Projekt riadenia a rozvoja  
Rozhlasu a televízie Slovenska  
v rokoch 2022 – 2027  
Mgr. Ľuboš Machaj  
„Kto sa obhajuje, že poskytuje verejnosti iba to, čo sama chce, spôsobuje postupný  
úpadok jej hodnôt.“  
John Reith, prvý generálny riaditeľ BBC 1922 -1927  
V roku 2026 bude Slovenský rozhlas oslavovať 100 rokov a Slovenská  
televízia oslávi 70 rokov od svojho vzniku. Rozhlas a televízia desaťročia  
ovplyvňovali spoločenské vedomie a kultúrnu úroveň obyvateľov Slovenska.  
V poslednom období však svoje pozície postupne opúšťajú. Mladšia, no už aj stredná  
generácia, hľadá zdroje informácií, vzdelávania a zábavy stále častejšie inde. Cieľom  
tohto projektu je predstaviť možnosti, pomocou ktorých sa dajú obe verejnoprávne  
médiá vrátiť na také miesto, ktoré im oprávnene patrí. Ide mi o to, aby sa Slovenský  
rozhlas a Slovenská televízia v terestriálnom aj online priestore stali opäť nositeľmi  
dôveryhodných a objektívnych informácii, aby poslucháčom a divákom približovali  
a objasňovali najvýznamnejšie historické udalosti, zoznamovali ich s dôležitými  
osobnosťami a aby im poskytovali kvalitné umelecké zážitky. Bol by som rád, keby si  
pri spomínaných okrúhlych výročiach poslucháči a diváci povedali: „Platiť koncesie  
má zmysel“. Vážené poslankyne, vážení poslanci, na nasledujúcich stranách sa Vás  
pokúsim presvedčiť, že sa to dá.  
2
OBSAH  
1. RTVS a súčasnosť............................................................................................... 4  
1.1. Rozhlas ......................................................................................................... 6  
1.2. Televízia........................................................................................................ 9  
1.3. Online.......................................................................................................... 14  
2. Budúcnosť.......................................................................................................... 18  
2.1 Ciele a nástroje zmeny................................................................................ 18  
2.2 Slovenský rozhlas........................................................................................ 19  
2.3 Slovenská televízia...................................................................................... 22  
2.4 RTVS v online priestore............................................................................... 29  
2.5 Ekonomika................................................................................................... 33  
2.6 Organizačná štruktúra a ľudské zdroje........................................................ 44  
2.7 Technické zabezpečenie............................................................................. 47  
3. Záver.................................................................................................................. 49  
3
1. RTVS a súčasnosť  
Verejnoprávny vysielateľ Rozhlas a televízia Slovenska bol zriadený zákonom  
č. 532/2010 Z.z. zlúčením dovtedy samostatných médií – Slovenského rozhlasu  
a Slovenskej televízie. Nebudem sa teraz zaoberať kladmi či zápormi tejto  
v európskom mediálnom priestore ojedinelej fúzie. Som presvedčený, a vývoj  
v ostatných dvanástich rokoch potvrdzuj, že tých kladov je viac. Podobné prepájanie  
audio a video médií sa uskutočňuje aj v zahraničí, ale čas na prípravu a realizáciu  
takéhoto zložitého spojenia je spravidla podstatne dlhší.  
Uvedomujem si aj to, že dnešný svet médií je čoraz viac otvorený hľadaniu  
nových ciest k recipientom. Veď práve z takýchto snáh vznikajú najnovšie tendencie  
aj vo svete printových médií, v ktorom sa k písanému slovu stále častejšie pripája  
obraz a zvuk. Z mojej skúsenosti programového manažéra, ktorý bol súčasťou tímu,  
ktorý toto náročné spojenie realizoval, môžem zodpovedne skonštatovať, že  
spojením sa podarilo ušetriť nemalé finančné prostriedky. No na druhej strane sa ho  
zatiaľ nepodarilo využiť pre podporu nových, divácky a poslucháčsky atraktívnych  
programových formátov. Ak sa to aj dialo (záznamy niektorých rozhlasových  
programov pre potreby televízneho vysielania), bolo to skôr z donútenia pre  
nedostatok kapacít, než z kreatívneho zámeru.  
Nedostatkom podľa môjho názoru je, že sa stále nedarilo a nedarí zmeniť  
firemnú kultúru vo vnútri RTVS. Stále je citeľné určité napätie medzi jednotlivými  
zložkami oboch médií. Spomínam to preto, že aj tieto faktory ovplyvňujú to, čo je pre  
existenciu RTVS najdôležitejšie – spoluprácu pri tvorbe kvalitných programov.  
Podstatou verejnoprávneho média je predovšetkým jeho zameranie na všetky  
oblasti ľudského a spoločenského života, na všetky sociálne, vekové, náboženské,  
národnostné a etnické skupiny, na kultivovanie osobnosti, tiež na ochranu jej  
dôstojnosti, no aj na rozvíjanie tvorivosti, vzdelanosti, ľudskosti a múdrosti.  
Poskytovanie verejnej služby nie je len napĺňaním zákonom stanovených podmienok,  
ale aj formovaním postojov, ktoré vytvárajú predpoklady lepšieho, pozitívnejšieho,  
šťastnejšieho a hodnotnejšieho života každého jednotlivca. RTVS má oproti iným  
rozhlasovým a televíznym staniciam neporovnateľné možnosti predovšetkým  
v oblasti šírenia kultúry a umenia v najširšom zmysle oboch týchto slov. Nielen  
4
materiálnym vybavením, ale aj ľudským  
a
profesionálnym potenciálom.  
Verejnoprávny charakter RTVS, ktorý je určený v jeho zákonnom rámci a v jeho  
zákonných povinnostiach, by sa mal realizovať aj zabezpečením objektivity,  
nestrannosti, spravodlivosti, zodpovednosti, občianskej angažovanosti a aj výrazným  
humánnym rozmerom vo všetkých programoch, ktoré vysiela pre všetkých  
obyvateľov Slovenska.  
Žiaľ, v poslednom období sa to nie celkom darí. Do spravodajských programov  
sa napríklad nedávno dostávali aj neoverené informácie a názory, ktoré vychádzali  
z jednostranného a neobjektívneho pohľadu na dianie okolo nás. V dnešnej dobe,  
ktorá je charakteristická výrazným prienikom hoaxov a takzvaných „fake news“, by  
práve verejnoprávne médium malo garantovať, že podobné informácie sa vo  
vysielaní neobjavia. Za chybu považujem, keď najmä televízne spravodajstvo  
nezachytí niektoré najdôležitejšie udalosti, ktoré sa dejú v našom najbližšom okolí  
a zásadne ovplyvňujú dianie vo svete. Mám na mysli udalosti z 24. februára tohto  
roku, teda začiatok invázie ruských vojsk na Ukrajinu. Diváci sa o vojnovom konflikte  
viac dozvedeli zo súkromných médií, ako aj zo zahraničného vysielania, najmä  
z českej verejnoprávnej televízie. V dnešnom informačnom chaose, z ktorého ťažia  
noví agresori, by práve RTVS mala byť štítom aktuálnosti a objektívnosti.  
Problémom je aj skutočnosť, že verejnoprávnemu vysielateľovi sa nedarí  
zastaviť postupný odliv poslucháčov a divákov. Mnohí z nich prechádzajú do  
priestoru sociálnych sietí, ale ani tu sa RTVS nedarí zaujať ich svojou online  
ponukou. Vieme, že všetky „klasické“ rozhlasové aj televízne média zápasia  
s odlivom mladších poslucháčov aj divákov, ale v prípade RTVS je ich úbytok  
alarmujúci. Programový manažment podľa môjho názoru zápasí o diváka aj  
o poslucháča prostriedkami, ktoré nie vždy patria do verejnoprávnej výbavy.  
V žiadnom prípade netvrdím, že na televíznej obrazovke a v rozhlasovom vysielaní  
nemajú miesto zábavné formáty a isté podoby komunikácie, ktoré patria skôr do  
výbavy komerčných, súkromných médií, ale nemali by sa stať najpodstatnejšou  
podobou tohto zápasu o pozornosť diváka a poslucháča. Som presvedčený, že nie je  
správne opustiť funkcionalitu, ktorá je pre verejnoprávne médium charakteristická –  
vytvárať obsah, ktorý sa pre nasledujúce generácie stane záznamom dnešných dní.  
V posledných rokoch sa zaoberám najmä televíznym aj rozhlasovým archívom  
5
a programovo s nimi pracujem. A musím žiaľ skonštatovať, že od roku 2011, teda od  
momentu vzniku RTVS, sa v jeho archívoch objavuje oveľa menej kvalitných diel  
najrôznejších žánrov. Podľa môjho názoru – a verím, že nie je ojedinelý – viaceré  
televízne zábavné formáty ich určite nenahradia. A je tiež na zamyslenie, že sa stali  
takmer jedinou „verejnoprávnou zbraňou“ v súťaži o televízneho diváka.  
Som presvedčený, že o divákov aj poslucháčov by sa mal RTVS uchádzať  
rôznorodejšou ponukou.  
Na zdôvodnenie mojich názorov si dovolím použiť niekoľko vybraných  
symptomatických argumentov. Sú vybrané pre účely tohto projektu a ilustrujú vyššie  
uvedené výroky.  
1.1.  
Rozhlas  
Aspoň v krátkosti chcem poukázať na situáciu v Slovenskom rozhlase. Od  
roku 2011, kedy vznikol Rozhlas a televízia Slovenska, sa programová ponuka  
verejnoprávneho média nezmenila (rozhlas sa programovo nerozvíja). Poslucháčom  
ponúka šesť programových služieb – Rádio Slovensko, Regina (Západ, Stred,  
Východ), Rádio FM, Devín, Patria a Radio Slovakia International. Svoje vysielane  
šíri analógovo aj digitálne – teda pomocou siete terestriálnych FM vysielačov  
(doplnkovo aj dvoma strednovlnnými AM vysielačmi), ako aj internetom, satelitom  
(systém DVB-S2), mobilnými aplikáciami a postupne sa rozvíjajúcim najmodernejším  
digitálnym terestrickým systémom DAB+, ktorý je však v súčasnosti používaný iba  
v experimentálnej fáze.  
Rozhlasovú programovú ponuku rozširujú tri ďalšie programové služby, ktoré  
sa dajú prijímať len prostredníctvom digitálnych platforiem, pomocou DAB+, DVB-S2  
a prostredníctvom internetových platforiem. Ide o Rádio Pyramída, Litera a Junior.  
Na vzniku všetkých troch online programových služieb som sa aktívne podieľal pred  
10 – 12 rokmi. Možnosti príjmu jednotlivých programových služieb sa síce postupne  
rozširovali, no nedostatočne – európske krajiny poskytujú poslucháčom v tejto oblasti  
omnoho pestrejšiu ponuku. Ide najmä o špecializované obsahy zamerané na  
menšinové programy. Zaostávame aj v pokrytí územia digitálnym vysielaním.  
6
Nepríjemný trend vo vývoji počúvanosti verejnoprávneho vysielateľa, je  
porovnanie záujmu poslucháčov o vysielanie vlajkovej lode Slovenského rozhlasu,  
ktorou je Rádio Slovensko. Na tento účel som zvolil obdobie od roku 2010 do roku  
2021. O vývoji počúvanosti svedčí nasledujúci graf, vychádzajúci z dát Mediaprojektu  
MML.  
Vývoj počúvanosti Rádio Slovensko  
250  
200  
150  
100  
50  
0
2010  
2021  
Z tohto grafu je zrejmé, že za jedenásťročné obdobie stratilo Rádio Slovensko  
významnú časť svojich poslucháčov. Najmä v rannom a predpoludňajšom prime time  
ide o desiatky tisíc koncesionárov všetkých vekových kategórií. V názve môjho  
projektu som zvýraznil informatívnu úlohu verejnoprávneho média, preto sa teraz  
viac zameriam sa na tie časové úseky, v ktorých sa vysielajú hlavné spravodajské  
relácie.  
Ranný Žurnál vysielaný od 7:00 stratil 60 tisíc poslucháčov, čo predstavuje  
stratu 37%. Takmer identickú stratu zaznamenal obedný Žurnál vysielaný o 12:00 –  
tu ide o úbytok 28%, a tak isto od večernej spravodajskej relácie o 18:00 odišlo za  
jedenásť rokov 57% poslucháčov.  
7
Alarmujúce je, že za uvedené obdobie opustili frekvencie Rádia Slovensko  
poslucháči takmer všetkých vekových kategórií. Podľa zverejnených dát celkovo  
počúva Rádio Slovensko o 17% menej poslucháčov. Vieme, že strácali všetky  
stanice, teda aj súkromné, ale som presvedčený, že vhodným programovaním by  
mohol byť tento úbytok v prípade verejnoprávneho média výrazne menší. Ako to  
vyzerá v jednotlivých vekových kategóriách?  
Strata poslucháčov podľa vekových kategórií  
-4,1%  
-5,5%  
-16,5%  
vek 14-24  
vek 25-34  
vek 35-44  
vek 45-54  
vek 55-64  
vek 65-79  
-28,9%  
-34,8%  
-11,4%  
Najproblémovejšia je určite strata takmer 35 % poslucháčov vo veku 45 - 54  
rokov, ktorí patria k názorovo rozhodujúcej a určujúcej kategórii v celej spoločnosti.  
Dôvodov je podľa mňa niekoľko:  
odchod poslucháčov do online priestoru, kde nájdu rýchlejší a efektívnejší  
spôsob získavania informácií v čase, aký im subjektívne viac vyhovuje;  
nespokojnosť s programovou ponukou, ktorá stále osciluje medzi  
konzervatívnym a modernejším prístupom k tvorbe programov a ich  
vysielaniu. Občas tento protikladný pohľad prináša až extrémne nesúladné  
prvky vo vysielaní. Mám na mysli napríklad návrat veľkých programových  
8
blokov do prúdového vysielania a na druhej strane zvýrazňovanie hudobných  
zložiek vysielania;  
programový marketing sa stále intenzívnejšie zameriava na promo hudby.  
Príkladom je podľa mňa extrémne a nevhodne nadužívaný slogan „Rádio  
Slovensko – každým hitom vyladené“.  
Čo sa týka ostatných programových služieb, tie vykazujú stabilnejšie  
parametre počúvanosti. Rádio Regina je pre poslucháča unikátne – so svojimi tromi  
paralelne vysielanými variantami a jedinečnou ponukou programových typov, aké  
nenájdu u žiadneho iného vysielateľa. Regina má svoje overené a pomerne verné  
poslucháčske zázemie.  
Tak isto Rádio FM, Devín, Patria a vysielanie do zahraničia Radio Slovakia  
International vytvára program, ktorý je jedinečný a unikátny. Digitálne rádia Pyramída  
(pôvodne Klasika), Litera a Junior rozširujú možnosti poslucháčskej voľby, ktorú im  
RTVS poskytuje. Už som však spomína, že za jedenásť rokov nevzniklo žiadne nové  
špecializované digitálne rádio (napríklad hudobné, vzdelávacie, spoločenskovedné či  
spravodajské).  
1.2.  
Televízia  
V roku 2011 vstúpila Slovenská televízia do nového, spoločného  
verejnoprávneho média v podstatne horšej kondícii ako rozhlas. Bol to dôsledok  
dlhodobo pretrvávajúcich problémov, ktoré rýchlo sa meniace manažmenty ťažko  
riešili, resp. neriešili. Problémy sa prejavovali v oblasti programu, ale aj financií.  
Postupne sa darilo prekonávať aspoň tie najzávažnejšie problémy. Diváci sa začali  
vracať k sledovaniu spravodajstva a ostatných programov. V programovej štruktúre  
sa však začalo objavovať čím ďalej tým viac zábavných programov na úkor pôvodnej  
tvorby a ďalších verejnoprávnych formátov.  
Až do roku 2019 sa stále vysielalo na dvoch programových službách – na  
Jednotke a Dvojke. Až koncom roka 2019 sa spustilo vysielanie Trojky, ktorá bola  
zameraná na znovuobjavovanie archívnych programov. Viaceré z nich sa napriek  
9
nepopierateľnej kvalite dlhodobo nedostávali do vysielacej štruktúry. Aj to bol jeden  
z dôvodov, prečo si Trojka postupne nachádzala cestu k divákom.  
O rok neskôr obohatil slovenský mediálny priestor dlho odkladaný štvrtý, čisto  
športový kanál Šport. Stalo sa to však až v období, kedy vysielala čisto športové  
programy už TV JOJ. Konkurencia v tom čase získala vysielacie práva na niektoré  
dôležité a verejnosťou očakávané športové udalosti. Napríklad JOJ a RTVS sa delili  
o preteky svetového pohára lyžiarok, kde o ťazstvo bojovala Petra Vlhová.  
Televízia JOJ získala aj práva na zápasy futbalových líg. V každom prípade však  
Šport umožnil Dvojke uvoľniť si programovú štruktúru o časté priame športové  
prenosy, ktoré zasahovali často nevhodne do programovej štruktúry Jednotky  
a najmä Dvojky – tá si mohla po dlhom období budovať stabilné divácke návyky  
v jednotlivých programových slotoch. Tejto programovej službe vznik športového  
kanála veľmi prospel, čo dokazujú o.i. aj stúpajúce čísla sledovanosti.  
Po katastrofálne nezvládnutej udalosti, keď 24. februára RTVS vôbec  
nezachytila začiatok vojny na Ukrajine, prišlo k ďalšiemu rozhodnutiu – na mieste,  
kde si diváci už zvykli na sledovanie Trojky, začal vysielať celodenný spravodajský  
kanál :24. Toto rozhodnutie by bolo určite správne, keby prišlo pred niekoľkými  
rokmi. Aj po jeho neskoršom spustení, po fiasku s neschopnosťou pokryť ruskú  
inváziu, sa ukázalo, že spravodajské vysielanie je personálne aj technologicky  
nedostatočne zabezpečené. Išlo, a ešte stále ide, skôr o reprízové spravodajsko-  
publicistické vysielanie, než o skutočné plnoformátové spravodajstvo, ako ho  
poznáme v iných krajinách. Celkové podcenenie spravodajstva viedlo k tomu, že  
v krízovej geopolitickej situácii počet divákov verejnoprávneho média nestúpol (ako  
u iných vysielateľov), ale stagnoval. Žiaľ, spravodajstvo televíznej časti RTVS zlyhalo  
najmä v období, v ktorom malo byť informovanie obyvateľov Slovenska prioritnou  
úlohou práve verejnoprávneho média. Z tohto pohľadu považujem obe nové  
programové služby za nedostatočne pripravené. Šport mimo významnejších podujatí  
dosahuje veľmi slabú výkonnosť a záujem o vysielanie :24 stagnuje. Myslím si, že  
bude stagnovať dovtedy, pokiaľ :24 nebude promptne reagovať na aktuálne  
a dôležité udalosti. Ako príklad môžem uviesť voľby vo Francúzsku, na ich výsledok  
mnohí diváci čakali. Napriek tomu sa im na :24 v porovnaní s podobnými  
spravodajskými stanicami venovali v oveľa menšom rozsahu. Podobná situácia  
10  
nastala 9. mája, kedy sa netrpezlivo čakalo na moskovskú prehliadku pri príležitosti  
Dňa víťazstva a najmä na prejav prezidenta Vladimíra Putina. V dopoludňajších  
hodinách :24 odvysielala priamy prenos z prejavu ruského prezidenta, ktorý len ad  
hoc okomentoval bývalý minister zahraničných vecí Pavol Demeš. Ale editori vôbec  
nevyužili možnosť vytvoriť operatívne spravodajské štúdio, v ktorom mohli reagovať  
aj ďalší politológovia, experti na zahraničnú politiku, mohli zaznieť aj reakcie  
svetových politikov, tak ako to realizovali viaceré podobné spravodajsky zamerané  
televízie. Celé predpoludnie sa namiesto toho reprízovali niektoré publicistické  
programy. Tí, čo mali záujem o aktuálne informácie, o museli preto hľadať svoje  
zdroje inde.  
Keď sme pri sledovanosti, rád by som uviedol niekoľko dát, na ktorých  
uvidíme, v akej situácii sa dnes televízna zložka RTVS v našom mediálnom priestore  
nachádza. Vybral som jeden deň – konkrétne stredu 4. mája 2022.  
Televízna stanica  
Jednotka  
Dvojka  
Celý deň podiel (%)  
Prime time podiel (%)  
10,8  
1,4  
13,7  
1,7  
:24  
0,9  
0,8  
Šport  
0,6  
0,4  
TV Markíza  
Doma  
16,1  
4,9  
17,3  
5,0  
Dajto  
2,5  
2,5  
TV JOJ  
Joj Plus  
Wau  
12,2  
2,2  
16,8  
2,8  
3,1  
2,8  
11  
Ak sa spočítajú všetky stanice jednotlivých vysielateľov, tak dáta vyzerajú takto:  
Televízna stanica  
Markíza (spolu)  
JOJ (spolu)  
Celý deň podiel (%)  
Prime time podiel (%)  
23,5  
17,5  
13,6  
11,2  
34,2  
24,8  
21,7  
16,5  
9,0  
RTVS (spolu)  
České stanice  
Ostatné TV  
28,0  
Na tomto mieste musím poznamenať, že televízne vysielanie RTVS dosahuje  
vyššiu sledovanosť čšinou v časoch, kedy má v ponuke zábavné formáty. Najmä  
v piatok vykazuje zvýšený záujem divákov zábavná show Milujem Slovensko  
s Adelou Vinczeovou a Danom Danglom, v sobotu zasa Záhady tela s Mariánom  
Miezgom a Neskoro večer s Petrom Marcinom. Osobne uznávam, že aj  
verejnoprávny vysielateľ musí bojovať o divákov, ale mal by do konkurenčného  
prostredia nasadzovať aj iné než čisto zábavné programy. O tom, že sa to dá a že sa  
ani v stále silnejšej konkurencii nestratia, svedčia niektoré programy – napríklad  
seriál Priznanie, ktorý vzbudil zaslúžený záujem verejnosti. No takýchto či podobných  
formátov by malo byť viac. Predovšetkým práve na úkor zábavných relácií, ktoré sa  
na seba podobajú ako vajce vajcu. Navyše Milujem Slovensko, Záhady tela, Neskoro  
večer alebo Čo ja viem neponúkajú pre verejnoprávne médium dôležitú pridanú  
hodnotu. Nezanechávajú pre budúce generácie roky obraz o našom živote.  
O hodnotách, ktoré sme vyznávali, o situáciách, ktoré nás tešili ale aj trápili. Dajú sa  
v repríze odvysielať nanajvýš jeden – dva krát. Ale o desať rokov budú už iba  
ukážkou do spomienkových relácií. Nedá mi nespomenúť ešte jedno úskalie, ktoré  
odhaľuje, v čom spočíva problém súčasného programovania. Ide o vysielací slot  
18:00 – 19:00, ktorý tvorí dôležitú nábehovú krivku pred hlavným spravodajstvom. Už  
niekoľko rokov sú tu nasadené dve súťažné relácie – Duel a Päť proti piatim. Duel  
je výsledkom práce domácich dramaturgov – predovšetkým Jaroslava Čorbu.  
Dlhodobo sa teší veľkej diváckej obľube a často je najsledovanejšou  
nespravodajskou reláciou v ponuke RTVS. Päť proti piatim je podstatne finančne  
náročnejší licencovaný formát, ktorý pomaly ale isto stráca svojich divákov. Napriek  
12  
tomu, že Duel je svojím obsahom podstatne „verejnoprávnejší“ a ť proti piatim  
„zábavnejšie“. Ako vidno, programový manažment sa môže oprieť aj o na prvý  
pohľad náročnejšie formáty.  
Keďže v mojom projekte zvýšenú pozornosť venujem spravodajstvu, tak by  
som rád uviedol niekoľko údajov, ktoré súvisia s touto zložkou televízneho vysielania.  
Hneď na úvod musím skonštatovať, že spravodajstvo dlhodobo patrí k problémových  
oblastiam televízneho vysielania. Verejnoprávny vysielateľ nevyužíva celý potenciál  
dôvery, ktorý voči nemu diváci dlhodobo cítia. O tom svedčia aj nasledujúce údaje,  
v ktorých porovnávam sledovanie hlavných spravodajských relácií, ktoré si diváci  
môžu vyhľadať vo večernom prime time. Údaje sú tak isto zo dňa 4. máj 2022:  
Sledovanosť hlavných správ v tis.  
443 000  
436 000  
279 000  
Televízne noviny Markíza  
Noviny TV JOJ  
Správy RTVS (Jednotka + :24)  
Z tohto vyplýva, že v časoch, kedy je pohotové, objektívne a nezávislé  
informovanie verejnosti mimoriadne dôležité, nedosahuje RTVS v porovnaní  
s televíznou konkurenciou pri sledovaní hlavnej spravodajskej relácia ani tretinový  
podiel. Časť jej divákov podľa všetkého prešla k sledovaniu Českej televízie, najmä  
jej 24 hodinového spravodajského vysielania. Toto považujem za mimoriadne  
alarmujúcu situáciu, ktorá si vyžaduje okamžité riešenia. Budem sa im venovať  
v ďalšej časti môjho projektu, ktorý je zameraný na budúcnosť RTVS a na  
odstránenie jednotlivých nedostatkov.  
13  
Ešte poznámka. Podľa najnovšieho zberu dát sledovanosti televízii, ktorý  
realizovala spoločnosť MML v období september 2021 - marec 2022 Jednotka  
v ukazovateli sledoval včera obsadila tak isto tretiu priečku s 24%. Markíza získala  
35% a JOJ 27%. Rozdielne výsledky oproti tým, ktoré uvádzam vyššie, sú  
spôsobené rozdielnym spôsobom získavania dát.  
Televízne programové služby sú k recipientom šírené výhradne na digitálnych  
platformách a to terestrickou sieťou DVB-T, satelitným pokrytím DVB-S2  
a prostredníctvom internetových platforiem.  
Nemôžem sa tu detailne venovať ďalším problémových miestam súčasnej  
programovej ponuky, ako napríklad absencii vzdelávacích programov pre mladšie  
vekové kategórie, nedostatočnému priestoru pre pôvodnú hranú tvorbu, ako aj  
nedostatočnému zapojeniu regionálnych štúdií do procesu tvorby jednotlivých  
formátov. Ale jeden z ďalších závažných problémov obísť nemôžem:  
1.3.  
Online  
V období, ktoré v tomto projekte sledujem, teda od vzniku RTVS v roku 2011,  
sa všetky médiá museli a musia vysporiadať s razantným nástupom mediálnych  
možností online priestoru. Mám na mysli Internet, Instagram, YouTube a všetky  
platformy, na ktorých sa môže vysielať lineárny ale aj on-demand televízny alebo  
rozhlasový program. Nové prostredie výrazne ovplyvnilo klasické lineárne médiá, tie  
sa totiž musia vysporiadať s úbytkom divákov, poslucháčov a čitateľov, ktorí  
postupne prechádzajú do online priestoru. Využívajú možnosti sledovania svojich  
obľúbených programov v čase a spôsobom, ktorý im osobne viac vyhovuje. Mladšie  
ročníky recipientov už lineárne média takmer vôbec nesledujú. Podobne ako mnohí  
mediálni experti som presvedčený, že iba ten, kto sa bude dnes maximálne venovať  
novým médiám a novým formám percepcie obsahu, bude môcť byť úspešný  
v budúcnosti.  
Dnes sa stali bežnou súčasťou aktuálnej mediálnej ponuky nielen archívy  
a streamovacie služby, ale aj podcasty. Aj v tejto oblasti manažment RTVS zachytil  
trend neskoro. To spôsobilo, že konkurencia je svojou ponukou atraktívnejšia  
14  
a zákonite aj viac sledovaná. Podľa dostupných informácií, ktoré boli nedávno  
uverejnené v týždenníku Trend, sa na začiatku tohto roka RTVS v návštevnosti  
online priestoru nenachádzala medzi prvými desiatimi mediálnymi spoločnosťami.  
V súčasnosti sa RTVS snaží túto stratu dobehnúť. Je to pre ňu mimoriadne dôležité,  
lebo tým môže zabrániť odlivu poslucháčov a divákov do konkurenčného prostredia.  
O tom, ako sa to dá dosiahnuť, budem písať v ďalších kapitolách.  
V mojom projekte sa výraznejšie venujem spravodajstvu. Preto ponúkam  
nasledujúce údaje. Podľa informácií, ktoré pravidelne zverejňuje stránka  
rating.gemius.com, je návštevnosť spravodajského portálu RTVS nedostatočná.  
Napríklad v apríli 2022 bola situácia s návštevnosťou spravodajského webu RTVS  
medzi reálnymi užívateľmi /real users/ takáto:  
Medzi televíznymi spravodajskými servermi je situácia podobná:  
15  
O tom, aký je trend, resp. ako sa vyvíja v posledných mesiacoch návštevnosť  
spravodajskej web stránky RTVS, vypovedá nasledujúci graf:  
Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že spravodajský web RTVS stratil takmer  
250 000 reálnych užívateľov! A to paradoxne práve v období, kedy vo verejnosti  
kulminoval záujem o dianie u nás aj vo svete z dôvodu vypuknutia vojnového  
konfliktu na Ukrajine. Znamená to, že tento web je pre percipientov veľmi  
16  
neatraktívny, nepružný a sterilný. Navyše musím poznamenať, že v prípade RTVS  
mali užívatelia najväčší záujem o udalosti v športe.  
Pozn.: Za posledné roky pozorujeme v súkromných médiách trend nárastu  
užívateľov streamovacích a ondemand služieb o približne 1,5 - 2,5% ročne. Na  
vyrovnanie sa s týmto trendom bude potrebné posilniť najmä ľudské zdroje. Aby web  
ponúkol spracovanie rozšíreného obsahu a nie iba tému totožnú s lineárnym  
programom. Často sa uverejňujú iba jednoduché vystrihnuté úseky z odvysielaných  
programov. Je dôležité zabezpečiť aj technologické zdroje.  
A teraz už môžeme pootvoriť dvere, na ktorých je nápis:  
17  
2. Budúcnosť  
2.1 Ciele a nástroje zmeny  
Cieľom môjho projektu je ukázať, že verejnoprávny RTVS sa môže v horizonte  
piatich rokov stať rešpektovaným médiom, ktoré svojim poslucháčom a divákom  
ponúka programy zušľachťujúce ich životy. Programy zamerané na rozširovanie ich  
emočného sveta a garantujúce objektivitu a nezávislosť od akýchkoľvek tlakov.  
RTVS ako celok musí určovať trendy pri presadzovaní moderných technológií, ktoré  
posúvajú dopredu celý mediálny priestor. Už ich nemôže iba dobiehať, ale musí sa  
aktívne zúčastňovať na ich tvorbe. RTVS by mala vo svojej rozhlasovej, televíznej aj  
online sekcii hľadať cestu, ktorá do našej čoraz konfrontačnejšie naladenej  
spoločnosti vnesie presvedčenie, že v tomto závažnom historickom období obstojíme  
iba vtedy, keď budeme hľadať porozumenie a nie nenávisť. Poslucháči a diváci  
RTVS by nemali patriť medzi šíriteľov hoaxov, nemali by na sociálnych sieťach útočiť  
na ľudí s iným názorom. Iba tak sa podarí naplniť na úvodnej strane spomínanú  
myšlienku prvého riaditeľa BBC Johna Reitha, ktorý ju vyslovil presne pred sto rokmi.  
Dnes však platí možno ešte viac než v čase svojho vzniku. Preto si ju pripomeňme:  
„Kto sa obhajuje, že poskytuje verejnosti iba to, čo sama chce, spôsobuje  
postupný úpadok jej hodnôt.“  
A aké sú nástroje, aby sme úpadku hodnôt zabránili? Vidím najmä tieto dva:  
1/ naplno otvárať dvere pre všetko kreatívne  
2/ naplno uzatvoriť všetky dvere, ktoré umožňujú plytvanie verejnými zdrojmi.  
Na drobné si ich rozmeníme v nasledujúcich kapitolách.  
18  
2.2 Slovenský rozhlas  
Slovenský rozhlas musí aj na prahu svojej storočnice í vnímať a reflektovať  
základné hodnoty, ktoré spájajú všetkých členov rodiny európskych verejnoprávnych  
médií združených v Európskej vysielacej únii – European Broadcasting Union –  
univerzálnosť, nezávislosť, kvalitu, rôznorodosť, zodpovednosť a progresívnosť.  
V nasledujúcich rokoch sa však budeme vo zvýšenej miere venovať aj ďalšej  
hodnote – a tou je prepojenie. Prepojenie rozhlasu a televízie v rámci RTVS, ale aj  
hodnotové a obsahové prepojenie s našimi poslucháčmi. Svoju pozornosť  
zameriame aj na prepojenie jednotlivých tvorivých zložiek v rozhlase a na prepojenie  
s tvorivými jedincami a kolektívmi, ktoré fungujú vo verejnom priestore.  
Rádio Slovensko výrazne posilní svoj informačný rozmer. Aj v súvislosti  
s vyššie uvedenými dátami je zrejmé, že kladenie dôrazu na hudbu je pre  
poslucháčov Rádia Slovensko mätúce. Komunikácia typu „každým hitom vyladené“ je  
podľa mňa v rozpore s princípom duálneho vysielania. Podobná komunikácia je  
vlastná predovšetkým komerčným rádiám. Rádio Slovensko má byť „v každej chvíli  
aktuálne“. Rádio Slovensko musí dokázať počas celého dňa každých 10 minút  
priniesť niečo nové. V rozhlase máme odborných redaktorov vo všetkých oblastiach  
spoločenského života. Ich vzájomným prepojením bude obsah v Rádiu Slovensko  
bohatší a komplexnejší. Najdôležitejšia rozhlasová programová služba RTVS môže  
každých 10 minút sprostredkovať poslucháčom niečo nové z domova, zo zahraničia,  
z regiónov, z kultúry, zo športu či zo sveta zábavy. Editor denného vysielania by mal  
dostávať ponuku aktuálnych príspevkov zo všetkých sfér nášho života formou  
ponuky. Redaktor, ktorý spracúva veľký materiál o jazzovom festivale na Devíne,  
ponúka 2 minútovú aktualitu z tejto udalosti informačnému Rádiu Slovensko.  
Príspevok môže byť v priebehu dňa raz, prípadne viackrát zaradený do jeho  
vysielania.  
Dôležité bude čo najskôr vyčistiť vysielací formát Rádia Slovensko. Hudobné  
vysielanie nastaviť na širší záber jednotlivých období dejín populárnej hudby. Väčšie  
zastúpenie budú mať najmä najväčšie hity 70., 80., a 90. rokov. Tak isto treba  
jasnejšie definovať formátové hodiny počas celého dňa.  
19  
Rádio Regina je rádio, ktoré sa so svojimi poslucháčmi rozpráva najviac zo  
všetkých rádií na Slovensku. Tento rozmer v nasledujúcom období môžeme ešte  
posilniť. Rádio Regina by malo zvýšiť svoj podiel aktuálnych príspevkov z miesta  
diania. Podporiť cesty redaktorov za svojimi poslucháčmi by sme mohli regionálnymi  
mobilnými vysielacími pracoviskami. Dnes už obsah médií dokážu vytvárať ľudia  
vlastnými mobilnými zariadeniami. A autá vo farbách Reginy by mohli každý deň  
prinášať do vysielania aktuálne príspevky z jednotlivých regiónov. Ak chceme  
dosiahnuť, aby bola Regina opäť viac počúvaná, musí byť v regiónoch viditeľná.  
Rádio Devín má veľkú príležitosť v čase zvýšeného mediálneho smogu upútať  
svojou jedinečnou programovou ponukou. A môže viac využiť svoj potenciál  
kultúrneho rádia. Pandémia nám ukázala, že rozhlas je nenahraditeľný kultúrny  
fenomén. Dokáže sprostredkovať koncerty aj v časoch, keď je to takmer nemožné.  
Rádio Devín môže okrem koncertov vážnej hudby priniesť svojim poslucháčom ešte  
viac hudobných zážitkov napríklad formou mesačných jazzových prehliadok, počas  
ktorých v priamych prenosoch ponúknu svoje umenie najlepší domáci jazzoví  
hudobníci.  
Rádio FM má v slovenskom mediálnom priestore jedinečné postavenie. Je to  
priestor na výmenu názorov v oblasti hudby i slova. Je vnímané aj ako festivalové  
rádio a stále viac sa presadzuje aj v šírení obsahu novými cestami a formami.  
Už roky je rozvoj nových médií v rozhlase veľmi úzko prepojený s Rádiom FM. Nové  
médiá môžu v nasledujúcom období urobiť v rozhlase kvalitatívny skok. Pre každý  
segment bude potrebné vytvoriť stabilný špecializovaný tím redaktorov. Týka sa to  
napríklad podcastov, ktoré v podobe, v akej ich v súčasnosti produkujeme, nemajú  
takmer žiadnu alebo len malú pridanú hodnotu.  
Slovenský rozhlas môže byť v nasledujúcom období vnímaný aj ako jedinečný  
koncertný priestor. V rozhlase by mala vznikať koncertná ponuka na každý mesiac.  
Rádiu Slovensko je blízka populárna a rocková hudba, Rádio Regina ponúkne  
koncerty ľudovej hudby a folk, Rádio Devín vážnu hudba a jazz a Rádio FM  
alternatívne hudobné žánre. Rádio Patria dokáže ponúknuť interpretov, ktorí sa  
prezentujú v jazyku národnostných menšín. Každý mesiac môžu rozhlasové štúdiá  
ponúknuť veľa zaujímavých koncertov. A ich návštevníci môžu návštevu koncertu  
20  
spojiť s prehliadkou výstavy v našej galérii výtvarného umenia. Obsah je to, čo  
v rozhlase považujeme za najdôležitejšie. Obsah je to, čo nám umožňuje rozmýšľať  
nad tým, kto sme a kam kráčame. Len vo vzájomnej diskusii je cesta. Na túto  
diskusiu o našej budúcnosti sme pripravení.  
Slovenský rozhlas prešiel od svojho vzniku mnohými etapami. Dnes na prahu  
svojich stých narodenín vie, kto je a čo môže ponúknuť. A má obrovský hudobný  
a slovný archív. Naše kultúrne dedičstvo. Na prahu stých narodenín Slovenského  
rozhlasu vytvoríme redakciu, ktorá bude pracovať s archívom systematicky a bude  
z neho prinášať to najdôležitejšie, čo sa zapísalo do života rozhlasu a tým aj do  
života celej našej spoločnosti. A vo forme krátkych publicistických príspevkov  
prepojíme históriu rozhlasu so súčasnosťou.  
Slovenský rozhlas dnes disponuje šiestimi terestriálnymi programovými  
službami. Rádio Slovensko, Rádio Regina /západ, stred, východ/, Rádio Devín,  
Rádio FM, Rádio Patria a Rádio Slovakia International. Vo svojom portfóliu má aj  
internetové Rádio Pyramída, Rádio Junior a Rádio Litera. Každé z týchto rádií je  
výnimočné a má svoje presné zameranie a jedinečný obsah. Rozvoj jednotlivých  
programových služieb Slovenského rozhlasu priamo ovplyvní aj rozvoj našej  
spoločnosti ako takej.  
Do roku 2026, kedy bude rozhlas oslavovať svoju storočnicu, by som chcel  
spustiť aj spravodajsko-publicistický kanál. Jeho náplňou budú predovšetkým  
spravodajské vstupy každých 30 minút a rozsiahlejšie, analytickejšie diskusie.  
Pracovný názov by mohol byť Rádio 24. Obsah by sa tvoril v úzkom prepojení  
s televíznym spravodajstvom. V prvej etape by svoj program rozhlasová 24ka  
vysielala v online priestore a cez digitálne vysielače. Tu by sa mohli realizovať aj  
mladší, prichádzajúci redaktori, ktorí by sa potom uplatnili aj na ostatných  
programových službách.  
21  
2.3 Slovenská televízia  
Už viackrát som spomenul, že za najvýraznejší problém televízneho vysielania  
RTVS považujem spravodajstvo. Preto jeho budúcnosťou začínam aj túto kapitolu  
svojho projektu. V čase nástupu nových technológií, ktoré prinášajú verejnosti  
množstvo informácií a názorov, verejnoprávne médiá by mali byť pilierom  
objektívnosti a pravdy. Spravodajstvo RTVS by malo byť pre diváka a poslucháča  
jasnou prvou voľbou v súťaži s komerčnými vysielateľmi.  
V nasledujúcom období bude v prvom rade dôležité dosiahnuť pozíciu  
informačného lídra, a potom ju dlhodobo udržať.  
Tento cieľ môže dosiahnuť len profesionálny spravodajský tím, ktorý bude  
predovšetkým hľadať pravdu, s prioritami objektívnosti a nestrannosti. Udalosti bude  
správne a logicky radiť podľa významu pre spoločenské dianie, samozrejme  
v zrozumiteľnom kontexte. Na to je nevyhnutná optimálna kombinácia mladých  
a ambicióznych redaktorov so skúsenými a rešpektovanými kolegami. Kľúčovú úlohu  
v celom procese by mali zohrávať šéf-editori, editor, a vedúci vydaní. Oni by mali byť  
vzormi kvalitnej práce pre jednotlivých redaktorov a garantmi pútavého spracovania  
tém. Nesmie im chýbať odvaha odmietnuť zažité klišé či šablóny, a talent na  
novátorské prístupy. Výraznú pomoc by spravodajským tímom mala poskytovať  
analytická a rešeršná skupina, vytvorená zo skúsených novinárov, ktorí pomôžu  
jasne a zrozumiteľne objasniť mnohé nové skutočnosti, fakty a súvislosti.  
Dynamický pohyb v celospoločenskom kontexte priniesol neľútostný zápas  
médií o čo najaktuálnejšie informácie, poskytované divákovi či poslucháčovi „tu  
a teraz“. Preto je nevyhnutné zmeniť prístup k živým spravodajským vstupom,  
a pracovať s nimi prirodzene a každodenne, nevnímať ich ako niečo výnimočné. To  
si vyžaduje vysoký stupeň profesionality nielen od tých, ktorí sú v teréne, ale aj od  
ľudí na vysielacích pracoviskách. Napríklad moderátor by sa mal stať časťou  
tvorivého tímu, s aktívnym a rozhľadeným prístupom k téme. Mal by byť schopný  
tému alebo časť vysielania realizovať sám, a nezostať len v polohe čítania úvodných  
textov.  
22  
Na tom, aby spravodajstvo bolo dôveryhodné a rešpektované, sa veľkou  
mierou podieľa aj skladba a štruktúra jednotlivých relácii v televízii aj rozhlase.  
Prvoradou by mala byť aktuálnosť a dôležitosť vysielaných informácií, moderná  
a pútavá forma spracovania, a profesionálny prejav. Samozrejme tiež dynamika celej  
relácie, ktorá zaujme diváka či poslucháča. Pri spravodajstve sa percipienti nesmú  
ani na minútu nudiť. Treba sa preto odpútať od tradičného modelu najskôr domáce,  
potom zahraničné a na záver regionálne udalosti. Tempo dňa dáva šancu na  
rôznorodé radenie príspevkov, ktoré ale musí mať jasnú logiku a postupnosť.  
Všetky uvedené charakteristiky si vyžadujú profesionálnych a odhodlaných  
ľudí, chuť prinášať nové pohľady, a samozrejme moderné a konkurencieschopné  
technologické zázemie. Tieto myšlienky však platia pre všetky zložky RTVS – pre  
spravodajstvo televízne, rozhlasové aj online priestor.  
Televízne spravodajstvo je v každom prípade kľúčovým prvkom  
verejnoprávneho vysielania RTVS. V najbližšom období sa od neho očakáva  
zásadné zlepšenie a nemala by chýbať ambícia stať sa postupne prvou voľbou pre  
diváka v konkurencii komerčných médií. To sa môže stať len pod podmienkou, že  
bude nositeľom objektívnych a dôveryhodných informácií, ktoré budú protiváhou  
bulvárnych zdrojov či dokonca fake news. Dynamicky meniaci sa svet, prílev  
informácií z rôznych platforiem, postupná dominancia online priestoru, nový rytmus  
každodenného života – to všetko sú dôvody, prečo zmeny k lepšiemu treba urobiť čo  
najrýchlejšie.  
Neplánované spustenie celodenného vysielania nového spravodajského  
kanálu :24, ktoré si vyžiadala situácia súvisiaca s vojnou na Ukrajine, je veľkou  
šancou pre RTVS. Nemôže ju premárniť, presnejšie, už si to nemôže dovoliť. Pokles  
sledovanosti spravodajstva dosiahol v poslednom období kritickú hranicu, a mnohí si  
oprávnene položia otázku, či má zmysel spravodajstvo len pre 250 tisíc divákov.  
RTVS musí v najbližšom čase urobiť všetko preto, aby na takéto otázky nebol dôvod.  
Naopak, aby sa verejnoprávne spravodajstvo stalo meradlom profesionality,  
objektívnosti a rešpektu. Riešením sú viaceré kroky. Predovšetkým kvalitný  
a profesionálny tím, ponuka programových zmien a technické zázemie. Na diskusiu  
už nie je čas. Vyžaduje si to nielen doba a konkurencia, ale predovšetkým nový  
23  
spravodajský kanál. Ak sa dobuduje dobre a rýchlo, mnohé veci sa v spravodajstve  
môžu posunúť dopredu. Preto som presvedčený, že súčasná Sekcia spravodajstva  
a publicistiky bude nevyhnutne zodpovedná nielen za spravodajstvo a aktuálnu  
publicistiku RTVS, ale aj (a najmä!) za vysielanie nového spravodajského kanálu.  
Teraz je vhodný čas postaviť tímy a program :24 tak, aby kvalitne a efektívne  
zabezpečovali vysielanie spravodajstva na všetky smery verejnoprávnej televízie.  
Okrem dôrazu na spravodajstvo bude základom živé vysielanie, pričom s reprízami  
treba narábať opatrne a zaraďovať ich len výnimočne. Prirodzene, živá produkcia je  
veľmi náročná z hľadiska personálneho, dramaturgického  
a
produkčného.  
Nehovoriac o technickom vybavení, pretože spravodajský okruh by mal mať svoje  
stabilné prípravné a vysielacie pracoviská, a samozrejme svoje štúdio. Je preto isté,  
že si to vyžiada zvýšené finančné náklady.  
Navrhova ý časový harmo ogram:  
2022 – 2023  
2024  
2025  
personálne a  
programové  
nastavenie  
spravodajského  
kanála :24  
:24 sa stáva  
spravodajským  
pilierom RTVS  
po stránke  
obsahovej aj  
formálnej  
dokončenie  
technického  
vybavenia :24  
definitívna podoba  
vysielania  
Spustenie spravodajského vysielania na samostatnom vysielacom okruhu bolo  
vzhľadom na dramatickú medzinárodnú situáciu nevyhnutnosťou. Počiatočné úvahy  
o iba dočasnom vysielaní :24 dnes už nedávajú zmysel. Spravodajská verejnoprávna  
televízia tu zostane. Už sa nevypne, lebo je potrebná a dôležitá. Mimochodom, som  
presvedčený, že spravodajský kanál tu mal byť už dávno. Touto cestou sa vydali  
mnohí verejnoprávni vysielatelia v zahraničí, Slovensko ich v podstate len dobieha.  
Všetko zlé je na niečo dobré, zvykne sa hovoriť. Aj v prípade spravodajského  
celodenného vysielania sa z mnohého vieme poučiť, a veľa vecí vymyslieť úplne  
nanovo a lepšie.  
24  
Programový náčrt vysielania RTVS :24:  
správy každú hodinu, spravodajské relácie 7:30, 12:00, 16:00, a o 19:00  
vysielané spoločne aj na Jednotke RTVS  
moderované bloky dopoludnia aj popoludní, aktuálne počas dňa, hostia naživo  
priame prenosy z veľkých podujatí celonárodného významu (politické,  
spoločenské, kultúrne...)  
regionálne spravodajstvo vo väčšom rozsahu  
diskusné programy väčšieho formátu tzv. eventové vysielanie (dôležité témy  
diskutujú experti s verejnosťou)  
Správy a komentáre len na okruhu :24, dĺžka cca 1 hodina vo večernom čase  
21:00 alebo 22:00  
Personálna nevyhnutnosť:  
skúsení šéf-editori a editori, vedúci vydania  
zdatní moderátori, ktorí budú autonómne napĺňať obsah vysielania  
redaktori – reportéri, ktorí dokážu profesionálne formulovať informácie naživo  
a súčasne ich dávať do kontextu  
dôraz na zahraničných korešpondentov, ktorí pripravujú nielen spravodajstvo  
ale aj reportáže a aktuálnu publicistiku  
skupina analytikov a rešeršistov  
profesionálny jazyk a prejav  
A teraz k jednotlivých programovým službám:  
Jednotka sa bude aj v ďalšom období orientovať na väčšinového diváka  
s dramaturgickým zameraním na všetky generácie divákov. Vyriešiť treba niektoré  
programové úzke miesta. Medzi ne patria už spomínané súťažno-zábavné formáty  
pred hlavným spravodajstvom. Nábehovú krivku pred Správami o 19:00 je nutné  
posilniť novou reláciou, ktorá by nahradila postupne vyprázdňujúci sa formát 5 proti  
25  
5. Navrhujem pripraviť program, ktorý by sa zameriaval prioritne na pozitívne  
a atraktívne udalosti, ktoré sa u nás a vo svete stali. Ale samozrejme by sa  
nevyhýbal ani problémovým miestam. Mal by sa čo najskôr pripravovať aj formát  
denného seriálu, ktorý má u divákov veľký ohlas. Musí priniesť atraktívnu tému.  
Po hlavnom spravodajstve navrhujem vo väčšej miere zaraďovať domácu  
produkciu. Nevyhnutne treba nájsť ekonomické aj tvorivé možnosti na vznik  
seriálovej tvorby, ktorá nemôže byť iba občasnou, ale pravidelnou súčasťou  
programu. O tom, že diváci pôvodnú domácu tvorbu, ktorá reflektuje aj aktuálne  
problémy, svedčí úspech seriálov Hniezdo a Priznanie. Na tento úspech musíme  
nadväzovať a je škoda, že podobných úspešných seriálov bolo vyrobených veľmi  
málo. Už teraz sa treba pripravovať na spomínané výročia 100 a 70. Veď práve vtedy  
bude možnosť zobraziť kľúčové momenty našich dejín a miesto rozhlasu a televízie  
v ich priebehu.  
Na Jednotku patrí aj to najlepšie, čo u nás vznikne v dokumentárnej tvorbe.  
Diváci túžia objavovať nové svety, ale aj aj málo poznané miesta v histórii aj  
časnosti u nás doma. Veď vzdelanie je základom pre obnovenie hodnôt, o ktorých  
tak často hovoríme. Preto na Jednotku patrí aj poznávacia a občianska publicistika –  
(príklad: Reportéri, Občan za dverami, Slovensko v obrazoch, Svet v obrazoch  
a podobne).  
Zmenu potrebuje aj dramaturgia ranného vysielania. Súčasná podoba ranných  
správ od 7:30 do 8:30 nie je konkurencieschopná. Jednotka potrebuje ranný  
spravodajsko-publicistický magazín v spolupráci s :24..  
Jednotka si potrebuje udržať lojalitu divákov (vekovo starších,  
konzervatívnych), ale zároveň omladzovať svoje publikum. Všetky televízie na trhu  
dnes hľadajú vo svete ďalšie a ďalšie nové formáty určené pre cieľovú skupinu 15 –  
30 rokov.  
S progresívnym rastom Jednotky súvisí aj potreba návratu interných tvorivých  
producentských skupín. Budeme hľadať zdroje pre zvýšenie podielu kvalitnej  
pôvodnej filmovej a seriálovej produkcie vrátane spolupráce s nezávislými tvorcami,  
a tiež pre podporu koprodukčných projektov (najprirodzenejším partnerom je Česká  
televízia).  
26  
Dôležité je zachovanie a podpora detského vysielania vo víkendových  
predpoludňajších vysielacích slotoch, hľadanie spôsobov ako obsah zatraktívniť  
a prebudiť čší záujem o televízne vysielanie u detí.  
V čo najkratšom čase je dôležité zvážiť plusy a mínusy pre skorší začiatok  
večerného primetimového programu. Niektoré verejnoprávne televízie začínajú svoj  
hlavný program už o 20:10 a nie o 20:30 ako Jednotka.  
V programovej štruktúre Jednotky chýba aj podpora slovenskej hudby –  
hudobný program určený pre väčšinového diváka, ale aj cestovateľský magazín  
alebo dokumentárny seriál a viac premiérového akvizičného obsahu (v súčasnosti  
má stanica vysokú reprízovosť filmov a seriálov). To si vyžiada navýšenie rozpočtu  
akvizičného oddelenia, ktoré dokáže byť v nákupoch konkurencieschopné.  
Dvojka. Po vzniku dvoch nových programov (:Šport a :24) vznikol priestor aj  
pre Dvojku na to, aby definovala čím je, kto je jej divák dnes a aký by mal byť jej  
divák v nasledujúcom období. Musí pracovať na potenciálnom raste sledovanosti.  
Televízny mediálny priestor sa dynamicky mení. Vznikajú nové stanice  
zamerané na špecifického diváka, respektíve ponúkajú obsah cielený na konkrétne  
preferencie divákov. (Napr. portfólio televíznej skupiny Markíza sa čoskoro rozrastie  
o novú stanicu Krimi.) Dvojka si preto musí jasnejšie zadefinovať svoju pozíciu.  
Podľa môjho názoru si musí zachovať priestor pre divácky náročnejšie programy,  
zamerané na obohatenie sveta divákov vo všetkých oblastiach. Profilovanie Dvojky si  
vyžaduje aj nové relácie, dramaturgia stanice musí zadefinovať, čo v štruktúre chýba,  
čo treba zmeniť, s čím sa musí stanica rozlúčiť.  
Dvojka by si mala zachovať vysielacie sloty pre deti a mládež, prípadne po serióznej  
analýze zvážiť možnosti nárastu vysielacieho času pre deti.  
Dabing bude aj na Dvojke – filmy v pôvodnom znení s titulkami oslovujú  
menšinového diváka. Titulkované filmy treba zachovať v druhom pásme večerného  
vysielania (po 22:00) vo vybraný deň vysielacej štruktúry, ostatné sa budú vysielať  
v slovenskom / českom znení.  
Bude treba zvážiť mieru, v akej sa bude vysielať národnostné vysielanie na  
Dvojke. Po vzniku :24 je možnosť presunúť ho na túto spravodajskú stanicu.  
27  
Národnostné vysielanie dnes navyše stále bojuje s nedostatkom premiérového  
obsahu.  
Podporovať budem aj výraznejšiu účasť štúdií v Banskej Bystrici a Košiciach  
na výrobe programov, ktoré budú zaradené do vysielania nielen na Dvojke ale aj na  
Jednotke, :24 a Športe.  
Šport – spustenie samostatného športového kanála bolo nevyhnutnosťou.  
O tom, že to bolo dobré rozhodnutie, svedčí aj postupné zvyšovanie počtu divákov,  
ktorí sledujú Dvojku. Dvojke veľmi pomohlo, že sa športovými podujatiami prestal  
rozbíjať návyk na sledovanie jej vysielacích slotov. RTVS Šport sa však musí stať  
programovou službou, ktorá zaujme väčšie množstvo divákov aj v časoch, počas  
ktorých nevysiela priame prenosy z najvýznamnejších domácich a zahraničných  
ťaží. Záujem divákov o vysielanie Športu osciluje od minimálnych podielov hlboko  
pod 1% až po 10 až 30% počas reprezentačných zápasov. Zatiaľ najvyšší počet  
divákov sledoval zápasy našich hokejistov na MS. Dramaturgia musí prehodnotiť  
najmä to, čo do vysielania zaradí práve v menej atraktívnych dňoch. Najmä v čase,  
kedy významné športové udalosti ponúkajú aj konkurenčné športové stanice. RTVS  
v poslednom období stratila licenciu na viaceré očakávané podujatia – napríklad na  
niektoré preteky svetového pohára lyžiarok a niektoré ligové podujatia. Podľa mňa by  
sa mala dramaturgia sústrediť na doplnenie programu o relácie podporujúce vzťah  
k zdravému životnému štýlu.  
Vysielaniu :24 som sa v dostatočnej miere venoval na začiatku tejto kapitoly.  
S Trojkou v mojom projekte nepočítam. Podľa môjho názoru sa programovo  
stále viac prekrýva s Dvojkou. V časnosti je nutná finančná podpora najmä pre  
spravodajstvo, a preto som presvedčený, že vysielanie špecializovaného formátu  
určeného pre staršieho diváka a pre vysielanie archívneho obsahu by malo prísť až  
po stabilizácii štyroch programov a najmä spravodajstva. Priestor pre vysielanie  
relácií z archívu sa môže vytvoriť na Dvojke.  
28  
Samozrejme, že si uvedomujem, že RTVS ako vysielateľ zo zákona musí  
zákony dodržiavať. V prípade televízneho vysielania ide aj o ustanovenia, ktoré sú  
zamerané na obohatenie života našich znevýhodnených spoluobčanov. Mám na  
mysli všetky ustanovenia, ktoré sú definované v zákone.  
2.4 RTVS v online priestore  
Na prvý pohľad verejnoprávnemu vysielateľovi v online priestore chýba  
odvaha. Odvaha využívať online svet ako samostatnú službu či služby. A nejde len  
o štandard, akým je napríklad video archív, ale aj o HbbTV (funkcia smart televízií,  
ktorá kombinuje televízne vysielanie so širokopásmovým internetom) a ďalšie  
možnosti. Čo sa týka štandardného online sveta, práve tu sa najviac prejavuje málo  
odvahy v práci s ním, a to z dôvodu, že RTVS sa ani nepustila do budovania vlastnej  
a samostatnej značky pre svoju online službu/služby. Už pri prvej návšteve webu  
RTVS je zrejmé, že je pre online služby veľmi obmedzujúci. Miešajú sa v ňom  
lineárne a nelineárne služby, aktuálne tituly s titulmi naozaj archívnymi, a hlavne  
štruktúra webu neumožňuje uplatňovať pri práci s online svetom to, čo k nemu  
v súčasnosti patrí, ako sú odporúčania, personalizácia a podobne. Jednoducho  
povedané – spôsob posadenia „online“ do súčasného webu RTVS neumožňuje  
prácu s ním, ani jeho rozvoj. Online musí dostať buď úplne samostatnú časť  
jestvujúceho webu (ako má napríklad SOSR) alebo v ideálnom prípade samostatný  
web.  
RTVS nijako nepracuje s možnosťou vysielania trvalých alebo dočasných  
televíznych programových služieb, ako s jedným z nástrojov online sveta.  
V súčasnosti sa zvýšenie dosahu vysielateľov nedeje len zvyšovaním priamej  
sledovanosti za každú cenu, ale aj postupným pokrývaním menších cieľových skupín  
v rôznych miestach mediálneho priestoru. Ide o akési puzzle v skladaní výsledného  
dosahu.  
V zahraničí je HbbTV službou, ktorá si už našla na trhu svoje miesto. Treba  
objektívne povedať, že na Slovensku táto služba trpí veľmi malým reálnym pokrytím  
domácností prostredníctvom DVBT (ide o domácnosti odkázané na príjem z DVBT),  
keďže primárne je táto služba dostupná v DVBT sieťach. V ostatnom období však  
29  
pribúdajú telekomunikační operátori, ktorí túto službu sprístupňujú a jej disponibilný  
dosah sa postupne zväčšuje. RTVS s touto službou v súčasnosti pracuje veľmi málo  
nielen v samotnom vysielaní, ale hlavne v komunikácii a marketingu. A pritom práve  
HbbTV predstavuje vhodný spôsob aj na vysielanie lineárnej služby (novej alebo  
dočasnej).  
Mladšie generácie totiž oslovuje nielen obsah ako taký (aj keď je samozrejme  
podstatný), ale aj novinky v službách, rôzne „experimenty“, vychytávky atď. A ak ich  
na strane RTVS mladšia generácia nevidí, tak toto médium úplne vynechá z dosahu  
svojho záujmu.  
K online patria aj rôzne aplikácie, ktoré sprístupňujú obsah, komunikujú  
s užívateľmi, zjednodušujú vyhľadávanie v katalógoch a pod. RTVS má mobilnú  
aplikáciu „RTVS“ a ďalšie aplikácie (Správy, iReportér, Zelená vlna a Čo ja viem).  
V tejto oblasti je vidieť aj určitú koncepčnosť a snahu o jej rozvoj. Ale čo v nej chýba,  
je práca s týmito aplikáciami vo verejnosti. Napríklad reálna snaha o zapojenie  
verejnosti do vysielania prostredníctvom aplikácie iReportér, pretože nielen v RTVS,  
ale aj v prípade iných televízií to bez takejto obojstrannej komunikácie vyznieva len  
ako pro forma aktivita. Podľa môjho názoru práve na aplikáciách vidno síce snahu  
o prácu s týmto segmentom, ale chýba jej vízia a strategický význam.  
Proti významu online sveta tak ako ho vidím ja, stoja síce isté poznatky z USA,  
napr. že NETFLIXu išli v posledných mesiacoch dole počty predplatiteľov, že preto  
ruší niektoré väčšie projekty, že väčší vysielatelia predpokladajú opätovné  
zvyšovanie významu lineárneho vysielania kvôli lepšej predikcii výnosov a podobne.  
Ale na slovenskom trhu a v konkrétnom prípade v RTVS, sa zďaleka ešte nedosiahol  
stav a cieľ, ktorý „online“ potrebuje a treba ešte tvrdo pracovať na dosiahnutie  
úrovne, ktorá umožní úvahy o detailoch celkového nastavenia v súvislosti s možným  
predpokladaným vývojom v našej časti sveta.  
Online musí jednoducho získať čší význam, ale hlavne jasnú pozíciu. Na  
jednej strane musí byť novým kanálom pre obsah u tej časti strednej a staršej  
generácie, ktorej online percepcia nerobí problém, a na druhej strane musí byť  
prostriedkom komunikácie aj s mladšou generáciou.  
30  
V mojej projektovej vízii online dostane samostatný web, pre RTVS bude  
predstavovať to, čo napríklad ivysilani.cz pre Českú televíziu, alebo Voyo pre  
Markízu a Novu. Mobilné aplikácie sa s týmto webom previažu, a zároveň tie, ktoré  
potrebujú samostatný život, ho takto budú mať. Pôjde hlavne o dočasné aplikácie  
alebo aplikácie viazané na jeden konkrétny obsah či na jedno konkrétne obdobie.  
HbbTV musí dostať vyššiu prioritu napriek súčasnému malému technickému dosahu  
tejto služby, ktoré sa ale bude v ďalších rokoch nevyhnutne rozširovať. RTVS musí  
byť na tento trend pripravená, nemôže stagnovať, ak má dostáť svojmu poslaniu –  
byť lídrom aj v tejto oblasti.  
S online svetom úzko súvisí distribúcia – nielen programových služieb ako  
celkov, ale aj distribúcia jednotlivých online služieb, kategórií obsahu a aplikácií.  
Distribúcia musí preto získať čší význam. Celková distribúcia je výsledkom súčtu  
viacerých menších distribučných dosahov. Viaceré aplikácie, služby a obsahy  
potrebujú iný prístup z hľadiska distribúcie a tiež iné riešenia. Do distribúcie patrí aj  
komunikácia s telekomunikačnými, IPTV a káblovými operátormi, aby pre nové  
kanály RTVS získala vždy tú najlepšiu pozíciu v rámci ich programových balíkov,  
pretože práve pozícia ovplyvňuje dosah kanála a jeho sledovanosť a následne teda  
aj možné výnosy a celkovú ekonomickú výkonnosť kanála. Tu si treba uvedomiť, že  
spolupráca s operátormi neznamená len distribúciu kanálov a obsahu, ale aj  
prípadnú vzájomnú spoluprácu pri budovaní spoločných video služieb a následnom  
využívaní technických možností, ktoré poskytujú siete operátorov, ako napríklad  
spoločné možné uplatnenie obsahu RTVS vo video požičovniach operátorov, v ich  
alternatívach služby HbbTV a podobne, samozrejme v závislosti od prínosov  
konkrétnej dohody.  
Vyššie som už uviedol, že online si zaslúži samostatný web. Na druhej strane  
platí, že ak si má RTVS udržať kontakt s mladším publikom, tak musí so svojím  
obsahom ísť tam, kde je mladšie publikum, musí ísť za divákom aj poslucháčom.  
Tieto dve tvrdenia sú síce akoby v protiklade, ale len na prvý pohľad. Pretože stále  
platí, že celý komplex obsahu a súvisiacich služieb by mal mať svoje samostatné  
miesto, ale s jednotlivými obsahmi či kategóriami obsahu je nevyhnutné ísť v online  
svete za percipientom. Prvým krokom sú určite vlastné aplikácie, ktoré ako som  
skonštatoval, začala RTVS tvoriť (s tým, že ich počet musí byť konečný  
31  
a zmysluplný, aby sa ich význam nezačal prekrývať a rozplývať). Druhým krokom  
bude cesta za poslucháčom a divákom, či už formou vyššie spomínanej spolupráce  
s programovými službami telekomunikačných operátorov, no tiež mobilných  
operátorov. Každú takúto možnosť bude treba zodpovedne posúdiť a využiť.  
Ak porovnáme pozíciu RTVS v online službách s domácou televíznou  
konkurenciou – ide o komerčných vysielateľov, vidíme, že Markíza má svoju  
platformu VOYO a JOJ má svoju novú platformu PLAY. Ďalej tu je športová platforma  
HUSTE skupiny JOJ. V tejto situácii je povinnosťou RTVS podvihnúť svoje online  
služby na vyššiu úroveň a začať s nimi pracovať aktívnejšie. Toto je pre RTVS  
nevyhnutné, ak má držať krok s dobou, s nárokmi recipientov a ak chce dostáť  
paradigme, že verejnoprávny vysielateľ má byť lídrom v každej oblasti svojej činnosti.  
V tejto časti sa nemôžem venovať detailom technického a technologického  
zázemia, potrebného pre ďalší rozvoj online služieb. Jednoducho preto, že nemám  
dostatok detailných analytických informácií z vnútorného prostredia o tom, ako je toto  
zázemie vybudované. Podľa môjho názoru súčasný stav nie je zlý či nekoncepčný,  
dá sa na ňom stavať a pracovať s ním. Nekoncepčná je celková práca s online  
službami a tiež to, že doteraz nedostali svoje jasné a pevné miesto v stratégii RTVS.  
Ak by bol záujem o víziu vzdialenejšej budúcnosti, tak by som rád rozvinul aj  
tému prepojenia RTVS s oblasťami spadajúcimi pod SMART technológie a VR  
technológie. SMART technológie začínajú prepájať navzájom také oblasti života,  
priemyslu, kultúry a spoločenského života, ktoré sa pred krátkym časom zdali  
neprepojiteľné. Začína sa vyrábať špecializovaný obsah pre nové interaktívne  
technológie, pre interaktívne tabule, pre nové komunikačné kanály a podobne. VR  
technológie a teda virtuálna realita si opäť bude vyžadovať špecializovaný obsah,  
pričom ide aj o obsah vzdelávací, historický, kultúrny a pod. Ak si v budúcnosti  
v týchto nových trendoch nájde svoje miesto aj RTVS, tak sa prepojí s technológiami  
v takých oblastiach spoločenského života, ktoré oslovujú mladšie generácie. Nepôjde  
samozrejme o masovú výrobu obsahu. Pôjde o budovanie pozície lídra v kontakte  
s novými technológiami, ktoré len neskôr naplno ukážu svoje možnosti.  
32  
2.5 Ekonomika  
Financovanie činnosti RTVS upravuje zákon č. 532/2010 Z.z. o Rozhlase  
a televízii Slovenska. Hlavnými príjmami RTVS podľa § 20 zákona sú úhrady za  
služby verejnosti v oblasti vysielania poskytované RTVS (daňové príjmy), príjmy  
z vysielania reklamy, príjmy z prenájmu a predaja majetku RTVS, výnosy z vkladov  
v banke, dedičstvo a iné (nedaňové príjmy), príspevok zo štátneho rozpočtu na  
základe zmluvy so štátom, dary a granty (granty a transfery). Prehľad o výške  
príjmov od vzniku RTVS a podiele jednotlivých druhoch príjmov na celkových  
príjmoch poskytujú nasledujúce tabuľky. V tabuľkách nie sú údaje o príjmových  
finančných operáciách, aby neprišlo ku skresleniu podielov príjmových zdrojov,  
keďže v minulých obdobiach už raz boli vykázané v príjmoch, ale z dôvodu úspor  
alebo nevyčerpania a presunu do ďalšieho obdobia ako zostatok prostriedkov  
z predchádzajúcich rokov opäť vstupujú do príjmov.  
Príjmy RTVS bez príjmových finančných operácií v rokoch 2011 -2021  
Príjmy v mil. €/Rok  
Daňové príjmy (úhrady)  
Nedaňové príjmy  
2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020 2021  
74  
7
72  
6
71  
5
71  
5
75  
7
78  
15  
28  
81  
7
83  
8
83  
10  
50  
75  
7
76  
13  
44  
Granty a transfery  
Príjmy RTVS spolu  
37  
118  
19  
97  
29  
29  
33  
29  
36  
41  
105 105 115 121 117 127 143 123 133  
Podiel jednotlivých druhoch príjmov na celkových príjmoch RTVS  
Príjmy/Rok  
2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020 2021  
Daňové príjmy  
(úhrady)  
63% 74% 68% 68% 65% 64% 69% 65% 58% 61% 57%  
6% 6% 5% 5% 6% 12% 6% 6% 7% 6% 10%  
31% 20% 28% 28% 29% 23% 25% 28% 35% 33% 33%  
Nedaňové príjmy  
Granty a transfery  
Z údajov v tabuľke je zrejmé, že podiel daňových príjmov (úhrad za služby  
verejnosti) na celkových príjmoch RTVS sa v priebehu jedenástich rokov znížil zo  
63% na 57%. V rokoch 2016 až 2019 sa podarilo výber zvýšiť, podľa údajov  
z výročných správ najmä vďaka aktívnemu vyhľadávaniu neplatičov, akvizičnými  
kampaňami a zasielaním výziev na úhradu nedoplatkov. Výrazný prepad príjmov  
33  
z úhrad za služby verejnosti nastal v rokoch 2020 a 2021 ako dôsledok sociálneho  
dosahu novely zákona o úhrade za služby verejnosti, ktorou boli od 1.1.2020  
oslobodení od platenia úhrad za služby verejnosti poberatelia dôchodkov a dávok  
v hmotnej núdzi. RTVS vyčíslila výpadok z tohto dôvodu v roku 2020 na výšku 10 mil.  
€. V rozpočte na rok 2022 uvádza výpadok 29 mil. € (za dôchodcov, poberateľov  
dávok v hmotnej núdzi a ešte aj za ťažko zdravotne postihnutých občanov), pričom  
kompenzácie má garantované v rozpočte verejnej správy na rok 2022 iba vo výške  
8 mil. €. S trendom znižovania príjmov z úhrad za služby verejnosti treba počítať aj  
v ďalších rokoch, najmä s ohľadom na vekovú štruktúru obyvateľstva a s tým  
súvisiacim nárastom počtu dôchodcov, ktorí budú mať nárok na oslobodenie od  
platenia úhrad.  
Nedaňové príjmy, ktoré tvoria predovšetkým príjmy z reklamy a sponzoringu,  
dosiahli v roku 2021 sumu 13 mil. eur, čo predstavuje zvýšenie z podielu 6% na  
celkových príjmoch v roku 2011 na 10% v roku 2021. V ďalších rokoch sa nedá  
očakávať výraznejšie navýšenie tohto druhu príjmu.  
Granty a transfery sa podieľali na celkových príjmoch RTVS v rozsahu od 20%  
do 33%. Tvoria ich predovšetkým dotácie zo zmluvy so štátom o obsahoch, cieľoch  
a zabezpečení služieb verejnosti v oblasti televízneho a rozhlasového vysielania  
a dotácie od štátu na kompenzácie výpadku úhrad v dôsledku sociálneho dosahu  
zákona č. 340/2012. Prehľad o poskytnutých dotáciách za posledné tri roky a v roku  
vzniku RTVS je uvedený v nasledujúcej tabuľke.  
Dotácie RTVS bez eurofondov v mil. €  
Dotácie RTVS/Rok  
2011  
2019  
2020  
2021  
Rozpočet 2022  
Zmluva so štátom STV  
Zmluva so štátom SRo  
Zmluva so štátom RSI  
Zmluva so štátom kap. transfer  
Kompenzácie  
7,9  
3,2  
20,7  
2,8  
19,3  
3,0  
22,9  
3,1  
19,0  
3,0  
1,0  
3,0  
8,0  
1,0  
1,0  
1,0  
2,9  
19,5  
3,9  
3,3  
3,0  
3,0  
21,0  
0,2  
14,2  
13,5  
Ostatné  
Dotácie spolu  
37,4  
49,0  
40,5  
43,5  
34,0  
34  
Z analýzy jednoznačne vyplýva, že úhrady za služby verejnosti sú na vykrytie  
potrieb RTVS jednoznačne nedostatočné a bez dotovania od štátu by RTVS nebola  
schopná plniť všetky úlohy, ktoré jej ukladá zákon o RTVS. V návrhu rozpočtu RTVS  
na rok 2022 sa uvádza, že v roku 2022 je v štátnom rozpočte vyčlenených na  
kompenzáciu výpadkov úhrad iba 8 mil. €, čo sa negatívne prejavilo vo výdavkovej  
časti rozpočtu RTVS. Vývoj finančnej situácie RTVS v ďalších rokoch je ťažké  
odhadnúť, keďže v roku 2022 skončí platnosť zmluvy so štátom, ktorou má RTVS  
garantovanú aspoň jednu dotáciu vo výške minimálne 15 mil. € ročne. Ak  
v budúcnosti nedôjde k legislatívnym zmenám v oblasti financovania RTVS, tak bez  
dodatočného sanovania výdavkov od štátu nedokáže verejnoprávny vysielateľ  
fungovať.  
Príjmovú časť financovania RTVS by som teda zhrnul do týchto bodov:  
RTVS je dlhodobo podfinancovaná, dôvody sú zrejmé – koncesionárske  
poplatky resp. úhrady za služby verejnosti v oblasti rozhlasového  
a televízneho vysielania neboli zvyšované od roku 2003 – v dôsledku čoho  
STV a SRo vyrábali straty, ktoré nakoniec aj tak sanoval štát cez dotácie.  
Financovanie nebolo systémovo vyriešené ani po zlúčení STV a SRo do  
jednej inštitúcie, naopak – do zákona o úhradách za služby verejnosti boli  
zakomponované ďalšie úľavy z platenia úhrad – v roku 2012 oslobodenie od  
platenia pre osoby ŤZP (ťažko zdravotne postihnuté), v roku 2020 oslobodenie  
pre poberateľov dôchodcov a dávok v hmotnej núdzi. To všetko bez zákonom  
garantovanej náhrady, preto sa to rieši formou dotácií zo zmluvy so  
štátom a dotáciami na kompenzáciu sociálneho dosahu zákona o úhradách za  
služby verejnosti. Tieto dotácie nie sú obligatórne, môžu a nemusia byť, závisí  
to od vôle ministra a politikov. Ťažko je možné v takomto prípade hovoriť  
o nezávislosti verejnoprávneho vysielateľa.  
Už dlhodobo sa ukazuje, že je nevyhnutné prijať systémové riešenie –  
zákonné úpravy. Možností je niekoľko, uvediem dve základné z nich:  
1) zmeniť zákon o úhrade za služby verejnosti, išlo by zvýšenie úhrady za  
služby verejnosti, no v súčasnej situácii rastu inflácie, zdražovania  
a politickej situácie, považujem túto cestu za neschodnú,  
35  
2) alebo v zákone o RTVS doplniť financovanie RTVS o príspevok štátu  
na činnosť RTVS. Tento príspevok získava RTVS už teraz formou  
dotácií, lebo inak by neprežila, ale nie sú nárokovateľné. Nárok by mal  
byť jednoznačne určený, niektorým z merateľných ukazovateľov – napr.  
percentom z HDP. Alebo tzv. duálnym financovaním, čo by znamenalo,  
že hlavnými zdrojmi by boli úhrady za služby verejnosti a príspevok od  
štátu, ktorý by bol vyčíslený na príslušný kalendárny rok napr. vo výške  
100% výberu úhrad za posledný alebo predposledný ukončený rok.  
Keby to bolo 100%, tak napr. v roku 2022 má byť výber 73 mil. eur,  
takže s príspevkom od štátu by boli príjmy 146 mil. eur + nedaňové  
príjmy asi 10 mil., tak by mal RTVS na svoju činnosť 156 miliónov eur.  
(Súčasný manažment v návrhu rozpočtu na rok 2022 uvádza, že  
ideálny stav je 200 mil. eur, čo sa síce na prvý pohľad zdá byť vysoko  
nadhodnotené, no ak berieme do úvahy infláciu a trendy v raste cien,  
môže byť toto číslo reálne). V zákone by mala byť zakotvená aj  
valorizácia príspevku, ktorá by zohľadňovala infláciu a nárast  
oslobodených platiteľov. Pri takto nastavenej valorizácii by bol RTVS  
motivovaný vyberať úhrady čo najdôslednejšie, lebo od výšky výberu  
úhrad sa bude odvíjať aj príspevok resp. dotácia.  
Poznámka: uvedomujem si, GR RTVS zákony neiniciuje, nekreuje, neprijíma,  
ale dodržiava. Vyššie je teda uvedený môj osobný názor, podporený  
dlhoročnými skúsenosťami v mediálnej tvorbe a mediálnom manažmente,  
a postavený na snahe verejnoprávnemu vysielateľovi pomôcť.  
36  
Výdavky RTVS sa z rozpočtového hľadiska sledujú v členení bežné výdavky,  
kapitálové výdavky a výdavky z transakcií s finančnými aktívami a pasívami. Prehľad  
o výške výdavkov RTVS za obdobie od jej vzniku v roku 2011 je uvedený  
v nasledujúcej tabuľke:  
Rozp  
Výdavky v mil. € 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020 2021  
2022  
Bežné výdavky  
105,1 94,3 97,0 95,4 106,2 109,6 112,4 110,8 124,0 119,5 126,9 152,5  
Kapitálové  
výdavky  
Výdavky z fin.  
trans.  
2,1  
0,5  
3,8  
0,7  
6,8 10,3  
0,1 0,0  
8,0  
0,0  
5,0  
0,1  
7,0  
0,2  
1,9 11,3  
0,2 0,0  
8,9  
0,0  
2,7  
0,0  
30,1  
0,2  
Výdavky spolu  
107,7 98,8 103,9 105,7 114,2 114,7 119,6 112,9 135,3 128,4 129,6 182,8  
Pozn. – údaj za rok 2021 je očakávaná skutočnosť (zdroj Návrh rozpočtu RTVS na rok 2022)  
Vývoj čerpania výdavkov (v mil. €):  
200,0  
180,0  
160,0  
140,0  
120,0  
100,0  
80,0  
60,0  
40,0  
20,0  
0,0  
2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020 2021 Rozp.  
2022  
bežné výdavky  
kapitálové výdavky  
výdavky z fin. trans.  
Výdavky spolu  
Vývojová krivka naznačuje, že po znížení výdavkov v roku 2012 rástli výdavky  
pomerne rovnomerným tempom až do roku 2019, kedy prišlo k zvýšeniu výdavkov  
o 23 mil. €. V ďalších dvoch rokoch zostali výdavky pod úrovňou roka 2019. Ako  
dôvod uvádza RTVS najmä rušenie plánovaných výrob programov a tiež prenosov zo  
37  
športových podujatí kvôli pandémii COVID 19. V roku 2022 sú celkové výdavky  
rozpočtované vo výške 182,8 mil. €, čo predstavuje zvýšenie oproti  
predchádzajúcemu roku o 53,2 mil. € (z toho bežné výdavky + 25,6 mil. €, kapitálové  
výdavky + 27,4 mil. €). Nárast je krytý v prípade bežných výdavkov z presunov  
a úspor z predchádzajúcich rokov a v prípade kapitálových výdavkov transferom  
z fondov EÚ. V tejto súvislosti je podľa mňa potrebné upozorniť na ohrozenie  
finančnej stability RTVS, keďže do rozpočtu na rok 2022 boli zapojené všetky úspory  
a disponibilné finančné prostriedky a z tohto dôvodu si RTVS nevytvára žiadne  
finančné rezervy. (RTVS sa správa rizikovo.)  
Vzhľadom k tomu, že v čase spracovania tohto projektu ešte nebola  
zverejnená výročná správa RTVS za rok 2021, v ktorej sú údaje o čerpaní rozpočtu  
bežných výdavkov v podrobnej štruktúre ekonomickej klasifikácie, na účely analýzy  
výdavkov boli použité údaje o nákladoch, ktoré v zásade kopírujú výdavky  
s výnimkou účtovných operácií nefinančného charakteru, ako sú odpisy dlhodobého  
hmotného a nehmotného majetku, časové rozlíšenie nákladov a tvorba rezerv  
a opravných položiek.  
Použité boli údaje skutočnosť za rok 2012 (za rok 2011, kedy bola zriadená  
RTVS, nie sú k dispozícii v rovnakej štruktúre) a údaje rozpočet za rok 2022.  
38  
Porovnanie nákladov RTVS – skutočnosť rok 2012 a rozpočet rok 2022  
Ukazovateľ  
Rok 2012  
101 984 762  
4 875 855  
61 142 093  
589 552  
Rozpočet 2022  
149 843 495  
4 870 817  
94 392 800  
2 098 255  
232 252  
Index  
1,47  
1,00  
1,54  
3,56  
1,66  
1,73  
2,53  
8,03  
1,09  
0,63  
1,60  
2,05  
1,43  
2,85  
1,59  
0,86  
2,71  
1,21  
1,32  
2,64  
1,50  
1,12  
0,53  
2,62  
1,40  
0,90  
0,66  
2,47  
2,50  
1,57  
1,62  
1,01  
1,20  
Náklady celkom v €  
50. Spotrebované nákupy  
51. Služby  
Opravy a udržiavanie  
cestovné tuzemské  
Cestovné zahraničné  
Taxi  
139 606  
342 017  
591 315  
22 033  
55 722  
Reprezentácia  
20 163  
161 975  
Vysielacie služby  
Náklady na výber úhrad  
Honoráre  
20 316 664  
3 472 800  
3 847 413  
15 111 025  
3 483 594  
3 237 767  
2 383 439  
654 409  
22 110 887  
2 200 000  
6 140 009  
31 018 915  
4 996 593  
9 219 405  
3 798 364  
565 319  
Príspevky ext. dodáv.  
Poplatky ochr. zväzy  
Športové práva  
Akvizičné práva  
Práva na formát  
Tlačové agentúry  
Správa objektov, upratov.  
Ochrana objektov  
Náklady na IS  
595 174  
1 612 750  
877 367  
722 996  
770 268  
1 014 144  
1 597 459  
1 765 667  
483 563  
605 499  
Web, internet, dát. služby  
Náklady na telefón  
Medz. trasy, siete, práva  
Audit, právne, odb. služby  
Výskum a vývoj programu  
Stočné  
1 176 928  
430 088  
1 704 579  
223 377  
900 000  
586 040  
521 256  
731 940  
142 554  
128 953  
Prepravné  
35 631  
23 568  
Nájomné, leasing  
Ostatné služby  
94 054  
232 206  
499 207  
1 250 132  
40 064 862  
28 422 407  
10 515 016  
7 417 000  
52. Osobné náklady  
z toho mzdové náklady  
53. Ostatné náklady  
z toho odpisy  
25 548 546  
17 526 376  
10 418 268  
6 190 053  
39  
Na základe údajov z tabuľky a grafov je možné konštatovať, že za obdobie  
desiatich rokov celkové náklady vzrástli o 47,9 mil. €. Nákladové skupiny  
spotrebované nákupy a ostatné náklady ostali na úrovni roka 2012. Zvýšenie bolo  
zaznamenané v službách + 33,3 mil. € a v osobných nákladoch + 14,4 mil. €.  
V rámci služieb sú najvyššie nárasty v nákladovej položke honoráre + 60%,  
externí dodávatelia + 105%, športové práva +185%, akvizičné práva + 59%, tlačové  
agentúry + 171%, náklady na informačné systémy + 164%, web, internet a dátové  
služby + 50%, audit a právne služby + 162%. Niektoré nárasty sú opodstatnené –  
spustenie Športu, :24, no pri niektorých sa znovu otvára otázka, či je naozaj účelné  
zvyšovať náklady na externé prostredie.  
Osobné náklady sú druhou najvýznamnejšou položkou z celkových nákladov  
RTVS. V roku 2022 sú rozpočtované vo výške 40 mil. eur, čo predstavuje zvýšenie  
oproti roku 2012 o 14,4 mil. €. Na zvýšení sa podieľa jednak nárast priemernej mzdy,  
ako aj nárast počtu zamestnancov RTVS. V nasledujúcich grafoch je zachytený vývoj  
priemernej mzdy, počtu zamestnancov a mzdových nákladov, ktoré tvoria najvyššiu  
položku osobných nákladov a odvíjajú sa od nej ostatné osobné náklady (odvody na  
40  
zdravotné, sociálne a doplnkové poistenie, tvorba sociálneho fondu, príspevky na  
stravovanie a iné).  
Mzdové náklady v mil. €  
30  
28,4  
26,9  
26,6  
26,1  
25  
20  
15  
10  
5
23,8  
17,5  
0
2012  
2018  
2019  
2020  
Oč. skut. 2021 Rozpočet 2022  
Priemerná mzda v €  
1 600  
1 400  
1 200  
1 000  
800  
1 506  
1 471  
1 354  
1 067  
600  
400  
200  
-
2012  
2018  
2019  
2020  
41  
V budúcnosti by som sa zameral na zastavenie rastu zamestnanosti  
a sústredil by som sa na zvyšovanie vzdelanosti vlastných zamestnancov, ich kvality  
a výkonu. Práca vo verejnoprávnom médiu má byť predsa vrcholom kariérneho  
postupu, nie odrazom pre súkromné médiá (pozri nasledujúcu kapitolu).  
Kapitálové výdavky RTVS sú dlhodobo poddimenzované, čo sa prejavuje na  
vysokej morálnej a fyzickej opotrebovanosti, zastaranosti technickej a technologickej  
základne RTVS. K 31.12.2020 bol dlhodobý hmotný majetok odpísaný na 77% (index  
opotrebovanosti 0,23) a dlhodobý nehmotný majetok na 89% (index opotrebovanosti  
0,11%). V inštitúcii nie je zabezpečená ani jednoduchá reprodukcia majetku, čiže  
kapitálové výdavky väčšinou nedosahujú ani úroveň odpisov dlhodobého majetku,  
o čom svedčia údaje v nasledujúcej tabuľke. Výnimkou je rok 2022, kde je v rozpočte  
schválených 22,4 mil. € na projekt budovania Centra kreatívy v Bratislave, Banskej  
Bystrici a v Košiciach, financovaný z prostriedkov EÚ a ŠR (95%) a prostriedkov  
RTVS (5%).  
42  
Ukazovateľ  
(v mil. €)  
kapitálové  
výdavky  
Rozp.  
2022  
2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020 2021  
2,1  
6,6  
3,8  
6,2  
6,8 10,3  
5,9 6,5  
8,0  
7,6  
5,0  
8,0  
7,0  
8,6  
1,9 11,3  
7,9 6,3  
8,9  
5,9  
2,7  
6,2  
30,1  
7,4  
odpisy DM  
Ďalej je možné kapitálové výdavky rozdeliť na vlastné a z dotácií (videli by  
sme, ako málo dáva RTVS na svoj rozvoj z vlastných zdrojov), ale ďalšie analýzy by  
presiahli charakter tohto projektu, budem sa nimi zaoberať po prípadnom zvolení.  
Tu si dovolím poznamenať, že inštitúcia, akou je verejnoprávny vysielateľ zo  
zákona s takou zložitou štruktúrou činností, ako je RTVS, musí mať aj v tejto oblasti  
jasný cieľ – aby mohla normálne fungovať, musí investovať do technickej  
a technologickej základne aspoň do výšky ročných odpisov, inak čoskoro nebude  
mať na čom a ako vyrábať a vysielať.  
Na záver tejto časti môjho projektu si dovolím upozorniť na aktuálnu situáciu  
súvisiacu s masívnou infláciou a rastom cien v každej oblasti, v ktorej RTVS  
nakupuje. Inštitúcia nie je posadená na izolovanom ostrove a nefunguje za  
ideálnych, nemenných podmienok. Súčasné čísla sú alarmujúce: medziročná inflácia  
v apríli 2022 vzrástla na 11,8%, medziročný rast cien v apríli 2022 dosiahol 1,5%,  
a napr. pohonné hmoty mali v apríli 2022 medziročne vyššie ceny o 31,2%. Trhové  
ceny energií sú v súčasnosti extrémne vysoké a veľmi nestabilné, čo vnáša vysokú  
mieru neistoty do odhadov budúcich cien energií. URSO uvádza, že regulované ceny  
energií môžu v roku 2023 vzrásť o 80 - 100%.  
Toto všetko bude mať priamy dopad na rozpočet RTVS.  
V súčasnosti RTVS rozpočtuje výdavky na elektrickú energiu 1,9 mil. €,  
tepelnú energiu 1,4 mil. €, tieto sumy sa určite pohnú smerom hore. Len na vysielače  
je napr. rozpočtovaných 21,86 mil. €, no v zmluve je inflačná doložka, takže náklady  
na vysielače môžu vyskočiť na 40 mil. €, a to už RTVS z vlastných zdrojov neustojí.  
Ďalšou významnou skutočnosťou, ktorá môže negatívne ovplyvniť finančné  
hospodárenie rtvs je súdny spor so spoločnosťou CAUSAL, s. r. o. (pôvodne Omega  
plus, spol. s r. o.), ktorej nárok vo výške 9 994 560 eur je vymáhaný exekúciou. V  
43  
rozpočte RTVS na rok 2022 je zahrnutý prípadný výdavok na súdne spory iba vo  
výške 2250940 eur, takže v prípade úspešnosti spoločnosti CAUSAL, s. r.o. bude  
finančná stabilita RTVS kriticky ohrozená.  
Verejnoprávny vysielateľ je však inštitúcia strategického významu  
s množstvom úloh a povinností voči všetkým obyvateľom Slovenskej republiky a tiež  
voči štátu v oblasti zvláštnych úloh, civilnej obrany, vyrozumievania v krízových  
situáciách (aj vojnových), preto je nemysliteľné, aby z dôvodu platobnej neschopnosti  
či nedostatočného financovania prestal vysielať. Toto by mal mať na pamäti aj  
príslušný rezort (MK SR), prostredníctvom ktorého sa pre RTVS realizujú dotácie zo  
štátneho rozpočtu.  
2.6 Organizačná štruktúra a ľudské zdroje  
V priebehu celého obdobia od vzniku RTVS sa jej organizačná štruktúra  
niekoľkokrát zmenila. Každý nový manažment má vlastnú predstavu o fungovaní  
inštitúcie a organizačný poriadok spolu s organizačnou štruktúrou sú jedným  
z nástrojov, ako sa dajú uskutočniť strategické zmeny – inštitucionálne, programové,  
výrobné aj technické. Niekedy však vznikajú jednotlivé útvary účelovo (pre  
konkrétnych ľudí alebo konkrétne projekty). Analýza z dostupných informačných  
zdrojov, publikovaných v oficiálnych materiáloch a výročných správach RTVS mi  
umožňuje popísať niekoľko takých charakteristík organizačnej štruktúry, ktoré sa  
môžu v ďalšom vývoji a tiež rozvoji RTVS javiť ako problematické brzdy.  
Organizačná štruktúra RTVS nerešpektuje zákon o RTVS, nepozná  
organizačnú zložku Slovenský rozhlas ani Slovenskú televíziu. Pričom zákon o RTVS  
vo svojom §2 Postavenie Rozhlasu a televízie Slovenska, v ods. 2 explicitne uvádza:  
„Rozhlas a televízia Slovenska je právnická osoba so sídlom v Bratislave zapísaná  
v obchodnom registri, ktorá vykonáva svoju činnosť najmä prostredníctvom  
organizačných zložiek, ktorými sú a) Slovenský rozhlas, prostredníctvom ktorého sa  
poskytuje služba verejnosti v oblasti rozhlasového vysielania, b) Slovenská televízia,  
prostredníctvom ktorej sa poskytuje služba verejnosti v oblasti televízneho vysielania.  
(3) Organizačné zložky podľa odseku 2 sú samostatne hospodáriacimi vnútornými  
44  
organizačnými jednotkami bez právnej subjektivity“. Tieto dve základné organizačné  
zložky v súčasnej štruktúre RTVS absentujú.  
časná organizačná štruktúra je ťažká, statická, príliš rozvetvená,  
rozdrobená na mnoho útvarov, ktorých náplne sa čiastočne prekrývajú, alebo sú  
duplicitné.  
Generálnemu riaditeľovi podľa platnej organizačnej štruktúry priamo podlieha  
14 sekcií, tri kreatívne centrá, dve regionálne štúdiá a jeden odbor. V takej veľkej  
a zložitej inštitúcii, akou RTVS je, ide o nezvyklú centralizáciu riadiacich právomocí  
do jedných rúk. Trojstupňový manažérsky systém (GR – sekcia – odbor) umožňuje aj  
iné, pružnejšie riešenia.  
V prípade môjho zvolenia za GR RTVS by som sa sústredil na zosúladenie  
organizačnej štruktúry RTVS so zákonom, na sprehľadnenie štruktúry, vyčistenie  
prekrývajúcich sa agend a následné zrušenie nadbytočných prvkov štruktúry tak, aby  
organizačná štruktúra ako súčasť organizačného poriadku umožnila logickú  
dynamiku výkonových agend, presahy do spoločných projektov a spoluprácu nielen  
na jednotlivých stupňoch riadenia, ale aj naprieč hlavných organizačných zložiek.  
Detailnú analýzu výkonových agend a pracovných náplní je možné uskutočniť  
až po sprístupnení chránených informácií. Postup bude nasledovať v zmysle zákona  
o RTVS – organizačný poriadok a spolu s ním organizačnú štruktúru ako jeho súčasť  
schvaľuje Rada RTVS na návrh GR RTVS (pozri §8, ods.1, písm. f). Keďže ide  
o originálnu právomoc Rady, spolu so svojím realizačným tímom som pripravený  
takýto dokument v krátkej dobe pripraviť a Rade predložiť.  
45  
Ľudské zdroje a starostlivosť o zamestnancov, to sú v RTVS mimoriadne  
dôležité agendy, no zdá sa, že v súčasnosti stagnujúce alebo nie celkom docenené.  
Podľa môjho názoru bude nevyhnutné vykonať aspoň základný audit, ktorý by  
vyvrátil (alebo potvrdil) informácie z interného prostredia o výrazných rozdieloch  
v odmeňovaní zamestnancov na rovnakých pracovných pozíciách v rôznych  
organizačných zložkách, o nižšom odmeňovaní žien v porovnaní s ich kolegami na  
rovnakej výkonnostnej úrovni, o výraznom zvýhodňovaní externého prostredia oproti  
interným zamestnancom.  
V prípade zvolenia by som sa chcel sústrediť na komplexné riadenie kvality,  
bez ktorého RTVS nemá šancu udržať vysokú úroveň kvality programov a vysielania,  
ktorú diváci a poslucháči od verejnoprávneho vysielateľa očakávajú. Podľa mňa bude  
nevyhnutné výrazne zvýšiť povedomie zamestnancov o tom, že kvalita je prioritne  
dôležitá pre úspešnosť média, pre jeho budúcnosť, ale aj pre kariérny postup  
každého zamestnanca.  
RTVS v časnosti akoby rezignovala na profesijné vzdelávanie a rozvoj  
zamestnancov. Požiadavky na vedomosti  
a
zručnosti zamestnanca vo  
verejnoprávnom médiu sa stále menia a aby mohol človek tieto požiadavky spĺňať,  
musí si svoje vedomosti a zručnosti neustále obnovovať, prehlbovať a rozširovať.  
V súčasnosti už nestačí ukončiť školu a nastúpiť do zamestnania, každý rok prináša  
nové objavy, fakty a súvislosti v oblasti tvorby, umenia, techniky, a v ďalších  
činnostiach verejnoprávneho média. Práve v takomto médiu musí byť vzdelávanie  
permanentné a musí zohľadňovať aktuálne potreby a požiadavky na jednotlivé  
profesie. Preto by mal RTVS svojich zamestnancov systematicky vzdelávať. Toto je  
ďalšia oblasť, na ktorú by som sa chcel sústrediť.  
Na manažérskych pozíciách by v takomto významnom médiu mali byť ľudia,  
ktorí chápu koncepciu znalostného manažmentu a samozrejme aj koncepciu riadenia  
kontinuálnych zmien – bez nej hrozí médiu ustrnutie, prešľapovanie na mieste  
a v najlepšom prípade ďalší presun tvorby a výroby programov do prostredia, ktoré  
sa zmenám prispôsobuje a reflektuje ich. V tom horšom prípade mu hrozí ďalší  
úbytok poslucháčov a divákov.  
46  
V tejto súvislosti chcem zdôrazniť aj nutnosť skvalitnenia vzdelávacieho  
procesu v RTVS. Mala by vzniknúť najmä v spravodajstve veľmi silná spätná väzba  
na odvysielané spravodajské relácie. Potrebná je analýza celkového radenia  
materiálov aj ich jednotlivá kvalita.  
2.7 Technické zabezpečenie  
Akékoľvek programové zámery, dramaturgické plány čí progresívne vízie  
zamerané na využívanie moderných spôsobov percepcie jednotlivých programových  
prvkov, sa nepodarí zrealizovať bez modernizácie technologických audio a video  
reťazcov. V poslednom období sa síce v rozhlase a televízii doplnili niektoré  
komponenty, ktoré to umožňujú, no tomto projekte nie je priestor na podrobnú  
analýzu aktuálneho stavu techniky v rozhlase aj televízii. Rovnako nie je priestor ani  
na vymenovanie všetkého, čo bude treba v tejto oblasti v najbližších rokoch urobiť,  
aby verejnoprávne médium držalo krok s modernými technologickými požiadavkami.  
Preto som sa rozhodol ponúknuť iba niekoľko najdôležitejších technických oblastí, na  
ktoré sa musí manažment RTVS v najbližšom období sústrediť.  
Rozhlas  
V najbližších rokoch bude nevyhnutné udržiavať a rozvíjať technologické  
prostriedky na výrobu a vysielanie v Bratislave, Banskej Bystrici aj v Košiciach.  
Ide najmä o obnovu, údržbu a modernizáciu výrobných a vysielacích štúdií, ako  
aj ostatných technologických prostriedkov, ktoré umožnia čo najrýchlejšie  
prepojenie redaktorov do vysielania.  
Veľké resty treba doriešiť v oblasti hudobnej výroby. Potrebné bude najmä  
rekonštruovať Réžie č. 1. a 5., v ktorých sa realizuje veľké množstvo nahrávok  
koncertov, zábavníkov a iných programov. Osobitnou kapitolou sú hudobné  
réžie 3. a 4., z ktorých jedna je nefunkčná už takmer 20 rokov, a druhá bola  
posledný krát upravovaná v roku 1998. Ako sa ukázalo pri rekonštrukcii réžie  
č. 2., bola to skutočne efektívna investícia.  
V blízkej budúcnosti rozhlas postupne prejde z analógového FM vysielania na  
digitálny terestrický systém DAB+. Tento proces bude výhľadovo prebiehať  
47  
v rokoch 2030-2035, ale už teraz treba uvažovať o mimoriadnych finančných  
zdrojoch na paralelnú prevádzku oboch systémov teda FM a DAB+. Ide  
o proces, pri ktorom je potrebné zabezpečiť, aby sa medzi poslucháčmi rozšírilo  
používanie DAB+. Bez dosiahnutia dostatočnej penetrácie prijímačov DAB+,  
alebo pri náhlom prechode, stratí rozhlas poslucháčov. Súkromní vysielatelia sa  
z tohto dôvodu do takéhoto projektu nepustia. Skúsenosti z Nórska sú  
signifikantné – po prechode na DAB+ napriek výraznej štátnej podpore klesla  
sledovanosť rádií o približne 30%.  
Tak isto bude treba zabezpečiť aspoň údržbu budovy SRo. Táto budova je  
v prevádzke 37 rokov, ide o kultúrnu a technickú pamiatku, ktorá bude  
nevyhnutne potrebovať zateplenie, výmenu interiérových prvkov, dobudovanie  
štúdií, redaktorských a ostatných pracovísk, a tiež zázemia.  
Televízia:  
Modernizácia šírenia programov síce prebehla pred desiatimi rokmi, no aj toto  
médium bude musieť udržať krok s dobou – pri príchode nových formátov  
nesmie zmeškať vlak.  
STV bude udržiavať a rozvíjať svoje technologické prostriedky na výrobu  
a vysielanie – pôjde o obnovu, údržbu a modernizáciu štúdií (výrobných aj  
vysielacích), ako aj ostatných technologických prostriedkov.  
Online:  
Na udržanie, no najmä na nárast recipientov v online priestore bude potrebné  
okrem technologického výkonu dosiahnuť najmä rozšírenejší obsah oproti  
jednoduchému „vystrihovaniu“ z lineárnych programových služieb. Médium sa bude  
musieť zamerať na prepojenie slova, zvuku a videa.  
V súčasnosti už prichádzajú 5G siete, ktoré umožnia rýchlejšiu distribúciu  
najmä videa, a STV ich bude musieť efektívne využiť.  
Som si vedomý faktu, že recipienti budú čoraz viac prechádzať k on-demand  
službám a STV tomuto trendu bude musieť prispôsobiť svoju ponuku.  
Na záver tejto časti musím poznamenať, že potrebná technologická obnova sa  
nezaobíde bez zabezpečenia nemalých finančných prostriedkov.  
48  
3. Záver  
V prvej časti môjho projektu som sa snažil upozorniť na problémové miesta,  
ktoré ovplyvňujú aktuálnu situáciu Rozhlasu a televízie Slovenska a ktoré majú vplyv  
na jej budúcnosť. V druhej som sa zameral na možnosti, ako sa s nimi vysporiadať  
a vrátiť verejnoprávne médium na miesto, ktoré mu patrí. Aby sa RTVS stal  
rešpektovaným médiom, ktoré poskytuje poslucháčom a divákom obsahovo  
rôznorodý program, ktorý je jedinečný svojou kvalitou a nezávislosťou. Najmä  
spravodajstvo sa musí v ďalších rokoch stať garantom nezávislých, aktuálnych  
a objektívnych informácii. RTVS sa bude usilovať o líderstvo aj v oblasti nových  
spôsobov príjmu ponúkaných obsahov. Lineárne vysielanie musí byť výrazne  
dopĺňané možnosťami výberu obsahu, ktoré si určuje poslucháč a divák. Mnoho  
rokov spolupracujem s rozhlasovými aj televíznymi reaktormi, dramaturgami,  
režisérmi, zvukármi, kameramanmi, administratívnymi pracovníkmi a som  
presvedčený, že prevažná väčšina z nich je schopná akceptovať výzvu, ktorá na nich  
v najbližších rokoch čaká. I keď je jasné, že ich musia neustále dopĺňať mladí,  
talentovaní žurnalisti, umeleckí pracovníci a technici.  
Vážené poslankyne, vážení poslanci, dúfam, že Vás môj projekt zaujal. Ak mu  
dáte aj svoj hlas, verím, že pri významných výročiach, ktoré rozhlas a televíziu o štyri  
roky čakajú, bude už väčšina cieľov, o ktorých som v ňom písal, realizovaná. Že  
RTVS bude svojich poslucháčov a divákov rýchlo a objektívne informovať, vzdelávať  
vo všetkých dôležitých oblastiach a kultivovane zabávať. Že ich ponúkaný program  
obohatí a pomôže im zorientovať sa v náročnej dobe, ktorá nás v najbližších rokoch  
čaká.  
Ďakujem.  
Ľuboš Machaj  
V Bratislave, 25.mája 2022  
Za cenné rady a konzultácie pri spracovaní tohto projektu ďakujem svojim  
kolegom v RTVS a tiež externým konzultantom.  
49