Porovnávacia analýza: Minimálne a náhradné výživné na dieťa vo vybraných štátoch
3 Záver
Cieľom predkladanej analýzy bolo porovnanie legislatív vybraných štátov týkajúcich sa
výživného na dieťa, predovšetkým s prihliadnutím na inštitúty minimálneho a náhradného
výživného. Úpravu výživného na dieťa možno vo všetkých vybraných štátoch nájsť:
a) buď vo všeobecnom právnom predpise (ako je občiansky zákonník, keďže priamo
obsahuje aj ustanovenia týkajúce sa rodinného práva); ide o päť štátov: Česko,
Francúzsko, Maďarsko, Nemecko, Rakúsko,
b) alebo v osobitnom právnom predpise (ako sú rodinné zákonníky alebo zákony
o rodine); ide o päť štátov: Slovensko, Estónsko, Írsko, Poľsko, Švédsko).
Minimálna výška výživného nie je stanovená vo všetkých štátoch rovnako. Inštitút
minimálneho výživného nestanovujú vo svojich poriadkoch Česko, Francúzsko, Írsko, Poľsko,
Rakúsko ani Švédsko. Niektoré z nich (okrem Švédska a Írska) majú vypracované orientačné
tabuľky, ktoré súdy pri rozhodovaní o výške výživného používajú; obsahujú tiež základné
minimálne hodnoty na jeho vyčíslenie (Česko, Francúzsko, Poľsko, Rakúsko). Orientačné
tabuľky zohľadňujú viaceré vstupné údaje, no najmä vek dieťaťa a príjem povinnej osoby.
Zatiaľ čo vo Francúzsku sa zohľadňuje v tabuľkách životné minimum povinnej osoby, Česko
a Rakúsko sa zameriavajú výlučne na čistý príjem povinnej osoby, ktorej určia percentuálne
rozmedzie vo vzťahu k veku dieťaťa.
Inštitút minimálnej výšky výživného sa odvíja od:
-
-
-
-
životného minima: Slovensko
priemerného príjmu povinnej osoby: Maďarsko
čistého príjmu povinnej osoby: Nemecko
stanovenej sumy zákonom a jej následnou indexáciou: Estónsko.
Inštitút náhradného výživného vo vybraných štátoch je v prevažnej miere viazané na
konkrétny ukazovateľ:
životné minimum: Slovensko
-
-
-
-
sirotské dávky: Rakúsko
minimálna mzda: Maďarsko
vek dieťaťa: Nemecko, Švédsko.
Výnimkou však nie sú ani pevne stanovené maximálne sumy náhradného výživného,
ako je to v prípade Česka, Francúzska, Poľska. Ako zaujímavý sa javí prístup Estónska, ktorý
sumu preddavku môže poskytnúť už v čase prebiehajúceho konania o výživnom (150 dní)
a počas exekučného konania. Írsko inštitút náhradného výživného vo svojom právnom
poriadku neupravuje.
Žiadosti o náhradné výživné sa následne oprávnenou osobou podávajú na príslušných
úradoch, v prevažnej miere na úrade práce a na úrade so zameraním na starostlivosť o mládež
a deti (alebo sociálnej kurately: Maďarsko a Nemecko, Slovensko a Česko), sociálnej poisťovni
(Estónsko a Švédsko) alebo podobnej správe sociálneho zabezpečenia (Francúzsko).
19