STANOVISKO  
KU KANDIDÁTOM NA POST  
GENERÁLNEHO RIADITEĽA RTVS  
vyhotovené:  
poradnou komisiou pre voľbu generálneho riaditeľa RTVS  
zriadenou Výborom NR SR pre kultúru a médiá  
ZLOŽENIE PORADNEJ KOMISIE  
Najvyšší kontrolný úrad SR - Ľubica Gazdová  
Mimovládne organizácie, Memo 98 - Ivan Godársky  
Zástupca štátnej správy so zameraním na hybridné hrozby a boj s dezinformáciami - Jakub Goda  
Zahraničné médium, generálny riaditeľ ČT - Petr Dvořák  
Slovenská akadémia vied, predseda SAV - Pavol Šajgalík  
Registrované cirkvi, hovorca KBS - Martin Kramara  
Rómska národnostná menšina, Úrad splnomocnenca pre rómske komunity - Iveta Duchoňová  
Osoby so zdravotným postihnutím, Združ. na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím v SR - Marián Horanič  
Športová obec - Juraj Čurný  
Kultúrna obec - Magdaléna Glasnerová  
Akademická obec, Katedra žurnalistiky FiF UK - Anna Sámelová  
Novinárska obec - Pavol Fejér  
Maďarská národnostná menšina - László Juhász  
Rada pre vysielanie a retransmisiu - Martin Dorociak  
+ predseda komisie - predseda Výboru NR SR pre kultúru a médiá - Kristián Čekovský  
ZARADENIE DO KATEGÓRIÍ  
(v abecednom poradí)  
ODPORÚČANÍ KANDIDÁTI  
TIBOR BÚZA  
ĽUBOŠ MACHAJ  
PRIJATEĽNÍ KANDIDÁTI  
PETER BADAČ  
IVAN GOLIAN  
NEODPORÚČANÍ KANDIDÁTI  
PETER JANKŮ  
JAROSLAV REZNÍK  
VLADIMÍR SEMAN  
DANIEL ŽIVICA  
Tibor Búza  
Predložil jeden z najkvalitnejších, ak nie vôbec najkvalitnejší projekt. Išlo zároveň o moderný projekt,  
s jasným časovou líniou realizovateľnosti. Je vidieť a cítiť, že kandidát pochádza  
z mediálneho prostredia a veľmi dobre pozná podmienky v RTVS a vie pomenovať jednotlivé dôležité  
oblasti verejnoprávneho média. Ide o kvalitného manažéra, ktorý pozná nielen prostredie verejnoprávnych,  
ale aj súkromných médií.  
Projekt Tibora Búzu zahŕňa všetky dôležité atribúty rozvoja verejnoprávneho média. Kandidát má víziu  
kam chce inštitúciu posunúť. Ide o top kandidáta aj z hľadiska prípravy a detailnosti projektu. Vízia  
rozvoja RTVS je pritom založená na reálnych finančných možnostiach, ktorými médium disponuje.  
Kandidát má veľmi presnú znalosť programu RTVS a pozná tiež reálne náklady pri výrobe programov vo  
verejnoprávnom prostredí. Plánuje zlepšovať podmienky pre výrobu v internom prostredí RTVS a nastaviť  
súťažné podmienky pre výber námetov. Možným rizikom však je jeho zainteresovanosť v produkčnom  
prostredí i akceptácia stavu, že výrobu väčších relácií/šou v externom prostredí má v rukách niekoľko  
veľkých produkčných spoločností, nakoľko tých, ktoré by to vedeli robiť, viac neexistuje. Plány na rozvoj  
RTVS sú komplexné a kandidát ich zrozumiteľne odprezentoval na verejnom vypočutí. Projekt kladie  
zásadný dôraz na spravodajstvo RTVS. Uchádzač veľmi presne pomenoval problém súčasného stavu  
spravodajstva, predovšetkým z hľadiska autocenzúry. Uvedomuje si hodnotu redakčnej nezávislosti  
spravodajstva. Výlučil bulvarizáciu spravodajstva, ako aj jeho (manipulatívnu) komentatívnosť.  
Zaujímavé bolo jeho vyjadrenie, že sa nebude snažiť o falošnú pluralitu. Pozitívne sa dá hodnotiť aj  
ambícia posilniť zahraničnú časť redakcie a zvýšiť počet redaktorov vyslaných do zahraničia, redakciu  
ďalej posilniť o dátových analytikov a rešeršistov. Z hľadiska vysielania investigatívnej publicistiky je  
dôležité, že kandidát deklaruje posilnenie redakcie o post dramaturga. Takisto si uvedomuje súčasný  
problém investigatívy, ktorá sa podľa neho bojí tém. Zdôrazňuje, že má v pláne zlepšiť on-line pozíciu  
verejnoprávneho média. Dôležité je, že dáva dôraz na synergiu a spoluprácu jednotlivých zložiek RTVS.  
Pozitívnym aspektom projektu  
je dôraz na environmentálne zameranie RTVS, či dôraz na vznik samostatnej rómskej televízie. Rómska  
televízia má vzniknúť ako PPP projekt. Pozitívom realizácie PPP projektov môže byť aj to, že vysielanie  
RTVS by dostalo „európskejšiu“ tvár kvôli zapojeniu mimovládnych organizácií. Vznik rómskej televízie je  
dôležitý z hľadiska vzdelávania v rómskom jazyku a inklúzie rómskych komunít, ale aj kvôli zapojeniu sa  
skúsených ľudí z rómskych médií. Rizikom je, že ide o otvorený projekt, ktorý bude závisieť na finančnej  
situácii RTVS v budúcnosti.  
Veľký dôraz kládol na rozvoj RTVS v online prostredí a na boj proti dezinformáciám, pričom v oboch  
oblastiach mal jasnú a konkrétnu predstavu ako to realizovať. Ohľadom vysielania pre menšiny kandidát  
plánuje rozvinúť multimodálny systém a plánuje ho používať vo forme titulkov v jazykoch národnostných  
menšín. Rozhlasové Rádio Patria považuje za dobre nastavené, negatívom však je, že kandidát  
neodprezentoval rozvoj menšinových kanálov a programov.  
Jedným z nedostatkov je chýbajúca ambícia vplývať na presadenie zvýšenia koncesionárskych poplatkov.  
V projekte tiež nebolo dostatočne zdôraznené, či v budúcnosti ráta s koncesionárskymi poplatkami ako  
s hlavným zdrojom finacovania RTVS. Ďalším nedostatkom sú spočiatku vyhýbavé odpovede na otázku  
k regulácii diskusných relácií, či nedostatočný dôraz na mediálnu výchovu. Ako negatívum sa tiež dá  
hodnotiť tendencia zrušiť samostatný športový kanál v prípade finančných problémov, nakoľko tým môže  
utrpieť prezentácia menej rozšírených športov a telesnej kultúry ako celku.  
Kandidát by mal v prípade zvolenia rovnomerne upriamiť svoju pozornosť na televíznu aj rozhlasovú  
zložku. Tendencia vidieť televíznu zložku z programového hľadiska ako slabšieho partnera už v  
súčasnosti neplatí.  
Kandidát jasným spôsobom deklaroval, ako sa v prípade zvolenia vyrovná s prípadným konfliktom  
záujmov.  
Poradná komisia jednomyseľne rozhodla o zaradení kandidáta do skupiny „odporúčaní kandidáti.“  
Ľuboš Machaj  
V projekte veľmi kvalitne spracoval analýzu súčasného stavu RTVS. Je zrejmé, že kandidát disponuje  
veľmi hlbokou, dôvernou znalosťou verejnoprávneho média a to aj z hľadiska realizovateľnosti finančného  
nastavenia a modelu RTVS. Kandidát je známy v mediálnom prostredí, ukazuje sa ako veľmi kompetentný,  
ale pritom aj dostatočne pragmatický. Je tiež zrejmé, že je vybavený veľmi vysokou morálnou a etickou  
integritou. Verejnoprávnosť vníma ako službu verejnosti. Vo vystúpení na verejnom vypočutí pôsobil veľmi  
presvedčivo. Ide o kvalitného a pripraveného kandidáta, ktorý konkrétne a vecne odpovedal na otázky na  
verejnom vypočutí. Kandidát disponuje nespochybniteľnou manažérskou výbavou, pôsobí seriózne, vyvážene  
a fundovane. Zaujímavým spôsobom prezentoval pohľad na to, ako by mohol generálny riaditeľ RTVS prispieť  
do diskusie o potrebných legislatívnych zmenách.  
Projekt môže v porovnaní s inými pôsobiť konzervatívne a bez prekvapení. Chýbať tiež môže ambícia  
charakterizovať budúcu víziu rozvoja RTVS. Tomu zodpovedajú programové ciele kandidáta, napríklad  
ohľadom vysielania Trojky. Projekt je možné označiť za okamžite realizovateľný.  
Kandidát si uvedomuje, že ústredným problémom súčasnej RTVS je spravodajstvo. Za prioritu označil  
deeskaláciu napätia vo vnútri RTVS, čo úzko súvisí so situáciou v spravodajstve. Kandidát sa vyslovil za  
návrat redaktorov, ktorí RTVS opustili počas krízy v rokoch 2018 a 2019. Jednoznačne chápe hodnotu  
nezávislosti spravodajstva vrátane nezávislosti redaktorov a editorov. Kandidát tiež rozumie investigatíve a  
má ambíciu prinášať žurnalistiku riešení a konštruktívnu žurnalistiku. Za negatívum sa však dá považovať  
cieľ skrátiť súčasnú minutáž spravodajstva, bez špecifikácie toho, čo by RTVS v danom slote vysielala  
a čo by mohli využiť komerčné televízie.  
V programových návrhoch si ocenenie zaslúžia ambície v tvorbe vzdelávacích programov pre deti, boj  
proti hoaxom a koncentrácia na umenie a kultúru. Je evidentné, že ide o kandidáta aj osobne zameraného  
humanitným smerom.  
Kandidát prezentoval ambíciu dostať značku RTVS do on-line priestoru. V projekte však chýbajú presnejšie  
podrobnosti ako tento cieľ dosiahnuť. Naopak, veľmi konkrétne odpovedal na otázku týkajúcu sa systému  
T-DAB. Zaujal tiež riešením problému distribúcie signálu, ktorú by platil štát.  
V oblasti menšinového vysielania chce kandidát zlepšiť šírenie menšinových programov a navrhuje, aby bola  
časť vysielania spravodajskej :24 v maďarčine. V projekte však nie je zmienka o jeho plánoch rozvoja Rádia  
Patria. Rómske vysielanie chce rozšíriť a to vrátane o nových rómskych redaktorov. Pôsobil presvedčivo  
v odhodlaní posunúť rómske témy na vyšší level tak, aby boli pre divákov a poslucháčov atraktívnejšie.  
Poradná komisia jednomyseľne rozhodla o zaradení do skupiny „odporúčaní kandidáti.“