D ô v o d o v á s p r á v a
A.Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Slovenskej republiky z klubu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za stranu Sloboda a Solidarita.
Návrh zákona vychádza z programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, ktoré obsahuje zámer zlepšiť legislatívu v oblasti majetkových práv, týkajúcu sa osôb žijúcich v spoločnej domácnosti. Cieľom návrhu zákona je ukotvenie inštitútu partnerského spolužitia v slovenskom právnom poriadku. Návrh je koncipovaný ako rodovo neutrálny, to znamená, že umožňuje uzatvorenie partnerského spolužitia tak medzi dvoma osobami rôzneho pohlavia (druh a družka), ako aj medzi osobami rovnakého pohlavia. V nadväznosti na tento novozavádzaný inštitút sa zavádzajú určité oprávnenia v prospech spolužijúcich partnerov v oblasti dedenia, informovanosti o zdravotnom stave, ako aj pri nároku na ošetrovné (známe pod bývalou skratkou OČR) a v ďalších situáciách, týkajúcich sa majetkových a iných práv spolužijúcich partnerov.
Existencia neformálnych zväzkov tak medzi mužmi a ženami, ako aj medzi osobami rovnakého pohlavia je objektívna skutočnosť, ktorá tu vždy bola a bude bez ohľadu na jej legislatívne ukotvenie. V prípade osôb rôzneho pohlavia ide v mnohých prípadoch o dlhodobé a stabilné zväzky, kedy tieto osoby necítia potrebu potvrdzovať svoj vzťah manželským sľubom. Osoby rovnakého pohlavia žijúce v dlhodobých a stabilných zväzkoch nemajú v súčasnej dobe možnosť upraviť svoj vzťah právnym inštitútom, ktorý by zabezpečil ich vzťahu právnu ochranu. Náš právny poriadok aj dnes pozná neurčitý a písomne nezachytiteľný inštitút „osoby žijúcej v spoločnej domácnosti“, ktorý je napríklad v súvislosti s dedením veľmi ťažké dokazovať. Navyše osoba žijúca v spoločnej domácnosti nemusí byť vonkoncom so zomretým emočne spätá. Návrh zákona zakladá poskytnutie minimálnych občianskoprávnych nárokov v oblasti vzniku bezpodielového spoluvlastníctva, dedenia, ako aj určitých oprávnení vo vzťahu k prístupu k zdravotnej dokumentácii, či nároku na vdovský a vdovecký dôchodok a nároku na ošetrovné.
Predložený návrh zákona neutrálny vplyv na rozpočet verejnej správy (mierne negatívny vplyv sa predpokladá len na hospodárenie Sociálnej poisťovne), nemá negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, pozitívny sociálny vplyv, nemá negatívny vplyv na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona rovnako nemá vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a ani na služby verejnej správy na občana.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
B. Osobitná časť
K čl. I
K bodu 1
V čl. I sa novelizuje Občiansky zákonník. Navrhuje sa doplnenie nového § 8a, ktorým sa definujú životné zväzky, medzi ktoré budú podľa navrhnutej úpravy patriť i) manželstvo a ii) partnerské spolužitie. Zatiaľ čo pri manželstve návrh odkazuje na súčasnú úpravu v zákone o rodine, podrobnosti o vzniku a zániku novo navrhovanom inštitúte partnerského spolužitia upravené priamo v § 8a. Návrh je koncipovaný ako rodovo neutrálny, to znamená bez ohľadu na pohlavie partnerské spolužitie bude určené párom rovnakého pohlavia, aj párom rôzneho pohlavia. Na účely Občianskeho zákonníka a ďalších právnych predpisov sa pre účastníkov partnerského spolužitia zavádzajú pojmy „spolužijúci partner“, resp. “spolužijúca partnerka“.
Predpokladom spôsobilosti uzatvoriť partnerské spolužitie je plnoletosť, neexistencia manželského stavu u jednej alebo druhej osoby plánujúcej uzatvoriť partnerské spolužitie a taktiež neexistencia pokrvnej príbuznosti, ktorá sa bude preukazovať rodnými listami oboch osôb odhodlaných uzatvoriť partnerské spolužitie. Zároveň sa stanovuje, že jedna osoba nemôže mať v jednom okamihu uzatvorené viac ako jedno partnerské spolužitie.
Z formálnoprocesného hľadiska pre uzatvorenie partnerského spolužitia návrh predpokladá spísanie prejavu vôle uzatvoriť partnerské spolužitie do notárskej zápisnice. V prospech notárskej zápisnice svedčí skutočnosť, že pre notárske zápisnice je dnes vybudovaný register, teda návrh si nevyžiada dodatočné náklady na vybudovanie ďalšieho informačného systému, samostatného „registra partnerských spolužití“.
Zánik partnerského spolužitia je koncipovaný ako dvojstranný úkon oboch spolužijúcich partnerov alebo jednostranný úkon jedného z nich. Partnerské spolužitie tiež zaniká uzatvorením manželstva, keďže jeho zmyslom nie je (v prípade párov rôzneho pohlavia) súbeh s manželstvom, ale alternácia manželstva a návrh tiež ako jeden z predpokladov spôsobilosti uzatvoriť partnerské spolužitie uvádza neexistenciu manželstva.
K bodu 2
Podľa § 15 Občianskeho zákonníka „po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jej osobnosti manželovi a deťom, a ak ich niet, jeho rodičom“. Navrhuje sa doplniť medzi osobami oprávnené uplatňovať právo na ochranu osobnosti po smrti fyzickej osoby aj spolužijúcich partnerov.
K bodu 3
Navrhuje sa doplniť spolužijúcich partnerov medzi blízke osoby v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka.
K bodom 4, 5, 11 a 13
Navrhuje sa doplnenie právnej úpravy bezpodielového spoluvlastníctva; toto bezpodielového spoluvlastníctvo, ktoré podľa doterajšej úpravy mohlo vzniknúť len medzi manželmi, sa rozširuje aj na partnerov tvoriacich partnerské spolužitie. (body 4 a 5)
Bod 11 predstavuje súvisiacu legislatívno-technickú úpravu v ustanovení týkajúcom sa zmeny poistenia pri zániku bezpodielového vlastníctva (§ 805).
Zároveň sa návrh zákona v prechodných ustanoveniach (novo navrhovaný § 879x) vysporiadava aj s pojmom „bezpodielové spoluvlastníctvo manželov“, ktoré sa nachádza vo všeobecne záväzných právnych predpisoch naprieč celým právnym poriadkom; pre tento pojem sa zavádza fikcia, že sa ním rozumie „bezpodielové spoluvlastníctvo“ a zároveň všade, kde sa v súvislosti s bezpodielovým spoluvlastníctvom používa pojem „manžel“, manželka“ alebo „manželstvo“ vo všetkých tvaroch, rozumie sa tým aj „spolužijúci partner“, „spolužijúca partnerka“ alebo „partnerské spolužitie“ v príslušnom tvare. (bod 13)
K bodom 6 až 9
Navrhuje sa doplnenie ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúceho pravidlá dedenia pre jednotlivé dedičské skupiny 473 475), pričom jednotlivé ustanovenia vzťahujúce sa na manžela/manželku návrh zákona rozširuje o spolužijúceho partnera, resp. spolužijúcu partnerku.
K bodu 10
Podľa súčasnej právnej úpravy môže spoločný nájom pri družstevnom byte vzniknúť len medzi manželmi 700 ods. 3). Navrhuje sa, aby mohol vzniknúť aj medzi spolužijúcimi partnermi.
K bodu 12
Vzhľadom na úpravu práv a povinností medzi spolužijúcimi partnermi, je potrebné upraviť aj rozsah osôb oprávnených prijať plnenie z poistnej zmluvy po smrti poisteného, ak nie je oprávnená osoba v čase poistnej udalosti určená alebo ak nenadobudne právo na plnenie. Toto právo v uvedenej situácii podľa súčasnej úpravy nadobúda manžel poisteného, a ak ho niet, deti poisteného 817 ods. 2). Navrhuje sa doplniť, že rovnako ako manžel poisteného môže toto právo nadobudnúť spolužijúci partner poisteného.
K čl. II
V čl. II sa novelizuje zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
V bode 1 sa rozširuje okruh osôb, ktoré považované za zodpovedného zástupcu fyzickej osoby podnikateľa, prostredníctvom ktorej zabezpečuje odborné vykonávanie činnosti počas prevádzkovania živnosti (§ 11 ods. 1), o spolužijúceho partnera.
V § 13 živnostenského zákona sa upravuje pokračovanie v živnosti po úmrtí fyzickej osoby (živnostníka). do skončenia dedičského konania môžu v živnosti po smrti živnostníka pokračovať jeho dedičia a za určitých okolností pozostalý manžel aj v prípade, že nie je dedičom. Ide o situáciu, ak je pozostalý manžel spoluvlastníkom majetku používaného na prevádzkovanie živnosti, alebo ak v živnosti nepokračujú dedičia. Navrhuje sa, aby za rovnakých okolností mohol v živnosti po zosnulom spolužijúcom partnerovi pokračovať pozostalý spolužijúci partner (body 2 a 3).
Kým ostatní dedičia povinní do šiestich mesiacov po skončení dedičského konania získať vlastné živnostenské oprávnenie, inak nemôžu v živnosti pokračovať, pozostalý manžel, ktorý bol spoluvlastníkom majetku používaného na prevádzkovanie živnosti alebo ktorý tento majetok alebo podiel na ňom dedičstvom nadobudol, môže pokračovať v živnosti aj po tejto lehote na základe živnostenského oprávnenia poručiteľa 13 ods. 5 a 6). Navrhuje sa, aby rovnakú možnosť ako pozostalý manžel mal aj pozostalý spolužijúci partner (bod 4).
V bode 5 sa pozostalému spolužijúcemu partnerovi, ktorý je podnikateľom, rovnako ako manželovi stanovuje povinnosť oznámiť živnostenskému úradu obchodné meno a ďalšie zákonom vyžadované údaje (§ 13 ods. 7).
V bode 6 sa upravuje ustanovenie o zániku živnostenského oprávnenia v nadväznosti na stanovenie možnosti spolužijúceho partnera pokračovať v živnosti (§ 57 ods. 2).
K čl. III
Článkom III sa novelizuje zákon č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. V záujme prehľadnosti sa navrhuje, aby notár, ktorý spísal zápisnicu, ktorou sa zrušuje partnerské spolužitie, túto skutočnosť vyznačil pri notárskej zápisnici, na základe ktorej partnerské spolužitie vzniklo, informáciu o spísaní a uložení tejto notárskej zápisnice formou poznámky v registri listín. Zároveň sa stanovuje že táto informácia musí byť zobrazená pri elektronickom vyhľadaní údajov o notárskej zápisnici notárskej zápisnice. Zabezpečí sa tým, že pri vyhľadaní notárskej zápisnice, ktorou sa založilo partnerské spolužitie, sa zároveň zobrazí aj informácia o tom, že toto partnerské spolužitie zaniklo. Pomôže to pri dokazovaní existencie partnerského spolužitia ku dňu smrti jedného zo spolužijúcich partnerov v prípade dedenia alebo nahliadania do zdravotnej dokumentácie.
K čl. IV
Článkom IV sa novelizuje zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.
K bodu 1
V § 35 ods. 1 Zákonníka práce upravené peňažné nároky po smrti zamestnanca. Tie smrťou zamestnanca nezanikajú. Mzdové nároky z pracovného pomeru prechádzajú do štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku postupne priamo na jeho manžela, deti a rodičov, ak s ním žili v čase smrti v domácnosti. Navrhuje sa doplniť, že tieto nároky prechádzajú aj na spolužijúceho partnera, ak zosnulý zamestnanec žil v životnom partnerstve.
K bodu 2
V § 40 ods. 5 sa rozširuje definícia rodinného príslušníka. Za rodinného príslušníka sa na účely Zákonníka práce považuje „manžel, vlastné dieťa, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení, rodič zamestnanca, súrodenec zamestnanca, manžel súrodenca zamestnanca, rodič manžela, súrodenec manžela, prarodič zamestnanca, prarodič jeho manžela, vnuk zamestnanca a iná osoba, ktorá so zamestnancom žije spoločne v domácnosti“ 40 ods. 5). Navrhuje sa rozšírenie definície tak, aby okrem manžela sa definícia týkala aj spolužijúceho partnera.
V § 141 Zákonníka práce upravené dôležité osobné prekážky v práci. Jednou z nich je sprevádzanie „rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie“ (§ 141 ods. 2 písm. c) bod 1).
K bodom 3 a 4
Dôležitou osobnou prekážkou v práci je voľno pri úmrtí rodinného príslušníka, pričom ustanovenie § 141 ods. 2 písm. d) Zákonníka práce v jednotlivých bodoch rozlišuje dĺžku a účel voľna podľa toho, o akého rodinného príslušníka ide.
V novelizačnom bode 3 sa navrhuje sa, aby sa zamestnancovi pri úmrtí spolužijúceho partnera poskytovalo pracovné voľno s náhradou mzdy na dva dni a na ďalší deň na účasť na pohrebe týchto osôb rovnako, ako sa zamestnancovi poskytuje pri úmrtí manžela alebo dieťaťa (§ 141 ods. 2 písm. d) bod 1).
V § 141 ods. 2 písm. d) bod 2 sa určuje „pracovné voľno s náhradou mzdy na jeden deň na účasť na pohrebe rodiča a súrodenca zamestnanca, rodiča a súrodenca jeho manžela, ako aj manžela súrodenca zamestnanca a na ďalší deň, ak zamestnanec obstaráva pohreb týchto osôb“. Navrhuje sa doplniť, že takéto voľno sa zamestnancovi poskytuje aj na účasť na pohrebe rodiča a súrodenca jeho spolužijúceho partnera a na účasť na pohrebe spolužijúceho partnera zamestnancovho súrodenca (novelizačný bod 4)
V § 141 ods. 2 písm. d) bod 3 sa určuje „pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň, na účasť na pohrebe prarodiča alebo vnuka zamestnanca, alebo prarodiča jeho manžela, alebo inej osoby, ktorá síce nepatrí k uvedeným príbuzným, ale žila so zamestnancom v čase úmrtia v domácnosti, a na ďalší deň, ak zamestnanec obstaráva pohreb týchto osôb“. Navrhuje sa doplniť, že takéto voľno sa zamestnancovi poskytuje aj na účasť na pohrebe prarodiča jeho spolužijúceho partnera. (novelizačný bod 4)
K čl. V
Článkom V sa novelizuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
V novelizačnom bode 1 sa nárok na úrazové dávky po zamestnancovi, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu priznáva aj jeho pozostalému spolužijúcemu partnerovi, resp. pozostalej spolužijúcej partnerke (§ 17 ods. 3).
V novelizačnom bode 2 sa rozširuje okruh osôb, ktorým sa poskytuje ošetrovné ako dávka nemocenského poistenia o spolužijúceho partnera, resp. spolužijúcu partnerku (§ 39 ods. 1 písm. a)).
V novelizačnom bode 3 sa ustanovuje, že za dieťa sa na účely poskytovania ošetrovaného považuje okrem vlastného dieťaťa a dieťaťa manžela manželky aj dieťa spolužijúceho partnera alebo spolužijúcej partnerky (§ 39 ods. 3 písm. a)).
V novelizačnom bode 4 sa zavádza nárok na vdovský a na vdovecký dôchodok aj pre pozostalých partnerov v rámci partnerského spolužitia. Navrhnutá úprava v záujme legislatívnej úspornosti odkazuje na súčasnú úpravu vdovského a vdoveckého dôchodku 74 nový ods. 7) Výšku vdovského a vdoveckého dôchodku spolužijúcich partnerov sa navrhuje upraviť rovnakým spôsobom ako výšku vdovských a vdoveckých dôchodkov manželov v § 75 ods. 1 a 2 (novelizačný bod 5).
V novelizačných bodoch 6 a 7 sa navrhuje doplniť spolužijúceho partnera, resp. spolužijúcu partnerku poškodeného, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, medzi osoby, ktoré majú v nárok na jednorazové odškodnenie (§ 94 ods. 1 až 3).
V novelizačnom bode 8 sa navrhuje, aby mohli byť dávky sociálneho poistenia na písomnú žiadosť poberateľa dávky poukazované aj na účet spolužijúceho partnera za rovnakých podmienok, ako v prípade manželov (§ 117 ods. 2).
V novelizačnom bode 9 sa navrhuje o pozostalých spolužijúcich partnerov rozšíriť okruh osôb, na ktorých prechádza nárok na dávky sociálneho poistenia, ktoré sa stali splatné do smrti fyzickej osoby (§ 118 ods. 1 a 2).
K čl. VI
Článkom VI sa novelizuje zákon č. 576/2004 Z. z o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zmenou v § 25 ods. 1 písm. b) sa rozširuje okruh osôb, ktorým sa sprístupňujú údaje zo zdravotnej dokumentácie formou nahliadania do zdravotnej dokumentácie osoby po smrti tejto osoby, o spolužijúceho partnera, resp. spolužijúcu partnerku.
Zmenou v § 25 ods. 1 písm. d) sa o spolužijúceho partnera a spolužijúcu partnerku rozširuje okruh osôb, ktorým sa sprístupňujú údaje formou nahliadania do zdravotnej dokumentácie osoby, ktorá nie je vzhľadom na svoj aktuálny zdravotný stav schopná splnomocniť inú osobu na nahliadnutie do zdravotnej dokumentácie a nemá zákonného zástupcu, a to v nevyhnutnom rozsahu súvisiacom s jej aktuálnym zdravotným stavom.
K čl. VII
Článkom VII sa novelizuje zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v rámci podpory rodinného podnikania umožňuje vybranému okruhu príbuzných pracovať pre fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom (živnostník) alebo pre príslušným príbuzným vlastnenú jednoosobovú spoločnosť s ručením obmedzeným bez toho, aby sa takáto práca považovala za nelegálnu prácu, resp. nelegálne zamestnávanie. Takúto možnosť majú podľa súčasnej právnej úpravy príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel takéhoto živnostníka, resp. vlastníka spoločnosti s ručením obmedzeným. Podmienkou je, že ide o osobu dôchodkovo poistenú, poberateľa dôchodku, žiaka alebo študenta do 26 rokov. Navrhuje sa, aby za rovnakých podmienok mohol pracovať pre podnikateľa alebo spoločnosť s ručením obmedzeným aj spolužijúci partner podnikateľa alebo vlastníka spoločnosti s ručením obmedzeným.
K čl. VIII
Článkom VIII sa novelizuje zákon č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon o obetiach trestných činov priznáva postavenie obete trestného činu a obete násilného trestného činu vymedzenému okruhu príbuzných a ďalších osôb majúcich vzťah k osobe, ktorej bola trestným činom spôsobená smrť. Navrhuje sa medzi tieto osoby doplniť aj spolužijúceho partnera (body 1 a 2). V súvislosti s tým sa navrhuje do zákona doplniť, že pozostalý spolužijúci partner sa (rovnako ako iní pozostalí príbuzní a iné v zákone vymedzené osoby) nepovažuje za obeť násilného trestného činu, ak zomrelému spôsobili trestným činom smrť (bod 5). Navrhované doplnenia dôležité z dôvodu, že obete násilných trestných činov majú podľa zákona právo požiadať o odškodnenie.
Na účely zákona o obetiach trestných činov sa do vymedzenia trestných činov domáceho násilia navrhuje doplniť aj trestný čin spáchaný na spolužijúcom partnerovi alebo bývalom spolužijúcom partnerovi (bod 3). Toto doplnenie je dôležité z hľadiska ochrany a pomoci obetí trestných činov domáceho násilia, keďže aj trestné činy spáchané na spolužijúcich partneroch a bývalých spolužijúcich partneroch majú takýto charakter.
Na účely zákona o obetiach trestných činov sa za rodinného príslušníka obete navrhuje považovať aj spolužijúceho partnera (bod 4).
K čl. IX
Navrhuje sa nadobudnutie účinnosti zákona na 1. januára 2023.