočnej schváleného vládou dňa 30. septembra 2020.  
konsolidácie, väčší rozdiel medi spodným a horným  
pásmom)  
Osobitné ustanovenia pre územnú samosprávu  
Stanoviť podmienky pre poskytovanie návratných  
prostriedkov zo štátnych finančných aktív samosprávam,  
ktoré by zabránili ich selektívnemu zvýhodňovaniu a  
Nedošlo k žiadnej zmene.  
predchádzaniu prípadnej platobnej neschopnosti.  
Uskutočniť audit kompetencií obcí a vyšších územných  
celkov, ktorý by vytvoril porovnávaciu základňu pre  
vyhodnotenie toho, či úpravy pôsobností samosprávy sú  
Audit sa neuskutočnil.  
spojené s adekvátnym financovaním zo strany štátu.  
Vláda SR schválila aktualizáciu „Jednotnej  
metodiky na posudzovanie vybraných  
Povinnou súčasťou doložiek vplyvov pripravovaných  
vplyvov“. Súčasťou doložky sa stala aj  
zákonov by mala byť aj informácia o tom, či ustanovujú  
kvantifikácia vplyvov nových úloh samospráv  
nové úlohy alebo rozširujú existujúce úlohy samospráv.  
na ich rozpočet v zmysle ustanovení ústavného  
zákona č. 493/2011 Z.z.  
Každoročne zverejňovať podrobné údaje o overenej výške  
dlhu samospráv, uložených sankciách, prebiehajúcich  
konaniach a zdôvodniť prípady, ktoré neviedli k uloženiu  
sankcií napriek prvotnej identifikácii nesplnenia  
záväzných pravidiel. Plnenie dlhového pravidla samospráv  
Údaje sa nezverejňujú.  
s možnosťou uloženia pokuty MF SR prvýkrát posudzovalo  
za rok 2015, zatiaľ však nezverejnilo ani jedno  
vyhodnotenie.  
Výbor pre daňové prognózy  
Pokračovať v rozširovaní položiek, ktoré sú predmetom  
posudzovania vo Výbore pre daňové prognózy tak, aby  
V priebehu roku 2021 došlo k rozšíreniu  
výbor schvaľoval prognózu všetkých daňových príjmov  
položiek, ktoré posudzuje výbor, o vybrané  
a odvodov  
v zmysle metodiky ESA2010, vybraných  
nedaňové príjmy a výdavky.  
nedaňových príjmov a výdavkov, ktoré sú ovplyvnené  
makroekonomickým vývojom.  
Uzákoniť  
v rámci príslušných ustanovení zákona o  
rozpočtovej zodpovednosti alebo zákona o rozpočtových  
pravidlách verejnej správy používanie prognózy daňových  
a odvodových príjmov schválenej Výborom pre daňové  
Nedošlo k žiadnej zmene.  
www.rrz.sk  
51  
 
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2021  
prognózy v celom rozpočtovom procese, t.j. od prípravy  
programu stability až po schválenie rozpočtu v NR SR.  
Rozpočet verejnej správy  
Zvýšiť záväznosť trojročného rozpočtu a schvaľovať v  
parlamente celý trojročný rozpočet verejnej správy a  
pozmeňujúce návrhy k nemu v súlade s metodikou  
ESA2010. Súčasný spôsob schvaľovania (schvaľuje sa  
hotovostný štátny rozpočet na najbližší rok) je daný  
Nedošlo k žiadnej zmene.  
historicky  
a
nepostačuje na zachytenie kľúčových  
sledovaných parametrov a všetkých zmien vo verejných  
financiách.  
V rozpočte na roky 2022 až 2024 nedošlo k  
žiadnej zmene. Podľa novely zákona  
o rozpočtových pravidlách s účinnosťou od 1.  
apríla 2022 by sa rozpočet verejnej správy mal  
zostavovať a realizovať v súlade s limitom  
verejných výdavkov na základe scenárov  
nezmenených politík.  
Rozpočtované sumy by mali v každej oblasti zohľadňovať  
odhad vo východiskovom roku, vývoj v NPC scenári a  
prijaté opatrenia (zatiaľ sa to tak prezentuje len v daniach  
a vo výdavkoch na zdravotníctvo).  
Opatrenia zapracované v rozpočte (nielen legislatívne, ale  
akékoľvek zmeny oproti NPC scenáru) by mali byť uvedené Rozpočet na roky 2022 až 2024 obsahoval  
v zodpovedajúcich častiach knihy rozpočtu a v prípade zoznam nových výdavkových politík na  
významnejšieho predpokladaného vplyvu (napr. vo výške najbližší rok v každej oblasti rozpočtu. Pre  
nad 10 % úrovne vo východiskovom roku) by mali byť lepšie porozumenie by bolo vhodné zjednotiť  
zdôvodnené vymenovaním a popísaním konkrétnych bázu, voči ktorej sa vplyvy uvádzajú.  
opatrení s uvedením časového horizontu ich prijatia.  
Zverejňovať ukazovatele hospodárenia všetkých štátnych  
podnikov a podnikov MH Manažment. Hospodárenie  
podnikov doplniť o komentár aj v kontexte vyplácania  
dividend, vplyvu na výnos dane z príjmov právnických  
osôb a prípadných ďalších vzťahov s rozpočtom verejnej  
Nedošlo k žiadnej zmene.  
správy. Pokúsiť sa aspoň v kvalitatívnej rovine vyhodnotiť  
riziká plynúce z hospodárenia štátnych podnikov a  
podnikov MH Manažment.  
Úrokové náklady štátneho dlhu nie sú  
rozpočtované podľa metodiky ESA2010. Do  
Rozpočtovať všetky položky rozpočtu v súlade s metodikou pripravovaného rozpočtu na roky 2023 až 2025  
ESA2010 a zahrnúť predpoklady o príjmoch a výdavkoch budú podľa MF SR zahrnuté ďalšie položky  
všetkých subjektov, ktoré sú v čase zostavovania rozpočtu zvyšujúce porovnateľnosť rozpočtovaných  
súčasťou sektora verejnej správy.  
údajov so skutočnosťou (podnikateľská činnosť  
vysokých škôl, nové a preklasifikované  
subjekty).  
Súhrnná výročná správa  
Ocenenie zatiaľ nevyčíslených zložiek ukazovateľa čistého  
bohatstva by mohlo prispieť k zlepšeniu vypovedacej Nedošlo k žiadnej zmene.  
schopnosti čistého bohatstva.  
Vytvoriť technické podmienky a v spolupráci s RRZ  
definovať metodiku prepojenia salda a dlhu verejnej správy Nedošlo k žiadnej zmene.  
so zmenou čistého bohatstva.  
Zdroj: RRZ  
www.rrz.sk  
52  
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2021  
Príloha 3 – Limit verejných výdavkov  
Najvýznamnejšia zmena v rozpočtových pravidlách nastala v marci 2022 prostredníctvom  
novely zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy126, ktorou sa do  
zákona dostal limit verejných výdavkov ako systémový rozpočtový nástroj na zabezpečenie  
dlhodobej udržateľnosti verejných financií a ukotvenie proti-cyklickej rozpočtovej politiky.  
Limitom verejných výdavkov sa rozumie maximálna výška celkových časovo rozlíšených  
konsolidovaných výdavkov verejnej správy v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu  
a vyjadrená sumou. Nevzťahuje sa na výdavky územnej samosprávy, prostriedky z rozpočtu  
Európskej únie127, výdavky na správu dlhu verejnej správy, jednorazové výdavky a vplyv  
hospodárskeho cyklu na výdavky verejnej správy. Limit verejných výdavkov teda zahŕňa tie  
výdavky verejnej správy, ktoré by mali byť pod priamou kontrolou vlády a ktoré sú podstatné  
z hľadiska dosiahnutia plánovaného salda verejnej správy, vývoja dlhu a dlhodobej udržateľnosti  
verejných financií.  
Limit verejných výdavkov schvaľuje Národná rada Slovenskej republiky záväzným uznesením128,  
ktoré sa zverejňuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Určuje sa na štyri roky dopredu na  
každý rozpočtový rok volebného obdobia129. Metodiku výpočtu, aktualizácie a hodnotenia  
plnenia limitu verejných výdavkov vypracúva a zverejňuje po dohode s ministerstvom financií  
RRZ.  
Východiskom pre výpočet limitu verejných výdavkov je analýza dlhodobej udržateľnosti  
verejných financií, ktorá spočíva v zostavení základného scenára vývoja verejných financií  
a výpočte ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti. Do limitu verejných výdavkov sa premieta  
požiadavka na konsolidáciu verejných financií v závislosti od veľkosti rizík spojených  
s dlhodobou udržateľnosťou. Ak sú riziká stredné a vysoké130, pravidlo vyžaduje každoročné  
zlepšenie ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti o 0,5 % HDP a pri nízkom riziku ide o zlepšenie  
o 0,25 % HDP. V limite verejných výdavkov sa zohľadňujú aj vplyvy zmien v dlhodobej  
udržateľnosti vyvolané legislatívnymi zmenami schválenými národnou radou vo výške ich  
vplyvu na ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti. Ak je dlh nad sankčnými pásmami dlhovej brzdy,  
vplyvy takýchto legislatívnych zmien zlepšujúcich ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti sa  
zohľadnia v maximálnej výške 0,5 % HDP za príslušné volebné obdobie.  
126  
Zákon č. 101/2022 Z.z., ktorým sa novelizoval zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy,  
ktorým sa legislatívne ukotvili limity verejných výdavkov, bol schválený Národnou radou SR dňa 16. marca 2022  
s účinnosťou od 1. apríla 2022, pričom limity by sa prvýkrát mali uplatniť na roky 2023 až 2025.  
Za prostriedky z rozpočtu Európskej únie sa považujú aj prostriedky mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.  
127  
128  
V aktuálnom volebnom období sa limity budú schvaľovať uznesením NR SR bez ich zverejnenia v Zbierke  
zákonov. V rokoch 2023 a 2024 by tak mali limity verejných výdavkov fungovať v testovacom režime.  
Určuje sa počnúc rokom, nasledujúcom po roku, v ktorom bolo schválené programové vyhlásenie vlády  
129  
a vyslovená dôvera vláde po voľbách do národnej rady.  
Miera rizík spojených s dlhodobou udržateľnosťou závisí od hodnoty ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti.  
130  
Ukazovateľ do hodnoty 1 % HDP RRZ považuje za miernu odchýlku s nízkou mierou rizika pre dlhodobú  
udržateľnosť. Ukazovateľ vo výške medzi 1 – 5 % HDP predstavuje stredné riziko a nad 5 % HDP RRZ považuje za  
vysoké riziko pre dlhodobú udržateľnosť.  
www.rrz.sk  
53  
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2021  
Pravidlá upravujúce limit verejných výdavkov obsahujú aj únikovú klauzulu, V prípade, že dôjde  
k ekonomickému poklesu v súlade s ustanoveniami legislatívy131 môže vláda vyhlásiť  
mimoriadnu okolnosť. Počas trvania mimoriadnej okolnosti (12 alebo 24 mesiacov v závislosti  
od veľkosti poklesu ekonomiky) limity verejných výdavkov nevyžadujú konsolidáciu, pričom  
takto upravený limit môže vláda prekročiť po schválení národnou radou132.  
131  
Ak ŠÚ SR zverejní, že HDP (s.c.) za predchádzajúci štvrťrok klesol a Výbor pre makroekonomické prognózy  
prognózuje na daný rok pokles ekonomiky.  
Do hlasovania národnej rady predloží RRZ k prekročeniu limitu verejných výdavkov stanovisko.  
132  
www.rrz.sk  
54  
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2021  
Príloha 4 – Strednodobý vývoj dlhu v rokoch 2015 až 2025  
Hrubý dlh je jedným zo základných ukazovateľov vývoja zadlženia verejnej správy sledovanej  
krajiny. Na samotnú výšku hrubého verejného dlhu je naviazaný súbor viacerých fiškálnych  
pravidiel v lokálnom, aj medzinárodnom meradle. Pravidelne ho zverejňuje Eurostat a je  
pomerne jednoducho kvantifikovateľný, keďže všetky záväzky sú v rámci hrubého dlhu  
vyjadrené v nominálnych hodnotách.  
Samotný vývoj hrubého dlhu v čase však neposkytuje ucelený obraz o tom, aký vplyv na jeho  
výšku má hospodárenie vlády. Jeho zásadným nedostatkom je, že nezohľadňuje vývoj aktív  
verejnej správy. Keďže prostredníctvom aktív dokáže štát splácať svoje záväzky na finančných  
trhoch, je dôležité zohľadňovať aj vývoj aktív. Z tohto pohľadu je vhodnejším ukazovateľom čistý  
dlh. Ide o hrubý dlh očistený o likvidné finančné aktíva, ako sú hotovosť na účtoch verejnej  
správy, cenné papiere a kótované akcie. Zverejňuje ho aj ministerstvo financií v súlade  
s definíciou z Paktu stability a rastu.  
Rozdielny vývoj medzi ukazovateľmi hrubého a čistého dlhu možno najlepšie vidieť v roku 2020  
(tabuľka 6), kde podiel hrubého dlhu na HDP medziročne vzrástol o 11,6 p.b. z 48,1 % na konci  
roku 2019 na 59,7 % HDP na konci roku 2020. Čistý dlh však v rovnakom období vzrástol  
o 6,4 p.b. z 43,2 % HDP na 49,6 % HDP. To bolo spôsobené práve vývojom hotovosti na účtoch  
verejnej správy, keďže hrubý dlh sa výraznejšie zvýšil jej nárastom.  
Tab 7: Vývoj dlhu medzi rokmi 2015 až 2025  
2015  
2016  
2017  
2018  
2019  
2020  
2021  
2022  
2023  
2024  
2025  
(v mil. eur)  
1. Hrubý dlh  
41 413 42 481 43 572 44 384 45 277 55 012 61 259 64 202 66 981 71 952 75 329  
3 541 4 345 4 843 5 430 4 610 9 311 11 443 10 591 8 489 7 158 4 685  
37 872 38 137 38 729 38 954 40668 45 702 49 816 53 611 58 492 64 793 70 643  
2. Likv. fin. aktíva  
3. Čistý dlh (1-2)  
(v % HDP)  
4. Hrubý dlh  
51,8  
4,4  
52,4  
5,4  
51,6  
5,7  
49,6  
6,1  
48,1  
4,9  
59,7  
10,1  
63,1  
11,8  
51,3  
59,3  
9,8  
53,9  
6,8  
54,2  
5,4  
52,3  
3,3  
5. Likv. fin. aktíva  
6. Čistý dlh (4-5)  
47,4  
47,1  
45,9  
43,6  
43,2  
49,6  
49,5  
47,1  
48,8  
49,0  
p.m. Nom. HDP  
(mil. eur)  
108 224 124 182 132 806 144 109  
79 888 81 014 84 443 89 430 94 048 92 079 97 123  
Pozn.: V rokoch 2022 až 2025 ide o prognózu RRZ z júla 2022. Šedým podfarbením sú zvýraznené krízové roky.  
Zdroj: MF SR, ŠÚ SR  
Ukazovateľ výšky čistého dlhu má takisto svoje nedostatky. Pri zohľadňovaní likvidných  
finančných aktív totiž neberie do úvahy ostatné aktíva verejnej správy, ani vplyv fiškálnej politiky  
vlády na budúci vývoj aktív a záväzkov (napríklad implicitné a podmienené záväzky). Z tohto  
pohľadu by vhodnejším ukazovateľom bolo čisté bohatstvo, ktoré tieto zložky bilancie berie do  
úvahy. V súčasnosti však kvôli chýbajúcej medzinárodne harmonizovanej metodike a dátovým  
problémom nie je možné tento ukazovateľ korektne prepojiť s hospodárením vlády. RRZ preto  
v snahe priblížiť analýzu vývoja dlhu k tomuto konceptu identifikovala také jednorazové  
a dočasné faktory ovplyvňujúce hotovosť, ktoré čisté bohatstvo ovplyvňujú iba dočasne  
www.rrz.sk  
55  
 
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2021  
(viď. tabuľka 7). Po očistení čistého dlhu o tieto dočasné (jednorazové) vplyvy tak dostávame  
informáciu o tom, ako sa dlh medziročne vyvíjal vplyvom trvalého hospodárenia vlády.  
Do prvej podmnožiny dočasných vplyvov spadajú jednorazové vplyvy, ktoré podľa metodiky  
ESA2010 ovplyvňujú saldo verejnej správy v danom roku. V porovnaní so zoznamom  
jednorazových vplyvov, ktorý zverejňuje RRZ pri hodnotení rozpočtu verejnej správy, sa do  
úvahy berú iba tie, ktoré majú vplyv na hotovosť. V rokoch 2020 až 2022 išlo najmä o jednorazové  
vládne výdavky súvisiace s pandemickými opatreniami, vojenským konfliktom na Ukrajine  
a dočasnými opatreniami vlády na zmiernenie dôsledkov vysokej miery inflácie.  
Druhú podmnožinu tvoria jednorazové vplyvy neovplyvňujúce saldo verejnej správy, ale  
s vplyvom na hotovosť. Ide najmä o prípady, ktoré menia výšku hotovosti pri súčasnej zmene  
iných (nie likvidných) aktív, alebo záväzkov neobsiahnutých v hrubom dlhu. V rokoch 2015 až  
2025 RRZ identifikovala transakcie so štátnymi podnikmi, ako napríklad privatizácia podielu  
štátu v Slovak Telekom alebo vyplatenie dividend nad rámec ich zisku z riadnej hospodárskej  
činnosti (v prípade SPP, ZSE a VSE). Významný vplyv mali aj zmeny spojené s kapitalizačným  
(druhým) pilierom dôchodkového systému. Presun naakumulovaných aktív sporiteľov zo  
súkromných dôchodkových správcovských spoločností do sektora verejnej správy sa síce prejavil  
zvýšením hotovosti na účtoch verejnej správy, no zároveň je spojený s dodatočnými budúcimi  
výdavkami pri výplate dôchodkov týchto sporiteľov (nárast implicitných záväzkov). Patria sem  
aj jednorazové príjmy z osobitného odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach  
z reorganizácie spoločnosti SPP.  
Poslednou skupinou jednorazových faktorov, ktoré RRZ zohľadnila, sú toky spojené  
s čerpaním fondov EÚ. Kvôli existujúcemu časovému nesúladu medzi skutočne vynaloženými  
prostriedkami zo štátneho rozpočtu na financovanie projektov EÚ a ich preplatením z rozpočtu  
EÚ, v jednotlivých rokoch môže dochádzať k výraznejším rozdielom medzi hotovostnými133  
príjmami a výdavkami spojenými s čerpaním fondov EÚ. Jedná sa o faktor mimo kontroly vlády,  
ktorý však ovplyvňuje stavy hotovosti na účtoch verejnej správy a teda aj výšku dlhu.  
Pri hotovostných tokoch RRZ zohľadňuje aj finančné korekcie súvisiace s nezrovnalosťami pri  
čerpaní fondov EÚ, keďže sa nimi znižuje nárok krajiny na sumu preplatených prostriedkov  
z rozpočtu EÚ. Konečnú hotovostnú bilanciu ovplyvňujú vo výsledku aj preddavky (nezahrnuté  
do rozpočtu), ktoré sa neskôr zúčtujú.  
133  
Vplyv na saldo v metodike ESA2010 je nulový, keďže hotovostný nesúlad príjmov a výdavkov je vyrovnaný zmenou  
stavu pohľadávky voči rozpočtu EÚ. Ak sú výdavky vyššie ako príjmy, dôjde k nárastu pohľadávky a naopak.  
www.rrz.sk  
56  
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2021  
Tab 8: Jednorazové vplyvy na dlh (mil. eur)  
2015 2016 2017 2018 2019 2020  
2021  
2022 2023 2024 2025  
0
-
-
-
-
-
-
-
-
-46  
-41  
-41  
-
33  
33  
-
0
-
-
-
-
-
-
-
-
-1 671 -3 639 -1 736  
0
-
-
-
-
-
-
-
-
0
-
-
-
-
-
-
-
-
1. Jednorazové hotovostné vplyvy na saldo VS  
0
-
-
-
-
-
-
-
-
- dividendy nad rámec zisku z riadnej činnosti  
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-46  
- vratky domácnostiam za spotrebu plynu  
- pomoc Ukrajine  
-
-
-
-
-
-
-
-
-344  
-
-
-1 671 -3 238 -1 037  
- vplyvy spojené s pandémiou  
-
-
-
-
-
-
-
-106  
- jednorazová pomoc pre vybr. skupiny obyv.  
- spätné výplaty pre ženy za znížené dôchodky  
- odchodné pre policajtov a vojakov  
-
-
-61  
-
-
-
-
-63  
-277  
-
-
-249  
- úhrada ušlého cla do rozpočtu EÚ  
2. Ostatné jednorazové vplyvy  
(bez vplyvu na saldo)  
1 890 163  
238  
58  
212  
265  
90  
0
0
0
0
- vplyv otvorenia II. piliera dôch. systému  
579  
169  
-
-
207  
-
-
-
58  
-
-
212  
-
-
172  
58  
35  
-
-
68  
22  
-
-
-
-
-
-
-
0
-
-
-
-
-
-
-
-
-
- dividendy nad rámec zisku z riadnej činnosti  
- príjmy z predaja telekomunikačných licencií  
- privatizácia/odkúpenie podielov  
238  
-
-
-
-
-
-
-
800  
117  
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
- príjmy zo splátky NFV od spoločnosti Cargo  
- osob. odvod z podnikania v reg. odvetviach  
224  
-45  
-
-
-
-
-
-
-
-188 1 010 -53  
-93 -233 -230  
386  
-4  
-141  
531  
0
-
0
-
3. Vplyvy čerpania a preplácania EÚ fondov  
- zahrnuté v rozpočte  
0
-
-23  
119  
210  
149  
651  
-8  
-3  
93  
-40  
-37  
-235  
-202  
206  
- korekcie k EÚ fondom  
-89  
-
-
-
- nezahrnuté v rozpočte (preddavky)  
4. Jednorazové vplyvy na dlh (1+2+3)  
-284  
-43 -96 -157  
-2  
0,2 0,0 0,0  
-
-
-
1 702 1 127 144  
2,1 1,4  
-22 -1 637 -3 163 -1 736  
-1,8 -3,3 -1,6  
0
0,0  
0
0,0  
0
0,0  
- v % HDP  
Pozn.: (+) zvyšuje a (-) znižuje hotovosť na účtoch verejnej správy. Šedým podfarbením sú zvýraznené krízové roky.  
Zdroj: MF SR, ŠÚ SR  
Podiel hrubého dlhu verejnej správy na HDP klesol v horizonte rokov 2016 až 2019  
celkovo o 3,7 percentuálneho bodu (z 51,8 % HDP na konci roku 2015 na 48,1 % HDP na konci  
roku 2019). Jednorazové faktory (ako napríklad dodatočné príjmy z privatizácie Slovak Telekom,  
príjem z otvorenia II. piliera dôchodkového systému, príjem z dividend nad rámec riadnej  
činnosti štátnych podnikov, alebo vplyv čerpania fondov EÚ, tabuľka 7) prispeli v súčte  
k poklesu dlhu o 1,5 p.b. Zmeny v stave hotovostnej rezervy štátu naopak prispeli nárastom  
o 0,5 p.b. Ide o faktory, ktoré nezlepšovali čisté bohatstvo verejného sektora134, pretože pokles  
hrubého dlhu v tomto období bol financovaný poklesom aktív a sprevádzaný nárastom  
implicitných záväzkov. Bez vplyvu jednorazových faktorov by podiel dlhu na HDP klesol  
medzi rokmi 2016 až 2019 o 2,6 percentuálneho bodu.  
Roky 2020 a 2021 boli poznačené najmä vplyvom pandémie koronavírusu, ktorá sa na  
medziročnej zmene hrubého dlhu verejnej správy za toto obdobie prejavila nárastom  
134  
RRZ v snahe priblížiť analýzu vývoja dlhu ku konceptu čistého bohatstva identifikovala také jednorazové a dočasné  
faktory ovplyvňujúce hotovosť, ktoré čisté bohatstvo nezlepšujú resp. ho ovplyvňujú iba dočasne (napríklad  
superdividendy, príjmy z privatizácie, príjmy z otvorenia II. piliera dôchodkového systému). Po úprave hrubého  
dlhu o likvidné finančné aktíva (čistý finančný dlh) a o tieto faktory získame informáciu o tom, ako sa vyvíjal dlh  
vplyvom trvalých opatrení vlády.  
www.rrz.sk  
57  
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2021  
spolu o 14,9 p.b. na úroveň 63,1 % HDP (z úrovne 48,1 % HDP z konca roka 2019). Okrem  
samotnej výšky hrubého dlhu sa prudko zvýšila aj hotovostná rezerva štátu, ktorej nárast  
z pomerne nízkej východiskovej hodnoty prispel k zvýšeniu dlhu o 6,9 p.b. Jednorazové  
opatrenia vlády určené na riešenie dôsledkov pandémie prispeli k zvýšeniu dlhu o 5,0 p.b. Bez  
zmien v hotovostnej rezerve štátu a jednorazových vplyvov by dlh na konci roka 2021 stúpol o 3  
percentuálne body (oproti úrovni z konca roka 2019). Oživenie hospodárstva v roku 2021  
čiastočne tlmilo nárast zadlženia v pomere k HDP, ktoré v roku 2020 prehlboval ekonomický  
prepad v prvom roku pandémie.  
RRZ aktuálne odhaduje135 medziročný pokles verejného dlhu o 3,8 p.b. na úroveň  
59,3 % HDP ku koncu roka 2022 (z úrovne 63,1 % HDP z konca roka 2021). Počnúc rokom 2022  
sa taktiež predpokladá postupné rozpúšťanie hotovostnej rezervy štátu, ktorú si verejná správa  
vytvorila počas pandemického obdobia v rokoch 2020 a 2021 na úrovne blízke dlhodobému  
priemeru. V horizonte rokov 2022 až 2025 prognóza RRZ očakáva pokles hrubého dlhu  
spolu až o 10,8 p.b. (oproti koncoročnému stavu v roku 2021) na úroveň 52,3 % HDP na konci  
roka 2025. K poklesu dlhu prispeje zníženie hotovostnej rezervy o 8,5 p.b., naopak jednorazové  
výdavky (ide najmä o pandemické opatrenia a pomoc Ukrajine) zvýšia v danom období dlh  
o 1,6 p.b. Rizikom prognózy je pretrvávajúca neistota v makroekonomickom vývoji ovplyvnená  
nestabilnou situáciou vo svete (vojenský konflikt na Ukrajine) a vysokou mierou inflácie.  
Tab 9: Prehľad vývoja dlhu v horizonte 2015 - 2025 (medziročné zmeny, % HDP)  
2015 2016 2017 2018 2019 2020 2021 2022 2023 2024 2025  
1. Hrubý dlh  
2. Likvidné finančné aktíva  
3. Čistý dlh (1-2)  
-1,8  
0,4  
-2,2 -0,3  
0,6  
0,9  
-0,8 -2,0  
-1,5  
-1,2  
-0,3  
11,6  
5,2  
6,4  
3,3  
1,7  
1,7  
-3,8  
-2,0 -3,0  
-1,8  
-5,4  
0,2  
-1,4  
1,7  
-1,9  
-2,1  
0,2  
0,4  
0,3  
-1,2  
-2,3  
-2,4  
4. Hotovosť neovplyvňujúca čisté  
bohatstvo  
-2,1  
-1,4  
-0,2  
0,0  
0,0  
1,8  
3,3  
1,6  
0,0  
0,0  
0,0  
5. Dlh bez jednor. vplyvov (3-4)  
- vplyv EFSF  
-0,1  
-0,1  
0,0  
1,1  
0,0  
1,1  
-1,0  
0,0  
-1,0  
-2,3  
0,0  
-2,3  
-0,3  
0,0  
-0,3  
4,6  
0,0  
4,6  
-1,6  
0,0  
-1,6  
-3,4  
0,0  
-3,4  
-2,4  
0,0  
-2,4  
1,7  
0,0  
1,7  
0,2  
0,0  
0,3  
- ostatné vplyvy  
Pozn.: Šedým podfarbením sú zvýraznené krízové roky.  
Zdroj: RRZ, MF SR, ŠÚ SR  
135  
RRZ, Strednodobý semafor, verzia 2022/07, august 2022.  
www.rrz.sk  
58  
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2021  
Príloha 5 – Dlhodobý vývoj dlhu do roku 2072  
RRZ v správe prezentuje zjednodušený odhad ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti vo výške  
5,4 % HDP vychádzajúc z aktuálne136 odhadovaného vývoja štrukturálneho primárneho salda do  
roku 2025 a odhadovaného vývoja nákladov spojených so starnutím populácie do roku 2072.  
Zodpovedajúca trajektória hrubého dlhu je uvedená v grafe 10.  
Kým v strednodobom horizonte RRZ odhaduje dočasný pokles hrubého dlhu z 63,1 % HDP na  
konci roku 2021 na 52,3 % HDP na konci roku 2025 vplyvom vysokej inflácie a znižovania úrovne  
hotovostných rezerv, v ďalších rokoch sa najmä v dôsledku vysokej úrovne počiatočného  
deficitu a starnutia populácie očakáva jeho nárast na neudržateľné úrovne.  
Za predpokladu nezmenených politík by dlh na konci roku 2072 dosiahol 372,9 % HDP137.  
Ide o hypotetický scenár, keďže finančné trhy by prestali financovať potreby Slovenska už pri  
významne nižších úrovniach dlhu. Pri zohľadnení reakcie finančných trhov, ale aj domácností a  
podnikateľov sa rok, kedy sa teoreticky Slovensko prestane financovať, významne priblíži.  
Zároveň ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti stanovuje horný limit dlhu vo výške 50 %  
HDP, pričom definuje odstupňované sankcie, v prípade, že sa dlh blíži k tomuto limitu. Na  
základe toho by mala vláda povinnosť reagovať na zvyšujúci sa dlh opatreniami v zmysle  
stanovených sankcií, čo by malo zabrániť zotrvaniu dlhu nad horným limitom.  
Graf 10: Vývoj hrubého dlhu do roku 2072 (% HDP)  
Pozn.: Simulácia vývoja dlhu vychádza z predpokladu, že štrukturálne primárne saldo sa po roku 2025 mení len v dôsledku zmien  
spojených so starnutím populácie a iných implicitných záväzkov (PPP projekty, schéma vyraďovania jadrových zariadení) – vplyv  
je v grafe vyznačený hnedou farbou. V roku 2025 RRZ odhaduje štrukturálny primárny deficit vo výške 2,3 % HDP (jeho vplyv na  
dlh v dlhodobom horizonte je vyznačený v grafe modrou).  
Zdroj: RRZ  
136  
RRZ, Strednodobý semafor, verzia 2022/07, august 2022.  
137  
V tomto hypotetickom scenári by dlh dosiahol úroveň napríklad 100 % HDP v roku 2041. V porovnaní so scenárom  
z apríla 2022 (zodpovedajúci hodnote ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti za rok 2021 vo výške 3,8 % HDP) by to  
bolo o sedem rokov skôr.  
www.rrz.sk  
59  
 
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2021  
Príloha 6 – Informácia o plnení numerických fiškálnych  
pravidiel samosprávou  
Zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy v § 17 definuje  
nasledovné podmienky, kedy obec alebo vyšší územný celok (VÚC) môžu na plnenie svojich  
úloh prijať návratné zdroje financovania:  
•
•
ak celková suma dlhu138 obce alebo VÚC neprekročí 60 % skutočných bežných príjmov  
predchádzajúceho rozpočtového roka a  
ak suma splátok návratných zdrojov financovania vrátane úhrady výnosov a suma  
splátok záväzkov z investičných dodávateľských úverov neprekročí 25 % skutočných  
bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka znížených o prostriedky  
poskytnuté z rozpočtu iného subjektu verejnej správy, prostriedky poskytnuté  
z Európskej únie a iné prostriedky zo zahraničia alebo prostriedky získané na základe  
osobitného predpisu.  
Naviazaním oboch pravidiel na skutočné bežné príjmy sa sledovalo, aby obce a VÚC boli  
schopné svoje záväzky reálne pokryť svojou bežnou prevádzkou.  
Dlhový limit pre samosprávy na úrovni 60 % je výrazne prísnejší ako dlhový limit verejnej správy  
(tzv. dlhová brzda) na úrovni 56 % v roku 2021. Dôvodom je, že dlh verejnej správy sa vyjadruje  
v pomere k výkonu ekonomiky (k HDP) a nie ku skutočným bežným príjmom.  
Ústavný zákon č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti v ods. 3 čl. 6 definuje pokutu139  
za prekročenie dlhového pravidla platného pre územné samosprávy s účinnosťou od roku 2015.  
Spôsob výpočtu pokuty vymedzuje zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej  
samosprávy:  
•
Do sumy dlhu na účely výpočtu pokuty sa nezapočítavajú záväzky z prijatia návratných  
zdrojov financovania na krytie záväzkov po lehote splatnosti a záväzky obce alebo  
vyššieho územného celku v nútenej správe.  
•
•
Pokuta sa opakovane uloží iba pri náraste podielu dlhu, vo výške 5 % z tohto nárastu.  
Pokuta sa neukladá, ak nepresiahne sumu 40 eur.  
Vyhodnotenie plnenia limitu dlhu s uložením pokuty sa prvýkrát realizovalo v roku 2016  
na základe skutočnej výšky dlhu ku koncu roku 2015. Vyhodnotenie a uloženie pokuty  
v správnom konaní je kompetenciou ministerstva financií.  
138  
Súhrn záväzkov vyplývajúcich zo splácania istín návratných zdrojov financovania, záväzkov z investičných  
dodávateľských úverov a ručiteľských záväzkov obce alebo VÚC, očistený o záväzky z návratných zdrojov  
financovania prijatých na zabezpečenie predfinancovania realizácie spoločných programov SR a EÚ,  
z Audiovizuálneho fondu, Environmentálneho fondu, z Fondu na podporu umenia a o úvery zo Štátneho fondu  
rozvoja bývania (ŠFRB).  
139  
Výška pokuty je definovaná ako 5 % z rozdielu medzi celkovou sumou dlhu a 60 % skutočných bežných príjmov  
predchádzajúceho rozpočtového roka. Tu však treba prihliadnuť aj na ods. 4 čl. 6. ústavného zákona, ktorý  
zabezpečuje neuplatnenie pokuty počas 24 mesiacov od ustanovujúceho zasadnutia zastupiteľstva, ak nebola  
vo voľbách ako nový starosta, primátor, alebo predseda VÚC zvolená tá istá osoba, ako v predchádzajúcom  
volebnom období.  
www.rrz.sk  
60  
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2021  
Na ilustráciu súčasného stavu plnenia pravidiel obsahuje príloha prehľad zákonom  
definovaných pomerových ukazovateľov VÚC a obcí. Nasledujúce numerické hodnoty  
sú predbežným vyhodnotením roku 2021 na základe vykázaných hodnôt.  
Vyššie územné celky  
Celková suma dlhu VÚC dosiahla ku koncu roka 2021 úroveň 30,6 % bežných príjmov roka 2020.  
Ku hranici 60 % bol najbližšie Bratislavský samosprávny kraj s dlhom 41,4 % a medziročným  
nárastom dlhu o 4,5 percentuálneho bodu. Naopak, najnižší relatívny dlh na úrovni 9,3 %  
evidoval Nitriansky samosprávny kraj. Pomer celkovej dlhovej služby VÚC (splácanie úrokov  
a istín) voči príjmom dosiahol hodnotu 6,9 %. Limit dlhovej služby na úrovni 25 %, ani limit  
dlhu na úrovni 60 % nebol v roku 2021 prekročený žiadnym samosprávnym krajom.  
Tab 10: Vyhodnotenie pravidiel pre VÚC (rok 2021, v tis. eur)  
Celková  
suma dlhu  
(1)  
Splácanie  
úrokov  
(2)  
Splácanie  
istín  
Bežné príjmy  
(rok 2020)  
(4)  
Pomer  
dlhu (%)  
(1/4)  
Dlhová  
služba (%)  
((2+3)/4*)  
Názov  
(3)  
72 708  
63 283  
61 817  
19 454  
73 083  
47 196  
82 437  
68 874  
488 851  
119  
4 144  
175 613  
41,4  
3,9  
19,1  
2,3  
Bratislavský SK  
Trnavský SK  
Trenčiansky SK  
Nitriansky SK  
Žilinský SK  
Banskobystrický SK  
Prešovský SK  
Košický SK  
594  
273  
114  
296  
145  
431  
40  
2 012  
20 513  
2 242  
2 467  
21 734  
8 367  
8 690  
1 811  
164 072  
168 050  
209 086  
211 525  
206 437  
238 344  
222 872  
1 595 999  
38,6  
36,8  
9,3  
34,6  
22,9  
34,6  
30,9  
30,6  
1,8  
16,7  
5,9  
6,0  
1,3  
69 968  
6,9  
Spolu  
Pozn.: SK – samosprávny kraj  
* Pri výpočte pomeru dlhovej služby sa bežné príjmy upravujú o vybrané transfery.  
Zdroj: Štátna pokladnica, MF SR, RRZ  
Obce  
Z celkového posudzovaného počtu 2889 obcí140 vykázalo ku koncu roka 2021 nulový dlh 710 obcí.  
Najvyššia početnosť bola v pásme obcí, ktoré majú nenulový pomer dlhu, no tento je nižší ako  
10 %. Ďalej s vyšším pásmom relatívneho zadlženia početnosť klesá (s výnimkou tých  
najzadlženejších, graf 11). Pomer nominálneho zadlženia k celkovému nominálnemu zadlženiu  
všetkých posudzovaných obcí (graf 12) bol aj v roku 2021 najvyšší v pásme 20 % až 30 %. Celkový  
vykázaný nominálny dlh obcí, ktorý je podkladom pre vyhodnotenie dlhového pravidla,  
medziročne vzrástol zo 760 mil. eur na 819 mil. eur.  
140  
RRZ mala na vyhodnotenie plnenia dlhového pravidla k dispozícii údaje za 2889 obcí z celkového počtu 2926.  
Pri hodnotení údajov za Bratislavu a Košice boli použité ich magistráty a jednotlivé mestské časti ako samostatné  
obce.  
www.rrz.sk  
61  
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2021  
Graf 11: Počty obcí podľa pomeru ich dlhu  
k príjmom (ľ. os), kumulatívne (p. os)  
Graf 12: Podiely jednotlivých dlhových  
pásiem na celkovom dlhu (ľ. os),  
kumulatívne (p. os)  
Zdroj: Štátna pokladnica, MF SR, RRZ  
Zdroj: Štátna pokladnica, MF SR, RRZ  
Dlhový limit v roku 2021 prekročilo 43 obcí141 a limit dlhovej služby prekročilo 122 obcí, pričom  
7 z nich prekročilo oba limity. Celkovo tak v roku 2021 prekročilo aspoň jeden limit 158 obcí.  
Pokuta za rok 2021 môže byť v prípade, že sa kontrolami potvrdia vykázané výšky dlhov, reálne  
uložená 41 obciam142 a jej celková výška je 349 287,15 eur. Z prvotne identifikovaného počtu  
43 obcí nad dlhovým limitom:  
•
•
•
Mestská časť Bratislava – Devín je v nútenej správe od roku 2005. Uloženie pokuty sa na  
ňu nevzťahuje, keďže do dlhu sa na účely výpočtu pokuty nezahŕňajú záväzky obce  
v nútenej správe.  
Obec Luhyňa bola postúpená na správne konanie v súvislosti s dlhom obce za rok 2019  
a jej zadlženie sa nezvyšovalo. Pokuta sa ukladá opakovane iba v prípade rastu pomeru  
dlhu.  
Vo väzbe na ods. 4 čl. 6 ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti tentokrát nebola  
vylúčená žiadna z obcí, keďže ich neviedli iné fyzické osoby, ako v predchádzajúcom  
volebnom období.  
V nasledovnom prehľade sú uvedené hodnoty pomeru dlhu a z nich vyplývajúce vypočítané  
pokuty tých obcí, ktoré za rok 2021 numericky prekročili limit dlhu. Sumy pokút sú iba  
ilustratívne, keďže v súčasnosti prebieha overovanie vykázaných dlhov. Až na základe  
overených údajov začne ministerstvo financií správne konania o uložení pokuty.  
141  
Ide o hrubý počet obcí identifikovaný z finančných výkazov, ktorý nezodpovedá počtu obcí, ktorým reálne hrozí  
pokuta.  
142  
Pokuty potenciálne hrozia aj 40 obciam, ktoré boli dodatočne oslovené zo strany MF SR z dôvodu nepodania  
potrebných výkazov, ak by bol ich zistený dlh nad limitom.  
www.rrz.sk  
62  
 
 
Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti  
a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2021  
Tab 11: Predbežné vyhodnotenie dlhov obcí (údaje vykázané obcami za rok 2021, abecedne v %)  
Pomer  
dlhu  
Pokuta Pomer  
v eurách pokuty  
Pomer  
dlhu v eurách  
Pokuta  
Pomer  
pokuty  
Názov obce (Okres)  
Názov obce (Okres)  
Baďan (BS)  
92,5  
158,5  
72,2  
1 396,09  
17 939,99  
4 799,39  
129 183,09  
127 293,37  
1 280,86  
3 145,20  
178,94  
1,6  
4,9  
0,6  
14,5  
17,9  
0,8  
6,6  
0,0  
0,2  
0,1  
Lipovník (RV)  
Lúčka (SK)  
82,4  
68,0  
90,9  
2 020,54  
1 039,37  
1 417,82  
1,1  
0,4  
1,5  
Bertotovce (PO)  
Bešeňová (RK)  
Luhyňa (TV) **  
Malý Slivník (PO)  
Matysová (SL)  
Melčice - Lieskové (TN)  
Močiar (BS)  
Bratislava - Devín (BA) *  
Bratislava - Vrakuňa (BA)  
Čermany (TO)  
349,5  
418,9  
75,3  
132,0 13 232,84  
416,9 5 388,66  
3,6  
17,8  
1,0  
80,5  
75,0  
1 980,49  
702,37  
Dolné Mladonice (KA)  
Dolný Bar (DS)  
191,6  
60,5  
64,2  
61,7  
0,7  
0,4  
1,6  
Nána (NZ)  
67,2 2 748,80  
Dolný Chotár (GA)  
Dúbravy (DT)  
505,23  
Nýrovce (LV)  
Oravce (BB)  
92,5  
94,9  
79,9  
132,9  
87,8  
68,5  
77,4  
4 926,12  
1 034,25  
1 269,08  
3 510,79  
4 057,92  
229,33  
395,99  
1,7  
Dunajský Klátov (DS)  
Gemerček (RS)  
84,7  
228,4  
61,7  
5 454,61  
2 975,47  
338,57  
1,2  
Ostrá Lúka (ZV)  
Píla (LC)  
1,0  
8,4  
0,1  
3,6  
1,4  
Gortva (RS)  
Poluvsie (PD)  
Sukov (ML)  
Hajtovka (SL)  
397,3  
69,3  
90,1  
4 878,37  
918,06  
16,9  
0,5  
1,5  
0,4  
0,9  
26,4  
12,8  
0,1  
Hažín (MI)  
Tajná (NR)  
1 451,68  
Hontianske Trsťany (LV)  
Ilava (IL)  
2 344,32  
22 570,07  
59,30  
Trhová Hradská (DS)  
Trpín (KA)  
588,2 10 723,99  
764,0  
62,2  
75,5  
35,2  
0,1  
315,3  
62,5  
5 321,04  
66,10  
Kaľamenová (TR)  
Kováčovce (VK)  
Kožuchov (TV)  
Úhorná (GL)  
1 017,87  
1 714,70  
228,97  
0,8  
2,9  
0,2  
0,8  
Veľký Meder (DS)  
Vyšná Hutka (KS)  
Záriečie (PU)  
1 457,1 68 175,35  
82,6 1 698,12  
91,6 15 450,40  
69,9  
1,1  
117,6  
64,4  
75,7  
Kremnické Bane (ZH)  
Ladomirová (SK)  
1,6  
4 824,54  
Pozn.: Údaj Pokuta v eurách vyjadruje výšku potenciálnej pokuty pre obec na základe jej finančných výkazov. Údaj Pomer pokuty  
vyjadruje percentuálny pomer potenciálnej pokuty voči bežným príjmom obce z predchádzajúceho roka.  
Na obce zvýraznené sivou výplňou sa nevzťahuje potenciálna pokuta. Ich parametre uvedené v tabuľke sú iba informačné. Obce  
zvýraznené červenou farbou vykázali okrem nadmerného dlhu aj prekročenie limitu dlhovej služby.  
* Obec je v nútenej správe, pričom do sumy dlhu na účely uloženia pokuty sa nezapočítavajú záväzky obcí v nútenej správe.  
** Obec už bola pokutovaná v minulosti (alebo prebieha správne konanie) a jej pomer dlhu sa nezvýšil.  
Zdroj: Štátna pokladnica, MF SR, RRZ  
www.rrz.sk  
63