odhadnúť dopady pre jednotlivé zdravotné poisťovne. S MFSR bolo dohodnuté, že v uznesení vlády SR sa uvedie povinnosť pre MZSR tieto dopady MFSR poskytnúť hneď po získaní dát od všetkých zdravotných poisťovní.
Navrhovaná novela zlepšuje predikčnú schopnosť prerozdeľovacieho modelu, avšak nemá za cieľ ovplyvňovať cenu liekov a zdravotníckych pomôcok, výšku úhrad osôb pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti ani ovplyvniť prístup osôb k zdravotnej starostlivosti.
Podľa záverov Európskej komisie z 15. 10. 2014, podľa ktorého v slovenskom systéme zdravotného poistenia prevládajú sociálne ciele, jedná sa o systém založený najmä na zásade solidarity, pričom Komisia dospela k záveru, že dotknuté činnosti (výkon verejného zdravotného poistenia) nemajú ekonomickú povahu. Preto nie je možné považovať prostredie, v ktorom zdravotné poisťovne pôsobia, za podnikateľské prostredie.
V zmysle rozsudku Súdneho dvora (C-262/18 P a C-271/18 P) slovenský systém povinného zdravotného poistenia sleduje sociálny cieľ a uplatňuje zásadu solidarity pod dohľadom štátu, pričom činnosť poskytovateľov spravujúcich daný systém nemá hospodársku povahu, a teda ani činnosť spoločnosti VšZP, a.s. nemá hospodársku povahu. Uvedené vyplýva z nasledovného:
•slovenský systém povinného zdravotného poistenia, ktorý sleduje sociálny cieľ spočívajúci v zabezpečení krytia rizika ochorenia všetkých slovenských rezidentov, vykazuje všetky charakteristiky zásady solidarity uvedené v ustálenej judikatúre Súdneho dvora. Poistenie v tomto systéme je totiž povinné pre všetkých slovenských rezidentov, výška príspevkov je stanovená zákonom úmerne k príjmom poistencov bez ohľadu na riziko vyplývajúce z ich veku alebo ich zdravotného stavu a všetci títo poistenci majú právo na rovnakú úroveň zákonných plnení, takže neexistuje priamy vzťah medzi výškou príspevkov zaplatených poistencom a rozsahom plnení, ktoré sú mu poskytnuté. Okrem toho vzhľadom na to, že poskytovatelia poistenia sú povinní poistiť krytie rizika choroby každého slovenského rezidenta, ktorý o to požiada, bez ohľadu na riziko vyplývajúce z jeho veku alebo zdravotného stavu, uvedený systém stanovuje aj mechanizmus prerozdelenia nákladov a rizík.
•slovenský systém povinného zdravotného poistenia podlieha okrem iného aj dohľadu zo strany štátu, kedy činnosť poskytovateľov poistenia v rámci tohto systému kontroluje regulačný úrad, ktorý dohliada na to, aby uvedení poskytovatelia dodržiavali legislatívny rámec, a zasahuje v prípade porušenia.
•Existencia konkurenčných prvkov v rámci slovenského systému povinného zdravotného poistenia je v porovnaní so sociálnymi, solidárnymi a regulačnými znakmi iba druhoradá a nemôže zmeniť povahu tohto systému. Možnosť poskytovateľov poistenia konkurovať si sa totiž nemôže týkať ani výšky príspevkov, ani povinných zákonných plnení, takže títo poskytovatelia sa vo vzťahu k daným plneniam môžu odlišovať iba zostatkovo a akcesoricky rozsahom a kvalitou ponuky.
•možnosť poskytovateľov poistenia usilovať sa o zisk, používať ho a rozdeľovať ho je značne obmedzená zákonom, účelom týchto zákonných povinností je zabezpečiť životaschopnosť a kontinuitu povinného zdravotného poistenia. V tom istom duchu požiadavka kladená na poskytovateľov poistenia pôsobiacich v slovenskom systéme povinného zdravotného poistenia mať právnu formu akciovej spoločnosti v rámci súkromného práva zameranej na dosahovanie zisku a otvorenosť tohto systému pre poskytovateľov poistenia kontrolovaných súkromnými subjektmi má za cieľ posilniť efektívne využívanie dostupných prostriedkov a kvalitu zdravotnej starostlivosti. Tieto prvky, ako aj sloboda slovenských rezidentov zvoliť si ich poskytovateľa zdravotného poistenia a zmeniť ho raz za rok, boli zavedené v záujme riadneho fungovania uvedeného systému, a preto nemôžu spochybniť nehospodársku povahu tohto systému.
Podľa druhej vety čl. 7 ods. 2 Ústavy SR právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Vychádzajúc z nálezu Ústavného súdu PL. ÚS 3/09-378, cit.: „Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Napriek tomu, že pojem „Právne záväzné akty“ použitý v druhej vete čl. 7 ods. 2 ústavy môže vyvolávať problémy súvisiace s určením jeho presného rozsahu, možno nepochybne formulovať záver, že právne záväzným aktom je aj Zmluva o fungovaní EÚ.“
So zreteľom na uplatňovanie zásady prednosti práva Európskej únie pred zákonmi Slovenskej republiky, kedy ak rozsudkom Súdneho dvora bolo vyslovené, že verejné zdravotné poistenie v Slovenskej republike je vyňaté z hospodárskej súťaže, a teda podľa článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej aj ako „ZFEÚ“) činnosť zdravotných poisťovní nemá hospodársku povahu, v dôsledku čoho nie je možné zdravotní poisťovne považovať za podnik podľa predmetného článku ZFEÚ.