Príloha a) ING. VLADIMÍR SEMAN:
PROJEKT RIADENIA A ROZVOJA ROZHLASU A TELEVÍZIE SLOVENSKA
Takto to je iba zástupný argument, ktorý však pôsobí diskriminačne voči tým, ktorí vo
voľbách reálne dôveru dostali, no napriek tomu v spravodajstve RTVS a v politických
diskusiách takmer vôbec nefigurujú.
Ďalším problémom je, že všetky spravodajské témy a formáty sú spracované z pohľadu
jediného centra, teda Bratislavy.
Navonok podobné kauzy, resp. témy, majú v regiónoch Slovenska rozdielnych aktérov
a aj úplne iné východiská a riešenia. Na tento fakt však RTVS v terajšej podobe
spravidla rezignuje.
S nemalým prispením RTVS sa tak rokmi umelo vybudoval mýtus o tom, že to, čo s
deje v hlavnom meste je dôležitejšie ako to, čo sa deje v najbližšom okolí.
To je samozrejme nezmysel. RTVS takto vlastne iba kopíruje model, daný komerčnými
médiami. Vždy je lacnejšie vybehnúť do parlamentu a tam umelo zdramatizovať poslaneckú
šarvátku, ako na diaľku sledovať “vzdialené témy v regiónoch”.
Samozrejme, je celý rad tém, ktoré nie je možné spracovať inde, ako v hlavom meste.
Inými slovami, zrejme ťažko niečo môže nahradiť spravodajstvo o parlamente, vláde,
prezidentke, resp. o kauzách, úzko sa týkajúcich inštitúcií v Bratislave.
Spomínaný problém sa však naplno prejavuje až vtedy, keď napríklad ide o témy, ako je
dôveryhodnosť politikov na regionálnej, alebo lokálnej úrovni, zneužívanie kompetencii
verejných činiteľov v regiónoch, resp. akékoľvek iné témy, ktoré sú dôležité v regiónoch,
avšak z pohľadu centra sa javia ako odťažité a málo zaujímavé.
Vtedy sa spomínané, navonok podobné témy, objavujú v spravodajských relácia RTVS iba v
jednej podobe, resp. z jedného miesta. Z pohľadu Bratislavy je už naplnený atribút
verejnoprávnosti. Dookola sa pritom opakuje tá istá schéma:
“Veď my sme už o tom hovorili. Niečo podobné ako (povedzme) v Martine sa predsa deje
(napríklad) aj Revúcej. Nebudeme predsa robiť dvakrát tú istú tému.”
Ja až tragikomickým dôsledkom, že potom nastáva akási tichá dohoda o témach, ktoré sa
pravidelne viažu k niektorým mestám, či regiónom nezávisle od toho, aká je ich výpovedná
hodnota. Preto sa minimálne raz za rok už vyše 20 rokov v spravodajstve RTVS dozvedáme
o syfilise v rómskej osade v Trebišove. Nevidel som však ani jedinú reportáž o tom, že v
tomto meste je jeden z najväčších mestských parkov v strednej Európe. Podobné nezmyselné
paradigmy však platia o väčšine miest, či regiónov Slovenska, priamo úmerne od vzdialenosti
od hlavného mesta.
Za to sa o všelijakých podružných voľnočasových aktivitách v Bratislave s vyložene
lokálnym rozmerom dozvedáme prakticky v každej spravodajskej, celoslovenskej relácii.
Ďalším problémom je nízka miera objektívnych, exaktne merateľných kritérií pri
hodnotení programov (reportáží) a následné prepojenie na stanovenie ich rozpočtov.
15