Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
Odbor Parlamentný inštitút  
Edícia: Porovnávacie analýzy  
18/2022  
Inštitút ľudovej iniciatívy  
Anotácia:  
Predmetom porovnávacej analýzy  
je inštitút ľudovej iniciatívy.  
Z teoretického hľadiska sa  
autorky v úvode venujú priamej  
demokracii ako východisku  
ľudovej iniciatívy. Ďalej zisťovali  
potrebné údaje o 32 štátoch,  
následne sa venovali základnej  
charakteristike právnej úpravy  
inštitútu ľudovej iniciatívy vo  
vybraných krajinách, kde je tento  
inštitút zakotvený. Ide konkrétne  
o Fínsko, Lotyšsko, Poľsko,  
Rakúsko, Severné Macedónsko,  
Slovinsko a Španielsko.  
Vypracovali: RNDr. Katarína Kubišová, PhDr. Krisztina Csillag,  
Odbor Parlamentný inštitút  
Schválila:  
PhDr. Natália Petranská Rolková, PhD.,  
riaditeľka Odboru Parlamentný inštitút  
Bratislava  
máj 2022  
Kľúčové slová:  
Ľudová iniciatíva, občianska  
iniciatíva, priama demokracia,  
legislatívna iniciatíva  
Porovnávacie analýzy: Inštitút ľudovej iniciatívy  
Postavenie Odboru Parlamentný inštitút definuje § 144 zákona NR  
SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej  
republiky, podľa ktorého Parlamentný inštitút plní informačné,  
vzdelávacie a dokumentačné úlohy súvisiace s činnosťou NR SR  
a jej poslancov. Súčasťou odboru je aj Oddelenie Parlamentná  
knižnica a Oddelenie Parlamentný archív.  
V rámci informačnej činnosti Odbor Parlamentný inštitút vydáva  
spravidla tieto informačno-analytické materiály:  
V oblasti vzdelávania Odbor Parlamentný inštitút zastrešuje úvodné  
inštruktážne semináre najmä pre novozvolených poslancov, účasť  
Kancelárie NR SR na parlamentnej rozvojovej spolupráci určenej pre  
zahraničné parlamenty, stážový program pre študentov vysokých  
škôl, ako aj ďalšiu vzdelávaciu, prednáškovú a publikačnú činnosť.  
Materiál slúži výlučne pre poslancov  
Národnej rady Slovenskej republiky  
a zamestnancov Kancelárie NR SR  
a nemôže v plnej miere nahrádzať právne  
alebo iné odborné poradenstvo v danej  
oblasti. Údaje použité v materiáli sú  
aktuálne k dátumu jeho zverejnenia.  
Zverejňovanie materiálu je možné iba so  
súhlasom Odboru Parlamentný inštitút  
a autorov. Materiál neprešiel jazykovou  
úpravou.  
Porovnávacie analýzy: Inštitút ľudovej iniciatívy  
Inštitút ľudovej iniciatívy  
Anotácia:  
Predmetom porovnávacej analýzy je inštitút ľudovej iniciatívy. Z teoretického hľadiska sa autorky  
v úvode venujú priamej demokracii ako východisku ľudovej iniciatívy. Ďalej zisťovali potrebné údaje  
o 32 štátoch (štáty Európy, Austrália, Kanada, Nový Zéland), následne sa venovali základnej  
charakteristike právnej úpravy inštitútu ľudovej iniciatívy vo vybraných krajinách (v siedmich z 13),  
kde je tento inštitút na národnej úrovni zakotvený. Ide konkrétne o Fínsko, Lotyšsko, Poľsko, Rakúsko,  
Severné Macedónsko, Slovinsko a Španielsko.  
Kľúčové slová:  
ľudová iniciatíva, občianska iniciatíva, priama demokracia, legislatívna iniciatíva  
Institute of Popular Initiative  
Annotation:  
The subject of comparative analysis is the Institute of Popular Initiative. From a theoretical point of  
view, the authors of the study in the introduction deal with direct democracy as a starting point for  
popular initiative. They also collected the necessary data on 32 countries (European countries,  
Australia, Canada, and New Zealand). The next part of the work deals with the basic characteristics of  
the legal regulation of the Institute of Popular Initiative in those selected countries (7 from 13) where  
this institute exists at national level; namely in Finland, Latvia, Poland, Austria, Northern Macedonia,  
Slovenia and Spain.  
Keywords:  
popular initiative, citizen's initiative, direct democracy, legislative initiative  
Porovnávacie analýzy: Inštitút ľudovej iniciatívy  
Obsah  
Porovnávacie analýzy: Inštitút ľudovej iniciatívy  
1. Úvod  
1
Inštitút ľudovej iniciatívy patrí k jedným zo základných foriem priameho výkonu štátnej moci  
občanmi. Vzhľadom k skutočnosti, že v podmienkach Slovenskej republiky patrí  
k neuplatňovaným inštitútom, patrí v politických kruhoch, ale i v slovenskej akademickej obci  
k málo riešeným témam. Prax v európskych štátoch však ukazuje, že ide o pomerne rozšírený  
spôsob prijímania legislatívy. „Ľudová iniciatíva reprezentuje politicko-právny nástroj, ktorým sa  
uskutočňuje možnosť aplikovať participáciu občanov podporujúcich mechanizmy výkonu štátnej moci  
v rámci jestvujúceho systému zastupiteľskej demokracie, a to bez toho, aby došlo k deštrukcií jeho  
2
podstaty alebo k jeho úplnému odstráneniu.“  
Predmetom predloženej porovnávacej analýzy je práve inštitút ľudovej iniciatívy.  
Z teoretického pohľadu sa autorky v úvode venujú priamej demokracii ako východisku  
ľudovej iniciatívy. Predkladajú minimalistický výklad priamej demokracie, ktorý sa  
zameriava na konkrétne inštitúty priamej demokracie, menovite na referendum, plebiscit,  
3
petičné právo a ľudovú iniciatívu. Autorky prinášajú informácie o výskyte uvedených  
4
inštitútov vo vybraných štátoch Európy, v Austrálii, Kanade a na Novom Zélande. Zaoberajú  
sa aj priamou demokraciou v podmienkach Slovenskej republiky a legislatívnymi  
skúsenosťami s inštitútom ľudovej iniciatívy.  
V ďalšej časti práce sa venujú základnej charakteristike právnej úpravy inštitútu ľudovej  
iniciatívy v štátoch, kde je tento inštitút na národnej úrovni zakotvený, menovite vo Fínsku,  
v Lotyšsku, Poľsku, Rakúsku, Severnom Macedónsku, Slovinsku a Španielsku.  
1
V predloženej analýze autorky pracujú s pojmom „ľudová iniciatíva“, od ktorej sa svojím účelom  
odlišuje tzv. „občianska iniciatíva“. V praxi často dochádza k nesprávnemu použitiu oboch  
termínov. Podľa Petra Rosputinského ide v prípade občianskej iniciatívy „o skupinovú realizáciu  
petičného práva, ktorého cieľom je po získaní dostatočnej podpory predložiť parlamentu určitý návrh  
k prebiehajúcemu prerokúvaniu určitej otázky, najčastejšie návrhu zákona v zákonodarnom zbore. Ak si  
predstavíme vzťah medzi legislatívnym procesom a jednotlivými formami priamej demokracie, tak potom  
medzi iniciovaním návrhu zákona (aj prostredníctvom ľudovej iniciatívy) a jeho definitívnym schválením  
(napríklad aj cestou fakultatívneho alebo obligatórneho referenda) prebieha fáza prerokovania v zákonodarnom  
orgáne. Občianska iniciatíva predstavuje nástroj, ktorý majú k dispozícií občania na ovplyvňovanie  
normotvorby práve v tejto etape prípravy zákona.“ (ROSPUTINSKÝ, P. Inštitút ľudovej iniciatívy. In  
Justičná revue, 56, 2004, č. 8-9, s. 891).  
2
ROSPUTINSKÝ, P. Tamže, s. 884.  
3
Uvedený výpočet foriem priamej demokracie nie je taxatívny a konečný. Pre potreby predkladanej  
analýzy sa však autorky venujú najčastejšie používaným inštitútom priamej demokracie vo vybraných  
štátoch na národnej úrovni.  
4
Pozri prílohu č. 1  
5
 
Porovnávacie analýzy: Inštitút ľudovej iniciatívy  
Priama demokracia ako východisko ľudovej iniciatívy  
Myšlienka o tom, že moc pochádza z ľudu, má zásadný ústavnoprávny význam. Podľa Jána  
Drgonca ju možno „označiť za najvyšší ústavný princíp, ktorý odôvodňuje a zároveň vymedzuje  
5
ústavné pôsobenie orgánov verejnej moci, podrobuje ich autorite ústavy“. Normatívny obsah  
modernej demokracie však v záujme zabezpečenia jeho efektívnosti a potrieb masovej  
spoločnosti nie je založený na teórií čistej demokracie. Moderná demokracia je v súčasnosti  
uskutočňovaná formou sprostredkovania, kedy zvolení zástupcovia dostávajú možnosť  
rozhodovať ústavne predpísaným spôsobom a v ústavne nastavených medziach v rámci  
presne vymedzeného obdobia. Vláda ľudu je tak v reprezentatívnej demokracií procesom  
legitimácie výkonu štátnej moci a konštituovaním autorít oprávnených rozhodovať. Občania  
6
teda nie sú subjektom konania, ale referenčným subjektom pre konanie. O spôsoboch  
a formách vykonávania tejto moci pojednáva právny poriadok toho ktorého štátu. Každá  
demokratická spoločnosť tak má nastavené mechanizmy, prostredníctvom ktorých možno  
rôznym spôsobom zasahovať do výkonu štátnej moci.  
Priama demokracia sa v systéme zastupiteľskej demokracie najčastejšie realizuje  
prostredníctvom nasledujúcich inštitútov.  
-
Referendum – vo všeobecnosti predstavuje hlasovanie ľudu, ktorého výsledkom je  
právne záväzné rozhodnutie. Rozhodovanie občanov v rámci referenda sa spravidla  
7
uskutočňuje v dvoch formách. Prvou formou je obligatórne rozhodovanie v referende  
(tzv. „obligatórne referendum“), ktoré sa musí vyhlásiť, ak nastanú podmienky určené  
právnym poriadkom. K takejto podmienke patrí napr. vstup do štátneho zväzku  
s inými štátmi alebo vystúpenie z neho. Fakultatívnym referendom je daná možnosť  
uskutočniť referendum aj o iných dôležitých otázkach verejného záujmu, okrem tých  
otázok, ktoré daný právny poriadok taxatívne vymenuje (napr. základné práva  
a slobody, dane, rozpočet, amnestie, atď.). Subjektom oprávneným navrhnúť  
vyhlásenie referenda je kvalifikovaná skupina občanov, alebo iný subjekt, spravidla  
parlament, vláda alebo prezident republiky.  
-
Plebiscit – je rozhodovanie o akejkoľvek otázke, v podstate politického významu,  
ktorým sa má dosiahnuť zainteresovanosť verejnosti na ďalšom vývoji spoločnosti  
s tým, že iniciátori plebiscitu si ponechávajú “voľné ruky”, lebo plebiscit má  
poradenskú úlohu, štátne orgány či politické strany očakávajú od voličov  
zúčastnených na plebiscite „radu“, „návod“ ako majú postupovať pri usmerňovaní  
spoločnosti. Plebiscit je tak vo všeobecnosti právny inštitút konzultatívnej demokracie.  
5
6
7
DRGONEC, J. Ústava Slovenskej republiky, s. 286.  
ŠIMÍČEK, V. Příma demokracie, s. 16-18.  
SVOBODA, J. a kol. Slovník slovenského práva, s. 560.  
6
 
Porovnávacie analýzy: Inštitút ľudovej iniciatívy  
Výsledok plebiscitu nemá záväzný charakter. Referendum sa od plebiscitu odlišuje  
svojím právnym účinkom.  
-
-
Petičné právo je základné právo jednotlivca obracať sa vo veciach verejného alebo  
iného spoločného záujmu na štátne orgány a orgány územnej samosprávy so  
8
žiadosťami, návrhmi, sťažnosťami.  
Ľudová iniciatíva je jedným z inštitútov priamej demokracie. Slovenská odborná  
literatúra charakterizuje inštitút ľudovej iniciatívy ako „požiadavku ľudu, s ktorou sa  
spravidla zákonom stanovený minimálny počet oprávnených voličov môže obrátiť na štátny  
9
orgán s návrhom na riešenie nejakého pálčivého problému.“  
Priama demokracia v právnom poriadku Slovenskej republiky  
Normatívny základ pre priamu demokraciu musí vždy obsahovať ústava daného štátu.  
V podmienkach Slovenskej republiky ho vyjadruje čl. 2 ods. 1 Ústavy SR: „štátna moc pochádza  
od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo“. Na  
uvedené ustanovenie priamo nadväzuje čl. 30 ods. 1 Ústavy SR: „Občania majú právo  
zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov (...)“.  
Právny poriadok Slovenskej republiky popri aktívnom a pasívnom volebnom práve  
vymedzuje nasledujúce formy priamej demokracie:  
-
-
-
-
-
-
-
celoštátne referendum,  
miestne referendum,  
referendum samosprávneho kraja,  
zhromaždenie obyvateľov obce,  
petičné právo,  
ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta,  
návrh kandidáta do funkcie prezidenta,  
Inštitút ľudovej iniciatívy nie je v právnom poriadku Slovenskej republiky zakotvený.  
Z minulosti poznáme jeden konkrétny prípad snahy predstaviť inštitút ľudovej iniciatívy do  
právneho poriadku SR. V roku 2013 predložila skupina poslancov z politickej strany Obyčajní  
ľudia a nezávisle osobnosti návrh zákona, ktorým by sa zaviedol inštitút ľudovej iniciatívy.  
Cieľom predloženého návrhu skupiny poslancov je „priznať občanom právo zákonodarnej  
8
III. ÚS. 266/08-62  
9
PALÚŠ, I. – SOMOROVÁ, Ľ. Štátne právo Slovenskej republiky, s. 131.  
7
 
Porovnávacie analýzy: Inštitút ľudovej iniciatívy  
iniciatívy, teda možnosť iniciovať prijatie zákona upravujúceho určitý okruh právnych vzťahov  
10  
rovnako, ako je táto možnosť v súčasnosti priznaná vláde SR, výborom NR SR, či poslancom NR SR“.  
Čo sa týka hmotnoprávnej stránky daného návrhu zákona, kolektívnym orgánom  
oprávneným podať petíciou, ktorej prílohou je návrh zákona, je skupina občanov v počte  
15 000, ktorí majú právo voliť do Národnej rady SR. Argumentom v prospech skupiny  
občanov v počte 15 000 bola skutočnosť, že daný počet „približne zodpovedá republikovému  
volebnému číslu z posledných troch volieb do NR SR (2006, 2010 a 2012). (...), ak 15 000 hlasov občanov  
stačí politickej strane alebo hnutiu na získanie jedného poslaneckého mandátu vo voľbách do NR SR  
a poslancovi, ktorý vďaka hlasom 15 000 občanov získal svoj mandát sa v zmysle Ústavy Slovenskej  
republiky priznáva právo zákonodarnej iniciatívy, je spravodlivé, aby sa zákonodarná iniciatíva priznala  
aj rovnakému počtu občanov, ktorí ju môžu v zmysle tohto návrhu zákona uplatniť priamo vo svojom  
11  
mene“.  
Návrh zákona, ktorý je súčasťou petície 15 000 občanov, by mal mať rovnocenné postavenie  
k vládou alebo parlamentom predloženým návrhom, z procesnoprávnej stránky by sa však  
odlišoval. Podľa uvedeného návrhu skupiny poslancov:  
-
pri prerokúvaní veci zaradenej do programu schôdze NR SR vystúpi v mene skupiny  
občanov určený zástupca,  
-
od navrhovateľov, ktorým je skupina občanov nie je predseda NR SR oprávnený  
vyžiadať si vykonávací predpis,  
-
-
určený zástupca nemôže vziať späť predložený návrh zákona,  
k predloženému návrhu, ktorého navrhovateľom je skupina občanov nemožno  
podávať pozmeňujúce návrhy.  
Návrh skupiny poslancov bol prerokovaný 31.5.2013. Národná rada SR rozhodla  
nepokračovať v rokovaní o návrhu zákona.  
10  
NRSR. Dôvodová správa k parlamentnej tlači č. 488 - Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej  
republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996  
Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení  
11  
Tamže.  
8
Porovnávacie analýzy: Inštitút ľudovej iniciatívy  
Súhrnné výsledky porovnávacej analýzy  
Zistili sme, že 13 z 32 analyzovaných štátov upravuje inštitút ľudovej iniciatívy na národnej  
úrovni. Ide o Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Litvu, Lotyšsko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko,  
Rumunsko, Severné Macedónsko, Slovinsko, Španielsko a Taliansko.  
Mapka č. 1: Štáty Európy podľa výskytu inštitútu ľudovej iniciatívy  
Informačná grafika Odboru Parlamentný inštitút: Inštitút ľudovej iniciatívy (výskumná vzorka na mape 28  
štátov; výskumná vzorka v texte porovnávacej analýzy 32 štátov /okrem Slovenska/, t. j. štáty zvýraznené na mape  
a Austrália, Cyprus, Kanada a Nový Zéland).  
V ďalšej práci autorky podrobnejšie analyzujú sedem vybraných krajín, ktoré upravujú  
inštitút ľudovej iniciatívy: Fínsko, Lotyšsko, Poľsko, Rakúsko, Severné Macedónsko,  
Slovinsko a Španielsko.  
Vo všetkých týchto štátoch je ľudová iniciatíva upravená v ústave a väčšina z nich (okrem  
Severného Macedónska) má prijatý osobitný zákon, upravujúci daný inštitút. Rokovanie  
v parlamente o návrhu zákona na základe ľudovej iniciatívy je upravené rokovacím  
poriadkom parlamentu (v prípade dvojkomorových parlamentov rokovacím poriadkom  
príslušnej komory parlamentu).  
9
 
Porovnávacie analýzy: Inštitút ľudovej iniciatívy  
S výnimkou Lotyšska nie je tento inštitút v sledovaných krajinách právne záväzný. V praxi  
týchto krajín to znamená, že hoci splnením náležitostí ľudovej iniciatívy je zákonodarca  
povinný zaoberať sa ňou, občanmi požadovaný návrh nemusí nájsť pozitívnu odozvu  
v radoch poslancov. Občania, ktorí podali návrh zákona majú síce právo na to, aby bol ich  
návrh prerokovaný, ale nemajú právo na konkrétne rozhodnutie v zmysle návrhu ľudovej  
iniciatívy. Uvedený návrh má len právne rovnocenné postavenie k vládou alebo parlamentom  
12  
predloženým návrhom a nie vyššiu právnu záväznosť.  
V Lotyšsku, naopak, platí, že ak Sejm neschváli návrh zákona občanov bez zmien v jeho  
obsahu, tento návrh sa predloží na celonárodné referendum.  
Sledované štáty sa odlišujú požadovaným počtom signatárov, ktorí musia vyjadriť podporu  
danej občianskej iniciatíve, aby mohla byť predložená do parlamentu. Samozrejme, že tento  
počet sa odvíja aj od počtu obyvateľov tej-ktorej krajiny. Požadované počty sú nasledujúce:  
5 000 (v prípade ústavného zákona 30 000) Slovinsko; 10 000 voličov – Severné Macedónsko;  
1/10 oprávnených voličov – Lotyšsko; 50 000 – Fínsko; 100 000 – Poľsko a Rakúsko (alebo 1/6  
voličov z aspoň 3 spolkových krajín) a 500 000 – Španielsko.  
Vo väčšine sledovaných štátov existuje obmedzenie na dobu získavania podpory (podpisov)  
pre danú občiansku iniciatívu: 60 dní – Slovinsko; 3 mesiace – Poľsko; 6 mesiacov – Fínsko  
a 9 mesiacov (+3) – Španielsko. V Rakúsku je táto lehota daná spolkovým ministrom vnútra  
pri zaregistrovaní občianskej iniciatívy.  
Vo všetkých sledovaných štátoch sa návrh zákona iniciovaný občanmi, ktorý spĺňa zákonné  
náležitosti predkladá parlamentu (konkrétne predsedovi parlamentu, alebo predsedníctvu  
parlamentu; pri dvojkomorových parlamentoch dolnej komore) okrem Lotyšska, kde sa  
predkladá prezidentovi republiky.  
V nasledujúcej časti práce sú dané štáty analyzované podrobnejšie.  
12  
ROSPUTINSKÝ, P. Inštitút ľudovej iniciatívy. In Justičná revue, 56, 2004, č. 8-9, s. 890.  
10  
Porovnávacie analýzy: Inštitút ľudovej iniciatívy  
2. Vybrané štáty, ktoré upravujú inštitút ľudovej iniciatívy na národnej úrovni  
Fínsko  
Stručné zhrnutie  
Právna záväznosť: nie  
Právna úprava:  
-
čl. 53 Ústavy - Referendum a občianska iniciatíva  
Zákon o občianskej iniciatíve z r. 2012  
13  
-
Požadovaný počet podpisov: 50 000 voličov  
Lehota na zbieranie podpisov: 6 mesiacov  
Orgán, ktorému sa predkladá návrh: parlament  
Náležitosti ľudovej iniciatívy  
Ľudová iniciatíva je reprezentovaná najmenej jedným zástupcom a jeho náhradníkom.  
V návrhu musia byť vyplnené kontaktné údaje o zástupcovi iniciatívy aj jeho náhradníkovi  
a musí byť zaregistrovaný v Centrálnom registri občanov, na Ministerstve spravodlivosti  
a v parlamente.  
Ľudová iniciatíva predložená do parlamentu musí obsahovať samotný návrh zákona,  
rozhodnutie Centrálneho registra občanov a potvrdenie o tom, že je v súlade s ústavou  
a zákonom o občianskej iniciatíve. Iniciatíva musí byť doručená do parlamentu do 6 mesiacov  
od rozhodnutia Centrálneho registra občanov, inak stráca platnosť.  
Ľudová iniciatíva môže zahŕňať buď návrh zákona, alebo návrh na začatie procesu tvorby  
návrhu zákona. Môže sa týkať aj zmeny, alebo novelizácie už existujúceho zákona. Ak je  
iniciatíva formulovaná ako návrh zákona, musí byť formulovaná ako právny text a obsahovať  
náležitosti návrhu zákona. Iniciatíva sa môže týkať len jedného komplexu problémov a musí  
vždy obsahovať zdôvodnenie návrhu.  
Podpora ľudovej iniciatívy sa vyjadruje formou podpisov, ktoré sa zbierajú buď na papieri,  
alebo elektronicky cez online dátový systém. Zbieranie podpisov v papierovej forme musí  
spĺňať formálne požiadavky dané vládnou vyhláškou. Zbieranie podpisov nesmie presiahnuť  
6 mesiacov od zverejnenia iniciatívy (§ 5 Zákon o občianskej iniciatíve).  
Petícia musí obsahovať nasledujúce údaje:  
1. názov ľudovej iniciatívy a dátum predloženia,  
2. celé meno, dátum narodenia a bydlisko autora iniciatívy,  
FINLEX. Lag om medborgarinitiativ. [online]. [cit. 2022-05-25]. Dostupné na internete:  
11  
 
 
Porovnávacie analýzy: Inštitút ľudovej iniciatívy  
3. vyhlásenie, že podporovateľ je oprávneným voličom v štáte a že tú istú iniciatívu  
podpísal len raz,  
4. dátum podpisu (§ 6 Zákon o občianskej iniciatíve).  
Takisto elektronická podpora iniciatívy musí spĺňať technické požiadavky dané v § 7 Zákona  
o občianskej iniciatíve. Ministerstvo spravodlivosti zriadilo webovú stránku, na ktorej je  
možné zbierať verejnú podporu pre ľudovú iniciatívu: www.kansalaisaloite.fi. Ministerstvo  
spravodlivosti verifikuje, či sú dáta o signatároch v súlade s údajmi v Centrálnom registri  
občanov.  
Ak je finančná podpora pre ľudovú iniciatívu od darcu vyššia než 1500 €, tento údaj sa musí  
zverejn. Osobné údaje signatárov podpory občianskej iniciatívy sa nezverejnia pokiaľ nie je isté,  
že sa záležitosť postúpi parlamentu na prerokovanie. Mená a osobné údaje môžu byť zverejnené  
až po ich verifikácii Centrálnym registrom občanov a až po presiahnutí počtu 50 000 podpisov.  
Ak počet overených signatárov presiahne 50 000 (do 6 mesiacov od vyhlásenia iniciatívy),  
organizátor môže iniciatívu predložiť parlamentu na prerokovanie. Ak do 6 mesiacov nie je  
predložená do parlamentu, končí jej platnosť.  
Rokovanie v parlamente  
Parlament je povinný iniciatívu prerokovať, ale je už na jeho zvážení, či ju schváli, alebo bude  
nejakým spôsobom modifikovaná. Ak parlament rozhodne zamietnuť iniciatívu, môže byť  
predložená nová iniciatíva v tej istej záležitosti.  
Prerokovávanie ľudovej iniciatívy v parlamente začína predbežnou rozpravou v pléne. Po nej je  
návrh postúpený na rokovanie výboru. Počas rokovania výboru musia dostať zástupcovia iniciatívy  
možnosť uviesť tento návrh. Výbor môže tiež vypočuť zástupcov relevantného ministerstva a iných  
expertov. Výbor pripraví správu pre rokovanie pléna. Môže rozhodnúť aj o nepodporení iniciatívy  
a ukončení rozpravy o danom návrhu. To však nemusí znamenať, že návrh je úplne „zhodený zo  
stola“, ale znamená to, že iniciatíva musí počkať na ďalšie opatrenia, ako napríklad vládny návrh  
zákona. Výbor sa neskôr môže k záležitosti vrátiť. Iniciatívy, ktoré nestihnú byť prerokované do  
konca volebného obdobia, nepostupujú do ďalšieho volebného obdobia.  
Štatistické údaje  
Od marca 2012 (vstup zákona do platnosti) do konca roku 2018 občania iniciovali asi 1000  
návrhov, z ktorých 37 dosiahlo minimálny počet 50 000 signatárov. Jedna z nich viedla k priamym  
zmenám v legislatíve (týkala sa zrovnoprávnenia manželských práv), zatiaľ čo iné mali na zmeny  
legislatívy nepriamy vplyv. Z tých iniciatív, ktoré dosiahli minimálny počet signatárov, sa aspoň  
14  
šesť týkalo bio-etických problémov (z nich najznámejšia sa týkala asistovaných samovrážd).  
14  
12  
Porovnávacie analýzy: Inštitút ľudovej iniciatívy  
Lotyšsko  
Stručné zhrnutie  
Právna záväznosť: áno  
Právna úprava:  
-
-
-
-
Čl. 78 – 79 Ústava (1922)  
Zákon o národnom referende, legislatívnej iniciatíve a Európskej občianskej iniciatíve  
časť 5, čl. 131 Rokovacieho poriadku Sejmu  
15  
16  
17  
Zákon o podaniach  
Požadovaný počet podpisov: 1/10 všetkých oprávnených voličov  
Lehota na zbieranie podpisov: nie je upravená  
Orgán, ktorému sa predkladá návrh: prezident republiky  
Náležitosti ľudovej iniciatívy  
Najmenej 10 000 občanov Lotyšska, ktorí dovŕšili vek 16 rokov v deň podania kolektívneho  
návrhu, má právo podať kolektívny návrh Sejmu. Ľudová iniciatíva musí obsahovať žiadosť  
adresovanú Sejmu a krátke zdôvodnenie. Taktiež musí špecifikovať osobu, ktorá je  
kompetentná reprezentovať signatárov kolektívneho návrhu, jej adresu a kontaktné  
informácie. Každý signatár musí uviesť svoje meno, priezvisko a číslo identifikačného  
dokladu. Je možné zbierať podpisy aj elektronicky, pokiaľ je možné identifikovať a verifikovať  
signatárov a je zabezpečená ochrana osobných údajov. Je na to vytvorená špeciálna platforma  
18  
ManaBalss.lv.  
Ľudová iniciatíva sa nemôže týkať problematiky, ktorá by bola zjavne neakceptovateľná  
v demokratickej spoločnosti, alebo by bola zjavne ofenzívna, iniciatíva nemôže znevažovať  
hodnoty ľudskej cti, slobody, demokracie, rovnosti, zákonnosti a ľudských práv, vrátane práv  
menšín.  
15  
16  
18  
Pozri MANABALSS. [online]. Dostupné na internete: https://manabalss.lv/  
13  
 
Porovnávacie analýzy: Inštitút ľudovej iniciatívy  
19  
Rokovanie v parlamente  
Najneskôr do 20 dní od prijatia ľudovej iniciatívy, predsedníctvo Sejmu overí, či spĺňa  
náležitosti dané rokovacím poriadkom; ak je to nevyhnutné, postúpi ho Úradu pre občianstvo  
a migráciu na verifikáciu; a rozhodne o postúpení návrhu Výboru pre mandát, etiku  
a podania na úvodné posúdenie. Osoba, uvedená ako zástupca signatárov, môže byť pozvaná  
na stretnutie predsedníctva.  
Ak predsedníctvo usúdi, že návrh nie je v súlade s rokovacím poriadkom, vypracuje sa  
odpoveď podľa Zákona o podaniach.  
Stretnutie Výboru pre mandát, etiku a podania na úvodné posúdenie návrhu sa uskutoční  
najneskôr do 1 mesiaca od doručenia návrhu Sejmu. Na rokovanie výboru sú pozvaní  
zástupca signatárov iniciatívy, členovia iných výborov Sejmu a zástupcovia relevantných  
inštitúcií. Zástupca kolektívneho návrhu musí dostať možnosť odôvodniť návrh a zúčastniť sa  
na diskusii k návrhu.  
Najneskôr do 3 mesiacov od doručenia ľudovej iniciatívy musí Výbor pre mandát, etiku  
a podania vypracovať správu o hodnotení iniciatívy a návrh uznesenia Sejmu o ďalšom  
prerokovaní návrhu. Správa musí obsahovať posúdenie návrhu výborom, žiadosť signatárov  
a jej odôvodnenie, názory iných zainteresovaných subjektov, ako aj všetky informácie, ktoré  
výbor považuje za relevantné. Návrh uznesenia musí obsahovať nasledujúce informácie:  
počet signatárov,  
predmet ľudovej iniciatívy,  
Odporúčaný ďalší postup (napríklad vytvorenie špeciálneho výboru Sejmu, ktorý  
bude mať za úlohu vypracovať návrh zákona, alebo postúpiť ľudovú iniciatívu  
relevantnej inštitúcii na ďalšie zváženie, poveriť vládu vypracovaním návrhu zákona,  
nepokračovať v rokovaní o ľudovej iniciatíve, alebo ju zamietnuť).  
V prípade návrhu pokračovať ďalej v rokovaní sa postupuje podľa relevantných ustanovení  
rokovacieho poriadku.  
Štatistické údaje  
V roku 2017 bolo predložených Sejmu 6 ľudových iniciatív, z ktorých dve boli zamietnuté.  
V roku 2018 bolo predložených 9 ľudových iniciatív, z ktorých boli tiež dve zamietnuté.  
19  
14  
Porovnávacie analýzy: Inštitút ľudovej iniciatívy  
Poľsko  
Stručné zhrnutie  
Právna záväznosť: nie  
Právna úprava:  
-
čl. 118 Ústavy,  
Zákon o výkone legislatívnej iniciatívy občanov (1999)  
-
Požadovaný počet podpisov: 100 000 voličov  
Lehota na zbieranie podpisov: 3 mesiace  
Orgán, ktorému sa predkladá návrh: predsedovi parlamentu  
Náležitosti ľudovej iniciatívy  
Návrh zákona, doručený predsedovi parlamentu, musí spĺňať podmienky predpísané  
Ústavou, Rokovacím poriadkom Sejmu a Zákonom o výkone legislatívnej iniciatívy občanov.  
Podanie návrhu zákona nevylučuje podanie iného návrhu skupinou občanov v tej istej veci.  
Návrh zákona, prerokovávanie ktorého nebolo ukončené v rámci volebného obdobia Sejmu,  
v ktorom bol podaný, bude prerokovaný novým parlamentom bez nutnosti opätovného  
podania návrhu zákona.  
Aktivity, súvisiace s prípravou návrhu zákona iniciovaného občanmi – jeho rozšírenie,  
propagáciu a organizáciu zbierania podpisov občanov vykonáva výbor pre legislatívnu  
iniciatívu. Výbor má názov doplnený o názov konkrétnej legislatívnej iniciatívy. Výbor môže  
tvoriť najmenej 15 poľských občanov oprávnených voliť vo voľbách do Sejmu, ktorí doručia  
písomné oznámenie o vytvorení výboru s menami jeho členov, adresami a identifikačnými  
číslami sociálneho poistenia. V mene výboru jedná oprávnená osoba, alebo jej zástupca,  
zvolený písomným vyhlásením prvých 15 členov výboru. Výbor získava právnu subjektivitu  
po oznámení podanom predsedom Sejmu.  
Po získaní prvých 1000 podpisov zástupca výboru podáva oznámenie predsedovi Sejmu  
o vytvorení výboru. Oznámenie je doplnené o návrh zákona a zoznam 1000 signatárov,  
podporujúcich daný návrh. Predseda Sejmu rozhodne do 14 dní o prijatí oznámenia (ak spĺňa  
všetky predpísané náležitosti). V prípade nedostatkov sa predseda Sejmu do 14 dní od  
doručenia oznámenia obráti na zástupcu výboru a požiada o ich odstránenie. V prípade, že  
nedôjde k ich odstráneniu do 14 dní, predseda Sejmu odmietne prijať oznámenie. V tomto  
prípade má zástupca právo do 14 dní od doručenia vyjadrenia predsedu právo obrátiť sa na  
Najvyšší súd.  
Propagačná kampaň je zameraná na prezentáciu a vysvetlenie obsahu návrhu zákona a začína  
až po prijatí oznámenia predsedom Sejmu.  
15  
 
Porovnávacie analýzy: Inštitút ľudovej iniciatívy  
Náklady spojené s ľudovou iniciatívou sú hradené výborom. Výbor môže usporadúvať  
verejné zbierky podľa príslušných právnych predpisov. Financovanie iniciatívy musí byť  
transparentné a zástupca výboru je povinný predkladať finančnú správu ministrovi financií  
do 3 mesiacov od prijatia návrhu zákona predsedom parlamentu.  
Rokovanie v parlamente:  
Zástupca výboru postúpi zoznam signatárov iniciatívy predsedovi Sejmu. Návrh zákona  
spolu s podpismi občanov musí byť doručený predsedovi Sejmu najneskôr do 3 mesiacov  
od oznámenia o vytvorení výboru. Ak návrh zákona spĺňa všetky náležitosti, predseda  
parlamentu rozhodne o jeho zaradení do prvého čítania a zástupca o tom upovedomí  
20  
výbor.  
Prvé čítanie návrhu zákona sa koná najneskôr do 3 mesiacov od dňa, kedy bol návrh doručený  
predsedovi parlamentu. Pri prerokovávaní návrhu zákona je výbor reprezentovaný  
oprávnenou osobou, alebo jej zástupcom. Oprávnená osoba má právo zúčastňovať sa na práci  
Sejmu a Senátu spôsobom a podľa princípov daných rokovacím poriadkom.  
Výbor je rozpustený do 3 mesiacov od ukončenia prerokovávania návrhu zákona, od  
rozhodnutia predsedu parlamentu zamietnuť postúpenie návrhu zákona do legislatívneho  
procesu, alebo od rozhodnutia Najvyššieho súdu zamietnuť podanie proti rozhodnutiu  
predsedu parlamentu neposunúť návrh zákona do legislatívneho procesu.  
Štatistické údaje  
V rokoch 1999 – 2012 bolo postúpených parlamentu 42 návrhov zákonov.  
20  
th  
Act of 24 June 1999 on Exercise of the Legislative Initiative by Citizens. [online]. [cit. 2022-05-25].  
16  
Porovnávacie analýzy: Inštitút ľudovej iniciatívy  
Rakúsko  
Stručné zhrnutie  
Právna záväznosť: nie  
Právna úprava:  
21  
-
-
-
Čl. 41 odsek 2 Spolkovej ústavy ,  
Zákon o ľudovej iniciatíve z roku 2018  
Rokovací poriadok Národnej rady  
22  
23  
Požadovaný počet podpisov: 100 000 voličov, alebo 1/6 oprávnených voličov z aspoň  
troch spolkových krajín  
Lehota na zbieranie podpisov: 8 dní  
Orgán, ktorému sa predkladá návrh: dolná komora parlamentu  
Náležitosti ľudovej iniciatívy  
Postup podania ľudovej iniciatívy začína podaním žiadosti o registráciu na Spolkovom  
ministerstve vnútra. Žiadosť o registráciu obsahuje paragrafové znenie zákona, určenie  
splnomocneného zástupcu, jeho/jej podpis a kontaktné údaje a potvrdenie o zaplatení  
správneho poplatku vo výške 500 EUR. Spolkový minister vnútra musí rozhodnúť o žiadosti  
do dvoch týždňov od jej doručenia. Ak je žiadosť schválená, zaregistruje sa v Centrálnom  
24  
registri voličov.  
Po dokončení registrácie sa podáva žiadosť o začatie konania, ktoré sa opiera o podpisy aspoň  
jednej tisíciny oprávnených voličov, čo v súčasnosti predstavuje viac ako 8401 podpisov.  
Ľudové iniciatívy, pre ktoré neboli predložené žiadosti s potrebným počtom podpisov sa  
vymažú do 31. decembra v roku nasledujúcom po dátume podania iniciatívy. Spolkový  
minister vnútra rozhodne o žiadosti o začatie konania do troch týždňov od jej predloženia.  
Ak sa žiadosti o začatie konania vyhovie, iniciátori môžu začať zbierať podpisy. Poslednou  
prekážkou správneho konania registračného postupu je to, že splnomocnený zástupca  
21  
22  
RECHTSINFORMATIONSYSTEM DES BUNDES. Bundesrecht konsolidiert: Gesamte Rechtsvorschrift  
23  
REPUBLIC OF AUSTRIA. PARLIAMENT. Federal Law on the Rules of Procedure of the National Council.  
24  
BUNDESMINISTERIUM INNERES. Volksbegehren. [online]. [cit. 2022-05-25]. Dostupné na  
17  
 
Porovnávacie analýzy: Inštitút ľudovej iniciatívy  
(zástupcovia) musia previesť príspevok na náklady na tlač vo výške 2 250 EUR na účet  
federálneho ministerstva vnútra do 14 dní od dátumu oznámenia o začatí konania.  
Petícia, ktorá je súčasťou iniciatívy musí byť podpísaná najmenej 100 000 oprávnenými voličmi  
(alebo 1/6 voličov z troch spolkových krajín), ktorí v čase podpísania petície dosiahli vek  
16 rokov. Doba, počas ktorej možno zbierať podpisy je 8 dní od prijatia rozhodnutia  
spolkovým ministrom vnútra. Podpisy sa zbierajú buď fyzicky na podpisové hárky  
v jednotlivých obciach alebo magistrátoch väčších miest, resp. online prostredníctvom  
elektronického podpisu.  
Rokovanie v parlamente  
Po vyzbieraní podpisov predloží Federálny volebný úrad iniciatívu Národnej rade. Ak je  
stanovený program Národnej rady, ľudové iniciatívy majú prednosť pred všetkými ostatnými  
bodmi. Ľudová iniciatíva je najprv pridelená gestorskému výboru. Ten si môže zriadiť vlastný  
podvýbor. V osobitných prípadoch sa na tento účel zriaďuje osobitný výbor. Poverený výbor  
môže pri svojich rokovaniach konzultovať s odborníkmi. Právo zúčastňovať sa na  
konzultáciách vo výboroch alebo podvýboroch má aj splnomocnenec iniciatívy. Predbežné  
konzultácie sa musia začať do jedného mesiaca od pridelenia iniciatívy výboru. Po ďalších  
štyroch mesiacoch musí byť Národnej rade predložená správa o výsledkoch rokovaní.  
O ľudovej iniciatíve sa potom diskutuje aj na plenárnom zasadnutí Národnej rady. Obsah  
ľudovej iniciatívy nie je právne záväzný.  
Štatistické údaje  
25  
Od roku 1964 bolo predložených 57 ľudových iniciatív.  
25  
BUNDESMINISTERIUM INNERES. Alle Volksbegehren der zweiten Republik. [online]. [cit. 2022-  
18  
Porovnávacie analýzy: Inštitút ľudovej iniciatívy  
Severné Macedónsko  
Stručné zhrnutie  
Právna záväznosť: nie  
Právna úprava:  
-
Čl. 71 Ústavy,  
-
Rokovací poriadok parlamentu  
Požadovaný počet podpisov: 10 000 voličov  
Lehota na zbieranie podpisov: nie je upravená  
Orgán, ktorému sa predkladá návrh: predsedovi parlamentu  
Náležitosti ľudovej iniciatívy  
Iniciatíva navrhujúca zákon musí byť podporená najmenej 10 000 voličmi, ktorí svoju podporu  
vyjadria podpisom. Návrh zákona musí obsahovať nadpis, úvod, paragrafové znenie zákona  
a dôvodovú správu. Ak návrh zákona doručený predsedovi parlamentu nespĺňa náležitosti,  
uvedené v Rokovacom poriadku parlamentu, môže predseda parlamentu ešte pred  
distribúciou návrhu zákona poslancom, požiadať iniciátora o uvedenie návrhu zákona do  
súladu s uvedenými požiadavkami. Ak iniciátor tak neurobí do 15 dní od doručenia žiadosti  
predsedu parlamentu, považuje sa daný návrh zákona za nepodaný do parlamentu.  
Rokovanie v parlamente  
Oprávnené subjekty (poslanci, vláda a skupina aspoň 10 000 oprávnených voličov) podávajú  
návrhy zákonov predsedovi parlamentu. Predseda parlamentu do 3 pracovných dní od  
doručenia návrhu zákona distribuuje návrh poslancom v písomnej, alebo elektronickej  
26  
podobe. Ak vláda v stanovenom termíne nepošle vyjadrenie k návrhu zákona, parlament  
rokuje o ňom aj bez tohto stanoviska.  
Rokovací poriadok Národnej rady ukladá povinnosť predsedovi parlamentu postúpiť takýto  
27  
návrh zákona Legislatívnemu výboru a predsedovi relevantnej pracovnej skupiny .  
Legislatívny výbor a relevantná pracovná skupina doručia svoje stanovisko o splnení  
náležitostí návrhu zákona predsedovi parlamentu do 2 pracovných dní.  
26  
ASSEMBLY OF NORTH MACEDONIA. Legislative Procedure. [online]. [cit. 2022-05-25]. Dostupné  
27  
Pracovné skupiny sú orgány parlamentu – permanentné alebo dočasné, ktoré prerokovávajú návrhy  
zákonov a inú agendu parlamentu. Sú založené uznesením parlamentu a majú predsedu,  
podpredsedu a stanovený počet poslancov a ich zástupcov. Pracovná skupina môže mať dvoch členov  
spomedzi expertov a vedcov – jedného navrhujú strany koalície, druhého opozičné strany (Sekcia  
VIII. Rokovacieho poriadku parlamentu).  
19  
 
Porovnávacie analýzy: Inštitút ľudovej iniciatívy  
Ak predseda usúdi, že predložený návrh spĺňa všetky náležitosti, oznámi to do 3 dní od  
doručenia stanoviska Legislatívneho výboru a pracovnej skupiny zástupcovi iniciátora. Ak  
predseda parlamentu dospeje k záveru, že návrh nespĺňa všetky náležitosti, zaradí ho do  
programu najbližšej schôdze parlamentu. Parlament uznesením rozhodne, či daný návrh  
spĺňa požadované náležitosti. Predseda parlamentu informuje do 3 dní zástupcu iniciátora  
o závere parlamentu.  
Legislatívny proces v prípade návrhu zákona, iniciovaného občanmi, je rovnaký, ako  
v prípade iných návrhov zákonov. Legislatívny proces prebieha v troch čítaniach.  
Štatistické údaje  
Tento nástroj sa nevyužíva často. Ročne rozhoduje parlament v priemere o 1 – 2 ľudových  
iniciatívach a väčšina z nich nie je prijatá parlamentom.  
20  
Porovnávacie analýzy: Inštitút ľudovej iniciatívy  
Slovinsko  
Stručné zhrnutie  
Právna záväznosť: nie  
Právna úprava:  
-
Ústava, čl. 88 a 168  
Zákon o referende a občianskej iniciatíve  
-
Požadovaný počet podpisov: 5 000, v prípade ústavného zákona 30 000  
Lehota na zbieranie podpisov: 60 dní  
Orgán, ktorému sa predkladá návrh: predseda parlamentu  
Náležitosti ľudovej iniciatívy  
Ľudová iniciatíva musí obsahovať paragrafové znenie zákona a musia k nej byť pripojené  
28  
podpisy podporovateľov. Podľa čl. 115 Rokovacieho poriadku parlamentu , návrh zákona  
musí byť podaný písomne a musí obsahovať názov zákona, úvod, text jednotlivých ustanovení  
a dôvodovú správu. Ak návrh zákona nespĺňa všetky náležitosti, predseda parlamentu môže  
vyzvať navrhovateľa na odstránenie nezrovnalostí. Ak navrhovateľ nestihne v stanovenom  
termíne doplniť návrh zákona, považuje sa daný návrh za nepodaný.  
Návrh sa doručí predsedovi Národného zhromaždenia, ktorý stanoví 60-dňovú lehotu na  
zozbieranie podpisov. Zástupca navrhovateľa sa zúčastňuje na legislatívnom procese a je  
pozvaný na zasadnutia pracovných orgánov a plenárne zasadnutie.  
Rokovanie v parlamente  
Predseda parlamentu postupuje návrhy zákonov relevantným výborom. Výbor zhotoví  
správu z prerokovania legislatívnej iniciatívy a postupuje návrh na rokovanie parlamentu. Ak  
parlament posúdi, že legislatívna iniciatíva spĺňa všetky zákonné náležitosti, postúpi ju  
predsedovi parlamentu.  
Neexistujú žiadne časové limity na prerokovanie občianskej iniciatívy v parlamente. Po  
skončení funkčného obdobia parlamentu končí proces prerokovávania všetkých návrhov  
zákonov okrem návrhov iniciovaných poslancami, alebo občanmi.  
Štatistické údaje:  
V rokoch 2014 – 2018 bolo podaných 11 ľudových iniciatív, z ktorých päť sa prerokovalo vo forme  
návrhov zákonov. Z týchto piatich návrhov zákonov bol však len jeden schválený parlamentom.  
28  
21  
 
Porovnávacie analýzy: Inštitút ľudovej iniciatívy  
Španielsko  
Stručné zhrnutie  
Právna záväznosť: nie  
Právna úprava:  
29  
-
Čl. 87 Ústavy  
-
Čl. 7 Zákona č. 3/1984 z 26. marca upravujúci legislatívnu občiansku iniciatívu  
Požadovaný počet podpisov: 500 000  
Lehota na zbieranie podpisov: 9 mesiacov (podľa potreby predĺžený o ďalšie 3 mesiace)  
Orgán, ktorému sa predkladá návrh: predsedníctvo Kongresu  
Náležitosti ľudovej iniciatívy  
Právo zákonodarnej iniciatívy majú všetci občania, ktorí sú zapísaní vo volebnom zozname.  
Proces predkladania zákonov iniciovaných občanmi sa skladá z dvoch stupňov. Začína  
predložením návrhu zákona tzv. „podpornou komisiou“ (špan. Comisión Promotora)  
Predsedníctvu Kongresu (špan. Mesa del Congreso de los Diputados). Predsedníctvo je  
kolektívnym, voleným orgánom Kongresu, ktorý sa skladá z predsedu Kongresu, štyroch  
podpredsedov a štyroch tajomníkov.  
Podporná komisia predkladá okrem paragrafového znenia zákona aj predkladaciu správu.  
V tomto bode podporná komisia ešte nie je povinná predložiť zoznam podpisov občanov, aby  
sa predišlo zbytočným výdavkom. Po predložení návrhu zákona preskúma Predsedníctvo  
daný návrh a rozhodne o jeho prípustnosti do 15 dní. Predsedníctvo rozhodne  
o neprípustnosti návrhu zákona ak:  
-
jeho predmetom oblasti, ktoré nemožno upraviť návrhom zákona iniciovanom  
občanmi,  
-
neboli splnené formálne požiadavky. Ak by išlo o nedostatky, ktoré možno rýchlo  
dopracovať, Predsedníctvo vyzve podpornú komisiu na ich opravu do jedného  
mesiaca,  
-
-
predložené dokumenty nie sú v súlade a chýba im jednotnosť,  
Kongres alebo Senát rozhoduje alebo už rozhodol o návrhu zákona s podobným  
predmetom úpravy,  
-
ide o reprodukciu inej ľudovej iniciatívy s rovnakým alebo podobným obsahom  
predloženým v rámci toho istého legislatívneho obdobia.  
Proti rozhodnutiu Predsedníctva má podporná komisia právo obrátiť sa na Ústavný súd.  
22  
 
Porovnávacie analýzy: Inštitút ľudovej iniciatívy  
Po tom, čo Predsedníctvo rozhodlo o prípustnosti návrhu zákona, podporná komisia musí  
vyzbierať 500 000 podpisov do 9 mesiacov od doručenia rozhodnutia predsedníctva. Tento  
termín sa môže predlžiť o ďalšie 3 mesiace, ak existujú objektívne dôvody (jedná sa o zvlášť  
závažnú problematiku), s ktorými musí súhlasiť Predsedníctvo. Podpisové hárky musia  
obsahovať tzv. špecifikáciu, ktorá obsahuje stručné informácie o návrhu zákona. Ústredná  
volebná rada je povinná riadne opečiatkovať doručené dokumenty do 48 hodín.  
Podpisy musia byť notársky overené. Podpisy sa môžu zbierať aj elektronicky v súlade  
s platnou legislatívou.  
Riadne vyplnené podpisové hárky sa odovzdávajú Ústrednej volebnej rade, ktorá ich pošle  
Úradu volebného sčítania, aby vykonala overenie podpisov a ich sčítanie. Po prijatí  
oznámenia, ktorým sa preukáže požadovaný počet podpisov, Rada navrhne zaradenie návrhu  
zákona do programu Kongresu.  
Rokovanie v parlamente  
Po doručení oznámenia o zozbieraní potrebného počtu podpisov predsedníctvo Kongresu  
zariadi publikovanie návrhu a upovedomí o tom vládu, ktorá má možnosť zaslať svoje  
stanovisko k návrhu (súhlas alebo nesúhlas, vplyv na štátny rozpočet a pod.). Ak vláda do 30  
dní od zaslania návrhu nezašle negatívne stanovisko Kongresu, návrh bude zaradený do  
programu plenárnej schôdze Kongresu s lehotou najviac 6 mesiacov na jeho prerokovanie.  
Stanovisko vlády, ak je k dispozícii, sa prečíta pred začiatkom rozpravy k návrhu. Predseda  
Kongresu dáva potom hlasovať o tom, či sa bude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona. Ak  
je odpoveď kladná, predsedníctvo Kongresu rozhodne o postúpení návrhu zákona  
príslušnému výboru a otvorení príslušného obdobia na predloženie pozmeňujúcich  
a doplňujúcich návrhov. Návrh zákona sa ďalej prerokováva v súlade s postupom  
stanoveným pre vládne návrhy zákonov a plénu ho predkladá jeden z navrhovateľov alebo  
zástupca ľudovej iniciatívy.  
Legislatívny proces v Kongrese sa uskutoční v súlade s ustanoveniami rokovacieho poriadku  
Kongresu. Osoba, poverená podpornou komisiou je povolaná zúčastniť sa rokovania  
kompetentného výboru za účelom podania vysvetlenia a zdôvodnenia podania návrhu.  
23  
Porovnávacie analýzy: Inštitút ľudovej iniciatívy  
3. Záver  
Zistili sme, že 13 z 32 analyzovaných štátov upravuje inštitút ľudovej iniciatívy na národnej  
úrovni (pozri mapku č. 1). Ide o Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Litvu, Lotyšsko, Poľsko,  
Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Severné Macedónsko, Slovinsko, Španielsko a Taliansko.  
Predmetom porovnávacej analýzy bol následne inštitút ľudovej iniciatívy v siedmich  
vybraných  
štátoch:  
vo  
Fínsku,  
Lotyšsku,  
Poľsku,  
Rakúsku,  
Severnom  
Macedónsku, Slovinsku a Španielsku. Ukázalo sa, že s výnimkou Lotyšska nie je tento  
inštitút v sledovaných štátoch právne záväzný.  
Väčšina štátov explicitne uvádza vo svojich právnych predpisoch, že návrh, ktorý je prílohou  
petície musí mať formu zákona v paragrafovom znení a so všetkými náležitosťami, ktoré sú  
dané pre návrh zákona (Fínsko, Lotyšsko, Severné Macedónsko, Slovinsko, Španielsko).  
Vo väčšine z nami sledovaných štátov existuje určitý orgán (inštitúcia), ktorá vykonáva  
predbežnú kontrolu občianskej iniciatívy (či spĺňa všetky podmienky a náležitosti dané  
právnymi predpismi) pred jej zaregistrovaním a pred začiatkom zbierania podpisov jej  
podporovateľov. Môže to byť predsedníctvo parlamentu (pri dvojkomorových parlamentoch  
dolnej komory): Lotyšsko, Poľsko, Slovinsko, Španielsko; Ministerstvo vnútra (Rakúsko),  
alebo Centrálny register obyvateľov (Ministerstvo spravodlivosti) – Fínsko.  
Vo Fínsku a Lotyšsku funguje osobitná platforma pre elektronický zber podpisov pre  
občiansku iniciatívu.  
Vo viacerých z nami sledovaných štátov existuje osobitný parlamentný výbor na  
preskúmavanie občianskej iniciatívy, respektíve z nej vyplývajúcich návrhov zákonov:  
Lotyšsko, Rakúsko, respektíve relevantná pracovná skupina v prípade Severného  
Macedónska. Presná úloha a kompetencie tohto výboru v procese prerokovávania návrhu  
zákona na základe občianskej iniciatívy sa môže v jednotlivých štátoch odlišovať.  
Po preskúmaní návrhu zákona na základe občianskej iniciatívy a potvrdení, že spĺňa všetky  
zákonom dané náležitosti sa väčšinou návrh zákona prerokováva v štandardnom  
legislatívnom procese na základe rokovacieho poriadku parlamentu.  
Fínsko, Poľsko, Španielsko majú zakotvenú možnosť zástupcu ľudovej iniciatívy  
zúčastňovať sa na prerokovávaní návrhu zákona (vo výbore, alebo v pléne) a podávať  
odôvodnenia, či vysvetlenia.  
Zaujímavosťou je právna úprava v Poľsku, podľa ktorej návrh zákona predložený občanmi,  
ktorý sa nestihol prerokovať do konca volebného obdobia, postupuje do ďalšieho volebného  
obdobia bez nutnosti jeho opätovného podania. Taktiež zaujímavosťou je stanovenie lehoty  
na prerokovanie návrhu zákona na základe občianskej iniciatívy v dolnej snemovni  
parlamentu na 6 mesiacov v prípade Španielska.  
24  
 
Porovnávacie analýzy: Inštitút ľudovej iniciatívy  
Keď sa pozrieme na štatistiku využívania tohto nástroja v sledovaných štátoch, vidíme, že len  
malý podiel ľudových iniciatív získa príslušnú podporu voličov a spĺňa všetky náležitosti tak,  
aby mohol byť prerokovaný parlamentom ako návrh zákona. Ešte aj v tomto prípade je však  
pravdepodobnosť jeho schválenia parlamentom relatívne nízka. Žiaľ, nemáme k dispozícii  
porovnateľné údaje o počte zaregistrovaných občianskych iniciatív, počte podaných návrhov  
zákonov, spĺňajúcich všetky náležitosti a počte schválených návrhov zákonov na základe  
občianskych iniciatív.  
25  
Porovnávacie analýzy: Inštitút ľudovej iniciatívy  
Príloha č. 1: Využitie niektorých inštitútov priamej demokracie vo vybraných  
európskych štátoch, v Austrálii, Kanade a na Novom Zélande  
Krajina/Inštitúcia  
Fakultatívne  
Obligatórne  
Iniciované Iniciované  
občanmi  
iným  
subjektom  
Austrália  
Belgicko  
Bulharsko  
Chorvátsko  
Cyprus  
Česko  
Dánsko  
Estónsko  
Fínsko  
Francúzsko  
Grécko  
30  
31  
32  
Holandsko  
Island  
Írsko  
Litva  
Lotyšsko  
Kanada  
Luxembursko  
Maďarsko  
30  
31  
Ústava referendum síce predpokladá, zatiaľ však nebol schválený zákon na jeho vykonávanie.  
Podľa článku 11 Ústavy sa na podnet 1/5 poslancov parlamentu podporenej 1/10 oprávnených  
voličov môže konať referendum o určitých otázkach, ktoré môže vyústiť do podania poslaneckého  
návrhu zákona.  
32  
Podľa sekcie 132a Rokovacieho poriadku môžu občania iniciovať vznik, zmenu alebo zrušenie  
ustanovenia právneho predpisu či vládnej politiky.  
26  
 
Porovnávacie analýzy: Inštitút ľudovej iniciatívy  
Nemecko  
Nový Zéland  
Nórsko  
Poľsko  
Portugalsko  
Rakúsko  
Rumunsko  
Severné  
Macedónsko  
Slovensko  
Slovinsko  
Spojené  
kráľovstvo  
Španielsko  
Švédsko  
Taliansko  
Zdroj: autori  
Poznámka autorov: Tabuľka obsahuje prehľad najfrekventovanejších inštitútov priamej demokracie,  
ktoré sa využívajú na národnej úrovni.  
27  
Porovnávacie analýzy: Inštitút ľudovej iniciatívy  
4. Zoznam použitých zdrojov  
th  
1. Act of 24 June 1999 on Exercise of the Legislative Initiative by Citizens. [online]. [cit. 2022-05-25].  
2. ASSEMBLY OF NORTH MACEDONIA. Legislative Procedure. [online]. [cit. 2022-05-25].  
3. BUNDESMINISTERIUM INNERES. Alle Volksbegehren der zweiten Republik. [online]. [cit.  
4. BUNDESMINISTERIUM INNERES. Volksbegehren. [online]. [cit. 2022-05-25]. Dostupné na  
5. CONSTITUTIONNET. The Federal Constitutional Law Of 1920. [online]. [cit. 2022-05-25].  
8. LIKUMI. Act on National Referendum, Legislative Initiative and European Citizens' Initiative.  
10. DRGONEC, J. Ústava Slovenskej republiky. Teória a prax. Bratislava : C. H. Beck, 2015, 1622 s.  
ISBN: 978-80-89603-39-8.  
11. NRSR. Dôvodová správa k parlamentnej tlači č. 488 - Návrh skupiny poslancov Národnej rady  
Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej  
republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení  
neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 85/1990 Zb. o petičnom práve v znení  
28  
 
Porovnávacie analýzy: Inštitút ľudovej iniciatívy  
12. PALÚŠ, I. – SOMOROVÁ, Ľ. Štátne právo Slovenskej republiky. UPJŠ Košice, 2008, 557 s.  
13. RECHTSINFORMATIONSYSTEM DES BUNDES. Volksbegehrengesetz 1973. [online]. [cit. 2022-  
14. RECHTSINFORMATIONSYSTEM DES BUNDES. Bundesrecht konsolidiert: Gesamte  
Rechtsvorschrift für Volksbegehrengesetz 2018, Fassung vom 13.07.2020. [online]. [cit. 2022-05-25].  
15. REPUBLIC OF AUSTRIA PARLIAMENT. Federal Law on the Rules of Procedure of the Austrian  
16. ROSPUTINSKÝ, P. Inštitút ľudovej iniciatívy. In Justičná revue, 56, 2004, č. 8-9, s. 884 897.  
ISSN: 1335-6461.  
18. SVOBODA, J. a kol. Slovník slovenského práva. Bratislava : Poradca podnikateľa, 2000, 864 s.  
ISBN: 8088931061.  
19. ŠIMÍČEK, V. Příma demokracie. Brno : Muni press, 2016, 215 s. ISBN: 978-80-210-8351-6.  
29