Príloha 1  
Vývojové tendencie budúceho smerovania verejnoprávnych médií  
Vzhľadom na neustále sa meniacu podobu sveta vo svetle zmien  
vyplývajúcich z globálnych výziev je potrebné zamyslieť sa nad otázkou, ako  
tieto zmeny reflektovať do prostredia verejnoprávnych médií pre 21. storočie.  
Týmito otázkami sa zaoberajú mediálni lídri v celom svete a v rámci zdieľania  
najlepších praktík je dobré inšpirovať sa myšlienkami i z iných krajín.  
Veľká Británia  
Správa kultúrneho výboru britského parlamentu (2021) konštatuje, že  
dôležitou úlohou je zachovať udržateľnosť systému verejnoprávneho  
vysielania v kontexte meniaceho sa a globalizujúceho mediálneho trhu.  
Pandémia ochorenia COVID-19 podľa zistení správy preukázala schopnosť  
verejnoprávnych médií spájať krajinu a spoločnosť a pritom vytvárať  
zdieľané skúsenosti a pocity a prinášať informácie dôležité pre celú  
spoločnosť. Britský regulačný úrad pre telekomunikácie a vysielanie  
konštatoval, že dôveryhodné a komplexné informácie sú najdôležitejším  
atribútom vysielania verejnoprávnych médií (spravodajstvu BBC verí až 71 %  
populácie). Ďalej sa konštatuje, že práve v čase pandémie a kríz diváci  
preukázali dôveru v spravodajstvo (aj mimoriadne spravodajské vysielanie)  
verejnoprávnych inštitúcií, čo pôsobilo pozitívne na boj proti dezinformáciám  
a hoaxom. Pandémia tiež posilnila význam regionálneho vysielania, avšak  
zdôrazňuje sa, že regionálne vysielanie by nemalo byť obeťou rozpočtových  
škrtov.  
Správa tiež uvádza, že výzvou v kontexte súčasného vývoja je získavať  
a udržiavať divácku priazeň mladej generácie – tá podľa britskej správy  
inklinuje k mediálnym službám v online prostredí, a teda prejavuje len slabú  
afinitu k verejnoprávnym médiám. Britský Channel 4 napríklad distribuuje  
spravodajský obsah na YouTube, Twitteri, Snapchate či Facebooku. Správa  
v kontexte získavania a udržiavania mladej diváckej generácie konštatuje, že  
v súčasnosti táto úloha patrí medzi absolútne zásadné v prostredí  
verejnoprávnych médií, aby tieto médiá zostali populárne a udržateľné  
v dlhodobom horizonte. Správa takisto uznala potrebu zachovať národnostné  
vysielanie a posilniť ho, resp. klásť naň dôraz.  
Česká republika  
Výročná správa Českej televízie (2021) definuje šesť všeobecných cieľov  
pôsobenia tohto verejnoprávneho média: poskytovanie spravodajských,  
publicistických informácií, udržiavanie a rozvoj občianskej spoločnosti  
a demokracie, podpora vzdelanosti a vzdelávania, podpora kultúry, podpora  
1
športu, prezentácia regiónu ČR, Európy a sveta, rozvoj nových médií  
a vysielacích služieb.  
Podľa výročnej správy Českej televízie za rok 2021 v časoch pandemickej krízy  
sa verejná potreba opierať sa o dôveryhodné informácie ešte zvyšovala  
a Česká televízia dosiahla v tomto období mieru dôveryhodnosti na úrovni 73  
% so zachovaním vysokých hodnôt diváckej spokojnosti (ČT bola po štvrtý raz  
po sebe najsledovanejšou mediálnou skupinou v ČR). Podľa výročnej správy  
sa Českej televízii v časoch pandemickej krízy podarilo posilniť postavenie  
spravodajstva, zachovať program ČT3 pre seniorov, ale aj spustiť programy na  
edukáciu detí v čase lockdownov i mimo nich. Z výsledkov trackingového  
prieskumu vyplýva, že pre viac ako polovicu českej dospelej populácie sú  
programy ČT hlavnými programovými voľbami pri sledovaní spravodajstva,  
publicistiky a športu. ČT tiež vysielala mimoriadne formáty pokrývajúce  
globálne udalosti (napr. pandémiu COVID-19). ČT 24 sa stalo v roku 2021  
najsledovanejším programom na českom mediálnom trhu a popredné  
priečky dosahuje aj v rámci spravodajskej skupiny kanálov EBU. Sociálne  
siete ČT pokračovali aj v roku 2021 v rastúcej tendencii pokiaľ ide o počet  
sledovateľov/fanúšikov a pokračovali vo zvyšovaní náskoku oproti  
konkurenčným profilom televízií na sociálnych sieťach a na všetkých  
platformách si udržiavali prvé miesto.  
Nové médiá ČT (t. j. obsahové, dizajnové, vývojové, technické a prevádzkové  
zabezpečovanie poskytovania pôvodného a prevzatého obsahu na webe,  
mobilných zariadeniach a ďalších zariadeniach, napr. TV s pripojením na  
internet) zaznamenali v roku 2021 rast v návštevnosti prakticky u všetkých  
webov. V decembri 2021 bola spustená nová forma iVysílaní – nastal  
niekoľkonásobný nárast matice zobrazenia obsahu. Nová video-platforma  
iVysílaní je nielen zmenou produktovou, ale vyniká aj re-dizajnom celej  
platformy vrátane nástrojov pre ponuku a vyhľadávanie obsahu. Takisto  
v roku 2021 ČT odvysielala prvý webový hraný seriál TBH (pre mladých,  
o živote stredoškolákov) a taktiež aj cykly pre mladých – RapStory a Do  
divočiny!. ČT tiež operuje výučbový portál ČT Edu, pričom bol spustený ako  
reakcia na začiatok pandémie v roku 2020. ČT využíva aj platformy HbbTV  
(Hybrid Broadcast Broadband TV), SmartTV, mobilné aplikácie (iOS, Android).  
Správa uznáva, že sociálno-demografický profil sledovateľov tradičnej TV  
a on-line služieb sa líši – dosahujú vyššie vzdelanie a sú mladší. Z hľadiska  
rozvoja nových médií sa konštatuje, že životný štýl populácie ovplyvňuje  
využívanie nových technológií, čo sa prejavuje o. i. na požiadavkách v oblasti  
prijímania TV obsahu. Rozvoj nových médií je pre ČT strategický cieľ, ktorý sa  
televízia snaží dosiahnuť viacerými parciálnymi krokmi, o. i. tvorbou kanálov  
pre permanentnú komunikáciu s divákmi, maximálnym využitím  
technologických možností smerom k alternatívnej distribúcii obsahu vo  
vzťahu k divákom tak, aby sa docielila komfortnejšia dostupnosť služieb ČT.  
2
Boj proti dezinformáciám – prípadové štúdie  
Podľa prieskumu GLOBSEC (2021) slovenská spoločnosť je najnáchylnejšou  
veriť dezinformáciám a hoaxom spomedzi krajín V4. Konšpiračné teórie (bez  
ohľadu na to, či ide o pandémiu COVID-19 alebo iné celosvetovo rozšírené  
hoaxy) rezonujú u tretiny, resp. až polovice obyvateľstva. Dôveryhodnosť  
a nezávislosť médií je v procese budovania odolnosti voči konšpiráciám  
kľúčová o to viac, že na Slovensku až 46 % populácie si myslí, že médiá sú  
ovplyvňované oligarchami a 24 % presadzuje názor, že médiá sú  
ovplyvňované vládou.  
Úlohou verejnoprávnych médií má byť prispievanie k budovaniu odolnosti  
voči dezinformáciám – to v konečnom dôsledku uznáva aj RTVS vo svojom  
programovom koncepte na rok 2022, kde sa konštatuje, že v období  
nevídaného technologického vývoja a paralelne nevídaného nárastu  
nevzdelanosti a dezinformácií RTVS považuje vedeckú publicistku ako typ  
programu vo verejnej službe za nevyhnutný. Toto tvrdenie je možné len  
podporiť, avšak jeho praktické napĺňanie by malo byť akcelerované.  
Prierez príkladov adresovania dezinformácií v prostredí verejnoprávnych  
vysielateľov  
Veľká Británia Správa kultúrneho výboru britského parlamentu (2021)  
Dr. Caitriona Noonan, Cardiff University, uviedla, že pandémia COVID-19  
zdôraznila to, ako ľudia veria spravodajstvu verejnoprávnych médií. Britský  
Channel 4 uviedol, že v čase pandémie vyčlení 10 mil. libier na programy  
zaoberajúce sa témou COVID-19 a jeho dopadov a spustil aj FactCheck  
platformu, na ktorej boli publikované rôzne články vysvetľujúce rôzne  
aspekty pandémie. BBC spustila online chat-bota (cez FB Messenger), ktorý  
poskytoval užívateľom priestor hľadať overené informácie o pandémii. Chat-  
bot využíval zdroje BBC News, NHS (britský úrad pre verejné zdravotníctvo),  
pričom články boli i prelinkované na web BBC News. Pandémia podľa správy  
kultúrneho výboru britského parlamentu podčiarkla, že diváci si hodnotu  
verejnoprávnych médií v krízových časoch uvedomili ešte väčšmi, pričom  
verejnoprávne médiá zohrávali kľúčovú úlohu pri vyvracaní dezinformácií  
online a špeciálne programové formáty pomáhali rozširovať kľúčové  
informácie o COVID-19 smerom k širokej verejnosti.  
Stephen D. Reese, akademik a odborník na mediálne trhy a žurnalistiku sa vo  
vedeckom článku z roku 2021 venoval problematike úlohy verejnoprávnych  
vysielateľov v oblasti boja proti dezinformáciám.  
Fínsko  
Fínska spoločnosť, aj napriek vysokému pokrytiu internetom (94 %), je  
konfrontovaná s najnižším počtom dezinformácií v Európe. Odolnosť voči  
fenoménu dezinformácií je spôsobená kombináciou viacerých faktorov –  
vysoká úroveň slobody tlače, vysoká úroveň vzdelávania v oblasti mediálnej  
3
gramotnosti. Viac ako 80 % Fínov považuje dezinformácie za ohrozenie  
demokracie. Z hľadiska mediálneho nastavenia si Finnish Broadcasting  
Company (fínska verejnoprávna televízia) zachovala centrálne postavenie na  
trhu medzi komerčnými aj online vysielateľmi. V roku 2019 si až 96 % Fínov  
aspoň raz týždenne pozreli nejakú z programových služieb tohto  
verejnoprávneho vysielateľa, ktorého spoločnosť vníma ako dôveryhodný  
spravodajský zdroj. Televízia vo vysielaní venovala priestor problematike  
ruskej dezinformačnej kampane. Televízia kladie dôraz na vzdelávanie  
a mediálnu gramotnosť a poskytuje mediálny obsah pre deti a mládež v tejto  
oblasti, ale aj obsah zameraný na seniorov a všeobecnú populáciu. Edukačné  
programy televízie zahŕňajú obsah týkajúci sa internetovej bezpečnosti,  
detekcie dezinformácií alebo etiky žurnalistiky. Televízia operuje aj  
informačný hub Yle Kioski pre mladú generáciu s video obsahom vr.  
Facebooku, TikToku a streamingovej platformy Areena.  
Španielsko  
Španielska spoločnosť je charakteristická názorovou roztrieštenosťou  
a vysokým používaním sociálnych médií a len 57 % Španielov verí  
informáciám, ktoré vidia v TV. Španielsky verejnoprávny vysielateľ RTVE o. i.  
vytvoril fact-chekingovú platformu Verifica Corporación De Radiotelevisión  
Española (RTVE) v roku 2019 (kooperácia aj s EBU), ktorej cieľom bolo  
verifikovať informácie týkajúce sa tamojších volieb. Počas pandémie sa  
platforma zameriavala na verifikáciu dezinformácií v tejto veci. Súčasťou  
tejto služby je prepojenie s aplikáciou WhatsApp. Televízia odvysielala aj  
rôzne formáty/talk shows týkajúce sa dezinformácií a v roku 2017 uviedla  
seriál pre mladých, ktorého cieľom bolo zvýšiť povedomie o nebezpečí  
dezinformácií. Televízia takisto nadviazala partnerstvá s univerzitami či  
expertmi napr. z oblasti medicíny (fact-check COVID-19).  
Česko  
Česká spoločnosť sa zaraďuje k tým, ktoré z väčšej časti nevnímajú  
dezinformácie ako problém pre demokraciu a je vystavená značnému toku  
dezinformácií zo zahraničia. Česká televízia požíva pomerne vysokú dôveru  
verejnosti v jej programové služby. Česká televízia sa vyznačuje výbornou  
reputáciou pokiaľ ide o fact-checking, kooperujúc s akademickou  
a odbornou obcou. ČT zvýšila pokrytie informovania o fenoméne  
dezinformácií v posledných dvoch rokoch. V roku 2019 ČT realizovala projekt  
To se ví – kde známe tváre komentovali fake news, a tak šírili povedomie  
o nebezpečenstve tohto fenoménu (adaptácia British Fake News Show –  
Channel 4). Edukatívny portál ČT Edu tiež obsahuje materiály týkajúce sa  
dezinformácií – ide o najväčší edukatívny portál v krajine.  
VOD/streamingové platformy – prípadové štúdie  
Streamingové platformy sa stali v posledných rokoch trendom, ku ktorému  
inklinujú najmä mladí diváci, čo súvisí aj s rozmachom používania  
inteligentných zariadení. Verejnoprávni vysielatelia si musia túto vývojovú  
4
tendenciu vziať za svoju, aby dokázali naďalej oslovovať divácke publikum  
a plniť si základné verejnoprávne úlohy.  
Budúcnosť týchto služieb bola predmetom diskusie medzi odborníkmi (2021)  
v tejto oblasti, ktorými sú mediálny analytik Milan Kruml, publicista a  
odborník na streaming Tomáš Vyskočil a Jana Jedličková z Katedry  
divadelních a filmových studií Filozofické fakulty Univerzity Palackého  
v Olomouci.  
Milan Kruml uviedol, že streamingové vojny (vysoký konkurenčný boj medzi  
službami) majú zásadný vplyv na audio-vizuálny sektor a týkajú sa lineárnych  
televízií i tvorcov, producentov. Sme svedkami uzatvárania aliancií  
a kooperácií (napr. prepojenia streamovacej služby, ktorá začne kooperáciu  
s verejnoprávnou televíziou či platenou televíziou). Táto forma vysielania má  
obrovský potenciál do budúcnosti a každému sa oplatí o takejto kooperácii  
premýšľať konštatujúc, že premeny formátov sú fenoménom: napr. seriály sa  
presúvajú z lineárneho prostredia na streaming, takisto reality formáty sa na  
streamingoch robia inak ako v tradičnej TV. Vyjadril sa tiež, že rýchly  
zánik/pokles záujmu o lineárne TV sa nepotvrdzuje, t. j. lineárna TV nie je  
úplne „mŕtva“.  
Tomáš Vyskočil povedal, že pre mediálny trh sú charakteristické  
streamovacie vojny medzi platformami, ktoré zápasia o predplatiteľov  
a súperia aj s kinami a tradičnými televíziami, pričom sa ukazuje, že aktuálne  
je atraktívnym nástrojom originálny, exkluzívny obsah. Dodal, že momentálne  
Netflix investuje do reality shows, animovanej tvorby i kategórie pre deti,  
akčných filmov, a teda vidieť, že z Netflixu sa stáva „Nova“, pred tým to bol  
skôr „ČT2“. Ďalej poznamenal, že budúcnosť TV zábavy je hybridná. Podčiarkol  
aj to, že americké spoločnosti vedia, že v EÚ sa iba s americkým obsahom  
nepresadia.  
Jana Jedličková sa vyjadrila, že európskom prostredí sa deje, že sa tradičné  
TV subjekty začínajú spájať a zakladajú projekty pre mladých divákov, ktorí  
odišli najmä na internet. Verejnoprávne TV sa snažia tieto publiká získavať  
späť. Snažia sa konkurovať online platformám, pričom niekde sa ukazuje, že  
konkurovať v určitých prípadoch nie je nevyhnutné, lebo momentálne je  
divácke publikum fragmentarizované, a teda toto publikum môže byť  
lojálnejšie, čo je dôležité pre lineárne aj internetové televízie. Televíziám sa  
osvedčila kooperácia. Do budúcnosti bude pravdepodobne dominovať  
hybridný model lineárneho vysielania a streamingovej služby, avšak je  
otázne, ako to bude vyzerať.  
Prierez  
príkladov  
VOD/streamingových  
platforiem  
v prostredí  
verejnoprávnych vysielateľov  
BBC iPlayer – Veľká Británia  
V roku 2019 sa BBC rozhodla redizajnovať svoju streamingovú službu –  
iPlayer, aby obsahovala viac britského obsahu na jednom mieste, vzdelávala  
5
publikum všetkých vekových kategórií, obsahovala inovatívne, kreatívne  
a vysokokvalitné výstupy a služby a reflektovala na rozmanitosť britskej  
spoločnosti.  
BritBox – Veľká Británia  
BritBox – online video platforma, ktorá je spojením komerčného vysielateľa  
ITV a filmovej ponuky verejnoprávneho vysielateľa Channel 4/BBC.  
ARD/ZDF Mediathek – Nemecko (príklady z publikácie The Content, Impact,  
and Regulation of Streaming Video: The Next Generation of Media Emerges,  
autor: Eli Noam)  
Online streaming služba ARD/ZDF – Mediathek. Jej história siaha až do roku  
1998, pričom s pravidelnou video produkciou sa začalo v roku 2002. Od roku  
2005 sa platforma integrovala po podoby Mediathek. ARD/ZDF takisto  
vytvorilo online vysielaciu platformu funk pre cieľovú skupinu od 14 do 29  
rokov.  
France Television Slash – Francúzko  
Online video platforma (spustená v roku 2018), ktorá sa zameriava na mladú  
generáciu. Jej zámerom je cieliť obsah vyslovene na mladú generáciu na  
internete.  
CBC Gem – Kanada  
Online video platforma kanadského verejnoprávneho vysielateľa so  
zámerom atakovať obľúbenosť komerčných rivalov – Netflix a Amazon Prime.  
iVysílaní – Česká republika (Výročná správa Českej televízie, 2021)  
Online platforma ČT, ktorá prešla redizajnom v roku 2021, pričom o. i. začala  
aj s tvorbou určenou pre internetovú distribúciu so zameraním na užšiu,  
prevažne mladú generáciu. Platforma iVysílaní je základným produktom  
(stavebným kameňom) nových médií ČT. Medziročný nárast webu iVysílaní  
bol 34 %.  
Medzinárodná kooperácia v oblasti streamingu  
V roku 2019 vysielatelia z viacerých krajín EÚ vytvorili alianciu The Alliance  
zameranú na spoluprácu v tvorbe online obsahu v oblasti online streamingu  
– French Television, RAI, ZDF, RTVE. V Holandsku spoločnou kooperáciou  
medzi verejnoprávnym vysielateľom NPO, stanicou RTL a satelitnou  
spoločnosťou SBS vznikla streamingová platforma NL.Ziet. Severské krajiny  
vytvorili kooperačnú platformu Nordic 12, ktorá sa skladá z piatich  
verejnoprávnych vysielateľov severského regiónu so zameraním na šírenie  
severského obsahu v TV aj online prostredí.  
6