1
DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Návrh zákona o dani z osobitnej stavby a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) predkladajú do legislatívneho procesu poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Milan Vetrák, Peter Liba, Richard Nemec a Ján Szőllős.
Cieľom návrhu zákona je zavedenie novej dane z osobitnej stavby využívanej na prepravu plynu v Slovenskej republike. Jedným z dôvodov zavedenia dane z osobitnej stavby je skutočnosť, že táto osobitná stavba nepodlieha zdaneniu daňou z nehnuteľnosti.
Návrh zákona upravuje výšku a spôsob platenia dane, ako aj jej správu. Základom pre výpočet dane je dĺžka osobitnej stavby vyjadrená v kilometroch a ustanovená sadzba dane. Zdaňovacím obdobím podľa navrhovaného zákona je kalendárny mesiac.
Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, negatívny vplyv na podnikateľské prostredie a nebude mať vplyv na informatizáciu spoločnosti, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
2
B. Osobitná časť
K Čl. I
Ustanovenie vymedzuje vecnú pôsobnosť navrhovaného zákona.
Navrhuje sa ustanoviť predmet dane, ktorým je osobitná stavba umiestnená na území Slovenskej republiky zadefinovaná iba na účely tejto dane v základných pojmoch ako sieť plynovodov, ktoré slúžia výlučne na prepravu plynu v Slovenskej republike a nie na jeho miestnu distribúciu na časti územia Slovenskej republiky.
Navrhuje sa vymedziť definície základných pojmov používaných iba na účely tohto zákona.
V navrhovanom ustanovení sa definuje personálna pôsobnosť návrhu zákona vo vzťahu k určenému predmetu dane.
Ako základ dane sa navrhuje určiť technická jednotka (km) na účely výpočtu daňovej povinnosti.
Navrhuje sa určiť sadzba dane pre základ dane.
Navrhuje sa presne vymedziť zdaňovacie obdobie, ktorým je kalendárny mesiac.
Navrhuje sa ustanoviť deň vzniku daňovej povinnosti a s tým súvisiace postupy daňovníka pre účely vyrubenia dane. Zároveň sa navrhuje ustanoviť splatnosť dane a zaviesť zákonnú fikciu, podľa ktorej sa písomné oznámenie považuje za daňové priznanie podľa daňového poriadku. Z uvedeného vyplýva, že na postup pri opravách údajov zo strany daňovníka, a na postupy správcu dane sa vzťahujú príslušné ustanovenia daňového poriadku, ako napr. § 16 daňového poriadku, § 17 daňového poriadku, a iné.
3
K § 9Navrhuje sa určiť spôsob výpočtu dane uplatnením sadzby dane a základu dane, ktoré sú ustanovené v tomto zákone.
Navrhuje sa ustanoviť špeciálna miestna príslušnosť a ako správcu dane ustanoviť Úrad pre vybrané hospodárske subjekty. Súčasne sa navrhuje ustanoviť, že na správu tejto dane sa použije daňový poriadok.
K Čl. II
V nadväznosti na čl. I sa navrhuje, aby daň z osobitnej stavby bola daňovým výdavkom na účely dane z príjmov.
K Čl. III
Navrhuje sa rozšíriť uplatnenie daňového poriadku aj na tento zákon.
K Čl. IV
Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia.
4
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTInávrhu zákona s právom Európskej únie
1.Navrhovateľ zákona: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Milan Vetrák, Peter Liba, Richard Nemec a Ján Szőllős
2.Názov návrhu zákona: zákona o dani z osobitnej stavby a o zmene a doplnení niektorých zákonov
3. Predmet návrhu zákona:
a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,
b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,
c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.
5
DOLOŽKA
vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: zákona o dani z osobitnej stavby a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné
A.2. Vplyvy:
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4. Vplyvy na životné prostredie
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
A.3. Poznámky
Predkladaný návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, negatívny vplyv na podnikateľské prostredie a nebude mať vplyv na informatizáciu spoločnosti, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie. Pozitívne dopady na štátny rozpočet sa v roku 2022 odhadujú na 92 207 000 eur a v rokoch 2023 až 2025 vo výške 126 298 000 eur, čo je zároveň predpokladaný negatívny dopad na podnikateľské prostredie.
A.4. Alternatívne riešenia
bezpredmetné
6
A.5. Stanovisko gestorov
Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.