Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
Odbor Parlamentný inštitút  
Edícia: Porovnávacie analýzy  
18/2022  
Inštitút ľudovej iniciatívy  
Anotácia:  
Predmetom porovnávacej analýzy  
je inštitút ľudovej iniciatívy.  
Z teoretického hľadiska sa  
autorky v úvode venujú priamej  
demokracii ako východisku  
ľudovej iniciatívy. Ďalej zisťovali  
potrebné údaje o 32 štátoch,  
následne sa venovali základnej  
charakteristike právnej úpravy  
inštitútu ľudovej iniciatívy vo  
vybraných krajinách, kde je tento  
inštitút zakotvený. Ide konkrétne  
o Fínsko, Lotyšsko, Poľsko,  
Rakúsko, Severné Macedónsko,  
Slovinsko a Španielsko.  
Vypracovali: RNDr. Katarína Kubišová, PhDr. Krisztina Csillag,  
Odbor Parlamentný inštitút  
Schválila:  
PhDr. Natália Petranská Rolková, PhD.,  
riaditeľka Odboru Parlamentný inštitút  
Bratislava  
máj 2022  
Kľúčové slová:  
Ľudová iniciatíva, občianska  
iniciatíva, priama demokracia,  
legislatívna iniciatíva  
Porovnávacie analýzy: Inštitút ľudovej iniciatívy  
Postavenie Odboru Parlamentný inštitút definuje § 144 zákona NR  
SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej  
republiky, podľa ktorého Parlamentný inštitút plní informačné,  
vzdelávacie a dokumentačné úlohy súvisiace s činnosťou NR SR  
a jej poslancov. Súčasťou odboru je aj Oddelenie Parlamentná  
knižnica a Oddelenie Parlamentný archív.  
V rámci informačnej činnosti Odbor Parlamentný inštitút vydáva  
spravidla tieto informačno-analytické materiály:  
V oblasti vzdelávania Odbor Parlamentný inštitút zastrešuje úvodné  
inštruktážne semináre najmä pre novozvolených poslancov, účasť  
Kancelárie NR SR na parlamentnej rozvojovej spolupráci určenej pre  
zahraničné parlamenty, stážový program pre študentov vysokých  
škôl, ako aj ďalšiu vzdelávaciu, prednáškovú a publikačnú činnosť.  
Materiál slúži výlučne pre poslancov  
Národnej rady Slovenskej republiky  
a zamestnancov Kancelárie NR SR  
a nemôže v plnej miere nahrádzať právne  
alebo iné odborné poradenstvo v danej  
oblasti. Údaje použité v materiáli sú  
aktuálne k dátumu jeho zverejnenia.  
Zverejňovanie materiálu je možné iba so  
súhlasom Odboru Parlamentný inštitút  
a autorov. Materiál neprešiel jazykovou  
úpravou.  
Porovnávacie analýzy: Inštitút ľudovej iniciatívy  
Inštitút ľudovej iniciatívy  
Anotácia:  
Predmetom porovnávacej analýzy je inštitút ľudovej iniciatívy. Z teoretického hľadiska sa autorky  
v úvode venujú priamej demokracii ako východisku ľudovej iniciatívy. Ďalej zisťovali potrebné údaje  
o 32 štátoch (štáty Európy, Austrália, Kanada, Nový Zéland), následne sa venovali základnej  
charakteristike právnej úpravy inštitútu ľudovej iniciatívy vo vybraných krajinách (v siedmich z 13),  
kde je tento inštitút na národnej úrovni zakotvený. Ide konkrétne o Fínsko, Lotyšsko, Poľsko, Rakúsko,  
Severné Macedónsko, Slovinsko a Španielsko.  
Kľúčové slová:  
ľudová iniciatíva, občianska iniciatíva, priama demokracia, legislatívna iniciatíva  
Institute of Popular Initiative  
Annotation:  
The subject of comparative analysis is the Institute of Popular Initiative. From a theoretical point of  
view, the authors of the study in the introduction deal with direct democracy as a starting point for  
popular initiative. They also collected the necessary data on 32 countries (European countries,  
Australia, Canada, and New Zealand). The next part of the work deals with the basic characteristics of  
the legal regulation of the Institute of Popular Initiative in those selected countries (7 from 13) where  
this institute exists at national level; namely in Finland, Latvia, Poland, Austria, Northern Macedonia,  
Slovenia and Spain.  
Keywords:  
popular initiative, citizen's initiative, direct democracy, legislative initiative  
Porovnávacie analýzy: Inštitút ľudovej iniciatívy  
Obsah  
Porovnávacie analýzy: Inštitút ľudovej iniciatívy  
1. Úvod  
1
Inštitút ľudovej iniciatívy patrí k jedným zo základných foriem priameho výkonu štátnej moci  
občanmi. Vzhľadom k skutočnosti, že v podmienkach Slovenskej republiky patrí  
k neuplatňovaným inštitútom, patrí v politických kruhoch, ale i v slovenskej akademickej obci  
k málo riešeným témam. Prax v európskych štátoch však ukazuje, že ide o pomerne rozšírený  
spôsob prijímania legislatívy. „Ľudová iniciatíva reprezentuje politicko-právny nástroj, ktorým sa  
uskutočňuje možnosť aplikovať participáciu občanov podporujúcich mechanizmy výkonu štátnej moci  
v rámci jestvujúceho systému zastupiteľskej demokracie, a to bez toho, aby došlo k deštrukcií jeho  
2
podstaty alebo k jeho úplnému odstráneniu.“  
Predmetom predloženej porovnávacej analýzy je práve inštitút ľudovej iniciatívy.  
Z teoretického pohľadu sa autorky v úvode venujú priamej demokracii ako východisku  
ľudovej iniciatívy. Predkladajú minimalistický výklad priamej demokracie, ktorý sa  
zameriava na konkrétne inštitúty priamej demokracie, menovite na referendum, plebiscit,  
3
petičné právo a ľudovú iniciatívu. Autorky prinášajú informácie o výskyte uvedených  
4
inštitútov vo vybraných štátoch Európy, v Austrálii, Kanade a na Novom Zélande. Zaoberajú  
sa aj priamou demokraciou v podmienkach Slovenskej republiky a legislatívnymi  
skúsenosťami s inštitútom ľudovej iniciatívy.  
V ďalšej časti práce sa venujú základnej charakteristike právnej úpravy inštitútu ľudovej  
iniciatívy v štátoch, kde je tento inštitút na národnej úrovni zakotvený, menovite vo Fínsku,  
v Lotyšsku, Poľsku, Rakúsku, Severnom Macedónsku, Slovinsku a Španielsku.  
1
V predloženej analýze autorky pracujú s pojmom „ľudová iniciatíva“, od ktorej sa svojím účelom  
odlišuje tzv. „občianska iniciatíva“. V praxi často dochádza k nesprávnemu použitiu oboch  
termínov. Podľa Petra Rosputinského ide v prípade občianskej iniciatívy „o skupinovú realizáciu  
petičného práva, ktorého cieľom je po získaní dostatočnej podpory predložiť parlamentu určitý návrh  
k prebiehajúcemu prerokúvaniu určitej otázky, najčastejšie návrhu zákona v zákonodarnom zbore. Ak si  
predstavíme vzťah medzi legislatívnym procesom a jednotlivými formami priamej demokracie, tak potom  
medzi iniciovaním návrhu zákona (aj prostredníctvom ľudovej iniciatívy) a jeho definitívnym schválením  
(napríklad aj cestou fakultatívneho alebo obligatórneho referenda) prebieha fáza prerokovania v zákonodarnom  
orgáne. Občianska iniciatíva predstavuje nástroj, ktorý majú k dispozícií občania na ovplyvňovanie  
normotvorby práve v tejto etape prípravy zákona.“ (ROSPUTINSKÝ, P. Inštitút ľudovej iniciatívy. In  
Justičná revue, 56, 2004, č. 8-9, s. 891).  
2
ROSPUTINSKÝ, P. Tamže, s. 884.  
3
Uvedený výpočet foriem priamej demokracie nie je taxatívny a konečný. Pre potreby predkladanej  
analýzy sa však autorky venujú najčastejšie používaným inštitútom priamej demokracie vo vybraných  
štátoch na národnej úrovni.  
4
Pozri prílohu č. 1  
5
 
Porovnávacie analýzy: Inštitút ľudovej iniciatívy  
Priama demokracia ako východisko ľudovej iniciatívy  
Myšlienka o tom, že moc pochádza z ľudu, má zásadný ústavnoprávny význam. Podľa Jána  
Drgonca ju možno „označiť za najvyšší ústavný princíp, ktorý odôvodňuje a zároveň vymedzuje  
5
ústavné pôsobenie orgánov verejnej moci, podrobuje ich autorite ústavy“. Normatívny obsah  
modernej demokracie však v záujme zabezpečenia jeho efektívnosti a potrieb masovej  
spoločnosti nie je založený na teórií čistej demokracie. Moderná demokracia je v súčasnosti  
uskutočňovaná formou sprostredkovania, kedy zvolení zástupcovia dostávajú možnosť  
rozhodovať ústavne predpísaným spôsobom a v ústavne nastavených medziach v rámci  
presne vymedzeného obdobia. Vláda ľudu je tak v reprezentatívnej demokracií procesom  
legitimácie výkonu štátnej moci a konštituovaním autorít oprávnených rozhodovať. Občania  
6
teda nie sú subjektom konania, ale referenčným subjektom pre konanie. O spôsoboch  
a formách vykonávania tejto moci pojednáva právny poriadok toho ktorého štátu. Každá  
demokratická spoločnosť tak má nastavené mechanizmy, prostredníctvom ktorých možno  
rôznym spôsobom zasahovať do výkonu štátnej moci.  
Priama demokracia sa v systéme zastupiteľskej demokracie najčastejšie realizuje  
prostredníctvom nasledujúcich inštitútov.  
-
Referendum – vo všeobecnosti predstavuje hlasovanie ľudu, ktorého výsledkom je  
právne záväzné rozhodnutie. Rozhodovanie občanov v rámci referenda sa spravidla  
7
uskutočňuje v dvoch formách. Prvou formou je obligatórne rozhodovanie v referende  
(tzv. „obligatórne referendum“), ktoré sa musí vyhlásiť, ak nastanú podmienky určené  
právnym poriadkom. K takejto podmienke patrí napr. vstup do štátneho zväzku  
s inými štátmi alebo vystúpenie z neho. Fakultatívnym referendom je daná možnosť  
uskutočniť referendum aj o iných dôležitých otázkach verejného záujmu, okrem tých  
otázok, ktoré daný právny poriadok taxatívne vymenuje (napr. základné práva  
a slobody, dane, rozpočet, amnestie, atď.). Subjektom oprávneným navrhnúť  
vyhlásenie referenda je kvalifikovaná skupina občanov, alebo iný subjekt, spravidla  
parlament, vláda alebo prezident republiky.  
-
Plebiscit – je rozhodovanie o akejkoľvek otázke, v podstate politického významu,  
ktorým sa má dosiahnuť zainteresovanosť verejnosti na ďalšom vývoji spoločnosti  
s tým, že iniciátori plebiscitu si ponechávajú “voľné ruky”, lebo plebiscit má  
poradenskú úlohu, štátne orgány či politické strany očakávajú od voličov  
zúčastnených na plebiscite „radu“, „návod“ ako majú postupovať pri usmerňovaní  
spoločnosti. Plebiscit je tak vo všeobecnosti právny inštitút konzultatívnej demokracie.  
5
6
7
DRGONEC, J. Ústava Slovenskej republiky, s. 286.  
ŠIMÍČEK, V. Příma demokracie, s. 16-18.  
SVOBODA, J. a kol. Slovník slovenského práva, s. 560.  
6
 
Porovnávacie analýzy: Inštitút ľudovej iniciatívy  
Výsledok plebiscitu nemá záväzný charakter. Referendum sa od plebiscitu odlišuje  
svojím právnym účinkom.  
-
-
Petičné právo je základné právo jednotlivca obracať sa vo veciach verejného alebo  
iného spoločného záujmu na štátne orgány a orgány územnej samosprávy so  
8
žiadosťami, návrhmi, sťažnosťami.  
Ľudová iniciatíva je jedným z inštitútov priamej demokracie. Slovenská odborná  
literatúra charakterizuje inštitút ľudovej iniciatívy ako „požiadavku ľudu, s ktorou sa  
spravidla zákonom stanovený minimálny počet oprávnených voličov môže obrátiť na štátny  
9
orgán s návrhom na riešenie nejakého pálčivého problému.“  
Priama demokracia v právnom poriadku Slovenskej republiky  
Normatívny základ pre priamu demokraciu musí vždy obsahovať ústava daného štátu.  
V podmienkach Slovenskej republiky ho vyjadruje čl. 2 ods. 1 Ústavy SR: „štátna moc pochádza  
od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo“. Na  
uvedené ustanovenie priamo nadväzuje čl. 30 ods. 1 Ústavy SR: „Občania majú právo  
zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov (...)“.  
Právny poriadok Slovenskej republiky popri aktívnom a pasívnom volebnom práve  
vymedzuje nasledujúce formy priamej demokracie:  
-
-
-
-
-
-
-
celoštátne referendum,  
miestne referendum,  
referendum samosprávneho kraja,  
zhromaždenie obyvateľov obce,  
petičné právo,  
ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta,  
návrh kandidáta do funkcie prezidenta,  
Inštitút ľudovej iniciatívy nie je v právnom poriadku Slovenskej republiky zakotvený.  
Z minulosti poznáme jeden konkrétny prípad snahy predstaviť inštitút ľudovej iniciatívy do  
právneho poriadku SR. V roku 2013 predložila skupina poslancov z politickej strany Obyčajní  
ľudia a nezávisle osobnosti návrh zákona, ktorým by sa zaviedol inštitút ľudovej iniciatívy.  
Cieľom predloženého návrhu skupiny poslancov je „priznať občanom právo zákonodarnej  
8
III. ÚS. 266/08-62  
9
PALÚŠ, I. – SOMOROVÁ, Ľ. Štátne právo Slovenskej republiky, s. 131.  
7
 
Porovnávacie analýzy: Inštitút ľudovej iniciatívy  
iniciatívy, teda možnosť iniciovať prijatie zákona upravujúceho určitý okruh právnych vzťahov  
10  
rovnako, ako je táto možnosť v súčasnosti priznaná vláde SR, výborom NR SR, či poslancom NR SR“.  
Čo sa týka hmotnoprávnej stránky daného návrhu zákona, kolektívnym orgánom  
oprávneným podať petíciou, ktorej prílohou je návrh zákona, je skupina občanov v počte  
15 000, ktorí majú právo voliť do Národnej rady SR. Argumentom v prospech skupiny  
občanov v počte 15 000 bola skutočnosť, že daný počet „približne zodpovedá republikovému  
volebnému číslu z posledných troch volieb do NR SR (2006, 2010 a 2012). (...), ak 15 000 hlasov občanov  
stačí politickej strane alebo hnutiu na získanie jedného poslaneckého mandátu vo voľbách do NR SR  
a poslancovi, ktorý vďaka hlasom 15 000 občanov získal svoj mandát sa v zmysle Ústavy Slovenskej  
republiky priznáva právo zákonodarnej iniciatívy, je spravodlivé, aby sa zákonodarná iniciatíva priznala  
aj rovnakému počtu občanov, ktorí ju môžu v zmysle tohto návrhu zákona uplatniť priamo vo svojom  
11  
mene“.  
Návrh zákona, ktorý je súčasťou petície 15 000 občanov, by mal mať rovnocenné postavenie  
k vládou alebo parlamentom predloženým návrhom, z procesnoprávnej stránky by sa však  
odlišoval. Podľa uvedeného návrhu skupiny poslancov:  
-
pri prerokúvaní veci zaradenej do programu schôdze NR SR vystúpi v mene skupiny  
občanov určený zástupca,  
-
od navrhovateľov, ktorým je skupina občanov nie je predseda NR SR oprávnený  
vyžiadať si vykonávací predpis,  
-
-
určený zástupca nemôže vziať späť predložený návrh zákona,  
k predloženému návrhu, ktorého navrhovateľom je skupina občanov nemožno  
podávať pozmeňujúce návrhy.  
Návrh skupiny poslancov bol prerokovaný 31.5.2013. Národná rada SR rozhodla  
nepokračovať v rokovaní o návrhu zákona.  
10  
NRSR. Dôvodová správa k parlamentnej tlači č. 488 - Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej  
republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996  
Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení  
11  
Tamže.  
8
Porovnávacie analýzy: Inštitút ľudovej iniciatívy  
Súhrnné výsledky porovnávacej analýzy  
Zistili sme, že 13 z 32 analyzovaných štátov upravuje inštitút ľudovej iniciatívy na národnej  
úrovni. Ide o Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Litvu, Lotyšsko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko,  
Rumunsko, Severné Macedónsko, Slovinsko, Španielsko a Taliansko.  
Mapka č. 1: Štáty Európy podľa výskytu inštitútu ľudovej iniciatívy  
Informačná grafika Odboru Parlamentný inštitút: Inštitút ľudovej iniciatívy (výskumná vzorka na mape 28  
štátov; výskumná vzorka v texte porovnávacej analýzy 32 štátov /okrem Slovenska/, t. j. štáty zvýraznené na mape  
a Austrália, Cyprus, Kanada a Nový Zéland).  
V ďalšej práci autorky podrobnejšie analyzujú sedem vybraných krajín, ktoré upravujú  
inštitút ľudovej iniciatívy: Fínsko, Lotyšsko, Poľsko, Rakúsko, Severné Macedónsko,  
Slovinsko a Španielsko.  
Vo všetkých týchto štátoch je ľudová iniciatíva upravená v ústave a väčšina z nich (okrem  
Severného Macedónska) má prijatý osobitný zákon, upravujúci daný inštitút. Rokovanie  
v parlamente o návrhu zákona na základe ľudovej iniciatívy je upravené rokovacím  
poriadkom parlamentu (v prípade dvojkomorových parlamentov rokovacím poriadkom  
príslušnej komory parlamentu).  
9
 
Porovnávacie analýzy: Inštitút ľudovej iniciatívy  
S výnimkou Lotyšska nie je tento inštitút v sledovaných krajinách právne záväzný. V praxi  
týchto krajín to znamená, že hoci splnením náležitostí ľudovej iniciatívy je zákonodarca  
povinný zaoberať sa ňou, občanmi požadovaný návrh nemusí nájsť pozitívnu odozvu  
v radoch poslancov. Občania, ktorí podali návrh zákona majú síce právo na to, aby bol ich  
návrh prerokovaný, ale nemajú právo na konkrétne rozhodnutie v zmysle návrhu ľudovej  
iniciatívy. Uvedený návrh má len právne rovnocenné postavenie k vládou alebo parlamentom  
12  
predloženým návrhom a nie vyššiu právnu záväznosť.  
V Lotyšsku, naopak, platí, že ak Sejm neschváli návrh zákona občanov bez zmien v jeho  
obsahu, tento návrh sa predloží na celonárodné referendum.  
Sledované štáty sa odlišujú požadovaným počtom signatárov, ktorí musia vyjadriť podporu  
danej občianskej iniciatíve, aby mohla byť predložená do parlamentu. Samozrejme, že tento  
počet sa odvíja aj od počtu obyvateľov tej-ktorej krajiny. Požadované počty sú nasledujúce:  
5 000 (v prípade ústavného zákona 30 000) Slovinsko; 10 000 voličov – Severné Macedónsko;  
1/10 oprávnených voličov – Lotyšsko; 50 000 – Fínsko; 100 000 – Poľsko a Rakúsko (alebo 1/6  
voličov z aspoň 3 spolkových krajín) a 500 000 – Španielsko.  
Vo väčšine sledovaných štátov existuje obmedzenie na dobu získavania podpory (podpisov)  
pre danú občiansku iniciatívu: 60 dní – Slovinsko; 3 mesiace – Poľsko; 6 mesiacov – Fínsko  
a 9 mesiacov (+3) – Španielsko. V Rakúsku je táto lehota daná spolkovým ministrom vnútra  
pri zaregistrovaní občianskej iniciatívy.  
Vo všetkých sledovaných štátoch sa návrh zákona iniciovaný občanmi, ktorý spĺňa zákonné  
náležitosti predkladá parlamentu (konkrétne predsedovi parlamentu, alebo predsedníctvu  
parlamentu; pri dvojkomorových parlamentoch dolnej komore) okrem Lotyšska, kde sa  
predkladá prezidentovi republiky.  
V nasledujúcej časti práce sú dané štáty analyzované podrobnejšie.  
12  
ROSPUTINSKÝ, P. Inštitút ľudovej iniciatívy. In Justičná revue, 56, 2004, č. 8-9, s. 890.  
10  
Porovnávacie analýzy: Inštitút ľudovej iniciatívy  
2. Vybrané štáty, ktoré upravujú inštitút ľudovej iniciatívy na národnej úrovni  
Fínsko  
Stručné zhrnutie  
Právna záväznosť: nie  
Právna úprava:  
-
čl. 53 Ústavy - Referendum a občianska iniciatíva  
Zákon o občianskej iniciatíve z r. 2012  
13  
-
Požadovaný počet podpisov: 50 000 voličov  
Lehota na zbieranie podpisov: 6 mesiacov  
Orgán, ktorému sa predkladá návrh: parlament  
Náležitosti ľudovej iniciatívy  
Ľudová iniciatíva je reprezentovaná najmenej jedným zástupcom a jeho náhradníkom.  
V návrhu musia byť vyplnené kontaktné údaje o zástupcovi iniciatívy aj jeho náhradníkovi  
a musí byť zaregistrovaný v Centrálnom registri občanov, na Ministerstve spravodlivosti  
a v parlamente.  
Ľudová iniciatíva predložená do parlamentu musí obsahovať samotný návrh zákona,  
rozhodnutie Centrálneho registra občanov a potvrdenie o tom, že je v súlade s ústavou  
a zákonom o občianskej iniciatíve. Iniciatíva musí byť doručená do parlamentu do 6 mesiacov  
od rozhodnutia Centrálneho registra občanov, inak stráca platnosť.  
Ľudová iniciatíva môže zahŕňať buď návrh zákona, alebo návrh na začatie procesu tvorby  
návrhu zákona. Môže sa týkať aj zmeny, alebo novelizácie už existujúceho zákona. Ak je  
iniciatíva formulovaná ako návrh zákona, musí byť formulovaná ako právny text a obsahovať  
náležitosti návrhu zákona. Iniciatíva sa môže týkať len jedného komplexu problémov a musí  
vždy obsahovať zdôvodnenie návrhu.  
Podpora ľudovej iniciatívy sa vyjadruje formou podpisov, ktoré sa zbierajú buď na papieri,  
alebo elektronicky cez online dátový systém. Zbieranie podpisov v papierovej forme musí  
spĺňať formálne požiadavky dané vládnou vyhláškou. Zbieranie podpisov nesmie presiahnuť  
6 mesiacov od zverejnenia iniciatívy (§ 5 Zákon o občianskej iniciatíve).  
Petícia musí obsahovať nasledujúce údaje:  
1. názov ľudovej iniciatívy a dátum predloženia,  
2. celé meno, dátum narodenia a bydlisko autora iniciatívy,  
FINLEX. Lag om medborgarinitiativ. [online]. [cit. 2022-05-25]. Dostupné na internete:  
11  
 
 
Porovnávacie analýzy: Inštitút ľudovej iniciatívy  
3. vyhlásenie, že podporovateľ je oprávneným voličom v štáte a že tú istú iniciatívu  
podpísal len raz,  
4. dátum podpisu (§ 6 Zákon o občianskej iniciatíve).  
Takisto elektronická podpora iniciatívy musí spĺňať technické požiadavky dané v § 7 Zákona  
o občianskej iniciatíve. Ministerstvo spravodlivosti zriadilo webovú stránku, na ktorej je  
možné zbierať verejnú podporu pre ľudovú iniciatívu: www.kansalaisaloite.fi. Ministerstvo  
spravodlivosti verifikuje, či sú dáta o signatároch v súlade s údajmi v Centrálnom registri  
občanov.  
Ak je finančná podpora pre ľudovú iniciatívu od darcu vyššia než 1500 €, tento údaj sa musí  
zverejn. Osobné údaje signatárov podpory občianskej iniciatívy sa nezverejnia pokiaľ nie je isté,  
že sa záležitosť postúpi parlamentu na prerokovanie. Mená a osobné údaje môžu byť zverejnené  
až po ich verifikácii Centrálnym registrom občanov a až po presiahnutí počtu 50 000 podpisov.  
Ak počet overených signatárov presiahne 50 000 (do 6 mesiacov od vyhlásenia iniciatívy),  
organizátor môže iniciatívu predložiť parlamentu na prerokovanie. Ak do 6 mesiacov nie je  
predložená do parlamentu, končí jej platnosť.  
Rokovanie v parlamente  
Parlament je povinný iniciatívu prerokovať, ale je už na jeho zvážení, či ju schváli, alebo bude  
nejakým spôsobom modifikovaná. Ak parlament rozhodne zamietnuť iniciatívu, môže byť  
predložená nová iniciatíva v tej istej záležitosti.  
Prerokovávanie ľudovej iniciatívy v parlamente začína predbežnou rozpravou v pléne. Po nej je  
návrh postúpený na rokovanie výboru. Počas rokovania výboru musia dostať zástupcovia iniciatívy  
možnosť uviesť tento návrh. Výbor môže tiež vypočuť zástupcov relevantného ministerstva a iných  
expertov. Výbor pripraví správu pre rokovanie pléna. Môže rozhodnúť aj o nepodporení iniciatívy  
a ukončení rozpravy o danom návrhu. To však nemusí znamenať, že návrh je úplne „zhodený zo  
stola“, ale znamená to, že iniciatíva musí počkať na ďalšie opatrenia, ako napríklad vládny návrh  
zákona. Výbor sa neskôr môže k záležitosti vrátiť. Iniciatívy, ktoré nestihnú byť prerokované do  
konca volebného obdobia, nepostupujú do ďalšieho volebného obdobia.  
Štatistické údaje  
Od marca 2012 (vstup zákona do platnosti) do konca roku 2018 občania iniciovali asi 1000  
návrhov, z ktorých 37 dosiahlo minimálny počet 50 000 signatárov. Jedna z nich viedla k priamym  
zmenám v legislatíve (týkala sa zrovnoprávnenia manželských práv), zatiaľ čo iné mali na zmeny  
legislatívy nepriamy vplyv. Z tých iniciatív, ktoré dosiahli minimálny počet signatárov, sa aspoň  
14  
šesť týkalo bio-etických problémov (z nich najznámejšia sa týkala asistovaných samovrážd).  
14  
12  
Porovnávacie analýzy: Inštitút ľudovej iniciatívy  
Lotyšsko  
Stručné zhrnutie  
Právna záväznosť: áno  
Právna úprava:  
-
-
-
-
Čl. 78 – 79 Ústava (1922)  
Zákon o národnom referende, legislatívnej iniciatíve a Európskej občianskej iniciatíve  
časť 5, čl. 131 Rokovacieho poriadku Sejmu  
15  
16  
17  
Zákon o podaniach  
Požadovaný počet podpisov: 1/10 všetkých oprávnených voličov  
Lehota na zbieranie podpisov: nie je upravená  
Orgán, ktorému sa predkladá návrh: prezident republiky  
Náležitosti ľudovej iniciatívy  
Najmenej 10 000 občanov Lotyšska, ktorí dovŕšili vek 16 rokov v deň podania kolektívneho  
návrhu, má právo podať kolektívny návrh Sejmu. Ľudová iniciatíva musí obsahovať žiadosť  
adresovanú Sejmu a krátke zdôvodnenie. Taktiež musí špecifikovať osobu, ktorá je  
kompetentná reprezentovať signatárov kolektívneho návrhu, jej adresu a kontaktné  
informácie. Každý signatár musí uviesť svoje meno, priezvisko a číslo identifikačného  
dokladu. Je možné zbierať podpisy aj elektronicky, pokiaľ je možné identifikovať a verifikovať  
signatárov a je zabezpečená ochrana osobných údajov. Je na to vytvorená špeciálna platforma  
18  
ManaBalss.lv.  
Ľudová iniciatíva sa nemôže týkať problematiky, ktorá by bola zjavne neakceptovateľná  
v demokratickej spoločnosti, alebo by bola zjavne ofenzívna, iniciatíva nemôže znevažovať  
hodnoty ľudskej cti, slobody, demokracie, rovnosti, zákonnosti a ľudských práv, vrátane práv  
menšín.  
15  
16  
18  
Pozri MANABALSS. [online]. Dostupné na internete: https://manabalss.lv/  
13  
 
Porovnávacie analýzy: Inštitút ľudovej iniciatívy  
19  
Rokovanie v parlamente  
Najneskôr do 20 dní od prijatia ľudovej iniciatívy, predsedníctvo Sejmu overí, či spĺňa  
náležitosti dané rokovacím poriadkom; ak je to nevyhnutné, postúpi ho Úradu pre občianstvo  
a migráciu na verifikáciu; a rozhodne o postúpení návrhu Výboru pre mandát, etiku  
a podania na úvodné posúdenie. Osoba, uvedená ako zástupca signatárov, môže byť pozvaná  
na stretnutie predsedníctva.  
Ak predsedníctvo usúdi, že návrh nie je v súlade s rokovacím poriadkom, vypracuje sa  
odpoveď podľa Zákona o podaniach.  
Stretnutie Výboru pre mandát, etiku a podania na úvodné posúdenie návrhu sa uskutoční  
najneskôr do 1 mesiaca od doručenia návrhu Sejmu. Na rokovanie výboru sú pozvaní  
zástupca signatárov iniciatívy, členovia iných výborov Sejmu a zástupcovia relevantných  
inštitúcií. Zástupca kolektívneho návrhu musí dostať možnosť odôvodniť návrh a zúčastniť sa  
na diskusii k návrhu.  
Najneskôr do 3 mesiacov od doručenia ľudovej iniciatívy musí Výbor pre mandát, etiku  
a podania vypracovať správu o hodnotení iniciatívy a návrh uznesenia Sejmu o ďalšom  
prerokovaní návrhu. Správa musí obsahovať posúdenie návrhu výborom, žiadosť signatárov  
a jej odôvodnenie, názory iných zainteresovaných subjektov, ako aj všetky informácie, ktoré  
výbor považuje za relevantné. Návrh uznesenia musí obsahovať nasledujúce informácie:  
počet signatárov,  
predmet ľudovej iniciatívy,  
Odporúčaný ďalší postup (napríklad vytvorenie špeciálneho výboru Sejmu, ktorý  
bude mať za úlohu vypracovať návrh zákona, alebo postúpiť ľudovú iniciatívu  
relevantnej inštitúcii na ďalšie zváženie, poveriť vládu vypracovaním návrhu zákona,  
nepokračovať v rokovaní o ľudovej iniciatíve, alebo ju