Dôvodová správa

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Miloš Svrček, Ľudovít Goga, Monika Kozelová a Jana Žitňanská.

Cieľom predloženého návrhu zákona je doplnenie zoznamu pamätných dní o jeden nový deň, a to:

❖22. september, ako „Deň boja proti nenávistným prejavom na deťoch,“

Význam zavedenia pamätného dňa boja proti nenávistným prejavom na deťoch

Násilie sa nedotýka iba tých, na ktorých je páchané. Týka sa nás všetkých! Nenávistné prejavy rozširujú, podnecujú, podporujú alebo ospravedlňujú nenávisť, xenofóbiu, rasizmus, antisemitizmus či iné formy nenávisti založené na diskriminačnom a stereotypnom vnímaní, neznášanlivosti a nevraživosti voči osobám a skupinám osôb na základe ich pohlavia, pôvodu, rodu, sexuálnej orientácie, náboženskej, etnickej alebo politickej príslušnosti, ale aj voči menšinám, migrantom, či ľuďom prisťahovaleckého pôvodu. Môžu byť prítomné vo fyzickom prostredí, ale aj online.1

Nakoľko prevencia (nielen) v školskom prostredí je veľmi dôležitým systémom opatrení predchádzania rizikového správania sa žiakov a študentov, ustanovením pamätného dňa chceme docieliť, aby sa venoval adekvátny priestor tejto problematike naprieč základnými a strednými školami na Slovensku. Zároveň tým chceme upriamiť pozornosť verejnosti, médií, neziskových organizácií a mienkotvorných osobností na Slovensku, aby sa vytvoril celospoločenský diskurz, kde by sa vymedzili hranice voči narastajúcim prejavom agresie, šikany a netolerantného správania s cieľom aktívne vplývať na mládež a ukazovať im pozitívne vzory správania.

O nenávistných prejavoch možno hovoriť ako o globálnom probléme. Internet a sociálne siete totiž umocnili ich bezhraničný presah a nekontrolovateľnú distribúciu v čase a online priestore a deti a mladiství sú v tomto kontexte najzraniteľnejším článkom. Nenávistné prejavy majú široký dosah nielen na samotnú obeť a jej okolie, ale sú veľmi škodlivé v kontexte sociálnej súdržnosti. Nenávistné prejavy sa značne priblížili k hlavnému prúdu verejnej diskusie, aj preto ich prítomnosť vnímame dnes o to výraznejšie. Na

1 https://www.minv.sk/swift_data/source/images/prevencia-nenavistne-prejavy-brozura.pdf

sociálnych sieťach a v spoločenskej debate sa stávajú nástrojom zneužitia moci. Pocit bezpečia nielen v prostredí sociálnych sietí sa znižuje.

Ohrození nenávistnými prejavmi sa cítia najmä mladí ľudia vo veku od 18 do 35 rokov. Vyplýva to z prieskumu odboru prevencie kriminality kancelárie ministra vnútra SR (OPK KMV SR) realizovaného v súlade s Koncepciou boja proti radikalizácii a extrémizmu do roku 2024.2 V spomínanom prieskume až 76,6 % respondentov uviedlo, že podľa nich výskyt nenávistných prejavov na Slovensku stúpa. Ministerstvo vnútra SR v spolupráci s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR zrealizovalo v roku 2021 dobrovoľný dotazníkový prieskum, ktorého sa zúčastnilo 1 112 základných a stredných škôl, teda 35,5 % z celkového počtu škôl na Slovensku. Cieľom prieskumu bolo čo najobjektívnejšie zmapovať reálnu situáciu v školách z hľadiska sociálno-patologických javov.

Z výsledkov prieskumu vyplýva, že najčastejšími patologickými prejavmi správania žiakov na základných a stredných školách sú:

•fajčenie (takmer 60 %);

•záškoláctvo (takmer 50 %);

•šikanovanie (nad 30 %);

•kyberšikanovanie (viac ako 20 %);

•násilie medzi žiakmi (nad 20 %);

•vandalizmus a sebapoškodzovanie (takmer 20 %)

Na základe Smernice č. 36/2018 k prevencii a riešeniu šikanovania detí a žiakov v školách a školských zariadeniach vypracovanou Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky sa v článku 3 vymedzujú viaceré formy prevencie týchto nežiaducich javov ako:

a) súčasť výchovno-vzdelávacieho procesu vrátane pozitívneho vplyvu osobnosti pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca v rámci každodenného vyučovania, obsahového zamerania a didaktiky predmetov a prierezových tém,

b) formou súťaží, hier, prednášok alebo diskusií organizovaných školou alebo organizovaných inými relevantnými subjektmi. 3

Práve tu si uvedomujeme svoju zodpovednosť a z uvedeného dôvodu chceme iniciovať predmetnú zmenu zákona a iniciovať tlak na aktívne riešenie osvety a prevencie tejto problematiky, čo je aj v súlade s prioritou č. 1 Národnej koncepcie ochrany detí v digitálnom priestore.4

2https://prevenciakriminality.sk/pdf/view/48/%7B"Domov":%7B"route":"index"%7D,"Dokumenty":%7B"route":"menu_article_view","params":%7B"slug":"dokumenty"%7D%7D%7D

3 https://www.minedu.sk/data/att/16073.pdf

4 https://detstvobeznasilia.gov.sk/web_data/content/upload/subsubsub/2/narodna-koncepcia-ochrany-deti-v-digitalnom-priestore-1.pdf

Navrhovaný dátum 22. september súvisí s návratom detí do školských zariadení po prázdninách, kedy by bolo vhodné venovať priestor tejto problematike. Zároveň je však potrebné podotknúť, že vedenie škôl je prvé týždne nadmieru zaťažené agendou spojenou so zberom dát, evidencie žiakov a študentov a pod. Preto je termín 22. september vhodný na to, aby tematické debaty a edukatívne podujatia prebiehali aj v exteriéri, čím sa vytvorí priaznivejšie prostredie na otvorenú diskusiu a zapojenie všetkých aktérov.

Predkladaný návrh zákona nemá žiaden vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, nezakladá žiadne sociálne vplyvy a nemá žiaden vplyv ani na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Navrhuje sa, aby sa novým pamätným dňom stal 22. september – Deň boja proti nenávistným prejavom na deťoch“.

K Čl. II

So zohľadnením legisvakančnej lehoty sa účinnosť návrhu zákona navrhuje od 1. januára 2023.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Miloš Svrček, Ľudovít Goga, Monika Kozelová a Jana Žitňanská.

2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov

3. Predmet návrhu zákona:

a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,

b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

Pozitívne*

Žiadne*

Negatívne*

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

3. Sociálne vplyvy na

– hospodárenie obyvateľstva,

-sociálnu exklúziu,

- rovnosť príležitostí,

- rodovú rovnosť a

- zamestnanosť

4. Vplyvy na životné prostredie

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

6. Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

7. Vplyvy na služby verejnej správy pre občana

* Predkladateľ označí znakom x zodpovedajúci vplyv (pozitívny, negatívny, žiadny), ktorý návrh prináša v každej oblasti posudzovania vplyvov. Návrh môže mať v jednej oblasti zároveň pozitívny aj negatívny vplyv, v tom prípade predkladateľ označí obe možnosti. Bližšie vysvetlenie označených vplyvov bude obsahovať analýza vplyvov. Isté vysvetlenie, či bilanciu vplyvov (sumárne zhodnotenie, ktorý vplyv v danej oblasti prevažuje) môže predkladateľ uviesť v poznámke.