Príloha a) ING. VLADIMÍR SEMAN:  
PROJEKT RIADENIA A ROZVOJA ROZHLASU A TELEVÍZIE SLOVENSKA  
Národnej rade Slovenskej republiky  
Výboru NR SR pre kultúru a médiá  
Nám. A. Dubčeka 1  
Bratislava  
812 80  
Predkladá :  
Ing. Vladimír Seman  
Podpis:  
V Novosade, 25.5.2022.  
1
Príloha a) ING. VLADIMÍR SEMAN:  
PROJEKT RIADENIA A ROZVOJA ROZHLASU A TELEVÍZIE SLOVENSKA  
Obsah:  
1. Kto som a prečo by som práve ja mal byť mal byť riaditeľom RTVS ……... 3  
2. Prečo má môj projekt 20 strán, keď všetko podstatné je v jeho úvode? ……7  
3. RTVS ako liga s jediným dominantným mužstvom a prečo to má byť inak.. 8  
4. Dôvody centralistického modelu RTVS a jeho dôsledky ……………………10  
5. Osobná skúsenosť s “blavocentrizmom” v RTVS ……………………………11  
6. Komu vyhovuje centralistický spôsob riadenia RTVS a prečo je to obraz  
nezrelosti Slovenska ………………………………………………………….. 12  
7. Čo s koncesionárskymi poplatkami ……………………………….………… 13  
8. Prečo je terajší model fungovania RTVS zastaraný a nevyhovujúci …….. 14  
9. Decentralizácia RTVS - vznik nových štúdií v krajských mestách ……….. 16  
10. Návrh rozpočtu 8 regionálnych (krajských) štúdií …. …………………… 17  
11. Návrh programových typov pre rozšírené regionálne vysielanie …………. 21  
12. Záverečné poznámky ………………………………………………………… 23  
2
Príloha a) ING. VLADIMÍR SEMAN:  
PROJEKT RIADENIA A ROZVOJA ROZHLASU A TELEVÍZIE SLOVENSKA  
1. Kto som a prečo by som práve ja mal byť mal byť riaditeľom RTVS.  
Viem, že nebudete strácať čas s človekom, ktorý nemá reálnu šancu uspieť.  
Pokúsim sa vás však presvedčiť.  
Prečo by som sa teda mal stať riaditeľom RTVS práve ja?  
A vôbec, kto som, že si trúfam oberať vás o čas?  
Som televízny producent publicista, ktorý v médiách pracuje už 40 rokov1.  
Podporuje ma Slovenská katolícka charita, spolok lokálnych televízií Slovenska LOTOS  
a mnohí ďalší jednotlivci a organizácie.  
Nie som kandidát žiadnej z politických strán, aj keď som bol vo voľbách do NR SR na  
kandidátke jednej z nich (OĽANO-KÚ).  
Bolo to výlučne len preto, lebo som si naliehavo uvedomoval nutnosť spoločenských zmien a  
chcel som ich podporiť osobnou angažovanosťou. Nikdy som však neplánoval pre seba  
žiadnu politickú budúcnosť a ani nepôsobím v žiadnych štruktúrach politickej strany.  
Mojím osobným motívom zúčastniť sa na tomto výberovom konaní je VÝLUČNE len  
vyjadrenie dôvery a následné oslovenie širokého okruhu ľudí, ktorí ma už štyri desaťročia  
registrujú ako predstaviteľa verejného záujmu na pôde masmédií.  
To je však len subjektívny dôvod, ktorý nie je rozhodujúci. Čo je teda hlavný dôvod?  
RTVS potrebuje zmenu nielen preto, lebo sa vymenila vládnuca garnitúra  
a je už zaužívaným pravidlom, že zhruba uprostred volebného obdobia sa mení aj generálny  
riaditeľ tejto inštitúcie. Na takúto zmenu je aj dosť objektívnych dôvodov.  
Prečo teda meniť RTVS? Začnime “od podlahy”. Na úvod si treba priznať základný fakt:  
Slovensko je krajina, ktorá môže existovať aj bez RTVS.  
Nemalé zdroje tejto inštitúcie sa môžu využiť aj inde. Napríklad na nové stíhačky,  
nemocnice, školy, diaľnice, či na pomoc mladým rodinám.  
Skúsenosti z iných krajín naozaj potvrdzujú, že mediálna služba verejnosti sa dá zabezpečiť  
aj cez súkromné médiá. Pravda, musí to byť na základe jasne definovaných cieľov, poctivo  
sformulovanej spoločenskej objednávky. Treba, aby bolo jasné, čo chceme, kto to vie urobiť  
a koľko to bude stáť.  
1
3
Príloha a) ING. VLADIMÍR SEMAN:  
PROJEKT RIADENIA A ROZVOJA ROZHLASU A TELEVÍZIE SLOVENSKA  
Na zabezpečenie fungujúcej a zmysluplnej mediálnej služby verejnosti nemusí existovať z  
verejných zdrojov platená inštitúcia, na čele s človekom s oligarchickými právomocami,  
ktorý svoje zotrvanie odvádza od službičiek politikom, či mediálnym skupinám.  
Programové typy, ktoré RTVS verejnosti ponúka ako “službu verejnosti” často lacnejšie a  
kvalitnejšie realizujú súkromné médiá a niektoré ešte na tom aj zarábajú.  
V prvom rade teda treba odbornú, verejnú diskusiu o tom, či existencia RTVS v  
terajšej podobe vôbec má význam.  
Môžeme sa inšpirovať aj tými krajinami, ktoré verejnoprávne médiá v našom ponímaní  
nemajú (Švajčiarsko).  
Treba však brať do úvahy aj krajiny, ktoré do štátom kontrolovaných médií nalievajú  
obrovské zdroje, hoci SKORO to im isté, priam na striebornom podnose, ponúkajú takmer  
ZADARMO zo zahraničia (Rakúsko).  
Táto diskusia môže priniesť aj neočakávané výsledky. Napríklad, že RTVS nás napokon  
bude stáť skoro toľko, ako fungovanie tretiny vyšších územných celkov. (Chcú tí, ktorí sa  
porovnávajú s ČT). Alebo, že nás nebude stáť nič, čo by na seba aj tak nezarobilo.  
(Napríklad, TV JOJ a TV Markíza s tretinovým rozpočtom, ako má RTVS.)  
RTVS hospodári približne so 147 000 000 € ročne. Ťažisková časť rozpočtu sa spotrebúva v  
televíznej zložke (STV), ide približne o 4 pätiny zdrojov RTVS.  
Verejnoprávne televízne vysielanie na Slovensku teda stojí daňových poplatníkov zruba 120  
000 000 € ročne. Priami konkurenti STV, najmä TV Markíza a TV JOJ hospodária približne s  
tretinovým rozpočtom. Pritom sa často zabúda na základný fakt:  
Komerčné elektronické médiá fungujú diametrálne inak, ako RTVS. Svoj rozpočet v  
skutočnosti nespotrebúvajú, ale ho len využívajú ako investíciu na dosahovanie zisku.  
Ich zmyslom totiž nie je naplnenie verejného záujmu, ale prinášanie ekonomických benefitov  
svojím majiteľom, resp. akcionárom.  
V tomto svetle je takmer štvornásobne vyšší rozpočet RTVS na veľmi podobnú, alebo priam  
identickú produkciu ešte nepochopiteľnejší.  
Na to, aby verejnoprávne vysielanie malo svoje opodstatnenie, malo by v prvom rade čo  
zohľadňovať verejný záujem. K tomu má RTVS v súčasnej podobe dosť ďaleko.  
Verejný záujem sa totiž v podmienkach RTVS stal veľmi vágnym, priam prázdnym slovom,  
za ktorým sa skrýva všetko a nič. V mediálnom priestore na Slovensku totiž ako na bežiacom  
páse vznikajú veľmi podobné programy nielen v RTVS, ale tiež v komerčnom prostredí.  
Pravda, tam zväčša za omnoho menej peňazí, bez automatického nároku na verejné zdroje.  
4
Príloha a) ING. VLADIMÍR SEMAN:  
PROJEKT RIADENIA A ROZVOJA ROZHLASU A TELEVÍZIE SLOVENSKA  
Aj také, výsostne “verejnoprávne programy” v produkcii RTVS, ako sú napríklad  
národnostné vysielanie, náboženské a vzdelávacie programy, tvorba pre deti a mládež, atď.,  
v porovnateľnej alebo vyššej kvalite vznikajú v TV Markíza, TV JOJ, TV LUX, TA3 a tiež  
v sieti lokálnych, regionálnych a mestských televízií v združení LOTOS.  
Aj v oblasti rádií existuje ekvivalent Rádia Slovensko, ktorým je Rádio Lumen, jediné  
celoplošné médium, ktoré nesídli v Bratislave.  
Dobrým príkladom kvalitného regionálneho rádia, ktoré plní celý rad verejnoprávnych  
funkcií je napríklad Rádio Košice, ale tiež mnohé, mnohé ďalšie.  
Spomínané súkromné médiá však však nemajú automaticky nárok na verejné zdroje a ich  
prípadná podpora z “verejnej pokladničky” je v porovnaní s RTVS iba mikroskopická.  
(Ak si, pravda, odmyslíme TA3 za éry SNS, pravda.)  
Takzvaná produkcia “vo verejnom záujme”, ktorou RTVS odôvodňuje svoju existenciu,  
je pričasto iba pláštik na zväčša neefektívne čerpanie verejných zdrojov.  
Táto skutočnosť je v slovenských podmienkach navyše deformovaná tým, že až 95%  
rozpočtu RTVS sa spotrebúva v Bratislave.  
Nastala tak paradoxná a vo svojej podstate zvrátená paradigma, podľa ktorej sa  
hlavným zmyslom RTVS nestalo napĺňanie verejnoprávneho poslania, ale umožnenie  
takmer výlučne bratislavským tvorcom a produkčným spoločnostiam mať čo  
najjednoduchší prístup k verejným zdrojom.  
Najdrahšie programy sa pritom v RTVS a jej komerčných náprotivkoch vyrábajú podľa  
veľmi podobných, alebo identických modelov, zväčša využívajúc služby tých istých celebrít.  
Divák potom stráca prehľad, či napríklad Adelu Banášovú videl (počul) v tej, alebo onej talks  
show, na RTVS, alebo v inej, komerčnej televízii, či rádiu.  
Východiskom je produkcia programov, ktorými je mediálny trh tak či tak presýtený a  
ktorých základným poslaním nie je napĺňanie verejného záujmu.  
Čo teda urobiť v prvom rade?  
Obmedziť oligarchické kompetencie GR RTVS a pre jeho prácu stanoviť exaktné, na  
základe objektívnych faktov kontrolovateľné mantinely.  
To je samozrejme možné až po zmene zákona o RTVS. Predpokladám však, že pri takomto  
pokuse o zmenu sa zdvihne vlna odporu všetkých, ktorým vyhovuje terajší spôsob  
fungovania RTVS.  
5
Príloha a) ING. VLADIMÍR SEMAN:  
PROJEKT RIADENIA A ROZVOJA ROZHLASU A TELEVÍZIE SLOVENSKA  
Nuž a takýchto ľudí, aj na vplyvných miestach, je neúrekom. Stačí si všimnúť, ako  
Ministerstvo kultúry ešte nedávno, úplne nelogicky, žiadalo zvýšenie koncesionárskych  
poplatkov a tým, de facto, zabetónovanie terajšieho GR RTVS priam na večné veky.  
Pravda, existuje svetielko nádeje na konci tunela, že nový GR RTVS, urobí potrebné zmeny.  
Je pritom na slnko jasné, že on sám na tom nič nezíska.  
Získala by však verejnosť so zmysluplnejšou a efektívnejšou mediálnou službou, ktorá slúži  
jej záujmom.  
Ako k tomu dospieť? Môžeme sa o tom sporiť, môže sa to postupne korigovať. V súčasnosti  
hlavné tézy zmeny RTVS vidím takto:  
Exaktné metódy hodnotenia ekonomiky výroby programov a vysielania RTVS.  
Priame konzekvencie na spôsob práce GR RTVS.  
Decentralizácia a oveľa väčší dôraz na regióny.  
Nové vysielacie okruhy s využitím on demand služieb a 5 G sietí.  
Zrušenie koncesionárskych poplatkov.  
Rešpektovanie výsledkov volieb pri výrobe relácií s politickým kontextom.  
Menej zábavných programov s tými istými tvárami, (hlasmi) ako v iných médiách.  
Zadarmo, alebo za symbolickú protihodnotu archív a spravodajskú surovinu pre  
lokálne a mestské televízie a školy s mediálnym zameraním.  
Dôraz na charitu, vedu, školstvo, zdravotníctvo.  
Seriály z vidieckeho prostredia.  
Viac kvalitných filmov a dokumentov.  
Zapojenie marginalizovaných skupín.  
Interaktívne platformy financovania na báze crowdfundingu.  
Viac priestoru pre mladých tvorcov.  
Vyrovnanie rozdielov v príjmoch zamestnancov STV a Rádia Slovensko.  
Menej byrokracie v procese hodnotenia programov a prijímaní nových programových  
typov.  
Odvaha ísť vlastnou cestou a vydržať na nej.  
6
Príloha a) ING. VLADIMÍR SEMAN:  
PROJEKT RIADENIA A ROZVOJA ROZHLASU A TELEVÍZIE SLOVENSKA  
2. Prečo má môj projekt 20 strán, keď všetko podstatné je v jeho úvode?  
Je to veľmi jednoduché. Ak by som nezaplnil aspoň 20 strán, tak by ma vyradili pre  
nesplnenie podmienok výberového konania.  
Je to nezmyselná tradícia, ktorú treba zmeniť.  
Ak je vôľa meniť riaditeľa, tak sa treba poobzerať, či na trhu práce je niekto, kto by to vedel  
robiť lepšie, ako ten doterajší. Treba si všimnúť PREDOVŠETKÝM jeho (jej) doterajšie  
výsledky, jeho (jej) “životný príbeh”.  
Takto to robia vo všetkých, rozumne riadených spoločnostiach. Všetko ostatné je vata a  
nezmyselné rituály, ktoré len oberajú o čas.  
Navyše, zakladá sa tým nespravodlivá asymetria vo výbere kandidátov.  
Tí, ktorí sú v plnom pracovnom vyťažení, nemajú čas na spisovanie vyše 20 stranových  
serióznych analýz, ktoré im v prípade neúspechu nikto nezaplatí.  
To môžu tí, ktorí majú tichý prísľub úspechu, čo je doterajšia prax a neférový podraz voči  
iným účastníkom výberového konania.  
Navyše, už vopred vybraní favoriti (favoritky) často majú prístup k inak nedostupným  
štatistikám a interným materiálom, ktoré vzbudzujú zdanie ich kompetentnosti a  
profesionálneho prístupu.  
Iní uchádzači musia často neúspešne zápasiť o poskytnutie základných faktov, respektíve,  
spoliehať sa len svoju prax a verejne dostupné zdroje, ktoré sú často skreslené a neúplné.  
Na tomto mieste musím spomenúť, že Mediálny výbor NR SR, tentoraz v neobvykle veľkom a  
komplexnom rozsahu, veľmi férovo, poskytol uchádzačom interné materiály RTVS.  
Vôbec to nie je obvyklé.  
Celú situáciu komplikujú veční účastníci rôznych výberových konaní, ktorí si len potrebujú  
dokazovať vlastnú dôležitosť a preto súkajú rôzne, zložito vyzerajúce analýzy, ktorým  
(väčšinou) ani sami poriadne nerozumejú.  
Nepovažujem ani za správne, že na výberovom konaní za GR RTVS sa môžu  
zúčastňovať iba ľudia s ukončeným druhým stupňom vysokoškolského vzdelania.  
Tým sa vopred diskvalifikujú mnohí ľudia, ktorých kvality v manažérskej práci na takomto  
poste sú nespochybniteľné.  
Za viacerých spomeniem napríklad pána Rolanda Kubinu, predstaviteľa TV JOJ.  
7
Príloha a) ING. VLADIMÍR SEMAN:  
PROJEKT RIADENIA A ROZVOJA ROZHLASU A TELEVÍZIE SLOVENSKA  
3. RTVS ako liga s jediným dominantným mužstvom a prečo to má byť inak.  
Terajšia situácia RTVS pripomína športovú súťaž, v ktorej družstvo z hlavného mesta (pre  
túto úvahu ho nazvime Slovan Bratislava) má 20 krát vyšší rozpočet, ako všetky ostatné  
športové kolektívy spolu. Navyše, tréner Slovana rozhoduje o bytí a nebytí všetkých  
ostatných trénerov, športovej taktike a celkovom fungovaní iných družstiev.  
Samozrejme, vo všetkých zápoleniach by víťazil Slovan. Bol by to taký jednooký kráľ medzi  
slepými.  
Všetci by si však postupne museli zvyknúť, že pokusy Slovana uspieť aj v inej, ako domácej  
súťaži by sa končili jeho prehrami.  
Pri podrobnejšej analýze dôvodov prehier by sa zistilo, že na existenciu takejto ligy treba  
zruba trikrát viac zdrojov, ako na fungovanie iných, kvalitnejších líg v zahraničí.  
Bol by to výsledok nehospodárneho, netransparentného hospodárenia, v ktorom by  
základným kritériom nebola kvalita, ale osobné záujmy zamestnancov Slovana a ich  
kamarátov.  
Nikde vo svete by neexistoval taký asymetrický a nehospodárny spôsob financovania  
porovnateľnej športovej súťaže.  
A nielen to. Na takúto športovú súťaž by museli povinne prispievať obyvatelia celej krajiny,  
ktorá by bola zo všetkých iných krajín najviac poznačená centralistickým, neefektívnym a  
klientelistickým spôspobom hospodárenia.  
Obraz športovej súťaže s jediným dominantným družstvom je obrazom terajšej RTVS.  
Prečo sa to v ére samostatnosti Slovenska nikto z riaditeľov tejto inštitúcie nepokúsil zmeniť?  
Dôvod je nasledovný:  
Základným predpokladom pre získanie politickej podpory na post riaditeľa RTVS  
doteraz bol vždy jeho (jej) prísľub udržania už existujúceho, krajne neefektívneho,  
avšak pre záujmové kruhy lukratívneho modelu financovania RTVS.  
Kľúčovú úlohu v tom zohráva skutočnosť, že generálny riaditeľ RTVS má priam oligarchické  
kompetencie v možnosti disponovať verejnými zdrojmi. Dokonca, je v jeho kompetencii  
zmeniť aj celkový spôsob fungovania inštitúcie, ktorú riadi. Nikto z ministrov nemá také  
kompetencie. Ani len premiér nemôže tak jednoducho presúvať verejné zdroje. Riaditeľ  
RTVS áno.  
Prostredie mediálnej tvorby si totiž vyžaduje slobodu, ktorú by ťažkopádny a  
nefungujúci systém výberových konaní a následných kontrol ich dodržiavania zahlušil  
už v zárodku. To je v poriadku. V poriadku však nie je to, ako sa to deje.  
8
Príloha a) ING. VLADIMÍR SEMAN:  
PROJEKT RIADENIA A ROZVOJA ROZHLASU A TELEVÍZIE SLOVENSKA  
Doteraz šli vždy bokom odborné, či charakterové vlastnosti uchádzačov. Nerozhodoval ich  
životný príbeh, odborné ocenenia, charakterové vlastnosti, či podpora profesných organizácií.  
Dokonca ani politická podpora nebola kľúčová. Tá vznikala až následne, salámovou metódou  
ukrajovania z viac-či menej dobrých zámerov na zlepšenie verejnej mediálnej služby.  
Doteraz nikdy nebola kľúčovým predmetom výberových konaní hlboká  
nerovnomernosť vo využívaní tých 147 miliónoch €, ktorými každý rok RTVS (teda, de  
facto, najmä jej riaditeľ) disponuje.  
Sem - tam niekto riešil neefektívnosť výroby a zbytočné kopírovanie komerčných  
programových typov, či iné, z pohľadu uchádzačov dôležité faktory.  
Dalo by sa donekonečna polemizovať o tom, či také percento takých programov tam, či  
onam, do takého, či iného času. To všetko sú však okrajové záležitosti.  
Čo je teda pretrvávajúci problém RTVS, ktorý sa tiahne všetkými etapami jej existencie?  
Až 95% rozpočtu RTVS ostáva v hlavnom meste. Takáto asymetria vo využívaní  
verejných zdrojov nie je v žiadnej inej civilizovanej krajine, v žiadnej inej oblasti  
verejného záujmu. Iba na Slovensku, iba v Bratislave.  
Tešia sa najmä produkčné mediálne kruhy, napojené na aktuálnu vládnucu garnitúru. Prináša  
to totiž ľahký prístup k verejnej pokladničke. Najľahší spôsob, ako ju otvoriť, je zadať  
výrobu programov do externého prostredia a nadštandardne to zaplatiť.  
Deje sa to najmä prostredníctvom programov, ktorých sledovanosť a tým aj zdanie  
legitimity má zaručiť prítomnosť tých istých celebrít, ako v komerčných televíziách.  
Bokom ide verejnoprávny rozmer vysielania, prínos pre spoločnosť, informačná, či umelecká  
hodnota takýchto programov.  
Všetci doterajší generálni riaditelia RTVS v prvom rade strážili, aby z hlavného mesta  
“uniklo” čím menej zdrojov, určených na mediálnu službu vo verejnom záujme.  
Nuž a to treba zmeniť v prvom rade, aj keď to vôbec nebude jednoduché a potrvá to  
minimálne do konca funkčného obdobia nového GR RTVS.  
Na tento vážny krok je však nevyhnutné nájsť konsenzus na pôde NR SR a exaktne ho  
vyjadriť v novele Zákona o RTVS.  
9
Príloha a) ING. VLADIMÍR SEMAN:  
PROJEKT RIADENIA A ROZVOJA ROZHLASU A TELEVÍZIE SLOVENSKA  
4. Dôvody centralistického modelu RTVS a jeho dôsledky.  
Pochopiteľne, existuje interný kontrolný mechanizmus (Rada RTVS, Výbor Národnej rady  
pre kultúru a médiá), ktorý by mal mať potenciál zmeniť, alebo aspoň korigovať zásadné  
chyby v smerovaní RTVS. Platí to aj v prípade neúmernej koncentrácie zdrojov RTVS v  
Bratislave.  
Reálne kompetencie spomínaných kontrolných inštitúcií sú značne okyptené a v podstate sa  
sústreďujú iba na hodnotenie krátkodobých výsledkov RTVS, aj to podľa značne  
subjektívnych kritérií.  
V praxi spätná väzba “odbornej verejnosti” spravidla funguje tak, že nejaký XY vplyvný  
politik, alebo iná, z pohľadu GR RTVS dôležitá osoba, zväčša zaujato a neobjektívne  
skritizuje nejakého redaktora, či moderátora RTVS a ten (tá) v relatívne krátkom čase opustí  
brány RTVS 2 .  
Členovia spomínaných “kontrolných inštitúcií” o tom málokedy tušia a ak aj tušia, tak čušia.  
Respektíve, ak aj tušia, tak ich kompetencie sú také okyptené, že po čase pochopia márnosť  
snahy o zmenu a napokon tak či tak rezignujú.  
Neustále personálne zmeny viditeľných predstaviteľov RTVS poskytujú len ilúziu  
vplyvu odbornej verejnosti na verejnoprávne médiá.  
Blavocentrizmus je najvážnejší z prejavov diskriminačného mechanizmu fungovania  
RTVS, ktorý postupne likviduje odbornú a zmysluplnú diskusiu o smerovaní tejto  
inštitúcie.  
Jeden z dôsledkov je to, že RTVS je trvalo presiaknutá procesmi s podprahovými znakmi  
politickej korupcie 3.  
2
A mnohé ďalšie.  
3
Aktuálnym príkladom je cyklus “Odhodlaní putovať”, ktorý mapuje pútnické miesta Slovenska, avšak bez pútnikov (???). Za tento “odvážny”  
dramaturgický počin, v externom prostredí zosobnený blízkym spolupracovníkom najväčšej vládnucej strany (hnutia) sa RTVS zaviazala zaplatiť  
158 400 € (!!!). Pritom na výrobu takýchto programov má RTVS aj dostatočné interné zdroje, prípadne celý rad podobných programov existuje a  
10  
Príloha a) ING. VLADIMÍR SEMAN:  
PROJEKT RIADENIA A ROZVOJA ROZHLASU A TELEVÍZIE SLOVENSKA  
5. Osobná skúsenosť s “blavocentrizmom” v RTVS.  
V roku 2011 som kandidoval na riaditeľa STV (RTVS) s návrhom zákona o RTVS, ktorý by  
vychádzal z tzv. “českého modelu”. Jeho podstatou je rozdelenie: 80% rozpočtu  
verejnoprávnych médií pre Prahu, 20% rozpočtu pre regionálne štúdiá.4  
Na podporu tejto myšlienky vznikla petícia, ktorú podpísalo vyše 2500 ľudí, vrátane  
popredných predstaviteľov kultúrneho, spoločenského, náboženského života, akademickej  
obce a tiež všetkých mestských a regionálnych poslancov z Košického kraja. 5  
Touto petíciou sa však v Bratislave nikto seriózne nezaoberal. Presnejšie, zaoberal, ale inak,  
ako očakávali jej signatári.  
Moja konkurentka vo výberovom konaní a neskoršia riaditeľka RTVS, pani Miloslava  
Zemková, mi po spomínanej petícii bez udania dôvodu zakázala spoluprácu s RTVS.  
Stalo sa to po vyše 20 rokoch mojej práce v STV, potom, čo som bol zhruba 10 rokov  
najviditeľnejším predstaviteľom STV z mimo bratislavského prostredia a za svoju prácu som  
dostal celý rad domácich i medzinárodných ocenení.  
Dnes už pre RTVS nepracuje ani jeden zo signatárov petície. Všetci však pokračovali a stále  
pokračujú v práci aj na televíznych projektoch, respektíve projektoch, ktoré s audiovizuálnou  
tvorbou bezprostredne súvisia. Viaceré z týchto projektov, avšak už mimo RTVS, dostali  
významné ocenenia na domácich i zahraničných fórach.  
Pani Zemková pred svojím zvolením nemala absolútne žiadnu televíznu prax . Jej mediálna  
éra sa po riaditeľovaní v RTVS skončila. Nedodržala žiadny z kľúčových prísľubov, vďaka  
ktorým sa stala riaditeľkou. Predovšetkým:  
Zlúčením Rádia Slovenska a STV sa nič neušetrilo. RTVS má vyšší rozpočet, ako dve  
oddelené, verejnoprávne inštitúcie pred zlúčením a funguje ešte viac centralisticky,  
spolitizovane a neefektívne.  
Odstrašujúci príklad likvidačného prístupu voči signatárom spomínanej iniciatívy však stále  
pretrváva.  
4 Predmetný zákon upravuje postavenie a činnosť regionálnych štúdií v § 12. Spomínaný paragraf v štyroch bodoch presne  
určuje postavenie televíznych štúdií v Brne a Ostrave a stanovuje minimálny 20% podiel vysielania televíznych štúdií na  
celoštátnych okruhoch.  
11  
Príloha a) ING. VLADIMÍR SEMAN:  
PROJEKT RIADENIA A ROZVOJA ROZHLASU A TELEVÍZIE SLOVENSKA  
6. Komu vyhovuje direktívny spôsob riadenia RTVS a prečo je to obraz nezrelosti  
Slovenska.  
Dôvodov je viacero. Ten najzásadnejší sa odvíja od politického modelu Slovenska,  
ktoré je jediným volebným obvodom. Takýto “ultracentralistický model” politickej mapy  
krajiny nie je v žiadnej inej krajine EÚ, dokonca, ani v žiadnej inej demokratickej krajine  
sveta. (!)  
Ide o dôsledok mečiarovského volebného zákona z roku 1998, ktorého cieľom bola  
centralizácia politickej moci a nastolenie vlády jedinej štátostrany. Vtedajšia demokratická  
opozícia sa dušovala, že po úspešných voľbách sa vráti k demokratickejšiemu modelu  
fungovania spoločnosti. Nestalo sa.  
Napriek tomu, že voľby v roku 1998 priniesli ústavnú väčšinu demokratických strán a  
viedli k zániku mečiarizmu, politikom sa zapáčilo využívať výhody koncentrácie politickej  
moci. Vládnuce garnitúry si totiž zvyklí, že je pohodlnejšie bez primeranej priebežnej  
kontroly vládnuť z jedného centra, aj keď na úkor regiónov.  
Takýto model sa ukázal ako veľmi komfortný pre úzku skupinu politikov a súčasne  
predstaviteľov mediálnych skupín, ktoré, až na malé výnimky, sídlia v Bratislave.  
V RTVS sa vytvoril zvrátený mechanizmus direktívneho riadenia, založený na  
výmene publicity za ekonomické benefity.  
Nuž a tie majú v rukách politické elity, a oligarchické štruktúry, stojace za pozadím  
mediálnych spoločností.  
Kruh sa uzavrel. Politici a oligarchovia potrebujú mať pod kontrolou médium, ktoré  
im poskytuje publicitu a tá sa zúročuje v politických preferenciách, vedúcich k ovládaniu  
verejných zdrojov. Kľúčovú pozíciu v tejto tichej dohode medzi politikmi a mediálnymi  
skupinami zohráva RTVS.  
Väčšina politikov doteraz ani nemala skutočný záujem, aby RTVS skutočne plnila  
svoju verejnoprávnu úlohu.  
Potom by sa totiž mohlo stať, že by jediné relevantné médium, ktoré majú aspoň  
ako-tak pod kontrolou, nastavilo krivé zrkadlo aj ich vlastným záujmom a aktivitám.  
Tvorcovia RTVS sú preto zväzovaní množstvom obmedzení, usmernení, konvencií,  
tichých, či verejných pravidiel, ktorých úlohou nie je vyššia kvalita, ale niečo úplne iné:  
Základnou paradigmou fungovania RTVS je udržanie doterajšieho asymetrického  
“bratislavocentristického modelu” financovania RTVS na úkor regiónov a podriadenie  
sa aktuálnym požiadavkám vládnucich politických elít.  
Na pozadí tejto “tichej dohody” beží celý rad finančných transakcií z rozpočtu RTVS s  
politickým kontextom, ignorujúc zásady kvality i hospodárnosti pri využívaní verejných  
zdrojov.  
Pritom by malo byť absolútne prirodzené, aby práve RTVS kompenzovala spomínanú  
neúmernú centralizáciu a aby vytvárala prirodzené protiváhy, umožňujúce profesionálnejšie a  
efektívnejšie mapovanie života aj mimo hlavného mesta.  
Nič z toho sa však nedeje, práve naopak  
12  
Príloha a) ING. VLADIMÍR SEMAN:  
PROJEKT RIADENIA A ROZVOJA ROZHLASU A TELEVÍZIE SLOVENSKA  
RTVS je najviac centralisticky sa správajúcim médiom verejnej služby v celej EÚ.  
Je to aj jedna z príčin, prečo Bratislava a blízke okolie patria k najbohatším a najviac  
rozvinutým regiónom EÚ a ostatné regióny sú hlboko pod jej priemerom.  
Blavocentrizmus je najväčším defektom verejnoprávnej mediálnej služby, ktorá  
má pokrývať spoločenskú objednávku naozaj celej krajiny, a nielen obyvateľov  
hlavného mesta a najmä mediálnych skupín, či politikov, žijúcich v Bratislave.  
Jeden z viditeľných príkladov zlyhávania RTVS v jej základných funkciách je kŕčovité  
zotrvávanie na prekonaných modeloch financovania. Dá sa to celkom dobre ilustrovať na  
koncesionárskych poplatkoch.  
7. Čo s koncesionárskymi poplatkami  
Koncesie nie sú nič iné, ako ďalšia daň. Je to prekonaný model, od ktorého upúšťajú aj  
tí, ktorí ho nedávno velebili.  
Ľúbivým argumentom v prospech koncesionárskych poplatkov je údajná väčšia miera  
nezávislosti od aktuálnej vládnej garnitúry a verejná mediálna služba, v ktorej RTVS sama  
seba vidí ako nenahraditeľný subjekt. Pritom, nikde v tých krajinách EÚ, kde sa  
koncesionárskych poplatkov vzdali, neuvažujú o ich návrate.  
Väčšinu programov, ktorými sa terajšie vedenie RTVS oháňa ako príkladom podpory  
verejného záujmu, vyrábajú aj iné médiá. Za omnoho menej peňazí, bez automatického  
nároku na verejné zdroje, vrátane koncesionárskych poplatkov. Napríklad:  
Najväčším poskytovateľom televíznej verejnoprávnej mediálnej služby o regiónoch nie  
je RTVS, ale televízie, združené v spolku LOTOS. Tie však na príjmoch z  
koncesionárskych poplatkoch nemajú a ani nemali nikdy nijaký podiel.  
Žiadny doterajší generálny riaditeľ RTVS totiž nevenoval ani mikroskopickú časť príjmu z  
koncesionárskych poplatkov na podporu členských televízií LOTOS-u. Pritom by to bol  
logický a správny krok, ktorý by významne a veľmi efektívne podporil verejnoprávnu  
mediálnu službu v regiónoch predpisov.6  
Zástancovia koncesionárskych poplatkov ako príklad často uvádzajú Dánsko.  
Argumentujú tým, že je to krajina s porovnateľnou veľkosťou s duálnym spôsobom  
vysielania a s podstatne vyššími koncesionárskymi poplatkami. Aká je však pravda?  
Od roku 2010 do roku 2018 sa ročný poplatok za licenciu pre médiá v Dánsku zvýšil na 2  
527 dánskych korún. V rokoch 2019 a 2020 však poplatok klesol a bol na úrovni 1 353  
dánskych korún, teda v prerátaní na mesačnú platbu je to 14,65 €. Preto sa poplatok za  
licenciu na médiá v Dánsku postupne na prechodné obdobie troch rokov postupne ruší.  
6
13  
Príloha a) ING. VLADIMÍR SEMAN:  
PROJEKT RIADENIA A ROZVOJA ROZHLASU A TELEVÍZIE SLOVENSKA  
Verejná služba by mala byť v Dánsku v budúcnosti financovaná z daní, a nie  
koncesionárskych poplatkov.  
Ak to premietneme na slovenskú realitu, zohľadňujúc slovenskú priemernú mzdu 1177 € a  
dánsku priemernú mzdu 5534,23 €, potom by aktuálne slovenské koncesionárske poplatky  
mali byť  
1177/5534,23x14,65= 3,12 €!!!  
Záver?  
Koncesionárske poplatky treba zrušiť. Treba to však urobiť postupne, v horizonte  
niekoľkých rokov.  
Súčasne treba na Ministerstve financií vytvoriť rozpočtovú položku, ktorá by výpadok po  
zrušení koncesionárskych poplatkov mala nahradiť.  
8. Prečo je terajší model fungovania RTVS zastaraný a nevyhovujúci.  
Najviac to vidieť na spravodajstve, ktoré je základnou kostrou každej plno formátovej  
televízie. Často sa argumentuje tým, že v porovnaní s inými plnoformátovými televíziami je  
spravodajstvo RTVS dlhodobo vnímané ako najdôveryhodnejšie. To je nespochybniteľný  
fakt.  
Treba však vnímať aj to, že nejde o žiadne dramatické rozdiely medzi RTVS a jej priamymi  
konkurentmi (TV Markíza, TV JOJ a TA3). RTVS navyše objektívne pomáha aj to, že  
spravodajstvo RTVS nie je prerušované reklamou.  
Napriek tomu je obdivuhodné, že spravodajstvo RTVS je napriek výkyvom7 profesionálne a  
dlhodobo stabilizované. Za to sa treba poďakovať predovšetkým kolektívu jeho tvorcov,  
vrátane dlhoročne overených moderátorov a moderátoriek.  
Základná výhrada sa netýka profesionality v tvorbe reportáži, resp. širšie koncipovaných  
spravodajských blokov.  
Problémom je napríklad to, že spravodajstvo RTVS podlieha vo veľkej miere výkyvom  
verejnej mienky a vlastne len kopíruje vývojové trendy, nastolené inými médiami.  
V praxi tak vidíme, že v politických diskusiách, či spravodajských reportážach  
pravidelne vidíme zástupcov politických zoskupení, ktoré neprešli voľbami. Na základe  
čoho sa tam dostali? Na základe aktuálnych prieskumov volebných preferencií?  
Takýto prístup by bol v poriadku, keby na to existovala reálna opora v zákone o RTVS.  
14  
Príloha a) ING. VLADIMÍR SEMAN:  
PROJEKT RIADENIA A ROZVOJA ROZHLASU A TELEVÍZIE SLOVENSKA  
Takto to je iba zástupný argument, ktorý však pôsobí diskriminačne voči tým, ktorí vo  
voľbách reálne dôveru dostali, no napriek tomu v spravodajstve RTVS a v politických  
diskusiách takmer vôbec nefigurujú.  
Ďalším problémom je, že všetky spravodajské témy a formáty sú spracované z pohľadu  
jediného centra, teda Bratislavy.  
Navonok podobné kauzy, resp. témy, majú v regiónoch Slovenska rozdielnych aktérov  
a aj úplne iné východiská a riešenia. Na tento fakt však RTVS v terajšej podobe  
spravidla rezignuje.  
S nemalým prispením RTVS sa tak rokmi umelo vybudoval mýtus o tom, že to, čo s  
deje v hlavnom meste je dôležitejšie ako to, čo sa deje v najbližšom okolí.  
To je samozrejme nezmysel. RTVS takto vlastne iba kopíruje model, daný komerčnými  
médiami. Vždy je lacnejšie vybehnúť do parlamentu a tam umelo zdramatizovať poslaneckú  
šarvátku, ako na diaľku sledovať “vzdialené témy v regiónoch”.  
Samozrejme, je celý rad tém, ktoré nie je možné spracovať inde, ako v hlavom meste.  
Inými slovami, zrejme ťažko niečo môže nahradiť spravodajstvo o parlamente, vláde,  
prezidentke, resp. o kauzách, úzko sa týkajúcich inštitúcií v Bratislave.  
Spomínaný problém sa však naplno prejavuje až vtedy, keď napríklad ide o témy, ako je  
dôveryhodnosť politikov na regionálnej, alebo lokálnej úrovni, zneužívanie kompetencii  
verejných činiteľov v regiónoch, resp. akékoľvek iné témy, ktoré sú dôležité v regiónoch,  
avšak z pohľadu centra sa javia ako odťažité a málo zaujímavé.  
Vtedy sa spomínané, navonok podobné témy, objavujú v spravodajských relácia RTVS iba v  
jednej podobe, resp. z jedného miesta. Z pohľadu Bratislavy je už naplnený atribút  
verejnoprávnosti. Dookola sa pritom opakuje tá istá schéma:  
Veď my sme už o tom hovorili. Niečo podobné ako (povedzme) v Martine sa predsa deje  
(napríklad) aj Revúcej. Nebudeme predsa robiť dvakrát tú istú tému.”  
Ja až tragikomickým dôsledkom, že potom nastáva akási tichá dohoda o témach, ktoré sa  
pravidelne viažu k niektorým mestám, či regiónom nezávisle od toho, aká je ich výpovedná  
hodnota. Preto sa minimálne raz za rok už vyše 20 rokov v spravodajstve RTVS dozvedáme  
o syfilise v rómskej osade v Trebišove. Nevidel som však ani jedinú reportáž o tom, že v  
tomto meste je jeden z najväčších mestských parkov v strednej Európe. Podobné nezmyselné  
paradigmy však platia o väčšine miest, či regiónov Slovenska, priamo úmerne od vzdialenosti  
od hlavného mesta.  
Za to sa o všelijakých podružných voľnočasových aktivitách v Bratislave s vyložene  
lokálnym rozmerom dozvedáme prakticky v každej spravodajskej, celoslovenskej relácii.  
Ďalším problémom je nízka miera objektívnych, exaktne merateľných kritérií pri  
hodnotení programov (reportáží) a následné prepojenie na stanovenie ich rozpočtov.  
15  
Príloha a) ING. VLADIMÍR SEMAN:  
PROJEKT RIADENIA A ROZVOJA ROZHLASU A TELEVÍZIE SLOVENSKA  
9. Decentralizácia RTVS - vznik nových štúdií v krajských mestách  
Východiskom je vytvorenie 8 regionálnych štúdií RTVS, ktoré by mali svoju autonómnu  
organizačnú, ekonomickú aj vysielaciu štruktúru a ktoré by okrem spravodajských  
relácií vysielali aj publicistiku, dokumenty a diskusie s regionálnym zameraním.  
Tieto štúdia by mali mať garantovaný rozpočet a svojich vlastných oblastných  
riaditeľov. Ťažisko ich vysielacej plochy by bolo na internete, perspektívne by sa malo  
objaviť aj v programových štruktúrach, šírených prostredníctvom 5G sietí.  
Veľmi dôležité je, aby mali možnosť vytvárať aj komerčné produkty, teda aby mohli vysielať  
regionálne cielenú reklamu.  
Tieto štúdia by boli pochopiteľne aj dodávateľmi programov pre celoslovenské spravodajské,  
publicistické a iné relácie.  
Priemerný počet ľudí, tvoriacich vysielanie v krajských štúdiách by mal byť približne 20 - 25.  
Riaditelia by neboli iba “výkonnými”, teda, ako je to doteraz, iba vykonávajúcimi vôľu  
ústredného riaditeľa, ale mali by byť skutočnými aktérmi verejnoprávneho vysielania v  
regiónoch s čo najširšími kompetenciami, vrátane personálnej politiky.  
Keďže v Bratislave, banskej Bystrici a Košiciach už sú zamestnanci, ktorí by mohli fungovať  
v týchto nových štruktúrach, predpokladám, že na uspokojivé fungovanie  
plánu  
regionalizácie vysielania RTVS malo podariť naplniť so zhruba 160 novými kmeňovými  
zamestnancami.  
Predobraz tejto myšlienky už v RTVS funguje vo vysielaní rádia Regina v jednotlivých  
krajských štúdiách RTVS.  
Aj keď aj v Regine sa objavuje množstvo výplnkových programov bez hlbšieho  
regionálneho ukotvenia, práve vysielanie Reginy poukazuje na zmysluplnosť konceptu väčšej  
decentralizácie RTVS.  
Stačí porovnať pozíciu počúvanosti Reginy, ktorá je v regiónoch uznávaným a  
počúvaným médiom s televíznou zložkou RTVS.  
Žiaľ, regionálne štúdiá RTVS vo svojej televíznej zložke sú len marginálnym  
ornamentom na mediálnej mape Slovenska. Nuž a to by sa malo zmeniť!  
16  
Príloha a) ING. VLADIMÍR SEMAN:  
PROJEKT RIADENIA A ROZVOJA ROZHLASU A TELEVÍZIE SLOVENSKA  
10. Návrh rozpočtu 8 regionálnych (krajských) štúdií v €.  
Adobe Photoshop Lightroom 6.0 Win/Mac ENG  
Popis: Grafický software na úpravu fotografií. Cena: 132.-  
Avid Media composer  
Popis: Profesionálna nelineárna 64 Bit aplikácia na strih videa. Cena: 1439.-  
Adobe After Effects CC MP ENG – licencia na tri roky  
Popis: Profesionálny strihový program na postprodukčné spracovanie videa vo forme  
videoefektov a spracovanie pluginov. Cena: 1200.-  
Amazonlightsail – cloud hosting  
Popis: Prenájom automatizovaných počítačových služieb formou cloud hostingu na  
tri roky. Cena: 1500.-  
Vývojársky software Jetbrains licencie  
Popis: Software moduly, určené na zefektívnenie práce pri vývoji webovských  
aplikácií. Cena: 1200.-  
Plugginy  
Popis: Videohive After effects projekty, videohive.net. Cena: 2500.-  
Kancelársky software – licencie  
Popis: Microsoft office, etc. Cena: 450.-  
Videokamery:  
Popis: 4x spravodajská kamera, 4x štúdiové kamery. Spolu cena 20 000.-  
Mikrofóny:  
Popis: 4x klopový bezdrôtový mikrofón, cca 500,- / ks  
2x ručný bezdrôtový mikrofón, cca 500,- / ks.  
Spolu cena: 3000.-  
17  
Príloha a) ING. VLADIMÍR SEMAN:  
PROJEKT RIADENIA A ROZVOJA ROZHLASU A TELEVÍZIE SLOVENSKA  
Video Routing:  
Strižňa:  
CG Grafika + Playout (iba v prípade strižne Blackmagic):  
Popis: 2x PC, core i7, CasparCG sw. Cena: cca 2000x2 = 4000.-  
h.264 POINT-MULTIPOINT:  
Popis: Teradek Vidiu Pro  
Popis: Wowza Media server. Cena: cca 1000.-  
Cena na tri roky: cca 7000.-  
ZVUKOVÝ MIX:  
Cena: podľa potreby, cca 1500.-  
TALLY:  
18  
Príloha a) ING. VLADIMÍR SEMAN:  
PROJEKT RIADENIA A ROZVOJA ROZHLASU A TELEVÍZIE SLOVENSKA  
Ostatný materiál:  
Popis: Rack, kabeláž, konektory, batérie do kamier, nabíjačky, batérie do mikrofónov,  
nabíjačky, statívy kamera, mikrofón, svetlá na kamery, monitory, slúchadlá.  
Cena: 5000.-  
Mesačné náklady za pripojenie na internet  
Cena: Počet modemov x cca 20e/SIM/mesiac  
Spolu za tri roky: 2200.-  
_______________________________________________________________________  
Spolu 65 120.- € x 8 (štúdií) …………………………………. 520 960.- €  
Ďalšie náklady:  
160 ľudí - priemerná mesačná mzda 1500 € - ročne 2 880 000 €.  
Automobilový park - 16 x 15000 - 240 000.- PHM - 100 000.-  
Prenájom priestorov, údržba, opravy - 500 000.- Rezerva, odmeny - 100 000.-  
_____________________________________________________________________  
Spolu 3 820 000.- + 520 960.- = 4 340 960 € na rok.  
Tieto náklady by po prerátaní na dlhšie časové obdobie boli ešte nižšie, pretože napr.  
autá, či kamery a ďalšia technika by sa nakupovali iba prvý rok a životnosť  
spomínaných zariadení je minimálne päť rokov. Prenájom by sa minimálne v troch  
existujúcich štúdiách (Bratislava, Banská Bystrica a Košice) nemusel platiť, stačilo by  
len efektívnejšie využívať už existujúce priestory. Regionálne blízke štúdia (napr.  
PSK a KSK) by mohli zdieľať spoločné vysielacie réžie, štúdiá… Pri zdieľaných,  
resp. celoslovensky vysielaných programoch by tieto štúdiá mali mať nárok na  
primeraný podiel na ich rozpočtoch nad rámec svojho základného rozpočtu. Ďalší  
príjem by tieto štúdiá mohli mať z regionálnej reklamy. Pre rôzne, nepredvídané  
situácie (výroby) zaokrúhlime spomínanú sumu na 5 miliónov € ročne.  
Stačili by necelé štyri percentá z terajšieho rozpočtu RTVS na ročnú prevádzku 8  
krajských  
štúdií s autonómnym personálnym, materiálno-technickým  
zabezpečením a 24 hodinovou vysielacou štruktúrou.  
19  
Príloha a) ING. VLADIMÍR SEMAN:  
PROJEKT RIADENIA A ROZVOJA ROZHLASU A TELEVÍZIE SLOVENSKA  
Takáto suma sa dá už pri terajšom nastavení ušetriť upustením od predražených, povrchných  
súťažno-zábavných formátov. V konečnom štádiu, v ktorom by jednotlivé krajské štúdiá  
mohli produkovať aj náročnejšie formáty, vrátane seriálov, či hraných filmov by mal byť  
model financovania RTVS rozložený v pomere 75% Bratislava a 25% regióny.  
Rozpočty jednotlivých krajských štúdií by sa mali odvíjať proporcionálne, v závislosti od  
počtu obyvateľov. Existujúca programová skladba v štúdiách Košice a Banská Bystrica by sa  
mala postupne prehodnotiť. Divácky (poslucháčsky) úspešné programové typy s väčšou  
mierou regionalizácie by mali mať zelenú. Ostatné, celoslovensky vysielané programy zo  
štúdií Banská Bystrica a Košice by mali ostať nateraz vo vysielaní nad rámec “basic level”,  
postupne by sa však mala prehodnocovať ich zmysluplnosť.  
Rozhodne však nemožno za zmysluplný regionálny program považovať napríklad  
zábery na pusté lyžiarske strediská bez snehu a podobne.  
Ak to mám vyjadriť športovou terminológiou:  
Zmena RTVS z pokrivenej súťaže s jedným dominantným Slovanom Bratislava na  
zmysluplnú ligu sa dá uskutočniť počas štyroch rokov.  
Do konca 2022: 90% Bratislava - 10% regióny (basic level)  
Do konca 2023: 85% Bratislava - 15% regióny (medium level)  
Do konca 2024: 80% Bratislava - 20 % regióny (standard level)  
Do konca 2025: 75% Bratislava - 25% (high level).  
Dôležité:  
Treba vyvinúť maximálne úsilie, aby sa základné zmeny v duchu “basic levelu”  
uskutočnili do októbra 2022, keď v spojenom termíne budú voľby do samosprávy a  
vyšších územných celkov.  
Predpokladám vzájomný programový prienik televíznej a rozhlasovej zložky regionálnych  
štúdií. Samozrejmosťou by mala byť dostupnosť audio i video podoby v “live” podobe, i v  
archíve na internete.  
Lokálne, regionálne a mestské televízie a školy s mediálnym zameraním mali mať  
ZADARMO k dispozícii archív a spravodajskú surovinu krajských štúdií RTVS .  
20  
Príloha a) ING. VLADIMÍR SEMAN:  
PROJEKT RIADENIA A ROZVOJA ROZHLASU A TELEVÍZIE SLOVENSKA  
11. Návrh programových typov pre rozšírené regionálne vysielanie - “basic level”.  
Región expres -5 min.  
Naživo.  
Vysielanie: 6,15; 7,45; 12,45; 14,45; 16,45;  
Aktuálne informácie s dôrazom na regionálne témy. Najdôležitejšie udalosti v krajských  
mestách, regionálna politika, kultúra a šport.  
Regionálne správy - 25 min.  
Naživo.  
Vysielanie - každý deň o 18,30.  
Hlavná spravodajská relácia regiónu.  
Reportáže, priame vstupy, rozhovory s o kľúčových témach dňa.  
Medicína - 15 min.  
Záznam.  
Vysielanie:  
Denne o 6,00; 10,35; 12,30.  
Publicistická relácia o témach, súvisiacich so starostlivosťou o zdravie. Prevencia,  
poradenstvo. Informácie o regionálnych poskytovateľoch zdravotníckej starostlivosti,  
propagácia zdravej stravy, pohybu.  
Kulturpark - 15 min.  
Záznam.  
Vysielanie denne o 12,15; 17,30.  
Magazín o dianí v regionálnej kultúre. Reportáže, pozvánky. Koncerty, výstavy, divadelné  
predstavenia, rozhovory s osobnosťami zo sveta kultúry.  
Fenomény kraja - 15 min.  
Záznam.  
Vysielanie denne o 13,25 a 22,30.  
Zaujímavosti pre turistov, pamätihodnosti, atraktívne zákutia prírody, pozvánky na turistické  
zrazy.  
21  
Príloha a) ING. VLADIMÍR SEMAN:  
PROJEKT RIADENIA A ROZVOJA ROZHLASU A TELEVÍZIE SLOVENSKA  
Školský magazín - 20 min.  
Záznam  
Vysielanie denne o 15,30 a 21,30  
Relácia o základných a stredných školách v regióne. Nové študijné programy, súťaže,  
portréty talentovaných žiakov a úspešných pedagógov.  
Premiéra: Raz týždenne  
Svet vedy a techniky - 20 min  
Záznam  
Relácia o nových vedeckých postupoch, ich propagácia, mapovanie aktivít vedeckých  
inštitúcií v regiónoch.  
Vysielanie denne o 17,15  
Premiéra: Raz týždenne  
VOX vitae - 20 min.  
Záznam  
Vysielanie denne o 15,20.  
Premiéra: Raz týždenne  
Náboženský magazín.  
Témy, týkajúce sa života cirkevných spoločenstiev, charitatívnych organizácii, reholí.  
Záhradkári a Agrosvet - 15 min.  
Záznam  
Vysielanie denne o 14,15  
Premiéra: Raz týždenne  
Reprízy: 14  
Každý z krajov by mal mať možnosť kreovať vlastnú programovú štruktúru a vlastnú  
programovú politiku voči už existujúcim regionálnym médiám. Samozrejmosťou je tiež  
veľká miera autonómnosti vo výbere zamestnancov a externých spolupracovníkov. Najlepšie  
programy sa v skrátenej verzii dostanú do celoplošného vysielania, v regionálnej verzii sa  
môžu vysielať aj rozšírenej podobe. Predpokladám čo najväčšiu možnú mieru interaktivity so  
sociálnymi sieťami a perspektívnym využitím šírenia cez 5 G siete.  
Všetky štúdiá by mali v živých vstupoch pravidelne vstupovať do celoplošného vysielania, v  
závislosti od dôležitosti témy. Po odpojení sa od celoslovenského vysielania však môžu  
pokračovať na interných okruhoch.  
22  
Príloha a) ING. VLADIMÍR SEMAN:  
PROJEKT RIADENIA A ROZVOJA ROZHLASU A TELEVÍZIE SLOVENSKA  
12. Záverečné poznámky  
Zámerne som sa nepúšťal do hodnotenia do hodnotenia detailov terajšieho fungovania RTVS.  
Ide najmä organizačný poriadok RTVS, organizačnú štruktúru a dcérske spoločnosti.  
Uvedomujem si totiž, že ide o komplikované vzťahové, majetko-právne a technologické  
komplexy a na ich seriózne hodnotenie a nasmerovanie treba oveľa viac informácií.  
Opakovane však oceňujem, že uchádzači o post GR RTVS tieto podklady dostali k dispozícii.  
Pevne verím, že aj tento projekt poskytne aspoň základnú predstavu o tom, čo vnímam ako  
priority ďalšej existencie a rozvoja verejnoprávnej mediálnej služby RTVS.  
V Novosade, 25.5. 2022  
S pozdravom  
Ing. Vladimír Seman, autor  
23