DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá do legislatívneho procesu skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

Cieľom návrhu zákona je umožniť samosprávnemu kraju, obci, mestu a v prípade Bratislavy a Košíc aj ich mestskej časti (ďalej len „samospráva“), aby v pravidlách, na základe ktorých poskytujú dotácie, upravili spôsob (najmä lehotu) ich zúčtovania s vlastným rozpočtom tak, aby tieto dotácie nemuseli byť zúčtované do konca rozpočtového roka, v ktorom boli poskytnuté. Podmienkou však je, že samospráva nemôže cezročne poskytovať dotácie spôsobom, ktorý by zvyšoval jej celkový dlh.

V praxi sa totiž neraz vyskytujú situácie, že samospráva poskytne dotácie vo forme bežných výdavkoch aj na aktivity, ktoré si vyžadujú ohlásenie stavebnému úradu alebo stavebné povolenie, čo sú procesy, ktoré spolu s transparentným prideľovaním dotácií trvajú niekoľko mesiacov a následne nie je objektívne možné poskytnuté dotácie v danom rozpočtovom roku použiť a už vôbec nie vyúčtovať. Návrh zákona by tak mal napomôcť samospráve a príjemcom dotácie lepšie využiť poskytnuté dotácie vrátane riadneho a včasného vyúčtovania.

Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy ani na podnikateľské prostredie. Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti a nevyvoláva žiadne sociálne vplyvy.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodom 1 a 2

Samospráva už v súčasnosti poskytuje podľa § 7 ods. 2 a 4 a § 8 ods. 2, 4 a 5 zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) rôzne formy dotácií, ktoré sú často poskytované ako bežné výdavky.

Podľa platného znenia § 7 ods. 6 a § 8 ods. 7 zákona je povinnosťou zúčtovať takto poskytnuté dotácie do konca rozpočtového roka, v ktorom boli poskytnuté, čo je objektívne nemožné v prípade dotácií na investičné projekty vyžadujúce si ohlásenie stavebných úprav alebo stavebné povolenie vydané stavebným úradom, ktoré predchádza záväzné stanovisko samosprávy. Ide o procesy, ktoré trvajú mesiace, osobitne vo väčších mestách, ktoré zároveň poskytujú dotácie vo väčšom množstve.

Ak k zákonným lehotám na vydanie záväzného stanoviska a v zmysle stavebného zákona pripočítame proces transparentného predkladania žiadostí o dotácie a ich hodnotenia prostredníctvom dotačných komisií, na realizáciu projektu zostane veľmi málo času a na jeho vyúčtovanie ešte menej. Neraz sa preto stáva, že prijímatelia dotácií poskytnuté finančné prostriedky vrátia alebo ich odmietnu napriek schváleniu prijať vzhľadom na v súčasnosti nastavené zákonné lehoty na realizáciu a vyúčtovanie projektu.

Pritom ide o projekty, ktoré majú významný verejnoprospešný charakter s cieľom chrániť životy či zdravie obyvateľov samosprávy. Ako príklad možno uviesť dotačný systém na rekonštrukciu verejnoprospešných prvkov pochôdznych terás vytvorený hlavným mestom SR Bratislavou s cieľom rekonštruovať najmä schodiská, zábradlia a pochôdznu časť terás vzhľadom na to, že už boli zaznamenané aj smrteľné úrazy a niektoré terasy našťastie po zrútení sa nezasiahli ľudí, ale len ich majetok.

Návrh zákona ponúka riešenie, ktoré samospráve umožní, aby v pravidlách, na základe ktorých poskytujú dotácie, upravili spôsob (najmä lehotu) ich zúčtovania s vlastným rozpočtom tak, aby tieto dotácie nemuseli byť zúčtované do konca rozpočtového roka, v ktorom boli poskytnuté (t.j. napr. dotáciu bude možné vyúčtovať do konca rozpočtového roka nasledujúceho po rozpočtovom roku, kedy bola poskytnutá). Podmienkou však je, že samospráva nemôže cezročne poskytovať dotácie spôsobom, ktorý by zvyšoval jej celkový dlh.

K bodu 3

Ustanovujú sa prechodné ustanovenia spôsobom, ktorý samospráve umožní, aby mohla nové pravidlá týkajúce sa spôsobu zúčtovania dotácií s rozpočtom samosprávy použiť aj na dotácie poskytnuté v tomto rozpočtovom roku. Podmienkou je, že si náležite upraví pravidlá, na základe ktorých sa dotácie poskytujú.

K Čl. II

Navrhuje sa účinnosť predkladaného zákona so zohľadnením legisvakančnej lehoty, a to od 1. decembra 2022.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

3. Predmet návrhu zákona:

a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,

b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

3. Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

– sociálnu exklúziu,

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4. Vplyvy na životné prostredie