DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá do legislatívneho procesu skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

Cieľom návrhu zákona je spresniť doterajšiu dlhodobú prax Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí v podobe výslovného splnomocnenia tohto úradu v zákone na poskytovanie dotácií na investičné projekty, ktorými sú dotácie na kúpu nehnuteľností určených na zriadenie kultúrnych centier, športových stredísk, školských zariadení alebo centier duchovného života Slovákov žijúcich v zahraničí, prípadne na rekonštrukciu takýchto už existujúcich zariadení. Medzi najvýznamnejšie doteraz takto podporené aktivity patria napríklad centrá v Mlynkoch (Maďarsku), Našiciach (Chorvátsko), Užhorode (Ukrajina) alebo Novej Belej (Poľsko). K ďalším gymnázium v Báčskom Petrovci (Srbsko) alebo v Nadlaku (Rumunsko), či rodný dom svetoznámeho maliara insitného umenia Martina Jonáša v Kovačici (Srbsko) prerobený na múzeum. Návrhom zákona sa zároveň stanovujú základné podmienky a náležitosti žiadosti pre poskytnutie takejto dotácie.

Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy ani na podnikateľské prostredie. Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti a nevyvoláva žiadne sociálne vplyvy.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodom 1 a 6

V Čl. I bode 1 ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá bezprostredne súvisí s Čl. I bodom 6 tohto návrhu zákona, keďže konštatovanie, že na dotáciu nie je právny nárok sa javí byť vhodnejšie umiestnené v § 6 ods. 8 zákona č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o Slovákoch v zahraničí“).

K bodom 2 a 3

Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí od počiatku svojho vzniku (1. 1. 2006) poskytoval v zmysle § 6 zákona o Slovákoch v zahraničí dotácie na účely financovania aktivít zameraných na podporu Slovákov žijúcich v zahraničí v oblastiach vzdelávania, vedy a výskumu, kultúry, médií a v informačnej oblasti. Na tieto účely sa poskytovali aj dotácie na investičné projekty, hoci výslovne to týmto spôsobom nebolo v zákone uvedené.

S cieľom odstrániť nejasnosti pri výklade zákona a ustanoviť aspoň základné podmienky pre udeľovanie dotácií na investičné projekty sa výslovne v zákone uvádza, že dotáciu je možné poskytnúť aj na kúpu, výstavbu, prístavbu a rekonštrukciu nehnuteľnosti žiadateľovi, ktorý má vlastnícke právo k nehnuteľnosti, nadobudne vlastnícke právo k nehnuteľnosti z takto poskytnutej dotácie alebo má právo užívať nehnuteľnosť a v dotačnej zmluve sa zaviaže, že toto právo nezmení najmenej 50 rokov od podania žiadosti o poskytnutie dotácie.

Obdobie 50 rokov sa považuje za minimálny čas, počas ktorého musí nehnuteľnosť zároveň slúžiť na aktivity zamerané na podporu Slovákov žijúcich v zahraničí v oblastiach vzdelávania, vedy a výskumu, kultúry, médií a v informačnej oblasti. Cieľom je zamedziť obchádzaniu zákona a jeho zneužívaniu na získanie špekulatívnych dotácií, ktoré by síce nakrátko poslúžili krajanskej komunite, ale príjemca dotácie by sa napr. po 10 alebo 15 rokoch dostal k nehnuteľnosti, s ktorou by mohol nakladať bez obmedzení. Dotácie poskytované Úradom Slovákoch žijúcich v zahraničí sú koncipované spôsobom, aby dlhodobo slúžili komunite Slovákov žijúcich v zahraničí a aby podporené projekty boli trvalo udržateľné na tento účel. V tejto súvislosti zostáva otvorenou otázka riešenia tých dotácií z minulosti, ktoré takto nastavené podmienky nespĺňajú a naďalej sú finančne podporované Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

Návrh zákona tiež stanovuje horný limit pre výšku dotácie poskytnutej na investičné projekty, ktorým je 5 miliónov eur. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí doteraz poskytol dotáciu tohto typu najviac vo výške približne 3 milióny eur, aj to výnimočne, takže limit 5 miliónov eur sa javí byť dostatočný aj s prihliadnutím na zvyšovanie inflácie a nárast cien stavebných materiálov na trhu.

Žiadateľ o poskytnutie dotácie na investičné projekty bude musieť Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí preukázať, že má právny vzťah nehnuteľnosti, pod ktorým sa myslí primárne vlastnícky vzťah. V niektorých prípadoch však bude postačovať aj dlhodobý nájom alebo vecné bremeno, a to v zmysle dotačných pravidiel schválených Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

K bodom 4 a 5

V oboch novelizačných bodoch ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá bezprostredne súvisí s Čl. I bodmi 2 a 3, t.j. s vložením nových odsekov 2 a 3 do § 6 zákona o Slovákoch v zahraničí.

K Čl. II

Navrhuje sa účinnosť predkladaného zákona so zohľadnením legisvakančnej lehoty, a to od 1. decembra 2022.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

3. Predmet návrhu zákona:

a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,

b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

3. Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

– sociálnu exklúziu,

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4. Vplyvy na životné prostredie

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

A.3. Poznámky

Predkladaný návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy ani na podnikateľské prostredie. Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti a nevyvoláva žiadne sociálne vplyvy.

A.4. Alternatívne riešenia