Projekt riadenia a rozvoja

Rozhlasu a televízie Slovenska

v rokoch 2022 – 2027

Mgr. Ľuboš Machaj

„Kto sa obhajuje, že poskytuje verejnosti iba to, čo sama chce, spôsobuje postupný

úpadok jej hodnôt.“

John Reith, prvý generálny riaditeľ BBC 1922 -1927

V roku 2026 bude Slovenský rozhlas oslavovať 100 rokov a Slovenská

televízia oslávi 70 rokov od svojho vzniku. Rozhlas a televízia desaťročia

ovplyvňovali spoločenské vedomie a kultúrnu úroveň obyvateľov Slovenska.

V poslednom období však svoje pozície postupne opúšťajú. Mladšia, no už aj stredná

generácia, hľadá zdroje informácií, vzdelávania a zábavy stále častejšie inde. Cieľom

tohto projektu je predstaviť možnosti, pomocou ktorých sa dajú obe verejnoprávne

médiá vrátiť na také miesto, ktoré im oprávnene patrí. Ide mi o to, aby sa Slovenský

rozhlas a Slovenská televízia v terestriálnom aj online priestore stali opäť nositeľmi

dôveryhodných a objektívnych informácii, aby poslucháčom a divákom približovali

a objasňovali najvýznamnejšie historické udalosti, zoznamovali ich s dôležitými

osobnosťami a aby im poskytovali kvalitné umelecké zážitky. Bol by som rád, keby si

pri spomínaných okrúhlych výročiach poslucháči a diváci povedali: „Platiť koncesie

má zmysel“. Vážené poslankyne, vážení poslanci, na nasledujúcich stranách sa Vás

pokúsim presvedčiť, že sa to dá.

2

OBSAH

1. RTVS a súčasnosť............................................................................................... 4

1.1. Rozhlas ......................................................................................................... 6

1.2. Televízia........................................................................................................ 9

1.3. Online.......................................................................................................... 14

2. Budúcnosť.......................................................................................................... 18

2.1 Ciele a nástroje zmeny................................................................................ 18

2.2 Slovenský rozhlas........................................................................................ 19

2.3 Slovenská televízia...................................................................................... 22

2.4 RTVS v online priestore............................................................................... 29

2.5 Ekonomika................................................................................................... 33

2.6 Organizačná štruktúra a ľudské zdroje........................................................ 44

2.7 Technické zabezpečenie............................................................................. 47

3. Záver.................................................................................................................. 49

3

1. RTVS a súčasnosť

Verejnoprávny vysielateľ Rozhlas a televízia Slovenska bol zriadený zákonom

č. 532/2010 Z.z. zlúčením dovtedy samostatných médií – Slovenského rozhlasu

a Slovenskej televízie. Nebudem sa teraz zaoberať kladmi či zápormi tejto

v európskom mediálnom priestore ojedinelej fúzie. Som presvedčený, a vývoj

v ostatných dvanástich rokoch potvrdzuj, že tých kladov je viac. Podobné prepájanie

audio a video médií sa uskutočňuje aj v zahraničí, ale čas na prípravu a realizáciu

takéhoto zložitého spojenia je spravidla podstatne dlhší.

Uvedomujem si aj to, že dnešný svet médií je čoraz viac otvorený hľadaniu

nových ciest k recipientom. Veď práve z takýchto snáh vznikajú najnovšie tendencie

aj vo svete printových médií, v ktorom sa k písanému slovu stále častejšie pripája

obraz a zvuk. Z mojej skúsenosti programového manažéra, ktorý bol súčasťou tímu,

ktorý toto náročné spojenie realizoval, môžem zodpovedne skonštatovať, že

spojením sa podarilo ušetriť nemalé finančné prostriedky. No na druhej strane sa ho

zatiaľ nepodarilo využiť pre podporu nových, divácky a poslucháčsky atraktívnych

programových formátov. Ak sa to aj dialo (záznamy niektorých rozhlasových

programov pre potreby televízneho vysielania), bolo to skôr z donútenia pre

nedostatok kapacít, než z kreatívneho zámeru.

Nedostatkom podľa môjho názoru je, že sa stále nedarilo a nedarí zmeniť

firemnú kultúru vo vnútri RTVS. Stále je citeľné určité napätie medzi jednotlivými

zložkami oboch médií. Spomínam to preto, že aj tieto faktory ovplyvňujú to, čo je pre

existenciu RTVS najdôležitejšie – spoluprácu pri tvorbe kvalitných programov.

Podstatou verejnoprávneho média je predovšetkým jeho zameranie na všetky

oblasti ľudského a spoločenského života, na všetky sociálne, vekové, náboženské,

národnostné a etnické skupiny, na kultivovanie osobnosti, tiež na ochranu jej

dôstojnosti, no aj na rozvíjanie tvorivosti, vzdelanosti, ľudskosti a múdrosti.

Poskytovanie verejnej služby nie je len napĺňaním zákonom stanovených podmienok,

ale aj formovaním postojov, ktoré vytvárajú predpoklady lepšieho, pozitívnejšieho,

šťastnejšieho a hodnotnejšieho života každého jednotlivca. RTVS má oproti iným

rozhlasovým a televíznym staniciam neporovnateľné možnosti predovšetkým

v oblasti šírenia kultúry a umenia v najširšom zmysle oboch týchto slov. Nielen

4

materiálnym vybavením, ale aj ľudským

a

profesionálnym potenciálom.

Verejnoprávny charakter RTVS, ktorý je určený v jeho zákonnom rámci a v jeho

zákonných povinnostiach, by sa mal realizovať aj zabezpečením objektivity,

nestrannosti, spravodlivosti, zodpovednosti, občianskej angažovanosti a aj výrazným

humánnym rozmerom vo všetkých programoch, ktoré vysiela pre všetkých

obyvateľov Slovenska.

Žiaľ, v poslednom období sa to nie celkom darí. Do spravodajských programov

sa napríklad nedávno dostávali aj neoverené informácie a názory, ktoré vychádzali

z jednostranného a neobjektívneho pohľadu na dianie okolo nás. V dnešnej dobe,

ktorá je charakteristická výrazným prienikom hoaxov a takzvaných „fake news“, by

práve verejnoprávne médium malo garantovať, že podobné informácie sa vo

vysielaní neobjavia. Za chybu považujem, keď najmä televízne spravodajstvo

nezachytí niektoré najdôležitejšie udalosti, ktoré sa dejú v našom najbližšom okolí

a zásadne ovplyvňujú dianie vo svete. Mám na mysli udalosti z 24. februára tohto

roku, teda začiatok invázie ruských vojsk na Ukrajinu. Diváci sa o vojnovom konflikte

viac dozvedeli zo súkromných médií, ako aj zo zahraničného vysielania, najmä

z českej verejnoprávnej televízie. V dnešnom informačnom chaose, z ktorého ťažia

noví agresori, by práve RTVS mala byť štítom aktuálnosti a objektívnosti.

Problémom je aj skutočnosť, že verejnoprávnemu vysielateľovi sa nedarí

zastaviť postupný odliv poslucháčov a divákov. Mnohí z nich prechádzajú do

priestoru sociálnych sietí, ale ani tu sa RTVS nedarí zaujať ich svojou online

ponukou. Vieme, že všetky „klasické“ rozhlasové aj televízne média zápasia

s odlivom mladších poslucháčov aj divákov, ale v prípade RTVS je ich úbytok

alarmujúci. Programový manažment podľa môjho názoru zápasí o diváka aj

o poslucháča prostriedkami, ktoré nie vždy patria do verejnoprávnej výbavy.

V žiadnom prípade netvrdím, že na televíznej obrazovke a v rozhlasovom vysielaní

nemajú miesto zábavné formáty a isté podoby komunikácie, ktoré patria skôr do

výbavy komerčných, súkromných médií, ale nemali by sa stať najpodstatnejšou

podobou tohto zápasu o pozornosť diváka a poslucháča. Som presvedčený, že nie je

správne opustiť funkcionalitu, ktorá je pre verejnoprávne médium charakteristická –

vytvárať obsah, ktorý sa pre nasledujúce generácie stane záznamom dnešných dní.

V posledných rokoch sa zaoberám najmä televíznym aj rozhlasovým archívom

5

a programovo s nimi pracujem. A musím žiaľ skonštatovať, že od roku 2011, teda od

momentu vzniku RTVS, sa v jeho archívoch objavuje oveľa menej kvalitných diel

najrôznejších žánrov. Podľa môjho názoru – a verím, že nie je ojedinelý – viaceré

televízne zábavné formáty ich určite nenahradia. A je tiež na zamyslenie, že sa stali

takmer jedinou „verejnoprávnou zbraňou“ v súťaži o televízneho diváka.

Som presvedčený, že o divákov aj poslucháčov by sa mal RTVS uchádzať

rôznorodejšou ponukou.

Na zdôvodnenie mojich názorov si dovolím použiť niekoľko vybraných

symptomatických argumentov. Sú vybrané pre účely tohto projektu a ilustrujú vyššie

uvedené výroky.

1.1.

Rozhlas

Aspoň v krátkosti chcem poukázať na situáciu v Slovenskom rozhlase. Od

roku 2011, kedy vznikol Rozhlas a televízia Slovenska, sa programová ponuka

verejnoprávneho média nezmenila (rozhlas sa programovo nerozvíja). Poslucháčom

ponúka šesť programových služieb – Rádio Slovensko, Regina (Západ, Stred,

Východ), Rádio FM, Devín, Patria a Radio Slovakia International. Svoje vysielane

šíri analógovo aj digitálne – teda pomocou siete terestriálnych FM vysielačov

(doplnkovo aj dvoma strednovlnnými AM vysielačmi), ako aj internetom, satelitom

(systém DVB-S2), mobilnými aplikáciami a postupne sa rozvíjajúcim najmodernejším

digitálnym terestrickým systémom DAB+, ktorý je však v súčasnosti používaný iba

v experimentálnej fáze.

Rozhlasovú programovú ponuku rozširujú tri ďalšie programové služby, ktoré

sa dajú prijímať len prostredníctvom digitálnych platforiem, pomocou DAB+, DVB-S2

a prostredníctvom internetových platforiem. Ide o Rádio Pyramída, Litera a Junior.

Na vzniku všetkých troch online programových služieb som sa aktívne podieľal pred

10 – 12 rokmi. Možnosti príjmu jednotlivých programových služieb sa síce postupne

rozširovali, no nedostatočne – európske krajiny poskytujú poslucháčom v tejto oblasti

omnoho pestrejšiu ponuku. Ide najmä o špecializované obsahy zamerané na

menšinové programy. Zaostávame aj v pokrytí územia digitálnym vysielaním.

6

Nepríjemný trend vo vývoji počúvanosti verejnoprávneho vysielateľa, je

porovnanie záujmu poslucháčov o vysielanie vlajkovej lode Slovenského rozhlasu,

ktorou je Rádio Slovensko. Na tento účel som zvolil obdobie od roku 2010 do roku

2021. O vývoji počúvanosti svedčí nasledujúci graf, vychádzajúci z dát Mediaprojektu

MML.

Vývoj počúvanosti Rádio Slovensko

250

200

150

100

50

0

2010

2021

Z tohto grafu je zrejmé, že za jedenásťročné obdobie stratilo Rádio Slovensko

významnú časť svojich poslucháčov. Najmä v rannom a predpoludňajšom prime time

ide o desiatky tisíc koncesionárov všetkých vekových kategórií. V názve môjho

projektu som zvýraznil informatívnu úlohu verejnoprávneho média, preto sa teraz

viac zameriam sa na tie časové úseky, v ktorých sa vysielajú hlavné spravodajské

relácie.

Ranný Žurnál vysielaný od 7:00 stratil 60 tisíc poslucháčov, čo predstavuje

stratu 37%. Takmer identickú stratu zaznamenal obedný Žurnál vysielaný o 12:00 –

tu ide o úbytok 28%, a tak isto od večernej spravodajskej relácie o 18:00 odišlo za

jedenásť rokov až 57% poslucháčov.

7

Alarmujúce je, že za uvedené obdobie opustili frekvencie Rádia Slovensko

poslucháči takmer všetkých vekových kategórií. Podľa zverejnených dát celkovo

počúva Rádio Slovensko o 17% menej poslucháčov. Vieme, že strácali všetky

stanice, teda aj súkromné, ale som presvedčený, že vhodným programovaním by

mohol byť tento úbytok v prípade verejnoprávneho média výrazne menší. Ako to

vyzerá v jednotlivých vekových kategóriách?

Strata poslucháčov podľa vekových kategórií

-4,1%

-5,5%

-16,5%

vek 14-24

vek 25-34

vek 35-44

vek 45-54

vek 55-64

vek 65-79

-28,9%

-34,8%

-11,4%

Najproblémovejšia je určite strata takmer 35 % poslucháčov vo veku 45 - 54

rokov, ktorí patria k názorovo rozhodujúcej a určujúcej kategórii v celej spoločnosti.

Dôvodov je podľa mňa niekoľko:

•

odchod poslucháčov do online priestoru, kde nájdu rýchlejší a efektívnejší

spôsob získavania informácií v čase, aký im subjektívne viac vyhovuje;

nespokojnosť s programovou ponukou, ktorá stále osciluje medzi

konzervatívnym a modernejším prístupom k tvorbe programov a ich

vysielaniu. Občas tento protikladný pohľad prináša až extrémne nesúladné

prvky vo vysielaní. Mám na mysli napríklad návrat veľkých programových

8

blokov do prúdového vysielania a na druhej strane zvýrazňovanie hudobných

zložiek vysielania;

•

programový marketing sa stále intenzívnejšie zameriava na promo hudby.

Príkladom je podľa mňa extrémne a nevhodne nadužívaný slogan „Rádio

Slovensko – každým hitom vyladené“.

Čo sa týka ostatných programových služieb, tie vykazujú stabilnejšie

parametre počúvanosti. Rádio Regina je pre poslucháča unikátne – so svojimi tromi

paralelne vysielanými variantami a jedinečnou ponukou programových typov, aké

nenájdu u žiadneho iného vysielateľa. Regina má svoje overené a pomerne verné

poslucháčske zázemie.

Tak isto Rádio FM, Devín, Patria a vysielanie do zahraničia Radio Slovakia

International vytvára program, ktorý je jedinečný a unikátny. Digitálne rádia Pyramída

(pôvodne Klasika), Litera a Junior rozširujú možnosti poslucháčskej voľby, ktorú im

RTVS poskytuje. Už som však spomína, že za jedenásť rokov nevzniklo žiadne nové

špecializované digitálne rádio (napríklad hudobné, vzdelávacie, spoločenskovedné či

spravodajské).

1.2.

Televízia

V roku 2011 vstúpila Slovenská televízia do nového, spoločného

verejnoprávneho média v podstatne horšej kondícii ako rozhlas. Bol to dôsledok

dlhodobo pretrvávajúcich problémov, ktoré rýchlo sa meniace manažmenty ťažko

riešili, resp. neriešili. Problémy sa prejavovali v oblasti programu, ale aj financií.

Postupne sa darilo prekonávať aspoň tie najzávažnejšie problémy. Diváci sa začali

vracať k sledovaniu spravodajstva a ostatných programov. V programovej štruktúre

sa však začalo objavovať čím ďalej tým viac zábavných programov na úkor pôvodnej

tvorby a ďalších verejnoprávnych formátov.

Až do roku 2019 sa stále vysielalo na dvoch programových službách – na

Jednotke a Dvojke. Až koncom roka 2019 sa spustilo vysielanie Trojky, ktorá bola

zameraná na znovuobjavovanie archívnych programov. Viaceré z nich sa napriek

9

nepopierateľnej kvalite dlhodobo nedostávali do vysielacej štruktúry. Aj to bol jeden

z dôvodov, prečo si Trojka postupne nachádzala cestu k divákom.

O rok neskôr obohatil slovenský mediálny priestor dlho odkladaný štvrtý, čisto

športový kanál Šport. Stalo sa to však až v období, kedy vysielala čisto športové

programy už TV JOJ. Konkurencia v tom čase získala vysielacie práva na niektoré

dôležité a verejnosťou očakávané športové udalosti. Napríklad JOJ a RTVS sa delili

o preteky svetového pohára lyžiarok, kde o víťazstvo bojovala Petra Vlhová.

Televízia JOJ získala aj práva na zápasy futbalových líg. V každom prípade však

Šport umožnil Dvojke uvoľniť si programovú štruktúru o časté priame športové

prenosy, ktoré zasahovali často nevhodne do programovej štruktúry Jednotky

a najmä Dvojky – tá si mohla po dlhom období budovať stabilné divácke návyky

v jednotlivých programových slotoch. Tejto programovej službe vznik športového

kanála veľmi prospel, čo dokazujú o.i. aj stúpajúce čísla sledovanosti.

Po katastrofálne nezvládnutej udalosti, keď 24. februára RTVS vôbec

nezachytila začiatok vojny na Ukrajine, prišlo k ďalšiemu rozhodnutiu – na mieste,

kde si diváci už zvykli na sledovanie Trojky, začal vysielať celodenný spravodajský

kanál :24. Toto rozhodnutie by bolo určite správne, keby prišlo pred niekoľkými

rokmi. Aj po jeho neskoršom spustení, po fiasku s neschopnosťou pokryť ruskú

inváziu, sa ukázalo, že spravodajské vysielanie je personálne aj technologicky

nedostatočne zabezpečené. Išlo, a ešte stále ide, skôr o reprízové spravodajsko-

publicistické vysielanie, než o skutočné plnoformátové spravodajstvo, ako ho

poznáme v iných krajinách. Celkové podcenenie spravodajstva viedlo k tomu, že

v krízovej geopolitickej situácii počet divákov verejnoprávneho média nestúpol (ako

u iných vysielateľov), ale stagnoval. Žiaľ, spravodajstvo televíznej časti RTVS zlyhalo

najmä v období, v ktorom malo byť informovanie obyvateľov Slovenska prioritnou

úlohou práve verejnoprávneho média. Z tohto pohľadu považujem obe nové

programové služby za nedostatočne pripravené. Šport mimo významnejších podujatí

dosahuje veľmi slabú výkonnosť a záujem o vysielanie :24 stagnuje. Myslím si, že

bude stagnovať dovtedy, pokiaľ :24 nebude promptne reagovať na aktuálne

a dôležité udalosti. Ako príklad môžem uviesť voľby vo Francúzsku, na ich výsledok

mnohí diváci čakali. Napriek tomu sa im na :24 v porovnaní s podobnými

spravodajskými stanicami venovali v oveľa menšom rozsahu. Podobná situácia

10

nastala 9. mája, kedy sa netrpezlivo čakalo na moskovskú prehliadku pri príležitosti

Dňa víťazstva a najmä na prejav prezidenta Vladimíra Putina. V dopoludňajších

hodinách :24 odvysielala priamy prenos z prejavu ruského prezidenta, ktorý len ad

hoc okomentoval bývalý minister zahraničných vecí Pavol Demeš. Ale editori vôbec

nevyužili možnosť vytvoriť operatívne spravodajské štúdio, v ktorom mohli reagovať

aj ďalší politológovia, experti na zahraničnú politiku, mohli zaznieť aj reakcie

svetových politikov, tak ako to realizovali viaceré podobné spravodajsky zamerané

televízie. Celé predpoludnie sa namiesto toho reprízovali niektoré publicistické

programy. Tí, čo mali záujem o aktuálne informácie, o museli preto hľadať svoje

zdroje inde.

Keď sme pri sledovanosti, rád by som uviedol niekoľko dát, na ktorých

uvidíme, v akej situácii sa dnes televízna zložka RTVS v našom mediálnom priestore

nachádza. Vybral som jeden deň – konkrétne stredu 4. mája 2022.

Televízna stanica

Jednotka

Dvojka

Celý deň podiel (%)

Prime time podiel (%)

10,8

1,4

13,7

1,7

:24

0,9

0,8

Šport

0,6

0,4

TV Markíza

Doma

16,1

4,9

17,3

5,0

Dajto

2,5

TV JOJ

Joj Plus

Wau

12,2

2,2

16,8

2,8

3,1

2,8

11

Ak sa spočítajú všetky stanice jednotlivých vysielateľov, tak dáta vyzerajú takto:

Televízna stanica

Markíza (spolu)

JOJ (spolu)

Celý deň podiel (%)

Prime time podiel (%)

23,5

17,5

13,6

11,2

34,2

24,8

21,7

16,5

9,0

RTVS (spolu)

České stanice

Ostatné TV

28,0

Na tomto mieste musím poznamenať, že televízne vysielanie RTVS dosahuje

vyššiu sledovanosť väčšinou v časoch, kedy má v ponuke zábavné formáty. Najmä

v piatok vykazuje zvýšený záujem divákov zábavná show Milujem Slovensko

s Adelou Vinczeovou a Danom Danglom, v sobotu zasa Záhady tela s Mariánom

Miezgom a Neskoro večer s Petrom Marcinom. Osobne uznávam, že aj

verejnoprávny vysielateľ musí bojovať o divákov, ale mal by do konkurenčného

prostredia nasadzovať aj iné než čisto zábavné programy. O tom, že sa to dá a že sa

ani v stále silnejšej konkurencii nestratia, svedčia niektoré programy – napríklad

seriál Priznanie, ktorý vzbudil zaslúžený záujem verejnosti. No takýchto či podobných

formátov by malo byť viac. Predovšetkým práve na úkor zábavných relácií, ktoré sa

na seba podobajú ako vajce vajcu. Navyše Milujem Slovensko, Záhady tela, Neskoro

večer alebo Čo ja viem neponúkajú pre verejnoprávne médium dôležitú pridanú

hodnotu. Nezanechávajú pre budúce generácie roky obraz o našom živote.

O hodnotách, ktoré sme vyznávali, o situáciách, ktoré nás tešili ale aj trápili. Dajú sa

v repríze odvysielať nanajvýš jeden – dva krát. Ale o desať rokov budú už iba

ukážkou do spomienkových relácií. Nedá mi nespomenúť ešte jedno úskalie, ktoré

odhaľuje, v čom spočíva problém súčasného programovania. Ide o vysielací slot

18:00 – 19:00, ktorý tvorí dôležitú nábehovú krivku pred hlavným spravodajstvom. Už

niekoľko rokov sú tu nasadené dve súťažné relácie – Duel a Päť proti piatim. Duel

je výsledkom práce domácich dramaturgov – predovšetkým Jaroslava Čorbu.

Dlhodobo sa teší veľkej diváckej obľube a často je najsledovanejšou

nespravodajskou reláciou v ponuke RTVS. Päť proti piatim je podstatne finančne

náročnejší licencovaný formát, ktorý pomaly ale isto stráca svojich divákov. Napriek

12

tomu, že Duel je svojím obsahom podstatne „verejnoprávnejší“ a Päť proti piatim

„zábavnejšie“. Ako vidno, programový manažment sa môže oprieť aj o na prvý

pohľad náročnejšie formáty.

Keďže v mojom projekte zvýšenú pozornosť venujem spravodajstvu, tak by

som rád uviedol niekoľko údajov, ktoré súvisia s touto zložkou televízneho vysielania.

Hneď na úvod musím skonštatovať, že spravodajstvo dlhodobo patrí k problémových

oblastiam televízneho vysielania. Verejnoprávny vysielateľ nevyužíva celý potenciál

dôvery, ktorý voči nemu diváci dlhodobo cítia. O tom svedčia aj nasledujúce údaje,

v ktorých porovnávam sledovanie hlavných spravodajských relácií, ktoré si diváci

môžu vyhľadať vo večernom prime time. Údaje sú tak isto zo dňa 4. máj 2022:

Sledovanosť hlavných správ v tis.

443 000

436 000

279 000

Televízne noviny Markíza

Noviny TV JOJ

Správy RTVS (Jednotka + :24)

Z tohto vyplýva, že v časoch, kedy je pohotové, objektívne a nezávislé

informovanie verejnosti mimoriadne dôležité, nedosahuje RTVS v porovnaní

s televíznou konkurenciou pri sledovaní hlavnej spravodajskej relácia ani tretinový

podiel. Časť jej divákov podľa všetkého prešla k sledovaniu Českej televízie, najmä

jej 24 hodinového spravodajského vysielania. Toto považujem za mimoriadne

alarmujúcu situáciu, ktorá si vyžaduje okamžité riešenia. Budem sa im venovať

v ďalšej časti môjho projektu, ktorý je zameraný na budúcnosť RTVS a na

odstránenie jednotlivých nedostatkov.

13

Ešte poznámka. Podľa najnovšieho zberu dát sledovanosti televízii, ktorý

realizovala spoločnosť MML v období september 2021 - marec 2022 Jednotka

v ukazovateli sledoval včera obsadila tak isto tretiu priečku s 24%. Markíza získala

35% a JOJ 27%. Rozdielne výsledky oproti tým, ktoré uvádzam vyššie, sú

spôsobené rozdielnym spôsobom získavania dát.

Televízne programové služby sú k recipientom šírené výhradne na digitálnych

platformách a to terestrickou sieťou DVB-T, satelitným pokrytím DVB-S2

a prostredníctvom internetových platforiem.

Nemôžem sa tu detailne venovať ďalším problémových miestam súčasnej

programovej ponuky, ako napríklad absencii vzdelávacích programov pre mladšie

vekové kategórie, nedostatočnému priestoru pre pôvodnú hranú tvorbu, ako aj

nedostatočnému zapojeniu regionálnych štúdií do procesu tvorby jednotlivých

formátov. Ale jeden z ďalších závažných problémov obísť nemôžem:

1.3.

Online

V období, ktoré v tomto projekte sledujem, teda od vzniku RTVS v roku 2011,

sa všetky médiá museli a musia vysporiadať s razantným nástupom mediálnych

možností online priestoru. Mám na mysli Internet, Instagram, YouTube a všetky

platformy, na ktorých sa môže vysielať lineárny ale aj on-demand televízny alebo

rozhlasový program. Nové prostredie výrazne ovplyvnilo klasické lineárne médiá, tie

sa totiž musia vysporiadať s úbytkom divákov, poslucháčov a čitateľov, ktorí

postupne prechádzajú do online priestoru. Využívajú možnosti sledovania svojich

obľúbených programov v čase a spôsobom, ktorý im osobne viac vyhovuje. Mladšie

ročníky recipientov už lineárne média takmer vôbec nesledujú. Podobne ako mnohí

mediálni experti som presvedčený, že iba ten, kto sa bude dnes maximálne venovať

novým médiám a novým formám percepcie obsahu, bude môcť byť úspešný

v budúcnosti.

Dnes sa stali bežnou súčasťou aktuálnej mediálnej ponuky nielen archívy

a streamovacie služby, ale aj podcasty. Aj v tejto oblasti manažment RTVS zachytil

trend neskoro. To spôsobilo, že konkurencia je svojou ponukou atraktívnejšia

14

a zákonite aj viac sledovaná. Podľa dostupných informácií, ktoré boli nedávno

uverejnené v týždenníku Trend, sa na začiatku tohto roka RTVS v návštevnosti

online priestoru nenachádzala medzi prvými desiatimi mediálnymi spoločnosťami.

V súčasnosti sa RTVS snaží túto stratu dobehnúť. Je to pre ňu mimoriadne dôležité,

lebo tým môže zabrániť odlivu poslucháčov a divákov do konkurenčného prostredia.

O tom, ako sa to dá dosiahnuť, budem písať v ďalších kapitolách.

V mojom projekte sa výraznejšie venujem spravodajstvu. Preto ponúkam

nasledujúce údaje. Podľa informácií, ktoré pravidelne zverejňuje stránka

rating.gemius.com, je návštevnosť spravodajského portálu RTVS nedostatočná.

Napríklad v apríli 2022 bola situácia s návštevnosťou spravodajského webu RTVS

medzi reálnymi užívateľmi /real users/ takáto:

Návštevnosť portálov - Real users

2 500 000

2 000 000

1 500 000

1 000 000

500 000

0

Medzi televíznymi spravodajskými servermi je situácia podobná:

15

Návštevnosť TV webov

1 346 377

1 036 688

757 561

382 436

RTVS

tvnoviny.sk (Markíza)

noviny.sk (JOJ)

TA3

O tom, aký je trend, resp. ako sa vyvíja v posledných mesiacoch návštevnosť

spravodajskej web stránky RTVS, vypovedá nasledujúci graf:

Vývoj návštevnosti web stránky RTVS - Real users

631 681

638 522

627 425

618 427

600 744

626 653

572 064

546 049

538 039

538 297

523 175

517 522

483 371

435 160

382 436

feb 21 mar 21 apr 21 maj 21 jun 21 jul 21 aug 21 sep 21 okt 21 nov 21 dec 21 jan 22 feb 22 mar 22 apr 22

Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že spravodajský web RTVS stratil takmer

250 000 reálnych užívateľov! A to paradoxne práve v období, kedy vo verejnosti

kulminoval záujem o dianie u nás aj vo svete z dôvodu vypuknutia vojnového

konfliktu na Ukrajine. Znamená to, že tento web je pre percipientov veľmi

16

neatraktívny, nepružný a sterilný. Navyše musím poznamenať, že v prípade RTVS

mali užívatelia najväčší záujem o udalosti v športe.

Pozn.: Za posledné roky pozorujeme v súkromných médiách trend nárastu

užívateľov streamovacích a ondemand služieb o približne 1,5 - 2,5% ročne. Na

vyrovnanie sa s týmto trendom bude potrebné posilniť najmä ľudské zdroje. Aby web

ponúkol spracovanie rozšíreného obsahu a nie iba tému totožnú s lineárnym

programom. Často sa uverejňujú iba jednoduché vystrihnuté úseky z odvysielaných

programov. Je dôležité zabezpečiť aj technologické zdroje.

A teraz už môžeme pootvoriť dvere, na ktorých je nápis:

17

2. Budúcnosť

2.1 Ciele a nástroje zmeny

Cieľom môjho projektu je ukázať, že verejnoprávny RTVS sa môže v horizonte

piatich rokov stať rešpektovaným médiom, ktoré svojim poslucháčom a divákom

ponúka programy zušľachťujúce ich životy. Programy zamerané na rozširovanie ich

emočného sveta a garantujúce objektivitu a nezávislosť od akýchkoľvek tlakov.

RTVS ako celok musí určovať trendy pri presadzovaní moderných technológií, ktoré

posúvajú dopredu celý mediálny priestor. Už ich nemôže iba dobiehať, ale musí sa

aktívne zúčastňovať na ich tvorbe. RTVS by mala vo svojej rozhlasovej, televíznej aj

online sekcii hľadať cestu, ktorá do našej čoraz konfrontačnejšie naladenej

spoločnosti vnesie presvedčenie, že v tomto závažnom historickom období obstojíme

iba vtedy, keď budeme hľadať porozumenie a nie nenávisť. Poslucháči a diváci

RTVS by nemali patriť medzi šíriteľov hoaxov, nemali by na sociálnych sieťach útočiť

na ľudí s iným názorom. Iba tak sa podarí naplniť na úvodnej strane spomínanú

myšlienku prvého riaditeľa BBC Johna Reitha, ktorý ju vyslovil presne pred sto rokmi.

Dnes však platí možno ešte viac než v čase svojho vzniku. Preto si ju pripomeňme:

„Kto sa obhajuje, že poskytuje verejnosti iba to, čo sama chce, spôsobuje

postupný úpadok jej hodnôt.“

A aké sú nástroje, aby sme úpadku hodnôt zabránili? Vidím najmä tieto dva:

1/ naplno otvárať dvere pre všetko kreatívne

2/ naplno uzatvoriť všetky dvere, ktoré umožňujú plytvanie verejnými zdrojmi.

Na drobné si ich rozmeníme v nasledujúcich kapitolách.

18

2.2 Slovenský rozhlas

Slovenský rozhlas musí aj na prahu svojej storočnice í vnímať a reflektovať

základné hodnoty, ktoré spájajú všetkých členov rodiny európskych verejnoprávnych

médií združených v Európskej vysielacej únii – European Broadcasting Union –

univerzálnosť, nezávislosť, kvalitu, rôznorodosť, zodpovednosť a progresívnosť.

V nasledujúcich rokoch sa však budeme vo zvýšenej miere venovať aj ďalšej

hodnote – a tou je prepojenie. Prepojenie rozhlasu a televízie v rámci RTVS, ale aj

hodnotové a obsahové prepojenie s našimi poslucháčmi. Svoju pozornosť

zameriame aj na prepojenie jednotlivých tvorivých zložiek v rozhlase a na prepojenie

s tvorivými jedincami a kolektívmi, ktoré fungujú vo verejnom priestore.

Rádio Slovensko výrazne posilní svoj informačný rozmer. Aj v súvislosti

s vyššie uvedenými dátami je zrejmé, že kladenie dôrazu na hudbu je pre

poslucháčov Rádia Slovensko mätúce. Komunikácia typu „každým hitom vyladené“ je

podľa mňa v rozpore s princípom duálneho vysielania. Podobná komunikácia je

vlastná predovšetkým komerčným rádiám. Rádio Slovensko má byť „v každej chvíli

aktuálne“. Rádio Slovensko musí dokázať počas celého dňa každých 10 minút

priniesť niečo nové. V rozhlase máme odborných redaktorov vo všetkých oblastiach

spoločenského života. Ich vzájomným prepojením bude obsah v Rádiu Slovensko

bohatší a komplexnejší. Najdôležitejšia rozhlasová programová služba RTVS môže

každých 10 minút sprostredkovať poslucháčom niečo nové z domova, zo zahraničia,

z regiónov, z kultúry, zo športu či zo sveta zábavy. Editor denného vysielania by mal

dostávať ponuku aktuálnych príspevkov zo všetkých sfér nášho života formou

ponuky. Redaktor, ktorý spracúva veľký materiál o jazzovom festivale na Devíne,

ponúka 2 minútovú aktualitu z tejto udalosti informačnému Rádiu Slovensko.

Príspevok môže byť v priebehu dňa raz, prípadne viackrát zaradený do jeho

vysielania.

Dôležité bude čo najskôr vyčistiť vysielací formát Rádia Slovensko. Hudobné

vysielanie nastaviť na širší záber jednotlivých období dejín populárnej hudby. Väčšie

zastúpenie budú mať najmä najväčšie hity 70., 80., a 90. rokov. Tak isto treba

jasnejšie definovať formátové hodiny počas celého dňa.

19

Rádio Regina je rádio, ktoré sa so svojimi poslucháčmi rozpráva najviac zo

všetkých rádií na Slovensku. Tento rozmer v nasledujúcom období môžeme ešte

posilniť. Rádio Regina by malo zvýšiť svoj podiel aktuálnych príspevkov z miesta

diania. Podporiť cesty redaktorov za svojimi poslucháčmi by sme mohli regionálnymi

mobilnými vysielacími pracoviskami. Dnes už obsah médií dokážu vytvárať ľudia

vlastnými mobilnými zariadeniami. A autá vo farbách Reginy by mohli každý deň

prinášať do vysielania aktuálne príspevky z jednotlivých regiónov. Ak chceme

dosiahnuť, aby bola Regina opäť viac počúvaná, musí byť v regiónoch viditeľná.

Rádio Devín má veľkú príležitosť v čase zvýšeného mediálneho smogu upútať

svojou jedinečnou programovou ponukou. A môže viac využiť svoj potenciál

kultúrneho rádia. Pandémia nám ukázala, že rozhlas je nenahraditeľný kultúrny

fenomén. Dokáže sprostredkovať koncerty aj v časoch, keď je to takmer nemožné.

Rádio Devín môže okrem koncertov vážnej hudby priniesť svojim poslucháčom ešte

viac hudobných zážitkov napríklad formou mesačných jazzových prehliadok, počas

ktorých v priamych prenosoch ponúknu svoje umenie najlepší domáci jazzoví

hudobníci.

Rádio FM má v slovenskom mediálnom priestore jedinečné postavenie. Je to

priestor na výmenu názorov v oblasti hudby i slova. Je vnímané aj ako festivalové

rádio a stále viac sa presadzuje aj v šírení obsahu novými cestami a formami.

Už roky je rozvoj nových médií v rozhlase veľmi úzko prepojený s Rádiom FM. Nové

médiá môžu v nasledujúcom období urobiť v rozhlase kvalitatívny skok. Pre každý

segment bude potrebné vytvoriť stabilný špecializovaný tím redaktorov. Týka sa to

napríklad podcastov, ktoré v podobe, v akej ich v súčasnosti produkujeme, nemajú

takmer žiadnu alebo len malú pridanú hodnotu.

Slovenský rozhlas môže byť v nasledujúcom období vnímaný aj ako jedinečný

koncertný priestor. V rozhlase by mala vznikať koncertná ponuka na každý mesiac.

Rádiu Slovensko je blízka populárna a rocková hudba, Rádio Regina ponúkne

koncerty ľudovej hudby a folk, Rádio Devín vážnu hudba a jazz a Rádio FM

alternatívne hudobné žánre. Rádio Patria dokáže ponúknuť interpretov, ktorí sa

prezentujú v jazyku národnostných menšín. Každý mesiac môžu rozhlasové štúdiá

ponúknuť veľa zaujímavých koncertov. A ich návštevníci môžu návštevu koncertu

20

spojiť s prehliadkou výstavy v našej galérii výtvarného umenia. Obsah je to, čo

v rozhlase považujeme za najdôležitejšie. Obsah je to, čo nám umožňuje rozmýšľať

nad tým, kto sme a kam kráčame. Len vo vzájomnej diskusii je cesta. Na túto

diskusiu o našej budúcnosti sme pripravení.

Slovenský rozhlas prešiel od svojho vzniku mnohými etapami. Dnes na prahu

svojich stých narodenín vie, kto je a čo môže ponúknuť. A má obrovský hudobný

a slovný archív. Naše kultúrne dedičstvo. Na prahu stých narodenín Slovenského

rozhlasu vytvoríme redakciu, ktorá bude pracovať s archívom systematicky a bude

z neho prinášať to najdôležitejšie, čo sa zapísalo do života rozhlasu a tým aj do

života celej našej spoločnosti. A vo forme krátkych publicistických príspevkov

prepojíme históriu rozhlasu so súčasnosťou.

Slovenský rozhlas dnes disponuje šiestimi terestriálnymi programovými

službami. Rádio Slovensko, Rádio Regina /západ, stred, východ/, Rádio Devín,

Rádio FM, Rádio Patria a Rádio Slovakia International. Vo svojom portfóliu má aj

internetové Rádio Pyramída, Rádio Junior a Rádio Litera. Každé z týchto rádií je

výnimočné a má svoje presné zameranie a jedinečný obsah. Rozvoj jednotlivých

programových služieb Slovenského rozhlasu priamo ovplyvní aj rozvoj našej

spoločnosti ako takej.

Do roku 2026, kedy bude rozhlas oslavovať svoju storočnicu, by som chcel

spustiť aj spravodajsko-publicistický kanál. Jeho náplňou budú predovšetkým

spravodajské vstupy každých 30 minút a rozsiahlejšie, analytickejšie diskusie.

Pracovný názov by mohol byť Rádio 24. Obsah by sa tvoril v úzkom prepojení

s televíznym spravodajstvom. V prvej etape by svoj program rozhlasová 24ka

vysielala v online priestore a cez digitálne vysielače. Tu by sa mohli realizovať aj

mladší, prichádzajúci redaktori, ktorí by sa potom uplatnili aj na ostatných

programových službách.

21

2.3 Slovenská televízia

Už viackrát som spomenul, že za najvýraznejší problém televízneho vysielania

RTVS považujem spravodajstvo. Preto jeho budúcnosťou začínam aj túto kapitolu

svojho projektu. V čase nástupu nových technológií, ktoré prinášajú verejnosti

množstvo informácií a názorov, verejnoprávne médiá by mali byť pilierom

objektívnosti a pravdy. Spravodajstvo RTVS by malo byť pre diváka a poslucháča

jasnou prvou voľbou v súťaži s komerčnými vysielateľmi.

V nasledujúcom období bude v prvom rade dôležité dosiahnuť pozíciu

informačného lídra, a potom ju dlhodobo udržať.

Tento cieľ môže dosiahnuť len profesionálny spravodajský tím, ktorý bude

predovšetkým hľadať pravdu, s prioritami objektívnosti a nestrannosti. Udalosti bude

správne a logicky radiť podľa významu pre spoločenské dianie, samozrejme

v zrozumiteľnom kontexte. Na to je nevyhnutná optimálna kombinácia mladých

a ambicióznych redaktorov so skúsenými a rešpektovanými kolegami. Kľúčovú úlohu

v celom procese by mali zohrávať šéf-editori, editor, a vedúci vydaní. Oni by mali byť

vzormi kvalitnej práce pre jednotlivých redaktorov a garantmi pútavého spracovania

tém. Nesmie im chýbať odvaha odmietnuť zažité klišé či šablóny, a talent na

novátorské prístupy. Výraznú pomoc by spravodajským tímom mala poskytovať

analytická a rešeršná skupina, vytvorená zo skúsených novinárov, ktorí pomôžu

jasne a zrozumiteľne objasniť mnohé nové skutočnosti, fakty a súvislosti.

Dynamický pohyb v celospoločenskom kontexte priniesol neľútostný zápas

médií o čo najaktuálnejšie informácie, poskytované divákovi či poslucháčovi „tu

a teraz“. Preto je nevyhnutné zmeniť prístup k živým spravodajským vstupom,

a pracovať s nimi prirodzene a každodenne, nevnímať ich ako niečo výnimočné. To

si vyžaduje vysoký stupeň profesionality nielen od tých, ktorí sú v teréne, ale aj od

ľudí na vysielacích pracoviskách. Napríklad moderátor by sa mal stať súčasťou

tvorivého tímu, s aktívnym a rozhľadeným prístupom k téme. Mal by byť schopný

tému alebo časť vysielania realizovať sám, a nezostať len v polohe čítania úvodných

textov.

22

Na tom, aby spravodajstvo bolo dôveryhodné a rešpektované, sa veľkou

mierou podieľa aj skladba a štruktúra jednotlivých relácii v televízii aj rozhlase.

Prvoradou by mala byť aktuálnosť a dôležitosť vysielaných informácií, moderná

a pútavá forma spracovania, a profesionálny prejav. Samozrejme tiež dynamika celej

relácie, ktorá zaujme diváka či poslucháča. Pri spravodajstve sa percipienti nesmú

ani na minútu nudiť. Treba sa preto odpútať od tradičného modelu najskôr domáce,

potom zahraničné a na záver regionálne udalosti. Tempo dňa dáva šancu na

rôznorodé radenie príspevkov, ktoré ale musí mať jasnú logiku a postupnosť.

Všetky uvedené charakteristiky si vyžadujú profesionálnych a odhodlaných

ľudí, chuť prinášať nové pohľady, a samozrejme moderné a konkurencieschopné

technologické zázemie. Tieto myšlienky však platia pre všetky zložky RTVS – pre

spravodajstvo televízne, rozhlasové aj online priestor.

Televízne spravodajstvo je v každom prípade kľúčovým prvkom

verejnoprávneho vysielania RTVS. V najbližšom období sa od neho očakáva

zásadné zlepšenie a nemala by chýbať ambícia stať sa postupne prvou voľbou pre

diváka v konkurencii komerčných médií. To sa môže stať len pod podmienkou, že

bude nositeľom objektívnych a dôveryhodných informácií, ktoré budú protiváhou

bulvárnych zdrojov či dokonca fake news. Dynamicky meniaci sa svet, prílev

informácií z rôznych platforiem, postupná dominancia online priestoru, nový rytmus

každodenného života – to všetko sú dôvody, prečo zmeny k lepšiemu treba urobiť čo

najrýchlejšie.

Neplánované spustenie celodenného vysielania nového spravodajského

kanálu :24, ktoré si vyžiadala situácia súvisiaca s vojnou na Ukrajine, je veľkou

šancou pre RTVS. Nemôže ju premárniť, presnejšie, už si to nemôže dovoliť. Pokles

sledovanosti spravodajstva dosiahol v poslednom období kritickú hranicu, a mnohí si

oprávnene položia otázku, či má zmysel spravodajstvo len pre 250 tisíc divákov.

RTVS musí v najbližšom čase urobiť všetko preto, aby na takéto otázky nebol dôvod.

Naopak, aby sa verejnoprávne spravodajstvo stalo meradlom profesionality,

objektívnosti a rešpektu. Riešením sú viaceré kroky. Predovšetkým kvalitný

a profesionálny tím, ponuka programových zmien a technické zázemie. Na diskusiu

už nie je čas. Vyžaduje si to nielen doba a konkurencia, ale predovšetkým nový

23

spravodajský kanál. Ak sa dobuduje dobre a rýchlo, mnohé veci sa v spravodajstve

môžu posunúť dopredu. Preto som presvedčený, že súčasná Sekcia spravodajstva

a publicistiky bude nevyhnutne zodpovedná nielen za spravodajstvo a aktuálnu

publicistiku RTVS, ale aj (a najmä!) za vysielanie nového spravodajského kanálu.

Teraz je vhodný čas postaviť tímy a program :24 tak, aby kvalitne a efektívne

zabezpečovali vysielanie spravodajstva na všetky smery verejnoprávnej televízie.

Okrem dôrazu na spravodajstvo bude základom živé vysielanie, pričom s reprízami

treba narábať opatrne a zaraďovať ich len výnimočne. Prirodzene, živá produkcia je

veľmi náročná z hľadiska personálneho, dramaturgického

a

produkčného.

Nehovoriac o technickom vybavení, pretože spravodajský okruh by mal mať svoje

stabilné prípravné a vysielacie pracoviská, a samozrejme svoje štúdio. Je preto isté,

že si to vyžiada zvýšené finančné náklady.

Navrhova ý časový harmo ogram:

2022 – 2023

2024

2025

•personálne a

programové

nastavenie

spravodajského

kanála :24

•:24 sa stáva

spravodajským

pilierom RTVS

po stránke

obsahovej aj

formálnej

•dokončenie

technického

vybavenia :24

•definitívna podoba

vysielania

Spustenie spravodajského vysielania na samostatnom vysielacom okruhu bolo

vzhľadom na dramatickú medzinárodnú situáciu nevyhnutnosťou. Počiatočné úvahy

o iba dočasnom vysielaní :24 dnes už nedávajú zmysel. Spravodajská verejnoprávna

televízia tu zostane. Už sa nevypne, lebo je potrebná a dôležitá. Mimochodom, som

presvedčený, že spravodajský kanál tu mal byť už dávno. Touto cestou sa vydali

mnohí verejnoprávni vysielatelia v zahraničí, Slovensko ich v podstate len dobieha.

Všetko zlé je na niečo dobré, zvykne sa hovoriť. Aj v prípade spravodajského

celodenného vysielania sa z mnohého vieme poučiť, a veľa vecí vymyslieť úplne

nanovo a lepšie.

24

Programový náčrt vysielania RTVS :24:

•

správy každú hodinu, spravodajské relácie 7:30, 12:00, 16:00, a o 19:00

vysielané spoločne aj na Jednotke RTVS

•

moderované bloky dopoludnia aj popoludní, aktuálne počas dňa, hostia naživo

priame prenosy z veľkých podujatí celonárodného významu (politické,

spoločenské, kultúrne...)

•

regionálne spravodajstvo vo väčšom rozsahu

diskusné programy väčšieho formátu tzv. eventové vysielanie (dôležité témy

diskutujú experti s verejnosťou)

•

Správy a komentáre len na okruhu :24, dĺžka cca 1 hodina vo večernom čase

21:00 alebo 22:00

Personálna nevyhnutnosť:

•

skúsení šéf-editori a editori, vedúci vydania

zdatní moderátori, ktorí budú autonómne napĺňať obsah vysielania

redaktori – reportéri, ktorí dokážu profesionálne formulovať informácie naživo

a súčasne ich dávať do kontextu

•

dôraz na zahraničných korešpondentov, ktorí pripravujú nielen spravodajstvo

ale aj reportáže a aktuálnu publicistiku

•

skupina analytikov a rešeršistov

profesionálny jazyk a prejav

A teraz k jednotlivých programovým službám:

Jednotka sa bude aj v ďalšom období orientovať na väčšinového diváka

s dramaturgickým zameraním na všetky generácie divákov. Vyriešiť treba niektoré

programové úzke miesta. Medzi ne patria už spomínané súťažno-zábavné formáty

pred hlavným spravodajstvom. Nábehovú krivku pred Správami o 19:00 je nutné

posilniť novou reláciou, ktorá by nahradila postupne vyprázdňujúci sa formát 5 proti

25

5. Navrhujem pripraviť program, ktorý by sa zameriaval prioritne na pozitívne

a atraktívne udalosti, ktoré sa u nás a vo svete stali. Ale samozrejme by sa

nevyhýbal ani problémovým miestam. Mal by sa čo najskôr pripravovať aj formát

denného seriálu, ktorý má u divákov veľký ohlas. Musí priniesť atraktívnu tému.

Po hlavnom spravodajstve navrhujem vo väčšej miere zaraďovať domácu

produkciu. Nevyhnutne treba nájsť ekonomické aj tvorivé možnosti na vznik

seriálovej tvorby, ktorá nemôže byť iba občasnou, ale pravidelnou súčasťou

programu. O tom, že diváci pôvodnú domácu tvorbu, ktorá reflektuje aj aktuálne

problémy, svedčí úspech seriálov Hniezdo a Priznanie. Na tento úspech musíme

nadväzovať a je škoda, že podobných úspešných seriálov bolo vyrobených veľmi

málo. Už teraz sa treba pripravovať na spomínané výročia 100 a 70. Veď práve vtedy

bude možnosť zobraziť kľúčové momenty našich dejín a miesto rozhlasu a televízie

v ich priebehu.

Na Jednotku patrí aj to najlepšie, čo u nás vznikne v dokumentárnej tvorbe.

Diváci túžia objavovať nové svety, ale aj aj málo poznané miesta v histórii aj

súčasnosti u nás doma. Veď vzdelanie je základom pre obnovenie hodnôt, o ktorých

tak často hovoríme. Preto na Jednotku patrí aj poznávacia a občianska publicistika –

(príklad: Reportéri, Občan za dverami, Slovensko v obrazoch, Svet v obrazoch

a podobne).

Zmenu potrebuje aj dramaturgia ranného vysielania. Súčasná podoba ranných

správ od 7:30 do 8:30 nie je konkurencieschopná. Jednotka potrebuje ranný

spravodajsko-publicistický magazín v spolupráci s :24..

Jednotka si potrebuje udržať lojalitu divákov (vekovo starších,

konzervatívnych), ale zároveň omladzovať svoje publikum. Všetky televízie na trhu

dnes hľadajú vo svete ďalšie a ďalšie nové formáty určené pre cieľovú skupinu 15 –

30 rokov.

S progresívnym rastom Jednotky súvisí aj potreba návratu interných tvorivých

producentských skupín. Budeme hľadať zdroje pre zvýšenie podielu kvalitnej

pôvodnej filmovej a seriálovej produkcie vrátane spolupráce s nezávislými tvorcami,

a tiež pre podporu koprodukčných projektov (najprirodzenejším partnerom je Česká

televízia).

26

Dôležité je zachovanie a podpora detského vysielania vo víkendových

predpoludňajších vysielacích slotoch, hľadanie spôsobov ako obsah zatraktívniť

a prebudiť väčší záujem o televízne vysielanie u detí.

V čo najkratšom čase je dôležité zvážiť plusy a mínusy pre skorší začiatok

večerného primetimového programu. Niektoré verejnoprávne televízie začínajú svoj

hlavný program už o 20:10 a nie o 20:30 ako Jednotka.

V programovej štruktúre Jednotky chýba aj podpora slovenskej hudby –

hudobný program určený pre väčšinového diváka, ale aj cestovateľský magazín

alebo dokumentárny seriál a viac premiérového akvizičného obsahu (v súčasnosti

má stanica vysokú reprízovosť filmov a seriálov). To si vyžiada navýšenie rozpočtu

akvizičného oddelenia, ktoré dokáže byť v nákupoch konkurencieschopné.

Dvojka. Po vzniku dvoch nových programov (:Šport a :24) vznikol priestor aj

pre Dvojku na to, aby definovala čím je, kto je jej divák dnes a aký by mal byť jej

divák v nasledujúcom období. Musí pracovať na potenciálnom raste sledovanosti.

Televízny mediálny priestor sa dynamicky mení. Vznikajú nové stanice

zamerané na špecifického diváka, respektíve ponúkajú obsah cielený na konkrétne

preferencie divákov. (Napr. portfólio televíznej skupiny Markíza sa čoskoro rozrastie

o novú stanicu Krimi.) Dvojka si preto musí jasnejšie zadefinovať svoju pozíciu.

Podľa môjho názoru si musí zachovať priestor pre divácky náročnejšie programy,

zamerané na obohatenie sveta divákov vo všetkých oblastiach. Profilovanie Dvojky si

vyžaduje aj nové relácie, dramaturgia stanice musí zadefinovať, čo v štruktúre chýba,

čo treba zmeniť, s čím sa musí stanica rozlúčiť.

Dvojka by si mala zachovať vysielacie sloty pre deti a mládež, prípadne po serióznej

analýze zvážiť možnosti nárastu vysielacieho času pre deti.

Dabing bude aj na Dvojke – filmy v pôvodnom znení s titulkami oslovujú

menšinového diváka. Titulkované filmy treba zachovať v druhom pásme večerného

vysielania (po 22:00) vo vybraný deň vysielacej štruktúry, ostatné sa budú vysielať

v slovenskom / českom znení.

Bude treba zvážiť mieru, v akej sa bude vysielať národnostné vysielanie na

Dvojke. Po vzniku :24 je možnosť presunúť ho na túto spravodajskú stanicu.

27

Národnostné vysielanie dnes navyše stále bojuje s nedostatkom premiérového

obsahu.

Podporovať budem aj výraznejšiu účasť štúdií v Banskej Bystrici a Košiciach

na výrobe programov, ktoré budú zaradené do vysielania nielen na Dvojke ale aj na

Jednotke, :24 a Športe.

Šport – spustenie samostatného športového kanála bolo nevyhnutnosťou.

O tom, že to bolo dobré rozhodnutie, svedčí aj postupné zvyšovanie počtu divákov,

ktorí sledujú Dvojku. Dvojke veľmi pomohlo, že sa športovými podujatiami prestal

rozbíjať návyk na sledovanie jej vysielacích slotov. RTVS Šport sa však musí stať

programovou službou, ktorá zaujme väčšie množstvo divákov aj v časoch, počas

ktorých nevysiela priame prenosy z najvýznamnejších domácich a zahraničných

súťaží. Záujem divákov o vysielanie Športu osciluje od minimálnych podielov hlboko

pod 1% až po 10 až 30% počas reprezentačných zápasov. Zatiaľ najvyšší počet

divákov sledoval zápasy našich hokejistov na MS. Dramaturgia musí prehodnotiť

najmä to, čo do vysielania zaradí práve v menej atraktívnych dňoch. Najmä v čase,

kedy významné športové udalosti ponúkajú aj konkurenčné športové stanice. RTVS

v poslednom období stratila licenciu na viaceré očakávané podujatia – napríklad na

niektoré preteky svetového pohára lyžiarok a niektoré ligové podujatia. Podľa mňa by

sa mala dramaturgia sústrediť na doplnenie programu o relácie podporujúce vzťah

k zdravému životnému štýlu.

Vysielaniu :24 som sa v dostatočnej miere venoval na začiatku tejto kapitoly.

S Trojkou v mojom projekte nepočítam. Podľa môjho názoru sa programovo

stále viac prekrýva s Dvojkou. V súčasnosti je nutná finančná podpora najmä pre

spravodajstvo, a preto som presvedčený, že vysielanie špecializovaného formátu

určeného pre staršieho diváka a pre vysielanie archívneho obsahu by malo prísť až

po stabilizácii štyroch programov a najmä spravodajstva. Priestor pre vysielanie

relácií z archívu sa môže vytvoriť na Dvojke.

28

Samozrejme, že si uvedomujem, že RTVS ako vysielateľ zo zákona musí

zákony dodržiavať. V prípade televízneho vysielania ide aj o ustanovenia, ktoré sú

zamerané na obohatenie života našich znevýhodnených spoluobčanov. Mám na

mysli všetky ustanovenia, ktoré sú definované v zákone.

2.4 RTVS v online priestore

Na prvý pohľad verejnoprávnemu vysielateľovi v online priestore chýba

odvaha. Odvaha využívať online svet ako samostatnú službu či služby. A nejde len

o štandard, akým je napríklad video archív, ale aj o HbbTV (funkcia smart televízií,

ktorá kombinuje televízne vysielanie so širokopásmovým internetom) a ďalšie

možnosti. Čo sa týka štandardného online sveta, práve tu sa najviac prejavuje málo

odvahy v práci s ním, a to z dôvodu, že RTVS sa ani nepustila do budovania vlastnej

a samostatnej značky pre svoju online službu/služby. Už pri prvej návšteve webu

RTVS je zrejmé, že je pre online služby veľmi obmedzujúci. Miešajú sa v ňom

lineárne a nelineárne služby, aktuálne tituly s titulmi naozaj archívnymi, a hlavne

štruktúra webu neumožňuje uplatňovať pri práci s online svetom to, čo k nemu

v súčasnosti patrí, ako sú odporúčania, personalizácia a podobne. Jednoducho

povedané – spôsob posadenia „online“ do súčasného webu RTVS neumožňuje

prácu s ním, ani jeho rozvoj. Online musí dostať buď úplne samostatnú časť

jestvujúceho webu (ako má napríklad SOSR) alebo v ideálnom prípade samostatný

web.

RTVS nijako nepracuje s možnosťou vysielania trvalých alebo dočasných

televíznych programových služieb, ako s jedným z nástrojov online sveta.

V súčasnosti sa zvýšenie dosahu vysielateľov nedeje len zvyšovaním priamej

sledovanosti za každú cenu, ale aj postupným pokrývaním menších cieľových skupín

v rôznych miestach mediálneho priestoru. Ide o akési puzzle v skladaní výsledného

dosahu.

V zahraničí je HbbTV službou, ktorá si už našla na trhu svoje miesto. Treba

objektívne povedať, že na Slovensku táto služba trpí veľmi malým reálnym pokrytím

domácností prostredníctvom DVBT (ide o domácnosti odkázané na príjem z DVBT),

keďže primárne je táto služba dostupná v DVBT sieťach. V ostatnom období však

29

pribúdajú telekomunikační operátori, ktorí túto službu sprístupňujú a jej disponibilný

dosah sa postupne zväčšuje. RTVS s touto službou v súčasnosti pracuje veľmi málo

nielen v samotnom vysielaní, ale hlavne v komunikácii a marketingu. A pritom práve

HbbTV predstavuje vhodný spôsob aj na vysielanie lineárnej služby (novej alebo

dočasnej).

Mladšie generácie totiž oslovuje nielen obsah ako taký (aj keď je samozrejme

podstatný), ale aj novinky v službách, rôzne „experimenty“, vychytávky atď. A ak ich

na strane RTVS mladšia generácia nevidí, tak toto médium úplne vynechá z dosahu

svojho záujmu.

K online patria aj rôzne aplikácie, ktoré sprístupňujú obsah, komunikujú

s užívateľmi, zjednodušujú vyhľadávanie v katalógoch a pod. RTVS má mobilnú

aplikáciu „RTVS“ a ďalšie aplikácie (Správy, iReportér, Zelená vlna a Čo ja viem).

V tejto oblasti je vidieť aj určitú koncepčnosť a snahu o jej rozvoj. Ale čo v nej chýba,

je práca s týmito aplikáciami vo verejnosti. Napríklad reálna snaha o zapojenie

verejnosti do vysielania prostredníctvom aplikácie iReportér, pretože nielen v RTVS,

ale aj v prípade iných televízií to bez takejto obojstrannej komunikácie vyznieva len

ako pro forma aktivita. Podľa môjho názoru práve na aplikáciách vidno síce snahu

o prácu s týmto segmentom, ale chýba jej vízia a strategický význam.

Proti významu online sveta tak ako ho vidím ja, stoja síce isté poznatky z USA,

napr. že NETFLIXu išli v posledných mesiacoch dole počty predplatiteľov, že preto

ruší niektoré väčšie projekty, že väčší vysielatelia predpokladajú opätovné

zvyšovanie významu lineárneho vysielania kvôli lepšej predikcii výnosov a podobne.

Ale na slovenskom trhu a v konkrétnom prípade v RTVS, sa zďaleka ešte nedosiahol

stav a cieľ, ktorý „online“ potrebuje a treba ešte tvrdo pracovať na dosiahnutie

úrovne, ktorá umožní úvahy o detailoch celkového nastavenia v súvislosti s možným

predpokladaným vývojom v našej časti sveta.

Online musí jednoducho získať väčší význam, ale hlavne jasnú pozíciu. Na

jednej strane musí byť novým kanálom pre obsah u tej časti strednej a staršej

generácie, ktorej online percepcia nerobí problém, a na druhej strane musí byť

prostriedkom komunikácie aj s mladšou generáciou.

30

V mojej projektovej vízii online dostane samostatný web, pre RTVS bude

predstavovať to, čo napríklad ivysilani.cz pre Českú televíziu, alebo Voyo pre

Markízu a Novu. Mobilné aplikácie sa s týmto webom previažu, a zároveň tie, ktoré

potrebujú samostatný život, ho takto budú mať. Pôjde hlavne o dočasné aplikácie

alebo aplikácie viazané na jeden konkrétny obsah či na jedno konkrétne obdobie.

HbbTV musí dostať vyššiu prioritu napriek súčasnému malému technickému dosahu

tejto služby, ktoré sa ale bude v ďalších rokoch nevyhnutne rozširovať. RTVS musí

byť na tento trend pripravená, nemôže stagnovať, ak má dostáť svojmu poslaniu –

byť lídrom aj v tejto oblasti.

S online svetom úzko súvisí distribúcia – nielen programových služieb ako

celkov, ale aj distribúcia jednotlivých online služieb, kategórií obsahu a aplikácií.

Distribúcia musí preto získať väčší význam. Celková distribúcia je výsledkom súčtu

viacerých menších distribučných dosahov. Viaceré aplikácie, služby a obsahy

potrebujú iný prístup z hľadiska distribúcie a tiež iné riešenia. Do distribúcie patrí aj

komunikácia s telekomunikačnými, IPTV a káblovými operátormi, aby pre nové

kanály RTVS získala vždy tú najlepšiu pozíciu v rámci ich programových balíkov,

pretože práve pozícia ovplyvňuje dosah kanála a jeho sledovanosť a následne teda

aj možné výnosy a celkovú ekonomickú výkonnosť kanála. Tu si treba uvedomiť, že

spolupráca s operátormi neznamená len distribúciu kanálov a obsahu, ale aj

prípadnú vzájomnú spoluprácu pri budovaní spoločných video služieb a následnom

využívaní technických možností, ktoré poskytujú siete operátorov, ako napríklad

spoločné možné uplatnenie obsahu RTVS vo video požičovniach operátorov, v ich

alternatívach služby HbbTV a podobne, samozrejme v závislosti od prínosov

konkrétnej dohody.

Vyššie som už uviedol, že online si zaslúži samostatný web. Na druhej strane

platí, že ak si má RTVS udržať kontakt s mladším publikom, tak musí so svojím

obsahom ísť tam, kde je mladšie publikum, musí ísť za divákom aj poslucháčom.

Tieto dve tvrdenia sú síce akoby v protiklade, ale len na prvý pohľad. Pretože stále

platí, že celý komplex obsahu a súvisiacich služieb by mal mať svoje samostatné

miesto, ale s jednotlivými obsahmi či kategóriami obsahu je nevyhnutné ísť v online

svete za percipientom. Prvým krokom sú určite vlastné aplikácie, ktoré ako som

skonštatoval, začala RTVS tvoriť (s tým, že ich počet musí byť konečný

31

a zmysluplný, aby sa ich význam nezačal prekrývať a rozplývať). Druhým krokom

bude cesta za poslucháčom a divákom, či už formou vyššie spomínanej spolupráce

s programovými službami telekomunikačných operátorov, no tiež mobilných

operátorov. Každú takúto možnosť bude treba zodpovedne posúdiť a využiť.

Ak porovnáme pozíciu RTVS v online službách s domácou televíznou

konkurenciou – ide o komerčných vysielateľov, vidíme, že Markíza má svoju

platformu VOYO a JOJ má svoju novú platformu PLAY. Ďalej tu je športová platforma

HUSTE skupiny JOJ. V tejto situácii je povinnosťou RTVS podvihnúť svoje online

služby na vyššiu úroveň a začať s nimi pracovať aktívnejšie. Toto je pre RTVS

nevyhnutné, ak má držať krok s dobou, s nárokmi recipientov a ak chce dostáť

paradigme, že verejnoprávny vysielateľ má byť lídrom v každej oblasti svojej činnosti.

V tejto časti sa nemôžem venovať detailom technického a technologického

zázemia, potrebného pre ďalší rozvoj online služieb. Jednoducho preto, že nemám

dostatok detailných analytických informácií z vnútorného prostredia o tom, ako je toto

zázemie vybudované. Podľa môjho názoru súčasný stav nie je zlý či nekoncepčný,

dá sa na ňom stavať a pracovať s ním. Nekoncepčná je celková práca s online

službami a tiež to, že doteraz nedostali svoje jasné a pevné miesto v stratégii RTVS.

Ak by bol záujem o víziu vzdialenejšej budúcnosti, tak by som rád rozvinul aj

tému prepojenia RTVS s oblasťami spadajúcimi pod SMART technológie a VR

technológie. SMART technológie začínajú prepájať navzájom také oblasti života,

priemyslu, kultúry a spoločenského života, ktoré sa pred krátkym časom zdali

neprepojiteľné. Začína sa vyrábať špecializovaný obsah pre nové interaktívne

technológie, pre interaktívne tabule, pre nové komunikačné kanály a podobne. VR

technológie a teda virtuálna realita si opäť bude vyžadovať špecializovaný obsah,

pričom ide aj o obsah vzdelávací, historický, kultúrny a pod. Ak si v budúcnosti

v týchto nových trendoch nájde svoje miesto aj RTVS, tak sa prepojí s technológiami

v takých oblastiach spoločenského života, ktoré oslovujú mladšie generácie. Nepôjde

samozrejme o masovú výrobu obsahu. Pôjde o budovanie pozície lídra v kontakte

s novými technológiami, ktoré len neskôr naplno ukážu svoje možnosti.

32

2.5 Ekonomika

Financovanie činnosti RTVS upravuje zákon č. 532/2010 Z.z. o Rozhlase

a televízii Slovenska. Hlavnými príjmami RTVS podľa § 20 zákona sú úhrady za

služby verejnosti v oblasti vysielania poskytované RTVS (daňové príjmy), príjmy

z vysielania reklamy, príjmy z prenájmu a predaja majetku RTVS, výnosy z vkladov

v banke, dedičstvo a iné (nedaňové príjmy), príspevok zo štátneho rozpočtu na

základe zmluvy so štátom, dary a granty (granty a transfery). Prehľad o výške

príjmov od vzniku RTVS a podiele jednotlivých druhoch príjmov na celkových

príjmoch poskytujú nasledujúce tabuľky. V tabuľkách nie sú údaje o príjmových

finančných operáciách, aby neprišlo ku skresleniu podielov príjmových zdrojov,

keďže v minulých obdobiach už raz boli vykázané v príjmoch, ale z dôvodu úspor

alebo nevyčerpania a presunu do ďalšieho obdobia ako zostatok prostriedkov

z predchádzajúcich rokov opäť vstupujú do príjmov.

Príjmy RTVS bez príjmových finančných operácií v rokoch 2011 -2021

Príjmy v mil. €/Rok

Daňové príjmy (úhrady)

Nedaňové príjmy

2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020 2021

74

7

72

6

71

5

71

5

75

7

78

15

28

81

7

83

8

83

10

50

75

7

76

13

44

Granty a transfery

Príjmy RTVS spolu

37

118

19

97

29

33

29

36

41

105 105 115 121 117 127 143 123 133

Podiel jednotlivých druhoch príjmov na celkových príjmoch RTVS

Príjmy/Rok

2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020 2021

Daňové príjmy

(úhrady)

63% 74% 68% 68% 65% 64% 69% 65% 58% 61% 57%

6% 6% 5% 5% 6% 12% 6% 6% 7% 6% 10%

31% 20% 28% 28% 29% 23% 25% 28% 35% 33% 33%

Nedaňové príjmy

Granty a transfery

Z údajov v tabuľke je zrejmé, že podiel daňových príjmov (úhrad za služby

verejnosti) na celkových príjmoch RTVS sa v priebehu jedenástich rokov znížil zo

63% na 57%. V rokoch 2016 až 2019 sa podarilo výber zvýšiť, podľa údajov

z výročných správ najmä vďaka aktívnemu vyhľadávaniu neplatičov, akvizičnými

kampaňami a zasielaním výziev na úhradu nedoplatkov. Výrazný prepad príjmov

33

z úhrad za služby verejnosti nastal v rokoch 2020 a 2021 ako dôsledok sociálneho

dosahu novely zákona o úhrade za služby verejnosti, ktorou boli od 1.1.2020

oslobodení od platenia úhrad za služby verejnosti poberatelia dôchodkov a dávok

v hmotnej núdzi. RTVS vyčíslila výpadok z tohto dôvodu v roku 2020 na výšku 10 mil.

€. V rozpočte na rok 2022 uvádza výpadok 29 mil. € (za dôchodcov, poberateľov

dávok v hmotnej núdzi a ešte aj za ťažko zdravotne postihnutých občanov), pričom

kompenzácie má garantované v rozpočte verejnej správy na rok 2022 iba vo výške

8 mil. €. S trendom znižovania príjmov z úhrad za služby verejnosti treba počítať aj

v ďalších rokoch, najmä s ohľadom na vekovú štruktúru obyvateľstva a s tým

súvisiacim nárastom počtu dôchodcov, ktorí budú mať nárok na oslobodenie od

platenia úhrad.

Nedaňové príjmy, ktoré tvoria predovšetkým príjmy z reklamy a sponzoringu,

dosiahli v roku 2021 sumu 13 mil. eur, čo predstavuje zvýšenie z podielu 6% na

celkových príjmoch v roku 2011 na 10% v roku 2021. V ďalších rokoch sa nedá

očakávať výraznejšie navýšenie tohto druhu príjmu.

Granty a transfery sa podieľali na celkových príjmoch RTVS v rozsahu od 20%

do 33%. Tvoria ich predovšetkým dotácie zo zmluvy so štátom o obsahoch, cieľoch

a zabezpečení služieb verejnosti v oblasti televízneho a rozhlasového vysielania

a dotácie od štátu na kompenzácie výpadku úhrad v dôsledku sociálneho dosahu

zákona č. 340/2012. Prehľad o poskytnutých dotáciách za posledné tri roky a v roku

vzniku RTVS je uvedený v nasledujúcej tabuľke.

Dotácie RTVS bez eurofondov v mil. €

Dotácie RTVS/Rok

2011

2019

2020

2021

Rozpočet 2022

Zmluva so štátom STV

Zmluva so štátom SRo

Zmluva so štátom RSI

Zmluva so štátom kap. transfer

Kompenzácie

7,9

3,2

20,7

2,8

19,3

3,0

22,9

3,1

19,0

3,0

1,0

3,0

8,0

1,0

2,9

19,5

3,9

3,3

3,0

21,0

0,2

14,2

13,5

Ostatné

Dotácie spolu

37,4

49,0

40,5

43,5

34,0

34

Z analýzy jednoznačne vyplýva, že úhrady za služby verejnosti sú na vykrytie

potrieb RTVS jednoznačne nedostatočné a bez dotovania od štátu by RTVS nebola

schopná plniť všetky úlohy, ktoré jej ukladá zákon o RTVS. V návrhu rozpočtu RTVS

na rok 2022 sa uvádza, že v roku 2022 je v štátnom rozpočte vyčlenených na

kompenzáciu výpadkov úhrad iba 8 mil. €, čo sa negatívne prejavilo vo výdavkovej

časti rozpočtu RTVS. Vývoj finančnej situácie RTVS v ďalších rokoch je ťažké

odhadnúť, keďže v roku 2022 skončí platnosť zmluvy so štátom, ktorou má RTVS

garantovanú aspoň jednu dotáciu vo výške minimálne 15 mil. € ročne. Ak

v budúcnosti nedôjde k legislatívnym zmenám v oblasti financovania RTVS, tak bez

dodatočného sanovania výdavkov od štátu nedokáže verejnoprávny vysielateľ

fungovať.

Príjmovú časť financovania RTVS by som teda zhrnul do týchto bodov:

•

RTVS je dlhodobo podfinancovaná, dôvody sú zrejmé – koncesionárske

poplatky resp. úhrady za služby verejnosti v oblasti rozhlasového

a televízneho vysielania neboli zvyšované od roku 2003 – v dôsledku čoho

STV a SRo vyrábali straty, ktoré nakoniec aj tak sanoval štát cez dotácie.

Financovanie nebolo systémovo vyriešené ani po zlúčení STV a SRo do

jednej inštitúcie, naopak – do zákona o úhradách za služby verejnosti boli

zakomponované ďalšie úľavy z platenia úhrad – v roku 2012 oslobodenie od

platenia pre osoby ŤZP (ťažko zdravotne postihnuté), v roku 2020 oslobodenie

pre poberateľov dôchodcov a dávok v hmotnej núdzi. To všetko bez zákonom

garantovanej náhrady, preto sa to rieši formou dotácií zo zmluvy so

štátom a dotáciami na kompenzáciu sociálneho dosahu zákona o úhradách za

služby verejnosti. Tieto dotácie nie sú obligatórne, môžu a nemusia byť, závisí

to od vôle ministra a politikov. Ťažko je možné v takomto prípade hovoriť

o nezávislosti verejnoprávneho vysielateľa.

•

Už dlhodobo sa ukazuje, že je nevyhnutné prijať systémové riešenie –

zákonné úpravy. Možností je niekoľko, uvediem dve základné z nich:

1) zmeniť zákon o úhrade za služby verejnosti, išlo by zvýšenie úhrady za

služby verejnosti, no v súčasnej situácii rastu inflácie, zdražovania

a politickej situácie, považujem túto cestu za neschodnú,

35

2) alebo v zákone o RTVS doplniť financovanie RTVS o príspevok štátu

na činnosť RTVS. Tento príspevok získava RTVS už teraz formou

dotácií, lebo inak by neprežila, ale nie sú nárokovateľné. Nárok by mal

byť jednoznačne určený, niektorým z merateľných ukazovateľov – napr.

percentom z HDP. Alebo tzv. duálnym financovaním, čo by znamenalo,

že hlavnými zdrojmi by boli úhrady za služby verejnosti a príspevok od

štátu, ktorý by bol vyčíslený na príslušný kalendárny rok napr. vo výške

100% výberu úhrad za posledný alebo predposledný ukončený rok.

Keby to bolo 100%, tak napr. v roku 2022 má byť výber 73 mil. eur,

takže s príspevkom od štátu by boli príjmy 146 mil. eur + nedaňové

príjmy asi 10 mil., tak by mal RTVS na svoju činnosť 156 miliónov eur.

(Súčasný manažment v návrhu rozpočtu na rok 2022 uvádza, že

ideálny stav je 200 mil. eur, čo sa síce na prvý pohľad zdá byť vysoko

nadhodnotené, no ak berieme do úvahy infláciu a trendy v raste cien,

môže byť toto číslo reálne). V zákone by mala byť zakotvená aj

valorizácia príspevku, ktorá by zohľadňovala infláciu a nárast

oslobodených platiteľov. Pri takto nastavenej valorizácii by bol RTVS

motivovaný vyberať úhrady čo najdôslednejšie, lebo od výšky výberu

úhrad sa bude odvíjať aj príspevok resp. dotácia.

Poznámka: uvedomujem si, GR RTVS zákony neiniciuje, nekreuje, neprijíma,

ale dodržiava. Vyššie je teda uvedený môj osobný názor, podporený

dlhoročnými skúsenosťami v mediálnej tvorbe a mediálnom manažmente,

a postavený na snahe verejnoprávnemu vysielateľovi pomôcť.

36

Výdavky RTVS sa z rozpočtového hľadiska sledujú v členení bežné výdavky,

kapitálové výdavky a výdavky z transakcií s finančnými aktívami a pasívami. Prehľad

o výške výdavkov RTVS za obdobie od jej vzniku v roku 2011 je uvedený

v nasledujúcej tabuľke:

Rozp

Výdavky v mil. € 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020 2021

2022

Bežné výdavky

105,1 94,3 97,0 95,4 106,2 109,6 112,4 110,8 124,0 119,5 126,9 152,5

Kapitálové

výdavky

Výdavky z fin.

trans.

2,1

0,5

3,8

0,7

6,8 10,3

0,1 0,0

8,0

0,0

5,0

0,1

7,0

0,2

1,9 11,3

0,2 0,0

8,9

0,0

2,7

0,0

30,1

0,2

Výdavky spolu

107,7 98,8 103,9 105,7 114,2 114,7 119,6 112,9 135,3 128,4 129,6 182,8

Pozn. – údaj za rok 2021 je očakávaná skutočnosť (zdroj Návrh rozpočtu RTVS na rok 2022)

Vývoj čerpania výdavkov (v mil. €):

200,0

180,0

160,0

140,0

120,0

100,0

80,0

60,0

40,0

20,0

0,0

2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020 2021 Rozp.

2022

bežné výdavky

kapitálové výdavky

výdavky z fin. trans.

Výdavky spolu

Vývojová krivka naznačuje, že po znížení výdavkov v roku 2012 rástli výdavky

pomerne rovnomerným tempom až do roku 2019, kedy prišlo k zvýšeniu výdavkov

o 23 mil. €. V ďalších dvoch rokoch zostali výdavky pod úrovňou roka 2019. Ako

dôvod uvádza RTVS najmä rušenie plánovaných výrob programov a tiež prenosov zo

37

športových podujatí kvôli pandémii COVID 19. V roku 2022 sú celkové výdavky

rozpočtované vo výške 182,8 mil. €, čo predstavuje zvýšenie oproti

predchádzajúcemu roku o 53,2 mil. € (z toho bežné výdavky + 25,6 mil. €, kapitálové

výdavky + 27,4 mil. €). Nárast je krytý v prípade bežných výdavkov z presunov

a úspor z predchádzajúcich rokov a v prípade kapitálových výdavkov transferom

z fondov EÚ. V tejto súvislosti je podľa mňa potrebné upozorniť na ohrozenie

finančnej stability RTVS, keďže do rozpočtu na rok 2022 boli zapojené všetky úspory

a disponibilné finančné prostriedky a z tohto dôvodu si RTVS nevytvára žiadne

finančné rezervy. (RTVS sa správa rizikovo.)

Vzhľadom k tomu, že v čase spracovania tohto projektu ešte nebola

zverejnená výročná správa RTVS za rok 2021, v ktorej sú údaje o čerpaní rozpočtu

bežných výdavkov v podrobnej štruktúre ekonomickej klasifikácie, na účely analýzy

výdavkov boli použité údaje o nákladoch, ktoré v zásade kopírujú výdavky

s výnimkou účtovných operácií nefinančného charakteru, ako sú odpisy dlhodobého

hmotného a nehmotného majetku, časové rozlíšenie nákladov a tvorba rezerv

a opravných položiek.

Použité boli údaje skutočnosť za rok 2012 (za rok 2011, kedy bola zriadená

RTVS, nie sú k dispozícii v rovnakej štruktúre) a údaje rozpočet za rok 2022.

38

Porovnanie nákladov RTVS – skutočnosť rok 2012 a rozpočet rok 2022

Ukazovateľ

Rok 2012

101 984 762

4 875 855

61 142 093

589 552

Rozpočet 2022

149 843 495

4 870 817

94 392 800

2 098 255

232 252

Index

1,47

1,00

1,54

3,56

1,66

1,73

2,53

8,03

1,09

0,63

1,60

2,05

1,43

2,85

1,59

0,86

2,71

1,21

1,32

2,64

1,50

1,12

0,53

2,62

1,40

0,90

0,66

2,47

2,50

1,57

1,62

1,01

1,20

Náklady celkom v €

50. Spotrebované nákupy

51. Služby

Opravy a udržiavanie

cestovné tuzemské

Cestovné zahraničné

Taxi

139 606

342 017

591 315

22 033

55 722

Reprezentácia

20 163

161 975

Vysielacie služby

Náklady na výber úhrad

Honoráre

20 316 664

3 472 800

3 847 413

15 111 025

3 483 594

3 237 767

2 383 439

654 409

22 110 887

2 200 000

6 140 009

31 018 915

4 996 593

9 219 405

3 798 364

565 319

Príspevky ext. dodáv.

Poplatky ochr. zväzy

Športové práva

Akvizičné práva

Práva na formát

Tlačové agentúry

Správa objektov, upratov.

Ochrana objektov

Náklady na IS

595 174

1 612 750

877 367

722 996

770 268

1 014 144

1 597 459

1 765 667

483 563

605 499

Web, internet, dát. služby

Náklady na telefón

Medz. trasy, siete, práva

Audit, právne, odb. služby

Výskum a vývoj programu

Stočné

1 176 928

430 088

1 704 579

223 377

900 000

586 040

521 256

731 940

142 554

128 953

Prepravné

35 631

23 568

Nájomné, leasing

Ostatné služby

94 054

232 206

499 207

1 250 132

40 064 862

28 422 407

10 515 016

7 417 000

52. Osobné náklady

z toho mzdové náklady

53. Ostatné náklady

z toho odpisy

25 548 546

17 526 376

10 418 268

6 190 053

39

Štruktúra nákladov RTVS -

rok 2012 vs. rozpočet 2022 v mil. €

Rok 2012

Rozpočet rok 2022

94,4

61,1

40

25,6

10,5

10,4

4,9

spotrebované nákupy

osobné náklady

ostatné náklady

služby

Na základe údajov z tabuľky a grafov je možné konštatovať, že za obdobie

desiatich rokov celkové náklady vzrástli o 47,9 mil. €. Nákladové skupiny

spotrebované nákupy a ostatné náklady ostali na úrovni roka 2012. Zvýšenie bolo

zaznamenané v službách + 33,3 mil. € a v osobných nákladoch + 14,4 mil. €.

V rámci služieb sú najvyššie nárasty v nákladovej položke honoráre + 60%,

externí dodávatelia + 105%, športové práva +185%, akvizičné práva + 59%, tlačové

agentúry + 171%, náklady na informačné systémy + 164%, web, internet a dátové

služby + 50%, audit a právne služby + 162%. Niektoré nárasty sú opodstatnené –

spustenie Športu, :24, no pri niektorých sa znovu otvára otázka, či je naozaj účelné

zvyšovať náklady na externé prostredie.

Osobné náklady sú druhou najvýznamnejšou položkou z celkových nákladov

RTVS. V roku 2022 sú rozpočtované vo výške 40 mil. eur, čo predstavuje zvýšenie

oproti roku 2012 o 14,4 mil. €. Na zvýšení sa podieľa jednak nárast priemernej mzdy,

ako aj nárast počtu zamestnancov RTVS. V nasledujúcich grafoch je zachytený vývoj

priemernej mzdy, počtu zamestnancov a mzdových nákladov, ktoré tvoria najvyššiu

položku osobných nákladov a odvíjajú sa od nej ostatné osobné náklady (odvody na

40

zdravotné, sociálne a doplnkové poistenie, tvorba sociálneho fondu, príspevky na

stravovanie a iné).

Mzdové náklady v mil. €

30

28,4

26,9

26,6

26,1

25

20

15

10

5

23,8

17,5

0

2012

2018

2019

2020

Oč. skut. 2021 Rozpočet 2022

Priemerná mzda v €

1 600

1 400

1 200

1 000

800

1 506

1 471

1 354

1 067

600

400

200

-

2012

2018

2019

2020

41

Počet zamestnancov (priem. prepoč. stav)

1 550

1 500

1 450

1 400

1 350

1 300

1 250

1 537

1 490

1 448

1 447

1 414

1 368

2012

2018

2019

2020

2021

Rozpočet 2022

V budúcnosti by som sa zameral na zastavenie rastu zamestnanosti

a sústredil by som sa na zvyšovanie vzdelanosti vlastných zamestnancov, ich kvality

a výkonu. Práca vo verejnoprávnom médiu má byť predsa vrcholom kariérneho

postupu, nie odrazom pre súkromné médiá (pozri nasledujúcu kapitolu).

Kapitálové výdavky RTVS sú dlhodobo poddimenzované, čo sa prejavuje na

vysokej morálnej a fyzickej opotrebovanosti, zastaranosti technickej a technologickej

základne RTVS. K 31.12.2020 bol dlhodobý hmotný majetok odpísaný na 77% (index

opotrebovanosti 0,23) a dlhodobý nehmotný majetok na 89% (index opotrebovanosti

0,11%). V inštitúcii nie je zabezpečená ani jednoduchá reprodukcia majetku, čiže

kapitálové výdavky väčšinou nedosahujú ani úroveň odpisov dlhodobého majetku,

o čom svedčia údaje v nasledujúcej tabuľke. Výnimkou je rok 2022, kde je v rozpočte

schválených 22,4 mil. € na projekt budovania Centra kreatívy v Bratislave, Banskej

Bystrici a v Košiciach, financovaný z prostriedkov EÚ a ŠR (95%) a prostriedkov

RTVS (5%).

42

Ukazovateľ

(v mil. €)

kapitálové

výdavky

Rozp.

2022

2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020 2021

2,1

6,6

3,8

6,2

6,8 10,3

5,9 6,5

8,0

7,6

5,0

8,0

7,0

8,6

1,9 11,3

7,9 6,3

8,9

5,9

2,7

6,2

30,1

7,4

odpisy DM

Ďalej je možné kapitálové výdavky rozdeliť na vlastné a z dotácií (videli by

sme, ako málo dáva RTVS na svoj rozvoj z vlastných zdrojov), ale ďalšie analýzy by

presiahli charakter tohto projektu, budem sa nimi zaoberať po prípadnom zvolení.

Tu si dovolím poznamenať, že inštitúcia, akou je verejnoprávny vysielateľ zo

zákona s takou zložitou štruktúrou činností, ako je RTVS, musí mať aj v tejto oblasti

jasný cieľ – aby mohla normálne fungovať, musí investovať do technickej

a technologickej základne aspoň do výšky ročných odpisov, inak čoskoro nebude

mať na čom a ako vyrábať a vysielať.

Na záver tejto časti môjho projektu si dovolím upozorniť na aktuálnu situáciu

súvisiacu s masívnou infláciou a rastom cien v každej oblasti, v ktorej RTVS

nakupuje. Inštitúcia nie je posadená na izolovanom ostrove a nefunguje za

ideálnych, nemenných podmienok. Súčasné čísla sú alarmujúce: medziročná inflácia

v apríli 2022 vzrástla na 11,8%, medziročný rast cien v apríli 2022 dosiahol 1,5%,

a napr. pohonné hmoty mali v apríli 2022 medziročne vyššie ceny o 31,2%. Trhové

ceny energií sú v súčasnosti extrémne vysoké a veľmi nestabilné, čo vnáša vysokú

mieru neistoty do odhadov budúcich cien energií. URSO uvádza, že regulované ceny

energií môžu v roku 2023 vzrásť o 80 - 100%.

Toto všetko bude mať priamy dopad na rozpočet RTVS.

V súčasnosti RTVS rozpočtuje výdavky na elektrickú energiu 1,9 mil. €,

tepelnú energiu 1,4 mil. €, tieto sumy sa určite pohnú smerom hore. Len na vysielače

je napr. rozpočtovaných 21,86 mil. €, no v zmluve je inflačná doložka, takže náklady

na vysielače môžu vyskočiť na 40 mil. €, a to už RTVS z vlastných zdrojov neustojí.

Ďalšou významnou skutočnosťou, ktorá môže negatívne ovplyvniť finančné

hospodárenie rtvs je súdny spor so spoločnosťou CAUSAL, s. r. o. (pôvodne Omega

plus, spol. s r. o.), ktorej nárok vo výške 9 994 560 eur je vymáhaný exekúciou. V

43

rozpočte RTVS na rok 2022 je zahrnutý prípadný výdavok na súdne spory iba vo

výške 2250940 eur, takže v prípade úspešnosti spoločnosti CAUSAL, s. r.o. bude

finančná stabilita RTVS kriticky ohrozená.

Verejnoprávny vysielateľ je však inštitúcia strategického významu

s množstvom úloh a povinností voči všetkým obyvateľom Slovenskej republiky a tiež

voči štátu v oblasti zvláštnych úloh, civilnej obrany, vyrozumievania v krízových

situáciách (aj vojnových), preto je nemysliteľné, aby z dôvodu platobnej neschopnosti

či nedostatočného financovania prestal vysielať. Toto by mal mať na pamäti aj

príslušný rezort (MK SR), prostredníctvom ktorého sa pre RTVS realizujú dotácie zo

štátneho rozpočtu.

2.6 Organizačná štruktúra a ľudské zdroje

V priebehu celého obdobia od vzniku RTVS sa jej organizačná štruktúra

niekoľkokrát zmenila. Každý nový manažment má vlastnú predstavu o fungovaní

inštitúcie a organizačný poriadok spolu s organizačnou štruktúrou sú jedným

z nástrojov, ako sa dajú uskutočniť strategické zmeny – inštitucionálne, programové,

výrobné aj technické. Niekedy však vznikajú jednotlivé útvary účelovo (pre

konkrétnych ľudí alebo konkrétne projekty). Analýza z dostupných informačných

zdrojov, publikovaných v oficiálnych materiáloch a výročných správach RTVS mi

umožňuje popísať niekoľko takých charakteristík organizačnej štruktúry, ktoré sa

môžu v ďalšom vývoji a tiež rozvoji RTVS javiť ako problematické brzdy.

Organizačná štruktúra RTVS nerešpektuje zákon o RTVS, nepozná

organizačnú zložku Slovenský rozhlas ani Slovenskú televíziu. Pričom zákon o RTVS

vo svojom §2 Postavenie Rozhlasu a televízie Slovenska, v ods. 2 explicitne uvádza:

„Rozhlas a televízia Slovenska je právnická osoba so sídlom v Bratislave zapísaná

v obchodnom registri, ktorá vykonáva svoju činnosť najmä prostredníctvom

organizačných zložiek, ktorými sú a) Slovenský rozhlas, prostredníctvom ktorého sa

poskytuje služba verejnosti v oblasti rozhlasového vysielania, b) Slovenská televízia,

prostredníctvom ktorej sa poskytuje služba verejnosti v oblasti televízneho vysielania.

(3) Organizačné zložky podľa odseku 2 sú samostatne hospodáriacimi vnútornými

44

organizačnými jednotkami bez právnej subjektivity“. Tieto dve základné organizačné

zložky v súčasnej štruktúre RTVS absentujú.

Súčasná organizačná štruktúra je ťažká, statická, príliš rozvetvená,

rozdrobená na mnoho útvarov, ktorých náplne sa čiastočne prekrývajú, alebo sú

duplicitné.

Generálnemu riaditeľovi podľa platnej organizačnej štruktúry priamo podlieha

14 sekcií, tri kreatívne centrá, dve regionálne štúdiá a jeden odbor. V takej veľkej

a zložitej inštitúcii, akou RTVS je, ide o nezvyklú centralizáciu riadiacich právomocí

do jedných rúk. Trojstupňový manažérsky systém (GR – sekcia – odbor) umožňuje aj

iné, pružnejšie riešenia.

V prípade môjho zvolenia za GR RTVS by som sa sústredil na zosúladenie

organizačnej štruktúry RTVS so zákonom, na sprehľadnenie štruktúry, vyčistenie

prekrývajúcich sa agend a následné zrušenie nadbytočných prvkov štruktúry tak, aby

organizačná štruktúra ako súčasť organizačného poriadku umožnila logickú

dynamiku výkonových agend, presahy do spoločných projektov a spoluprácu nielen

na jednotlivých stupňoch riadenia, ale aj naprieč hlavných organizačných zložiek.

Detailnú analýzu výkonových agend a pracovných náplní je možné uskutočniť

až po sprístupnení chránených informácií. Postup bude nasledovať v zmysle zákona

o RTVS – organizačný poriadok a spolu s ním organizačnú štruktúru ako jeho súčasť

schvaľuje Rada RTVS na návrh GR RTVS (pozri §8, ods.1, písm. f). Keďže ide

o originálnu právomoc Rady, spolu so svojím realizačným tímom som pripravený

takýto dokument v krátkej dobe pripraviť a Rade predložiť.

45

Ľudské zdroje a starostlivosť o zamestnancov, to sú v RTVS mimoriadne

dôležité agendy, no zdá sa, že v súčasnosti stagnujúce alebo nie celkom docenené.

Podľa môjho názoru bude nevyhnutné vykonať aspoň základný audit, ktorý by

vyvrátil (alebo potvrdil) informácie z interného prostredia o výrazných rozdieloch

v odmeňovaní zamestnancov na rovnakých pracovných pozíciách v rôznych

organizačných zložkách, o nižšom odmeňovaní žien v porovnaní s ich kolegami na

rovnakej výkonnostnej úrovni, o výraznom zvýhodňovaní externého prostredia oproti

interným zamestnancom.

V prípade zvolenia by som sa chcel sústrediť na komplexné riadenie kvality,

bez ktorého RTVS nemá šancu udržať vysokú úroveň kvality programov a vysielania,

ktorú diváci a poslucháči od verejnoprávneho vysielateľa očakávajú. Podľa mňa bude

nevyhnutné výrazne zvýšiť povedomie zamestnancov o tom, že kvalita je prioritne

dôležitá pre úspešnosť média, pre jeho budúcnosť, ale aj pre kariérny postup

každého zamestnanca.

RTVS v súčasnosti akoby rezignovala na profesijné vzdelávanie a rozvoj

zamestnancov. Požiadavky na vedomosti

a

zručnosti zamestnanca vo

verejnoprávnom médiu sa stále menia a aby mohol človek tieto požiadavky spĺňať,

musí si svoje vedomosti a zručnosti neustále obnovovať, prehlbovať a rozširovať.

V súčasnosti už nestačí ukončiť školu a nastúpiť do zamestnania, každý rok prináša

nové objavy, fakty a súvislosti v oblasti tvorby, umenia, techniky, a v ďalších

činnostiach verejnoprávneho média. Práve v takomto médiu musí byť vzdelávanie

permanentné a musí zohľadňovať aktuálne potreby a požiadavky na jednotlivé

profesie. Preto by mal RTVS svojich zamestnancov systematicky vzdelávať. Toto je

ďalšia oblasť, na ktorú by som sa chcel sústrediť.

Na manažérskych pozíciách by v takomto významnom médiu mali byť ľudia,

ktorí chápu koncepciu znalostného manažmentu a samozrejme aj koncepciu riadenia

kontinuálnych zmien – bez nej hrozí médiu ustrnutie, prešľapovanie na mieste

a v najlepšom prípade ďalší presun tvorby a výroby programov do prostredia, ktoré

sa zmenám prispôsobuje a reflektuje ich. V tom horšom prípade mu hrozí ďalší

úbytok poslucháčov a divákov.

46

V tejto súvislosti chcem zdôrazniť aj nutnosť skvalitnenia vzdelávacieho

procesu v RTVS. Mala by vzniknúť najmä v spravodajstve veľmi silná spätná väzba

na odvysielané spravodajské relácie. Potrebná je analýza celkového radenia

materiálov aj ich jednotlivá kvalita.

2.7 Technické zabezpečenie

Akékoľvek programové zámery, dramaturgické plány čí progresívne vízie

zamerané na využívanie moderných spôsobov percepcie jednotlivých programových

prvkov, sa nepodarí zrealizovať bez modernizácie technologických audio a video

reťazcov. V poslednom období sa síce v rozhlase a televízii doplnili niektoré

komponenty, ktoré to umožňujú, no tomto projekte nie je priestor na podrobnú

analýzu aktuálneho stavu techniky v rozhlase aj televízii. Rovnako nie je priestor ani

na vymenovanie všetkého, čo bude treba v tejto oblasti v najbližších rokoch urobiť,

aby verejnoprávne médium držalo krok s modernými technologickými požiadavkami.

Preto som sa rozhodol ponúknuť iba niekoľko najdôležitejších technických oblastí, na

ktoré sa musí manažment RTVS v najbližšom období sústrediť.

Rozhlas

•

V najbližších rokoch bude nevyhnutné udržiavať a rozvíjať technologické

prostriedky na výrobu a vysielanie v Bratislave, Banskej Bystrici aj v Košiciach.

Ide najmä o obnovu, údržbu a modernizáciu výrobných a vysielacích štúdií, ako

aj ostatných technologických prostriedkov, ktoré umožnia čo najrýchlejšie

prepojenie redaktorov do vysielania.

•

Veľké resty treba doriešiť v oblasti hudobnej výroby. Potrebné bude najmä

rekonštruovať Réžie č. 1. a 5., v ktorých sa realizuje veľké množstvo nahrávok

koncertov, zábavníkov a iných programov. Osobitnou kapitolou sú hudobné

réžie 3. a 4., z ktorých jedna je nefunkčná už takmer 20 rokov, a druhá bola

posledný krát upravovaná v roku 1998. Ako sa ukázalo pri rekonštrukcii réžie

č. 2., bola to skutočne efektívna investícia.

•

V blízkej budúcnosti rozhlas postupne prejde z analógového FM vysielania na

digitálny terestrický systém DAB+. Tento proces bude výhľadovo prebiehať

47

v rokoch 2030-2035, ale už teraz treba uvažovať o mimoriadnych finančných

zdrojoch na paralelnú prevádzku oboch systémov teda FM a DAB+. Ide

o proces, pri ktorom je potrebné zabezpečiť, aby sa medzi poslucháčmi rozšírilo

používanie DAB+. Bez dosiahnutia dostatočnej penetrácie prijímačov DAB+,

alebo pri náhlom prechode, stratí rozhlas poslucháčov. Súkromní vysielatelia sa

z tohto dôvodu do takéhoto projektu nepustia. Skúsenosti z Nórska sú

signifikantné – po prechode na DAB+ napriek výraznej štátnej podpore klesla

sledovanosť rádií o približne 30%.

•

Tak isto bude treba zabezpečiť aspoň údržbu budovy SRo. Táto budova je

v prevádzke 37 rokov, ide o kultúrnu a technickú pamiatku, ktorá bude

nevyhnutne potrebovať zateplenie, výmenu interiérových prvkov, dobudovanie

štúdií, redaktorských a ostatných pracovísk, a tiež zázemia.

Televízia:

•

Modernizácia šírenia programov síce prebehla pred desiatimi rokmi, no aj toto

médium bude musieť udržať krok s dobou – pri príchode nových formátov

nesmie zmeškať vlak.

•

STV bude udržiavať a rozvíjať svoje technologické prostriedky na výrobu

a vysielanie – pôjde o obnovu, údržbu a modernizáciu štúdií (výrobných aj

vysielacích), ako aj ostatných technologických prostriedkov.

Online:

Na udržanie, no najmä na nárast recipientov v online priestore bude potrebné

okrem technologického výkonu dosiahnuť najmä rozšírenejší obsah oproti

jednoduchému „vystrihovaniu“ z lineárnych programových služieb. Médium sa bude

musieť zamerať na prepojenie slova, zvuku a videa.

•

V súčasnosti už prichádzajú 5G siete, ktoré umožnia rýchlejšiu distribúciu

najmä videa, a STV ich bude musieť efektívne využiť.

Som si vedomý faktu, že recipienti budú čoraz viac prechádzať k on-demand

službám a STV tomuto trendu bude musieť prispôsobiť svoju ponuku.

Na záver tejto časti musím poznamenať, že potrebná technologická obnova sa

nezaobíde bez zabezpečenia nemalých finančných prostriedkov.

48

3. Záver

V prvej časti môjho projektu som sa snažil upozorniť na problémové miesta,

ktoré ovplyvňujú aktuálnu situáciu Rozhlasu a televízie Slovenska a ktoré majú vplyv

na jej budúcnosť. V druhej som sa zameral na možnosti, ako sa s nimi vysporiadať

a vrátiť verejnoprávne médium na miesto, ktoré mu patrí. Aby sa RTVS stal

rešpektovaným médiom, ktoré poskytuje poslucháčom a divákom obsahovo

rôznorodý program, ktorý je jedinečný svojou kvalitou a nezávislosťou. Najmä

spravodajstvo sa musí v ďalších rokoch stať garantom nezávislých, aktuálnych

a objektívnych informácii. RTVS sa bude usilovať o líderstvo aj v oblasti nových

spôsobov príjmu ponúkaných obsahov. Lineárne vysielanie musí byť výrazne

dopĺňané možnosťami výberu obsahu, ktoré si určuje poslucháč a divák. Mnoho

rokov spolupracujem s rozhlasovými aj televíznymi reaktormi, dramaturgami,

režisérmi, zvukármi, kameramanmi, administratívnymi pracovníkmi a som

presvedčený, že prevažná väčšina z nich je schopná akceptovať výzvu, ktorá na nich

v najbližších rokoch čaká. I keď je jasné, že ich musia neustále dopĺňať mladí,

talentovaní žurnalisti, umeleckí pracovníci a technici.

Vážené poslankyne, vážení poslanci, dúfam, že Vás môj projekt zaujal. Ak mu

dáte aj svoj hlas, verím, že pri významných výročiach, ktoré rozhlas a televíziu o štyri

roky čakajú, bude už väčšina cieľov, o ktorých som v ňom písal, realizovaná. Že

RTVS bude svojich poslucháčov a divákov rýchlo a objektívne informovať, vzdelávať

vo všetkých dôležitých oblastiach a kultivovane zabávať. Že ich ponúkaný program

obohatí a pomôže im zorientovať sa v náročnej dobe, ktorá nás v najbližších rokoch

čaká.

Ďakujem.

Ľuboš Machaj

V Bratislave, 25.mája 2022

Za cenné rady a konzultácie pri spracovaní tohto projektu ďakujem svojim

kolegom v RTVS a tiež externým konzultantom.

49