materiálnym vybavením, ale aj ľudským
a
profesionálnym potenciálom.
Verejnoprávny charakter RTVS, ktorý je určený v jeho zákonnom rámci a v jeho
zákonných povinnostiach, by sa mal realizovať aj zabezpečením objektivity,
nestrannosti, spravodlivosti, zodpovednosti, občianskej angažovanosti a aj výrazným
humánnym rozmerom vo všetkých programoch, ktoré vysiela pre všetkých
obyvateľov Slovenska.
Žiaľ, v poslednom období sa to nie celkom darí. Do spravodajských programov
sa napríklad nedávno dostávali aj neoverené informácie a názory, ktoré vychádzali
z jednostranného a neobjektívneho pohľadu na dianie okolo nás. V dnešnej dobe,
ktorá je charakteristická výrazným prienikom hoaxov a takzvaných „fake news“, by
práve verejnoprávne médium malo garantovať, že podobné informácie sa vo
vysielaní neobjavia. Za chybu považujem, keď najmä televízne spravodajstvo
nezachytí niektoré najdôležitejšie udalosti, ktoré sa dejú v našom najbližšom okolí
a zásadne ovplyvňujú dianie vo svete. Mám na mysli udalosti z 24. februára tohto
roku, teda začiatok invázie ruských vojsk na Ukrajinu. Diváci sa o vojnovom konflikte
viac dozvedeli zo súkromných médií, ako aj zo zahraničného vysielania, najmä
z českej verejnoprávnej televízie. V dnešnom informačnom chaose, z ktorého ťažia
noví agresori, by práve RTVS mala byť štítom aktuálnosti a objektívnosti.
Problémom je aj skutočnosť, že verejnoprávnemu vysielateľovi sa nedarí
zastaviť postupný odliv poslucháčov a divákov. Mnohí z nich prechádzajú do
priestoru sociálnych sietí, ale ani tu sa RTVS nedarí zaujať ich svojou online
ponukou. Vieme, že všetky „klasické“ rozhlasové aj televízne média zápasia
s odlivom mladších poslucháčov aj divákov, ale v prípade RTVS je ich úbytok
alarmujúci. Programový manažment podľa môjho názoru zápasí o diváka aj
o poslucháča prostriedkami, ktoré nie vždy patria do verejnoprávnej výbavy.
V žiadnom prípade netvrdím, že na televíznej obrazovke a v rozhlasovom vysielaní
nemajú miesto zábavné formáty a isté podoby komunikácie, ktoré patria skôr do
výbavy komerčných, súkromných médií, ale nemali by sa stať najpodstatnejšou
podobou tohto zápasu o pozornosť diváka a poslucháča. Som presvedčený, že nie je
správne opustiť funkcionalitu, ktorá je pre verejnoprávne médium charakteristická –
vytvárať obsah, ktorý sa pre nasledujúce generácie stane záznamom dnešných dní.
V posledných rokoch sa zaoberám najmä televíznym aj rozhlasovým archívom
5