a)v primárnom práve
čl. 132 ods. 3, čl. 325 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 202, 7. júna 2016),
b) v sekundárnom práve
nariadenie Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (Ú. v. EÚ L 7, 10.1.2009) v platnom znení,
nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 650/2012 zo 4. júla 2012 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a prijatí a výkone verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve (Ú. v. EÚ L 201, 27.7.2012) v platnom znení,
nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 351, 20.12.2012) v platnom znení,
nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 805/2004 z 21. apríla 2004 , ktorým sa vytvára európsky exekučný titul pre nesporné nároky (Ú. v. EÚ L 143, 30.4.2004; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 007) v platnom znení,
nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12. decembra 2006 ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze (Ú. v. EÚ L 399, 30.12.2006) v platnom znení,
nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach (Ú. v. EÚ L 181, 29.6.2013) atď.
c) v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie
bezpredmetné.