STANOVISKO

KU KANDIDÁTOM NA POST

GENERÁLNEHO RIADITEĽA RTVS

vyhotovené:

poradnou komisiou pre voľbu generálneho riaditeľa RTVS

zriadenou Výborom NR SR pre kultúru a médiá

ZLOŽENIE PORADNEJ KOMISIE

Najvyšší kontrolný úrad SR - Ľubica Gazdová

Mimovládne organizácie, Memo 98 - Ivan Godársky

Zástupca štátnej správy so zameraním na hybridné hrozby a boj s dezinformáciami - Jakub Goda

Zahraničné médium, generálny riaditeľ ČT - Petr Dvořák

Slovenská akadémia vied, predseda SAV - Pavol Šajgalík

Registrované cirkvi, hovorca KBS - Martin Kramara

Rómska národnostná menšina, Úrad splnomocnenca pre rómske komunity - Iveta Duchoňová

Osoby so zdravotným postihnutím, Združ. na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím v SR - Marián Horanič

Športová obec - Juraj Čurný

Kultúrna obec - Magdaléna Glasnerová

Akademická obec, Katedra žurnalistiky FiF UK - Anna Sámelová

Novinárska obec - Pavol Fejér

Maďarská národnostná menšina - László Juhász

Rada pre vysielanie a retransmisiu - Martin Dorociak

+ predseda komisie - predseda Výboru NR SR pre kultúru a médiá - Kristián Čekovský

ZARADENIE DO KATEGÓRIÍ

(v abecednom poradí)

ODPORÚČANÍ KANDIDÁTI

TIBOR BÚZA

ĽUBOŠ MACHAJ

PRIJATEĽNÍ KANDIDÁTI

PETER BADAČ

IVAN GOLIAN

NEODPORÚČANÍ KANDIDÁTI

PETER JANKŮ

JAROSLAV REZNÍK

VLADIMÍR SEMAN

DANIEL ŽIVICA

Tibor Búza

Predložil jeden z najkvalitnejších, ak nie vôbec najkvalitnejší projekt. Išlo zároveň o moderný projekt,

s jasným časovou líniou realizovateľnosti. Je vidieť a cítiť, že kandidát pochádza

z mediálneho prostredia a veľmi dobre pozná podmienky v RTVS a vie pomenovať jednotlivé dôležité

oblasti verejnoprávneho média. Ide o kvalitného manažéra, ktorý pozná nielen prostredie verejnoprávnych,

ale aj súkromných médií.

Projekt Tibora Búzu zahŕňa všetky dôležité atribúty rozvoja verejnoprávneho média. Kandidát má víziu

kam chce inštitúciu posunúť. Ide o top kandidáta aj z hľadiska prípravy a detailnosti projektu. Vízia

rozvoja RTVS je pritom založená na reálnych ﬁnančných možnostiach, ktorými médium disponuje.

Kandidát má veľmi presnú znalosť programu RTVS a pozná tiež reálne náklady pri výrobe programov vo

verejnoprávnom prostredí. Plánuje zlepšovať podmienky pre výrobu v internom prostredí RTVS a nastaviť

súťažné podmienky pre výber námetov. Možným rizikom však je jeho zainteresovanosť v produkčnom

prostredí i akceptácia stavu, že výrobu väčších relácií/šou v externom prostredí má v rukách niekoľko

veľkých produkčných spoločností, nakoľko tých, ktoré by to vedeli robiť, viac neexistuje. Plány na rozvoj

RTVS sú komplexné a kandidát ich zrozumiteľne odprezentoval na verejnom vypočutí. Projekt kladie

zásadný dôraz na spravodajstvo RTVS. Uchádzač veľmi presne pomenoval problém súčasného stavu

spravodajstva, predovšetkým z hľadiska autocenzúry. Uvedomuje si hodnotu redakčnej nezávislosti

spravodajstva. Výlučil bulvarizáciu spravodajstva, ako aj jeho (manipulatívnu) komentatívnosť.

Zaujímavé bolo jeho vyjadrenie, že sa nebude snažiť o falošnú pluralitu. Pozitívne sa dá hodnotiť aj

ambícia posilniť zahraničnú časť redakcie a zvýšiť počet redaktorov vyslaných do zahraničia, redakciu

ďalej posilniť o dátových analytikov a rešeršistov. Z hľadiska vysielania investigatívnej publicistiky je

dôležité, že kandidát deklaruje posilnenie redakcie o post dramaturga. Takisto si uvedomuje súčasný

problém investigatívy, ktorá sa podľa neho bojí tém. Zdôrazňuje, že má v pláne zlepšiť on-line pozíciu

verejnoprávneho média. Dôležité je, že dáva dôraz na synergiu a spoluprácu jednotlivých zložiek RTVS.

Pozitívnym aspektom projektu

je dôraz na environmentálne zameranie RTVS, či dôraz na vznik samostatnej rómskej televízie. Rómska

televízia má vzniknúť ako PPP projekt. Pozitívom realizácie PPP projektov môže byť aj to, že vysielanie

RTVS by dostalo „európskejšiu“ tvár kvôli zapojeniu mimovládnych organizácií. Vznik rómskej televízie je

dôležitý z hľadiska vzdelávania v rómskom jazyku a inklúzie rómskych komunít, ale aj kvôli zapojeniu sa

skúsených ľudí z rómskych médií. Rizikom je, že ide o otvorený projekt, ktorý bude závisieť na ﬁnančnej

situácii RTVS v budúcnosti.

Veľký dôraz kládol na rozvoj RTVS v online prostredí a na boj proti dezinformáciám, pričom v oboch

oblastiach mal jasnú a konkrétnu predstavu ako to realizovať. Ohľadom vysielania pre menšiny kandidát

plánuje rozvinúť multimodálny systém a plánuje ho používať vo forme titulkov v jazykoch národnostných

menšín. Rozhlasové Rádio Patria považuje za dobre nastavené, negatívom však je, že kandidát

neodprezentoval rozvoj menšinových kanálov a programov.

Jedným z nedostatkov je chýbajúca ambícia vplývať na presadenie zvýšenia koncesionárskych poplatkov.

V projekte tiež nebolo dostatočne zdôraznené, či v budúcnosti ráta s koncesionárskymi poplatkami ako

s hlavným zdrojom ﬁnacovania RTVS. Ďalším nedostatkom sú spočiatku vyhýbavé odpovede na otázku

k regulácii diskusných relácií, či nedostatočný dôraz na mediálnu výchovu. Ako negatívum sa tiež dá

hodnotiť tendencia zrušiť samostatný športový kanál v prípade ﬁnančných problémov, nakoľko tým môže

utrpieť prezentácia menej rozšírených športov a telesnej kultúry ako celku.

Kandidát by mal v prípade zvolenia rovnomerne upriamiť svoju pozornosť na televíznu aj rozhlasovú

zložku. Tendencia vidieť televíznu zložku z programového hľadiska ako slabšieho partnera už v

súčasnosti neplatí.

Kandidát jasným spôsobom deklaroval, ako sa v prípade zvolenia vyrovná s prípadným konfliktom

záujmov.

Poradná komisia jednomyseľne rozhodla o zaradení kandidáta do skupiny „odporúčaní kandidáti.“

Ľuboš Machaj

V projekte veľmi kvalitne spracoval analýzu súčasného stavu RTVS. Je zrejmé, že kandidát disponuje

veľmi hlbokou, dôvernou znalosťou verejnoprávneho média a to aj z hľadiska realizovateľnosti ﬁnančného

nastavenia a modelu RTVS. Kandidát je známy v mediálnom prostredí, ukazuje sa ako veľmi kompetentný,

ale pritom aj dostatočne pragmatický. Je tiež zrejmé, že je vybavený veľmi vysokou morálnou a etickou

integritou. Verejnoprávnosť vníma ako službu verejnosti. Vo vystúpení na verejnom vypočutí pôsobil veľmi

presvedčivo. Ide o kvalitného a pripraveného kandidáta, ktorý konkrétne a vecne odpovedal na otázky na

verejnom vypočutí. Kandidát disponuje nespochybniteľnou manažérskou výbavou, pôsobí seriózne, vyvážene

a fundovane. Zaujímavým spôsobom prezentoval pohľad na to, ako by mohol generálny riaditeľ RTVS prispieť

do diskusie o potrebných legislatívnych zmenách.

Projekt môže v porovnaní s inými pôsobiť konzervatívne a bez prekvapení. Chýbať tiež môže ambícia

charakterizovať budúcu víziu rozvoja RTVS. Tomu zodpovedajú programové ciele kandidáta, napríklad

ohľadom vysielania Trojky. Projekt je možné označiť za okamžite realizovateľný.

Kandidát si uvedomuje, že ústredným problémom súčasnej RTVS je spravodajstvo. Za prioritu označil

deeskaláciu napätia vo vnútri RTVS, čo úzko súvisí so situáciou v spravodajstve. Kandidát sa vyslovil za

návrat redaktorov, ktorí RTVS opustili počas krízy v rokoch 2018 a 2019. Jednoznačne chápe hodnotu

nezávislosti spravodajstva vrátane nezávislosti redaktorov a editorov. Kandidát tiež rozumie investigatíve a

má ambíciu prinášať žurnalistiku riešení a konštruktívnu žurnalistiku. Za negatívum sa však dá považovať

cieľ skrátiť súčasnú minutáž spravodajstva, bez špeciﬁkácie toho, čo by RTVS v danom slote vysielala

a čo by mohli využiť komerčné televízie.

V programových návrhoch si ocenenie zaslúžia ambície v tvorbe vzdelávacích programov pre deti, boj

proti hoaxom a koncentrácia na umenie a kultúru. Je evidentné, že ide o kandidáta aj osobne zameraného

humanitným smerom.

Kandidát prezentoval ambíciu dostať značku RTVS do on-line priestoru. V projekte však chýbajú presnejšie

podrobnosti ako tento cieľ dosiahnuť. Naopak, veľmi konkrétne odpovedal na otázku týkajúcu sa systému

T-DAB. Zaujal tiež riešením problému distribúcie signálu, ktorú by platil štát.

V oblasti menšinového vysielania chce kandidát zlepšiť šírenie menšinových programov a navrhuje, aby bola

časť vysielania spravodajskej :24 v maďarčine. V projekte však nie je zmienka o jeho plánoch rozvoja Rádia

Patria. Rómske vysielanie chce rozšíriť a to vrátane o nových rómskych redaktorov. Pôsobil presvedčivo

v odhodlaní posunúť rómske témy na vyšší level tak, aby boli pre divákov a poslucháčov atraktívnejšie.

Poradná komisia jednomyseľne rozhodla o zaradení do skupiny „odporúčaní kandidáti.“

Peter Badač

Kandidát predložil inovatívny, zaujímavý, moderný a svieži projekt. Otázna je jeho realizácia v praxi. Kandidát

sa javí ako vhodný, chýba však výraznejšia manažérska skúsenosť. Nedostatok manažérskych predpokladov

sa u kandidáta v tejto chvíli javia ako limitujúce. Napriek tomu uchádzač ukázal veľký potenciál.

V oblasti rozvoja spravodajstva prejavil určitú mieru naivity, čo zrejme súvisí s nedostatkom mediálnych

skúseností. Prezentoval odklon od žurnalistiky konsenzu, čo by mohlo mať vážne dôsledky pre spravodajstvo

verejnoprávneho média z hľadiska príklonu k radikalizácii, resp. polarizácii. Idea otvorenosti spoločenskej

diskusii je veľmi inšpiratívna, zásadne však záleží ako by došlo k jej praktickému uchopeniu v každodennom

vysielaní. Výrazne stavia na formátoch podobným Milujem Slovensko a podobne, no absentuje prístup

k programom o vede a poznaní. Výrazne a zaujímavo odprezentoval ciele ohľadom zamerania RTVS na

mladého diváka. Kandidát kladie veľký dôraz na kreativitu a verejnoprávny obsah.

Kandidát nevedel konkrétne odpovedať na otázku ako si predstavuje rozvoj rómskeho vysielania a kam by ho

zaradil z hľadiska bežného vysielania, ktoré nie je primárne určené pre národnostné menšiny.

Veľmi pozitívna je ambícia zriadiť v RTVS inštitút vnútorného ombudsmana a taktiež zameranie RTVS

na environmentálny manažment.

Väčšina členov poradnej komisie rozhodla o zaradení kandidáta do skupiny „prijateľní kandidáti.“

Ivan Golian

Veľmi kvalitne spracovaný projekt z manažérskeho hľadiska. Slabšou stránkou kandidáta je menšia znalosť

mediálneho prostredia. Na druhej strane - počas verejného vypočutia dokázal odpovedať aj na viaceré

otázky zvnútra RTVS. V projekte aj na verejnom vypočutí sa jasne ukázala jeho skúsenosť s riadením veľkých

ﬁriem a spoločností. Kandidát má výborné referencie a pracovný životopis. Projekt spracoval veľmi detailne

a analyticky, napríklad z hľadiska správy o kontrole NKÚ v RTVS v roku 2021. Napriek tomu sa však pri

verejnom vypočutí ukázalo, že oproti niektorým iným kandidátom má menší „drajv,“ či ťah na bránu, čo sa

môže hodnotiť ako určitý nedostatok. Počas verejného vypočutia miestami odpovedal príliš všeobecne a

pomáhal si manažérskym jazykom. Kandidát je veľmi kvaliﬁkovaný manažér, môže však menej inšpiratívne

pôsobiť na samotnú RTVS. Napriek tomu je cítiť, že sa snaží o naštudovanie problémov verejnoprávneho

média.

Je evidentné, že projekt je tímovou prácou. Extrémne dôležité je, aký tím by si kandidát so sebou do RTVS

priniesol. Zloženie tímu je v tejto fáze neznáme a nedá sa preto vyhodnotiť. Niektoré ambície formulované v

projekte môžu byť veľmi ťažko zrealizovateľné.

Kandidát pri niektorých cieľoch obsiahnutých v projekte konkrétne nedokázal špeciﬁkovať ako ich dosiahnuť.

Napríklad pri pláne pozastaviť spravodajský a športový kanál chýba zrozumiteľne formulovaná časová vízia

prípadnej revízie. Dokázal však veľmi jasne a precízne formulovať prístup k ﬁnancovaniu RTVS.

Kandidát prezentoval jasné hodnotové a svetonázorové zameranie. To sa odzrkadlilo aj do odhodlania

venovať pozornosti boju proti dezinformáciám a hoaxom.

V projekte a pri vypočutí zaujala myšlienka vzniku multimediálnej platformy, využitie technologických

riešení napr. pre znevýhodnených divákov a poslucháčov. Kandidát mal z „manažérskej skupiny“ kandidátov

najkvalitnejší projekt.

Deklaruje podporu vysielania pre národnostné menšiny a nechce znižovať jeho objem. V projekte však chýba

viac podrobností o jeho plánoch s rozhlasovým vysielaním, aj z hľadiska vysielania pre menšiny. Čo sa týka

rómskeho vysielania, kandidát sa na verejnom vypočutí vyjadroval príliš všeobecne a abstraktne.

Z hľadiska športového vysielania nie je jasné, či športový kanál v budúcnosti chce, alebo nie. K pozitívam

však patrí, že plánuje komunikovať so športovými zväzmi. Prezentoval zaujímavý nápad dať v športovom

vysielaní priestor detským ligám a športu, čo by mohlo mať v súčasnej dobe úspech a bolo by pre divákov

atraktívne.

Negatívnym aspektom prezentácie kandidáta bolo jeho tvrdenie, že verejnoprávne médium sa má

prispôsobovať svojim divákom a poslucháčom. Kandidát plánuje až príliš verejnoprávnosť média otáčať do

vzťahu poskytovateľ služby – zákazník. Pri tejto otázke sa ukázalo, že kandidát nemá predstavu, aké dilemy

vo svojej práci riešia praktickí žurnalisti v spravodajstve. Toto zameranie musí byť veľmi citlivé vzhľadom

na verejnoprávny obsah, ktorý je RTVS daný aj podľa zákona. V projekte chýba väčšie pochopenie pre

verejnoprávne prostredie a môže vyznievať až príliš technokraticky. Kandidát tiež ukázal, že nemá prehľad aký

typ investigatívy RTVS v súčasnosti vysiela.

Väčšina členov poradnej komisie rozhodla o zaradení kandidáta do skupiny „prijateľní kandidáti.“

Peter Janků

Projekt kandidáta ráta s radikálnym prepracovaním organizačnej štruktúry RTVS. Nepresvedčil však, že by ho

bol schopný zvládnuť z manažérskeho hľadiska. Absentovala tiež prezentácia celej šírky tém a obsahov

spojených s RTVS. Prezentácia projektu nepôsobila inšpiratívne a chýbala jej vízia. Niektoré nápady

obsiahnuté v projekte, napr. platené weby RTVS, neboli argumentačne pokryté.

Kandidát upozornil na problematiku predražených externých projektov a kládol dôraz na výrobu v internom

prostredí. Vyjadril tiež ambíciu oživiť vnútornú výrobu v RTVS (napr. umelecké dielne) Pozitívom je rovnako

plán vysielať programy a relácie pre národnostné menšiny v rámci bežného vysielania pre majoritu.

Napriek tomu, že projekt obsahuje viacero inovatívnych prvkov, vo všeobecnosti projekt nesúladil s formou

jeho prezentácie na verejnom vypočutí. Napriek tomu, že kandidát v minulosti pôsobil ako šéf Rádia Devín,

teda média pracujúcim s časovým manažmentom, sám pri svojej prezentácii časový manažment zvládnuť

nedokázal.

Kandidát neadekvátnym a defenzívnym spôsobom odpovedal na osobné otázky ohľadom kontextu jeho

manažérskej schopnosti, čo je pri kandidatúre na takúto funkciu samo osebe diskvaliﬁkačné.

Väčšina členov poradnej komisie rozhodla o zaradení kandidáta do skupiny „neodporúčaní kandidáti.“

Jaroslav Rezník

Je evidentné, že ide o veľmi schopného manažéra a znalca mediálneho prostredia. Napísal projekt, ktorý je

z hľadiska kvality veľmi komplexný. Projekt vychádza zo skúseností kandidáta z vysokých manažérskych

funkcií vo verejnoprávnych médiách a je programom kontinuity s jeho súčasným pôsobením. Projekt jasne

deﬁnuje, že je nutné zmeniť ﬁnancovanie RTVS, chýba však zameranie na spravodajstvo. Kandidát nedokázal

deﬁnovať kam chce spravodajstvo posunúť a aký má byť jeho cieľ. Celkovo projektu chýba iniciatívnosť,

inovatívnosť a ambicióznosť, čo je z hľadiska budúceho rozvoja RTVS vážna výhrada. Reakcie kandidáta na

verejnom vypočutí boli veľmi defenzívne. Ciele a plány zahrnuté v projekte nezodpovedajú výsledkom ku

ktorým kandidát dospel pri výkone súčasnej funkcie.

Kandidát je schopný riadiť RTVS, v súčasnosti sú však k dispozícii omnoho zdatnejší kandidáti po morálnej

stránke, ktorí sú pritom porovnateľní v manažérskych zručnostiach a s omnoho vyšším spoločenským

kreditom. Reputačná záťaž kandidáta je obrovská, až diskvaliﬁkačná.

Kandidát sa počas pôsobenia vo funkcii generálneho riaditeľa RTVS dopustil vážnych zlyhaní. Vážnym

mínusom je, že sa ani na verejnom vypočutí nedokázal vyrovnať so zlyhaním v oblasti spravodajstva, čo

by RTVS zaťažovalo aj v budúcnosti. Z manažérskeho hľadiska nevedel napríklad vysvetliť prečo neustále

prejavoval dôveru voči bývalému šéfovi spravodajstva Vahramovi Chuguryanovi. Chýba reflexia masového

odchodu redaktorov zo spravodajstva, ale napríklad aj manipulatívnej reportáži o súvislosti smrti človeka s

vakcínou proti ochoreniu Covid. Z tohto hľadiska je kandidát neprijateľný. Chýba sebareflexia a aspoň náznak

toho, že by sa dokázal posunúť ďalej.

RTVS trpí jeho pragmatizmom a schopnosťou dohodnúť sa na politickej úrovni prakticky s kýmkoľvek, kto ho

podporí. V oblasti verejnoprávnych médií prechádza z funkcie do funkcie. Na niektoré otázky na verejnom

vypočutí neodpovedal pravdivo.

Z hľadiska vysielania športu sa dá kvitovať ambícia prezentovať ho koncentrovane na jednom programe, ktorý

chce určite zachovať. Zvýšil podiel rómskeho vysielania, nedokázal ho však posunúť na modernú úroveň. V

projekte sa podrobne venuje národnostnému vysielaniu a dokázal napr. maďarské vysielanie počas svojho

pôsobenia vo funkcii posunúť vpred. Chýba ambícia detailnejšie sa venovať kritickému mysleniu, boju proti

dezinformáciám a kvalite spravodajstva.

Väčšina členov poradnej komisie rozhodla o zaradení kandidáta do skupiny „neodporúčaní kandidáti.“

Vladimír Seman

Z projektu a prezentácie kandidáta na verejnom vypočutí nie je vlastne jasné, prečo sa rozhodol kandidovať.

V projekte je uchopiteľná len téma prerozdeľovania peňazí v rámci RTVS medzi centrom v Bratislave a

regionálnymi štúdiami. Nepokryl väčšinu tém týkajúcich sa verejnoprávneho média. Projekt skôr pôsobí ako

slohová práca plná osobných, celoživotných krívd a zatrpknutosti.

Kandidát sa prezentoval výrokom, že Slovensko môže existovať bez RTVS, čo pôsobí značne neadekvátne.

V projekte spomenul aj to, že národnostné vysielanie existuje aj v iných televíziách, ako v RTVS, čo nie je

pravda. Projekt nespĺňa požadované kritériá kvality projektu riadenia a rozvoja RTVS. Ide o najslabší projekt

z obsahovej aj z formálnej stránky.

Poradná komisia jednomyseľne rozhodla o zaradení kandidáta do skupiny „neodporúčaní kandidáti.

Daniel Živica

Projekt a prezentácia na verejnom vypočutí sa niesli v duchu vágnych sloganov. Pri niektorých otázkach sa

kandidát vyhýbal odpovediam a používal frázovité a šablónovité vyjadrenia.

Veľmi negatívnym momentom bola prezentácia oblasti verejnoprávneho spravodajstva, kde kandidát pripustil

politický vplyv, resp. politické konzultácie a reguláciu politických diskusií. Z tohto hľadiska sa kandidát

javí ako neprijateľný. Médium chápe predovšetkým technologicky a nie z hľadiska obsahu. Badateľné bolo

nepochopenie konceptu nezávislosti verejnoprávnej inštitúcie. Nerozumie tiež pojmu verejnoprávnosti,

predstavenému konceptu chýbal verejnoprávny kontext. Z verejnej prezentácie kandidáta išiel dojem, že

nerozumie žurnalistike.

Problematicky a vágne odprezentoval tiež tému ﬁnacovania RTVS. Za pozitívum sa dá považovať ambícia

priniesť prenosy z kultúrnych podujatí aj v jazykoch národnostných menšín.

Kandidát na verejnom vypočutí nedokázal zodpovedať základné otázky týkajúce sa RTVS a rozvoja

verejnoprávneho média.

Väčšina členov poradnej komisie rozhodla o zaradení kandidáta do skupiny „neodporúčaní kandidáti.“

CIEĽ

Cieľom vzniku poradnej komisie bolo proces voľby generálneho riaditeľa RTVS čo do najväčšej miery sprofe-

sionalizovať, odpolitizovať a stransparentniť. Pri verejnom vypočutí a následnom hodnotení kandidátov tak

mala významné slovo poradná komisia so silným zastúpením odbornej verejnosti. Konečné rozhodnutie pri

voľbe generálneho riaditeľa RTVS majú v rukách poslanci Národnej rady Slovenskej republiky.

METODIKA HODNOTENIA:

- komisia mala možnosť zoznámiť sa so všetkými projektami vopred;

- osobne si vypočula všetkých kandidátov a kládla im otázky;

- následne o každom z nich diskutovala na spoločnom stretnutí;

- dohodla sa spoločne na kategorizácii a hlasovaním na zaradení kandidátov do jednotlivých skupín;

- mala možnosť zápis z rokovania slobodne editovať a dopĺňať;

- predseda komisie sa do diskusie, ani do editingu záverečného stanoviska nijako nezapájal

a nechal im voľný priechod.

Člen komisie Martin Kramara sa na verejnom vypočutí, zasadnutiach poradnej komisie ani na hlasovaniach

nezúčastnil a predseda komisie Kristián Čekovský nevstupoval do hodnotenia kandidátov a nehlasoval

v žiadnom hlasovaní poradnej komisie.

zdroj foto: SME / Jozef Jakubčo