Projekt riadenia a rozvoja

Rozhlasu a televízie Slovenska

v rokoch 2022 – 2027

Mgr. Ľuboš Machaj

„Kto sa obhajuje, že poskytuje verejnosti iba to, čo sama chce, spôsobuje postupný

úpadok jej hodnôt.“

John Reith, prvý generálny riaditeľ BBC 1922 -1927

V roku 2026 bude Slovenský rozhlas oslavovať 100 rokov a Slovenská

televízia oslávi 70 rokov od svojho vzniku. Rozhlas a televízia desaťročia

ovplyvňovali spoločenské vedomie a kultúrnu úroveň obyvateľov Slovenska.

V poslednom období však svoje pozície postupne opúšťajú. Mladšia, no už aj stredná

generácia, hľadá zdroje informácií, vzdelávania a zábavy stále častejšie inde. Cieľom

tohto projektu je predstaviť možnosti, pomocou ktorých sa dajú obe verejnoprávne

médiá vrátiť na také miesto, ktoré im oprávnene patrí. Ide mi o to, aby sa Slovenský

rozhlas a Slovenská televízia v terestriálnom aj online priestore stali opäť nositeľmi

dôveryhodných a objektívnych informácii, aby poslucháčom a divákom približovali

a objasňovali najvýznamnejšie historické udalosti, zoznamovali ich s dôležitými

osobnosťami a aby im poskytovali kvalitné umelecké zážitky. Bol by som rád, keby si

pri spomínaných okrúhlych výročiach poslucháči a diváci povedali: „Platiť koncesie

má zmysel“. Vážené poslankyne, vážení poslanci, na nasledujúcich stranách sa Vás

pokúsim presvedčiť, že sa to dá.

2

OBSAH

1. RTVS a súčasnosť............................................................................................... 4

1.1. Rozhlas ......................................................................................................... 6

1.2. Televízia........................................................................................................ 9

1.3. Online.......................................................................................................... 14

2. Budúcnosť.......................................................................................................... 18

2.1 Ciele a nástroje zmeny................................................................................ 18

2.2 Slovenský rozhlas........................................................................................ 19

2.3 Slovenská televízia...................................................................................... 22

2.4 RTVS v online priestore............................................................................... 29

2.5 Ekonomika................................................................................................... 33

2.6 Organizačná štruktúra a ľudské zdroje........................................................ 44

2.7 Technické zabezpečenie............................................................................. 47

3. Záver.................................................................................................................. 49

3

1. RTVS a súčasnosť

Verejnoprávny vysielateľ Rozhlas a televízia Slovenska bol zriadený zákonom

č. 532/2010 Z.z. zlúčením dovtedy samostatných médií – Slovenského rozhlasu

a Slovenskej televízie. Nebudem sa teraz zaoberať kladmi či zápormi tejto

v európskom mediálnom priestore ojedinelej fúzie. Som presvedčený, a vývoj

v ostatných dvanástich rokoch potvrdzuj, že tých kladov je viac. Podobné prepájanie

audio a video médií sa uskutočňuje aj v zahraničí, ale čas na prípravu a realizáciu

takéhoto zložitého spojenia je spravidla podstatne dlhší.

Uvedomujem si aj to, že dnešný svet médií je čoraz viac otvorený hľadaniu

nových ciest k recipientom. Veď práve z takýchto snáh vznikajú najnovšie tendencie

aj vo svete printových médií, v ktorom sa k písanému slovu stále častejšie pripája

obraz a zvuk. Z mojej skúsenosti programového manažéra, ktorý bol súčasťou tímu,

ktorý toto náročné spojenie realizoval, môžem zodpovedne skonštatovať, že

spojením sa podarilo ušetriť nemalé finančné prostriedky. No na druhej strane sa ho

zatiaľ nepodarilo využiť pre podporu nových, divácky a poslucháčsky atraktívnych

programových formátov. Ak sa to aj dialo (záznamy niektorých rozhlasových

programov pre potreby televízneho vysielania), bolo to skôr z donútenia pre

nedostatok kapacít, než z kreatívneho zámeru.

Nedostatkom podľa môjho názoru je, že sa stále nedarilo a nedarí zmeniť

firemnú kultúru vo vnútri RTVS. Stále je citeľné určité napätie medzi jednotlivými

zložkami oboch médií. Spomínam to preto, že aj tieto faktory ovplyvňujú to, čo je pre

existenciu RTVS najdôležitejšie – spoluprácu pri tvorbe kvalitných programov.

Podstatou verejnoprávneho média je predovšetkým jeho zameranie na všetky

oblasti ľudského a spoločenského života, na všetky sociálne, vekové, náboženské,

národnostné a etnické skupiny, na kultivovanie osobnosti, tiež na ochranu jej

dôstojnosti, no aj na rozvíjanie tvorivosti, vzdelanosti, ľudskosti a múdrosti.

Poskytovanie verejnej služby nie je len napĺňaním zákonom stanovených podmienok,

ale aj formovaním postojov, ktoré vytvárajú predpoklady lepšieho, pozitívnejšieho,

šťastnejšieho a hodnotnejšieho života každého jednotlivca. RTVS má oproti iným

rozhlasovým a televíznym staniciam neporovnateľné možnosti predovšetkým

v oblasti šírenia kultúry a umenia v najširšom zmysle oboch týchto slov. Nielen

4

materiálnym vybavením, ale aj ľudským

a

profesionálnym potenciálom.

Verejnoprávny charakter RTVS, ktorý je určený v jeho zákonnom rámci a v jeho

zákonných povinnostiach, by sa mal realizovať aj zabezpečením objektivity,

nestrannosti, spravodlivosti, zodpovednosti, občianskej angažovanosti a aj výrazným

humánnym rozmerom vo všetkých programoch, ktoré vysiela pre všetkých

obyvateľov Slovenska.

Žiaľ, v poslednom období sa to nie celkom darí. Do spravodajských programov

sa napríklad nedávno dostávali aj neoverené informácie a názory, ktoré vychádzali

z jednostranného a neobjektívneho pohľadu na dianie okolo nás. V dnešnej dobe,

ktorá je charakteristická výrazným prienikom hoaxov a takzvaných „fake news“, by

práve verejnoprávne médium malo garantovať, že podobné informácie sa vo

vysielaní neobjavia. Za chybu považujem, keď najmä televízne spravodajstvo

nezachytí niektoré najdôležitejšie udalosti, ktoré sa dejú v našom najbližšom okolí

a zásadne ovplyvňujú dianie vo svete. Mám na mysli udalosti z 24. februára tohto

roku, teda začiatok invázie ruských vojsk na Ukrajinu. Diváci sa o vojnovom konflikte

viac dozvedeli zo súkromných médií, ako aj zo zahraničného vysielania, najmä

z českej verejnoprávnej televízie. V dnešnom informačnom chaose, z ktorého ťažia

noví agresori, by práve RTVS mala byť štítom aktuálnosti a objektívnosti.

Problémom je aj skutočnosť, že verejnoprávnemu vysielateľovi sa nedarí

zastaviť postupný odliv poslucháčov a divákov. Mnohí z nich prechádzajú do

priestoru sociálnych sietí, ale ani tu sa RTVS nedarí zaujať ich svojou online

ponukou. Vieme, že všetky „klasické“ rozhlasové aj televízne média zápasia

s odlivom mladších poslucháčov aj divákov, ale v prípade RTVS je ich úbytok

alarmujúci. Programový manažment podľa môjho názoru zápasí o diváka aj

o poslucháča prostriedkami, ktoré nie vždy patria do verejnoprávnej výbavy.

V žiadnom prípade netvrdím, že na televíznej obrazovke a v rozhlasovom vysielaní

nemajú miesto zábavné formáty a isté podoby komunikácie, ktoré patria skôr do

výbavy komerčných, súkromných médií, ale nemali by sa stať najpodstatnejšou

podobou tohto zápasu o pozornosť diváka a poslucháča. Som presvedčený, že nie je

správne opustiť funkcionalitu, ktorá je pre verejnoprávne médium charakteristická –

vytvárať obsah, ktorý sa pre nasledujúce generácie stane záznamom dnešných dní.

V posledných rokoch sa zaoberám najmä televíznym aj rozhlasovým archívom

5

a programovo s nimi pracujem. A musím žiaľ skonštatovať, že od roku 2011, teda od

momentu vzniku RTVS, sa v jeho archívoch objavuje oveľa menej kvalitných diel

najrôznejších žánrov. Podľa môjho názoru – a verím, že nie je ojedinelý – viaceré

televízne zábavné formáty ich určite nenahradia. A je tiež na zamyslenie, že sa stali

takmer jedinou „verejnoprávnou zbraňou“ v súťaži o televízneho diváka.

Som presvedčený, že o divákov aj poslucháčov by sa mal RTVS uchádzať

rôznorodejšou ponukou.

Na zdôvodnenie mojich názorov si dovolím použiť niekoľko vybraných

symptomatických argumentov. Sú vybrané pre účely tohto projektu a ilustrujú vyššie

uvedené výroky.

1.1.

Rozhlas

Aspoň v krátkosti chcem poukázať na situáciu v Slovenskom rozhlase. Od

roku 2011, kedy vznikol Rozhlas a televízia Slovenska, sa programová ponuka

verejnoprávneho média nezmenila (rozhlas sa programovo nerozvíja). Poslucháčom

ponúka šesť programových služieb – Rádio Slovensko, Regina (Západ, Stred,

Východ), Rádio FM, Devín, Patria a Radio Slovakia International. Svoje vysielane

šíri analógovo aj digitálne – teda pomocou siete terestriálnych FM vysielačov

(doplnkovo aj dvoma strednovlnnými AM vysielačmi), ako aj internetom, satelitom

(systém DVB-S2), mobilnými aplikáciami a postupne sa rozvíjajúcim najmodernejším

digitálnym terestrickým systémom DAB+, ktorý je však v súčasnosti používaný iba

v experimentálnej fáze.

Rozhlasovú programovú ponuku rozširujú tri ďalšie programové služby, ktoré

sa dajú prijímať len prostredníctvom digitálnych platforiem, pomocou DAB+, DVB-S2

a prostredníctvom internetových platforiem. Ide o Rádio Pyramída, Litera a Junior.

Na vzniku všetkých troch online programových služieb som sa aktívne podieľal pred

10 – 12 rokmi. Možnosti príjmu jednotlivých programových služieb sa síce postupne

rozširovali, no nedostatočne – európske krajiny poskytujú poslucháčom v tejto oblasti

omnoho pestrejšiu ponuku. Ide najmä o špecializované obsahy zamerané na

menšinové programy. Zaostávame aj v pokrytí územia digitálnym vysielaním.

6

Nepríjemný trend vo vývoji počúvanosti verejnoprávneho vysielateľa, je

porovnanie záujmu poslucháčov o vysielanie vlajkovej lode Slovenského rozhlasu,

ktorou je Rádio Slovensko. Na tento účel som zvolil obdobie od roku 2010 do roku

2021. O vývoji počúvanosti svedčí nasledujúci graf, vychádzajúci z dát Mediaprojektu

MML.

Vývoj počúvanosti Rádio Slovensko

250

200

150

100

50

0

2010

2021

Z tohto grafu je zrejmé, že za jedenásťročné obdobie stratilo Rádio Slovensko

významnú časť svojich poslucháčov. Najmä v rannom a predpoludňajšom prime time

ide o desiatky tisíc koncesionárov všetkých vekových kategórií. V názve môjho

projektu som zvýraznil informatívnu úlohu verejnoprávneho média, preto sa teraz

viac zameriam sa na tie časové úseky, v ktorých sa vysielajú hlavné spravodajské

relácie.

Ranný Žurnál vysielaný od 7:00 stratil 60 tisíc poslucháčov, čo predstavuje

stratu 37%. Takmer identickú stratu zaznamenal obedný Žurnál vysielaný o 12:00 –

tu ide o úbytok 28%, a tak isto od večernej spravodajskej relácie o 18:00 odišlo za

jedenásť rokov až 57% poslucháčov.

7

Alarmujúce je, že za uvedené obdobie opustili frekvencie Rádia Slovensko

poslucháči takmer všetkých vekových kategórií. Podľa zverejnených dát celkovo

počúva Rádio Slovensko o 17% menej poslucháčov. Vieme, že strácali všetky

stanice, teda aj súkromné, ale som presvedčený, že vhodným programovaním by

mohol byť tento úbytok v prípade verejnoprávneho média výrazne menší. Ako to

vyzerá v jednotlivých vekových kategóriách?

Strata poslucháčov podľa vekových kategórií

-4,1%

-5,5%

-16,5%

vek 14-24

vek 25-34

vek 35-44

vek 45-54

vek 55-64

vek 65-79

-28,9%

-34,8%

-11,4%

Najproblémovejšia je určite strata takmer 35 % poslucháčov vo veku 45 - 54

rokov, ktorí patria k názorovo rozhodujúcej a určujúcej kategórii v celej spoločnosti.

Dôvodov je podľa mňa niekoľko:

• odchod poslucháčov do online priestoru, kde nájdu rýchlejší a efektívnejší

spôsob získavania informácií v čase, aký im subjektívne viac vyhovuje;

• nespokojnosť s programovou ponukou, ktorá stále osciluje medzi

konzervatívnym a modernejším prístupom k tvorbe programov a ich

vysielaniu. Občas tento protikladný pohľad prináša až extrémne nesúladné

prvky vo vysielaní. Mám na mysli napríklad návrat veľkých programových

8

blokov do prúdového vysielania a na druhej strane zvýrazňovanie hudobných

zložiek vysielania;

• programový marketing sa stále intenzívnejšie zameriava na promo hudby.

Príkladom je podľa mňa extrémne a nevhodne nadužívaný slogan „Rádio

Slovensko – každým hitom vyladené“.

Čo sa týka ostatných programových služieb, tie vykazujú stabilnejšie

parametre počúvanosti. Rádio Regina je pre poslucháča unikátne – so svojimi tromi

paralelne vysielanými variantami a jedinečnou ponukou programových typov, aké

nenájdu u žiadneho iného vysielateľa. Regina má svoje overené a pomerne verné

poslucháčske zázemie.

Tak isto Rádio FM, Devín, Patria a vysielanie do zahraničia Radio Slovakia

International vytvára program, ktorý je jedinečný a unikátny. Digitálne rádia Pyramída

(pôvodne Klasika), Litera a Junior rozširujú možnosti poslucháčskej voľby, ktorú im

RTVS poskytuje. Už som však spomína, že za jedenásť rokov nevzniklo žiadne nové

špecializované digitálne rádio (napríklad hudobné, vzdelávacie, spoločenskovedné či

spravodajské).

1.2.

Televízia

V roku 2011 vstúpila Slovenská televízia do nového, spoločného

verejnoprávneho média v podstatne horšej kondícii ako rozhlas. Bol to dôsledok

dlhodobo pretrvávajúcich problémov, ktoré rýchlo sa meniace manažmenty ťažko

riešili, resp. neriešili. Problémy sa prejavovali v oblasti programu, ale aj financií.

Postupne sa darilo prekonávať aspoň tie najzávažnejšie problémy. Diváci sa začali

vracať k sledovaniu spravodajstva a ostatných programov. V programovej štruktúre

sa však začalo objavovať čím ďalej tým viac zábavných programov na úkor pôvodnej

tvorby a ďalších verejnoprávnych formátov.

Až do roku 2019 sa stále vysielalo na dvoch programových službách – na

Jednotke a Dvojke. Až koncom roka 2019 sa spustilo vysielanie Trojky, ktorá bola

zameraná na znovuobjavovanie archívnych programov. Viaceré z nich sa napriek

9

nepopierateľnej kvalite dlhodobo nedostávali do vysielacej štruktúry. Aj to bol jeden

z dôvodov, prečo si Trojka postupne nachádzala cestu k divákom.

O rok neskôr obohatil slovenský mediálny priestor dlho odkladaný štvrtý, čisto

športový kanál Šport. Stalo sa to však až v období, kedy vysielala čisto športové

programy už TV JOJ. Konkurencia v tom čase získala vysielacie práva na niektoré

dôležité a verejnosťou očakávané športové udalosti. Napríklad JOJ a RTVS sa delili

o preteky svetového pohára lyžiarok, kde o víťazstvo bojovala Petra Vlhová.

Televízia JOJ získala aj práva na zápasy futbalových líg. V každom prípade však

Šport umožnil Dvojke uvoľniť si programovú štruktúru o časté priame športové

prenosy, ktoré zasahovali často nevhodne do programovej štruktúry Jednotky

a najmä Dvojky – tá si mohla po dlhom období budovať stabilné divácke návyky

v jednotlivých programových slotoch. Tejto programovej službe vznik športového

kanála veľmi prospel, čo dokazujú o.i. aj stúpajúce čísla sledovanosti.

Po katastrofálne nezvládnutej udalosti, keď 24. februára RTVS vôbec

nezachytila začiatok vojny na Ukrajine, prišlo k ďalšiemu rozhodnutiu – na mieste,

kde si diváci už zvykli na sledovanie Trojky, začal vysielať celodenný spravodajský

kanál :24. Toto rozhodnutie by bolo určite správne, keby prišlo pred niekoľkými

rokmi. Aj po jeho neskoršom spustení, po fiasku s neschopnosťou pokryť ruskú

inváziu, sa ukázalo, že spravodajské vysielanie je personálne aj technologicky

nedostatočne zabezpečené. Išlo, a ešte stále ide, skôr o reprízové spravodajsko-

publicistické vysielanie, než o skutočné plnoformátové spravodajstvo, ako ho

poznáme v iných krajinách. Celkové podcenenie spravodajstva viedlo k tomu, že

v krízovej geopolitickej situácii počet divákov verejnoprávneho média nestúpol (ako

u iných vysielateľov), ale stagnoval. Žiaľ, spravodajstvo televíznej časti RTVS zlyhalo

najmä v období, v ktorom malo byť informovanie obyvateľov Slovenska prioritnou

úlohou práve verejnoprávneho média. Z tohto pohľadu považujem obe nové

programové služby za nedostatočne pripravené. Šport mimo významnejších podujatí

dosahuje veľmi slabú výkonnosť a záujem o vysielanie :24 stagnuje. Myslím si, že

bude stagnovať dovtedy, pokiaľ :24 nebude promptne reagovať na aktuálne

a dôležité udalosti. Ako príklad môžem uviesť voľby vo Francúzsku, na ich výsledok

mnohí diváci čakali. Napriek tomu sa im na :24 v porovnaní s podobnými

spravodajskými stanicami venovali v oveľa menšom rozsahu. Podobná situácia

10

nastala 9. mája, kedy sa netrpezlivo čakalo na moskovskú prehliadku pri príležitosti

Dňa víťazstva a najmä na prejav prezidenta Vladimíra Putina. V dopoludňajších

hodinách :24 odvysielala priamy prenos z prejavu ruského prezidenta, ktorý len ad

hoc okomentoval bývalý minister zahraničných vecí Pavol Demeš. Ale editori vôbec

nevyužili možnosť vytvoriť operatívne spravodajské štúdio, v ktorom mohli reagovať

aj ďalší politológovia, experti na zahraničnú politiku, mohli zaznieť aj reakcie

svetových politikov, tak ako to realizovali viaceré podobné spravodajsky zamerané

televízie. Celé predpoludnie sa namiesto toho reprízovali niektoré publicistické

programy. Tí, čo mali záujem o aktuálne informácie, o museli preto hľadať svoje

zdroje inde.

Keď sme pri sledovanosti, rád by som uviedol niekoľko dát, na ktorých

uvidíme, v akej situácii sa dnes televízna zložka RTVS v našom mediálnom priestore

nachádza. Vybral som jeden deň – konkrétne stredu 4. mája 2022.

Televízna stanica

Jednotka

Dvojka

Celý deň podiel (%)

Prime time podiel (%)

10,8

1,4

13,7

1,7

:24

0,9

0,8

Šport

0,6

0,4

TV Markíza

Doma

16,1

4,9

17,3

5,0

Dajto

2,5

TV JOJ

Joj Plus

Wau

12,2

2,2

16,8

2,8

3,1

2,8

11

Ak sa spočítajú všetky stanice jednotlivých vysielateľov, tak dáta vyzerajú takto:

Televízna stanica

Markíza (spolu)

JOJ (spolu)

Celý deň podiel (%)

Prime time podiel (%)

23,5

17,5

13,6

11,2

34,2

24,8

21,7

16,5

9,0

RTVS (spolu)

České stanice

Ostatné TV

28,0

Na tomto mieste musím poznamenať, že televízne vysielanie RTVS dosahuje

vyššiu sledovanosť väčšinou v časoch, kedy má v ponuke zábavné formáty. Najmä

v piatok vykazuje zvýšený záujem divákov zábavná show Milujem Slovensko

s Adelou Vinczeovou a Danom Danglom, v sobotu zasa Záhady tela s Mariánom

Miezgom a Neskoro večer s Petrom Marcinom. Osobne uznávam, že aj

verejnoprávny vysielateľ musí bojovať o divákov, ale mal by do konkurenčného

prostredia nasadzovať aj iné než čisto zábavné programy. O tom, že sa to dá a že sa

ani v stále silnejšej konkurencii nestratia, svedčia niektoré programy – napríklad

seriál Priznanie, ktorý vzbudil zaslúžený záujem verejnosti. No takýchto či podobných

formátov by malo byť viac. Predovšetkým práve na úkor zábavných relácií, ktoré sa

na seba podobajú ako vajce vajcu. Navyše Milujem Slovensko, Záhady tela, Neskoro

večer alebo Čo ja viem neponúkajú pre verejnoprávne médium dôležitú pridanú

hodnotu. Nezanechávajú pre budúce generácie roky obraz o našom živote.

O hodnotách, ktoré sme vyznávali, o situáciách, ktoré nás tešili ale aj trápili. Dajú sa

v repríze odvysielať nanajvýš jeden – dva krát. Ale o desať rokov budú už iba

ukážkou do spomienkových relácií. Nedá mi nespomenúť ešte jedno úskalie, ktoré

odhaľuje, v čom spočíva problém súčasného programovania. Ide o vysielací slot

18:00 – 19:00, ktorý tvorí dôležitú nábehovú krivku pred hlavným spravodajstvom. Už

niekoľko rokov sú tu nasadené dve súťažné relácie – Duel a Päť proti piatim. Duel

je výsledkom práce domácich dramaturgov – predovšetkým Jaroslava Čorbu.

Dlhodobo sa teší veľkej diváckej obľube a často je najsledovanejšou

nespravodajskou reláciou v ponuke RTVS. Päť proti piatim je podstatne finančne

náročnejší licencovaný formát, ktorý pomaly ale isto stráca svojich divákov. Napriek

12

tomu, že Duel je svojím obsahom podstatne „verejnoprávnejší“ a Päť proti piatim

„zábavnejšie“. Ako vidno, programový manažment sa môže oprieť aj o na prvý

pohľad náročnejšie formáty.

Keďže v mojom projekte zvýšenú pozornosť venujem spravodajstvu, tak by

som rád uviedol niekoľko údajov, ktoré súvisia s touto zložkou televízneho vysielania.

Hneď na úvod musím skonštatovať, že spravodajstvo dlhodobo patrí k problémových

oblastiam televízneho vysielania. Verejnoprávny vysielateľ nevyužíva celý potenciál

dôvery, ktorý voči nemu diváci dlhodobo cítia. O tom svedčia aj nasledujúce údaje,

v ktorých porovnávam sledovanie hlavných spravodajských relácií, ktoré si diváci

môžu vyhľadať vo večernom prime time. Údaje sú tak isto zo dňa 4. máj 2022:

Sledovanosť hlavných správ v tis.

443 000

436 000

279 000

Televízne noviny Markíza

Noviny TV JOJ

Správy RTVS (Jednotka + :24)

Z tohto vyplýva, že v časoch, kedy je pohotové, objektívne a nezávislé

informovanie verejnosti mimoriadne dôležité, nedosahuje RTVS v porovnaní

s televíznou konkurenciou pri sledovaní hlavnej spravodajskej relácia ani tretinový

podiel. Časť jej divákov podľa všetkého prešla k sledovaniu Českej televízie, najmä

jej 24 hodinového spravodajského vysielania. Toto považujem za mimoriadne

alarmujúcu situáciu, ktorá si vyžaduje okamžité riešenia. Budem sa im venovať

v ďalšej časti môjho projektu, ktorý je zameraný na budúcnosť RTVS a na

odstránenie jednotlivých nedostatkov.

13

Ešte poznámka. Podľa najnovšieho zberu dát sledovanosti televízii, ktorý

realizovala spoločnosť MML v období september 2021 - marec 2022 Jednotka

v ukazovateli sledoval včera obsadila tak isto tretiu priečku s 24%. Markíza získala

35% a JOJ 27%. Rozdielne výsledky oproti tým, ktoré uvádzam vyššie, sú

spôsobené rozdielnym spôsobom získavania dát.

Televízne programové služby sú k recipientom šírené výhradne na digitálnych

platformách a to terestrickou sieťou DVB-T, satelitným pokrytím DVB-S2

a prostredníctvom internetových platforiem.

Nemôžem sa tu detailne venovať ďalším problémových miestam súčasnej

programovej ponuky, ako napríklad absencii vzdelávacích programov pre mladšie

vekové kategórie, nedostatočnému priestoru pre pôvodnú hranú tvorbu, ako aj

nedostatočnému zapojeniu regionálnych štúdií do procesu tvorby jednotlivých

formátov. Ale jeden z ďalších závažných problémov obísť nemôžem:

1.3.

Online

V období, ktoré v tomto projekte sledujem, teda od vzniku RTVS v roku 2011,

sa všetky médiá museli a musia vysporiadať s razantným nástupom mediálnych

možností online priestoru. Mám na mysli Internet, Instagram, YouTube a všetky

platformy, na ktorých sa môže vysielať lineárny ale aj on-demand televízny alebo

rozhlasový program. Nové prostredie výrazne ovplyvnilo klasické lineárne médiá, tie

sa totiž musia vysporiadať s úbytkom divákov, poslucháčov a čitateľov, ktorí

postupne prechádzajú do online priestoru. Využívajú možnosti sledovania svojich

obľúbených programov v čase a spôsobom, ktorý im osobne viac vyhovuje. Mladšie

ročníky recipientov už lineárne média takmer vôbec nesledujú. Podobne ako mnohí

mediálni experti som presvedčený, že iba ten, kto sa bude dnes maximálne venovať

novým médiám a novým formám percepcie obsahu, bude môcť byť úspešný

v budúcnosti.

Dnes sa stali bežnou súčasťou aktuálnej mediálnej ponuky nielen archívy

a streamovacie služby, ale aj podcasty. Aj v tejto oblasti manažment RTVS zachytil

trend neskoro. To spôsobilo, že konkurencia je svojou ponukou atraktívnejšia

14

a zákonite aj viac sledovaná. Podľa dostupných informácií, ktoré boli nedávno

uverejnené v týždenníku Trend, sa na začiatku tohto roka RTVS v návštevnosti

online priestoru nenachádzala medzi prvými desiatimi mediálnymi spoločnosťami.

V súčasnosti sa RTVS snaží túto stratu dobehnúť. Je to pre ňu mimoriadne dôležité,

lebo tým môže zabrániť odlivu poslucháčov a divákov do konkurenčného prostredia.

O tom, ako sa to dá dosiahnuť, budem písať v ďalších kapitolách.

V mojom projekte sa výraznejšie venujem spravodajstvu. Preto ponúkam

nasledujúce údaje. Podľa informácií, ktoré pravidelne zverejňuje stránka

rating.gemius.com, je návštevnosť spravodajského portálu RTVS nedostatočná.

Napríklad v apríli 2022 bola situácia s návštevnosťou spravodajského webu RTVS

medzi reálnymi užívateľmi /real users/ takáto:

Návštevnosť portálov - Real users

2 500 000

2 000 000

1 500 000

1 000 000

500 000

0

Medzi televíznymi spravodajskými servermi je situácia podobná:

15