ZÁKLADNÉ CHARAKTERISTIKY PARLAMENTOV  
ČLENSKÝCH ŠTÁTOV EURÓPSKEJ ÚNIE  
Parlamentný inštitút, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
Mgr. Petra Ďurinová, PhD. a PhDr. Natália Petranská Rolková, PhD.,  
Bratislava, jún 2022  
Vydala Kancelária NR SR ako svoju internú publikáciu.  
Publikácia slúži najmä pre poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a zamestnancov Kancelárie NR SR a nemôže v plnej miere nahrádzať právne alebo iné odborné  
poradenstvo v danej oblasti. Údaje použité v materiáli sú aktuálne k dátumu jeho zverejnenia. Zverejňovanie materiálu je možné iba so súhlasom odboru Parlamentný inštitút  
a autorov. Materiál neprešiel jazykovou úpravou.  
Iniciatívne materiály Parlamentného inštitútu nájdete na: https://www.nrsr.sk/web/?sid=nrsr/kancelaria/pi/oa/materialy/pm  
Anotácia  
Publikácia prináša prehľad o základných charakteristikách parlamentov členských štátov EÚ. Zameriava sa predovšetkým na počet členov  
jednotlivých parlamentov, ich funkčné obdobie a používaný volebný systém. V prípade dvojkomorových parlamentov predstavuje vzťahy oboch  
komôr, najmä pokiaľ ide o schvaľovanie legislatívy.  
Kľúčové slová  
parlament, unikameralizmus, bikameralizmus, dolná komora parlamentu, horná komora parlamentu  
Annotation  
The brochure provides an overview of the basic characteristics of the parliaments of the EU member states. It focuses mainly on the number of  
members of individual parliaments, their term of office and the electoral system used. In the case of bicameral parliaments, it presents the  
relationship between two chambers, in particular as regards the adoption of legislation.  
Key Words  
Parliament, unicameralism, bicameralism, lower chamber of Parliament, upper chamber of Parliament  
Počet a rozloženie jednokomorových a dvojkomorových parlamentov v Európe  
Štáty Európy  
39%  
61%  
Štáty EÚ  
44%  
56%  
Jednokomorové parlamenty  
Dvojkomorové parlamenty  
27  
17  
z toho v EÚ 15  
z toho v EÚ 12  
Informačná grafika Odboru Parlamentný inštitút K NR SR  
Stručný pohľad na unikameralizmus a bikameralizmus  
Zásadným aspektom rozlíšenia druhu parlamentného usporiadania je počet komôr zákonodarných zborov. Podľa neho sa rozlišujú dva  
základné typy parlamentov – jednokomorový (unikamerálny) a dvojkomorový (bikamerálny).  
Unikameralizmus čiže jednokomorovosť označuje typ parlamentu, ktorý tvorí len jedna komora prijatie rozhodnutia, respektíve zákona  
teda nie je závislé od jeho druhej časti, ale od ďalšej inštancie, zväčša od podpisu prezidenta, prípadne v sporných záležitostiach od rozhodnutia  
ústavného súdu. Tento koncept politického systému sa vyskytuje predovšetkým v unitárnych a kultúrne homogénnych štátoch, kde sa natoľko  
nevyžaduje zastúpenie rôznorodých sociálnych či záujmových skupín. Typ parlamentného usporiadania závisí tiež od historického vývoja štátu  
a spôsobu formovania zákonodarného zboru.  
Určitým opakom je bikameralismus – systém, keď sa parlament skladá z dvoch komôr, dolnej a hornej, väčšinou z poslaneckej snemovne  
a zo senátu ako kontrolného orgánu a poistky kvality prijímaných zákonov. Rozdiel medzi dvoma komorami parlamentu môžeme nájsť vo viacerých  
ich atribútoch, a to predovšetkým:  
vo formálnej nadradenosti dolnej komory;  
v spôsobe ustanovenia týchto komôr (druhá komora nemusí byť volená priamo – je to prípad Belgicka, Francúzska, Nemecka, Rakúska,  
Ruska, Slovinka; v Španielsku a Taliansku taktiež nie je časť hornej komory volená priamo);  
v počte členov oboch komôr;  
v dĺžke volebných období;  
v existencii inštitútu tzv. rozložených volieb (keď sa vo voľbách postupne obmieňa len časť členov komory – napríklad Česká republika).1  
1 MALOVÁ, D.; MICHÁLEK, L. 2004. Teoretický a komparatívny úvod do štúdia parlamentov. In: Malová, D. (ed.): Parlamentná demokracia. Parlamenty vo svete a na  
Slovensku. Bratislava: Univerzita Komenského, s. 30-58.  
5
Komory môžu byť rovnocenné tzn. symetrické (na prijatie zákona je potrebný súhlas oboch komôr), alebo vyvážené (asymetrické). Vo  
vyváženom bikameralizme má prvá komora posledné slovo.2 Dôležitosť komôr v prípade bikameralizmu možno preto klasifikovať na základe ich  
vzájomných kompetenčných vzťahov, resp. podľa relatívnej sily oboch komôr. Rozlišujeme potom tieto základné typy bikameralizmu:  
symetrický (obe komory majú rovnaké právomoci),  
mierne asymetrický (dolná komora nemôže prehlasovať veto hornej komory),  
úplne asymetrický (horná komora má minimálne právomoci).3  
Väčšina autorov a autoriek zaoberajúcich sa touto tému sa zhoduje na tom, že dolné komory parlamentu sú silnejšími komorami disponujúcimi  
väčším množstvom právomocí a privilégií. Napríklad horná komora parlamentu ČR – Senát PČR – sa jasne označuje za slabšiu. Zaraďuje sa medzi  
konzervatívne komory zákonodarnej korekcie so slabším postavením voči prvej komore – Poslaneckej snemovni (PS PČR).  
Na opačnej strane stojí Taliansko, u ktorého hovoríme o dokonalom symetrickom bikameralizme, keď sú obe komory navzájom nezávislé  
a majú rovnaké funkcie a právomoci. Zároveň sú právne predpisy prijaté, len ak ich odsúhlasia obe komory.  
Zhoda existuje aj na centrálnej téme výskumu bikameralizmu, ktorou by malo byt' samotné správanie sa vo vnútri jednotlivých komôr.  
Sledovať by sa pri tom mala hlavne tvorba politík. V tomto prípade sú dôležití tzv. „veto hráči“, teda to, či komory parlamentu môžu prijatie politiky  
zablokovať.4 Napríklad Senát ČR môže síce návrh zákona neschváliť a poslať na opätovné prerokovanie do PS PČR (dolnej komory), avšak tá má  
vždy konečné slovo a môže návrh zákona potvrdiť v pôvodnom znení aj napriek výhradám Senátu. Právo absolútneho veta má v istých prípadoch  
nemecká Spolková rada. Na posúdenie sily horných komôr je teda dôležité poznať ústavné právomoci dvojkomorových parlamentov.  
Prinášame podrobnejší pohľad na zloženie, spôsob kreovania a základné právomoci v legislatívnom procese všetkých parlamentov  
v členských štátoch Európskej únie – 15 jednokomorových (v tabuľke vyznačené modrou) a 12 dvojkomorových (žltou). U tých demonštrujeme  
odlišné typy bikameralizmov na základe ich symetrickosti (farebne rozlíšené), čo je dané najmä ústavnými pravidlami určujúcimi okrem iného ich  
vzájomné vzťahy.  
2 NIKODÝM, D. 2011. Druhá komora parlamentu - In: Právny obzor. Roč. 6/2011, s. 531-544. ISSN 0032-6984.  
3 LIJPHART, A.1999. Patterns of Democracy: Government Forms and Performance in Thirty-Six Countries. New Haven: Yale University Press.  
4 TSEBELIS, G.; MONEY, J.: Bicameralism, Cambridge University Press, 1997.  
6
Belgicko  
je federálna konštitučná monarchia s kráľom (hlavou štátu), premiérom (predsedom vlády). Rozhodovacie  
právomoci nie sú centralizované, ale rozdelené do troch úrovní vlády: federálna vláda, 3 jazykové spoločenstvá  
(flámske, francúzske a nemecké) a 3 regióny (Flámsko, Brusel – hlavné mesto a Valónsko). Z právneho hľadiska  
sú rovnocenné, každá však rozhoduje a nesie zodpovednosť v inej oblasti.  
Asymetrický  
bikameralizmus  
Federálny parlament  
Názov komory  
Horná komora  
150  
60  
Počet členov  
5 rokov  
pomerný  
5 rokov  
nepriamo volení  
Funkčné obdobie  
Volebný systém  
50 senátorov menovaných komunálnymi a regionálnymi  
parlamentmi  
10 senátorov kooptovaných na základe výsledkov volieb  
do Snemovne reprezentantov  
11 viacmandátových  
-
Počet obvodov  
18 rokov, občan, trvalý pobyt v krajine  
18 rokov, občan, trvalý pobyt v krajine  
Pasívne volebné právo  
(t. j. právo byť volený)  
Právo veta  
v ústavných záležitostiach áno  
áno  
áno  
v ústavných záležitostiach rovnocenné  
Posledné slovo  
v legislatívnom procese  
Federálnu zákonodarnú iniciatívu má jeden alebo viacerí členovia Snemovne reprezentantov, jeden alebo viacerí členovia Senátu alebo kráľ (v praxi  
ministri alebo štátni tajomníci). Existujú tri druhy federálnych legislatívnych postupov v závislosti od prerokúvaného právneho aktu. Pri prvom  
postupe má federálnu zákonodarnú právomoc iba Snemovňa reprezentantov (napr. udelenie štátneho občianstva; zákony týkajúce sa občianskoprávnej  
a trestnoprávnej zodpovednosti ministrov kráľa); v druhom prípade má Senát rovnaké právomoci ako Snemovňa reprezentantov (napr. revízia  
ustanovení v ústave; záležitosti, na ktorých musia nájsť zhodu obe komory na základe ústavy; zákony tykajúce sa zabezpečenia dodržiavania  
medzinárodných alebo nadnárodných záväzkov; zákony týkajúce sa štátnej rady; organizácia súdov a pod.). Pri treťom postupe, ktorý sa týka  
prerokúvania ústavou stanovených výnimiek, majú určité právomoci obe komory, ale konečné slovo má Snemovňa reprezentantov.  
7
Bulharsko  
je parlamentná republika. Predseda vlády (premiér) má najvyššiu výkonnú moc. Hlava štátu (prezident) plní najmä  
reprezentatívne úlohy a má obmedzené právo veta. Bulharsko je unitárny štát s centralizovanou štruktúrou.  
Pozostáva z 27 provincií a metropolitnej provincie hlavného mesta Sofia. Miestnych guvernérov vymenúva vláda.  
Unikameralizmus  
Parlament  
Názov komory  
240  
Počet členov  
4 roky  
pomerný  
Funkčné obdobie  
Volebný systém  
31 viacmandátových  
Počet obvodov  
21 rokov, občan, bez súdneho zákazu, nie je vo výkone trestu odňatia slobody  
Pasívne volebné právo  
(t. j. právo byť volený)  
Posledné slovo  
parlament  
v legislatívnom procese  
(keď sa parlament a hlava  
štátu nezhodnú)  
Každý poslanec Národného zhromaždenia alebo rady ministrov (člen vlády) má právo predložiť návrh zákona. Prezident môže návrh zákona  
parlamentu vetovať a vrátiť na jeho opätovné prerokovanie spolu s odvodnením jeho veta. Na opätovné schválenie vetovaného návrhu zákona je  
potrebná nadpolovičná väčšina všetkých členov Národného zhromaždenia. Takýto návrh zákona následne prezident vyhlási do siedmich dní od jeho  
prijatia.  
Ústavodarná iniciatíva patrí jednej štvrtine poslancov Národného zhromaždenia a prezidentovi. V Bulharsku existuje aj tzv. Veľké národné  
zhromaždenie, ktoré rozhoduje výlučne o návrhoch na zmenu ústavy, ktoré sa ho dotýkajú. Veľké národné zhromaždenie sa skladá zo 400 členov  
zvolených podľa platného volebného zákona. Bulharský parlament (Národné zhromaždenie) však môže slobodne meniť a dopĺňať všetky ustanovenia  
ústavy s výnimkou tých, ktoré patria do právomoci Veľkého národného zhromaždenia.  
8
Cyprus  
je prezidentská republika. Prezident je hlavou štátu aj vlády. Napriek tomu, že Cyprus pristúpil k Únii 1. mája 2004  
ako de facto rozdelený ostrov, do EÚ patrí celé jeho územie.  
Unikameralizmus  
Parlament  
Názov komory  
Počet členov  
80 / 56 (56 členov je volených grécko-cyperskými komunitami, zatiaľ čo 24 je volených turecko-cyperskými  
komunitami, tieto miesta sú momentálne neobsadené).  
5 rokov  
pomerný  
Funkčné obdobie  
Volebný systém  
6 viacmandátových obvodov  
Počet obvodov  
21 rokov, občan, spôsobilosť na právne úkony, nie je vo výkone trestu odňatia slobody  
Pasívne volebné právo  
(t. j. právo byť volený)  
Posledné slovo  
Ústavný / Najvyšší súd  
v legislatívnom procese  
(keď sa parlament a hlava  
štátu nezhodnú)  
Legislatívnou iniciatívou disponujú členovia parlamentu a ministri (členovia vlády). Pokiaľ ide o výkonno-legislatívne vzťahy, zákony prijaté  
parlamentom si vyžadujú aj súhlas hlavy štátu. Prezident je zároveň hlavou štátu aj vlády. Preto keď hlava štátu odmietne dať súhlas parlamentom  
prijatým právnym predpisom, vrátia sa do parlamentu na opätovné prerokovanie. Ak sa ani po opätovnom prerokovaní parlament a prezident  
nezhodnú na znení návrhu zákona, je postúpený ústavnému / najvyššiemu súdu, ktorý o ňom rozhodne.  
9
Česká republika  
Asymetrický  
bikameralizmus  
je parlamentná republika s predsedom vlády (premiérom) a hlavou štátu (prezidentom).  
Parlament  
Horná komora  
Názov komory  
Počet členov  
200  
81  
4 roky  
6 rokov  
Funkčné obdobie  
každé dva roky sa konajú voľby 1/3 Senátu  
väčšinový  
pomerný  
Volebný systém  
14 viacmandátových  
21 rokov, občan  
81 jednomandátových  
40 rokov, občan  
Počet obvodov  
Pasívne volebné právo  
(t. j. právo byť volený)  
Právo veta  
nie  
suspenzívne (odkladné) veto  
áno  
nie  
Posledné slovo  
v legislatívnom procese  
Každý Snemovňou schválený návrh zákona postupuje do Senátu. Ak Senát svojím uznesením návrh zákona zamietol, predseda Snemovne predloží  
návrh zákona znova Snemovni na hlasovanie na najbližšej schôdzi Snemovne. Najskôr môže byť návrh prerokovaný desať dní od doručenia uznesenia  
o zamietnutí. Snemovňa musí hlasovať o návrhu Senátom zamietnutého zákona znova. Podávanie pozmeňovacích návrhov nie je prípustné, rozprava  
je však možná. Pokiaľ pri hlasovaní vysloví Snemovňa súhlas nadpolovičnej (absolútnej) väčšiny všetkých poslancov, je zamietavé stanovisko Senátu  
prehlasované a zákon je prijatý. V opačnom prípade návrh zákona schválený nebol a jeho prerokúvanie sa končí.  
Ak Senát návrh zákona nezamietol, ale vrátil ho s pozmeňovacími návrhmi, hlasovanie o vrátenom návrhu prebieha v dvoch fázach – najprv sa  
hlasuje o návrhu zákona v znení schválenom Senátom, teda v znení zmien a doplnení. Návrh zákona je prijatý, ak ho schváli jednoduchá väčšina  
Snemovne, teda nadpolovičná väčšina prítomných poslancov. Ak sa tak nestane, hlasuje sa o návrhu zákona v znení, ktoré pôvodne schválila  
Snemovňa. Tento návrh potom musí byť prijatý absolútnou – nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov.  
10  
Dánsko  
je konštitučnou monarchiou, má zastupiteľský parlamentný systém s predsedom vlády (premiérom) a hlavou štátu  
(panovníkom), ktorý si oficiálne zachováva výkonnú moc, avšak plní výlučne reprezentatívne a protokolárne  
úlohy. Súčasťou kráľovstva sú aj dve autonómne krajiny, ktoré nie sú členmi EÚ: Faerské ostrovy a Grónsko.  
Unikameralizmus  
Parlament  
Názov komory  
179  
Počet členov  
4 roky  
pomerný  
Funkčné obdobie  
Volebný systém  
10 viacmandátových obvodov  
18 rokov, občan s právom voliť  
Počet obvodov  
Pasívne volebné právo  
(t. j. právo byť volený)  
Posledné slovo  
To sa v praxi nestáva.  
v legislatívnom procese  
(keď sa parlament a hlava  
štátu nezhodnú)  
Vládnuca panovníčka nemá praktickú politickú moc. Napriek tomu však podľa ústavy môže vyvinúť iniciatívu a predložiť do parlamentu návrhy  
zákonov a ďalšie opatrenia. V praxi sa to však nestáva a panovníčka/panovník nezasahuje do politického života ani nevyjadruje politické názory, aj  
keď vykonáva určité oficiálne funkcie spojené s politickým životom. Otvára zasadnutie parlamentu, podpisuje prijaté zákony a menuje predsedu  
vlády. Za normálnych okolností je to najmä vláda, ktorá predkladá návrhy zákonov, avšak podľa ústavy disponujú legislatívnou iniciatívou aj všetci  
poslanci parlamentu. Všetky prijaté zákony musia byť v súlade s ústavou. V praxi sa ešte nestalo, že by sa hlava štátu a parlament na prijatom zákone  
nezhodli.  
11  
Estónsko  
je parlamentná republika, predsedu vlády (premiéra) navrhuje prezident a schvaľuje parlament. Premiér zodpovedá  
za výkonnú moc, ktorá je zverená vláde. Hlavou štátu je prezident volený parlamentom alebo volebným kolégiom.  
Unikameralizmus  
Parlament  
Názov komory  
101  
Počet členov  
4 roky  
pomerný  
Funkčné obdobie  
Volebný systém  
12 viacmandátových obvodov  
21 rokov, občan s právom voliť  
Počet obvodov  
Pasívne volebné právo  
(t. j. právo byť volený)  
Posledné slovo  
Ústavný / Najvyšší súd  
v legislatívnom procese  
(keď sa parlament a hlava  
štátu nezhodnú)  
Právo zákonodarnej iniciatívy majú jednotliví poslanci a poslankyne parlamentu, parlamentná frakcia, parlamentné výbory, vláda, ale aj prezident  
pokiaľ ide o ústavné zákony. Parlament má tiež právomoc – na základe uznesenia prijatého väčšinou svojich členov – navrhnúť vláde, aby predložila  
návrh zákona, ktorý Riigikogu požaduje.  
Zákony prijaté parlamentom vyhlasuje prezident. Prezident môže odmietnuť vyhlásiť zákon prijatý parlamentom a do štrnástich dní od jeho prijatia  
parlamentom vrátiť zákon spolu s jeho odôvodneným na opätovné prerokovanie. Ak Riigikogu opäť prijme zákon, ktorý mu vrátil prezident bez  
zmeny, prezident zákon vyhlási alebo navrhne, aby bol zákon vyhlásený za protiústavný. Ak najvyšší súd vyhlási zákon za ústavný, prezident ho  
musí vyhlásiť.  
12  
Fínsko  
je parlamentná republika s predsedom vlády (premiérom) a hlavou štátu (prezidentom). Ústredná vláda sídli  
v Helsinkách a miestnu samosprávu uskutočňuje 311 obcí a miest. Krajina je rozdelená na 19 regiónov a 70  
subregiónov.  
Unikameralizmus  
Parlament  
Názov komory  
Počet členov  
200  
4 roky  
pomerný  
Funkčné obdobie  
Volebný systém  
Počet obvodov  
- 14 viacmandátových volebných obvodov (6 až 33 kresiel)  
- 1 jednomandátový volebný obvod (provincia Aland)  
18 rokov, občan  
Pasívne volebné právo  
(t. j. právo byť volený)  
Posledné slovo  
parlament  
v legislatívnom procese  
(keď sa parlament a hlava  
štátu nezhodnú)  
Návrh na prijatie zákona môže byť do parlamentu doručený prostredníctvom vládneho návrhu predloženého vládou alebo prostredníctvom poslaneckého návrhu  
predloženého členom/ členkou parlamentu. Legislatívne návrhy je možné predložiť počas schôdze parlamentu.  
Zákon prijatý parlamentom sa následne predloží na schválenie prezidentovi republiky. Prezident o ňom rozhodne o potvrdí ho do troch mesiacov od predloženia  
zákona. Prezident môže požiadať o vyjadrenie najvyššieho súdu alebo od najvyššieho správneho súdu k danému zákonu. Ak prezident zákon nepotvrdí, vráti sa  
na opätovné posúdenie do parlamentu. Ak ho parlament prijme bez podstatných zmien, nadobúda účinnosť aj bez potvrdenia prezidentom. Ak parlament neprijme  
zákon znova, považuje sa za neplatný. Ak prezident republiky nepotvrdí zákon v stanovenej lehote, bude bezodkladne zaradený na opätovné posúdenie  
v parlamente a následne môže byť parlamentnom prijatý bez podstatných zmien alebo zamietnutý. Rozhodnutie o takomto návrhu zákona sa prijíma v jednom  
čítaní, pričom je potrebná väčšina odovzdaných hlasov.  
Zákon ktorý bol potvrdený prezidentom alebo ktorý vstúpi do platnosti bez jeho potvrdenia, podpíše prezident republiky a kontrasignuje príslušný minister.  
13  
Francúzsko  
Symetrický  
bikameralizmus  
(nedokonalý)  
je poloprezidentská republika s predsedom vlády (premiérom), ktorého vymenúva prezident. Prezident je priamo volenou  
hlavou štátu. Územie Francúzska pozostáva z 18 správnych regiónov – z 13 metropolitných (t. j. kontinentálne Francúzsko)  
a z 5 zámorských regiónov.  
Parlament  
Horná komora  
Názov komory  
Počet členov  
577  
348  
5 rokov  
väčšinový dvojkolový  
6 rokov  
Funkčné obdobie  
Volebný systém  
nepriamo volení (približne 75 000 zástupcami voličov,  
ktorí sú vybraní zväčša z miestnych a regionálnych  
zastupiteľstiev)  
577 jednomandátových  
128 územných volebných obvodov (počet obsadzovaných  
kresiel závisí od počtu obyvateľov)  
24 rokov, občan  
Počet obvodov  
18 rokov, občan  
Pasívne volebné právo  
(t. j. právo byť volený)  
Právo veta  
áno  
áno  
áno  
nie  
Posledné slovo  
v legislatívnom procese  
Zákonodarnú iniciatívu v legislatívnom procese vo Francúzsku upravuje čl. 39 ods. 1 Ústavy. Všeobecne platí, že návrh zákona môže podať premiér a členovia  
parlamentu. Všetky návrhy zákonov sú prerokúvané postupne v dvoch komorách parlamentu za účelom prijatia identického textu. Definitívne prijatie zákona  
zahŕňa hlasovanie o jeho rovnakom znení. Návrh si takto obe komory medzi sebou „posúvajú“. Každá komora teda postupne prerokúva, pozmeňuje alebo odmieta  
text zákona prijatého druhou komorou. Tento proces sa končí v momente, keď jedna komora prijme bez zmeny text predtým schválený druhou komorou.  
Predmetom takéhoto „posúvania“ sú iba tie články, na ktorých zatiaľ nenastala zhoda medzi Senátom a Národným zhromaždením. V praxi sa v prípade  
pretrvávajúceho nesúhlasu (zvyčajne po dvoch čítaniach v každej z komôr) vytvára zmierovacia komisia, ktorú môže zvolať predseda vlády. Táto komisia je  
zmiešaná a paritná, stanovuje spoločný text návrhu, ktorý následne musí byť potvrdený každou komorou. V prípade neúspechu komisie môže vláda, po novom  
čítaní v každej z komôr, od Národného zhromaždenia požadovať definitívne rozhodnutie. Táto možnosť je síce narušením symetrického bikameralizmu, avšak  
umožňuje vyriešiť pretrvávajúci konflikt medzi dvoma komorami. Vzhľadom na to, že Národné zhromaždenie je volené vo všeobecných priamych voľbách, môže  
rozhodnúť ako posledná inštancia, má „posledné slovo“.  
14  
Grécko  
je parlamentná republika s predsedom vlády (premiérom), ktorý má najvyššiu politickú moc, a hlavou štátu  
(prezidentom), ktorý plní predovšetkým protokolárne úlohy. Výkonnú moc má vláda.  
Unikameralizmus  
Parlament  
Názov komory  
Počet členov  
300  
4 roky  
pomerný  
Funkčné obdobie  
Volebný systém  
Počet obvodov  
- 56 volebných obvodov, v ktorých sa obsadzuje 288 kresiel (48 viacmandátových a 8 jednomandátových)  
- 1 celoštátny viacmandátový volebný obvod, v ktorom sa obsadzuje zvyšných 12 kresiel  
25 rokov, občan s právom voliť  
Pasívne volebné právo  
(t. j. právo byť volený)  
Posledné slovo  
parlament  
v legislatívnom procese  
(keď sa parlament a hlava  
štátu nezhodnú)  
Právo predkladať návrhy zákonov má parlament a vláda. Legislatíva prijatá parlamentom si vyžaduje aj súhlas hlavy štátu (prezidenta). Prezident  
republiky následne buď vyhlási zákony prijaté parlamentom do jedného mesiaca od hlasovania alebo ich môže v tejto lehote zaslať späť na opätovné  
prerokovanie do parlamentu. V tomto prípade musí svoje rozhodnutie zdôvodniť.  
Vetovaný návrh zákona je bezodkladne zaslaný späť do parlamentu na opätovné prerokovanie. Veto hlavy štátu môže byť prelomené nadpolovičnou  
väčšinou všetkých členov parlamentu. Takýto zákon sa následne zverejňuje a vyhlasuje do desiatich dní od prelomenia prezidentovho veta (hlasovania  
v parlamente).  
15  
Holandsko  
Symetrický  
bikameralizmus  
(nedokonalý)  
je parlamentná konštitučná monarchia s predsedom vlády (premiérom) a hlavou štátu (panovníkom). Výkonnú moc má rada  
ministrov. Krajina je rozdelená na 12 provincií a 388 obcí.  
Parlament  
Názov komory  
150  
75  
Počet členov  
4 roky  
pomerný  
4 roky  
Funkčné obdobie  
Volebný systém  
nepriamo volení (12 krajskými radami a 3 volebnými  
radami z karibskej časti Holandska)  
12 územných obvodov podľa krajských rád a 3 územné  
obvody podľa volebných rád z karibskej časti Holandska  
18 rokov, občan  
19  
Počet obvodov  
18 rokov, občan  
Pasívne volebné právo  
(t. j. právo byť volený)  
Právo veta  
nie  
áno  
Legislatívu nemožno prijať, pokiaľ s ňou obe komory  
nesúhlasia.  
Legislatívu nemožno prijať, pokiaľ s ňou obe komory  
nesúhlasia.  
Posledné slovo  
v legislatívnom procese  
Ak vládny kabinet, či Snemovňa reprezentantov zastávajú názor, že je potrebné prijať nové právne predpisy, poveria štátnych zamestnancov  
vypracovaním návrhu zákona. O predložení návrhu zákona do parlamentu rozhoduje zhromaždenie všetkých ministrov - Rada ministrov. Ak Rada  
ministrov súhlasí, o návrhu zákona sa následne rokuje v parlamente. Kabinet však najskôr musí požiadať o jeho kontrolu Štátnu radu. Štátna rada  
kontroluje, či je návrh zákona dobre pripravený a nie je protiústavný. Po odporúčaní Štátnej rady sa zapracujú prípadné zmeny alebo doplnenia textu.  
Potom je návrh zákona predstavený v Snemovni reprezentantov prostredníctvom tzv. „Kráľovského posolstva“. Senát sa zameriava na  
uskutočniteľnosť nového zákona a zvažuje, či je návrh dobre koncipovaný. Senát návrh zákona nemôže meniť a dopĺňať, avšak má právo s návrhom  
nesúhlasiť. Napriek tomu, že Senát formálne môže iba odmietnuť alebo prijať legislatívu, v praxi má oveľa viac možností a jeho debaty sú dôležité.  
Pri súdnych sporoch môžu hrať úlohu vyhlásenia ministrov vlády v Senáte pri diskusiách o návrhoch právnych predpisov. Rozpravy v Senáte  
prispievajú aj k správnemu výkladu zákona. Senát ma v legislatívnom procese nezastupiteľnú úlohu nakoľko legislatívu nemožno prijať, pokiaľ s ňou  
nesúhlasia obe komory.  
16  
Chorvátsko  
je štát s republikovým zriadením. Výkonná moc a zastupovanie štátu doma i v zahraničí sú zverené predsedovi  
vlády (premiérovi) a hlave štátu (prezidentovi). Štruktúra vlády je založená na oddelení zákonodarnej, výkonnej  
a súdnej moci. Parlament má zákonodarnú moc a kontroluje aj činnosť exekutívy.  
Unikameralizmus  
Parlament  
Názov komory  
Počet členov  
151  
4 roky  
pomerný  
Funkčné obdobie  
Volebný systém  
Počet obvodov  
- 10 viacmandátových obvodov (po 14 kreslách) na území Chorvátskej republiky  
- 1 osobitný volebný obvod (3 kreslá) pre chorvátskych občanov s bydliskom v zahraničí  
- 1 celoštátny volebný obvod (8 kresiel) vyhradený pre autochtónne národnostné menšiny  
18 rokov, občan s právom voliť  
Pasívne volebné právo  
(t. j. právo byť volený)  
Posledné slovo  
Ústavný súd  
v legislatívnom procese  
(keď sa parlament a hlava  
štátu nezhodnú)  
Poslanci, politické kluby, parlamentné pracovné orgány a vláda sú oprávnení predkladať návrhy zákonov. Pri návrhoch na novelizáciu Ústavy  
Chorvátskej republiky, rokovací poriadok ani zákon neustanovujú konkrétne orgány alebo konkrétny počet poslancov potrebný na ich iniciovanie.  
Hlava štátu vyhlasuje zákony do ôsmich dní odo dňa ich prijatia parlamentom. Ak však prezident usúdi, že vyhlásený zákon nie je v súlade s ústavou,  
môže podať žalobu na preskúmanie ústavnosti tohto zákona Ústavnému súdu Chorvátskej republiky.  
17  
Írsko  
je parlamentná republika. Predsedu vlády (premiéra), ktorý má výkonnú moc, určí dolná poslanecká snemovňa (Dáil) a  
vymenúva prezident ako hlava štátu. Prezident má prevažne protokolárne právomoci.  
Írsko pozostáva z 26 grófstiev.  
Asymetrický  
bikameralizmus  
Parlament  
Horná komora  
60  
Názov komory  
Počet členov  
160  
5 rokov  
pomerný  
5 rokov  
nepriamo volení  
Funkčné obdobie  
Volebný systém  
43 členov volia z piatich odborných panelov (kultúra a  
vzdelávanie, poľnohospodárstvo, práca, priemysel  
a obchod, verejná správa) členovia súčasnej snemovne,  
odchádzajúceho senátu a grófskych zastupiteľstiev  
11 vymenúva nový predseda vlády  
6 volia vybrané univerzity  
39 viacmandátových (3 až 5 mandátov)  
21 rokov, občan  
41 viacmandátových  
21 rokov, občan  
Počet obvodov  
Pasívne volebné právo  
(t. j. právo byť volený)  
Právo veta  
áno  
áno  
nie  
nie  
Posledné slovo  
v legislatívnom procese  
Pred prijatím zákona musí jeho návrh schváliť dolná aj horná komora. O návrhu zákona iniciovanom členom dolnej komory sa diskutuje najskôr  
v dolnej komore. Ak dolná komora schváli návrh zákona, potom sa o ňom diskutuje v hornej komore. O návrhu zákona iniciovanom senátorom sa  
diskutuje najskôr v hornej komore a následne v dolnej komore. Ak dolná komora schváli návrh zákona, horná komora môže jeho prijatie oddialiť,  
nie však zastaviť. Ak horná komora zákon neschváli, plynie lehota 180 dní, po uplynutí ktorej návrh zákona zaniká. Dolná komora má však právomoc  
v rámci tejto lehoty prijať uznesenie, v ktorom vyhlási, že návrh zákona sa považuje za prijatý oboma komorami. Vládne návrhy zákonov iniciujú  
členovia vlády. Senátori nemôžu iniciovať rozpočtové zákony a zmeny v ústave. Tieto vzťahy definuje írska ústava z júla 1937.  
18  
Litva  
je parlamentná republika s predsedom vlády (premiérom) a hlavou štátu (prezidentom), ktorý menuje premiéra.  
Parlament je jednokomorový zákonodarný orgán. Krajina je rozdelená na 60 obcí s priamo volenými primátormi a  
starostami.  
Unikameralizmus  
Parlament  
Názov komory  
Počet členov  
141  
4 roky  
zmiešaný  
Funkčné obdobie  
Volebný systém  
Počet obvodov  
- 71 jednomandátových volebných obvodov  
- 1 celoštátny viacmandátový volebný obvod, v ktorom sa obsadzuje zvyšných 70 kresiel  
25 rokov, občan s právom voliť a trvalým bydliskom v Litve  
Pasívne volebné právo  
(t. j. právo byť volený)  
Posledné slovo  
parlament  
v legislatívnom procese  
(keď sa parlament a hlava  
štátu nezhodnú)  
Právom zákonodarnej iniciatívy disponujú členovia a členky parlamentu, prezident a vláda. Avšak právo legislatívnej iniciatívy majú aj občania  
Litovskej republiky. Ak 50 000 občanov Litovskej republiky, ktorí majú volebné právo, predloží parlamentu návrh zákona, parlament ho musí zvážiť.  
Zákony prijaté parlamentom nadobudnú platnosť po ich podpísaní a vyhlásení prezidentom, pokiaľ samotné zákony nestanovujú neskorší dátum  
nadobudnutia platnosti. Prezident môže do desiatich dní od prijatia zákona v parlamente zákon podpísať a oficiálne vyhlásiť alebo ho s odôvodnením  
vráti parlamentu na opätovné posúdenie. Ak parlamentom prijatý zákon nevráti späť, no nepodpíše ho v stanovenej lehote, zákon nadobudne platnosť  
po jeho podpísaní a úradnom vyhlásení predsedu parlamentu.  
V prípade prezidentovho veta, návrh zákona opätovne prerokuje parlament. Zákon prehodnotený parlamentom sa považuje za prijatý, ak sú prijaté  
zmeny a doplnky predložené prezidentom republiky, alebo ak za zákon hlasuje viac ako 1/2 všetkých členov parlamentu. Ak sa jedná o ústavný  
zákon, musia zaň znovu hlasovať najmenej 3/5 všetkých členov Seimasu. Prezident republiky musí takéto zákony podpísať do troch dní a okamžite  
ich vyhlásiť.  
19  
Lotyšsko  
je parlamentná republika s predsedom vlády (premiérom), ktorý vyberá ministrov, a hlavou štátu (prezidentom), ktorý plní  
najmä protokolárne úlohy a vymenúva predsedu vlády.  
Unikameralizmus  
Parlament  
Jednokomorový  
Názov komory  
100  
Počet členov  
4 roky  
pomerný  
Funkčné obdobie  
Volebný systém  
5 viacmandátových volebných obvodov (od 13 do 32 mandátov)  
21 rokov, občan  
Počet obvodov  
Pasívne volebné právo  
(t. j. právo byť volený)  
Posledné slovo  
parlament  
v legislatívnom procese  
(keď sa parlament a hlava  
štátu nezhodnú)  
Prácu parlamentu reguluje Predsedníctvo, ktoré je vždy zvolené na začiatku funkčného obdobia parlamentu. Pozostáva z piatich členov na čele  
s predsedom parlamentu. Predsedníctvo určuje vnútorné pravidlá a pracovné procedúry parlamentu, vyjadruje stanoviská k predkladaným  
dokumentom, a pripravuje program plenárnych schôdzí. Návrhy zákonov predkladá parlamentu, ktorý ich posunie výborom a určí gestorský výbor.  
Ten následne pripraví kvalifikovaný názor a doplňujúce poznámky a pošle ich Predsedníctvu, ktoré takýto návrh zákona zaradí do programu  
plenárneho zasadnutia. Tam sa následne uskutoční prvé čítanie, v ktorom sa diskutuje o jeho základných princípoch; môže sa deklarovať, že zákon  
je urgentný, návrh sa môže rovno schváliť alebo ho s pozmeňujúcimi návrhmi posunú späť gestorskému výboru na dopracovanie. Po preskúmaní  
návrhov a dopracovaní sa zákon rovnakým postupom rieši v druhom čítaní, v ktorom môže byť prijatý alebo zamietnutý, alebo môže byť posunutý  
do tretieho čítania, v ktorom prichádza na rad konečné hlasovanie. Pri kladnom výsledku je zákon odoslaný Predsedníctvu. To ho posunie  
prezidentovi, ktorý zákon zverejní vo vestníku (Latvijas Vestnesis). Prezident má podľa ústavy právo legislatívu iniciovať, pozdržať, prípadne vrátiť  
na opätovné posúdenie, avšak finálne rozhodnutie o zákone je v rukách parlamentu.  
20  
Luxembursko  
je parlamentná konštitučná monarchia (veľkovojvodstvo) s predsedom vlády (premiérom) a hlavou štátu (veľkovojvodom),  
ktorý má len formálne právomoci. Vláda má v rukách výkonnú moc.  
Unikameralizmus  
Parlament  
Názov komory  
60  
Počet členov  
5 rokov  
pomerný  
Funkčné obdobie  
Volebný systém  
4 viacmandátové volebné obvody (od 7 do 23 mandátov)  
18 rokov, občan, trvalý pobyt v krajine  
Počet obvodov  
Pasívne volebné právo  
(t. j. právo byť volený)  
Posledné slovo  
parlament  
v legislatívnom procese  
(keď sa parlament a hlava  
štátu nezhodnú)  
Zákonodarnú moc má poslanecká snemovňa. Tá schvaľuje zloženie vlády, ktorá sa skladá z ministerského predsedu a 12 ministrov. Ďalším dôležitým  
orgánom je Štátna rada s 21 členmi vymenovanými veľkovojvodom na doživotie. Veľkovojvoda má ako hlava štátu výkonnú moc. Zabezpečuje  
implementáciu zákonov a vydáva požadované nariadenia podľa článku 34 luxemburskej ústavy. Snemovňa prijíma zákony podľa procesných noriem  
stanovených ústavou a určených v jej rokovacom poriadku. Zdieľa právo na iniciatívu legislatívnych procesov s veľkovojvodom, ktorý si ho môže  
uplatniť prostredníctvom vlády. Vláda predkladá vládne návrhy zákona (projet de loi) veľkovojvodovi so žiadosťou o oprávnenie predložiť ich v jeho  
mene poslaneckej snemovni. Tá môže pristúpiť k záverečnému hlasovaniu až po oznámení stanoviska Štátnej rady. Podobne je to aj pri parlamentných  
návrhoch zákonov (proposition de loi), keď sa tieto dávajú najskôr na vyjadrenie vláde, a následne sa opäť prediskutujú v snemovni. V záverečnej  
fáze sa zákon prijíma v parlamente a formálne ho uzákoňuje veľkovojvoda. Veľkovojvoda však za zákony nie je zodpovedný, každý zákon, ktorý  
prijme, musí totiž podpísať tiež člen vlády, ktorý zaň preberie plnú zodpovednosť.  
21  
Maďarsko  
je parlamentná republika s predsedom vlády (premiérom), ktorý má výkonnú moc, a hlavou štátu (prezidentom),  
ktorý plní najmä reprezentatívne úlohy. Maďarsko sa delí na 19 žúp, Budapešť a 23 miest, ktoré majú župnú  
právomoc.  
Unikameralizmus  
Parlament  
Názov komory  
Počet členov  
199  
4 roky  
zmiešaný  
Funkčné obdobie  
Volebný systém  
väčšinový: 106 členov  
pomerný: 93 členov  
106 jednomandátových volebných obvodov  
1 celoštátny viacmandátový  
18 rokov, občan  
Počet obvodov  
Pasívne volebné právo  
(t. j. právo byť volený)  
Posledné slovo  
parlament  
v legislatívnom procese  
(keď sa parlament a hlava  
štátu nezhodnú)  
Legislatívu môže podľa kapitoly Národné zhromaždenie, čl. 6 ods. 1 ústavy z roku 2011 iniciovať prezident republiky, vláda, parlamentné výbory  
a ktorýkoľvek poslanec. Národné zhromaždenie má právomoc prijímať právne predpisy, väčšinu z nich jednoduchou väčšinou prítomných poslancov.  
Na zmenu a doplnenie ústavy, na niektoré rozhodnutia, ktoré sú v nej uvedené, na prijatie tzv. kardinálnych aktov a podobne, je potrebná dvojtretinová  
väčšina hlasov poslancov resp. prítomných poslancov. Legislatívny proces sa uskutočňuje v niekoľkých fázach: začína sa všeobecnou debatou na  
plenárnom zasadnutí, pokračuje detailnou diskusiou na rokovaní zainteresovaných výborov, ktoré svoje návrhy predkladajú legislatívnemu výboru.  
Odtiaľ sa návrh dostáva naspäť na plenárne zasadnutie, kde sa diskutuje o správach výborov a následne sa hlasuje.  
Predseda parlamentu podpisuje zákony, ktoré prijal parlament, a následne ich zašle prezidentovi republiky. Ak má prezident výhrady k ústavnosti  
niektorého ustanovenia zákona, môže ho predložiť ústavnému súdu, ktorý ho preskúma v prednostnom konaní. Ak prezident nevyužije túto možnosť,  
ale nesúhlasí so zákonom či s niektorým jeho ustanovením, alebo ak ústavný súd nevyhovie jeho námietke, môže jedenkrát vrátiť zákon spolu  
s pripomienkami parlamentu na opätovné prerokovanie. Ten ho prerokuje a znova hlasuje. Znova prijatý zákon prezident ratifikuje a zabezpečí jeho  
vyhlásenie do piatich dní.  
22  
Malta  
je parlamentná republika s predsedom vlády (premiérom) a hlavou štátu (prezidentom), ktorý plní najmä protokolárne úlohy.  
Krajina je rozdelená na päť regiónov.  
Unikameralizmus  
Parlament  
Názov komory  
Počet členov  
65 priamo volených, ďalší 3 členovia (dvaja dodatočne volení podľa ústavy a predseda ako člen ex officio),  
momentálne dokopy 67  
5 rokov  
pomerný  
Funkčné obdobie  
Volebný systém  
13 viacmandátových volebných obvodov (po 5 mandátov)  
18 rokov, občan  
Počet obvodov  
Pasívne volebné právo