1

D ô v o d o v á s p r á v a

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zvýšením transparentnosti v oblasti prokuratúry predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky z poslaneckého klubu Sloboda a Solidarita.

Cieľom návrhu zákona je v súlade s čl. 151 Ústavy Slovenskej republiky prostredníctvom novelizácie súvisiacich zákonov upraviť niektoré podrobnosti pri vymenúvaní a odvolávaní prokurátorov, ako aj práva a povinnosti prokurátorov a ohľadom organizácie prokuratúry, a to s cieľom zvýšiť zodpovednosť za riadne fungovanie prokuratúry ako imanentnej súčasti právneho štátu.

Účelom zákona je modifikovať zažitú predstavu, že prokuratúra je verejnosti uzavretý orgán, ktorý je v dôsledku ústavnej úpravy prokuratúry rezistentný akémukoľvek vplyvu iných orgánov štátu alebo kontroly v zmysle zákonov a Ústavy Slovenskej republiky (najmä čl. 86 písm. a) in fine). Také predstavy sú založené najmä na zdôrazňovaní niektorých rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“), ktoré boli či už prekonané neskoršími zmenami Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) alebo ktoré vyvodzovali neprimerane ďalekosiahle dôsledky z ústavnej úpravy a podľa ktorých prokuratúra nepodlieha vplyvu iných orgánov štátu, nakoľko je upravená v samostatnej hlave ústavy. Toto ponímanie však občas vyúsťuje až do absurdných alebo inak v demokratickej spoločnosti neprijateľných situácií. Návrh zákona si preto dáva za cieľ, okrem iného, odstrániť pochybnosti o tom, že aj prokuratúra (a jej predstavitelia) sa musia reálne zodpovedať za výkon svojej funkcie.

Názorová pozícia, podľa ktorej je prokuratúra uzavretý a jediným človekom (generálnym prokurátorom) vo všetkých aspektoch ovládaný orgán, bola často založená na odôvodneniach, ktoré nezodpovedajú ústavnému stavu k dnešnému dňu alebo ktoré vyvodzovali v právnom štáte neprijateľné závery. Jedným z nich bolo potláčanie ústavnej úpravy, ktorá výslovne stanovuje, že rozsah oprávnení prokurátorov (a teda aj generálneho prokurátora) je stanovený zákonom (čl. 151 ústavy).

Neprijateľný záver o inštitucionálnej uzavretosti prokuratúry bol založený tiež na okolnosti, že úprava prokuratúry má v ústave „samostatnú hlavu“. Tento záver však odporuje skutočnosti, že novelizáciou ústavy bola do tej istej „samostatnej“ hlavy včlenená úprava verejného ochrancu práv a že prokuratúra, na rozdiel od verejného ochrancu práv, nie je ústavnou inštitucionálnou nezávislosťou nadaná, keď ústavodarca ponechal v zmysle čl. 151 ústavy organizáciu prokuratúry na zákonodarcu.

Ústava taktiež pri generálnom prokurátorovi (na rozdiel od verejného ochrancu práv) neupravuje ústavné dôvody, pre ktoré môže národná rada generálneho prokurátora odvolať. Je treba zároveň zdôrazniť, že názor o inštitucionálnej nezávislosti prokuratúry neobstojí ani za terajšieho ústavného stavu, pretože po včlenení do ústavy úpravy Najvyššieho správneho súdu má tento výlučnú disciplinárnu jurisdikciu nad všetkými prokurátormi, teda aj nad generálnym prokurátorom. V dôsledku uvedeného, tvrdenia o výlučnej zodpovednosti generálneho prokurátora za fungovanie prokuratúry, a tým nemožnosť ingerencie iných orgánov štátu do

2

fungovania prokuratúry, nezodpovedá aktuálnej ústavnej úprave. Navrhovaná zákonná úprava teda mieri k vytvoreniu zákonných podmienok toho, čo predpokladá ústava.

Základným nástrojom vyvodzovania dôsledkov z povinnosti skladať účty pri akejkoľvek činnosti založenej na zodpovednosti voči ustanovujúcemu orgánu, je možnosť odvolania z funkcie. Vo svetle uvedeného sa návrh zákona snaží odstrániť pretrvávajúce vážne pochybnosti o riadnom fungovaní prokuratúry spriechodnením disciplinárnych konaní a spresnením disciplinárnych previnení (konkretizáciou skutkových podstát v prípade generálneho prokurátora a rozšírením návrhového oprávnenia ministra spravodlivosti voči prokurátorom) a zjednodušením mechanizmu odvolania generálneho prokurátora bez návrhu národnej rady v presne vymedzených prípadoch.

Návrh zákona tiež upravuje podmienky pri vymenovaní (kontrola jeho vhodnosti) a odvolávaní prvého námestníka generálneho prokurátora v prípade, že má postavenie generálneho prokurátora.

Návrh navyše predkladá riešenie problému neefektívneho stíhania trestných činov prokurátorov spáchaných pri výkone ich funkcie upravením právomoci Špecializovaného trestného súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry pri ich stíhaní.

Návrh zákona tiež reflektuje skutočnosť, že privilegované a prakticky nekontrolované postavenie generálneho prokurátora, a prokurátorov vôbec, viedlo a vedie k zakrývaniu zlyhaní (či osobnostnej nevhodnosti na funkciu) verejnou politickou činnosťou. V tejto súvislosti sa tiež upravujú fakultatívne dôvody odvolania generálneho prokurátora a špeciálneho prokurátora, ako aj ukončenie výkonu funkcie prokurátora (ale aj generálneho prokurátora a špeciálneho prokurátora) v prípade ich kandidatúry vo voľbách do politických funkcií.

Predložený návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie. Návrh zákona nebude mať ani negatívny sociálny vplyv, ani negatívny vplyv na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti. Rovnako návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a na služby verejnej správy pre občana.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

3

B. Osobitná časť

K čl. I (zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre)

K bodu 1 (§ 8 ods. 2)

Vo všeobecnosti platí, že generálny prokurátor nesmie byť členom politickej strany alebo politického hnutia a nesmie ani vykonávať akúkoľvek politickú činnosť. Zákon mu však nezakazuje kandidovať na kandidátnej listine politickej strany alebo politického hnutia a ani ako nezávislý kandidát vo voľbách do iných funkcií, čo v konečnom dôsledku možno taktiež považovať za výkon politickej činnosti.

Je nevyhnuté, aby generálny prokurátor vykonával svoju funkciu riadne a aby v praxi nedochádzalo k pochybnostiam o motívoch jeho aktov. Z toho dôvodu sa navrhuje, aby v prípade, že generálny prokurátor vyjadrí súhlas so svojou kandidatúrou vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“), do Európskeho parlamentu, na prezidenta Slovenskej republiky alebo vo voľbách na starostu obce alebo predsedu samosprávneho kraja a do zastupiteľstva obce alebo samosprávneho kraja, bol tento súhlas považovaný za vzdanie sa funkcie generálneho prokurátora.

Taktiež sa upravuje povinnosť Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán, doručiť kópiu vyhlásenia generálneho prokurátora, v ktorom vyjadril svoj súhlas s kandidatúrou vo voľbách, prezidentovi Slovenskej republiky. Toto vyhlásenie však prezidentovi Slovenskej republiky môže doručiť aj sám generálny prokurátor. Doručenie vyhlásenia generálneho prokurátora, ktorým súhlasil so svojou kandidatúrou vo voľbách, má povahu vzdania sa funkcie generálneho prokurátora.

K bodu 2 (§ 8 ods. 4 a 5)

Právna úprava zákona o prokuratúre už v súčasnosti obsahuje materiálne podmienky vzťahujúce sa na osobu generálneho prokurátora, a to s dôrazom na:

•záruky, že osoba (kandidát) bude funkciu generálneho prokurátora vykonávať riadne a čestne (zákon č. 241/2020 Z. z), resp. dbanie vzhľadom na osobu kandidáta o riadny chod samotnej ústavnej inštitúcie (PL. ÚS 4/2012),

•overovanie a dbanie na morálne vlastnosti a doterajší život osoby (kandidáta) (zákon č. 241/2020 Z. z.),

•absencia závažnej skutočnosti vzťahujúcej sa na osobu kandidáta, ktorá dôvodne spochybňuje jeho schopnosť vykonávať funkciu generálneho prokurátora spôsobom neznižujúcim vážnosť ústavnej funkcie alebo celého orgánu, ktorého má byť táto osoba vrcholným predstaviteľom, alebo spôsobom, ktorý nebude v rozpore so samotným poslaním tohto orgánu (PL. ÚS 4/2021).

Zákonná úprava dôvodov pre odvolanie generálneho prokurátora z funkcie aktuálne rozoznáva v § 8 ods. 3 len čisto formálne dôvody vzťahujúce sa na osobu generálneho prokurátora, ako sú napríklad strata občianstva, členstvo v politickej strane, právoplatné odsúdenie za spáchanie trestného činu a iné.

4

Pre právny štát a jeho zachovanie je však esenciálne, aby vyššie opísané materiálne podmienky vzťahujúce sa na voľbu a menovanie generálneho prokurátora boli splnené nie len počas voľby a pred menovaním, ale aj počas výkonu funkcie generálneho prokurátora. V opačnom príde by štát rezignoval na zabezpečovanie riadneho chodu ústavných orgánov počas celej doby výkonu funkcie jeho čelného (vrcholného) predstaviteľa, zodpovedného za riadenie tohto orgánu, pričom takýto prístup štátu sa prieči princípu deľby moci (čl. 1 ods. 1 ústavy), ktorý v sebe zahŕňa systém bŕzd a protiváh, ktoré musia byť aplikované počas celej doby existencie orgánov verejnej moci, osobitne tých, ktoré kontrolujú a zasahujú do práv a právom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu.

Z vyššieuvedených dôvodov sa do ustanovenia § 8 zákona o prokuratúre navrhujú doplniť nové odseky 4 a 5, ktoré upravujú dôvody, na základe ktorých môže národná rada navrhnúť odvolanie generálneho prokurátora prezidentovi Slovenskej republiky.

Dôvody pre uplatnenie fakultatívneho postupu národnej rady pri odvolávaní generálneho prokurátora budú vyplývať v zásade zo závažných pochybení v činnosti generálneho prokurátora a v ich intenzite (napr. opakovanosť, sústavnosť a pod.).

Navrhovaná právna úprava reflektuje jednak nedostatky týkajúce sa porušovania zákona činnosťou prokuratúry, ktoré neboli napravené, ako aj podstatné okolnosti týkajúce sa osoby generálneho prokurátora znižujúce vážnosť jeho funkcie alebo tiež iné vážne pochybnosti o jeho nezaujatosti a odbornej spôsobilosti. Druhou dopĺňanou skupinou dôvodov na odvolanie generálneho prokurátora sú napríklad nerešpektovanie rozhodnutí najvyšších súdnych autorít, selektívne uplatňovanie svojej právomoci, stretávanie sa so závadnými osobami a ďalšie.

K bodu 3 (§ 9 ods. 2 a ods. 4)

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s vložením odseku 5 do § 9.

K bodu 4 (§ 9 ods. 5)

Prvý námestník generálneho prokurátora zastupuje generálneho prokurátora v čase jeho neprítomnosti. Robí tak ale aj v prípade zániku funkcie generálneho prokurátora, v ktorom prípade prvý námestník generálneho prokurátora vykonáva funkciu generálneho prokurátora v plnom rozsahu práv a povinností a má de facto rovnaké postavenie ako generálny prokurátor.

Zároveň platí, že prokurátora môže z funkcie prvého námestníka generálneho prokurátora odvolať len generálny prokurátor.

Keďže v čase zastupovania generálneho prokurátora z dôvodu zániku funkcie generálneho prokurátora nie nik, kto by bol v prípade potreby oprávnený prvého námestníka generálneho prokurátora z funkcie odvolať a súčasne má v tomto období prvý námestník generálneho prokurátora postavenie generálneho prokurátora, navrhuje sa, aby sa na odvolanie prvého námestníka generálneho prokurátora v čase zastupovania generálneho prokurátora

5

z dôvodu zániku jeho funkcie primerane vzťahovali ustanovenia o odvolaní generálneho prokurátora.

K bodu 5 (§ 10 ods. 1)

Výslovne sa upravuje povinnosť generálneho prokurátora zabezpečiť riadny chod a funkčnosť prokuratúry, vrátane jej personálneho obsadenia.

K bodu 6 (§ 55i ods. 2)

Do ustanovenia upravujúceho mlčanlivosť osôb určených na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry sa navrhuje doplniť povinnosť generálneho prokurátora zbaviť tieto osoby mlčanlivosti pre účely vedeného trestného konania na základe žiadosti orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu.

K čl. II (zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry )

K bodom 1 a 2 (§ 12 ods. 1 a 2)

Jedným z atribútov výkonu funkcie prokurátora je nestrannosť. Naplnenie tohto znaku je však ohrozené v prípade, že sa prokurátor rozhodne pre výkon inej politickej funkcie.

Politická činnosť generálneho prokurátora, ako aj ostatných prokurátorov, je síce zákonom formálne zakázaná, avšak nedostatočne definovaná, a dokonca nepriamo predpokladaná. Zákon priamo povzbudzuje prokurátorov na politickú činnosť, keď definuje podmienky výkonu politických funkcií prokurátorom, a to vrátane funkcie prezidenta SR.

V tejto súvislosti sa na odstránenie uvedeného rozporu navrhuje, aby sa výkon funkcie prokurátora neprerušoval v súvislosti s výkonom funkcie prezidenta Slovenskej republiky, poslanca národnej rady, člena vlády a štátneho tajomníka ministerstva.

To isté platí aj v prípade zaregistrovania sa prokurátora vo voľbách na prezidenta Slovenskej republiky, do národnej rady, do Európskeho parlamentu a do orgánov územnej samosprávy. Zaregistrovaním sa do týchto volieb sa totiž prokurátor ako kandidát zúčastňuje predvolebnej kampane, čo taktiež možno považovať za výkon politickej činnosti.

Bude na rozhodnutí prokurátora, či uprednostní svoju kandidatúru do funkcií, ktoré predpokladajú politickú angažovanosť a ich výkon alebo výkon funkcie prokurátora. Ak sa prokurátor rozhodne pre výkon politickej funkcie, jeho štátnozamestnanecký pomer prokurátora zanikne buď vzdaním sa funkcie prokurátora na základe novonavrhovaného § 16 ods. 3 zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry alebo z dôvodu neodstránenia nezlučiteľnosti funkcií podľa § 17 písm. b) v spojení s § 11 ods. 6 zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry.

6

K bodu 3 (§ 13 ods. 1)

S ohľadom na závažnosť stíhaných skutkov v trestnom konaní alebo v disciplinárnom konaní (úmyselný trestný čin, nedbanlivostný trestný čin spáchaný v súvislosti s výkonom funkcie prokurátora a disciplinárne stíhaný skutok, pre ktorý môže byť prokurátor zbavený funkcie) sa navrhuje obligatórne dočasné pozastavenie výkonu funkcie prokurátora ex lege až do právoplatného skončenia trestného konania alebo disciplinárneho konania.

K bodu 4 (§ 16 ods. 3)

Vo všeobecnosti platí, že prokurátor nesmie byť členom politickej strany alebo politického hnutia a nesmie ani vykonávať akúkoľvek politickú činnosť. Zákon mu však nezakazuje kandidovať na kandidátnej listine politickej strany alebo politického hnutia a ani ako nezávislý kandidát vo voľbách do iných funkcií, čo v konečnom dôsledku možno taktiež považovať za výkon politickej činnosti.

Je nevyhnuté, aby prokurátor vykonával svoju funkciu riadne a aby v praxi nedochádzalo k rôznym kontroverzným situáciám. Z toho dôvodu sa navrhuje, aby v prípade, že prokurátor vyjadrí súhlas so svojou kandidatúrou vo voľbách do národnej rady, do Európskeho parlamentu, na prezidenta Slovenskej republiky alebo vo voľbách na starostu obce či predsedu samosprávneho kraja a do zastupiteľstva obce či samosprávneho kraja, bol tento súhlas považovaný za vzdanie sa funkcie prokurátora.

Taktiež je upravená povinnosť Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán, doručiť kópiu vyhlásenia prokurátora, v ktorom vyjadril svoj súhlas s kandidatúrou vo voľbách generálnemu prokurátorovi. Toto vyhlásenie však generálnemu prokurátorovi môže doručiť aj sám prokurátor. Doručenie vyhlásenia prokurátora, ktorým súhlasil so svojou kandidatúrou vo voľbách, má povahu vzdania sa funkcie prokurátora.

K bodom 5, 13 až 15 (§ 17 písm. b), § 97 ods. 4 písm. d), § 125 ods. 2 a § 134 ods. 1 písm. a)

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s vypustením odseku 2 z § 12.

K bodu 6 (§ 19 ods. 1)

Prvý námestník generálneho prokurátora zastupuje generálneho prokurátora či už v čase jeho neprítomnosti, ako aj v prípade zániku funkcie generálneho prokurátora. Prvý námestník generálneho prokurátora v takom prípade vykonáva funkciu generálneho prokurátora v plnom rozsahu práv a povinností a de facto má rovnaké postavenie ako generálny prokurátor.

Funkcia prvého námestníka generálneho prokurátora je preto mimoriadne významná a vyžaduje, aby osoba, ktorá je do tejto funkcie vymenovaná, spĺňala vysoké odborné a morálne štandardy. V zmysle § 20 ods. 2 zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry však vymenovaniu do funkcie prvého námestníka nepredchádza výberové konanie.

Z toho dôvodu sa navrhuje zavedenie určitej formy kontroly vhodnosti prokurátora, ktorý má byť do funkcie prvého námestníka vymenovaný.

7

Na základe navrhovaného ustanovenia bude môcť generálny prokurátor vymenovať prokurátora do funkcie svojho prvého námestníka až po odsúhlasení ústavnoprávnym výborom národnej rady nadpolovičnou väčšinou prítomných členov.

K bodu 7 (§ 24a ods. 10)

Po novom sa na vymenovanie do funkcie prokurátora alebo vedúceho prokurátora v Úrade špeciálnej prokuratúry nebude vyžadovať súhlas rady prokurátorov, ak prokurátor uchádzajúci sa o túto funkciu spĺňa zákonné predpoklady a súčasne úspešne absolvuje výberové konanie.

Týmto krokom sa posilní sa nezávislosť prokurátorov pôsobiacich v Úrade špeciálnej prokuratúry.

K bodu 8 (§ 24aa ods. 2)

Rovnako ako generálny prokurátor či ostatní prokurátori, ani špeciálny prokurátor nesmie byť členom politickej strany alebo politického hnutia a nesmie ani vykonávať akúkoľvek politickú činnosť. Zákon mu však nezakazuje kandidovať na kandidátnej listine politickej strany alebo politického hnutia a ani ako nezávislý kandidát vo voľbách do iných funkcií, čo v konečnom dôsledku možno taktiež považovať za výkon politickej činnosti.

Je nevyhnuté, aby špeciálny prokurátor vykonával svoju funkciu riadne a aby v praxi nedochádzalo k rôznym kontroverzným situáciám. Z toho dôvodu sa na odstránenie vyššieuvedeného rozporu navrhuje, aby v prípade, že špeciálny prokurátor vyjadrí súhlas so svojou kandidatúrou vo voľbách do národnej rady, do Európskeho parlamentu, na prezidenta Slovenskej republiky alebo vo voľbách na starostu obce alebo predsedu samosprávneho kraja a do zastupiteľstva obce alebo samosprávneho kraja, bol tento považovaný za vzdanie sa funkcie špeciálneho prokurátora.

Taktiež je upravená povinnosť Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán, doručiť kópiu vyhlásenia špeciálneho prokurátora, v ktorom vyjadril svoj súhlas s kandidatúrou vo voľbách národnej rade. Toto vyhlásenie však národnej rade môže doručiť aj sám špeciálny prokurátor. Doručenie vyhlásenia špeciálneho prokurátora, ktorým súhlasil so svojou kandidatúrou vo voľbách, má povahu vzdania sa funkcie špeciálneho prokurátora.

K bodu 9 (§ 24aa ods. 4 a ods. 5)

Podobne, ako v prípade generálneho prokurátora, i zákonná úprava dôvodov pre odvolanie špeciálneho prokurátora z funkcie aktuálne upravuje v § 24aa ods. 3 zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry len čisto formálne dôvody vzťahujúce sa na osobu špeciálneho prokurátora, ako sú napríklad strata občianstva, členstvo v politickej strane, právoplatné odsúdenie za spáchanie trestného činu a iné.

Keďže špeciálny prokurátor je druhým najvýznamnejším prokurátorom, čo je umocnené osobitným okruhom trestných činov, ktoré Úrad špeciálnej prokuratúry stíha (napríklad korupčné trestné činy), je nevyhnutné, aby aj špeciálny prokurátor počas výkonu svojej funkcie

8

spĺňal nie len formálne, ale aj materiálne podmienky vzťahujúce sa na túto funkciu, a to počas celého obdobia jej trvania.

Z vyššie uvedených dôvodov sa do ustanovenia § 24aa zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry navrhujú doplniť nové odsek 4 a 5, ktoré ustanovujú dôvody, na základe ktorých môže národná rada špeciálneho prokurátora odvolať.

Dôvody pre uplatnenie fakultatívneho postupu národnej rady pri odvolávaní špeciálneho prokurátora budú vyplývať v zásade zo závažných pochybení v činnosti špeciálneho prokurátora a v ich intenzite (napr. opakovanosť, sústavnosť a pod.).

I tu navrhovaná právna úprava reflektuje jednak nedostatky týkajúce sa porušovania zákona činnosťou Úradu špeciálnej prokuratúry, ktoré neboli napravené a podstatné okolnosti týkajúce sa osoby špeciálneho prokurátora znižujúce vážnosť jeho funkcie alebo tiež iné vážne pochybnosti o jeho nezaujatosti a odbornej spôsobilosti. Druhou navrhovanou skupinou dôvodov na odvolanie špeciálneho prokurátora sú napríklad nerešpektovanie rozhodnutí najvyšších súdnych autorít, selektívne uplatňovanie svojej právomoci, stretávanie sa so závadnými osobami a ďalšie.

K bodu 10 (§ 24d ods. 4)

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s doplnením nových odsekov 4 a 5 do § 24aa.

K bodu 11 (§ 26 ods. 2)

Vzhľadom na nedostatok vymedzenia pojmu „politická činnosť“ sa špecifikuje tento pojem tak, že za takú činnosť sa bude považovať aj akákoľvek verejná aktivita, nevynímajúc akýchkoľvek aktivít na sociálnej sieti, ktorá nesmeruje k pravdivému informovaniu o činnosti prokuratúry.

K bodu 12 (§ 26 ods. 3)

Dopĺňa sa povinnosť generálneho prokurátora zbaviť prokurátora mlčanlivosti pre účely vedeného trestného konania na základe žiadosti orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu.

K bodu 13 (§ 189 ods. 3)

Medzi základné povinnosti prokurátorov patrí aj povinnosť vykonávať funkciu nestranne; to je samo o sebe nezlučiteľné s výkonom politickej činnosti prokurátormi. Vzhľadom na tento závažný rozpor sa navrhuje, aby bolo porušenie zákazu vykonávať politickú činnosť zo zákona považované za závažné disciplinárne previnenie, za ktoré sa bez ďalšieho uloží disciplinárne opatrenie zbavenia funkcie prokurátora.

K bodu 17 (§ 189 ods. 5)

Ustanovuje sa, že úmyselné disciplinárne previnenie generálneho prokurátora, ako aj disciplinárne previnenie spočívajúce vo výkone politickej činnosti sa u generálneho

9

prokurátora považuje za disciplinárne previnenie, ktoré je zo zákona nezlučiteľné s funkciou generálneho prokurátora.

Vzhľadom na závažnosť týchto konaní a keďže o ich spáchaní právoplatne rozhodne disciplinárny senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, je nadbytočné, aby v takom prípade národná rada podávala prezidentovi Slovenskej republiky osobitný návrh na odvolanie generálneho prokurátora. V takom prípade prezident Slovenskej republiky odvolá generálneho prokurátora už na základe právoplatného rozhodnutia o disciplinárnom previnení.

K čl. III (zákon č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky)

K bodu 1 (§ 59 ods. 1 písm. e)

V súvislosti s novelizáciou § 19 ods. 1 zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry sa medzi kompetencie ústavnoprávneho výboru národnej rady dopĺňa právo vyjadriť súhlas s vymenovaním prokurátora do funkcie prvého námestníka generálneho prokurátora. Súhlas ústavnoprávneho výboru národnej rady bude obligatórnym predpokladom vymenovania do tejto funkcie.

K bodu 2 (§ 124 ods. 1)

Upravuje sa procedúra odvolávania generálneho prokurátora a špeciálneho prokurátora. Predovšetkým sa ustanovuje povinnosť návrh na odvolanie generálneho prokurátora a špeciálneho prokurátora riadne odôvodniť vrátane opísania okolností zakladajúcich dôvody na odvolanie.

Navrhuje sa upraviť právo generálneho prokurátora a špeciálneho prokurátora byť vypočutý pred ústavnoprávnym výborom. Zároveň sa zachováva právo generálneho prokurátora a špeciálneho prokurátora vyjadriť sa k návrhu na odvolanie v pléne národnej rady počas schôdze národnej rady podľa čl. 124 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

Opísané procesné záruky (vrátane prípustnosti ústavnej sťažnosti na ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy) zabezpečujú garantovanie práva generálneho prokurátora a špeciálneho prokurátora na spravodlivé konanie (čl. 46 ods. 1 ústavy) o ich veci týkajúcej sa rovného prístupu k verejnej funkcii (čl. 30 ods. 4 ústavy).

Procesnou garanciou je aj skutočnosť, že o odvolaní generálneho prokurátora alebo špeciálneho prokurátora rozhodujú dva ústavné orgány (národná rada a prezident).

K čl. IV (zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach)

K bodom 1 a 2 (§ 9 ods. 5, § 11 ods. 5 a § 12 ods. 6)

Predkladaná zmena právnej úpravy súvisí s rozšírením návrhovej legitimácie na rozpustenie politickej strany v § 17 ods. 1 zákona.

10

K bodu 3 (§ 17 ods. 1)

Navrhuje sa rozšíriť aktívna vecná legitimácia na podanie žaloby na rozpustenie politickej strany z generálneho prokurátora aj na vládu Slovenskej republiky (obdobne ako v Českej republike) a verejného ochrancu práv. V prípade, že politická strana bude porušovať ústavu, ústavné zákony, zákony a medzinárodné zmluvy a generálny prokurátor ostane nečinný a nevyužije svoje návrhové oprávnenie na rozpustenie politickej strany, takýto návrh tak budú môcť podať aj ďalšie subjekty.

K bodu 4

Z textu zákona sa vypúšťa neaktuálny odkaz vrátane poznámky pod čiarou na už neexistujúce ustanovenie § 14 ods. 2 písm. e) zákona o prokuratúre.

K čl. V (zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok)

K bodu 1 (§ 14 písm. s)

S ohľadom na vysoký stupeň nebezpečnosti a špeciálny subjekt páchateľa sa navrhuje, aby o trestných činoch prokurátorov spáchaných pri výkone ich funkcie v prvom stupni konal a rozhodoval Špecializovaný trestný súd. Z toho vyplýva aj príslušnosť Úradu špeciálnej prokuratúry v týchto veciach vykonávať dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní.

K bodu 2 (§ 363 ods. 1)

Navrhuje sa zásadne obmedziť okruh rozhodnutí, ktoré môže generálny prokurátor preskúmať postupom podľa § 363 Trestného poriadku, a to len na právoplatné rozhodnutia policajta alebo prokurátora o postúpení veci, o zastavení trestného stíhania, o podmienečnom zastavení trestného stíhania, o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného a o prerušení trestného stíhania, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon.

Predmetom mimoriadneho prieskumu generálneho prokurátora budú len také meritórne rozhodnutia policajta alebo prokurátora, ktoré smerujú k skončeniu trestnej veci inak ako podaním obžaloby alebo nezákonné rozhodnutie o prerušení trestného konania, ktoré taktiež vytvára neoprávnenú prekážku ďalšieho postupu v trestnom konaní.

Týmto obmedzením sa naplní atribút mimoriadnosti opravného prostriedku zrušenia právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní a súčasne sa tým zabráni obchádzaniu zákazu negatívnych pokynov upraveného v zákone o prokuratúre.

K bodu 3 a 9 (§ 363 ods. 2 a § 366 ods. 2)

Vypúšťa sa právna úprava, podľa ktorej môže generálny prokurátor zrušiť aj chybné konanie, ktoré predchádzalo zrušovanému nezákonnému rozhodnutiu. To z dôvodu, že predchádzajúce nezákonné konanie ako také zrušiť nemožno.

11

K bodom 4 a 7 (§ 364 ods. 1, ods. 4)

Za účelom zdôraznenia princípu právnej istoty právoplatných rozhodnutí a skutočnosti, že ide o mimoriadny opravný prostriedok sa navrhuje skrátiť nie len lehotu na podanie návrhu na postup podľa § 363 Trestného poriadku z doterajších troch mesiacov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia na 10 pracovných dní, ale aj lehotu na vydanie rozhodnutia generálneho prokurátora zo šiestich mesiacov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia na dva mesiace.

K bodom 5 (§ 364 ods. 2)

Vzhľadom na podstatné obmedzenie okruhu uznesení, ktoré môže byť zrušené postupom podľa § 363 Trestného poriadku, sa návrhové oprávnenie ponecháva z doterajšieho okruhu aktívne legitimovaných osôb len poškodenému. Toto návrhové oprávnenie bude podmienené splnením podmienky podania riadneho opravného prostriedku alebo zrušením prvostupňového rozhodnutia a vydaním rozhodnutia v neprospech poškodeného nadriadeným orgánom.

K bodu 6 (§ 364 ods. 3 a § 366 ods. 1)

V rámci právnej úpravy zrušenia právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní sa navrhuje vypustenie rozlišovania rozhodnutí vydaných „v prospech“ alebo v „neprospech“ obvineného. Toto rozlišovanie vzhľadom na podstatné obmedzenie okruhu právoplatných rozhodnutí, ktoré možno týmto postupom preskúmať, stratilo význam.

K bodu 8 (§ 365 ods. 1)

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s obmedzením okruhu osôb oprávnených podať návrh na postup podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku.

K bodu 10 (§ 371 ods. 1 písm. m)

Legislatívno-technická úprava.

K čl. VI (zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok)

K bodom 1 až 4

Navrhované zmeny ustanovení Správneho súdneho poriadku sa týkajú výlučne žaloby na rozpustenie politickej strany a reflektujú zmenu právnej úpravy zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach spočívajúcu v rozšírení subjektov oprávnených podať žalobu na rozpustenie politickej strany o vládu Slovenskej republiky a verejného ochrancu práv.

12

K čl. VII (zákon č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky)

K bodu 1 (§ 16 písm. a)

Návrhové kvórum poslancov národnej rady na podanie disciplinárneho návrhu proti generálnemu prokurátorovi sa namiesto troch pätín stanovuje na jednu pätinu s cieľom zosúladiť uvedenú právnu úpravu s návrhovým kvórom poslancov národnej rady na odvolanie generálneho prokurátora upraveným v § 124 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

K bodu 2 (§ 16 písm. c)

Okruh oprávnených subjektov na podanie disciplinárneho návrhu voči prokurátorom sa rozširuje o ministra spravodlivosti, čo korešponduje s oprávnením ministra spravodlivosti podať disciplinárny návrh aj voči sudcom, ktorých inštitucionálna samostatnosť je významne vyššia ako je tomu u prokurátorov.

K bodu 3 (§ 36 ods. 3)

V súvislosti s prijatím právnej úpravy § 189 ods. 5 v zákone o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry sa ukladá predsedovi disciplinárneho senátu povinnosť upovedomiť Kanceláriu prezidenta Slovenskej republiky aj o právoplatnom rozhodnutí, ktorým bol generálny prokurátor uznaný vinným zo spáchania disciplinárneho previnenia, ktoré nie je zlučiteľné s výkonom funkcie generálneho prokurátora. V takom prípade prezident Slovenskej republiky odvolá generálneho prokurátora aj bez návrhu národnej rady.

K bodu 4 (§ 36 ods. 4)

Do § 36 sa dopĺňa nový odsek 4, ktorým sa ukladá predsedovi disciplinárneho senátu povinnosť upovedomiť národnú radu o právoplatnom disciplinárnom rozhodnutí o spáchaní disciplinárneho činu nezlučiteľného s výkonom funkcie generálneho prokurátora, ak sa nejedná o prípad podľa predchádzajúceho bodu. Rovnaká povinnosť vzniká aj v prípade vydania právoplatného disciplinárneho rozhodnutia o disciplinárnom previnení nezlučiteľnom s výkonom funkcie špeciálneho prokurátora. Tieto povinnosti sa upravujú vzhľadom na oprávnenie národnej rady odvolať daných prípadoch generálneho prokurátora a špeciálneho prokurátora z funkcie podľa § 8 ods. 3 písm. g) zákona o prokuratúre a § 24aa ods. 3 písm. g) zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry.

K bodu 5 (§ 39 ods. 4 písm. a)

Ustanovenie o výkone disciplinárneho rozhodnutia o odvolaní z funkcie prezidentom Slovenskej republiky sa dopĺňa o odvolanie generálneho prokurátora, ak tento bol uznaný vinným zo spáchania disciplinárneho previnenia, ktoré nie je zlučiteľné s výkonom funkcie generálneho prokurátora a na odvolanie z funkcie nie je potrebný návrh národnej rady (§ 189 ods. 5 zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry).

K čl. VIII

Navrhuje sa nadobudnutie účinnosti na 1. decembra 2022.