DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona

s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2. Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 486/2013 Z. z. o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi v znení zákona č. 312/2020 Z. z.

3. Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:

a) v primárnom práve

-čl. 3, 28 až 33 a čl. 207 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 202, 07.06.2016) v platnom znení.

b) v sekundárnom práve

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 608/2013 z 12. júna 2013 o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi a zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1383/2003 (Ú. v. EÚ L 181, 29.06.2013), gestor: Ministerstvo financií SR,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 269, 10.10.2013) v platnom znení, gestor: Ministerstvo financií SR.

c) v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie

-rozsudok Súdneho dvora v spojených veciach C-446/09 a C-495/09, Koninklijke Philips Electronics NV proti Lucheng Meijing Industrial Company Ltd a iní a Nokia Corporation proti Her Majesty’s Commissioners of Revenue and Customs, [2011]

Výrok rozhodnutia:

Nariadenie Rady (ES) č. 3295/94 z 22. decembra 1994, ktoré stanovuje opatrenia týkajúce sa vstupu do spoločenstva a exportu a reexportu zo spoločenstva tovaru porušujúceho niektoré práva duševného vlastníctva, zmenené a doplnené nariadením Rady (ES) č. 241/1999 z 25. januára 1999 a nariadenie Rady (ES) č. 1383/2003 z 22. júla 2003, ktoré sa týka colného konania pri tovare podozrivom z porušovania niektorých práv duševného vlastníctva a opatrení, ktoré sa majú prijať pri tovare, u ktorého sa zistilo, že sa takéto práva porušili, sa majú vykladať v tom zmysle, že:

-tovar pochádzajúci z tretích štátov a predstavujúci napodobeninu výrobku chráneného v Európskej únii právom z ochrannej známky alebo kópiu výrobku chráneného v Únii autorským právom, s ním súvisiacim právom alebo dizajnom nemožno kvalifikovať ako „napodobeninu“ alebo „pirátsky tovar“ v zmysle

uvedených nariadení len na základe skutočnosti, že vstúpil na colné územie Únie v režime s podmienečným oslobodením od cla,

-tento tovar však môže predstavovať porušenie uvedeného práva a možno ho teda kvalifikovať ako „napodobeninu“ alebo „pirátsky tovar“, ak sa preukáže, že je určený na predaj v Európskej únii, pričom o takýto dôkaz ide najmä vtedy, ak sa preukáže, že uvedený tovar bol predmetom predaja zákazníkovi v Únii alebo ponuky na predaj, či reklamy určenej spotrebiteľom v Únii, alebo ak z dokumentov alebo korešpondencie týkajúcich sa tohto tovaru vyplýva, že sa plánuje presmerovanie tohto tovaru na spotrebiteľov Únie,

-aby mohol orgán, ktorý má právomoc na rozhodovanie vo veci samej, účinne preskúmať existenciu takéhoto dôkazu a ostatných skutočností predstavujúcich porušenie uplatňovaného práva duševného vlastníctva, colný orgán, ktorý rozhoduje o žiadosti o prijatie opatrenia, akonáhle disponuje dôkazmi umožňujúcimi podozrenie o existencii uvedeného porušenia, musí odložiť prepustenie tovaru alebo ho zadržať, a

-medzi tieto nepriame dôkazy môže patriť najmä skutočnosť, že miesto určenia tovaru nie je deklarované, hoci požadovaný režim s podmienečným oslobodením od cla taký údaj vyžaduje, ďalej neuvedenie presných alebo spoľahlivých informácií o totožnosti alebo adrese výrobcu alebo odosielateľa tovaru, nespolupracovanie s colnými orgánmi či zaistenie dokumentov alebo korešpondencie týkajúcich sa dotknutého tovaru, na základe ktorých sa možno domnievať, že môže dôjsť k presmerovaniu tohto tovaru na spotrebiteľov v Európskej únii.

-rozsudok Súdneho dvora vo veci C-93/08, Schenker SIA proti Valsts ieņēmumu dienests, [2009]

Výrok rozhodnutia:

Začatie zjednodušeného postupu, so súhlasom držiteľa práva duševného vlastníctva a dovozcu, podľa článku 11 nariadenia Rady (ES) č. 1383/2003 z 22. júla 2003, ktoré sa týka colného konania pri tovare podozrivom z porušovania niektorých práv duševného vlastníctva a opatrení, ktoré sa majú prijať pri tovare, u ktorého sa zistilo, že sa takéto práva porušili, nezbavuje príslušné vnútroštátne orgány práva uložiť osobám zodpovedným za dovoz takéhoto tovaru na colné územie Európskeho spoločenstva „sankciu“ v zmysle článku 18 tohto nariadenia, akou je správna pokuta.

-rozsudok Súdneho dvora vo veci C-405/03, Class International BV proti Colgate-Palmolive Company a iní, [2005]

Výrok rozhodnutia:

1.Článok 5 ods. 1 a 3 písm. c) prvej smernice Rady 89/104/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok a článok 9 ods. 1 a 2 písm. c) nariadenia Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva sa majú vykladať v tom zmysle, že majiteľ ochrannej známky nemá právo zabrániť vstupu na územie Spoločenstva v colnom

režime vonkajšieho tranzitu alebo colného uskladnenia originálnych výrobkov označených touto ochrannou známkou, ktoré neboli predtým uvedené na trh Spoločenstva týmto majiteľom ochrannej známky alebo s jeho súhlasom. Majiteľ ochrannej známky nemôže podmieniť prepustenie dotknutých tovarov do colného režimu vonkajšieho tranzitu alebo do colného režimu colného uskladnenia skutočnosťou, že v čase vstupu týchto tovarov na územie Spoločenstva bolo stanovené ich konečné určenie v tretej krajine, prípadne aj na základe kúpnej zmluvy.

2.Pojmy „pon[uka]“ a ,,uv[edenie] na trh“ výrobkov uvedené v článku 5 ods. 3 písm. b) smernice 89/104 a v článku 9 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 40/94 môžu zahŕňať jednak ponuku a jednak predaj originálnych výrobkov označených ochrannou známkou, ktoré majú colný štatút tovarov, ktoré nie sú tovarmi Spoločenstva, ak je ponuka uskutočnená a/alebo predaj vykonaný v čase, keď sú tieto tovary prepustené do colného režimu vonkajšieho tranzitu alebo colného uskladnenia. Majiteľ ochrannej známky môže zabrániť ponuke alebo predaju týchto tovarov, ak nevyhnutne vedú k uvedeniu týchto výrobkov na trh v Spoločenstve.

3.V prípade, akým je vnútroštátny spor, prináleží majiteľovi ochrannej známky predložiť dôkaz o okolnostiach umožňujúcich uplatnenie práva na zákaz upraveného v článku 5 ods. 3 písm. b) a c) smernice 89/104 a článku 9 ods. 2 písm. b) a c) nariadenia č. 40/94 tak, že preukáže buď prepustenie do voľného obehu tovarov, ktoré nie sú tovarmi Spoločenstva, označených jeho ochrannou známkou, alebo ponuku alebo predaj týchto tovarov, ktoré nevyhnutne vedú k ich uvedeniu na trh v Spoločenstve.

-rozsudok Súdneho dvora vo veci C-414/11, Daiichi Sankyo Co. Ltd, Sanofi-Aventis Deutschland GmbH proti DEMO Anonymos Viomichaniki kai Emporiki Etairia Farmakon, [2011]

Výrok rozhodnutia:

1.Článok 27 Dohody o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva, ktorá predstavuje prílohu 1 C Dohody o založení Svetovej obchodnej organizácie (WTO), podpísanej v Marakéši 15. apríla 1994 a schválenej rozhodnutím Rady 94/800/ES z 22. decembra 1994 týkajúcim sa uzavretia dohôd v mene Európskeho spoločenstva, pokiaľ ide o záležitosti v rámci jeho kompetencie, ku ktorým sa dospelo na Uruguajskom kole multilaterálnych rokovaní (1986 – 1994), patrí do oblasti spoločnej obchodnej politiky.

2.Článok 27 Dohody o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva sa má vykladať v tom zmysle, že vynález farmaceutického výrobku, akým je účinná chemická zložka lieku, môže v prípade, že výnimka podľa odsekov 2 a 3 tohto článku sa neuplatní, byť predmetom patentu za podmienok stanovených v odseku 1 uvedeného článku.

3.Patent, ktorý bol získaný v nadväznosti na prihlášku uvádzajúcu vynález výrobného postupu farmaceutického výrobku, ako aj tohto farmaceutického výrobku ako takého, ktorý ale bol udelený výlučne len na tento výrobný postup, sa nemá z dôvodu pravidiel uvádzaných v článkoch 27 a 70 Dohody o obchodných