Porovnávacie analýzy: Inštitút ľudovej iniciatívy
Priama demokracia ako východisko ľudovej iniciatívy
Myšlienka o tom, že moc pochádza z ľudu, má zásadný ústavnoprávny význam. Podľa Jána
Drgonca ju možno „označiť za najvyšší ústavný princíp, ktorý odôvodňuje a zároveň vymedzuje
5
ústavné pôsobenie orgánov verejnej moci, podrobuje ich autorite ústavy“. Normatívny obsah
modernej demokracie však v záujme zabezpečenia jeho efektívnosti a potrieb masovej
spoločnosti nie je založený na teórií čistej demokracie. Moderná demokracia je v súčasnosti
uskutočňovaná formou sprostredkovania, kedy zvolení zástupcovia dostávajú možnosť
rozhodovať ústavne predpísaným spôsobom a v ústavne nastavených medziach v rámci
presne vymedzeného obdobia. Vláda ľudu je tak v reprezentatívnej demokracií procesom
legitimácie výkonu štátnej moci a konštituovaním autorít oprávnených rozhodovať. Občania
6
teda nie sú subjektom konania, ale referenčným subjektom pre konanie. O spôsoboch
a formách vykonávania tejto moci pojednáva právny poriadok toho ktorého štátu. Každá
demokratická spoločnosť tak má nastavené mechanizmy, prostredníctvom ktorých možno
rôznym spôsobom zasahovať do výkonu štátnej moci.
Priama demokracia sa v systéme zastupiteľskej demokracie najčastejšie realizuje
prostredníctvom nasledujúcich inštitútov.
-
Referendum – vo všeobecnosti predstavuje hlasovanie ľudu, ktorého výsledkom je
právne záväzné rozhodnutie. Rozhodovanie občanov v rámci referenda sa spravidla
7
uskutočňuje v dvoch formách. Prvou formou je obligatórne rozhodovanie v referende
(tzv. „obligatórne referendum“), ktoré sa musí vyhlásiť, ak nastanú podmienky určené
právnym poriadkom. K takejto podmienke patrí napr. vstup do štátneho zväzku
s inými štátmi alebo vystúpenie z neho. Fakultatívnym referendom je daná možnosť
uskutočniť referendum aj o iných dôležitých otázkach verejného záujmu, okrem tých
otázok, ktoré daný právny poriadok taxatívne vymenuje (napr. základné práva
a slobody, dane, rozpočet, amnestie, atď.). Subjektom oprávneným navrhnúť
vyhlásenie referenda je kvalifikovaná skupina občanov, alebo iný subjekt, spravidla
parlament, vláda alebo prezident republiky.
-
Plebiscit – je rozhodovanie o akejkoľvek otázke, v podstate politického významu,
ktorým sa má dosiahnuť zainteresovanosť verejnosti na ďalšom vývoji spoločnosti
s tým, že iniciátori plebiscitu si ponechávajú “voľné ruky”, lebo plebiscit má
poradenskú úlohu, štátne orgány či politické strany očakávajú od voličov
zúčastnených na plebiscite „radu“, „návod“ ako majú postupovať pri usmerňovaní
spoločnosti. Plebiscit je tak vo všeobecnosti právny inštitút konzultatívnej demokracie.
5
6
7
DRGONEC, J. Ústava Slovenskej republiky, s. 286.
ŠIMÍČEK, V. Příma demokracie, s. 16-18.
SVOBODA, J. a kol. Slovník slovenského práva, s. 560.
6