1
Dôvodová správa
A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) sa predkladá z dôvodu potrebných zmien a doplnení zákona, ktorými sa reaguje na podnety vyplývajúce z aplikačnej praxe.
Cieľom predkladaného návrhu zákona nie sú radikálne zmeny predmetného zákona, ale predovšetkým ide o doplnenie a precizovanie konkrétnych ustanovení zákona.
Predmetom navrhovanej úpravy zákona o mene a priezvisku je najmä špecifikovanie a spresnenie niektorých ustanovení zákona za účelom vylúčenia nejednotného výkladu a zjednotenia aplikačnej praxe. Predmetným návrhom zákona sa taktiež zamedzuje vzniku administratívnej záťaže matričných úradov, ktorá v súčasnosti nastáva nakoľko v platnej právnej úprave nie je ohraničený možný počet vykonateľných zmien cudzojazyčného mena na jeho slovenský ekvivalent a naopak.
Zmenou zákona o rodine sa zjednocuje postup pri cirkevných a civilných sobášoch, čo sa týka miestnej príslušnosti. Pri cirkevných sobášoch možno bez formálneho povolenia uzavrieť manželstvo bez obmedzenia v podobe miestnej príslušnosti. Pri civilných sobášoch musí príslušný matričný úrad formálne povoliť uzavretie manželstva pred iným matričným úradom alebo na inom vhodnom mieste. Ide o zbytočnú byrokraciu pre budúcich manželov a z toho dôvodu sa navrhuje túto administratívnu prekážku odstrániť. Rovnako tak zanikne aj správny poplatok za predmetné povolenie.
Návrh zákona má pozitívne vplyvy na služby verejnej správy pre občana, na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a na sociálne vplyvy a žiadne vplyvy na podnikateľské prostredie, na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti. Predpokladá sa negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
2
B. Osobitná časť
K Čl. I
K bodu 1
Navrhovanou právnou úpravou sa spresňuje zápis priezviska dieťaťa do knihy narodení, ktoré narodením nadobudlo aj občianstvo iného štátu.
Navrhuje sa, že ak sa má do knihy narodení zapísať aj priezvisko alebo priezviská dieťaťa v súlade s právnym poriadkom alebo tradíciou iného štátu, ktorého je dieťa štátnym občanom, je rodič dieťaťa povinný doložiť relevantné potvrdenie alebo verejnú listinu vyhotovenú iným štátom (napr. pas dieťaťa), ktoré deklarujú oprávnenie zápisu priezviska dieťaťa do knihy narodení v súlade s právnym poriadkom alebo tradíciou iného štátu, ktorého občianstvo dieťa nadobudlo.
Ďalšie zmeny priezviska dieťaťa, o ktoré rodič, resp. rodičia požiadajú v inom štáte, budú do matriky zapísané na základe povolenia príslušného okresného úradu podľa § 6 ods. 5 zákona o mene a priezvisku.
K bodu 2
Vzhľadom na požiadavky aplikačnej praxe sa zavádza ďalšia možnosť zmeny priezviska, ktorú je možno povoliť len na základe spoločnej žiadosti oboch manželov.
K bodu 3
Táto zmena vyplynula z aplikačnej praxe. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je zabezpečiť, aby sa požadovaná zmena cudzojazyčného mena na jeho slovenský ekvivalent a naopak mohla aplikovať len raz.
V praxi sa stávali prípady kedy napríklad žiadateľka požiadala o zmenu mena „Iveta“ na cudzojazyčný tvar „Ivett“. Následne požiadala o spätnú zmenu na tvar mena „Iveta“ a opakovane požiadala o zmenu mena na cudzojazyčný tvar „Ivette“.
Čl. II
K bodu 1
Navrhovaná zmena reflektuje na spoločenské zmeny a trendy týkajúce sa výberu miesta uzavretia manželstva zo strany snúbencov. V dnešnej modernej dobe snúbenci čoraz častejšie dávajú prednosť uzavrieť manželstvo v rôznych atraktívnych lokalitách územia SR, využívajú príležitosť prežiť svoj „veľký deň“ v zrekonštruovaných priestoroch historických pamiatok, ktoré ponúkajú okrem možnosti vykonania svadobného obradu aj následnú svadobnú hostinu, ubytovanie novomanželov a ich hostí v altánkoch záhrad, parkoch a iných priestoroch určených a prispôsobených na tento účel. Nedostatkom, na ktorý snúbenci kriticky poukazujú, je zbytočná administratívna záťaž, spočívajúca vo vybavovaní tzv.
3
delegačky, ktorou si snúbenci musia vyžiadať platený súhlas matričného úradu, v obvode ktorého majú trvalý pobyt, aby mohli vyhlásenie o uzavretí manželstva vykonať pred matričným úradom, v obvode ktorého nemá ani jeden z nich trvalý pobyt.
Uvedené zákonné ustanovenie je potrebné považovať za zastarané, obsolétne, absolútne nevyhovujúce a zbytočné v dobe značnej mobility občanov. Jeho zrušenie je jednoznačne v prospech snúbencov, ktorí požadujú, aby si miesto uzavretia manželstva mohli vybrať na základe svojich predstáv, možností a bez byrokratickej povinnosti žiadať o súhlas uzavrieť manželstvo mimo svojho trvalého pobytu.
Uvedená zákonná povinnosť bola do legislatívy zavedená zákonom č. 94/1963 Zb. o rodine (aj skoršia právna úprava zákon č. 265/1949 Zb. o rodinnom práve riešila možnosť povoliť uzavretie manželstva výnimočne, zo závažných príčin, pred iným miestnym národným výborom), ktorý bol zrušený zákonom č. 36/2005 Z. z., ktorý v danej problematike nevykonal potrebnú zmenu a ponechal „povinnosť“ v platnom znení. V kontexte uvedeného a v súlade s prevažujúcim trendom vo svete ide o úpravu historicky prekonanú, ktorá stratila svoje opodstatnenie.
K bodu 2
Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine zaviedol možnosť pri uzavieraní manželstva, aby jeden zo snúbencov si pri prijatí spoločného priezviska ponechal aj priezvisko, s ktorým vstupuje do manželstva.
Zákonná úprava striktne ustanovila poradie priezvisk u toho zo snúbencov, ktorý po uzavretí manželstva bude používať okrem spoločného aj svoje priezvisko, ktoré musí byť zapísané ako druhé v poradí.
V podstate hneď po nadobudnutí účinnosti zákona o rodine sa snúbenci ohradili a žiadali ponechať na ich vôli a výbere v akom poradí zvolené priezviská bude jeden z nich používať. Mnohí to považujú za absurdný zásah do svojich osobných práv a slobôd a argumentujú logickou pripomienkou, že v tomto prípade nie je možné hovoriť o ich dohode, resp. o súhlasnom vyhlásení o používaní priezviska pri uzavieraní manželstva, nakoľko sa musia podriadiť kogentnej zákonnej úprave.
Treba zdôrazniť, že po komparácii zahraničných právnych poriadkov sa voľba používania priezviska po uzavretí manželstva ponecháva na rozhodnutí snúbencov. V dnešnej dobe používania modernej techniky a prepracovaných informačných systémov pri spracovaní osobných údajov osôb v štátnych evidenciách nie je problém zapísať priezvisko snúbenca/manžela v poradí na akom sa dohodnú/súhlasne vyhlásia snúbenci pri uzavretí manželstva.
Príklad:
Ženích: Juraj Kováč
Nevesta: Mária Rovná
4
Snúbenci sa „dohodli“ pri uzavretí manželstva, že spoločným priezviskom bude priezvisko Kováč a nevesta bude ako druhé v poradí (zákonná povinnosť) používať priezvisko Kováčová Rovná.
Podľa platnej úpravy je priezvisko uvedených manželov: Kováč – Kováčová Rovná
Podľa navrhovanej zmeny môže byť dohoda snúbencov o priezvisku po uzavretí manželstva:
1.Kováč – Kováčová Rovná, alebo
2.Kováč – Rovná Kováčová
Spoločným priezviskom snúbencov/manželov a ich spoločných detí bude vždy priezvisko Kováč.
K bodu 3
Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine upustil od požiadavky dôležitých dôvodov, na základe ktorých mohol matričný úrad povoliť uzavretie manželstva v zastúpení jednému zo snúbencov. Takto je to definované v Dôvodovej správe k § 8. Paradoxom však je skutočnosť, že v Komentári s judikatúrou, ktorý sa týka citovaného paragrafu sa uvádza, že „Povinnosť snúbenca prejaviť osobne a náležitou formou svoj zámer vstúpiť do manželstva s druhým snúbencom môže byť vo výnimočných prípadoch (pokiaľ na to existujú dôležité dôvody) prelomená. Matričný úrad sám zvažuje, či dôvody uvedené v žiadosti o povolenie uzavrieť manželstvo v zastúpení sú natoľko závažné, aby ich bolo možné označiť za dôležité.
Následná prax matričných úradov preukázala, že zo strany snúbencov z dôvodu, že zákonná úprava už nevyžaduje „dôležitosť dôvodov“ k povoleniu uzavretia manželstva zástupcom, začali takúto úpravu v niektorých prípadoch doslova zneužívať (problém tzv. fingovaných sobášov).
Napr. snúbenci sú z rôznych oblastí Slovenska alebo sa jeden zdržiava určitý čas v zahraničí, a tak z dôvodu efektívnosti a zákonnej možnosti požiadajú o uzavretie manželstva zástupcom.
Alebo jeden zo snúbencov je dočasne v ústave pre výkon trestu a snúbenci požiadajú o sobáš v zastúpení. Treba zdôrazniť, že uzavretie manželstva v ústavoch a zariadeniach pre výkon trestu pri splnení všetkých zákonných požiadaviek je zo strany konajúceho matričného úradu akceptovaný a vykonaný.
Matričné úrady zaznamenali aj žiadosti o uzavretie manželstva v zastúpení, kedy nevesta/ženích občan SR chcel uzavrieť manželstvo so štátnym príslušníkom/štátnou príslušníčkou tretej krajiny (napr. Thajsko, Indonézia, India, Srbsko/Kosovo a pod.) a ako dôvod uvádza obťažné a zdĺhavé vybavovania vstupného víza na územie SR. V týchto prípadoch vzniká podozrenie, že by sa mohlo jednať o možnosť uzavretia tzv. účelového manželstva.
Uzavretie manželstva je jedinečný právny úkon, ktorí snúbenci vykonajú raz, možno dvakrát (výnimočne aj viackrát) za život, preto treba k nemu pristupovať zodpovedne,
5
s prihliadnutím, že sa skutočne jedná o osobitný akt, zväzok muža a ženy, založený právnym spôsobom a chránený Ústavou SR.
Za dôležité dôvody k povoleniu uzavrieť manželstvo zástupcom treba považovať situácie napr. ak je život jedného zo snúbencov priamo ohrozený alebo ak je snúbenica tehotná a snúbenec sa dlhodobo zdržiava v zahraničí a z dôvodu právnej stability a istoty pre nenarodené dieťa sa snúbenci dohodnú na uzavretí manželstva zástupcom a pod..
K Čl. III
K bodu 1
Keďže sa v zmysle navrhovaných zmien v zákone o rodine bude robiť vyhlásenie o uzavretí manželstva na ktoromkoľvek matričnom úrade alebo na ktoromkoľvek inom vhodnom mieste, stráca predmetný správny poplatok opodstatnenie.
K bodu 2
Navrhuje sa spresnenie znenia tak, že správny poplatok sa bude platiť v prípade, ak ani jeden zo snúbencov nemá trvalý pobyt v obvode matričného úradu, pred ktorým uzatvárajú manželstvo.
K bodom 3 až 7
Legislatívno-technické zmeny vyplývajúce z bodu 1.
K Čl. IV
Navrhuje účinnosť zákona od 1. januára 2023.
6
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
1. Navrhovateľ zákona: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Lukáš KYSELICA, Jana MAJOROVÁ GARSTKOVÁ, Peter VONS a Kristián ČEKOVSKÝ
2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony
3. Predmet návrhu zákona:
a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,
b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,
c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.
7
DOLOŽKA
vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony
Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x
3. Sociálne vplyvy
x
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
x
– sociálnu exklúziu,
x
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
x
8
4. Vplyvy na životné prostredie
x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x
6. Vplyvy na služby verejnej správy pre občana
x
7. Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu
x
A.3. Poznámky
Vypustením položky 18 písm. a) sadzobníku správnych poplatkov časti II Vnútorná správa sa predpokladá, že dôjde k zníženiu príjmov obcí o tento správny poplatok. Zároveň sa očakáva pozitívny vplyv na služby verejnej správy pre občana, keďže sa zníži administratívna záťaž.
A.4. Alternatívne riešenia
bezpredmetné
A.5. Stanovisko gestorov
Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.