PROJEKT  
RIADENIA  
A ROZVOJA  
ROZHLASU  
A TELEVÍZIE  
SLOVENSKA  
MGR. TIBOR BÚZA  
OBSAH  
PREDHOVOR  
4
AKTUÁLNY OBRAZ  
MEDIÁLNEHO SPRÁVANIA  
6
14  
16  
26  
32  
36  
44  
PROGRAM  
SPRAVODAJSTVO  
TELEVÍZIA  
ROZHLAS  
VÍZIA  
VYSIELANIE A DISTRIBÚCIA  
4
Predhovor  
5
PREDHOVOR  
Hlavnou motiváciou mojej kandidatúry je snaha dokončiť svoju misiu z predchádzajúceho  
obdobia: z RTVS vybudovať modernú európsku inštitúciu verejnej služby a priblížiť sa v para‑  
metroch kvality k ČT alebo k ORF. Kandidatúru na post riaditeľa RTVS považujem za prirodzené  
vyvrcholenie svojej celoživotnej kariéry mediálneho manažéra. Vnímam ju nielen ako obrovskú  
príležitosť posunúť slovenskú audiovizuálnu tvorbu, ale aj ako svoju morálnu povinnosť a formu  
splatenia dlhu tejto spoločnosti, že mi umožnila úspešne sa realizovať vo svojej profesii.  
Absolútnou prioritou pre mňa budú diváci, poslucháči, ale aj kolegovia v RTVS. Kľúčovým  
bude aktuálne, profesionálne a dôveryhodné spravodajstvo. Považujem ho za nevyhnut‑  
nú súčasť fungovania modernej spoločnosti – obzvlášť v časoch globálnej pandémie, vojny  
na Ukrajine, nového geopolitického usporiadania Európy a hodnotovej diskusie v rámci  
Slovenska. RTVS má ako verejnoprávne médium povinnosť byť svojim poslucháčom a divá‑  
kom oporou a postaviť sa proti falošným správam a dezinformáciám, ktoré v posledných  
rokoch zaplavili náš mediálny priestor. S tým súvisí aj vybudovanie streamovacej služby, ktorá  
bude kvalitným zdrojom informácií aj pre Slovákov žijúcich v zahraničí.  
TIBOR BÚZA  
kandidát  
na generálneho  
riaditeľa RTVS  
Okrem toho by som rád ešte v tomto roku vytvoril detský kanál RTVS, začal intenzívne pra‑  
covať na nastavení funkčných procesov pre domáce, ale aj pre medzinárodné prostredie  
audiovízie a spustil profesionálnu a odbornú analýzu možnosti revitalizácie objektov RTVS.  
Za nesmierne dôležitú považujem aj kontinuitu v podpore oceňovaného autorského doku‑  
mentárneho filmu. RTVS by mala popri úspešnej Generácii 90 naďalej poskytovať priestor aj  
pre debutujúcich mladých tvorcov. V neposlednom rade by som chcel v horizonte troch rokov  
vybudovať samostatný kanál, ktorý by pomáhal integrácii a vzdelávaniu vylúčených komunít,  
so špeciálnym zreteľom na rómsku minoritu.  
Rozhlas a televíziu Slovenska považujem za jeden zo základných pilierov kultúry na  
Slovensku. Okrem úloh a povinností, ktoré zo štatútu verejnoprávneho média vyplývajú, rozhlas  
a televízia zohráva v našej krajine rolu hlavného gestora pôvodnej audiovizuálnej tvorby. Je pro‑  
ducentom dokumentov, tvorcom programov pre deti a mládež, vysielateľom športového obsahu  
a najväčším koproducentom slovenských filmov. RTVS tak má jedinečnú a nezastupiteľnú úlohu  
pri formovaní našej kultúrnej a spoločenskej vyspelosti.  
Som úprimne presvedčený, že bez kvalitného verejnoprávneho rozhlasu a televízie nebude  
stúpať ani kvalita komerčných staníc. Modernizácia, skvalitnenie a logické synergie v rámci  
RTVS tak majú potenciál výrazne posunúť kvalitu celej audiovizuálnej tvorby na Slovensku –  
a tým pozdvihnúť celkovú kultúrnu a spoločenskú úroveň národa.  
Verím preto, že efektívne riadenie verejnoprávnych médií je nevyhnutné aj na správne fungovanie  
a celkový rozvoj potenciálu slovenskej audiovizuálnej tvorby a audiovizuálnej kultúry.  
Rozvoju audiovizuálnych médií na Slovensku sa venujem už takmer 30 rokov. Začínal som ako re‑  
daktor, neskôr šéfredaktor a riaditeľ štúdia Slovenského rozhlasu Košice. Pokračoval som v STV  
ako šéfredaktor spravodajstva a aktuálnej publicistiky. Vo funkcii výkonného a programového  
riaditeľa som spolu s kolegami z neznámeho rádia Express vybudoval jednotku na trhu. Bol som  
na čele centra Spravodajstva a aktuálnej publicistiky vtedy najsledovanejšej televízie Markíza.  
V roku 2012 som sa rozhodol svoje dlhoročné skúsenosti zúročiť v prospech už prepojenej  
RTVS. Ako programový riaditeľ televíznej služby som pracoval na znovuvybudovaní dôvery vo  
verejnoprávne médiá, reštartovali sme detskú a animovanú tvorbu RTVS, za éry nášho pôso‑  
benia vznikla tradícia každoročnej výroby vianočných rozprávok, priniesli sme niekoľko nových  
pôvodných seriálov a vstúpili sme do vyše 40 domácich aj zahraničných koprodukcií. Televízia  
zaznamenala viac než dvojnásobné zvýšenie sledovanosti, ale aj zásadný nárast dôveryhodno‑  
sti médií verejnej služby, ktoré sa tak stali relevantným hráčom na slovenskom mediálnom poli.  
V súčasnosti pôsobím ako nezávislý producent v oblasti audiovizuálnej tvorby.  
6
Aktuálny obraz mediálneho správania  
7
(1 hodina 39 minút). Spotreba minút strávených pred TV obrazovkou je teda v diváckom univer‑  
ze stabilizovaná.2  
AKTUÁLNY OBRAZ  
MEDIÁLNEHO SPRÁVANIA  
#DYNAMIKADOBY  
TV obsahy ako spravodajstvo, eventy, reality show/docu show, šport a mimoriadne spoločenské  
udalosti spolu s domácim dramatickým obsahom sú divákmi žiadané, čo potvrdzujú aj vysoké  
podiely sledovanosti.  
Podľa najaktuálnejších dát z roku 20213 tvorí TOP ponuku obsahov verejnoprávnych televízií  
27 % spravodajstva a publicistiky, 27 % dramatika a zábava, 16 % veda, vzdelávanie, kultúra  
a umenie, 8 % programy pre deti a 8 % šport. Dominuje pôvodný obsah. Vlastná produkcia  
tvorí u európskych verejnoprávnych vysielateľov až 75 % celkového vysielacieho času. Televízia  
nestráca dôveru divákov. Napriek vzostupu online médií a sociálnych sietí majú stále najvyššie  
skóre dôveryhodnosti tradičné médiá.  
Pocit bezpečia v akomkoľvek kontexte sa v dnešnej dynamickej a turbulentnej dobe  
stáva v mysliach nás všetkých kľúčovým, ba až existenčne dôležitým.  
Pojem BEZPEČIE vnímam v dnešnej dobe vo viacerých rovinách: nevyhnutná súčasť ľudskej  
integrity, kultúrna identita, technologická stabilita v dynamickom online svete, opora v krízových  
globálnych udalostiach, časová istota (pravidelnosť; divácky návyk), ale aj obsahové bezpečie  
(kvality a úrovne audiovizuálnych produktov).  
Kreovať bezpečný a zároveň technologicky moderný a obsahovo atraktívny mediálny ekosystém  
pre poslucháčov, divákov, ale aj smerom dovnútra inštitúcie, pre zamestnancov a širšie kreatívne  
prostredie, je cieľom mojej misie v RTVS.  
Európski občania neveria internetu a ešte menej veria sociálnym sieťam. Tieto dve médiá majú  
od roku 2015 neustále záporné hodnoty Net Trust, čo znamená, že väčšina obyvateľov EÚ im  
nedôveruje. Dôvera v sociálne siete kontinuálne klesá a dnes je na historickom minime (od  
roku 2014). Naproti tomu klasické médiá – rádio, televízia a tlač – dlhodobo získavajú kladné  
hodnoty Net Trust. Väčšina občanov EÚ im dôveruje a úroveň dôvery je v posledných rokoch  
stabilná alebo sa dokonca zvýšila.  
Obdobie poznačené pandémiou, keď sme sa zásadnou zmenou každodenných aj pracovných  
návykov snažili uchrániť pred vírusom, strieda náročné obdobie vojnového konfliktu na Ukrajine,  
dôsledky ktorého budeme znášať v horizonte najbližších rokov. Tieto dve zásadné udalosti budú  
ovplyvňovať naše aktuálne mediálne správanie.  
Počas pandemického obdobia sa elektronické médiá stali barometrom, ktorý nám pomáhal  
zorientovať sa v novej situácii a nachádzať racionálne východiská.1 Inak to nie je ani v dnešných  
dňoch v kontexte blízkosti vojny na Ukrajine. Kvalitný, objektívny, overený a zrozumiteľný obsah  
podávaný v atraktívnej podobe sa stáva kľúčovým pre naše každodenné rozhodovanie, odrea‑  
govanie, oddych, ale aj plánovanie najbližšej budúcnosti.  
Podľa aktuálneho európskeho indexu dôveryhodnosti (EBU Media Inteligent Service 2021)  
je najdôveryhodnejším médiom rádio s hodnotou indexu 23, tlač (9) a televízia (6).  
Čím vyššia je úroveň dôvery v rozhlasové a televízne stanice, tým väčšia je sloboda tlače v kra‑  
jine. Táto silná korelácia naznačuje, že v európskom kontexte je dôvera občanov vo vysiela‑  
cie médiá úzko spojená so slobodným a nezávislým mediálnym prostredím. Podobné nezávislé  
štúdie od renomovaných prieskumných spoločností potvrdzujú vyššie uvedené tvrdenia o dôve‑  
ryhodnosti jednotlivých mediatypov.  
Dynamický vývoj vo svete médiá reflektujú vo svojich obsahoch, formách a spôsoboch dis‑  
tribúcie. Na konci informačného reťazca stojí jeho prijímateľ (divák, poslucháč, užívateľ). Svoje  
návyky mení pod vplyvom vonkajších okolností, ktoré prináša doba, technologicko‑inovačný pro‑  
ces, ale aj aktuálny životný cyklus jednotlivca.  
Rozhlasové vysielanie je najdôveryhodnejšie  
TENDENCIA NEDÔVEROVAŤ  
TENDENCIA DÔVEROVAŤ  
RTVS musí byť na tieto výzvy pripravená a schopná adekvátne a rýchlo prispôsobovať obsah  
a technológie novým požiadavkám, ktoré so sebou prináša tento vývoj a ktoré na médiá verejnej  
služby logicky kladú aj ich mladí užívatelia. Týmto smerom treba uvažovať aj pri obsadzovaní pozícií  
riadiacich pracovníkov RTVS, ktorí nesmú a nemôžu byť odtrhnutí od aktuálneho dobového  
kontextu a musia citlivo vnímať nové spoločenské paradigmy. Aj toto považujem za jednu  
zo svojich dôležitých úloh pri nastavovaní vnútorných procesov vo verejnoprávnom médiu a už  
teraz spolupracujem pri kreovaní vízií s tímom ľudí, ktorí médiám verejnej služby rozumejú.  
23  
9
6
-49  
-19  
Tlač  
Rádio  
Televíziabo  
TV  
V centre pozornosti domácností v horizonte najbližších piatich rokov zostane televízna obrazovka.  
Televízia je mediálnym dinosaurom, ktorý prežil svoju dobu ľadovú. Má stále spomedzi všet‑  
kých mediálnych kanálov najsilnejší zásah a dokáže osloviť široké masy. Toto médium týždenne  
zasiahne v priemere až 84 % európskej populácie, ale len 63 % mladých Európanov (15 – 24  
rokov). Na televíziu sa totiž viaže silný denný návyk. Priemerná spotreba u dospelej európskej  
populácie predstavuje 3 hodiny 43 minút, u mladých Európanov (15 – 24) je to výrazne menej  
Internet  
*EU NET TRUST INDEX 2021  
Sociálne siete  
1
Počas globálnej koronakrízy stúpla celosvetovo sledovanosť TV. V období pandémie dosiahla televízna sle-  
dovanosť na Slovensku rekordné hodnoty píplmetrového merania. Nárast predstavoval až +100 minút denne.  
Marec 2020 bol na Slovensku mesiacom s najvyššou sledovanosťou v histórii merania televízie od roku 2004.  
Televíziu v priemere denne sledovalo viac ako 1000000 divákov (rtg).  
2
3
Celková sledovanosť TV v minútach 2015 vs 2017: celý svet (-7’) 3 h 03’/ 2 h 56’; Európa(-6’) 3 h 55’ / 3 h 49’;  
Severná Amerika (-26’) 4 h 29’ / 4 h 03’; Latinská Amerika (+12’) 3 h 38’ / 3 h 50’. Zdroj: Eurodata 2015 vs  
2017, Total Ind linear TV.  
EBU Media Inteligent Service  
8
Aktuálny obraz mediálneho správania  
9
začal kontinuálne narastať podiel sledovanosti „ostatných“ televízií vrátane českých a maďarských.  
Práve kauzalita špecifickosti pokrytia umožňuje atak „ostatných staníc“ na divácku pozornosť. Bo‑  
hatá ponuka programových balíčkov satelitných a káblových spoločností so zrozumiteľným obsa‑  
hom (často v českom dabingu) je divácky lákavá. K tomuto dlhodobému trendu pribúda sledovanie  
obsahov prostredníctvom streamingových audiovizuálnych mediálnych platforiem predovšetkým  
mladej a mladšej generácie divákov. Sledovanosť „ostatných staníc“ je výrazná najmä v off time.  
Podľa audienčných kriviek si prime time stále držia domáci vysielatelia, ktorí na tento čas aloku‑  
jú obsah s koncentrovaným vlastným kreatívnym potenciálom. Podľa môjho expertného odhadu  
rastúci trend nových foriem sledovania videoobsahov v platformách (VoD, SVoD, OTT, FoV) pros‑  
tredníctvom televíznych zariadení už dnes tvorí okolo 20 % podielu „ostatných“ staníc. Tento fakt  
ešte viac prehlbuje vysokú mieru odchodu divákov od ponuky lineárneho vysielania domácich  
vysielateľov a eskaluje konkurenčný súboj o pozornosť diváka.  
#TECHNOLOGICKYBOOM  
Pre vysielateľov sa trhové prostredie v posledných rokoch komplikuje technologickou  
transformáciou, ktorá ovplyvňuje paradigmu sledovania čoraz viac smerom k personalizovanému  
obsahu. Nárast smart TV s pripojením na internet v domácnostiach umožňuje divákom unikať od  
lineárneho obsahu. Dáta z európskych krajín, ale aj náš expertný pohľad potvrdili návrat divákov  
z iných zariadení k TV obrazovkám pre online TV pozeranie.4 Vo Veľkej Británii má vyše 44 %  
domácností s pripojením na internet minimálne 2 platené platformy. Nárastom počtu platforiem  
percento domácností výrazne klesá.  
Skúsení marketéri aj naďalej považujú televíziu za najúčinnejšie médium na budovanie značky  
a šírenie obsahov z dôvodu jej silného zásahu, a zároveň návyku sledovania. V dlhodobom  
a strednodobom horizonte strácajú svoj výtlak rádiá a printy.  
Vzhľadom na kontinuálnu dynamiku rastu sledovanosti „ostatných“ TV8 môže uvedený trend  
v strednodobom horizonte atakovať úroveň až 50 % trhového podielu, u mladých divákov dokonca  
ešte viac. Audiovizuálna mediálna služba na požiadanie tak bude čoraz viac prispievať k oslabova‑  
niu sledovanosti lineárnej TV.  
Televízny programing vrátane reklamy (v prípade verejnoprávnych médií v legislatívne  
obmedzenom množstve približne 8 minút denne) má oproti online priestoru rokmi odladenú  
formu (sloty, nasadenie, periodicita) a je pre konzumentov bezpečne čitateľný. Neustála  
dynamika online prostredia inovuje definované formáty rýchlejšie než stihne užívateľ ustáliť svoj  
návyk. Pre zahltenie množstvom reklamy, vyprázdnený obsah, informačný balast a jednoduchý  
preklik z jedného obsahu na druhý sa toto prostredie stáva pre užívateľov neprehľadným.  
Dôvera v nadobudnuté informácie je poškodzovaná ich nejednoznačným pôvodom. Preto je  
téma hoaxov, fake news či informácií vytrhnutých z kontextu aktuálne silnou témou.  
Z rozvinutého crossmediálneho merania je jednoznačná synergia najmä medzi televíziou  
a online. Trend merania sledovanosti v rozvinutých ekonomikách smeruje od crossmediálneho  
merania ešte ďalej, k spolupráci a strategickým partnerstvám Cross Screen merania. Je záujem  
vytvoriť jednotnú veličinu, ktorá bude charakterizovať reprezentatívnosť špecificky televízneho  
a video správania divákov pri sledovaní.  
Kým v roku 2018 bolo „on demand“ platformami saturovaných len 2,8 % slovenských domácností,  
trend využívania video streamovacích služieb odvtedy dynamicky narástol (aj vplyvom pandémie  
a lockdownu). V roku 2021 využívalo streamingové služby (SVOD) na Slovensku 29 % online  
populácie. Aj preto domáce komerčné televízie v poslednom období stupňujú aktivity nasmero‑  
vané na nastupujúcu generáciu divákov. TV Markíza minulý rok strategicky nasmerovala významné  
investície do budovania streamingovej platformy Voyo.  
V prudkom náraste konzumácie obsahu „na vyžiadanie“ definujeme bariéry, ktoré však budú  
v relatívne krátkom časovom horizonte slabnúť a stanú sa pre lineárne televízie hrozbou.  
Cenová bariéra: nepredpokladáme prudký nárast 2+ platených platforiem na jednu domácnosť.  
o Na slovenskom trhu sú najsilnejšie prémiové globálne subscribe platformy (Netflix, HBO MAX).  
o Počas lockdownu v roku 2020 bolo deklarované zvýšenie konzumácie obsahov z týchto  
mediálnych platforiem (priemerne o 9 %)9 oproti normálu, ale v špecifických podmienkach uza‑  
vretej spoločnosti vzrástlo aj sledovanie lineárnej TV v priemere o 28 %.  
#NIEJEVSETKONANETFLIXE  
TV médium je na slovenskom trhu stabilne najsilnejšie s viditeľným zásahom vo všetkých  
cieľových skupinách. Sumárna sledovanosť všetkých televízií je 72 %. Televíziu v minulom roku  
sledovalo viac ako 3,2 milióna obyvateľov.5  
Spotreba odsledovaných minút má v diváckom univerze medziročne rastúci trend, pričom sa drží  
dlhodobo na hodnote vyše 4 hodiny denne.6 Výnimkou bol rok 2020 ovplyvnený lockdownom, keď  
bola spotreba výrazne vyššia. To znamená, že televízne obsahy sú kontinuálne sledované a stále  
divácky atraktívne. V strednodobom horizonte pripúšťam silnejúci trend konzumácie lineárneho TV  
obsahu ako možný dôsledok ekonomických turbulencií a ich dosahov na domácnosti.  
Špecifikom slovenského TV trhu je pokrytie signálom výrazne v prospech Kábla a Satelitu na úrovni  
cez 80 % s miernou prevahou satelitného pokrytia. Záujem o digitálny terestriál DVB‑T postupne  
klesá a predpokladáme jeho stabilizáciu v strednodobom horizonte na úrovni okolo 10 %.7 Táto  
osobitosť nášho mediálneho priestoru odlišuje domáci TV trh od zahraničných. Jedným z dôvodov  
je topografický profil krajiny s územiami, kde bol historicky slabý príjem anténneho signálu. Tento  
problém technologicky vyriešili v 90. rokoch káblové a satelitné spoločnosti kontinuálnym budo‑  
vaním infraštruktúry.  
Jazyková bariéra: odhadujeme, že v horizonte najbližších piatich rokov sa môžu zásadne zlepšiť  
jazykové znalosti diváckej populácie.  
o Nárast záujmu o programy na platformách bude závisieť od zrozumiteľných jazykových mutácií  
filmov a seriálov alebo od ich titulkových podôb.  
o Nárast lokálneho obsahu v globálnych platformách je novou stratégiou veľkých hráčov v boji  
o divácku pozornosť.  
Technologický kvocient (TQ).  
o V súčasnosti viac ako 15 % domácností využíva aktívne zariadenia smart TV s pripojením na internet.  
o Penetrácia smart TV v domácnostiach dynamicky rastie, čo v horizonte piatich rokov umožní ešte  
vyššiemu počtu domácností sledovať obsah mimo lineárneho vysielania.  
Kontent kvocient (CQ).  
o Problematickou môže byť stále šírka obsahu, v ktorom je potrebné vedieť sa orientovať (paradox  
výberu).  
Multikanálová stratégia otvorila trh v prospech nových, menších, tematicky zameraných staníc, čím  
o Tento užívateľský problém však vo výraznej miere rieši technologicky vyspelá stratégia algo‑  
ritmov na strane prevádzkovateľa s ponukou tisícok hodín audiovizuálneho obsahu, adresne  
ponúkaného koncovému užívateľovi na základe jeho predchádzajúcich preferencií.  
4
V Nórsku spotreba online videa na „big screen“ vzrástla o 25 % v roku 2019 (jún – september) v porovnaní  
s predchádzajúcim rokom. Priemerné denné hodnoty sledovaného obsahu na TV: 93 min. TV obsahu, 15 min.  
youtube, 11 min. TV obsahu na internete, 10 min. Netflix.  
5
6
7
Zdroj: MDIAN SK, MML-TGI, 1.+2./2021, Prieskum sa realizoval na vzorke 4 103 respondentov, občanov Sloven-  
skej republiky vo veku 14 – 79 rokov.  
V cieľovej skupine 12+. V cieľovej skupine mladých divákov (12 – 24) koreluje s európskymi trendmi, má klesa-  
júci charakter a je menej ako polovičná (pod 2 h denne).  
Trend postupného poklesu prehĺbil odchod TV Markíza z digitálneho terestriálu na začiatku roka 2017, keď  
spoločnosť prehodnotila náklady drahej distribúcie signálu z pohľadu vysielateľa.  
8
Celodenný podiel na trhu ostatných televízií (vrátane českých a maďarských TV), CS 12+: rok 2012 - shr 28,7 % ;  
rok 2017 - shr 36,3 %; rok 2021 - shr 40,4 %  
Zdroj: VÝROČNÉ SPRÁVY O ČINNOSTI ROZHLASU A TELEVÍZIE SLOVENSKA  
9
Podľa prieskumu Kantar Covid 19 Barometer 2020 v priemere 9 % respondentov deklarovalo zvýšené  
využívanie streamovanej TV.  
10  
Aktuálny obraz mediálneho správania  
11  
Spravodajstvo je najfrekventovanejším  
o Ako jeden z účinných marketingových nástrojov, ktorý redukuje disponibilný objem času strávený  
pred obrazovkami s lineárnym obsahom, je odporúčanie prémiových obsahov prostredníctvom  
skúseností a zážitku priateľov a známych (evidujeme vlny spoločenského záujmu o seriály ako  
Game of Thrones, Černobyľ, Money Heist či Squid Game…). Tento trend je markantný u mladšej  
generácie, ktorá zásadným spôsobom prepisuje archetyp zaužívaného diváckeho správania.  
žánrom vysielaným vo verejnoprávnych televíziách  
Dramatika  
Deti  
Šport  
21 %  
8 %  
8 %  
#BLIZSIEKLUDOM  
Správy  
a aktuálna  
publicistika  
Rozhlasové médiá ako najstaršia forma elektronických médií sú komplementárne  
popri televízii významný zdroj dôveryhodných informácií. Tento trvalý fakt však dlhodobo  
ovplyvňuje zmena životného štýlu. Zo statického masívneho počúvania v minulosti, predovšet‑  
kým v domácnostiach a na pracoviskách, sa pod vplyvom rýchlej doby presúva jeho pozorné  
počúvanie predovšetkým na cesty autom. Súčasné moderné dispozičné riešenia domácností  
ovplyvňujú generáciami budované návyky prijímania prvých informácií dňa (teda hneď po  
zobudení) prostredníctvom éteru. V obývačkách spojených s kuchyňou zapínajú namiesto  
rádia mladé rodiny ranné televízne bloky.  
Zábava  
7 %  
Umenie, kultúra,  
vzdelávanie a veda  
26 %  
16 %  
Napriek tomu je rozhlas stále fenomén. Nesmierne živé a rýchle médium, v ktorom je proces  
spracovania aktuálnej informácie smerom k poslucháčovi výrazne kratší oproti televízii. Pod‑  
poruje imaginatívnosť, robí nám spoločnosť, definuje náš algoritmus dňa. Na Slovensku denne  
počúva rádio viac ako 2,4 milióna ľudí (53,1 % populácie). Celková počúvanosť rádií v parametri  
„počúval posledný týždeň“ predstavuje 89,9 %, čo je 4006000 poslucháčov vo veku 14 – 79  
rokov.10 Zmena konzumácie rádia v dlhodobom horizonte nie je ideálna. Ako klasický mediatyp  
je tiež atakované digitálnou evolúciou, penetráciou smartfónov a zmenami mediálneho správania  
hlavne u mladej generácie. Hudba je dostupná v internetových a mobilných platformách v gi‑  
gantických databázach a konzument si jej výber prispôsobuje vlastným preferenciám v podobe  
osobných playlistov. Dopravný servis ako programový fenomén nedávnej minulosti postupne  
stráca na svojej aktuálnosti a vodiči čoraz masívnejšie využívajú na tento účel špeciálne mobilné  
aplikácie či online navigácie integrované v autách. Počúvať stream z iného konca sveta alebo si  
vypočuť podcast z masívne rastúcej databázy nebolo vďaka mobilným telefónom nikdy ľahšie.  
% odvysielaných hodín  
Správy  
a aktuálna  
publicistika  
Regionálne  
a lokálne  
informácie  
Hudba  
46 %  
8 %  
20 %  
Umenie,  
kultúra,  
vzdelávanie  
a veda  
Ostatné  
11 %  
Nové médiá a spôsoby konzumácie obsahu kradnú poslucháčov a tým i inzerentov. Rozhlasové  
vysielanie u nás komplikuje reliéf krajiny, kde je potrebná hustá sieť vysielačov. Domáci  
rozhlasový trh je dlhodobo statický a zásadné zmeny v rebríčkoch poslucháčskych preferencií sa  
v ňom nedejú. Veľké množstvo celoplošných komerčných rádií cieli na rovnakú cieľovú skupinu  
poslucháčov od 30 do 45 rokov, čo je pochopiteľné z hľadiska príjmov z reklamy. Na druhej  
strane tento ekonomicky optimálny segment ovplyvňuje ich obsah. Majú podobnú programovú  
štruktúru a hudobný playlist s minimálnymi rozdielmi. Ďalším špecifikom je počet analógových  
staníc, ktorý nie je z hľadiska príjmov z reklamy na našom malom trhu dlhodobo udržateľný.  
Verejnoprávny rozhlas so svojimi okruhmi v celej tejto konštelácii rádiového segmentu trhu  
dlhodobo obhajuje svoje pozície. Vysokou úrovňou obsahov, hĺbkou a relevanciou informácií,  
množstvom hovoreného slova, pestrou žánrovou skladbou či osobnosťami, ktoré sa na obsahu  
podieľajú, sa vymyká trhovému štandardu. Svojím obsahom rozvíja kultúrnosť národa a krajiny,  
buduje archív, publikuje podcasty, podporuje vzdelávanie a orientuje poslucháčov v aktuál‑  
nom dianí, čím vytvára neoceniteľné hodnoty pre domáce obyvateľstvo. Výzvou súčasnosti je  
v zmenenej technologickej a konzumnej paradigme adekvátne reagovať a aj naďalej doručovať  
rozhlasový verejnoprávny obsah ku všetkým poslucháčskym skupinám.  
4 %  
% odvysielaných hodín  
Verejnoprávne médiá vysielajú denne 7 hodín spravodajstva a aktuálnej publicistiky na  
svojich hlavných rozhlasových staniciach.  
2,5 EUR  
až  
1 EUR  
2,7 EUR  
Médiá verejnej služby  
Hospodárstvo  
#SPOLOCENSKAZODPOVEDNOST  
Spravodajstvo je jadrom programingu európskych médií verejnej služby. V krízových obdo‑  
biach sa obyvatelia Európy obracajú práve na médiá verejnej služby. Denná sledovanosť  
hlavných správ v krajinách EBU vtedy vzrastie priemerne o 20 %. Mladí ľudia v krajinách  
EBU v čase kríz častejšie nazerajú na hlavné spravodajské formáty verejnoprávnych televízií  
a denná sledovanosť v tejto cieľovej skupine vzrastá v priemere o 44 %. Každé euro investo‑  
vané do financovania médií verejnej služby generuje v hospodárstve od 2,5 do 2,7 eura.  
V súčasnosti sú výdavky na verejnoprávne médiá v Európe minimálne, v prepočte 0,10 eura  
na obyvateľa. Napriek tejto štatisticky nízkej sume tvoria významné hodnoty.  
Médiá verejnej služby investujú až 18 miliárd ročne do vyrábaného obsahu pre divácku základňu,  
10 Zdroj: Median SK Radioprojekt I. - III./2022  
12  
Aktuálny obraz mediálneho správania  
13  
ktorou je v súčasnosti približne 1,07 miliardy občanov z krajín združených v EBU. Generujú  
dôveryhodný obsah a sú v trojici najdôveryhodnejších spravodajských značiek na 73 % mediál‑  
neho trhu krajín EBU.  
Prevádzkové príjmy  
predstavujúce percento HDP  
jednotlivých krajín EBU za rok 2020  
Každá pracovná pozícia vo verejnoprávnom rádiu, ktorej náplňou je hudba, vytvorí v európskej  
ekonomike dve ďalšie pracovné miesta. Verejnoprávne médiá vo vysokej miere podporujú eu‑  
rópsky kreatívny priemysel. Podieľajú sa až 66 % na produkcii európskych dramatických titulov.  
Napriek neodškriepiteľnému prínosu verejnoprávnych médií pre kultúru, spoločenský  
a ekonomický rozvoj krajiny, je ich dotovanie štátom stále neadekvátne. Svedčí o tom aj  
porovnanie plánu výberu koncesií pre RTVS, Českú televíziu a Český rozhlas za rok 2022:  
Rozhlas a televízia Slovenska 73,4 milióna eur, Česká televízia 227,6 milióna eur, Český rozhlas  
83 miliónov eur.  
Krajina  
Príjem v % z HDP  
Krajina  
Príjem v % z HDP  
Čierna hora  
Chorvátsko  
San Marino  
Spojené kráľovstvo  
Nemecko  
Rakúsko  
0,36 %  
0,35 %  
0,34 %  
0,29 %  
0,28 %  
0,26 %  
0,24 %  
0,23 %  
0,23 %  
0,23 %  
Taliansko  
0,15 %  
0,15 %  
0,15 %  
0,15 %  
0,14 %  
0,13 %  
0,13 %  
0,12 %  
0,12 %  
0,12 %  
0,11 %  
0,11 %  
0,11 %  
0,10 %  
0,10 %  
0,10 %  
0,09 %  
0,07 %  
0,07 %  
0,05 %  
0,04 %  
0,02 %  
0,01 %  
Severné Macedónsko  
Poľsko  
Porovnanie plánu výberu  
koncesií ČR a SR 2022  
Albánsko  
Slovensko  
Maroko  
310 600 000 €  
227 600 000 €  
Slovinsko  
Srbsko  
Gruzínsko  
Bosna a Hercegovina  
Grécko  
83 000 000 €  
73 400 000 €  
Island  
Maďarsko  
Holandsko  
Arménsko  
Bulharsko  
Portugalsko  
Írsko  
Belgicko (francúzska časť)  
Švajčiarsko  
Fínsko  
0,22 %  
0,21 %  
0,21 %  
0,18 %  
0,18 %  
0,17 %  
0,17 %  
0,17 %  
0,16 %  
0,16 %  
0,16 %  
0,16 %  
0,15 %  
Český  
rozhlas  
Česká  
televize  
ČT a ČRo  
spolu  
Rozhlas  
a televízia  
Slovenska  
Je dôležité skonštatovať, že od roku 2003 neboli žiadnym spôsobom valorizované úhrady za  
služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska – koncesionárske poplatky pre  
RTVS. Práve naopak, systematicky dochádzalo k znižovaniu príjmov z koncesií či už infláciou,  
alebo odpustením platby dôchodcom a zdravotne znevýhodneným občanom. Je relevantné  
ponechať verejnoprávne médiá čo najdostupnejšie pre ohrozené skupiny, je však rovnako pod‑  
statné tvoriť pre tieto skupiny, ale aj pre celé divácke univerzum, hodnotný a kvalitný obsah,  
ktorý komerčné televízie pre profitabilitu takýchto obsahov bežne nedoručujú.  
Španielsko  
Francúzsko  
Dánsko  
Lotyšsko  
Litva  
Nórsko  
Turecko  
Cyprus  
Rumunsko  
Moldavsko  
Izrael  
Náklady na výrobu mediálneho obsahu sa kontinuálne zvyšovali infláciou, rastom cien energií,  
ale aj legislatívnymi zmenami (napr. príplatky za prácu počas sviatkov a víkendy). Túto „odloženú“  
tému musí nové vedenie riešiť pragmaticky aj prakticky s kompetentnými. Je to jedna z kľúčových  
tém nového obdobia: ako bude RTVS fungovať a ako bude vyzerať jej financovanie, aby sme  
dosiahli udržateľnosť, koncepčné a dlhodobé plánovanie nevyhnutné na výrobu kvalitného pro‑  
gramu. Je podnetné a na zamyslenie pozrieť si údaje EBU, kde uvádzajú výšku koncesií aj  
v iných súvislostiach, a to v prepočte na HDP krajiny.  
Moderná RTVS, inštitúcia, ktorá počas môjho mandátu dovŕši storočnicu (rozhlas) a 70‑ročnú  
históriu (televízia), sa musí vedieť ako bezpečný partner pre slovenskú verejnosť vyrovnať  
s dávno nastúpenou digitálnou érou, dynamikou spoločenských procesov a tiež trendmi  
a zmenami diváckych návykov.  
Švédsko  
Andorra  
Belgicko (flámska časť)  
Estónsko  
Ukrajina  
Azerbajdžan  
Luxembursko  
Česká republika  
> 0,3 %  
0,2 - 0,3 %  
0,1 - 0,19 %  
< 0,1 %  
EBU priemerne 0,16 %  
Všetky uvedené fakty viem správne uchopiť v záujme nevyhnutného zvýšenia kvality verejnej  
služby a zachovania zdravého mediálneho ekosystému pre Slovensko. Mojou výhodou je dl‑  
horočná analýza týchto javov a orientácia v mediálnom prostredí, ktoré týmito zmenami pre‑  
chádza. Prináša to ušetrený čas, ktorý môžem venovať od začiatku mandátu už konkrétnym  
riešeniam, ako len ich pomenúvaniu a hľadaniu východísk.  
GRAM  
MÉDIÁ NÁS  
INFORMUJÚ,  
VZDELÁVAJÚ,  
ZABÁVAJÚ  
PROGRAM  
A FORMUJÚ  
NAŠE NÁZORY.  
Rovnako je to aj s RTVS, ktorá sa okrem tých‑  
to bazálnych funkcií aktívne podieľa na tvor‑  
be pamäti národa. Táto úloha sa odzrkadľuje  
v celom spektre vyrábaných programov od  
dramatických až po spravodajské. Všetky  
programy, ktoré vznikajú v RTVS, sú reakciou  
na dôležité udalosti súčasnosti, na kontexty  
minulosti a témy, ktoré v spoločnosti rezonujú.  
Považujem však za nutné pracovať s informá‑  
ciami vo verejnom záujme tak, aby sme pamäť  
národa nedeformovali a neskresľovali realitu.  
Preto som si definoval tieto programové priority  
platné tak pre televíziu, ako aj pre rozhlas.  
Na prvom mieste je objektívne a vyrovnané  
spravodajstvo, ktoré v dnešnej dobe považu‑  
jem za obzvlášť dôležité, pretože je primárnym  
nástrojom boja proti dezinformáciám. Ďalšou  
programovou prioritou je detská tvorba.  
Najmenší diváci sú tí najnáročnejší a televízia  
im môže poskytnúť mnoho informácií o tom‑  
to svete, či už spojených s odpočinkovými,  
alebo so vzdelávacími aktivitami. A v nepos‑  
lednom rade mi ide o kvalitnú pôvodnú dra‑  
matickú a dokumentárnu tvorbu a aktívne  
prispievanie kvalitnými audiovizuálnymi diela‑  
mi do bohatého archívu RTVS.  
NAJVÝZNAMNEJŠOU  
KOMODITOU  
DNEŠKA JE PRAVDA  
A SPRAVODAJSTVO  
RTVS MUSÍ BYŤ  
JEJ HLAVNÝM  
SPRAVODAJSTVO  
ZDROJOM.  
SPRAVO-  
DAJSTVO  
18  
Spravodajstvo  
19  
Diváci a poslucháči sa s dôverou obracajú na RTVS a jej spravodajstvo. A dôvera je hlavne záväzok  
a zodpovednosť voči všetkým obyvateľom Slovenska „bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu ple‑  
ti, jazyk, vek, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod,  
príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie“, ako to RTVS  
ukladá zákon, ktorým bola zriadená. Preto musia mať novinári verejnoprávneho média na zreteli  
zodpovednosť k pravde. Len pravdivými a faktickými informáciami a ich jasným oddelením od klam‑  
stva a manipulácií je totiž možné dosiahnuť ďalšie zákonom definované poslanie RTVS – vytvárať  
„podmienky na spoločenskú dohodu vo veciach verejných s cieľom posilniť vzájomné porozume‑  
nie, toleranciu a podporovať súdržnosť rozmanitej spoločnosti“.  
SPRAVODAJSTVO  
Právo na prístup k informáciám patrí v demokratickej spoločnosti k základným prá‑  
vam. Úlohou spravodajstva RTVS je tento základný princíp napĺňať bezplatným poskytovaním  
informácií prostredníctvom všetkých programových služieb a dostupných platforiem. Úlo‑  
hou spravodajstva RTVS je poskytovať podrobné informácie z domova aj zo zahraničia. Sme  
presvedčení, že súčasťou tejto úlohy je aj splnenie slovenského kontextu zahraničného  
diania a poskytovanie podrobného a zrozumiteľného pohľadu na udalosti pre slovenské pub‑  
likum. Spravodajstvo RTVS čelí najvážnejším výzvam v histórii inštitúcie, rovnako ako všetky  
verejnoprávne médiá vo svete. Pandémia Covid‑19 urýchlila zmeny v správaní recipientov, ako  
aj zmeny v spôsobe prijímania informácií. Televízia je síce stále najvýznamnejším zdrojom, no  
rastúci vplyv online prostredia sa nedá zastaviť. Navyše, mladšie vekové skupiny obyvateľstva  
využívajú vo väčšej miere úplne iné spôsoby prijímania informácií, ako je rozhlas alebo televízia,  
a v neposlednom rade, zásadný vplyv na získavanie informácií má aj rozmach sociálnych sietí,  
ktoré oddeľujú prijímateľov informácií od ich tvorcov, novinárov, a majú tak vplyv aj na dôvery‑  
hodnosť médií. Verejnoprávna RTVS preto nemôže čakať a musí hľadať spôsob ako posilňovať  
svoj vzťah s divákmi, poslucháčmi a so všetkými obyvateľmi Slovenska a ako svoj spravodajský  
obsah doručiť čo najširšiemu publiku.  
Verejnoprávne spravodajstvo sa dôverou má nielen chváliť, ale si ju aj zaslúžiť. Byť jednookým medzi  
slepými už nestačí. RTVS musí otvoriť obe oči, skúsiť k nim pripojiť aj pomyselné tretie oko, ktorým  
bude cítiť všetkých svojich potenciálnych divákov a prinesie im načas a včas pravdivé a overené,  
profesionálne spracované informácie. RTVS sa musí urýchlene vydať na cestu distribúcie  
pravdivých informácií, ktorá zasiahne čo najväčšie publikum, nemôže rezignovať ani na jednu  
skupinu obyvateľstva, zdravotne znevýhodnených spoluobčanov nevynímajúc.  
#SKUTOCNASYNERGIA  
Rozhlas a televízia Slovenska sú zo zákona multimediálnou inštitúciou, ktorá sprostred‑  
kováva informácie prostredníctvom rozhlasového a televízneho vysielania. RTVS síce spustila  
spravodajský web, no je to len prvý krôčik na ceste splácania digitálneho dlhu verejnoprávnej  
inštitúcie, ktorý má v oblasti poskytovania spravodajských informácií.  
Pandémia urýchlila zmeny v prijímaní informácií. Väčšina ľudí na Slovensku13 získava spravodaj‑  
ské informácie prostredníctvom smartfónov. Táto skutočnosť v kombinácii s poklesom televízie  
ako primárneho zdroja informácií 74 % v roku 2021 oproti 80 % v roku 201814 je jednoznačným  
argumentom na urýchlené rozšírenie poskytovania spravodajských informácií prostredníctvom  
ďalších kanálov. RTVS musí na mediálnom trhu bojovať aj o mladšie vekové kategórie, ktoré  
nevyužívajú televíziu ani rozhlas ako zdroj informácií.  
Vývoj médií, prijímania informácií, ale aj skresľovania reality potvrdil skutočnosť, že najvýznamnej–  
šou komoditou dneška je PRAVDA. Spravodajstvo RTVS musí byť jej hlavným zdrojom pre svojich  
poslucháčov, divákov, čitateľov, pre všetkých obyvateľov Slovenska.  
Zo zákona je poslaním RTVS poskytovať „nestranné, overené, neskreslené, aktuálne, zrozu‑  
miteľné a vo svojom celku vyvážené a pluralitné informácie o dianí v Slovenskej republike i v zah‑  
raničí na slobodné utváranie názorov“. Sme presvedčení, že informácie poskytované RTVS musia  
byť hlavne pravdivé. Dôvera verejnosti v RTVS neznamená, že by verejnoprávna inštitúcia mala pod  
rúškom falošnej vyváženosti skĺzavať na šikmú plochu prezentovania alternatívnych vysvetlení fak‑  
tov. Úlohou RTVS je informovať pravdivo, odhaľovať nepravdivé a skreslené informácie a svojich  
recipientov na ne upozorňovať.  
To, že RTVS má čo doháňať, umocňuje aj skutočnosť z toho istého výskumu, v ktorom medzi  
tzv. offline médiami figuruje verejnoprávna RTVS ako zdroj informácií na štvrtom mieste, medzi  
online spravodajskými zdrojmi sa spravodajstvo RTVS, na rozdiel od viacerých komerčných  
médií, nevyskytlo medzi prvými šestnástimi najčastejšie využívanými zdrojmi informácií.  
Popri rozhlase a televízii preto musí RTVS vo zvýšenej miere investovať a venovať sa spravodaj–  
skému webu ako aj mobilnej aplikácii, aby sa stali rovnocennými kanálmi na šírenie spravodaj–  
stva a publicistiky RTVS. Zvyšujúci sa dopyt po videách, živých videách, ale aj podcastoch  
sa musí prejaviť aj v aplikácii, kde by mali byť dostupné všetky informácie a relácie produko‑  
vané spravodajstvom a aktuálnou publicistikou RTVS, tak ako je to bežné vo verejnoprávnych  
médiách v zahraničí.  
Ak spojíme dve čísla z prieskumov z uplynulých rokov, je zrejmé, že v tejto oblasti verejnopráv‑  
na inštitúcia a jej spravodajstvo zlyháva. Až 63 percent ľudí dôveruje verejnoprávnemu Rozhlasu  
a televízii Slovenska11, no viac ako polovica Slovákov verí aj konšpiračným teóriám12. Je preto  
viac než nevyhnutné, aby verejnoprávna inštitúcia vo svojom vysielaní a v spravodajstve dokáza‑  
la oddeliť pravdu od hoaxov a dezinformácií a vysvetlila to aj svojim divákom a poslucháčom, či  
už v existujúcich spravodajských a publicistických reláciách, alebo v nových, špeciálne na to  
vytvorených v rozhlasovom a televíznom vysielaní, ale aj na online kanáloch. Verejnoprávnemu  
vysielateľovi sa v tejto súvislosti ponúkajú možnosti spolupráce s viacerými verejnými inštitúciami  
ako napríklad Centrum pre hybridné hrozby Ministerstva vnútra, alebo podobnými verejnými orga‑  
nizáciami v ďalších rezortoch.  
Na efektívne dosiahnutie tohto cieľa je však nevyhnutné zjednotiť všetky zložky spravodajstva  
a publicistiky RTVS (rozhlasové, televízne, online), ktoré dodnes napriek viacerým pokusom  
o využívanie synergií fungujú takpovediac popri sebe. Bolo by odvážne pri súčasnom stave fi‑  
nancovania verejnoprávneho vysielateľa hovoriť o spoločnom spravodajskom centre v jednej  
budove, no jednoznačným cieľom musí byť systémová centralizácia všetkých informácií v jed‑  
notnom systéme spravodajstva RTVS vrátane videa, zvuku, textu, multimediálnych obsahov či  
11 Zdroj: Digital News Report 2021, Reuters Institute, Oxford University  
12 Zdroj: Globsec 2020  
13 64 % podľa Digital News Report 2021, Reuters Institute, Oxford University  
14 Digital News Report 2021, Reuters Institute, Oxford University  
20  
Spravodajstvo  
21  
živých prenosov, pričom z tohto systému si budú následne editori a vedúci vydania jednotlivých  
kanálov (televízia, rozhlas, online, smartfóny) a programových služieb vyberať spravodajský  
obsah do jednotlivých relácií, kontinuálneho televízneho alebo prúdového rozhlasového vysiela‑  
nia. Spravodajské alebo publicistické tímy sa tak budú môcť sústrediť na spracúvanie konkrétnej  
témy, pričom výstup bude následne dostupný pre všetky relácie a programové služby. Jednotný  
spravodajský systém RTVS skvalitní a zefektívni spravodajské výstupy programových služieb.  
#SKUTOCNYSPRAVODAJSKYKANAL  
RTVS v uplynulom období spustila vlastný spravodajský kanál :24. Po niekoľkých  
týždňoch sa však zo spravodajského kanála stala len programová služba, ktorá väčšinou  
vysiela spravodajské bloky iných programových služieb. Vo viacerých prípadoch navyše táto  
programová služba RTVS nereflektuje aktuálne udalosti, čo je primárnym cieľom a úlohou  
každého spravodajského kanála. Napríklad počas druhého kola francúzskych prezidentských  
volieb, ktoré boli kľúčové pre ďalší vývoj v Európskej únii, televízny spravodajský kanál RTVS  
vysielal reprízu publicistickej relácie. Na porovnanie spravodajský kanál ČT 24 vysielal kombino‑  
vané štúdio z Paríža a Prahy s hosťami a analýzami, ako aj s aktuálnymi informáciami.  
Súčasťou systému budú všetky informácie získané redaktormi všetkých redakcií televízneho  
a rozhlasového spravodajstva, regionálnymi štábmi, ale aj sieťou zahraničných korešpondentov.  
Sme presvedčení, že spustenie tzv. spravodajského kanála RTVS bolo nepripravené a jeho  
súčasná podoba naznačuje, že neexistuje koncepcia vysielania, správne nastavený workflow  
ani tím novinárov a výrobných pracovníkov, ktorý by mal na starosti vysielanie spravodajského  
kanála. Vysielanie spravodajského kanála a jeho pútavosť pre širokú verejnosť je totiž v aktuál‑  
nosti prinášaných informácií predovšetkým prostredníctvom živých prenosov z domácich a zah‑  
raničných udalostí, živých vstupov, doplnených o analýzy a názory aktérov ako aj expertov.  
Práve kontinuálne živé vysielanie je základnou zložkou každého spravodajského kanála. Obsah  
spravodajského kanála pritom musí vytvárať samostatný tím zložený z redaktorov, moderátorov,  
rešeršerov, novinárov, editorov, ako aj pracovníkov výrobných profesií, do veľkej miery odlišného  
od tímu pripravujúceho hlavné spravodajské relácie ako napríklad Správy RTVS o 19.00.  
regionálne  
štúdiá  
domáce  
spravodajstvo spravodajstvo  
zahraničné  
regionálne  
štáby  
zahraniční  
korešpondenti  
dopisovatelia  
ďalšie  
zdroje  
Centrálny systém  
spravodajstva RTVS  
Z dostupných informácií RTVS nevyplýva, že by došlo k zvýšeniu počtu pracovníkov alebo spo‑  
lupracovníkov spravodajstva RTVS do tej miery, ktorá by umožňovala konštatovať dlhodobú  
udržateľnosť profesionálneho kontinuálneho vysielania spravodajského kanála. Na vysielanie  
spravodajského kanála je taktiež potrebné vlastné štúdio, ktoré zabezpečí, že nebudú ohrozené  
ďalšie výroby v rámci RTVS.  
VIDEO, AUDIO, TEXT, GRAFIKA  
nové programové  
služby  
Profesionálny spravodajský kanál RTVS, ktorý spĺňa všetky kvalitatívne a obsahové kritériá,  
musí byť vybudovaný z opačnej strany. Zabezpečením vlastného štúdia, technického vybavenia,  
prenosového vybavenia, tímu pracovníkov a novinárov, ktorí sa budú podieľať na jeho vysielaní,  
ako aj jasnej obsahovej štruktúre a nastavenom workflow, ktorý sa bude dopĺňať s existujúcimi  
zložkami spravodajstva RTVS. Živé vysielanie musia dopĺňať aj diskusné a analytické relácie,  
napríklad prenášané aj s obrazom z rozhlasového vysielania, ako je to v súčasnosti, no musí  
existovať jasná koordinácia a stratégia vysielania. Úlohou spravodajstva RTVS nie je len infor‑  
movať, ale informácie aj zasadiť do kontextu a analyzovať, pričom po skrátení relácie Správy  
a komentáre je tento priestor menší ako v minulosti. Profesionálny spravodajský kanál musí  
rozšíriť priestor pre analytické a diskusné relácie verejnoprávneho spravodajstva a publicistiky  
s cieľom napĺňať službu verejnosti a vysvetľovať domáce aj zahraničné udalosti v kontexte.  
online  
spravodajský  
kanál  
mobilná  
aplikácia  
televízne programové  
služby  
rozhlasové programové  
služby  
Takáto systémová zmena a zjednotenie všetkých informácií umožní nielen zvýšiť pestrosť vysie‑  
lania, ale tiež zvýšiť jeho operatívnosť a reakcieschopnosť na nepredvídané aktuálne udalosti,  
v čom RTVS v predchádzajúcom období opakovane zlyhávala. V prípade dostatku finančných  
prostriedkov môže pozitíva ešte zvýšiť zjednotenie všetkých zložiek spravodajstva, aktuálnej  
publicistiky a športu pod jednu strechu (tak ako to plánuje urobiť napríklad aj Česká televízia, aj  
keď iba s televíznymi redakciami).  
Vytvorenie spomínaného centrálneho systému spravodajstva RTVS umožní efektívne využívanie  
všetkých informačných zdrojov a redakcií spravodajstva RTVS v prospech profesionálneho  
spravodajského kanála RTVS, ktorý nebude z väčšej časti len retransmisiou existujúcich relácií  
iných programových služieb RTVS, ale originálnou, samostatnou, efektívnou a pre divákov  
pútavou programovou službou RTVS.  
Zjednotenie informačných tokov do budúcnosti umožní RTVS spúšťať ďalšie informačné  
programové služby, napríklad novú spravodajsko‑publicistickú rozhlasovú stanicu bez toho, aby  
bolo ohrozené plnenie spravodajských úloh na všetkých ostatných programových službách,  
tak ako sa to stalo pri spustení spravodajského televízneho kanála RTVS.  
22  
Spravodajstvo  
23  
#JEDNASPOLOCNOST  
#PROFESIONALI  
Spravodajstvo Rozhlasu a televízie Slovenska závisí aj od jeho pracovníkov – novinárov,  
editorov, moderátorov, výrobných zložiek a mnohých ďalších profesií, ktoré sa na jeho výrobe  
podieľajú. Tí potrebujú jednoznačnú profesionálnu a materiálnu podporu, možnosť kariérneho  
rastu, ako aj kvalitný systém vzdelávania.  
Spravodajstvo RTVS by neznamenalo nič bez jeho divákov, poslucháčov a recipientov.  
Sme presvedčení, že ich treba viac zainteresovať do prípravy vysielania pri dodržaní všetkých  
novinárskych, etických a profesionálnych postupov. Vysielanie spravodajstva by nemalo odrážať  
len centrálne a celoštátne udalosti, ale by malo vo zvýšenej miere reflektovať aj život obyvateľov  
v regiónoch a dosahy rozhodnutí centrálnych orgánov na životy ľudí. Popri rozširovaní podpory  
občianskeho žurnalizmu, rozširovaní spôsobov, ktorými sa ľudia môžu obrátiť na spravodajské  
štáby a redakcie RTVS, by sme chceli na pravidelnej báze spoznávať názory ľudí na prácu  
spravodajstva RTVS.  
Súčasné trendy v médiách vyžadujú nové danosti a schopnosti, ako sú napríklad dátová analý‑  
za, geolokácia, analýza fotografického materiálu, ktoré sa stávajú bežnou súčasťou novinárskej  
a redaktorskej práce. S ohľadom na nepredvídateľnosť ďalšieho vývoja vo svete, ako aj možnosť  
dlhotrvajúceho konfliktu na Ukrajine, je tiež nutné, aby vybraní redaktori a pracovníci výrob‑  
ných zložiek absolvovali tréningy zamerané na personálnu a digitálnu bezpečnosť, ako aj na  
bezpečnosť v rámci vojnových konfliktov. Tieto, ale aj ďalšie kurzy by sa mali stať súčasťou  
interného vzdelávacieho procesu v rámci spravodajstva verejnoprávnej inštitúcie.  
Organizáciou diskusií našich divákov a poslucháčov či čitateľov v jednotlivých regiónoch, ale  
aj z jednotlivých menšinových skupín obyvateľstva či zdravotne znevýhodnených s redaktormi,  
ale aj s ďalšími pracovníkmi redakcií spravodajstva RTVS docielime otvorenie sa spravodajstva  
RTVS komunitám vo všetkých kútoch Slovenska. Zároveň na základe ich podnetov budeme  
schopní skvalitňovať spravodajské výstupy RTVS a docieliť tak ich šírenie vo všetkých skupinách  
obyvateľstva.  
Súčasťou systému práce v rámci spravodajstva a publicistiky RTVS by podľa môjho názoru mal  
byť aj vopred definovaný systém kariérneho rastu a výchovy redaktorov a ďalších pracovníkov  
pre potreby spravodajstva RTVS. V spolupráci s univerzitami preto rozbehneme systém men‑  
toringového procesu pre talentovaných mladých novinárov, ktorí prejdú výberovým konaním.  
Jeho súčasťou bude nielen možnosť rásť v kariérnom rebríčku v rámci spravodajstva RTVS,  
ale po ukončení štúdia (vo výnimočných prípadoch aj pred jeho skončením) získať pracovné  
miesto v rámci spravodajstva RTVS. Mentoringový program by sme chceli rozbehnúť na celom  
Slovensku, teda nielen v Bratislave, ale aj v rámci regionálnych štúdií Banská Bystrica a Košice  
v spolupráci s tamojšími univerzitami.  
Zmysluplné pôsobenie spravodajstva RTVS pri šírení vlastného spravodajského obsahu, ale aj  
obsahu generovaného obyčajnými ľuďmi, môže prispieť k zásahu najmladšej cieľovej skupiny,  
ktorá veľkú časť informácií konzumuje predovšetkým cez krátke videá na sociálnych sieťach.  
Rovnako postupujú aj ďalšie verejnoprávne médiá v Európe.  
Sme presvedčení, a vysielanie programovej služby Rádio Regina pre regióny západ, stred  
a východ to potvrdzuje, že sa vo všetkých regiónoch Slovenska deje dostatok zaujímavých  
a dôležitých udalostí na to, aby boli štúdiá v Banskej Bystrici a Košiciach schopné pripravo‑  
vať každodenné televízne spravodajstvo. RTVS taktiež musí odstrániť dlh v podobe faktickej  
neexistencie západoslovenského regionálneho spravodajstva, či už v Bratislave, ale v prípade  
dostupnosti finančných zdrojov zriadením západoslovenského televízneho štúdia v Trnave,  
Trenčíne alebo v Nitre.  
Na uskutočnenie načrtnutých plánov bude nevyhnutnou aj štrukturálna zmena v rám‑  
ci spravodajstva RTVS. Pribudnúť by mali nové profesie, ako napríklad dátoví analytici,  
rešeršisti či dátoví vizualizátori. Na skvalitnenie výstupov a dodržiavanie princípov pravdivosti  
a nestrannosti spravodajstva RTVS bude tiež nutné posilniť zložku editorov a vedúcich vyda‑  
nia. Neustále je potrebné dobudovávať aj regionálnu sieť redaktorov a štábov, a tiež možnosť  
vytvoriť už spomínané plnohodnotné televízne spravodajské štúdio na západnom Slovensku  
mimo Bratislavy.  
Každodenné plnohodnotné televízne spravodajstvo z regiónov, ako aj ďalšie rozširovanie vlast‑  
ného spravodajstva Rádia Regina západ, stred a východ, prispeje nielen k posilneniu informova‑  
nosti o dianí v jednotlivých oblastiach Slovenska, k zvýšeniu povedomia o tamojších komunitách,  
ale aj k napĺňaniu zákonného poslania RTVS podporovať súdržnosť rozmanitej spoločnosti.  
Vzhľadom na dianie vo svete ako aj na konflikt na Ukrajine je nutné posilniť zahraničné  
spravodajstvo v rozhlase aj v televízii. Napriek využitiu synergií sa spravodajstvu RTVS  
nedarí zásadným spôsobom rozširovať sieť zahraničných korešpondentov, preto tiež tre‑  
ba zvážiť vytvorenie systému tzv. lietajúcich zahraničných reportérov, ktorí by boli schopní  
pokrývať aj dlhodobejšie udalosti v zahraničí alebo by v rámci jedného postu boli schopní  
pokrývať dianie vo viacerých krajinách. Vzhľadom na dianie vo svete je však jednoznačná  
potreba vytvoriť miesto stáleho korešpondenta v Ázii. Rozhodnutiu ako postupovať však musí  
predchádzať ekonomická analýza efektívnosti stálej siete zahraničných korešpondentov  
v porovnaní s tzv. lietajúcimi reportérmi.  
Súčasťou rozvoja vzťahu spravodajstva a publicistiky RTVS s jej divákmi alebo s potenciálnymi  
divákmi je aj možnosť rozširovania relácií zameraných na občianske problémy ako aj investi‑  
gatívy. V súčasnosti má RTVS len jednu publicistickú reláciu Občan za dverami, zameranú na  
občianskoprávne problémy. Súčasťou našej stratégie je však vyvinúť ďalšie formáty pre televízne  
a rozhlasové vysielanie, ktoré sa budú zaoberať obyčajnými problémami občanov.  
Významnou zložkou verejnej služby je aj zodpovedná investigatívna žurnalistika. Relácia  
Reportéri v súčasnosti tento cieľ nespĺňa, reportáže totiž často nespĺňajú základné atribúty  
investigatívnej žurnalistiky – odhaľovanie skrytých nezákonných alebo neprávnych postupov  
v spoločnosti. Investigatívu verejnoprávneho vysielateľa, ako už spomínanú občiansku publicis‑  
tiku, treba zásadne posilniť v televíznom, ale aj v rozhlasovom vysielaní, napríklad aj v spolupráci  
s investigatívnymi novinármi a ich združeniami na Slovensku a v zahraničí, a priniesť aj nové na  
Slovensku doteraz nerealizované formáty.  
Viaceré spomínané opatrenia umožnia efektívnejšie využívanie existujúcich zdrojov spra‑  
vodajstva RTVS. Dodatočné zdroje a zefektívnenie výrobných kapacít by mohlo priniesť aj  
opätovné spojenie sekcií spravodajstva a športu (rovnako je to aj v ČT, kde existuje divízia  
spravodajstva a športu). Tieto dve zložky sú si totiž v operatívnosti a možnosti zdieľať zdroje  
také blízke, že ich spoločné koordinované fungovanie môže priniesť vyššiu efektivitu, ako sa to  
ukázalo už v minulosti, keď existovala spoločná sekcia spravodajstva a športu so zdieľanými  
výrobnými zložkami.  
24  
Spravodajstvo  
25  
#SPORTNASSPAJA  
#BA-BB-KE  
Rozhlas a televízia Slovenska disponuje v Banskej Bystrici a Košiciach plnohodnot‑  
ným štúdiom a výrobným zázemím, čo možno použiť na výrobu krátkych denných formátov.  
Televízne štúdio v Banskej Bystrici by bolo potrebné mierne revitalizovať a variabilne prispôso‑  
biť jeho scénickú dekoráciu. Aby sa zachovala vysielacia kontinuita, počas rekonštrukčných  
prác by bolo ideálne bezodplatne využiť priestory niektorej zo štátnych inštitúcií naklonenej  
participácii na verejnej službe občanom. Kompenzáciou a výhodou pre obe strany by bol prie‑  
stor pre študentov, ktorých zaujíma televízna a rozhlasová tvorba. Zároveň by externý subjekt  
poskytol RTVS vhodné priestory na výrobu relácií. Tento krok by bol akýmsi „startupom“ pre  
začínajúcich autorov a výrobno‑realizačné zložky, čím by si RTVS vychovávala nových členov  
svojich tímov.  
Športové programy sú trvalo populárne u všetkých divákov bez rozdielu veku, pohla‑  
via, vzdelania či miesta bydliska, a to hlavne v obdobiach vysielania nadnárodných športových  
súťaží, v ktorých je zastúpené aj Slovensko. Šport dokáže pozdvihnúť národné povedomie  
a podporiť národnú identitu. Zároveň je cestou k zdravému životnému štýlu a zatraktívneniu vy‑  
braných športov u obyvateľstva prostredníctvom našich úspešných reprezentantov. Práve silná  
popularita a vysoká televízna sledovanosť športu vzbudila aj záujem komerčných staníc.  
Na našom malom televíznom trhu je dnes už viac ako 15 celoplošne dostupných športových  
televíznych kanálov (slovenských i zahraničných) a to počítame len broadcastové stanice,  
nie internetové vysielanie. Takéto množstvo staníc nielen rozdrobilo trh, ale zamávalo výrazne  
s cenami nákupných práv, o ktoré sa bijú všetky televízie.  
Televízne štúdio v Košiciach, ktoré je veľkostne a aj kapacitne lepšie vybavené ako štúdio v Ban‑  
skej Bystrici, možno používať v podstate ihneď, avšak je opäť nutná úprava existujúcej scény.  
Momentálna scénická dekorácia v TŠ Košice nedovoľuje variabilné použitie. Televízne štúdio  
Košice má kompletnú novú technickú infraštruktúru, ktorej potenciál sa momentálne nevyužíva.  
Šport sa stal komerčnou komoditou, ktorej cena sa neúnosne šplhá z roka na rok vyššie pre  
vysoký dopyt televíznych vysielateľov a ďalších streamingových platforiem. Boj o dôležité  
športové udalosti je neúprosný a často sa cenami dostáva mimo reality a možnosti RTVS.  
Tak ako RTVS prišla o Ligu majstrov, čiastočné práva na Svetový pohár v zjazdovom lyžovaní,  
Majstrovstvá sveta v hokeji či futbalové Euro 2024 a 2028, bude strácať aj ďalšie veľké podu‑  
jatia, ktoré majú celonárodný význam. Je dôležité zadefinovať si, do akých práv je ešte možné  
investovať a kde sa nachádza už pomyselný strop, ktorý napriek širokej diváckej nevôli a repu‑  
tačným rizikám už nebude môcť RTVS prekročiť.  
Obe vyššie spomenuté televízne štúdiá majú výrobné ako aj kapacitné možnosti vyrábať denne  
minimálne dve live relácie, ktoré by dokázali plniť obsah vysielaných programových služieb. Dali  
by sa viac zapojiť aj do kreovania vysielacej štruktúry poskytnutím presných časových slotov. Tie  
by napĺňali svojím obsahom a ponúkali tak priestor na realizáciu autorom z danej časti krajiny.  
Pri variabilnej scéne, ktorú by bolo možné jednoducho meniť, by boli vyťažené výrobné kapacity  
a zároveň by bolo možné niektoré regionálne relácie presunúť z Mlynskej doliny priamo do cen‑  
tra diania. Variabilnou scénou môžeme pokojne chápať väčšiu zobrazovaciu jednotku ako poza‑  
die a jednoduché variabilné scénické prvky. Nehovoriac o množstve profesionálov v daných  
štúdiách, ktorých potenciál momentálne nie je využitý. Týmto krokom by sa rozšírilo portfólio  
fundovaných pracovníkov priamo v regiónoch a motivovali by sa študenti, ktorí by v budúcnosti  
mohli pre RTVS pracovať. Toto riešenie by nevyžadovalo rozsiahle zmeny a teda ani zásadné  
finančné prostriedky.  
Šport vždy bude dôležitou súčasťou vysielania RTVS, ale treba si položiť otázky a dobre zvážiť  
odpovede: Má zmysel samostatný verejnoprávny športový kanál, ktorý sa ponukou nebude  
vedieť odlíšiť od ostatných dostupných športových staníc na televíznom trhu? Dokáže RTVS  
plnohodnotne konkurovať športovou stanicou v takom silnom konkurenčnom prostredí? Je ro‑  
zumné použiť státisíce eur z rozpočtu RTVS na nákup predražených športových vysielacích práv  
namiesto výroby kvalitných detských či originálnych dramatických programov? Aká je reálna  
udržateľnosť samostatnej verejnoprávnej športovej stanice v súčasnosti?  
V časovej perspektíve nasledujúcich rokov vnímam dve možné alternatívy, ako so športovým  
obsahom naložiť.  
Prvá predpokladá podporu v rozpočte a jeho výrazné zvýšenie, aby bola RTVS súťažeschopná  
v rokovaniach o práva, a zároveň aby dokázala kvalitný športový kanál dlhodobo udržať a vysielať  
aj s ohľadom na ľudské zdroje, keďže to vyžaduje silnú redakčnú podporu.  
Druhá možnosť predpokladá, že nedôjde k finančnej dotácii špeciálne pre športový kanál  
a nebude možné ho udržať vo vysielaní tak, aby boli naplnené objektívne parametre kvality.  
V tomto prípade sa otvára možnosť variabilne operovať so športom ako témou a obsahom  
naprieč všetkými kanálmi RTVS. Veľké národné eventy umiestňovať na Jednotke, aby boli „bez‑  
bariérové“ a ľahko dostupné; dlhodobé významné podujatia, ktoré majú celospoločenský výz‑  
nam na Dvojke; lokálne a ligové športové podujatia na spravodajskom kanáli; pričom jediný  
priestor, kde by šport nedostal svoj priestor s priamymi prenosmi, by bol detský kanál. Dôvodom  
je, že detský kanál je koncipovaný ako bezpečný priestor pre deti s pravidelným vysielaním, kde  
nie sú narušené divácke návyky. Šport sa na ňom samozrejme objaví, ale len vo forme vedenia  
k cvičeniu či v publicistickej a dokumentárnej tvorbe určenej pre deti.  
TV MÉDIUM JE  
NA SLOVENSKOM  
TRHU STABILNE  
NAJSILNEJŠIE  
S VIDITEĽNÝM  
ZÁSAHOM  
TELEVÍZIA  
VO VŠETKÝCH  
CIEĽOVÝCH  
SKUPINÁCH.  
TELEVÍZIA  
28  
Televízia  
29  
#DVOJKA  
#KONIECDEZINFORMACIAM  
Dvojku plánujem profilovať predovšetkým ako stanicu pre náročnejšieho diváka. Stane  
sa obsahovou bázou pre diváka, ktorého zaujíma náš svet a život v ňom. Využijem na naplnenie  
tejto ambície všetky dostupné nástroje. Spustením detského kanálu a úpravou spravodajského  
vysielania bude časť programov presunutá z Dvojky na iné programové stanice. Uvoľnené pro‑  
gramové okná vyplnia nové programy, ktoré svojím obsahom zapadnú do štruktúry a zámeru vy‑  
budovať jedinečný obsahový zdroj hodný verejnoprávnej inštitúcie 21. storočia s konzistentnou  
štruktúrou a kvalitným programingom pre výberového diváka.  
TELEVÍZIA  
#JEDNOTKA  
#JEDNARODINA  
Jednotka sa stále teší popularite svojich prime‑timových formátov. Príliš častým  
vysielaním a opakovaním programov sa však stalo, že vlajkové programy sa posledné roky obsa‑  
hovo vyčerpali. Treba zohľadniť tento fakt a hľadať nové témy a tituly, ktoré by sa stali obľúbenými  
značkami divákov. Pri hľadaní takýchto formátov je dôležité brať do úvahy spôsob, akým sa dnes  
obsah konzumuje. Interaktivita a priame zapojenie diváka je dnes „must have“, bez čoho žiadny  
program nedokáže osloviť širšie cieľové skupiny.  
Najdôležitejšou úlohou Dvojky bude prinášať faktické informácie rôznymi formami s cieľom  
bojovať proti hoaxom a dezinformáciám, ktoré sa týkajú rôznych tém od histórie až po životný štýl.  
Aktuálna situácia na Ukrajine a spôsob, akým sa prezentujú skutočnosti na východ od ukra‑  
jinských hraníc a tiež fakt, že mnoho ľudí týmto dezinformáciám verí, nás každodenne  
presviedča, že je nutné vložiť sa do prebiehajúcej informačnej vojny a prinášať ľuďom overené  
informácie, relevantné fakty, pomáhať vzdelávať sa a rozvíjať kritické myslenie. Na Dvojke  
chcem ešte viac podporiť vysielanie dokumentárnej tvorby, ktorá sa venuje vede a nie iluzívnym  
domnienkam, polopravdám a hoaxom. Prioritou je viac vedy vo vysielaní Dvojky.  
Populárne, inovatívne a jedinečné zábavné formáty so silným aspektom infotainmentu, ktoré  
som ako programový riaditeľ v RTVS zaradil do programovej štruktúry, v priebehu prvej sezóny  
obsadili popredné priečky sledovanosti a konkurencieschopnosti oproti komerčným televíziám  
(Milujem Slovensko, Čo ja viem, Záhady tela, Zem spieva). Na tento trend chcem nadviazať  
a prinášať divákom originálne infotainmentové programy nielen v hlavnom vysielacom čase, ale  
aj počas dňa.  
Rovnako dôležitý ako boj s dezinformáciami je aj boj s klimatickými zmenami. Životné prostredie  
sa v posledných rokoch dostalo konečne do popredia, zaujíma čoraz viac ľudí a stalo sa ak‑  
tuálnou témou, ktorej sa venujú zodpovedné organizácie. Mnohé domáce, ale aj nadnárodné  
spoločnosti sa snažia znižovať svoju uhlíkovú stopu; mnoho regionálnych remeselníkov sa snaží  
prinášať eko tovary ako opozitum nadnárodným spoločnostiam, ktoré vyrábajú tovary na úkor  
životného prostredia; mestské a obecné samosprávy riešia zmeny v ekologickom spracovávaní  
odpadu; štát sa snaží o zmeny k lepšiemu napríklad vo forme recyklácie plastových fliaš; enviro  
témy sa stávajú súčasťou vzdelávacieho procesu detí už od útleho veku.  
Jednotka je dlhodobo hlavným vysielateľom súčasných dramatických programov vyrobených  
v RTVS. Vo svojej programovej štruktúre má zaradenú seriálovú i filmovú dramatickú tvorbu.  
Aby mohla aj naďalej tento typ programov vysielať, je nutné zamerať sa na ich výrobu a pod‑  
riadiť procesy vnútri inštitúcie tomuto cieľu. Zámerom je ročne vyrobiť aspoň jednu rozprávku,  
priniesť aspoň dva pôvodné dramatické seriály a naďalej podporovať produkciu slovenských  
filmov v spolupráci s Audiovizuálnym fondom a ďalšími podpornými schémami v oblasti umenia,  
kultúry a kreatívneho priemyslu. Rovnako mám ambíciu opäť priniesť na Jednotku prémiové  
dokumentárne série určené širšiemu publiku ako Fetiše socializmu či sériu Mafiáni.  
Všetky tieto fakty poukazujú na to, akou dôležitou sa opäť stala príroda a prostredie, v ktorom  
žijeme, v našich hodnotových rebríčkoch. Práve Dvojka je aktuálne ideálnou platformou, kde  
by sa mali témy ochrany životného prostredia, budúcnosti prírody v lokálnom aj vo svetovom  
meradle a všetky aspekty prechodu na ekologickejší spôsob života rozoberať. A to nielen vo  
forme dokumentov, publicistiky, ale hlavne diskusie s domácimi i so zahraničnými odborníkmi,  
na pozadí overených faktov a precízne spracovaného obsahu redaktormi a dramaturgmi RTVS.  
Jednotka využíva vo svojej štruktúre okrem vlastnej tvorby aj akvizičné programy. Je dôležité  
naďalej prinášať divákom nielen slovenskú, ale aj aktuálnu európsku seriálovú a filmovú tvor‑  
bu. Značky ako pondelkové „Európske kino“ musia ostať zachované. Všeobecne sú akvizí‑  
cie dôležitou súčasťou programovej štruktúry Jednotky i Dvojky. Podpora financovania náku‑  
pu zahraničných programov je výrazne podhodnotená, a preto nemôže RTVS veľakrát súťažiť  
s komerčnými stanicami o programy, ktoré tzv. zatriasli svetom streamovacích služieb alebo  
veľkých zahraničných štúdií, čo je veľká škoda, pretože aj v komerčnejšej tvorbe sa nájde mno‑  
ho kvalitne spracovaných a témami aktuálnych diel.  
Nezabúdam na kvalitné dramatické programy pre výberového diváka, ktoré naďalej ostanú  
v štruktúre, či už ide o súčasnú svetovú seriálovú tvorbu, alebo o oceňované artové filmy. Rovna‑  
ko chcem podporovať publicistické relácie a doku‑série mapujúce nezávislú kultúru naprieč  
regiónmi Slovenska, zamerané na literatúru, hudbu, divadlo, vizuálne umenie, tanec, architektú‑  
ru a dizajn. V rámci zapĺňania bielych miest našej histórie bude aj naďalej dôležité spracovanie  
kľúčových tém atraktívnou formou aj pre mladého diváka.  
30  
Televízia  
31  
Najväčší potenciál a priestor na rozvoj regionálnych štúdií je v ich otvorení sa autorom, a tvorcom  
a tiež novým kreatívnym a progresívnym realizačným prístupom. Takzvaný spomienkový opti‑  
mizmus na „staré dobré časy“ udržiava podstatnú časť ľudí a teda aj inštitúciu v komfortnej zóne,  
resp. spomaľuje tempo rozvoja. Prispieva k tomu aj relatívne uzavretá skupina autorov z ex‑  
terného prostredia. Slabá konkurencia znižuje tlak na kvalitu a progresívni jednotlivci z interného  
i z externého prostredia na možnosť práce pre verejnoprávne médiá často rezignujú.  
#DETIZAHRAJMESA  
#OBSAHYKTORENASFORMOVALI  
V situácii, keď je rozpočet verejnoprávnej inštitúcie a výroby programov na hrane fun‑  
govania, je práca s archívom RTVS kľúčová. Nespočetné reprízy archívu, ktoré doteraz beža‑  
li na Trojke, len zbytočne devalvovali knižnicu, nehovoriac o tom, že i vysielanie archívov je  
prekvapivo finančne náročné, keďže je naviazané na vyplácanie tantiemov na základe  
autorského práva. Archív by mal byť nedielnou súčasťou vysielania všetkých programových  
služieb v časoch a obdobiach im prislúchajúcich. Pandemická kríza nám pripomenula, aké  
je dôležité venovať sa najmladším generáciám. Zatvárali sa triedy aj celé školy, čo vyústilo do  
potreby online vyučovania. Aj televízia zohrala svoju rolu pri domácej výučbe a stále môže.  
A nielen to, dokáže vytvoriť bezpečný priestor bez reklám, v ktorom sa môžu deti „obsahovo  
zdravo“ po mnohých stránkach rozvíjať.  
Riadený manažment zmeny je prostriedkom ako dosiahnuť, aby Regionálne štúdio Košice  
a Banská Bystrica boli skutočným centrom kreativity, schopným tvoriť kvalitné programy  
v rôznych televíznych žánroch a generovať akceptované autority. Jednou z možností, ako to  
dosiahnuť, je posilniť interný tím o kvalitných programových ľudí, otvoriť sa externému prostrediu  
a motivovať kvalitných tvorcov nielen dostatočným finančným krytím jednotlivých projektov, ale  
aj ich udržateľnosťou. Skúsení televízni pracovníci, ktorí poznajú procesy, samozrejme musia  
dopĺňať kreatívne skupiny.  
V mojom pláne je i otvorenie rokovaní o spolupráci s vedením Univerzity Pavla Jozefa Šafárika  
v Košiciach s cieľom vytvoriť projekt výchovy novej generácie tvorcov mediálnych multižánrových  
a interdisciplinárnych obsahov s prienikom inteligentného a jedinečného pedagogického prvku  
v detských obsahoch.  
Mojím cieľom je priniesť namiesto celodenného archívneho vysielania detskú stanicu, ktorá bude  
zameraná hlavne, a nie výlučne, na cvičenie a vedenie k zdravému životnému štýlu, vyučovanie  
základu cudzích jazykov, rozvíjanie kreativity, predstavivosti, praktických zručností. Špecifický  
programový kanál má cieľ vysielať aj programy, ktoré môžu využívať materské a základné školy  
ako bezpečné doplnkové vzdelávacie zdroje. Zároveň by mal priniesť aj oddychový obsah ne‑  
mainstreamovej európskej tvorby a obľúbené seriály a filmy vysokej kvality pre detských divákov.  
Za dôležitú skupinu divákov považujem aj zrakovo a sluchovo postihnuté deti, pre ktoré bude  
vysielaná multimodálna podpora. Naším cieľom je, aby sme do roka od spustenia dokázali  
sprístupniť 100 % programu znevýhodneným divákom. Prostredníctvom multižánrovej ponuky  
chceme vytvoriť prostredie, z ktorého budú deti s hendikepom prosperovať, a to ich inklúziou.  
Nechceme vytvárať stále nové formáty pre nevidiacich a nepočujúcich, ale chceme vytvoriť také  
projekty, ktoré budú dostupné a zrozumiteľné pre všetkých a pomôžu všetkým spoločne nájsť  
vzájomné porozumenie.  
Dôležitým aspektom vzniku Trojky pre deti je vysielanie v slovenskom jazyku. Na trhu sa nájde  
mnoho staníc, ktoré vysielajú pre deti, bohužiaľ, väčšina nevysiela lokalizovaný obsah pre naše  
územie. Považujem za prioritu vysielať v slovenskom jazyku a viesť tak deti k rozširovaniu slovnej  
zásoby a rozvoju používania a porozumenia materinského jazyka.  
Detský kanál sa bude zároveň vysielať online a vznikne dedikovaná webová stránka, kde sa  
budú môcť deti pozerať na svoje obľúbené programy, ale ktorej súčasťou budú aj interaktívne  
nástroje v podobe vzdelávacích hier, online pracovných zošitov a množstva kreatívneho obsahu  
na voľné chvíle s možnosťou offline zapojenia.  
Programová štruktúra bude koncipovaná tak, aby sa po 20. hodine vysielanie pre deti skonči‑  
lo a začalo sa vysielanie pre dospelých venované milovníkom klasických filmov a seriálov.  
Zámerom je efektívne pracovať nielen s bohatým archívom RTVS, ale vytvoriť aj vysielacie okná  
s filmami pre pamätníkov, ktoré distribuuje Slovenský filmový ústav či Národný filmový archív ČR,  
a zároveň zaradiť dnes už klasiky svetového filmu od veľkých zahraničných produkčných štúdií.  
Vzhľadom na aktuálnu situáciu dokážeme vytvoriť hybridný kanál s detským a archívnym obsa‑  
hom ešte v prvom roku môjho pôsobenia a priniesť tak na Vianoce 2022 darček pod stromček  
divákom z celého Slovenska.  
Nový kanál si bude vyžadovať nové formáty a práve tu je priestor pre pracovisko v Košiciach, ktoré  
má roky skúseností s tvorbou a výrobou detského obsahu. Viedlo by to k vytvoreniu nových pra‑  
covných pozícií technického aj kreatívneho charakteru, ktoré podporia rozvoj regionálneho štúdia.  
SLOVENSKÝ  
ROZHLAS DLHODOBO  
PATRÍ MEDZI  
NAJDÔVERYHOD-  
NEJŠIE INŠTITÚCIE  
NA SLOVENSKU  
ROZHLAS  
A V ROKU 2026  
OSLÁVI STO ROKOV  
OD SVOJHO ÚPLNE  
PRVÉHO VYSIELANIA.  
ROZ
HLAS  
34  
Rozhlas  
35  
dostávať kvalitný rozhlasový obsah k väčšiemu množstvu ľudí. Aktuálne využívané webové rozhra‑  
nie je neprehľadné, zastarané a problematické pre bežných užívateľov, pričom to, ako je rozhranie  
postavené, je pre jednoduché používanie najdôležitejšie. Treba sa zamerať na dnes už bežné  
štandardy, ktoré zodpovedajú digitálnym distribučným platformám, viac sa sústrediť na dostupnosť  
online foriem ako podcasty, playlisty, aplikácie. Vo forme ľahko dostupného online záznamu do‑  
stať napríklad kvalitnú detskú tvorbu Slovenského rozhlasu k najmenším poslucháčom. Nehľadať  
cestu k týmto poslucháčom len cez lineárne vysielanie, ale vytvoriť rýchlu a jednoduchú cestu k ich  
obľúbeným postavám a hrdinom, a to v čase, ktorý si na počúvanie zvolia sami. Prispôsobením sa  
súčasným technologickým trendom a aj zmenám návykov súčasných poslucháčov sa lepšie využi‑  
je multiplatformový potenciál RTVS a efektívnejšie distribuuje kvalitný obsah, ktorý RTVS vyrába.  
ROZHLAS  
#JEVELARADIIALELENJEDENROZHLAS  
Úlohou RTVS je aj neustále monitorovať stav na televíznom a rozhlasovom trhu, aby sa  
zaznamenala nielen počúvanosť a sledovanosť, ale aj spokojnosť divákov a poslucháčov a vy‑  
hodnotila kvalita obsahov, ktoré sa vyrábajú a vysielajú. Práve vďaka prehľadu o trhu, ktorý sa  
za roky práce v médiách vytvoril, vidieť „dieru“ na rozhlasovom trhu, ktorú dokáže adekvátne  
vyplniť podľa mňa len RTVS. Medzi slovenskými rozhlasovými stanicami dlhodobo absentuje  
takzvané talking radio. Je to druh stanice, ktorej doménou je výlučne hovorené slovo, bez hranej  
hudby. Slovo hrá prím a predstavuje miesto a priestor na vyjadrenie názoru. Vysielaciu štruktúru  
tvoria rozhlasové fíčre, diskusie, a to najlepšie slovo zo všetkých ostatných rozhlasových služieb  
sústredené do jedného lineárneho vysielania. Budúcnosť novovzniknutého kanálu je v digitálnej  
distribúcii a v synergickom fungovaní s televíznym spravodajským kanálom.  
Slovenský rozhlas dlhodobo patrí medzi najdôveryhodnejšie inštitúcie na Slovensku  
a v roku 2026 oslávi sto rokov od svojho úplne prvého vysielania. Jeho stanica Rádio Slovensko  
je už niekoľko rokov druhou najpočúvanejšou na našom území. Spojením rozhlasu a televízie ako  
dvoch samostatných inštitúcií s obrovskou históriou vznikol pred jedenástimi rokmi unikát v podo‑  
be obrovskej trhovej výhody. RTVS má potenciál jedinečného mediálneho domu, kde môžu obsa‑  
hy navzájom komunikovať, prepájať sa, inšpirovať sa a spolupracovať.  
Slovenský rozhlas podľa môjho názoru nepotrebuje revolúciu, ale evolúciu. Žiadne rádio na  
Slovensku nemá k dispozícii také silné výrobné a kreatívne zázemie, ktoré dokáže vizualizovať  
svoje produkty, akým disponuje práve slovenský rozhlas. Výroba Rozhlasu a televízie Slovenska  
má na mediálnom trhu a v rámci konkurencie s ostatnými médiami neporovnateľnú výhodu. Je to  
spojenie dvoch, resp. troch zložiek, pričom každá je niečím špecifická: spravodajsko‑športová  
výroba, rozhlasová výroba a výroba televíznych programov. Ak sa tieto výroby v kľúčových okami‑  
hoch prepoja s prihliadnutím na ich špecializáciu, možno vyprodukovať kvalitný spoločný obsah  
pre všetky programové služby RTVS. Považujem za nutné rozvíjať fungujúce rozhlasové služby,  
ktoré aktuálne vysielajú, a to v synergii s televíznou časťou RTVS.  
Informácie sa globalizujú a na regióny sa často zabúda. Treba zintenzívniť prácu na regionálnom  
vysielaní s cieľom zvýšiť objem a zlepšiť kvalitu obsahov zo všetkých troch regionálnych štúdií  
v Banskej Bystrici, Košiciach aj v Bratislave.  
V roku 2024 oslávi Symfonický orchester Slovenského rozhlasu 95. výročie svojho vzniku.  
Ak však chceme toto umelecké teleso a rovnako aj ostatné umelecké telesá Slovenského  
rozhlasu zachovať, je nutné otvoriť tému ich udržateľnosti na širšom diskusnom fóre, a to hlavne  
politickom. Ak chceme, aby prežili, musíme jasne zadefinovať ich fungovanie a postavenie.  
Otázku cielenej podpory týchto umeleckých telies treba vyriešiť v mediálnej legislatíve SR. Len  
prostredníctvom diskusie s kompetentnými a podporou zakotvenou v zákone sa zabezpečí  
trvalá udržateľnosť a rozvoj týchto súborov, čo je pre kultúrne dedičstvo tejto krajiny nevyhnutné.  
Ide predovšetkým o tieto súbory:  
Rozhlas a televízia Slovenska má možnosť predstaviť divákom zákulisie rozhlasovej výroby  
a posunúť do popredia jej tváre, čo sa do istej miery deje už aj teraz. V ére nových technológií je  
však rozhlas stále málo „viditeľný“. Potenciál prepojenia s televíziou ostáva nevyužitý. Realizovať  
toto spojenie možno cestou zakomponovania kamier do rozhlasových réžií a vysielacích štúdií.  
Výrobné kapacity slovenského rozhlasu sú rovnako využiteľné v televízii, zastrešujúc zvukovú časť  
výroby, nehovoriac o potenciáli dramaturgov, redaktorov a moderátorov.  
– Symfonický orchester Slovenského rozhlasu  
– Detský a dievčenský spevácky zbor  
– Orchester ľudových nástrojov  
– Detská rozhlasová dramatická družina  
– Rezidenčný súbor Rádia Devín  
Obsahová kvalita a možnosť efektívne reflektovať a výrobne pokrývať silné spoločenské a politické  
témy si zaslúžia dať kvalitnému zvuku aj obraz. Prioritu bude mať aj tzv. visual radio v kombinácii  
napríklad so spravodajskou televíznou službou. Chcem poslucháčom rozhlasu pridať k ušiam  
aj oči. Poslucháč sa stane svedkom vzniku výroby štúdiových rozhlasových relácií, pomyselne  
sa prenesie do koncertnej sály alebo k živej pódiovej diskusii. Tento koncept sa stane súčasťou  
digitálnej platformy a v jedinečných prípadoch aj lineárneho televízneho vysielania, čím sa podporí  
synergia oboch súčastí RTVS.  
V neposlednom rade je dôležité starať sa o technické zázemie štúdií a rozhlasovej výroby. Tieto  
technologické reťazce majú vhodne nastavený technologický koncept. Treba v ňom pokračovať,  
ale nesmie sa ignorovať životný cyklus týchto systémov. Plánujem rekonštruovať technológiu  
koncertných rozhlasových štúdií v Bratislave a Košiciach a vysielacích štúdií v regionálnych  
štúdiách Košice a Banská Bystrica. Postupný prechod televíznych štúdií na IP štandardy v stred‑  
nodobom horizonte bude stierať rozdiely v produkčných procesoch a vzdialenostiach režijných  
zdrojov a štúdiových kapacít rozhlasovej a televíznej časti. Cieľom je optimalizovať procesy  
v rozhlasových štúdiách tak, aby väčšia unifikácia otvorila dvere optimalizácii personálnych pro‑  
dukčných kapacít RTVS.  
Ďalšou ambíciou je dostať rozhlasový obsah prostredníctvom digitálnych technológií s prehľadným  
užívateľským rozhraním aj mimo územia Slovenska. Koncept stanice Rádia Slovakia International  
nepovažujem za dostačujúci v komunikácii so zahraničnými Slovákmi. Chcem Slovákom žijúcim  
v zahraničí priniesť aj iné druhy obsahov ako spravodajské, hlavne detskú tvorbu, literárnu tvorbu,  
fíčre, publicistiku, a to všetko v materinskom jazyku. Takáto digitálna platforma sa ponúka ako  
spôsob ideálnej komunikácie s mladými ľuďmi. Ich mediálne návyky sa totiž menia a smerujú viac  
k online prostrediu.  
Počúvanosť vo všeobecnosti klesá pre spôsob konzumácie rozhlasových obsahov, preto je dôležité  
hľadať iné distribučné možnosti. Nelineárne online prostredie nám ponúka množstvo alternatív ako  
DETSKÝ  
KANÁL  
2022  
PLNOHODNOTNÝ  
SPRAVODAJSKÝ  
KANÁL  
2023  
2024  
2025  
2026  
VÍZIA  
STREAMOVACIA  
PLATFORMA  
SPUSTENIE  
PROJEKTU  
REVITALIZÁCIE  
RÓMSKA  
TELEVÍZIA  
ÍZIA  
38  
Vízia  
39  
ktoré patria do portfólia majetku inštitúcie, dotvárajú jej celkový imidž. Sú významným až mimoriad‑  
nym odkazom súvekej architektúry, na čo treba brať špeciálny zreteľ.  
Výšková budova televízie v Mlynskej doline je prázdna a odložená vyše 8 rokov ad acta. Chcem  
osloviť Metropolitný inštitút Bratislavy na spoluprácu pri tvorbe projektu budúcnosti výškovej  
budovy v Mlynskej doline. Aktuálne využívanie výškovej budovy ako výstavných priestorov považu‑  
jem za nedostačujúce a budem hľadať cesty ako transformovať tento objekt, aby ho mohli využívať  
kreatívne centrá RTVS, študenti filmových a televíznych fakúlt, profesionálni filmári a aby sa vytvoril  
dostupný otvorený a živý coworking space podľa aktuálnych súčasných trendov, ktoré redefinujú  
formy spolupráce. RTVS by tak mohla mať pod okom talentovaných začínajúcich tvorcov, ktorých  
vie okamžite zapojiť do výroby a predbehnúť tak konkurenciu.  
VÍZIA  
#ZELENARTVS  
Obrátená pyramída, budova Slovenského rozhlasu, je živá. Netypická a ojedinelá forma budovy  
je výsledkom jej špecifickej funkcie a s ňou súvisiacich potrieb. Tento unikátny polyfunkčný ob‑  
jekt si dodnes udržal svoj pôvodný účel. Aj keď vďaka digitalizácii, miniaturizácii technológií a au‑  
tomatizácii rozhlasového vysielania je budova rozhlasu na jeho terajšie nároky veľká, stále sa tu  
nachádzajú akusticky výnimočné priestory, ktoré sú v európskom i v celosvetovom meradle jedi‑  
nečné. Architektonicky výnimočný dispozično‑kompozičný unikát (odpružené koncertné nahráva‑  
cie sály a štúdiá, sústredené na konštrukčnej podnoži; jedinečný koncept dvoch obrátených pyra‑  
míd – vonkajšej ochrannej, v ktorej sú umiestnené kancelárie redakcií a vnútornej chránenej, kde  
sú umiestnené fonotéky a vysielacie priestory) nebol nikde na svete pred realizáciou rozhlasu,  
ale ani po nej zopakovaný. Dokazuje odvážnosť, veľkorysosť a technickú inovatívnosť architektov  
Štefana Svetka, Štefana Ďurkoviča a Barnabáša Kisslinga. V roku 2001 sa budova stala víťazom  
ankety Stavba storočia v kategórii občianske stavby.  
Za jednu z najväčších výziev považujem prechod RTVS na využívanie zelenej energie  
a znižovanie uhlíkových emisií. Neustále hľadáme cestu k efektívnejšiemu hospodáreniu a uve‑  
domujeme si, že musíme ísť príkladom aj pri ochrane prostredia. Ako prioritu vnímam túto tému  
nielen v obsahu programov RTVS, ale aj smerom dovnútra, pri výrobe a celkovom udržiavaní cho‑  
du inštitúcie. Najväčšiu uhlíkovú stopu produkujú práve tradičné spaľovacie dopravné nástroje,  
elektrina pre vysielaciu a výrobnú techniku a vykurovanie objektov.  
Vybudovaním fotovoltickej elektrárne na objektoch RTVS sa zvýši odolnosť inštitúcie k cenovým  
výkyvom na trhu komodít, znížia sa emisie uhlíka. Vďaka cenám za komodity sa zhodnotí investí‑  
cia v priebehu troch až štyroch rokov. Náklady na kúrenie a ohrev vody sa znížia vďaka solárnym  
kolektorom. Keďže RTVS disponuje aj vysokými budovami, dali by sa využiť aj na alternatívne  
typy elektrární (veterné) na výrobu elektriny. Približné náklady na 1 fotovoltickú elektráreň (vyro‑  
bená elektrina: 50 MWh/rok – 84 panelov) sú 45000 . Uvedomujem si, že počiatočné vstupy  
budú finančne náročné, návratnosť použitých prostriedkov rovnako ako vplyv na životné prostredie  
a estetické kvality pracovného prostredia sú však významné argumenty za takúto zmenu, ktorú  
vnímam ako zmysluplnú investíciu do budúcnosti a nastavenie nových, nevyhnutných štandardov.  
Obe budovy sú vďaka svojej výrazovej expresívnosti vnímané ako jeden zo symbolov hlavného  
mesta a v jeho urbanizme sú ľahko čitateľné. Vytvárajú imaginatívne, ale aj reálne prepojenie  
hlavného mesta s obyvateľmi celej krajiny prostredníctvom celej škály audiovizuálnych obsahov  
určenej poslucháčom a divákom Slovenska.  
Mojím zámerom je postupne otvoriť obe inštitúcie verejnosti.  
Niekdajší nový trend v automobilovom priemysle sa stáva súčasťou každodenného života, a preto  
aj RTVS pri obmene vozového parku zabezpečí nákup hybridných a čisto elektrických vozidiel. Tak  
isto vybuduje nabíjacie stanice tak pre vlastné potreby, ako aj pre verejnosť na verejne dostupných  
priestoroch. Green RTVS môže byť pozitívne vnímanou značkou aj medzi vodičmi.  
Vytvoriť spolu s Metropolitným inštitútom funkčné riešenie prepojenia objektov a ich priľahlých  
plôch na verejný priestor odzrkadľujúci kultúrno‑spoločenský a súčasný charakter krajiny. Prepojiť  
obsah a reálnych ľudí, ktorí ho tvoria, s obyvateľmi, pre ktorých je určený.  
Analýzou energetickej efektivity objektov preveríme, kde sú tepelné mosty, kde vznikajú úniky tep‑  
la, zbytočné plytvanie s energiami – následne výmena starých spotrebičov za moderné, prehod‑  
notenie osvetlenia na ekologickejšie a úspornejšie LED a pod.  
K tomuto symbolickému aj faktickému otvoreniu sa je nevyhnutná postupná rekonštrukcia a saná‑  
cia budov, ktoré píšu svoju 37‑ (budova rozhlasu) a 47‑ (budova televízie) ročnú históriu. Keďže  
v prípade Pyramídy ide o živú stavbu, je nevyhnutné začať s jej komplexnou rekonštrukciou, tak  
aby bol zachovaný jej jedinečný význam a charakter architektúry 20. storočia pre nasledujúce  
generácie.  
Pre zamestnancov pripravíme RTVS green‑autobusy v spolupráci s MHD, ktoré budú zbierať ľudí  
na záchytných zastávkach v Bratislave, Banskej Bystrici aj v Košiciach. Zníži sa počet vozidiel  
a eliminuje sa problém aj s parkovaním a nedostatkom parkovacích miest.  
Uvedomujem si, že ide o časovo náročný a komplexný projekt, ktorý bude presahovať horizont jed‑  
ného funkčného obdobia. Práve preto je potrebné aktívne konať. Počas môjho mandátu odštar‑  
tujem kompletnú prípravu štúdie, projektovej dokumentácie a ďalších úkonov spolu s odbornou  
verejnosťou, čo s týmto ambicióznym a nevyhnutným plánom súvisia. V ďalších obdobiach bude  
možné nadviazať na uskutočnenú prípravu a začať s komplexnou a odbornou rekonštrukciou,  
ktorú si inštitúcia ako aj mimoriadny kultúrny odkaz generácie architektov 20. storočia zaslúžia.  
Veríme, že bolo dosť zatvárania sa pred ľuďmi a hlavným mestom. Chcel by som priniesť zásadnú  
zmenu vo fungovaní areálov, otvoriť ich a sprístupniť širokej verejnosti. Na spoluprácu s vypra‑  
covaním projektu chcem osloviť Metropolitný inštitút Bratislavy a zadefinovať spôsob, akým  
sa dá rozsiahly priestor okolo RTVS (budov televízie aj rozhlasu) využiť a začleniť do aktívneho  
verejného života. Tým sa naša inštitúcia priblíži a otvorí občanom, pre ktorých slúži. Väčšie pre‑  
pojenie RTVS s divákom v reálnom svete vie priniesť aj väčšiu programovú naviazanosť diváka na  
vysielaný obsah.  
#MOJAPRACAJEPOSLANIE  
Angažovanosť je stav, keď sú zamestnanci ochotní vyvinúť „extra úsilie“, aby dosiahli  
ciele organizácie, sú lojálni, majú pozitívny prístup k organizácii a jej hodnotám, sú nadšení po‑  
dieľať sa na prinášaní vysokej kvality pre zákazníkov a dlhodobo stotožňujú svoje smerovanie so  
smerovaním organizácie, v ktorej pracujú.  
Súčasťou projektu by malo byť vybudovanie bežeckej dráhy, workoutového ihriska, detského ihris‑  
ka či amfiteátra, ktorý bude môcť využívať RTVS, ale aj mesto a rôzne kultúrne inštitúcie.  
Nadchádza obdobie, keď je potrebné sa pri otázke vízie RTVS popri generovaní kvalitného a hod‑  
notného obsahu, vážne zaoberať aj priestorom, v ktorom vzniká. Ikonické budovy, v Bratislave,  
40  
Vízia  
41  
Základný strategickým zámerom riadenia ľudského kapitálu v RTVS bude budovanie angažova‑  
nosti, a to zameraním sa na:  
páčiť a čo by nás mohlo zaujať. Na tomto princípe sú postavené aj VOD služby, ktoré úhľadne  
radia svoj obsah do zrozumiteľných a jednoduchých kategórií a využívajú algoritmy podľa osobit‑  
ných preferencií užívateľov za účelom priniesť im presne to, o čo majú záujem.  
– vytváranie pracovného prostredia podporujúceho vnútornú motiváciu ľudí,  
– poskytovanie príležitostí osobného rozvoja,  
– vyhodnocovanie a využívanie potenciálu zamestnancov ku kariérnemu rastu,  
– motivujúce vedenie zamestnancov  
tak, aby zamestnanci pociťovali, že RTVS vníma ich potreby a záujmy, aby boli inšpirovaní pre  
svoju prácu, presvedčení, že ich práca má zmysel, a aby vedeli, že v RTVS majú budúcnosť  
a perspektívu a že RTVS oceňuje ich angažovanosť, vyššiu výkonnosť, kvalitu práce, zodpoved‑  
nosť, samostatnosť, kreativitu, flexibilitu, tímovú spoluprácu a lojálnosť voči organizácii.  
Tento spôsob práce s audiovizuálnym obsahom prostredníctvom online spojenia je oveľa efek‑  
tívnejší ako klasické formy radenia napríklad vo forme abecedného televízneho archívu dos‑  
tupného na webe. V tomto smere je web RTVS zastaraný a nefunkčný a z pohľadu dnešného  
užívateľa ako aj z pohľadu konkurencie celého spektra mediálnych platforiem neláka a ani ne‑  
generuje nových užívateľov. Preto chceme priniesť zmenu vo forme novej streamovacej plat‑  
formy. Naším cieľom nie je konkurovať množstvu VOD služieb dostupných na trhu, ale dostať  
k divákom programy RTVS čo najjednoduchším spôsobom, a to nielen televízne, ale aj tie  
rozhlasové.  
Pracovné prostredie vplýva na výkonnosť zamestnanca, preto je dôležité poskytnúť zdravé pra‑  
covné podmienky, potrebné pomôcky, techniku a technológie. Súčasťou pracovného prostre‑  
dia je aj atmosféra na pracovisku.  
RTVS sa bude zameriavať na poskytnutie pracovného prostredia, ktoré umožní zamestnancom  
plnenie vysokých štandardov výkonu, bude podporovať atmosféru vzájomnej dôvery, slušnosti,  
rešpektu a zodpovednosti.  
V streamovacej platforme vidíme príležitosť pre novú éru komunikácie so Slovákmi žijúcimi  
v zahraničí. Súčasný online archív RTVS nie je plne dostupný zo zahraničia a na mnohých pro‑  
gramoch je nastavený geoblokačný zámok. V budúcnosti by sme chceli pripravovať, vyrábať  
a vyriešiť programy tak, aby sme zároveň disponovali právami šíriť ich do zahraničia. Množstvo  
zahraničných Slovákov má záujem o dianie na Slovensku, o slovenskú kultúru a materinský ja‑  
zyk. Prostredníctvom streamovacej platformy k nim možno slovenské programy dostať. Zároveň  
má streamovacia platforma potenciál vytvoriť aj bezpečný online priestor pre deti bez reklám  
a s ich obľúbenými programami a doplnkovým obsahom. Súčasťou streamovacej platformy  
budú aj simultánne vysielané programové služby RTVS.  
Aby vízia budovania angažovanosti v RTVS bola úspešná, manažéri musia byť aj lídrami, aby  
dokázali riadiť procesy, definovať ciele, kontrolovať a ako lídri dokázali ľudí nadchnúť a inšpirovať,  
orientovali sa na ľudí, pracovali so spätnou väzbou, rôznymi štýlmi manažmentu, mentorovali  
a koučovali, identifikovali a využívali potenciál, mali empatickú otvorenú komunikáciu a nastolili  
pocit dôvery, partnerstva, slušnosti a rešpektu a dokázali oceniť a pochváliť úspech.  
#ABYSMESILEPSIEROZUMELI  
RTVS je organizácia so širokou diverzitou generácií, rolí a pracovných pozícií, záujmov,  
očakávaní, subkultúr atď. Je nevyhnutné, aby manažéri RTVS pracovali efektívne v tomto pros‑  
tredí a na to treba zistiť ich aktuálne nastavenie, doplniť tím manažmentu a rozvíjať ich zručnosti.  
V poslednom sčítaní sa k rómskej národnosti v roku 2021 prihlásilo len 156‑tisíc Rómov.  
Viac ako polovica si navyše rómsku národnosť uviedla len ako druhú národnosť. V skutočno‑  
sti však žije na Slovensku podľa odhadov okolo 400‑tisíc Rómov. Niektoré zdroje uvádzajú  
až 500‑tisíc, pričom dáta z oficiálnych štatistických zdrojov sú skreslené z mnohých dôvodov.  
Okrem iných aj tým, že množstvo Rómov sa radšej hlási k maďarskej a slovenskej národnosti,  
prípadne k žiadnej národnosti z obavy pred sociálnym stigmatizmom. Ak by sme pristali na tento  
fakt, potom je rómska minorita na Slovensku najpočetnejšou národnostnou menšinou a pred‑  
bieha i početnú maďarskú. Kým ostatné minority ako česká či maďarská majú silnú podporu  
v médiách ich krajín pôvodu, ktorých signál sa prenáša cez hranice aj k nám, rómska menšina je  
práve tá, ktorá je z hľadiska dostupnosti ich vlastného obsahu, jazyka a kultúry v médiách najviac  
ostrakizovaná. Na jednej strane sa SR zaviazala prostredníctvom medzinárodných zmlúv a vlast‑  
ných zákonných regulácií, že nebude podporovať diskrimináciu a urobí všetko pre pozitívnu  
inklúziu minorít do spoločnosti, na druhej strane sa z aktivít na podporu rómskej národnostnej  
menšiny prakticky nerobí až toľko, koľko by sa zo strany štátu mohlo.  
Bude prioritou RTVS mať systém vzdelávania, ktorý dokáže rozpoznať potreby aktuálne aj  
budúce, efektívne dopĺňať kvalifikácie a umožniť rozvíjať zamestnancov po profesijnej aj po  
osobnostnej stránke. Pritiahnuť talenty z vonkajšieho prostredia, identifikovať potenciál v inter‑  
nom prostredí a udržať talenty je otázkou budúceho úspechu. Preto bude prioritou RTVS pra‑  
covať so školami, poskytnúť im priestor, pracovať na zamestnávateľskej značke ako LÍDROVI  
V MEDIÁLNEJ OBLASTI.  
Na úspech vízie angažovanosti je nevyhnutné, aby zamestnanci vedeli, čo od nich RTVS očaká‑  
va, čo im RTVS poskytne a aby boli spokojní, motivovaní, angažovaní a šťastní, že patria do  
RTVS a mali šancu v RTVS ovplyvniť svoj kariérny rast.  
#VSETKONATRIKLIKY  
Ďalšou témou, okrem početnosti rómskej komunity, je aj jazyková bariéra. Máme problém  
zozbierať o rómskej menšine štatistické údaje základného charakteru, čo by nám priblížilo  
rodové rozdelenie, život v miestach podľa počtu obyvateľov či úroveň vzdelania. Ešte menej  
vieme o používaní rómskeho jazyka a budovaní kultúrnej identity. Predpokladom je, že veľká  
časť rómskej menšiny nerozpráva slovenským jazykom alebo ovláda slovenčinu len čiastočne.  
Len ťažko môžeme predpokladať pozitívnu inklúziu menšiny do spoločnosti, pokiaľ existuje  
jazyková bariéra, ktorá skupinu od majority oddeľuje. O realite sa môžeme, bohužiaľ, len doha‑  
dovať, keďže konkrétne výskumy na danú tému nie sú dostatočné. Zásadou pri práci s obsa‑  
hom pre minoritné publikum by mal byť práve výskum, aby sa predišlo stereotypizácii, predsud‑  
kom a diskriminácii. Pokiaľ by sme pristali na expertný predpoklad, že počet Rómov žijúcich  
na Slovensku sa blíži k 400‑tisíc, potom by sme mali veľmi dobre zvážiť, akým spôsobom  
a akým množstvom obsahov televízie a rádiá a ďalšie mediálne platformy na Slovensku reflektujú  
na túto menšinu.  
Pandemická kríza významne zasiahla do diváckych a užívateľských návykov celej  
populácie nielen u nás, ale aj vo svete. Karanténne opatrenia a práca z domu enormne prispeli  
k zvýšeniu sledovania televízie, rovnako ako k zvýšeniu času strávenému na internete. COVID‑19  
zároveň podporil sledovanosť už existujúcich nelineárnych služieb, keďže diváci začali okrem  
klasického vysielania vyhľadávať aj ďalšie nové a zaujímavé súčasné programy, ktoré poskytujú  
za predplatné nelineárne vysielacie služby alebo audiovizuálne mediálne služby na požiadanie  
(VOD – video on demand).  
Už pred vypuknutím pandémie bolo badať zmeny v návykoch mladších cieľových skupín, ktoré  
začali VOD služby vyhľadávať. Súvisí to samozrejme aj so zmenou všeobecného konzumovania  
obsahu. Umelá inteligencia sa nám snaží pomáhať, uľahčovať prácu a šetriť čas. Algoritmy, ktoré  
sledujú náš pohyb po sieti, pracujú za nás a viac‑menej úspešne navrhujú, čo by sa nám mohlo  
42  
Vízia  
43  
Súčasťou mojej vízie RTVS a jej budúcnosti je aj televízny kanál určený rómskym divákom. Som  
presvedčený, že médiá majú v spoločnosti viaceré úlohy a nemajú len informačný a zábavný  
charakter, ale podieľajú sa aj na tvorbe noriem a hodnôt spoločnosti. Rómsky kanál v rómskom  
jazyku vidím ako spôsob prirodzeného nadviazania kontaktu s rómskou menšinou na Slovensku,  
jej podporou a rozvojom. Ambícia vyplývajúca z poslania verejnoprávnej inštitúcie pre všetkých  
občanov je vytvoriť plnoformátový kanál, ktorý nebude reflektovať len na kultúru menšiny, ale na  
všetky udalosti, ktoré sa týkajú Slovenska a zahraničia, bude obsahovať aj jazykové vzdelávanie,  
programy v rómčine pre deti, či oddychové zábavné, hudobné, alebo publicistické relácie  
a dramatické programy. Našou víziou je sprístupniť najväčšej národnostnej menšine žijúcej na  
Slovensku život na Slovensku a to v lineárnom priamom prenose a zároveň sprístupniť pre majori‑  
tu detailnejšie poznanie rómskej minority prostredníctvom vysielaného obsahu. Ak je súčasťou  
problému stagnujúcej inklúzie rómskej menšiny jej spoločenská izolácia, je povinnosťou RTVS  
odstrániť aspoň izoláciu informačnú.  
Potrebná je aj zvýšená podpora multimodálneho prístupu vo forme rozšírenej ponuky zobrazenia  
skrytých titulkov, zvukového popisu a posunkovej reči, na ktorú sa nebudeme pozerať len cez  
čísla v zákone.  
Služby multimodálneho prístupu chcem doplniť aj o vzdelávaciu formu napríklad vo forme titulkov  
v jazykoch národnostných menšín.  
Tieto služby dokážeme ponúkať divákom aj bez potreby spúšťania ďalších lineárnych televíznych  
kanálov a zvyšovania nákladov na takúto distribúciu. Odpoveďou je štandard HbbTV. Diváci  
takto jednoduchým prístupom cez diaľkový ovládač dostanú prístup k širokému spektru atrak‑  
tívneho obsahu RTVS.  
Ďalšou formou ako zvýšiť atraktivitu pozemného televízneho digitálneho vysielania a HbbTV je  
jeho efektívnejšia regionalizácia. Zavedením vhodného signalizačného štandardu a správnym  
dizajnom programu chcem dať výrazne väčší priestor regionálnym štúdiám RTVS. Diváci dostanú  
oveľa viac obsahu presne adresovaného ich potrebám a týkajúceho sa regiónov, kde žijú. Pro‑  
stredníctvom smart aplikácie iReportér RTVS sa do jeho výroby budú môcť aj efektívne zapojiť.  
V takto nadizajnovanom zámere vidím zároveň potenciál na prípravu a vzdelávanie mediálnych  
profesionálov, ako aj podporu študentov s mediálnou ašpiráciou formou stáží. Keďže veľká časť  
tejto minority žije a pôsobí na východe a v strede krajiny, vidím príležitosť na rozvoj regionálnych  
štúdií a zamestnanosti v regiónoch. Vysielacie pracovisko, redakčné tímy, programové oddele‑  
nie – to všetko mám v pláne situovať v Banskej Bystrici a Košiciach, aby mali aj ľudia z danej  
menšiny reálnu šancu zamestnať sa blízko svojho bydliska a pomôcť rozvoju svojej komunity  
prostredníctvom podieľania sa na televíznom vysielaní.  
Financovanie takéhoto kanála vidím v spolupráci s fondmi EÚ, grantovou schémou Ministerstva  
školstva SR a nefinančnou spoluprácou s ďalšími inštitúciami ako Rómska tlačová agentúra,  
Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity či s rómskymi kultúrnymi inštitúciami. Na  
spoluprácu by som chcel osloviť i rešpektované osobnosti rómskej minority. Tieto osobnosti  
budú prvými „influencermi“ takto koncipovaného ambiciózneho projektu tak pre rómsku minori‑  
tu, ako aj pre majoritnú časť spoločnosti. Budú zastupovať úlohu mediátorov na prirodzené  
prepojenie oboch skupín.  
Jedným z najväčších bohatstiev národa je jeho obrazová a zvuková pamäť. Zachytáva  
totiž našu spoločnú históriu, pomáha ju vidieť v reálnom svetle a dáva jej konkrétne kontúry.  
RTVS v tomto zmysle disponuje doslova zakopaným pokladom.  
V zmysle základného poslania, ktoré budem v RTVS presadzovať, a to efektívnejšieho sprístupne‑  
nia obsahu, vnímam nedostatky aj v oblasti archivovania materiálov.  
Mojou ambíciou je efektívne a automatizované spracovanie obrazových a zvukových archívov  
RTVS prostredníctvom umelej inteligencie.  
Hodnotný obsah nachádzajúci sa v archíve RTVS tak vďaka analýze a syntéze reči, rozpoznaniu  
obrazov a osôb dostane nevyhnutnú inštanciu, a tou sú dáta o obsahu. Pomocou týchto dát  
možno veľmi efektívne vyhľadávať. Možnosti sa tak otvoria nielen pre dramaturgiu RTVS, ale aj  
na edukatívne a študijné účely školského sektora.  
Kompletný projekt na spustenie udržateľného rómskeho kanála v rómskom jazyku bude rozpra‑  
covaný po voľbe GR a spustenie takéhoto kanálu zatiaľ predpokladám v roku 2026.  
Umelá inteligencia v spojení so smart aplikáciou nám pomôže nasadiť riešenie tzv. online tvorby  
audiospráv v prípade, ak návštevník napríklad pri šoférovaní nemôže venovať pozornosť čítaniu  
správ. Archív RTVS má nevyčísliteľnú hodnotu. Považujem za nevyhnutné generačne obnoviť  
túto technológiu a dostatočne ju zabezpečiť. Treba zabezpečiť tzv. geo‑disaster záložné rieše‑  
nie archívnej technológie v niektorom z regionálnych štúdií. V prípade neočakávanej napríklad  
živelnej pohromy tak RTVS nepríde o obsah, ktorý je výsledkom práce tisícok hodín dosiaľ zre‑  
alizovaného digitalizačného procesu. Projekt by sa dal zrealizovať do dvoch rokov.  
#TRENDSETTER  
Technologický vývoj snímacej obrazovej techniky a televíznych prijímačov vyústil  
do stúpajúcej podpory ultravysokého rozlíšenia Ultra HD výrobcami a táto technológia je už  
v domácnostiach bežne dostupná. Medzinárodné športové podujatia ako napríklad olympijské  
hry sú v Ultra HD už natívne produkované.  
RTVS by nemala zaostávať ani v tomto smere. V hľadáčiku máme Letné olympijské hry 2024  
v Paríži. Táto športová udalosť bude produkovaná natívne v Ultra HD rozlíšení. V mekke  
európskej kultúry zriadime remote štúdio s nádherným reálnym výhľadom na krásy Paríža a na  
mieste komentátorov budú influenceri, ktorí sprostredkujú zážitky z tejto jedinečnej ak‑  
cie po dlhých rokoch opäť organizovanej v Európe. Príjem medzinárodných športových  
a komentátorských signálov, vzdialeného štúdia, jeho kompletná réžia a postprodukcia bude  
realizovaná privátnymi a verejnými IP sieťami lokálne v UHD pracoviskách Mlynská dolina –  
Kreatívne centrum.  
I keď na Slovensku ešte nejde o rozšírený jav, čoskoro sa môže stať realitou, že vierohodnosť  
a pravosť informácií bude otázna vďaka rozmachu deepfake videí, audiozáznamov v dezinfor‑  
mačnej vojne, agende politických strán alebo rôznych iných subjektov. Vďaka blockchain tech‑  
nológiám možno vyrobiť a publikovať digitálne podpísané a overiteľné archívne záznamy, čím sa  
RTVS dokáže brániť voči nebezpečným technológiám.  
Všetky inovácie vidím ako jednu zo záruk pocitu bezpečnosti, ktorý RTVS musí byť schopná  
svojím užívateľom garantovať. Aj preto sa budem zasadzovať o to, aby sa stali súčasťou techno‑  
logickej výbavy Rozhlasu a televízie Slovenska.  
RTVS aktuálne vyrába obrazový a zvukový obsah, má k dispozícii dáta vo forme webových strá‑  
nok a mobilných aplikácií.  
Návyk diváka konzumovať konkrétne programy v lineárnej distribúcii chcem obohatiť o pre‑  
zentáciu obrazového a zvukového obsahu, ktorý bude mať buď doplnkovú, alebo sprievodnú  
formu napríklad v prípade veľkých a významných športových a spoločenských udalostí.  
44  
Vysielanie a distribúcia  
45  
RTVS v súčasnosti vysiela prostredníctvom platformy Skylink päť televíznych okruhov. Okrem  
Trojky sú všetky vysielané v HD rozlíšení. Efektívnym nastavením podmienok verejnej súťaže  
plánujem bez zvyšovania finančných nákladov rozšíriť aktuálnu kapacitu tejto distribúcie, aby  
sme dokázali prepnúť Trojku do HD. V spolupráci s poskytovateľom platformy chcem začať  
s evanjelizáciou kodeku HEVC aj v tejto distribúcii.  
VYSIELANIE A DISTRIBÚCIA  
Jednou z kľúčových otázok v oblasti distribúcie a vysielania je definícia strednodobých  
a dlhodobých cieľov a ideí. Mali by odrážať potrebné zmeny a rozvoj služieb v existujúcich dis‑  
tribučných systémoch a transparentne zadefinovať postoj a víziu existencie verejnoprávneho  
vysielateľa z pohľadu jeho nezastupiteľnej úlohy v rozvoji distribúcie.  
#SUPEROBRAZAZVUK  
Rozvoj vlastnej platformy na odovzdávanie televíznych signálov dáva RTVS možnosť za‑  
bezpečiť kvalitu obrazu a zvuku v platformách poskytovateľov televízneho obsahu, experimen‑  
tovať a zavádzať nové a efektívnejšie technológie, ktoré sa môžu následne nasadzovať aj na dis‑  
tribučných platformách s konzervatívnym koeficientom dynamiky obmeny prijímacích zariadení.  
Divákom chcem postupne umožniť prijímať kvalitnejší obsah s menšími dátovými nárokmi –  
efektívnejšie obrazové a zvukové kompresné štandardy ako HEVC, HE‑AAC atď., vyšším obra‑  
zovým rozlíšením UHD, ďalšími doplnkovými službami.  
Aj preto sa v rámci úloh, ktoré RTVS nevyhnutne pri zabezpečovaní vysielania čakajú, snažím  
vidieť ich harmonogram v reálnych termínoch. Tieto procesy však majú svoju logickú nadväznosť,  
ktorú sa v skratke pokúsim vysvetliť. Vysielanie ako také tvorí vzorec kombinujúci vysielacie  
pracoviská, pracoviská hlavnej technickej kontroly zodpovedné za vstup a výstup všetkých  
televíznych a rozhlasových signálov a samotných distribučných platforiem.  
RTVS má v súčasnosti v prevádzke 5 televíznych vysielacích pracovísk, ktoré zabezpečujú  
lineárne vysielanie rovnakého počtu televíznych okruhov v režime nonstop prevádzky. Aktuál‑  
na situácia neumožňuje RTVS vykonávať pravidelné servisné zásahy, čiže dočasne napríklad  
vypnúť niektoré z vysielacích pracovísk, ani v prípade masívneho technického výpadku alebo  
iného ohrozenia okamžite obnoviť vysielanie z inej lokality či z iného systému.  
Chcem obnoviť a posilniť návyk divákov sledovať značku RTVS na televíznej obrazovke.  
Neznamená to ignorovanie postupne silnejúcich trendov prijímania obsahu zo siete verejného  
internetu, ale naopak, prepojenie týchto dvoch technológií. Prostredníctvom technológie  
HbbTV prepojíme náš online obrazový a zvukový obsah, naše mobilné aplikácie a náš web  
so štandardným TV prijímačom so zachovaním jednoduchej a prehľadnej navigácie v tomto  
prostredí. Divák okrem ponúkaného obsahu dostane možnosť jednoduchým spôsobom čítať,  
počúvať a pozerať obsah nielen v reálnom čase, ale aj z archívu. Rozvoj HbbTV prináša rozšíre‑  
nie možností služieb multimodálneho prístupu a optimalizáciu nákladov na šírenie týchto služieb,  
prepojenie osobných mobilných zariadení s televíznou obrazovkou, zber dát o sledovanosti  
a identifikáciu vzorky divákov v reálnom čase, čo umožní RTVS oveľa efektívnejšie prispôsobovať  
svoju programovú štruktúru potrebám divákov a poslucháčov.  
Prioritnou úlohou je zabezpečiť zálohu vo forme jedného lokálneho záložného vysielacieho  
pracoviska a aj komplet „disaster recovery“ riešenia televíznych vysielacích pracovísk na báze  
technológií v cloude. Nevyhnutnou časťou „disaster recovery“ riešenia je aj vytvorenie alter‑  
natívnych prepojení minimálne s majoritnými prevádzkovateľmi distribučných systémov. Optimál‑  
nym riešením, spĺňajúcim technologické a finančné nároky a podmienky transparentnej trhovej  
súťaže, bude projekt nových vysielacích pracovísk. Tento umožní napríklad rozvoj vysielania  
v UHD, zvýšenie technického zabezpečenia a efektívnejšie využívanie ľudských zdrojov. Termín  
realizácie projektu je rok 2026.  
Zjednodušenie prístupu k našim aplikáciám sa podporí aj vo vytvorení platformy pre operačné  
systémy televíznych prijímačov. RTVS ako národný vysielateľ by mal byť bez potreby dodatočnej  
inštalácie dostupný v základnej ponuke aplikácií smart televízorov a set‑top‑boxov.  
Podstatnou časťou skladačky vysielania sú pracoviská technickej kontroly, ktoré zabezpeču‑  
jú vstup a výstup všetkých obrazových a zvukových signálov do a z RTVS. Pracoviská musia  
prejsť generačnou výmenou technológie, ktorá umožní implementáciu nových technológií  
na báze IP, rozvoj vysielania, optimalizáciu výroby programov a prenosov, a zabezpečí kontrolu  
nielen lineárneho, ale aj nelineárneho vysielania. Termín realizácie projektu je rok 2024.  
V súlade s celkovou stratégiou optimalizácie a rozvoja distribúcie je aj dôraz na rozvoj  
rozhlasového vysielania. Vnímame aktuálnu situáciu v analógovej časti spektra (FM). Efek‑  
tívne nie je možné navrhnúť vysielač alebo sieť s pokrytím aspoň na krajskej úrovni, nieto ešte  
celoplošnej.  
Z tohto dôvodu plánujeme rozvíjať digitálnu DAB+ technológiu pozemnej distribúcie, ktorá nám  
umožní pokryť miesta Slovenska bez dostupnosti regionálneho a národnostného vysielania,  
rozvíjať doplnkové služby ako dopravné a reklamné informácie, informácie o počasí a programe.  
Dôležitou úlohou RTVS je dostať verejnoprávny obsah k divákom a poslucháčom, teda ku  
koncesionárom. Túto časť nazývame distribúciou. RTVS má byť národnou autoritou, ktorá  
participuje na neustálom rozvoji distribučných systémov a služieb, edukácii a zlepšovaní  
povedomia obyvateľov Slovenska o tomto rozvoji. Rozvoj internetových služieb spôsobuje  
čiastočný a postupný odliv konzumentov z tzv. lineárneho broadcastu (spoločný obsah  
vysielaný jednosmerne všetkým konzumentom v dosahu signálu) do lineárneho alebo  
nelineárneho broadbandu (obsah sprístupňovaný konzumentovi prostredníctvom jeho pri‑  
pojenia na internet). Kľúčovým pojmom je návyk našich divákov a poslucháčov konzumovať  
kvalitný obsah prostredníctvom mobilných zariadení alebo spoločného zariadenia bez ohľadu  
na zdroj týchto dát. V ďalšej časti sa budem venovať jednotlivým typom distribučných sys‑  
témov v kombinácii so službami, ktoré chcem v ďalšom období rozvíjať.  
DAB+ technológia je zaujímavá aj z pohľadu efektivity a kvality pokrytia pri enormne nižších  
nákladoch na prevádzku vysielačov. Jednoducho napísané, v digitále možno pri oveľa menšom  
energetickom výkone poskytnúť rovnakú kvalitu. Prechod na DAB+ bude mať vplyv na zníženie  
emisií a elektromagnetického smogu.  
Nižšie náklady a dostupná kapacita v tejto sieti umožnia rozvoj malých regionálnych, mestských  
vysielateľov. V spolupráci s národnými autoritami na poli mediálnej legislatívy a regulácie dis‑  
tribučného spektra chcem aktualizovať národnú stratégiu rozvoja DAB+ vysielania a spolupraco‑  
vať pri postupnom, koordinovanom a spoločnom prechode všetkých vysielateľov do digitálneho  
pozemného rozhlasového vysielania DAB+.  
Výhodou pozemnej televíznej distribúcie je jeho dostupnosť bez dodatočných finančných  
nákladov na príjem obsahu. V spolupráci s poskytovateľom tejto distribúcie budem iniciovať  
prechod verejnoprávneho multiplexu do efektívnejšieho režimu DVB‑T2, ktorý umožní nielen  
štandardizáciu vysielania v HD a definitívne vypnutie SD obrazového rozlíšenia, ale aj zlepšenie  
kvality príjmu. Týmto prechodom sa získaná dodatočná kapacita ďalej využije na ďalšiu evan‑  
jelizáciu efektívnejšieho kodeku HEVC pre HD a začatie pravidelného vysielania športového  
okruhu vo veľmi vysokom rozlíšení UHD.  
Rok 2025 bude dôležitým míľnikom z pohľadu budúcnosti DVB‑T – rozhodne sa, ako ďalej, aké  
trendy budú platiť pre broadcasterov. Aby bola zachovaná kontinuita, vysielatelia v okolitých kra‑  
jinách spúšťajú svoje pilotné prevádzky – 5G broadcast. Ide o alternatívnu distribúciu vysielania,  
46  
ktorá ráta s tým, že čoraz väčší počet užívateľov konzumuje obsah cez tablety a mobilné  
zariadenia. Vysielanie cez 5G+ sieť (presnejšie v pásme pod 700 MHz – > teraz sa využíva pre  
terestriálne vysielanie), má zabezpečiť zobrazenie vysielaného obsahu aj do týchto zariadení bez  
potreby antény. Cieľom pilotnej prevádzky je otestovať koncové zariadenia (prijímače) s obsa‑  
hom RTVS, aby sa tak dokázalo, že v budúcnosti RTVS ostane naďalej dostupná všetkým, stačí  
vlastniť mobilný telefón, netreba mať dátové služby ani SIM kartu.  
#NECHMLADIROZUMEJU  
Hráčsky priemysel už istý čas vydáva interaktívny obsah a hry pre virtuálnu realitu.  
Postupne sa objavujú aj prvé pilotné projekty v zahraničí, ktoré kombinujú 360° pohľad  
v spravodajských reláciách pre interaktívne aplikácie a športové udalosti. RTVS má víziu si  
tieto nové trendy osvojiť a vďaka tomu prinášať nové dimenzie divákom cez mobilné aplikácie  
a dedikované RTVS aplikácie.  
RTVS má za úlohu aj vzdelávať, a to najmodernejším spôsobom. Vďaka aplikácií „RTVS –  
rozšírená realita“ na prvý pocit prázdna miestnosť výstavy ožije životom. Použitím mobilného  
zariadenia môžu návštevníci vidieť rozšírený obsah tam, kde nič nie je, no odkryje to šošovka  
kamery a internet. Aplikácie, ktoré budú sprevádzať lineárny vzdelávací obsah, RTVS ponúknu  
pokusy fyzikálnych javov cez kameru a dotykovú obrazovku priamo na stole, ale vo virtuálnom  
priestore. Pohľadom cez mobil na vysielaný obsah RTVS sa objavia ďalšie skryté informácie  
o relácii a dianí na obrazovke. RTVS má pokryté už staršie známe platformy ako Facebook,  
Instagram a Twitter, ale potrebuje sa zviditeľniť aj na ďalších, ako sú TikTok, Tumblr a zaviesť aj  
nové spôsoby komunikácie pre verejnosť: blogy a vlogy – je to priestor, kde sa môže publikovať  
aj ďalší obsah či už z kreatívnych centier, alebo z produkcie samotnej.  
RTVS vďaka svojej bohatej skúsenosti z oblasti spravodajstva je zdrojom informácií o aktuálnych  
dianiach na Slovensku, ako aj na celom svete. Chcem priniesť jednoduchý spôsob, ako tieto  
informácie sprístupniť a monetizovať ďalším subjektom na trhu, a to pomocou B2B portálu, kde  
budú môcť záujemcovia odoberať pravidelne najaktuálnejšie informácie.  
Archív, fotografie a videá sú zdrojom bohatstva RTVS, ktoré často zachytávajú udalosti, ku ktorým  
sa ťažko dostane verejnosť a/alebo iné spravodajské služby. Vďaka webovému portálu RTVS  
pre B2B segment sa toto digitálne dedičstvo doplnené o metadáta stane dostupné – a prinesie  
možnosť zhodnotiť tak najnovšie mediálne dáta z rôznych udalostí, ako aj minulosť.  
Vyhľadávanie na stránkach RTVS zabezpečí nový algoritmus, ktorý zjednoduší prístup k in‑  
formáciám nevidiacim, ale aj tým, ktorí sú zvyknutí na hlasové ovládanie mobilných a webových  
aplikácií. Čoraz väčší dôraz sa kladie aj na lepšie využitie času počas monotónnych aktivít – ako  
napr. počas šoférovania, športovania, prechádzky. Vďaka funkcionalite prevodu „textu na reč“  
v aplikáciách RTVS budú každého sprevádzať produkty spravodajstva, ako aj blogy, komentáre  
a iné v audio podobe.  
RTVS si nemôže dovoliť zmeškať tento vlak „nových technologických vymožeností“, ktoré  
budú o niekoľko rokov v moderných verejnoprávnych médiách neodmysliteľným štandardom.  
Ich nástup je rýchly, a preto aj reakcia na ne musí byť rýchla. Ako generálny riaditeľ RTVS  
by som chcel urobiť všetko, čo je v mojich silách a silách môjho tímu, aby Rozhlas a televízia  
Slovenska oslávila svoju storočnicu nielen ako funkčné médium verejnej služby, ale aj ako  
moderný mediálny dom, ktorý spĺňa tie najnáročnejšie kritériá súčasného diváka a poslucháča  
v európskom, ak nie celosvetovom kontexte. Bude to vyžadovať enormné úsilie a finančné zdro‑  
je, ale ich návratnosť vie presiahnuť čisto ekonomické ukazovatele. Môže byť dôležitým kladom  
k obnove dôvery v informovanú spoločnosť a prispením k hodnotovému posunu celej našej  
spoločnosti.  
© 2022