1
Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie
Názov materiálu: Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
Predkladateľ: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky
3.1 Náklady regulácie
3.1.1 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie
Tabuľka č. 1: Zmeny nákladov (ročne) v prepočte na podnikateľské prostredie (PP), vyhodnotenie mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov.
Nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov podnikateľského prostredia, ktorá je povinnou prílohou tejto analýzy a nájdete ju na
webovom sídle MH SR
, (ďalej len
„Kalkulačka nákladov“):
TYP NÁKLADOV
Zvýšenie nákladov v € na PP
Zníženie nákladov v € na PP
A .Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality
0
0
B. Iné poplatky
0
2 094 378
C. Nepriame finančné náklady
0
0
D. Administratívne náklady
1 637 250
0
Spolu = A+B+C+D
1 637 250
2 094 378
Z toho
E. Vplyv na mikro, malé a stredné podn.
0
0
F. Úplná harmonizácia práva EÚ(okrem daní, odvodov, ciel a poplatkov, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality)
0
0
VÝPOČET PRAVIDLA 1in2out:
IN
OUT
G. Náklady okrem výnimiek = B+C+D-F
1 637 250
2 094 378
2
3.1.2 Výpočty vplyvov jednotlivých regulácií na zmeny v nákladoch podnikateľov
Tabuľka č. 2: Výpočet vplyvov jednotlivých regulácií (nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov):
P.č.
Zrozumiteľný a stručný opis regulácie (dôvod zvýšenia/zníženia nákladov na PP)
Číslo normy(zákona, vyhlášky a pod.)
Lokalizácia(§, ods.)
Pôvod regulácie: SR/EÚ úplná harm./EÚ harm. s možnosťou voľby
Účinnosť regulácie
Kategória dotk. subjektov
Počet subjektov spolu
Počet subjektov MSP
Vplyv na 1 podnik. v
Vplyv na kategóriu dotk. subjektov v €
Druh vplyvuIn (zvyšuje náklady) / Out (znižuje náklady)
1
Zrušenie odmeny finančnému sprostredkovateľovi
43/2004 Z. z.
§63e ods. 1
SK
01.01.23
Dôchodkové správcovské spoločnosti
5
-
418 876
2 094 378
Out (znižuje náklady)
2
Náklady na presun sporiteľov v súlade s predvolenou investičnou stratégiou
43/2004 Z. z.
§123 ay
SK
01.01.23
Dôchodkové správcovské spoločnosti
5
-
327 450
1 637 250
In (zvyšuje náklady)
3
Doplňujúce informácie k spôsobu výpočtu vplyvov jednotlivých regulácií na zmenu nákladov
Opatrenie 1 (OUT)- Výdavky DSS a výdavky na uzatvorenie jednej zmluvy o starobnom
dôchodkovom sporení vrátane jej zmien a na činnosti s tým súvisiace nesmú presiahnuť podľa súčasnej právnej úpravy 8 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázanej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa uzatvorila zmluva o starobnom dôchodkovom sporení vrátane jej zmien. V roku 2021 dosiahli výdavky DSS v súvislosti s činnosťou sprostredkovateľov pri objeme cca 41 000 prestupov podľa údajov účtovných závierok hodnotu cca 1,8 mil. eur. Pri predpoklade zachovania rovnakého počtu prestupov sporiteľov očakávame v roku 2023 zníženie výdavkov DSS o cca 2,1 mil. eur. Kumulatívne do roku 2030 predpokladáme zníženie výdavkov DSS o cca 20 mil. eur.
Opatrenie 2 (IN)- V súvislosti s povinnosťou DSS presunúť časť majetku sporiteľov v súlade
s predvolenou investičnou stratégiou do indexových negarantovaných dôchodkových fondov, ako aj v súvislosti s ostatnými regulačnými zmenami predpokladáme na základe odhadov kalkulačky podnikateľského prostredia kumulatívne zvýšenie výdavkov DSS o cca 1,6 mil. eur. Odhad vychádza z minulých uskutočnených nákladov DSS v súvislosti s implementáciu opatrení č. 138/2020 Z. z. o informácii o dôchodkoch zo starobného dôchodkového sporenia, opatrenia č. 139/2020 Z. z. ktorým sa ustanovuje obsah, štruktúra, forma, podmienky a spôsob priebežnej aktualizácie a lehoty na zverejnenie kľúčových informácií o dôchodkovom fonde a opatrenia č. 140/2020 Z. z. ktorým sa ustanovuje vzor výpisu z osobného dôchodkového účtu sporiteľa, ktoré rovnako vyvolali potrebu zmeny informačných systémov a tlačív DSS.
3.2 Vyhodnotenie konzultácií s podnikateľskými subjektmi pred predbežným pripomienkovým konaním
Uveďte formu konzultácií vrátane zdôvodnenia jej výberu a trvanie konzultácií, termíny stretnutí. Uveďte spôsob oslovenia dotknutých subjektov, zoznam konzultujúcich subjektov, tiež link na webovú stránku, na ktorej boli konzultácie zverejnené.
Uveďte hlavné body konzultácií a ich závery.
Uveďte zoznam predložených alternatívnych riešení problematiky od konzultujúcich subjektov, ako aj návrhy od konzultujúcich subjektov na zníženie nákladov regulácií na PP, ktoré neboli akceptované a dôvod neakceptovania.
Alternatívne namiesto vypĺňania bodu 3.2 môžete uviesť ako samostatnú prílohu tejto analýzy Záznam z konzultácií obsahujúci požadované informácie.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „MPSVR SR“) ako gestor úlohy zverejnilo 15. júna 2021 predbežnú informáciu k novele zákona č. 43/2004 Z. z. a následne zahájilo konzultácie s podnikateľskými subjektmi (DSS a poisťovne). Prvá konzultácia sa uskutočnila dňa 12. júla 2021, témou bolo predstavenie základného rámca pre zmeny v zákone, dôvody a ciele predloženia novely zákona. Po predstavení základných princípov zmien vo výplatnej fáze, v zmysle ktorého sa polovica úspor použije na zakúpenie doživotného dôchodku v budúcnosti a zvyšná polovica úspor sa použije na vyplácanie programového výberu s tým, že jednorazový výber bude možný len pri príliš nízkej výške úspor, Slovenská asociácia poisťovní - SLASPO vyjadrila nesúhlas s navrhovaným nastavením výplatnej fázy z dôvodu zhoršenia
4
postavenia poisťovní; uvedeným nastavením podmienok výplaty anuít je tento segment pre poisťovne značne neatraktívny, navyše budú poisťovne znášať aj reputačné riziko z dôvodu nízkych dôchodkov (vplyvom vstupných parametrov), SLASPO preto v tejto súvislosti navrhla prediskutovanie uvedenej témy s odborníkmi na danú problematiku (MPSVR SR vyjadrilo súhlas a zdôraznilo, že ide o prvú konzultáciu, kde sa témy diskutujú len rámcovo a jednotlivé oblasti budú vyčlenené na samostatnú diskusiu).
Podľa dôchodkových správcovských spoločností (ADSS) je potrebné klásť dôraz na stabilizáciu a udržateľnosť systému starobného dôchodkového sporenia a v prípade programového výberu na jeho dlhodobé poberanie; v rámci diskusie o tejto téme ADSS zároveň poukázala na problémy súvisiace s podávaním žiadostí o dôchodok a potrebu zapracovania zmien v regulácii, ktoré vyplývajú z aplikačnej praxe a vývoja v sektore (vo vzťahu k modelom fungovania v sektore sprostredkovania). Podľa názoru ADSS je potrebné pri fondoch, ktoré môže DSS vytvárať a spravovať ustanoviť zákonom č. 43/2004 Z. z. len rámce investičnej stratégie, okruh povolených aktív, limity na jednotlivé kategórie aktív a pravidlá obmedzenia a rozloženia rizika, ADSS vyjadrila nesúhlas s tým, aby investičná stratégia bola definovaná referenčnými ukazovateľmi (prípadne inak) zo zákona. ADSS je za zachovanie typov a výšky odplát bez ich znižovania.
Druhá konzultácia sa uskutočnila dňa 10. septembra 2021 aj za účasti zástupcov Národnej banky Slovenska, témami konzultácie boli najmä zavedenie predvolenej investičnej stratégie a dôvody jej zavedenia. ADSS súhlasila s nastavením základného rámca predvolenej investičnej stratégie, zásadné výhrady k predloženému scenáru nevyjadrila, zástupcovia však upozornili na potrebu ďalšej diskusie a prehodnotenia návrhu vo vzťahu k:
- sporiteľom, ktorí budú do predvolenej investičnej stratégie presunutí z dlhopisových garantovaných dôchodkových fondoch (tzv. existujúci sporitelia),
- postupu presunu majetku sporiteľa, ktorá je určená na zakúpenie doživotnej anuity počas blokácie nasporenej sumy do dlhopisov na horizonte 10 rokov (s dôrazom na postupné znižovanie akciovej zložky),
- potrebe definovania podmienok pre presun časti majetku sporiteľa, ktorý sa tzv. „vyviazal“ z predvolenej investičnej stratégie, a to najmä v prípadoch, kedy významný podiel majetku alokovaný v akciách a vstupuje/vstúpi do výplatnej fázy.
Tretia konzultácia sa uskutočnila dňa 20. septembra 2021 aj za účasti zástupcov Národnej banky Slovenska, témou konzultácie boli zmeny vo výplatnej fáze. ADSS súhlasila s nastavením základného rámca programového výberu, zásadné výhrady k predloženému scenáru nevyjadrila, zástupcovia však upozornili na potrebu ďalšej diskusie vo vzťahu k:
- množstvu alternatív pre presun majetku, pri ktorých budú rôzne pravidlá na postupné znižovanie akciovej zložky vo výplatnej fáze,
- technike vyplácania programového výberu fixná dávka vs. variabilná dávka na základe počtu dôchodkových jednotiek.
3.3 Vplyvy na konkurencieschopnosť a produktivitu
Dochádza k vytvoreniu resp. k zmene bariér na trhu?
Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (napr. špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)?
Ovplyvňuje zmena regulácie cezhraničné investície (príliv/odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)?
5
Ovplyvní dostupnosť základných zdrojov (financie, pracovná sila, suroviny, mechanizmy, energie atď.)?
Ovplyvňuje zmena regulácie inovácie, vedu a výskum?
Ako prispieva zmena regulácie k cieľu Slovenska mať najlepšie podnikateľské prostredie spomedzi susediacich krajín EÚ?
Konkurencieschopnosť:
Na základe uvedených odpovedí zaškrtnite a popíšte, či materiál konkurencieschopnosť:
zvyšuje x nemení znižuje
Produktivita:
Aký má materiál vplyv na zmenu pomeru medzi produkciou podnikov a ich nákladmi?
Na základe uvedenej odpovede zaškrtnite a popíšte, či materiál produktivitu:
zvyšuje x nemení znižuje
3.4 Iné vplyvy na podnikateľské prostredie
Ak materiál vplyvy na PP, ktoré nemožno zaradiť do predchádzajúcich častí, či pozitívne alebo negatívne, tu ich uveďte. Patria sem:
a)sankcie alebo pokuty, ako dôsledok porušenia právne záväzných ustanovení;
b)vplyvy súvisiace so žiadosťami o alebo prijímaním dotácií, fondov, štátnej pomoci a čerpaním iných obdobných foriem podpory zo strany štátu, keďže sprievodným javom uchádzania sa či získania benefitov, na ktoré nie je právny nárok priamo zo zákona, ale vzniká na základe prejavu vôle dotknutého subjektu;
c)regulované ceny podľa zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách;
d)iné vplyvy, ktoré predpokladá materiál, ale nemožno ich zaradiť do častí 3.1 a 3.3.
Vládny návrh zákona predpokladá nasledovné opatrenia, ktoré nezvyšujú byrokratickú záťaž alebo nákladovosť podnikateľského prostredia, ale napriek tomu majú dopad na hospodárenie podnikateľských subjektov:
Zmena odplát v II. pilieri - DSS nebudú mať nárok na odplatu za zhodnotenie majetku
v dôchodkovom fonde. Odplata za zhodnotenie dlhodobo tvorí cca 47 % všetkých výnosov DSS, v roku 2021 to však bolo viac ako 66 %. V prípade DSS, ktoré tvoria indexové dôchodkové fondy (všetky DSS okrem Allianz-Slovenská d.s.s., a.s.) dosahuje výnos z odplaty za zhodnotenie v pasívnom fonde cca 80 % výnosov z odplaty za zhodnotenie, a to napriek tomu, že k 31.12.2021 malo časť majetku v indexovom dôchodkovom fonde len cca 21 % sporiteľov. DSS nebudú mať nárok ani na odplatu za vedenie osobného dôchodkového účtu vo výške 1 % zo sumy príspevkov pripísaných na účet nepriradených platieb v DSS. Správcom v II. pilieri naopak vzrastie odplata za správu dôchodkového fondu zo súčasnej úrovne 0,3 % na 0,4 % priemernej ročnej predbežnej čistej hodnoty majetku v dôchodkovom fonde. Dlhodobý podiel rušených odplát na výnosoch DSS je cca 57 % (z toho odplata za zhodnotenie cca 47 % a odplata za vedenie osobného dôchodkového účtu cca 10 %). Navrhované zmeny tak znížia výnosy DSS o cca 35 %.
6
Zrušenie odmeny finančnému sprostredkovateľovi za uzatvorenie „prestupovej“ zmluvy
o starobnom dôchodkovom sporení - Výdavky DSS a výdavky na uzatvorenie jednej zmluvy
o starobnom dôchodkovom sporení vrátane jej zmien a na činnosti s tým súvisiace, nesmú presiahnuť podľa súčasnej právnej úpravy 8 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázanej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa uzatvorila zmluva o starobnom dôchodkovom sporení vrátane jej zmien. V roku 2021 dosiahli výdavky DSS v súvislosti s činnosťou sprostredkovateľov pri objeme cca 41 000 prestupov podľa údajov účtovných závierok hodnotu cca 1,8 mil. eur. Pri predpoklade zachovania rovnakého počtu prestupov sporiteľov očakávame v roku 2023 zníženie výdavkov DSS o cca 2,1 mil. eur. Kumulatívne do roku 2030 predpokladáme zníženie výdavkov DSS o cca 20 mil. eur.
Uvedené opatrenie bude mať naopak negatívny dopad na finančných agentov v sektore starobného dôchodkového sporenia, ktorým v dôsledku novej právnej úpravy kumulatívne poklesnú príjmy vo výške zníženia výdavkov DSS kvantifikovaných v predchádzajúcom odseku.
Vyššie výnosy z odplaty za správu v dôsledku presunu sporiteľov do výnosnejších
dôchodkových fondov - Presun časti sporiteľov do predvolenej investičnej stratégie bude mať
okrem pozitívneho dopadu na predpokladanú budúcu výšku dôchodkov sporiteľov pozitívne dopady aj na výnosy DSS. Priemerná ročná výnosnosť dlhopisových garantovaných dôchodkových fondov dosahuje úroveň cca 1,4 %, pričom priemerná výnosnosť indexových dôchodkových fondov je na úrovni cca 10,8 %. Vyšší objem spravovaného majetku zvýši aj výnosy DSS z odplaty za správu, ktoré stúpnu v prvom roku v dôsledku postupného presunu o cca 1 mil. eur. Do roku 2030 však očakávame, že výnosy DSS môžu kumulatívne narásť o cca 50 mil. eur.
Úprava výplatnej fázy - Podľa vládneho návrhu zákona sa sporiteľovi pri odchode do dôchodku
z II. piliera (na základe žiadosti po dovŕšení dôchodkového veku, odchode do predčasného starobného dôchodku alebo starobného dôchodku) začne vyplácať programový výber z polovice jeho nasporenej sumy. Obdobie poberania programového výberu bude závisieť od vývoja strednej dĺžky života. Druhá polovica nasporenej sumy bude naďalej z časti alokovaná aj do akciových investícií v súlade s predvolenou investičnou stratégiou, objem prostriedkov alokovaných v rizikových nástrojoch bude postupne klesať. Takto zhodnocovaná časť majetku bude následne po skončení poberania programového výberu použitá na zakúpenie doživotného dôchodku. Keďže sporitelia budú ešte aj počas prvej časti výplatnej fázy držať svoje úspory v DSS, očakávame, že počet sporiteľov stúpne do roku 2030 o cca 93 000 v porovnaní so scenárom nezmenených politík.
Úprava výplatnej fázy bude mať aj dopad na životné poisťovne oprávnené ponúkať dôchodky zo systému starobného dôchodkového sporenia (k 1.4.2022 dva podnikateľské subjekty). V roku 2021 bola na zakúpenie jedného z dôchodkov z II. piliera použitá nasporená suma v celkovom objeme cca 52,5 milióna eur, z toho cca 5,6 milióna eur (11 %) bolo určených na zakúpenie jednej z doživotných foriem dôchodku prostredníctvom jednej zo životných poisťovní. Legislatívna zmena bude znamenať, že nasporená suma bude do životných poisťovní prevedená s odstupom, teda po skončení poberania programového výberu. Po uplynutí tohto
7
obdobia naopak objem prostriedkov určených na zakúpenie doživotného dôchodku výrazne vzrastie, a to na úroveň 90 - 110 mil. eur v roku 2034 (v závislosti od zhodnotenia).
Platenie povinných príspevkov do II. piliera aj v období poberania dôchodku formou
programového výberu Zmena pri postupovaní povinných príspevkov do II. piliera aj počas
poberania starobného alebo predčasného starobného dôchodku z II. piliera pozitívny vplyv na objem postúpených príspevkov. Počet dotknutých osôb odhadujeme v rokoch 2024 2030 na úrovni 3,3 tis. 34,7 tis. ekonomicky aktívnych sporiteľov po dovŕšení dôchodkového veku, ktorí budú poberať programový výber. Priemerný vymeriavací základ u týchto osôb v roku 2021 predstavoval približne 95 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve SR, t. j. na úrovni približne 1 150 eur v roku 2021. Vyšší objem spravovaného majetku zvýši kumulatívne výnosy DSS medzi rokmi 2024 až 2030 o cca 1 mil. eur.
Vplyvy jednotlivých opatrení vládneho návrhu zákona sa navzájom ovplyvňujú. Zrušenie odplát je charakteristické znižovaním negatívnych externalít na sporiteľov v dôsledku povinnosti platenia odplaty za zhodnotenie a nesystémovej odplaty za vedenie osobného dôchodkového účtu. Opatrenie v súvislosti so zrušením odmeny finančnému sprostredkovateľovi zase odstraňuje negatívnu externalitu na DSS v súvislosti s nákladmi na získavanie sporiteľov prestupujúcich z konkurenčnej spoločnosti. Presun sporiteľov do predvolenej investičnej stratégie jednorazovo navýši náklady DSS a predstavuje tak zvýšenú administratívnu záťaž DSS v súvislosti s povinnosťou presunu časti sporiteľov do predvolenej investičnej stratégie. Zvýšenie odplaty za správu o 33 % v porovnaní s dnešným stavom čiastočne vykompenzuje zrušenie ostatných odplát. Zvyšné opatrenia pozitívne ovplyvňujú výnosy DSS v dôsledku vyššieho objemu očakávaného spravovaného majetku v II. pilieri v súvislosti so zavedením predvolenej investičnej stratégie a zmenami vo výplatnej fáze.
Dopady na finančnú stabilitu DSS
Navrhované zmeny do roku 2030 znížia kumulatívne výnosy DSS o cca 35 % v porovnaní so scenárom nezmenených politík. Navrhované zmeny budú znamenať aj navýšenie nákladov DSS, ktoré sa najviac prejaví v prvom roku implementácie ustanovení vládneho návrhu zákona. Čistá hodnota majetku sporiteľov narastie o viac ako 2,8 mld. eur v porovnaní so scenárom nezmenných politík, a to najmä v dôsledku presunu sporiteľov do výnosnejších investičných stratégií a tiež v dôsledku nižších odplát. Stabilita systému bude zabezpečená aj prostredníctvom pravidelného rastu hodnoty transferu povinných príspevkov zo Sociálnej poisťovne, ktorý do roku 2030 narastie o viac ako 94 % v porovnaní so stavom v roku 2021. Tabuľky nižšie sumarizujú základné fundamenty dôležité pre hospodárenie DSS, v prípade scenára nezmenených politík a prognózu vývoja v prípade implementácie jednotlivých navrhovaných zmien.
8
Tabuľka: Projekcia výnosov a nákladov DSS do roku 2030 v prípade scenára nezmenených politík
Rok
Počet aktívnych sporiteľov
Počet všetkých sporiteľov
Povinné príspevky
Priemerná NAV
Výnos z odplát
Náklady
2019 skut
1 291 580
1 564 152
737 164 715 €
8 692 168 318 €
68 622 348 €
12 661 000 €
2020 skut
1 307 665
1 626 177
799 577 004 €
9 830 553 955 €
58 491 488 €
14 227 000 €
2021 skut
1 323 365
1 680 220
976 412 329 €
11 149 234 351 €
130 045 211 €
17 740 000 €
2022 prog
1 348 453
1 713 804
1 169 817 561 €
11 792 182 521 €
49 433 160 €
19 551 794 €
2023 prog
1 358 203
1 739 068
1 347 736 177 €
13 490 594 622 €
66 103 914 €
21 680 198 €
2024 prog
1 368 358
1 758 087
1 432 625 722 €
15 324 403 648 €
102 673 504 €
22 507 755 €
2025 prog
1 368 110
1 770 061
1 495 661 254 €
17 275 782 017 €
115 747 740 €
23 589 909 €
2026 prog
1 366 528
1 775 256
1 558 048 155 €
19 347 577 378 €
129 628 768 €
24 267 887 €
2027 prog
1 364 648
1 773 894
1 619 251 716 €
21 542 187 350 €
144 332 655 €
24 967 010 €
2028 prog
1 362 961
1 771 054
1 694 532 792 €
23 877 341 709 €
159 978 189 €
25 687 993 €
2029 prog
1 361 725
1 765 833
1 773 132 444 €
26 360 538 541 €
176 615 608 €
26 431 575 €
2030 prog
1 366 017
1 757 157
1 852 613 886 €
28 997 062 122 €
194 280 316 €
27 198 522 €
Tabuľka: Projekcia výnosov a nákladov DSS do roku 2030 po implementácii zmien vládneho návrhu zákona
Rok
Počet aktívnych sporiteľov
Počet všetkých sporiteľov
Povinné príspevky
Priemerná NAV
Výnos z odplát
Náklady
2019 skut
1 291 580
1 564 152
737 164 715 €
8 692 168 318 €
68 622 348 €
12 661 000 €
2020 skut
1 307 665
1 626 177
799 577 004 €
9 830 553 955 €
58 491 488 €
14 227 000 €
2021 skut
1 323 365
1 680 220
976 412 329 €
11 149 234 351 €
130 045 211 €
17 740 000 €
2022 prog
1 348 453
1 713 804
1 169 817 561 €
11 792 182 521 €
49 433 160 €
19 551 794 €
2023 prog
1 358 203
1 739 068
1 347 736 177 €
13 571 158 813 €
54 284 635 €
23 180 198 €
2024 prog
1 371 653
1 769 068
1 434 470 330 €
15 559 386 708 €
62 237 547 €
22 607 755 €
2025 prog
1 372 226
1 791 323
1 501 551 456 €
17 761 701 822 €
71 046 807 €
23 799 909 €
2026 prog
1 371 384
1 808 066
1 569 036 327 €
20 168 291 199 €
80 673 165 €
24 585 017 €
2027 prog
1 370 211
1 819 365
1 636 305 479 €
22 755 632 449 €
91 022 530 €
25 393 734 €
2028 prog
1 369 241
1 830 275
1 718 707 280 €
25 547 381 577 €
102 189 526 €
26 226 832 €
2029 prog
1 369 085
1 840 815
1 805 619 388 €
28 557 687 743 €
114 230 751 €
27 085 107 €
2030 prog
1 374 920
1 850 760
1 895 066 023 €
31 799 391 531 €
127 197 566 €
27 969 386 €
* Makroekonomické predpoklady od roku 2022 do roku 2025 vychádzajú z makroprognózy Ministerstva financií Slovenskej republiky z júna 2022 a od roku 2026 a neskôr z projekcie pracovnej skupiny Európskej komisie "The Ageing Working Group (AWG)"
9
** Projekcia predpokladá priemerné čisté zhodnotenie dlhopisových garantovaných fondov na úrovni 1,4 % p. a. (resp. po znížení odplát 1,5 % p. a.) a negarantovaných dôchodkových fondov na úrovni 5,3 % p. a. (resp. po znížení odplát 5,7 % p. a.).
*** Výnos z odplát v prípade základného scenára počíta od roku 2024 s úrovňou TER 0,67 % (priemerná úroveň TER v II. pilieri od roku 2013 do 2021) a v prípade alternatívneho scenára s TER 0,4 %
**** Náklady DSS zohľadňujú administratívne a personálne náklady