A. Všeobecná časť :Jedným zo zásadných problémov slovenského lesného hospodárstva a pôdohospodárstva je enormné a roky pretrvávajúce premnoženie zveri ( najmä daniele, diviaky, muflóny ). Dôsledkom toho je skutočnosť, že zver vo svojom prirodzenom prostredí nemá dostatok potravy, spása úrodu z polí a vinohradov a spôsobuje nadmerné škody v lese. Škody sa odhadujú minimálne na 120 mil. Eur ročne. Tým zver okrem iného existenčne priamo ohrozuje farmárov a vinohradníkov, živiteľov rodín, a nepriamo aj potravinovú sebestačnosť krajiny a ekologickú rovnováhu v krajine.
Ohrozenie potravinovej sebestačnosti, resp. znemožnenie jej obnovenia v dôsledku premnoženej zveri je osobitne vypuklé vzhľadom na vojnu na Ukrajine. V dôsledku vojny na Ukrajine sú znemožnené dodávky potravín z Ukrajiny a v dôsledku sankcií sú znemožnené aj dodávky potravín z Ruska.
Nejde pritom len o škody na poľnohospodárskych porastoch a plodinách. Škody spôsobované premnoženou zverou v lese sú rovnako enormné a znemožňujú vypestovanie mladého lesa.
Enormné premnoženie zveri je fakt, ktorý je nepochybný. Túto skutočnosť uznáva ako štát ( Ministerstvo pôdohospodárstva SR ), tak aj Slovenská poľovnícka komora SR. V roku 2016 ( 09.03.2016 ) bolo uzavreté Memorandum o spolupráci medzi Slovenskou lesníckou komorou, Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou a Slovenskou poľovníckou komorou, kde bola explicitne konštatovaná premnoženosť poľovnej, predovšetkým raticovej a diviačej zveri.
Napriek tomu, že existuje zhoda na povahe a rozsahu problému, nedošlo k prijatiu žiadnych efektívnych a praktických opatrení zameraných na zníženie stavu zveri. Výška škôd spôsobených zverou rok od roka narastá.
Situácia je mimoriadna, a preto si vyžaduje aj mimoriadne riešenia. Preto sa navrhujú nasledovné zmeny zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov :
(1)návrat k objektívnej zodpovednosti poľovného združenia za škody spôsobené na poľnohospodárskych plodinách a porastoch spolu s ručením členov združenia za škody;
(2)celoročný lov nebonitovanej škodnej zveri ( zveri spôsobujúcej škody na poľnohospodárskych plodinách a porastoch ) bez rozdielu veku, pohlavia, vekových tried a kritérií chovnosti, a to po celý deň;
(3)povinnosť postaviť/obnoviť ploty na hraniciach s poľnohospodársky využívanou pôdou;
(4)povolenie loviť prostredníctvom nočného videnia a tlmičov hluku výstrelu;
(5)povinnosť okresného úradu nariadiť zníženie stavov zveri ak zistí, že zver je premnožená alebo ak spôsobuje neakceptovateľné škody;
(6)oprávnenie majiteľov poľnohospodárskych pozemkov na ochranu pozemkov využívaných na poľnohospodársku výrobu a úrody prostredníctvom osôb oprávnených vykonávať právo poľovníctva.
B. Osobitná časť :K bodu 1 :
Zákon v súčasnom znení obsahuje ustanovenia, ktoré čiastočne umožňovali riešiť enormné premnoženie stavu zveri. Okresné úrady ich však v rozpore so svojimi právomocami a povinnosťami nevyužívali a počty zveri efektívne nekontrolovali. Problém dospel do stavu, kedy je situácia neúnosná a škody sú enormné.
Preto sa explicitne zakotvuje povinnosť okresného úradu v prípade zistenia alebo preukázania :
(i)že zver spôsobila škody na poľnohospodárskych porastoch alebo plodinách v rozsahu prevyšujúcom 3 % predpokladanej úrody alebo predpokladaného prírastku na príslušnej parcele;
(ii)že zver je premnožená;
nariadiť zníženie stavov počtu zveri ako právnu povinnosť.
Súčasne sa zakotvuje povinnosť okresného úradu skontrolovať vykonanie nariadenia a v prípade potreby nariadiť zníženie počtu zveri aj opakovane.
O znížení počtu zveri rozhoduje okresný úrad rozhodnutím. Ak užívateľ poľovného revíru rozhodnutie nezrealizuje, o jeho splnení už okresný úrad nerozhoduje, ale fakticky zabezpečí jeho vykonanie na náklady užívateľa poľovného revíru a určí aj spôsob jeho vykonania. Na to nie je potrebný žiadny vykonávací predpis. Okresný úrad bude postupovať pružne, bez zbytočných prieťahov a podľa okolností veci. K tomu mu navrhované ustanovenia poskytujú dostatočný zákonný základ.
K bodu 2 :
Počty zveri narastajú tak enormne, že zver doslova obsadzuje aj poľovné revíri, kde nemá stanovené normované stavy a kde je teda jej prítomnosť nežiadúca ( z dôvodu nedostatku vhodnej potravy, z dôvodu ochrany poľnohospodárskych plodín a pod. ). Preto druhy zveri v poľovných revíroch, v ktorých nemá zver určené normované kmeňové stavy, možno loviť celoročne, po celý deň, bez ohľadu na vek, vekové triedy, pohlavie a kritériá chovnosti.
K bodu 3 :
Ustanovenie § 65 ods. 2 v písm. c) zákona ako zakázaný spôsob lovu definovalo používanie mieridiel a puškových ďalekohľadov vybavených hľadáčikom na streľbu v noci s elektronickým zväčšením obrazu alebo na prevrátenie obrazu a ďalších podobných zariadení umožňujúcich streľbu v noci, infrazameriavačov, noktovízorov, laserových zameriavačov, zameriavačov so zosilnením svetla a optických zameriavačov, ktoré sú prispôsobené na videnie v noci.
Toto ustanovenie je prekonané a súčasne bráni efektívnemu znižovaniu počtov zveri.
Navrhovaná úprava preto sleduje predovšetkým dva účely.
Prvým účelom je bezpečnosť, nakoľko zver je natoľko premnožená, že stratila plachosť a pohybuje sa bežne aj tam, kde sa vyskytuje väčší počet ľudí ( napr. vo vinici, v sadoch či dokonca v obciach a mestách ).
Druhým účelom je zefektívniť lov zveri vzhľadom na jej premnoženie a vzhľadom na zmenu v správaní zveri, kedy sa mnohé jej druhy stali aktívne práve v noci ( najmä diviaky ).
K bodu 4 :
Ustanovenie § 65 ods. 2 v písm. h) zákona ako zakázaný spôsob lovu definovalo lov so „zbraňami s tlmičmi hluku výstrelu“.
Toto ustanovenie je prekonané a súčasne bráni efektívnemu znižovaniu počtov zveri.
Účel vypustenia tohto obmedzenia je rovnaký, ako v bode 3.
K bodu 5 :
Ustanovenie § 65 ods. 3 v písm. d) ako nesprávny spôsob lovu definuje lov zveri v určitých častiach dňa ( napr. loviť zver v noci po uplynutí dvoch hodín po západe slnka až do dvoch hodín pred východom slnka ).
Tieto obmedzenia nemajú žiadne legitímne opodstatnenie v prípade použitia mieridiel a puškových ďalekohľadov vybavených hľadáčikom na streľbu v noci s elektronickým zväčšením obrazu alebo na prevrátenie obrazu a ďalších podobných zariadení umožňujúcich streľbu v noci, infrazameriavačov, noktovízorov, laserových zameriavačov, zameriavačov so zosilnením svetla a optických zameriavačov, ktoré sú prispôsobené na videnie v noci.Predkladateľ rovnako poukazuje na dôvody uvedené v bode 3.
K bodu 6 :
Ustanovenie § 65 ods. 3 v písm. j) zákona ako nesprávny spôsob lovu definuje lov trofejovej raticovej zveri vhodnej na ďalší chov. V prípade lovu škodnej zveri v poľovných revíroch, kde nemá určené normované kmeňové stavy, toto ustanovenie nemá žiadne opodstatnenie.
K bodu 7, 8 a 9 :
Doterajšia úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú zverou a jej náhrady sa ukázala ako neefektívna a v podstatne nevymožiteľná. Na poškodeného sa kladie také bremeno, že sa poškodený v postate ani nepokúšajú náhradu škody uplatniť. Preto sa navrhuje návrat k pôvodnej úprave zodpovednosti za škodu podľa zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v znení neskorších predpisov, ktorá bola platná a účinná do 31.08.2009.
Zásadná zmena oproti aktuálnej právnej úprave spočíva :
(i) v opätovnom zavedení objektívnej zodpovednosti užívateľa poľovného revíru tak, ako to bolo do 31.08.2009. Aktuálna právna úprava podmieňuje zodpovednosť za škodu nesprávnym výkonom práva poľovníctva, čo ale kladie na poškodeného neprimerané ( excesívne ) dôkazné bremeno. Poškodený nemá prístup k potrebným informáciám a dôkazom na to, aby mohol efektívne uplatniť náhradu škody. Preto je náhrada škody prakticky nevymožiteľná;
(ii)v opätovnom zavedení ručenia členov poľovného združenia za škodu. Poľovné združenia samotné spravidla nemajú dostatočný majetok na to, aby mohli škodu nahradiť.
K bodu 10 :
Vzhľadom na návrh na doplnenie § 69a je potrebné novelizovať aj toto ustanovenie.
Predkladateľ odkazuje na bod 12.
K bodu 11 :
Ustanovenie § 69 ods. 7 v písm. a) zákona vylučuje náhradu škody na nepoľovných plochách.
Zver v dôsledku svojej premnoženosti však napríklad nespôsobuje len škody na viniči, ale aj na konštrukcii vinohradov. Diviaky vo vinici hĺbia jamy, ktoré poškodzujú techniku a predstavujú aj riziko pre zdravie pracovníkov vo vinici. Preto obmedzenie náhrady škody nemá opodstatnenie.
K bodu 12 :
Ustanovenie § 69 ods. 7 v písm. e) zákona vylučovalo náhradu škody v prípade, ak bola spôsobená zverou, ktorej lov nemal užívateľ poľovného revíru povolený alebo schválený.
Vzhľadom na navrhované doplnenie § 57a zákona a z dôvodu právnej istoty sa navrhuje, aby sa toto pravidlo neuplatňovalo v prípade, ak je škoda spôsobená škodnou zverou. Lov tejto zveri totiž navrhovaná úprava umožňuje.
K bodu 13 :
Podľa § 6 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov ak hrozí neoprávnený zásah do práva bezprostredne, môže ten, kto je takto ohrozený, primeraným spôsobom zásah sám odvrátiť.
Ustanovenie § 69 ods. 5 zákona je prelomením všeobecného ustanovenia § 6 Občianskeho zákonníka. Vlastník alebo užívateľ poľovného pozemku by za iných okolností mal právo brániť svoj pozemok pred zverou svojpomocou. Navrhované znenie toto právo brániť svoj majetok vracia vlastníkovi alebo nájomcovi poľovného pozemku a znovu nastoľuje potrebnú rovnováhu. Toto právo bude vlastník alebo užívateľ poľovného pozemku realizovať prostredníctvom osoby oprávnenej vykonávať právo poľovníctva, aby bol zabezpečený súlad so záujmami poľovníctva.
Dôvodom takéhoto návrhu je aj to, že doterajší spôsob regulácie stavu zveri prostredníctvom užívateľov poľovných revírov alebo poľovných združení evidentne zlyhal. Poľovné združenia nemajú kapacitu, aby takýto enormný stav zveri zvládli. Spravidla len polovica členov poľovných združení sú skutočne aj aktívni.
Užívatelia poľovných revírov v mnohých prípadoch nemajú ani vôľu alebo motiváciu stav zveri regulovať.
Z povahy veci vyplýva, že oprávnená osoba nebude potrebovať na lov zveri povolenie na lov. Súčinnosť užívateľa poľovného revíru alebo hospodára sa vyžaduje len v nevyhnutnej miere, nakoľko sa na základe predchádzajúcich skúseností predpokladá sabotovanie snahy o zníženie stavov zveri zo strany užívateľov poľovných revírov, ktorým súčasný stav vyhovuje.
V ods. 10 za zavádza povinnosť užívateľa poľovného revíru zriadiť v poľovnom revíri plot za účelom zabránenia vzniku škôd. Užívateľ poľovného revíru zriadi plot spravidla na hranici poľovného revíru, aby zabránil prenikaniu zveri mimo poľovný revír, podľa miestnych podmienok. Používanie oplotenia za účelom minimalizácie škôd spôsobovaných zverov bolo v minulosti obvyklé; v niektorých prípadoch postačí oplotenie iba opraviť alebo obnoviť.
Podľa § 127 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak je to potrebné a ak to nebráni účelnému využívaniu susediacich pozemkov a stavieb, môže súd po zistení stanoviska príslušného stavebného úradu rozhodnúť, že vlastník pozemku je povinný pozemok oplotiť.
Občiansky zákonník upravuje možnosť uložiť vlastníkovi pozemku pozemok oplotiť za účelom ochrany vlastníckeho práva suseda. Navrhované znenie je do určitej miery
inšpirované touto úpravou. Za účelom zabránenia vzniku škôd sa užívateľovi poľovného revíru ukladá povinnosť zriadiť plot. Nakoľko plot je spravidla stavba, užívateľ poľovného revíru je povinný postupovať podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov.
V ods. 11 sa zavádza povinnosť oplotiť poľovné revíry, v ktorých má danielia zver určené normované kmeňové stavy, a to z nasledovných dôvodov :
(i) danielia zver nie je pôvodným druhom na území Slovenskej republiky;
(ii)danielia zver vytláča pôvodné druhy zveri;
(iii)danielia zver ničí pôvodné biotopy;
(iv)danielia zver spôsobuje škody v rozhodujúcej miere;
(v) danielia zver migruje a preto jej uzavretie v určitých hraniciach je základným predpokladom pre zníženie jej stavov.
K bodu 14 a 15 :
Navrhuje sa predĺženie lehôt na uplatnenie náhrady škody z 15 dní na 30 dní. Lehota 15 dní, vzhľadom na potrebu spravidla vypracovať znalecký posudok a pod., je neprimerane krátka.
K bodu 16 :
Ustanovenie § 76 ods. 1, písm. i) zákona ako delikt definuje to, ak niekto vykonáva lov zveri bez dokladov uvedených v § 53 ods. 1
. Vzhľadom na to, že navrhovaný § 69a upúšťa od nevyhnutnosti disponovať určitými dokladmi, z dôvodu právnej istoty sa navrhuje explicitne upraviť, že absencia dokladov nie je priestupkom vtedy, ak sa podľa tohto zákona nevyžadujú.