zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov za obmedzovací prostriedok.
§ 6d odsek 7: Ak už je nutné použiť obmedzovací prostriedok t.j. že sa nedala situácia zvládnuť miernejšou možnosťou (ods. 6), má sa zvážiť závažnosť klinického stavu a aktuálna situácia pri voľbe spôsobu použitia obmedzovacieho prostriedku. Vtedy sa má vybrať najmiernejší spôsob. Aj napriek tomu, že sa vymedzuje, že použitie obmedzovacieho prostriedku nie je metóda (spôsob) poskytovania zdravotnej starostlivosti, ale len bezpečnostné opatrenie (ods. 1), návrh zákona explicitne zakazuje, aby použitie obmedzovacieho prostriedku slúžilo na zľahčovanie poskytovania zdravotnej starostlivosti alebo na zvládnutie bežného nepokoja pacienta. Dané ustanovenie reflektuje aj judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý sa v niekoľkých prípadoch zaoberal používaním obmedzovacích prostriedkov a vymedzil, za akých okolností predstavuje ich nesprávne používanie porušenie Dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu. Podľa súdu obmedzenie násilného pacienta, predstavujúceho nebezpečenstvo pre seba či ostatných, má byť použité len vo výnimočných a nevyhnutných prípadoch. Používanie obmedzovacích prostriedkov nie je liečebný postup, ale je to použitie sily, preto sú bezpečnostným opatrením a nemajú terapeutické zdôvodnenie.
§ 6d odsek 8: Aby nedošlo k degradácii a k zahanbeniu pacienta, návrh upravuje povinnosť zamedziť prítomnosti iných pacientov pri použití prostriedku.
§ 6d odsek 9: Súbežné použitie obmedzovacích prostriedkov nie je v zásade žiaduce. Preto návrh zákona sprísňuje podmienky súbežného použitia obmedzovacích prostriedkov.
§ 6d odsek 10: Presne sa vymedzuje, kto je oprávnený nariadiť použitie obmedzovacieho prostriedku a kto ho môže vykonať. Vzhľadom na druhy ústavných zdravotníckych zariadení, v ktorých je možné použiť prostriedky (ods. 1), sa vymedzuje, že použitie obmedzovacieho prostriedku nariaďuje len lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore psychiatria, detská psychiatria a medicína drogových závislostí. Keďže v praxi sa v zdravotníckom zariadení okrem lekárov so špecializáciou nachádza ajveľa lekárov v špecializačnej príprave, ktorí taktiež slúžia nočné služby, môže nariadiť použitie obmedzovacieho prostriedku aj lekár v špecializačnej príprave.
§ 6d odsek 11: Nadužívaniu použitia prostriedku má brániť vyjadrenie princípu časovej nevyhnutnosti, ktorý je ukotvený v odseku 1. V odseku 11 sa tento princíp rozvíja detailnejšie a to tak, že pacient obmedzený použitím obmedzovacieho prostriedku musí byť pravidelne monitorovaný najmenej však každých 20 minút. Ďalej platí povinnosť pri každej kontrole prehodnocovať nevyhnutnosť ďalšieho použitia obmedzovacieho prostriedku.
§ 6d odsek 12: Zavádzajú sa bližšie podmienky pre plnenie informačnej povinnosti lekára o účele a povahe obmedzovacieho prostriedku vo vzťahu k pacientovi. Návrh reaguje aj na osobitosti prípadu najmä pokiaľ ide o čas informovania: V praxi sa totiž často stáva, že keď dôjde k použitiu obmedzovacieho prostriedku je pacient v stave, kedy na základe svojho zdravotného stavu (manická epizóda, záchvat agresivity,a pod.) nie je objektívne schopný porozumieť účelu a povahe použitiaobmedzovacích prostriedkov. Z tohto dôvodu sa informačná povinnosť ukladá aj v priebehu