1
Dôvodová správa
Všeobecná časť
Vláda Slovenskej republiky predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ako iniciatívny materiál.
Primárnym cieľom predkladaného návrhu zákona je transpozícia smernice Rady (EÚ) 2020/284 z 18. februára 2020, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o zavedenie určitých požiadaviek na poskytovateľov platobných služieb.
Hlavným dôvodom prijatia tejto smernice bola zmena nákupného správania zákazníkov a masívny rozmach elektronického obchodu. Zákazníci čoraz častejšie využívajú možnosť nákupov prostredníctvom webových sídiel zahraničných dodávateľov alebo prostredníctvom rôznych platforiem, ktoré im umožňujú na jednom mieste nakupovať tovary alebo služby od rôznych dodávateľov.
Častokrát teda dochádza k situácii, kedy dodávateľ tovaru alebo služby je usadený v jednom členskom štáte, prípadne v tretej krajine, a jeho zákazník v inom členskom štáte, kde podľa súčasných pravidiel je aj miesto dodania tovaru alebo služby. Keďže zákazník nemá vo vzťahu k uskutočnenému nákupu voči finančnej správe žiadne evidenčné, prípadne záznamové povinnosti, je zjavné, že daňové orgány jednotlivých členských štátov pri kontrole plnenia daňových povinností nútené spoliehať sa na informácie o dodávkach tovarov a služieb od ich dodávateľov podľa toho, ako ich priznajú, pretože reálna kontrola týchto obchodov je prakticky nemožná.
Platby za uvedené cezhraničné dodania tovarov alebo služieb sa realizujú prevažne využitím služieb, ktoré poskytujú jednotliví poskytovatelia platobných služieb. Na nepriznávanie daňovej povinnosti, prípadne podhodnocovanie výšky daňovej povinnosti u týchto dodávateľov, reaguje smernica Rady (EÚ) 2020/284 zavedením osobitnej záznamovej povinnosti pre poskytovateľov platobných služieb, cez ktorých sa realizujú platby za dodané tovary alebo služby. V súlade s uplatnením tzv. follow-the-money princípu to znamená, že pri dosiahnutí určitého počtu platobných služieb poskytnutých tomu istému príjemcovi cezhraničných platieb za stanovené obdobie, budú poskytovatelia platobných služieb, ktorí v súvislosti s týmito cezhraničnými platbami týmto osobám poskytujú platobné služby, povinní viesť osobitné záznamy a údaje z nich oznámiť Finančnému riaditeľstvu SR. Tieto záznamy sa následne každým členským štátom budú zasielať do centrálneho európskeho systému o platbách (tzv. CESOP), kde sa potom podrobia krížovej kontrole a vyhodnotia.
Popri transpozícii uvedenej smernice je predmetom návrhu zákona aj úprava rôznych ustanovení zákona o DPH, ktorých cieľom je zníženie administratívnej záťaže. Patrí sem napríklad upustenie od povinnosti registrovať sa za platiteľa dane pre zdaniteľné osoby, ktoré poskytujú výlučne finančné alebo poisťovacie služby alebo oslobodený prenájom nehnuteľnosti, s možnosťou zdaniteľných osôb, ktoré z titulu uskutočňovania uvedených transakcií v súčasnosti registrovanými platiteľmi dane, požiadať o zrušenie registrácie.
Okrem toho je cieľom návrhu zákona aj odstránenie niektorých nedostatkov zákona, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe. Ide napríklad o určenie spôsobu stanovenia výšky opravy odpočítanej dane pri krádeži zákonom presne vymedzeného tovaru, pri ktorom sa uplatní
2
zákonná fikcia posudzovania ako povinne odpisovaného majetku rovnomerne po dobu štyroch rokov.
Predmetom návrhu zákona je aj zavedenie povinnosti odberateľa vykonať opravu odpočítanej dane, ak v ustanovenom období po splatnosti neuhradí protihodnotu za dodanie tovaru alebo služby. Predmetný návrh je plne v súlade s legislatívou Európskej únie, a zároveň sa ním sleduje aj zlepšenie platobnej disciplíny v obchodných vzťahoch. Ďalej sa ním sleduje aj podpora naplnenia aj ďalších čiastkových cieľov vlády SR proklamovaných v Programovom vyhlásení vlády SR na obdobie rokov 2021 - 2024, nakoľko toto opatrenie potenciál prispieť taktiež k zníženiu únikov na DPH, ako aj medzery vo výbere DPH. Na druhej strane, keďže táto povinnosť je z hľadiska mechanizmu DPH úzko previazaná s inštitútom opravy základu dane u dodávateľa tovaru alebo služby, navrhuje sa do značnej miery zjednodušiť podmienky vzniku nevymožiteľnej pohľadávky na účely zákona o DPH, čo predstavuje základný predpoklad pre uplatnenie práva na opravu základu dane v prípadoch, kedy tento nezískal protihodnotu za ním dodaný tovar alebo službu. Navrhované ustanovenia zamerané na zlepšenie podnikateľského prostredia a na zníženie administratívnej záťaže predstavujú opodstatnenú transpozíciu príslušných dispozitívnych článkov smernice 2006/112/ES a nie nadbytočnou reguláciou.
Vplyv návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na sociálne prostredie, vplyv na životné prostredie, vplyv na informatizáciu spoločnosti, na služby verejnej správy pre občana a na manželstvo, rodičovstvo a rodinu uvedené v doložke vybraných vplyvov. Návrh zákona pozitívny aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny a negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti, a nebude mať sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, služby verejnej správy pre občana a ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Návrh zákona nemá byť predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a inými právnymi predpismi, s nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.
Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2023, okrem čl. I bodov 20 a 30, ktoré nadobudnú účinnosť 1. januára 2024.
3
Doložka vybraných vplyvov
1.Základné údaje
Názov materiálu
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
Predkladateľ (a spolupredkladateľ)
Ministerstvo financií Slovenskej republiky
Materiál nelegislatívnej povahy
Materiál legislatívnej povahy
Charakter predkladaného materiálu
Transpozícia práva EÚ
V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:
Smernica Rady (EÚ) 2020/284 z 18. februára 2020, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o zavedenie určitých požiadaviek na poskytovateľov platobných služieb.
Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v platnom znení.
Smernica Rady 2006/79/ES z 5. októbra 2006 o oslobodení od daní pri dovoze malých zásielok tovaru neobchodného charakteru z tretích krajín (kodifikované znenie).
Termín začiatku a ukončenia PPK
apríl 2022
Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie
máj 2022
Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**
Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*
august 2022
2.Definovanie problému
Uveďte základné problémy, ktoré dôvodom vypracovania predkladaného materiálu (dôvody majú presne poukázať na problém, ktorý existuje a je nutné ho predloženým materiálom riešiť).
Primárnym dôvodom na vypracovanie predkladaného materiálu je transpozícia Smernice Rady (EÚ) 2020/284 z 18. februára 2020, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o zavedenie určitých požiadaviek na poskytovateľov platobných služieb.
Aktuálne znenie zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) neobsahuje špecifické opatrenia zamerané na boj proti daňovým podvodom v oblasti cezhraničného elektronického obchodu. Moderná doba a jej kontinuálny vývoj so sebou priniesli okrem iného aj rozmach elektronického obchodu, ktorý uľahčuje cezhraničný predaj tovaru a poskytovanie služieb konečným spotrebiteľom v členských štátoch Európskej únie. Pri cezhraničnom elektronickom obchode sa jedná o dodávky tovarov, resp. poskytovanie služieb, kedy je DPH splatná v jednom členskom štáte Európskej únie, pričom dodávateľ, resp. poskytovateľ, je usadený v inom členskom štáte Európskej únie alebo v treťom štáte. Niektoré podniky pritom môžu zneužívať príležitosti, ktoré im ponúka elektronický obchod na to, aby obchádzaním povinností nekalo získavali trhové výhody. Nakoľko spotrebiteľom nie je ukladaná povinnosť viesť účtovníctvo, členské štáty spotreby potrebujú primerané nástroje na odhaľovanie a kontrolu takýchto podvodných dodávateľov, resp. poskytovateľov.
Keďže spotrebitelia v Európskej únii v prevažnej väčšine vykonávajú platby za svoje online nákupy prostredníctvom poskytovateľov platobných služieb, to práve poskytovatelia platobných služieb, ktorí disponujú konkrétnymi informáciami umožňujúcimi identifikovať príjemcu príslušnej platby, vrátane podrobných údajov o dátume platby, sume a členskom štáte pôvodu platby, ako aj informáciami o tom, či bola platba iniciovaná vo fyzických priestoroch obchodníka.
Tieto údaje a informácie môžu slúžiť orgánom finančnej správy na odhaľovanie podvodných podnikov a kontrolu povinností súvisiacich s DPH. Za týmto účelom je nevyhnutné, aby dotknuté skupiny
4
poskytovateľov platobných služieb sprístupnili takéto informácie orgánom finančnej správy s cieľom pomôcť im pri odhaľovaní cezhraničných podvodov v oblasti DPH a v boji proti týmto podvodom.
Dôvodom ďalších navrhovaných právnych úprav najmä poznatky zistené z praxe pri aplikácii zákona o DPH, ktorých cieľom je eliminovať nadbytočnú administratívnu záťaž.
V súčasnosti vzniká neúmerná administratívna záťaž aj registráciou zdaniteľných osôb, ktoré poskytujú výlučne plnenia oslobodené od dane podľa § 37 až 39 zákona o DPH, za platiteľa dane.
Aktuálne znenie § 21 ods. 5 zákona o DPH rieši len úrok z omeškania, ktorý vzniká len pri oneskorene zaplatenej platbe DPH pri dovoze tovaru. Podľa colných predpisov úrok z omeškania podľa čl. 114 Colného kódexu Únie vzniká nielen pri oneskorene zaplatenej platbe (čl. 114 ods. 1 Colného kódexu Únie), ale aj v iných prípadoch, ktoré uvedené v čl. 114 ods. 2 Colného kódexu Únie. Nakoľko sa podľa § 12 zákona o DPH na daň pri dovoze tovaru vzťahujú colné predpisy, ak zákon o DPH neustanovuje inak, za súčasného právneho stavu vzniká nerovnaký postup colných orgánov pri vymeraní úroku z omeškania pokiaľ ide o colný dlh a DPH pri dovoze.
Podmienky nevymožiteľných pohľadávok nastavené prísne, pretože tento právny nástroj výrazný vplyv na štátny rozpočet. Odborná verejnosť však od prvopočiatku požadovala zjemnenie tohto nastavenia. Aplikačná prax preukázala, že platitelia dane sa nevedia účinne domôcť tohto ustanovenia.
Aktuálne znenie zákona o DPH v časti ohľadom oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu a oslobodenia od dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu vyžaduje transpozíciu ustanovenia čl. 151 ods. 1 písm. ab) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „smernica o DPH“) s cieľom zosúladiť právnu úpravu s právom EÚ.
Aplikačná prax identifikovala aj problémy, ktoré vedú k nejasnostiam pri výklade, čo sa považuje za malú zásielku neobchodného charakteru, ak ide o oslobodenie od dane pri dovoze tovaru, ale aj nejasností pri uplatnení práva na odpočítanie dane, ak následné plnenie nemá striktne podnikateľský účel.
Zákon o DPH sa v súčasnosti vyznačuje rozdielnym zaobchádzaním pri oprave odpočítanej dane z dôvodu krádeže určitého tovaru v porovnaní s uplatňovaním tohto režimu pri tovare v prípade jeho dodania na osobnú spotrebu, pri bezodplatnom dodaní alebo vo všeobecnosti pri jeho dodaní na iné účely ako na podnikanie.
Spoločný mechanizmus DPH je založený na zásade, že odberateľ za kúpený tovar alebo službu v blízkej budúcnosti zaplatí. Aj keď z nastavených pravidiel vyplýva, že právo na odpočítanie DPH zaplatenej v cene kúpeného tovaru alebo služby síce vzniká nezávisle od úhrady protihodnoty a v zásade tejto skutočnosti predchádza, nie je však možné aby toto právo ostalo priznané v prípade, ak k úhrade protihodnoty zo strany odberateľa nedôjde v krátkom čase od dodania, resp. vôbec.
Doterajšia úprava obligatórneho vykonania daňovej kontroly v prípade, ak odpočítanie dane prevyšuje daň, ktorú je osoba povinná platiť, je vzhľadom na minimálny príjem do štátneho rozpočtu neopodstatnená a zbytočne viaže kapacity kontrolórov vo veľkom nepomere vzhľadom k účelu, ktorý sa má dosiahnuť.
3.Ciele a výsledný stav
Uveďte hlavné ciele predkladaného materiálu (aký výsledný stav byť prijatím materiálu dosiahnutý, pričom dosiahnutý stav musí byť odlišný od stavu popísaného v bode 2. Definovanie problému).
Zmenami a doplnením zákona o DPH vyvolanými transpozíciou smernice, ktorá zavádza požiadavky na poskytovateľov platobných služieb, dôjde k zavedeniu harmonizovaných pravidiel, ktoré slúžia na
5
boj proti daňovým podvodom v oblasti cezhraničného elektronického obchodu, ako aj na kontrolu správnosti výšky priznanej dane. Vybraná skupina poskytovateľov platobných služieb bude povinná jednak viesť za každý kalendárny štvrťrok dostatočne podrobné záznamy o príjemcoch platieb a o cezhraničných platbách v súvislosti s platobnými službami, ktoré poskytuje, a zároveň tieto záznamy následne sprístupniť Finančnému riaditeľstvu SR.
S cieľom vyriešiť neúmernú administratívnu záťaž jednak pre zdaniteľné osoby, ktoré dosiahli obrat na povinnú registráciu podľa § 4 ods. 1 zákona o DPH výlučne z oslobodených plnení podľa § 37 § 39 zákona o DPH, ako aj pre platiteľov dane registrovaných podľa § 4 alebo § 5 zákona o DPH, ktorí uskutočňujú len plnenia oslobodené od dane podľa § 28 § 42 zákona o DPH, sa navrhuje neukladať týmto zdaniteľným osobám povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň a už zaregistrovaným platiteľom sa v takýchto prípadoch navrhuje ustanoviť právo požiadať daňový úrad o zrušenie registrácie pre daň.
Zámer úpravy ustanovenia § 21 ods. 5 zákona o DPH spočíva v zosúladení prípadov vymerania úroku z omeškania týkajúceho sa dane pri dovoze tovaru s prípadmi vymerania úroku z omeškania týkajúceho sa colného dlhu, ktoré doteraz neboli v zákone o DPH upravené. Úrok z omeškania sa v uvedených prípadoch vymeria podľa príslušných ustanovení colných predpisov.
Upravuje sa § 25a, podľa ktorého dodávateľ môže opraviť základ dane, ak mu odberateľ úplne alebo sčasti nezaplatí za dodanie tovaru alebo služby, teda vtedy, ak sa jeho pohľadávka na účely tohto zákona stane nevymožiteľnou, a to tak, že sa zjemňujú zákonné podmienky vzniku nevymožiteľnej pohľadávky. Úprava je vykonaná v súvislosti s navrhovaným ustanovením § 53b.
Transpozíciou čl. 151 ods. 1 písm. ab) smernice o DPH dochádza k rozšíreniu prípadov, pri ktorých sa uplatňuje oslobodenie od dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu. V tejto súvislosti rovnako dochádza k úprave ďalšej situácie, pri ktorej sa uplatňuje oslobodenie od dane pri dodaní tovaru a služby z tuzemska do iného členského štátu Európskej komisii, agentúre alebo orgánu zriadenému podľa práva Európskej únie, určených na plnenie úloh, ktoré im boli zverené právom Európskej únie, súvisiacich s pandémiou ochorenia COVID-19.
Vychádzajúc zo smerníc a nariadení dochádza k legálnemu vymedzeniu pojmu malá zásielka tovaru neobchodného charakteru priamo v zákone o DPH, čím sa sleduje vyriešenie výkladových nejasností ohľadom tohto pojmu v aplikačnej praxi.
Zohľadňujúc aplikačnú prax sa ďalej navrhuje, aby aj v prípade krádeže majetku platiteľa s obstarávacou cenou nižšou ako 1 700 eur a dobou použiteľnosti dlhšou ako jeden rok, ktorý nebol kúpený na účel jeho ďalšieho predaja, sa prihliadlo na opotrebenie pri výpočte opravy odpočítanej dane, ktorá sa vrátiť do štátneho rozpočtu, rovnako, ako je tomu pri dodaniach tovaru na osobnú spotrebu, pri bezodplatných dodaniach, či dodaniach tovaru na iný účel ako podnikanie.
Navrhovanou úpravou ustanovenia § 53b sa zavádza povinnosť odberateľa vykonať opravu odpočítanej dane z kúpených tovarov alebo služieb, v cene ktorých bola daň uplatnená, ak sčasti alebo úplne neuhradí záväzok v určenej lehote po jeho splatnosti.
S ohľadom na neraz zbytočné viazanie kontrolórov finančnej správy sa ustanovuje, že ak pri oneskorenej registrácii zdaniteľnej osoby za platiteľa dane odpočítanie dane, na ktoré dotknutá zdaniteľná osoba podľa § 55 zákona o DPH právo, prevyšuje daň, ktorú je táto osoba povinná platiť podľa § 69 ods. 13 zákona o DPH, možnosť vykonania daňovej kontroly namiesto povinnosti, a tým umožniť správcovi dane preveriť údaje v podanom daňovom priznaní aj inými úkonmi správy daní, napr. miestnym zisťovaním.
Týmito navrhovanými úpravami sa zjednodušujú povinnosti pre zdaniteľné osoby, resp. sa ich povinnosti za účelom jednoznačnosti precizujú.
6
4.Dotknuté subjekty
Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny predkladaného materiálu dotknú priamo aj nepriamo:
Finančná správa, poskytovatelia platobných služieb, daňové subjekty.
5.Alternatívne riešenia
Aké alternatívne riešenia vedúce k stanovenému cieľu boli identifikované a posudzované pre riešenie definovaného problému?
Nulový variant - uveďte dôsledky, ku ktorým by došlo v prípade nevykonania úprav v predkladanom materiáli a alternatívne riešenia/spôsoby dosiahnutia cieľov uvedených v bode 3.
Neboli posudzované alternatívne riešenia.
Nulový variant nie je možné realizovať, keďže ide o transpozíciu smernice Rady (EÚ) 2020/284 v nutnom rozsahu a v prípade nesplnenia povinnosti transpozície Európska komisia začne voči Slovenskej republike konanie o porušení podľa Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
6.Vykonávacie predpisy
Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?
Áno
Nie
Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:
7.Transpozícia práva EÚ
Uveďte, v ktorých konkrétnych ustanoveniach (paragrafy, články, body, atď.) ide národná právna úprava nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ (tzv. goldplating) spolu s odôvodnením opodstatnenosti presahu.
Pri transpozícii čl. 90 ods. 2, čl. 185 a čl. 272 ods. 1 písm. c) smernice ide o transpozíciu, pri ktorej sa nemení textácia smernice a táto transpozícia nepredstavuje nadbytočnú reguláciu. Čl. 185 smernice, ktorý je v kontexte judikatúry Súdneho dvora transponovaný do § 53b Oprava odpočítanej dane pri úplnom alebo čiastočnom nezaplatení protihodnoty za dodanie tovaru alebo služby predpokladá zvýšenú motiváciu podnikateľov k uhrádzaniu nesplatených záväzkov v obchodno-právnych vzťahoch, keďže nezaplatenie záväzkov bude viesť k povinnosti opravy odpočítanej dane, čo by mohlo mať vplyv na zníženie počtu neuhradených pohľadávok. Predmetnou úpravou sa zároveň sleduje aj čiastočné naplnenie cieľov Programového vyhlásenia vlády SR na obdobie rokov 2021 2024, podľa ktorého je pre vládu SR prioritou „znižovanie únikov na DPH a znižovanie medzery vo výbere DPH na priemer EÚ“. Ďalej podľa Programového vyhlásenia vlády SR, sa vláda SR zasadiť o to „aby podnikateľské subjekty a iné inštitúcie boli povinné uhrádzať záväzky faktúry podľa poradia, v akom boli zavedené do účtovníctva a aby svojvoľné nezaplatenie faktúry bolo trestným činom“. V dôsledku aplikácie ustanovenia sa očakáva zlepšenie platobnej disciplíny v obchodno-právnych vzťahoch. V súvislosti s uvedeným ustanovením sa upravuje aj § 25a (transpozícia č. 90 ods. 2 smernice), tým spôsobom, že sa pre účely opravy základu dane zjemňujú podmienky nevymožiteľných pohľadávok. Teda zavedenie včasnej povinnosti odberateľa podľa § 53b vytvára priestor na zľavenie prísnosti pre možnosť dodávateľa konať podľa § 25a. Transpozícia čl. 272 ods. 1 písm. c) spočíva v možnosti pre vybrané skupiny zdaniteľných osôb rozhodnúť sa, či sa po presiahnutí obratu 49 790 eur zaregistrujú pre daň, alebo nie. Ide o zdaniteľné osoby, ktoré uskutočňujú výhradne činnosti oslobodené od dane podľa § 37 39 zákona o DPH. Ide teda jednoznačne o pro-podnikateľské opatrenia. Transpozíciu čl. 90 ods. 2, čl. 185 a čl. 272 ods. 1 písm. c) možno v zmysle uvedeného považovať za opodstatnenú transpozíciu. Národná právna úprava teda nejde nad rámec požiadaviek EÚ. Pri ďalších článkoch ide o úplnú/minimalistickú transpozíciu smerníc.
8.Preskúmanie účelnosti
Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti predkladaného materiálu.
Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.
7
* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.
** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.
9.Vybrané vplyvy materiálu
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,
v prípade identifikovaného negatívneho
vplyvu
Áno
Nie
Čiastočne
Vplyvy na podnikateľské prostredie
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
z toho vplyvy na MSP
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Mechanizmus znižovania byrokracie
a nákladov sa uplatňuje:
Áno
Nie
Sociálne vplyvy
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na životné prostredie
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho
vplyvy služieb verejnej správy na občana
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
10.Poznámky
V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k identifikovaným vplyvom a ich analýzam. Informácie v tejto časti slúžia na zhrnutie vplyvov a nie ako náhrada za vypracovanie príslušných analýz vybraných vplyvov.
Primárny dôvod na vypracovanie predkladaného návrhu zákona, teda transpozícia smernice, ktorou sa zavádzajú určité požiadavky na poskytovateľov platobných služieb, predstavuje v rámci návrhu zákona jediný kvantifikovateľný negatívny finančný vplyv na štátny rozpočet a týka sa úprav informačných systémov FR SR. Táto úprava bude mať zároveň negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, konkrétne na úpravou dotknutých poskytovateľov platobných služieb. Zavedením pravidiel vyplývajúcich zo smernice sa predpokladá aj pozitívny vplyv na štátny rozpočet, pretože analýza získaných údajov prispeje k eliminácii daňových podvodov v oblasti cezhraničného elektronického obchodu, čo následne zlepší výber DPH, ale jeho výšku nie je možné kvantifikovať.
Ďalšie navrhované zmeny svojím charakterom prispievajú v zásade k zlepšeniu podnikateľského prostredia. Napríklad sa navrhuje, aby sa aj v prípade krádeže majetku platiteľa s obstarávacou cenou nižšou ako 1 700 eur a dobou použiteľnosti dlhšou ako jeden rok, prihliadlo na opotrebenie pri výpočte opravy odpočítanej dane, ktorá sa vrátiť do štátneho rozpočtu. Kvantifikovaný pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie spočíva vo vylúčení zdaniteľných osôb spod povinnej registrácie podľa § 4 zákona o DPH, pokiaľ vykonávajú výlučne plnenia oslobodené od dane podľa § 37 § 39 zákona o DPH. V súvislosti s úpravou povinnosti vrátiť odpočítanú daň, na strane odberateľa (dlžníka), ak nezaplatí za dodanie tovaru alebo služby v tom zdaňovacom období, v ktorom uplynulo 100 dní odo dňa splatnosti záväzku, sa predpokladá zlepšenie platobnej disciplíny medzi podnikateľmi v obchodno-právnych vzťahoch. Zároveň sa zjemňujú podmienky nevymožiteľných pohľadávok pre účely opravy základu dane.
11.Kontakt na spracovateľa
Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov.
Mgr. Filip Richter, Ministerstvo financií SR, Oddelenie DPH, Odbor nepriamych daní, Sekcia daňová a colná, e-mail:
filip.richter@mfsr.sk
JUDr. Ján Dancák, Ministerstvo financií SR, Oddelenie DPH, Odbor nepriamych daní, Sekcia daňová a colná, e-mail:
jan.dancak@mfsr.sk
8
12.Zdroje
Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri príprave materiálu a vypracovávaní doložky, analýz vplyvov vychádzali. V prípade nedostupnosti potrebných dát pre spracovanie relevantných analýz vybraných vplyvov, uveďte danú skutočnosť.
Aplikačná prax Ministerstva financií Slovenskej republiky a Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky.
Analýza vplyvov Finančného riaditeľstva SR a Inštitútu finančnej politiky.
Európska komisia:
Dokument EK SWD (2018) 488 final: Impact assessment k návrhu smernice Rady (EÚ) 2020/284.
13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. 082/2022
(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)
Súhlasné
Súhlasné s návrhom na dopracovanie
Nesúhlasné
Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:
K doložke vybraných vplyvov
Komisia žiada predkladateľa v Doložke vybraných vplyvov v časti 9. „Vybrané vplyvy materiálu“ o vyznačenie uplatňovania mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov.
Pripomienka akceptovaná.
Vyznačené.
Komisia odporúča doplniť v časti 8. „Preskúmanie účelnosti“ termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti predkladaného materiálu a kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.
Pripomienka neakceptovaná.
K vplyvom na podnikateľské prostredie
Komisia žiada predkladateľa uviesť v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie samostatne ku regulácii č.1 a 2 jednoznačný postup výpočtu pod tabuľku č. 2 v časti „Doplňujúce informácie k spôsobu výpočtu vplyvov jednotlivých regulácií na zmenu nákladov“ a kvantifikovať náklady na celé podnikateľské v členení na banky, pobočky zahraničných bánk a vybrané skupiny poskytovateľov platobných služieb.
Pripomienka akceptovaná.
Výpočet regulácií upravený. Suma 10 000 eur nebola kvantifikovaná v zmysle požiadavky RÚZ.
Komisia žiada predkladateľa o dopracovanie Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie.
Pripomienka akceptovaná.
Prvé dve požiadavky v rámci pripomienky zapracované, tretia požiadavka zapracovaná inak.
Komisia žiada predkladateľa o priloženie Kalkulačky nákladov.
Pripomienka akceptovaná.
V MPK bude kalkulačka nákladov priložená.
Komisia odporúča predkladateľovi upraviť expertný odhad trvania povinnosti k regulácii č. 4.
Pripomienka akceptovaná.
Expertný odhad bol doplnený a kvantifikovaný aj v kalkulačke nákladov.
K vplyvom na informatizáciu spoločnosti
Je nutné dopracovať analýzu vplyvov na informatizáciu spoločnosti, nakoľko je momentálne v nesúlade s rozpočtovou analýzou, v časti financovania úpravy informačných systémov. Uvedené
9
musí byť zapísané aj v analýze vplyvov na informatizáciu spoločnosti v časti 6.2., kde majú byť zapísané upravované/vytvárané informačné systémy v zmysle metodiky. Ďalej v analýze vplyvov absentuje aj elektronická služba súvisiaca s výmenou informácií cez elektronické formuláre.
Pripomienka akceptovaná.
Doplnené.
Informácie ohľadom elektronickej služby boli doplnené, ale služba ešte nie je zaevidovaná.
Pripomienky RUZ:
K analýze vplyvov na podnikateľské prostredie
V procese prípravy materiálu na vyčíslení nákladov spolupracovala aj Slovenská banková asociácia členská organizácie Republikovej únie zamestnávateľov Ako sme informovali zástupcov MF SR v pôvodnej komunikácii, v rámci prieskumu odhadu nákladov medzi našimi členmi, sme dostali odpovede od malého počtu bánk (približne 19 %) vzhľadom na skutočnosť, že bez poznania textu návrhu zákona o DPH banky neboli schopné urobiť kvalifikovaný odhad. Zároveň platí, že spôsoby získavania obdobných údajov od našich členov boli anonymné, takže SBA nevie, ktorý subjekt údaje poskytol. Preto nami zistené údaje nie je možné považovať za reprezentatívnu vzorku respondentov (zástupcov bankového sektora) a tak sumu odhadovaných nákladov podľa výpočtu MF SR považujeme za orientačnú informáciu a nie smerodajnú a reprezentatívnu hodnotu.
Dovoľujeme si preto požiadať, aby pre účely MPK boli z dokumentu Analýza vypustená nasledujúce časti textu na strane 4:
V tomto anonymnom prieskume odpovedalo SBA päť bánk, ktorých náklady spolu v rozsahu 1 045 000 eur 1 100 000 eur. Odhad iných nákladov spojených s novými povinnosťami (jednorazových a pravidelných ročných) je vo výške 10 000 eur na jeden subjekt, pričom na tento odhad odpovedali v prieskume 4 banky.“
Po oboznámení sa s legislatívnym textom návrhu v zaslanom znení odhadujeme náklady na zavedenie smernice v bankovom sektore ako celku na približne 6,4 mil. (žiaľbohu bez toho, aby sme poznali znenie nadväzujúceho vykonávacieho predpisu Európskej komisie).
Pripomienka akceptovaná.
14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. 082/2022 (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)
Súhlasné
Súhlasné s návrhom na dopracovanie
Nesúhlasné
Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:
K doložke vybraných vplyvov
Komisia odporúča predkladateľovi doplniť bod 10. Poznámky v Doložke vybraných vplyvov.
Odôvodnenie: Návrh zákona zakladá viacero vplyvov pozitívnych aj negatívnych na rôzne oblasti. Bod
10. slúži na zhrnutie vplyvov a uvedenie prevládajúceho charakteru vplyvu.
Pripomienka akceptovaná.
Doplnené.
K vplyvom na podnikateľské prostredie
Komisia žiada predkladateľa o vyplnenie aktuálnej verzie Kalkulačky nákladov na podnikateľské prostredie.
Pripomienka akceptovaná.
Komisia žiada predkladateľa o úpravu frekvencie plnenia povinnosti regulácie č. 3 a 4 v Kalkulačke nákladov.
Pripomienka akceptovaná.
10
K vplyvom na informatizáciu spoločnosti
Predkladateľ zásadnú pripomienku z MPK vyhodnotil ako akceptovanú a zapracovanú, no nie je zapracovaná v plnom rozsahu vznesenej pripomienky. Predkladateľ neupravil analýzu vplyvov v celom rozsahu a je preto ešte nutné zaregistrovať elektronickú službu do MetaIS a doplniť jej názov a kód do bodu 6.1. analýzy vplyvov na informatizáciu spoločnosti.
Pripomienka akceptovaná.
Elektronická služba bola do MetaIS zaregistrovaná.
11
Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu
2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
2022
2023
2024
2025
Príjmy verejnej správy celkom
0
0
0
0
v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť
0
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
Rozpočtové prostriedky
0
0
0
0
EÚ zdroje
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Výdavky verejnej správy celkom
38 548,80
288 000,00
0
0
v tom: kapitola MF SR/0EK0D14, 0EK0D1I, 0EK0D1M – MF SR (org. FR SR)
38 548,80
288 000,00
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR
38 548,80
288 000,00
0
0
Rozpočtové prostriedky
38 548,80
288 000,00
0
0
EÚ zdroje
0
0
0
0
spolufinancovanie
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na počet zamestnancov
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Vplyv na mzdové výdavky
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy
0
0
0
0
Financovanie zabezpečené v rozpočte
38 548,80
288 000,00
0
0
v tom: kapitola MF SR/0EK 0D IT financované zo ŠR – MF SR
38 548,80
288 000,00
0
0
Iné ako rozpočtové zdroje
0
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora
0
0
0
0
12
2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
Plnenie návrhu zákona je podmienené úpravami informačných systémov Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len „FR SR“) v celkovej výške 326 548,80 eur (kapitálové výdavky, rozpočtová položka 718, podprogram 0EK 0D Informačné technológie financované zo štátneho rozpočtu – Ministerstvo financií Slovenskej republiky), a to:
- Integrovaný systém Finančnej správy správa daní (ISFS-SD) v sume 38 548,80 eur na rok 2022, ktoré kapitola MF SR zabezpečí v rozpočte na rok 2022 v rámci schválených limitov,
- Elektronická komunikácia s bankami (EKB) v sume 168 000,00 eur a VAT Information Exchange System (VIES) v sume 120 000,00 eur na rok 2023, ktoré kapitola MF SR zabezpečí v rozpočte na rok 2023 v rámci schválených limitov.
2.2. Popis a charakteristika návrhu
2.2.1. Popis návrhu:
Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) sa prioritne zaoberá transpozíciou Smernice rady (EÚ) 2020/284 z 18. februára 2020, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o zavedenie určitých požiadaviek na poskytovateľov platobných služieb, ktorá spočíva v zavedení harmonizovaných pravidiel, ktoré slúžia na boj proti daňovým podvodom v oblasti cezhraničného elektronického obchodu, ako aj na kontrolu správnosti výšky priznanej dane.
Platby za cezhraničné dodania tovarov alebo služieb sa realizujú prevažne využitím služieb, ktoré poskytujú jednotliví poskytovatelia platobných služieb. Na nepriznávanie daňovej povinnosti, prípadne podhodnocovanie výšky daňovej povinnosti u týchto dodávateľov, reaguje smernica Rady (EÚ) 2020/284 zavedením osobitnej záznamovej povinnosti pre poskytovateľov platobných služieb (napr. pre banky a iné platobné inštitúcie) cez ktorých sa realizujú platby za dodané tovary alebo služby. V súlade s uplatnením tzv. follow-the-money princípu to znamená, že pri dosiahnutí určitého počtu platobných služieb poskytnutých tomu istému príjemcovi cezhraničných platieb za stanovené obdobie, povinní poskytovatelia platobných služieb, ktorí v súvislosti s týmito cezhraničnými platbami týmto osobám poskytujú platobné služby, údaje o nich oznámiť finančnej správe. Tieto záznamy sa následne každým členským štátom budú zasielať do centrálneho európskeho systému o platbách (tzv. CESOP), kde sa potom podrobia krížovej kontrole a vyhodnotia.
Prínosy
CESOP slúžiť na odhaľovanie podvodov na DPH v oblasti cezhraničného e-commerce (B2C transakcií), teda:
identifikácie nesplnenia povinnosti registrácie ako platiteľa DPH,
krátenia DPH,
podvodov na DPH spojených aj s inými typmi podvodov na DPH,
údaje by mohli byť využiteľné aj pre iné oblasti štátnej správy, napr. vo vzťahu k oprávneniu na podnikanie.
13
CESOP teda poskytne daňovým správam jednotlivých členských štátov technický nástroj na efektívnejší boj proti cezhraničným daňovým podvodom spojených s elektronickým obchodom.
Dopady
Pre účelné využívanie dát o cezhraničných platbách Finančné riaditeľstvo SR (ďalej len „FR SR“) potrebuje:
vyvinúť a zaviesť funkčný IT systém zhromažďovania dát od PPS,
vyvinúť a zaviesť funkčné používateľské rozhranie pre príslušníkov FR SR,
vyvinúť a zaviesť účinné metódy odhaľovania podvodov v oblasti e-commerce a identifikácie predávajúcich,
vytvoriť legislatívny rámec, ktorý využite týchto dát umožní,
vyvinúť a zaviesť spôsoby využitia týchto údajov,
oboznámiť dostatočný počet daňových kontrolórov s týmito novými postupmi a zabezpečiť organizačné útvary, ktoré sa budú zaoberať týmito subjektami.
Štatistiky
- celkovo je momentálne v NBS registrovaných 25 bánk a pobočiek zahraničných bánk,
- nie je možné nateraz presne určiť, koľko subjektov našich bánk a iných PPS prijíma viac než 25 cezhraničných platieb štvrťročne (podmienka pre nahlasovanie do systému CESOP),
- SR v r. 2019 zaznamenala 57 miliónov cezhraničných platieb (na základe údajov z Európskej centrálnej banky),
- 15 630 e-shopov (údaj za r. 2021 v SR),
- počet subjektov z ostatných členských štátov e-shopy, predajcovia cez platformy, sociálne siete, inzertné portály, ktoré cezhranične dodávajú tovar a služby koncovým zákazníkom v SR – nedá sa odhadnúť
Návrh zákona sa popri tom zároveň orientuje na úpravu v podobe zmien a doplnení niektorých ustanovení zákona o DPH, a to s cieľom vyriešiť identifikované problémy v aplikačnej praxi a zjednodušiť, prípadne precizovať povinnosti daňových subjektov. Uvedené spočíva
-vo vyriešení nerovnakého zaobchádzania pri oprave odpočítanej dane z dôvodu krádeže určitého tovaru v porovnaní s uplatňovaním tohto režimu pri tovare v prípade jeho dodania na osobnú spotrebu, pri bezodplatnom dodaní alebo vo všeobecnosti pri jeho dodaní na iné účely ako na podnikanie,
-vo vylúčení zdaniteľných osôb spod povinnej registrácie podľa § 4 zákona o DPH, pokiaľ vykonávajú výlučne plnenia oslobodené od dane podľa § 37 § 39 zákona o DPH a zároveň vylúčenie platiteľov registrovaných podľa § 4 a § 5 zákona o DPH spod registrácie, ak uskutočňujú len plnenia oslobodené od dane podľa § 28 42 zákona o DPH, pričom pri platiteľoch registrovaných podľa §