DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Miloš Svrček, Katarína Hatráková a Milan Vetrák.

Cieľom predkladaného návrhu zákona je zabezpečenie rešpektovania práv a slobôd odsúdených a obvinených osôb umiestnených vo väzbe v oblasti práva na ochranu listového tajomstva, tajomstva dopravovaných správ a iných písomností. Podľa ustanovenia čl. 22 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, nikto nesmie porušiť listové tajomstvo ani tajomstvo iných písomností a záznamov, či už uchovávaných v súkromí, alebo zasielaných poštou, alebo iným spôsobom; výnimkou sú prípady, ktoré ustanoví zákon. Rovnako sa zaručuje tajomstvo správ podávaných telefónom, telegrafom alebo iným podobným zariadením. Z uvedeného ustanovenia následne vychádzajú príslušné ustanovenia zákonnej úpravy výkonu trestu odňatia slobody a zákonnej úpravy výkonu väzby upravujúce korešpondenciu odsúdených resp. obvinených, ktorej zákaz na nahliadnutie zo strany ZVJS sa o. i. obmedzuje len na korešpondenciu medzi odsúdeným resp. obvineným a jeho obhajcom.

Okrem Ústavou Slovenskej republiky zaručených základných ľudských práv a slobôd, podľa ustanovenia čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Odsúdení resp. obvinení sú v mnohých prípadoch účastníkmi civilných konaní alebo správnych konaní, ktoré nemajú žiadnu súvislosť s výkonom trestu odňatia slobody alebo s väzobným stíhaním. V uvedených konaniach sú spravidla zastúpení právnym zástupcom, ktorý poskytujúc právne služby je povinný komunikovať so zastúpeným osobne ako aj v písomnej forme a v tejto súvislosti je nežiadúca kontrola korešpondencie zo strany príslušníkov ZVJS alebo ich prítomnosť pri telefonickom alebo osobnom styku odsúdeného resp. obvineného a jeho právneho zástupcu.

K nežiadúcim situáciám dochádza predovšetkým pri žalobách vo veci o ochranu osobnosti smerujúcich proti ústavom na výkon trestu odňatia slobody alebo ústavom na výkon väzby, prípadne proti Slovenskej republike v zastúpení Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré sa vyskytujú v nie malej miere. V prípade uvedených žalôb kontrolou korešpondencie alebo prítomnosťou príslušníka ZVJS pri osobnom alebo telefonickom kontakte odsúdeného resp. obvineného s jeho právnym zástupcom dochádza k porušeniu základnej zásady civilného súdneho konania rovnosti sporových strán zakotvenej v čl. 6 Civilného sporového konania.

Predkladaný návrh zákona nemá dopad na rozpočet verejnej správy, na informatizáciu spoločnosti, na podnikateľské prostredie, na životné prostredie a nevyvoláva sociálne vplyvy.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodom 1 až 3

Účelom predmetnej legislatívnej úpravy je rozšíriť okruh subjektov o právneho zástupcu tak, aby v prípade poskytovania právnych služieb odsúdenému advokátom nie len v postavení obhajcu, ale aj v postavení právneho zástupcu nedochádzalo k nežiadúcej kontrole korešpondencie týkajúcej sa predmetu v ktorom je odsúdený zastúpený, či už v civilnom konaní alebo správnom konaní, ktoré nemajú žiadnu súvislosť ani vplyv na výkon trestu odňatia slobody.

Súčasne sa z vyššie uvedeného dôvodu upravuje aj právo odsúdeného na telefonický kontakt s právnym zástupcom obdobne ako toto právu má aj v prípade obhajcu.

K Čl. II

Z analogických dôvodov ako sú uvedené v Čl. I sa vykonáva úprava vo vzťahu k obvinenému umiestnenému vo väzbe.

K Čl. III

Navrhuje sa účinnosť predkladaného zákona so zohľadnením legisvakačnej lehoty, a to od 1. januára 2023.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Miloš Svrček, Katarína Hatráková a Milan Vetrák.

2. Názov návrhu zákona: návrh zákona ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov.

3. Predmet návrhu zákona:

a) nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,

b) nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,

c) nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na to, že predmet zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov.

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

Pozitívne*

Žiadne*

Negatívne*

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

3. Sociálne vplyvy na

– hospodárenie obyvateľstva,

-sociálnu exklúziu,

- rovnosť príležitostí,

- rodovú rovnosť a

- zamestnanosť

4. Vplyvy na životné prostredie

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

6. Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

7. Vplyvy na služby verejnej správy pre občana

* Predkladateľ označí znakom x zodpovedajúci vplyv (pozitívny, negatívny, žiadny), ktorý návrh prináša v každej oblasti posudzovania vplyvov. Návrh môže mať v jednej oblasti zároveň pozitívny aj negatívny vplyv, v tom prípade predkladateľ označí obe možnosti. Bližšie vysvetlenie označených vplyvov bude obsahovať analýza vplyvov. Isté vysvetlenie, či bilanciu vplyvov (sumárne zhodnotenie, ktorý vplyv v danej oblasti prevažuje) môže predkladateľ uviesť v poznámke.

A.3. Poznámky

Predkladaný návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy ani na podnikateľské prostredie. Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti a nevyvoláva žiadne sociálne vplyvy.