Príloha č. 8
1
Analýza vplyvov na manželstvo, rodičovstvo a rodinu
Vplyvy na rodinné prostredie, vzájomnú súdržnosť členov rodiny, výchovu detí, práva rodičov voči deťom, základné zásady zákona o rodine, uzavieranie manželstva a na disponibilný príjem domácností viacdetných rodín
8.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rodinné prostredie a špecifikujte pozitívne/negatívne vplyvy na rodinné prostredie.
8.1.1 Spôsobí navrhovaná právna úprava zmenu rodinného prostredia? Ak áno, v akom rozsahu? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu, prípadne dôvod chýbajúcej kvantifikácie.
Cieľom návrhu zákona je, okrem iného, aj posilnenie sociálnych väzieb, a to najmä rozšírením formy a rozsahu návštevy, ako aj zúžením obmedzení na kontaktnú návštevu a dôvodov na nerealizovanie návštevy v prípade obvineného v kolúznej väzbe.
Riaditeľ ústavu môže z bezpečnostných dôvodov nepovoliť návštevu niektorých osôb; uvedené sa nevzťahuje na blízke osoby. V prípade, ak obvinený neplnoleté deti, právo na ďalšiu videonávštevu s nimi v trvaní najmenej jednej hodiny. Dobu návštevy si môže obvinený rozdeliť na dve hodinové návštevy, pričom jedna hodina návštevy môže byť vykonaná iba formou videonávštevy. Obvinený, ktorý je v kolúznej väzbe, môže prijať návštevu iba po predchádzajúcom súhlase príslušného orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu, ktorý si môže vyhradiť prítomnosť na návšteve. Súhlas s návštevou blízkej osoby môže orgán činný v trestnom konaní alebo súd neudeliť len, ak ide o osobu, ktorá je stíhaná v rovnakej trestnej veci, alebo u ktorej bolo preukázané kolúzne konanie v trestnej veci obvineného. Ak sa orgán činný v trestnom konaní alebo súd, ktorý si vyhradil prítomnosť na návšteve blízkej osoby, na návštevu nedostaví, návšteva sa uskutoční bez jeho prítomnosti.
Rovnako tak aj v prípade telefonovania rozšírením jeho základnej minutáže, nemožnosti zakázania telefonovania s blízkymi osobami, umožnením telefonovania aj počas výkonu disciplinárneho trestu a žením dôvodov na nerealizovanie telefonovania v prípade obvineného v kolúznej väzbe, ako aj nepodmieňovanie nákupu kreditu na telefonovanie predchádzajúcou úhradou evidovanej pohľadávky.
Obvinený právo telefonovať minimálne štyri dni v kalendárnom mesiaci v trvaní najmenej 30 minút. Riaditeľ ústavu môže obvinenému zakázať telefonovať na vybrané telefónne čísla z bezpečnostných dôvodov s výnimkou telefónneho čísla patriaceho blízkej osobe obvineného. Obvinený, ktorý je v kolúznej väzbe, môže telefonovať iba po predchádzajúcom súhlase príslušného orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu, ktorý si môže vyhradiť prítomnosť pri telefonovaní. Súhlas s telefonovaním s blízkou osobou môže orgán činný v trestnom konaní alebo súd neudeliť len, ak ide o osobu, ktorá je stíhaná v rovnakej trestnej veci, alebo u ktorej bolo preukázané kolúzne konanie v trestnej veci obvineného. Ak sa orgán činný v trestnom konaní alebo súd, ktorý si vyhradil prítomnosť pri telefonovaní blízkej osobe, na telefonovanie nedostaví, hovor sa uskutoční bez jeho prítomnosti, a to v trvaní najviac 30 minút jedenkrát mesačne.
Vzhľadom na skutočnosť, že ide o zavedenie nových inštitútov, nie je možné kvantifikovať dopad navrhovaných zmien.
8.1.2 Môže dôjsť navrhovanou právnou úpravou k narušeniu zdravého rodinného prostredia?
Nie.
8.1.3 navrhovaná právna úprava vplyv na demografický rast? Ak áno, aký je vplyv vzhľadom k úrovni záchovnej hodnoty populácie?
Nie.
8.1.4 navrhovaná právna úprava vplyv na odstraňovanie prekážok, ktoré bránia pracujúcim rodičom dosiahnuť želaný počet detí?
Nie.
8.1.5 navrhovaná právna úprava vplyv na množstvo času alebo príležitostí pre rodičov alebo pre deti na realizáciu rodinného života?
Príloha č. 8
2
Áno (viď bod 8.1.1).
8.1.6 Má navrhovaná právna úprava vplyv na prenikanie látkových alebo nelátkových závislostí do rodín?
Nie.
8.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na vzájomnú súdržnosť členov rodiny.
8.2.1 navrhovaná právna úprava vplyv na vzájomnú súdržnosť členov rodiny? Ak áno, aký? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu, prípadne dôvod chýbajúcej kvantifikácie.
Áno, predpokladáme pozitívny vplyv (viď bod 8.1.1), avšak vzhľadom na skutočnosť, že ide o zavedenie nových inštitútov, nie je možné kvantifikovať dopad navrhovaných zmien.
8.2.2 Má navrhovaná právna úprava vplyv na posilňovanie väzieb medzi členmi rodiny?
Áno, pozitívny (viď bod 8.1.1).
8.2.3 Má navrhovaná právna úprava vplyv na obnovovanie alebo záchranu rodín?
Áno, nakoľko posilnenie sociálnych väzieb a rozšírenie možností vzájomného kontaktu (viď bod 8.1.1) by sa mohlo pozitívne premietnuť do udržania rodiny aj počas nedobrovoľného odlúčenia jedného z jej členov.
8.2.4 Má navrhovaná právna úprava vplyv na vznik či pretrvávanie konfliktov medzi členmi rodiny?
Nie.
8.2.5 Má navrhovaná právna úprava vplyv na rozpad rodín?
Áno, pozitívny (viď bod 8.2.3). Aplikáciou novely zákona by sa mohol počet rozpadov rodín znížiť.
8.2.6 navrhovaná právna úprava vplyv na poskytovanie pomoci pri odkázanosti niektorého z členov rodiny na pomoc?
Áno, je to jednak pozitívny vplyv vychádzajúci z posilnenia sociálnych väzieb a rozšírenia možností vzájomného kontaktu (viď bod 8.1.1.) a zároveň finančný stimul z dôvodu skrátenia doby, za ktorú je obvinený, resp. odsúdený povinný platiť tvory výkonu väzby, resp. ich odpustenie, ako aj zvýšenie výšky pracovnej odmeny zodpovedajúcej minimálne 40% sumy minimálnej mzdy.
Ak bol obvinený právoplatným odsudzujúcim rozsudkom uznaný za vinného a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, je povinný počas výkonu trestu nahradiť štátu trovy spojené s výkonom väzby za dobu prvých 90 kalendárnych dní trvania väzby odo dňa dodania do ústavu na výkon väzby; ak ich nemožno uhradiť z pracovnej odmeny, nemocenských dávok a úrazových dávok, môže ústav na ich úhradu použiť peňažné prostriedky, ktoré obvinený evidované na konte v ústave. Ak odsúdený počas výkonu trestu odňatia slobody z objektívnych dôvodov nenahradil trovy spojené s výkonom väzby, záväzok odsúdeného po ukončení výkonu trestu odňatia slobody zanikne.
Príloha č. 8
3
8.3 Identifikujte a popíšte vplyvy na výchovu detí.
8.3.1 Má navrhovaná právna úprava vplyv na výchovu detí? Ak áno, aký?
Áno, nakoľko posilnenie sociálnych väzieb a rozšírenie možností vzájomného kontaktu (viď bod 8.1.1) by sa mohlo pozitívne premietnuť aj do výchovy detí zo strany rodiča vo výkone väzby.
8.3.2 Má navrhovaná právna úprava vplyv na výchovu detí v rodinách?
Áno, nakoľko posilnenie sociálnych väzieb a rozšírenie možností vzájomného kontaktu (viď bod 8.1.1) by sa mohlo pozitívne premietnuť aj do výchovy detí zo strany rodiča vo výkone väzby.
8.3.3 Má navrhovaná právna úprava vplyv na výchovu detí k manželstvu a rodičovstvu?
Nie.
8.4 Identifikujte a popíšte vplyvy na práva rodičov voči deťom.
8.4.1 Má navrhovaná právna úprava vplyv na práva alebo zodpovednosť rodičov voči deťom? Ak áno, aký?
Áno, nakoľko posilnenie sociálnych väzieb a rozšírenie možností vzájomného kontaktu (viď bod 8.1.1) by sa mohlo pozitívne premietnuť aj na práva alebo zodpovednosť rodiča vo výkone väzby voči svojim deťom.
8.5 Identifikujte a popíšte vplyvy na základné zásady zákona o rodine.
8.5.1 navrhovaná právna úprava vplyv na chránené záujmy obsiahnuté v základných zásadách zákona o rodine? Ak áno, aký?
Áno, predpokladáme pozitívny vplyv vychádzajúci z posilnenia sociálnych väzieb a rozšírenie možností vzájomného kontaktu (viď bod 8.1.1.).
8.6 Identifikujte a popíšte vplyvy na uzavieranie manželstva.
8.6.1 Má navrhovaná právna úprava vplyv na uzavieranie manželstva? Ak áno, aký?
Nie.
8.6.2 Má navrhovaná právna úprava vplyv na preferovaný čas vstupu do manželstva?
Nie.
8.6.3 navrhovaná právna úprava vplyv na informovanosť ohľadom povahy manželstva a záväzkov medzi manželmi a založenia rodiny?
Nie.
8.6.4 Má navrhovaná právna úprava vplyv na predchádzanie rozpadom manželstiev?
Príloha č. 8
4
Áno, nakoľko posilnenie sociálnych väzieb a rozšírenie možností vzájomného kontaktu (viď bod 8.1.1) by sa malo pozitívne premietnuť do udržania rodiny aj počas nedobrovoľného odlúčenia jedného z jej členov, resp. eliminácie rozpadu manželstva.
8.7 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na disponibilný príjem domácností viacdetných rodín.
8.7.1 navrhovaná právna úprava vplyv na disponibilný príjem domácností viacdetných rodín? Ak áno, špecifikujte tento vplyv s prihliadnutím na počet detí v rodine, ich špeciálne potreby vzhľadom k veku, zdravotnému stavu a prípadne iným okolnostiam. Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu, prípadne dôvod chýbajúcej kvantifikácie.
Áno, je to jednak pozitívny vplyv vychádzajúci z posilnenia sociálnych väzieb a rozšírenie možností vzájomného kontaktu (viď bod 8.1.1.) a zároveň finančný z dôvodu skrátenia doby, za ktorú je povinný platiť tvory výkonu väzby, resp. ich odpustenie.
Ak bol obvinený právoplatným odsudzujúcim rozsudkom uznaný za vinného a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, je povinný počas výkonu trestu nahradiť štátu trovy spojené s výkonom väzby za dobu prvých 90 kalendárnych dní trvania väzby odo dňa dodania do ústavu na výkon väzby; ak ich nemožno uhradiť z pracovnej odmeny, nemocenských dávok a úrazových dávok, môže ústav na ich úhradu použiť peňažné prostriedky, ktoré obvinený evidované na konte v ústave. Ak odsúdený počas výkonu trestu z objektívnych dôvodov nenahradil trovy spojené s výkonom väzby, záväzok odsúdeného po ukončení výkonu trestu odňatia slobody zanikne.
V súčasnosti je právoplatne odsúdený povinný uhradiť trovy výkonu väzby za prvých 180 dní jej trvania; navrhovanou zmenou zákona sa navrhuje zníženie o ½, teda úhradu nákladov len za 90 dní väzby. V súčasnosti trovy za výkon väzby predstavujú sumu 653,40 (d 01.07.2021) avšak návrhom zákona sa táto suma navrhuje znížiť na 326,7 €. Zároveň v prípade, ak odsúdený počas výkonu trestu z objektívnych dôvodov nenahradil trovy spojené s výkonom väzby (nebol pracovne zaradený), záväzok odsúdeného po ukončení výkonu trestu odňatia slobody zanikne a nevznikne mu po prepustení na slobodu dlh.
Príloha č. 8
5
Metodický postup pre analýzu vplyvov na manželstvo, rodičovstvo a rodinu
Všeobecne
Hlavným dôvodom systematického analytického posudzovania vplyvov na manželstvo, rodičovstvo a rodinu je ustanovenie článku 41 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá garantuje manželstvu, rodičovstvu a rodine osobitnú zákonnú ochranu. Bez náležitého analytického posudzovania návrhov právnych predpisov na manželstvo, rodičovstvo a rodinu je dodržiavanie tohto ústavného záväzku v súlade s cieľmi stanovenými ústavodarcom ohrozené. Podstatným dôvodom je tiež potreba integrácie rodinných aspektov do prípravy a schvaľovania právnych predpisov so zreteľom na podporu trvalo udržateľného demografického rozvoja spoločnosti. Zároveň sa dosiahne zlepšenie rozhodovacieho procesu pomocou včasného identifikovania potenciálnych vplyvov na manželstvo, rodičovstvo a rodinu predkladaných materiálov ešte pred ich schválením a zavedením do praxe. Zlepšenie rozhodovacieho procesu môže prispieť k tomu, že predkladané materiály nebudú mať negatívny dopad na rodinné prostredie, vzájomnú súdržnosť členov rodiny, výchovu detí, práva rodičov voči deťom, základné zásady zákona o rodine, uzavieranie manželstva a na disponibilný príjem domácností viacdetných rodín. Bezpečnostná stratégia štátu počíta s tým, že v období dlhodobo nízkej pôrodnosti musia byť demografické opatrenia zamerané pronatalitne. Základným predpokladom pre zvyšovanie pôrodnosti stabilné a fungujúce rodiny.
Posudzovanie vplyvov na manželstvo, rodičovstvo a rodinu je taktiež jedným z konkrétnych krokov venovania pozornosti rastúcej zraniteľnosti rodín založených manželstvom ako základných buniek spoločnosti a nepriaznivých demografických prognóz pre Slovenskú republiku. Rodina je založená manželstvom a/alebo na spoločnom rodinnom pôvode. Posudzovanie vplyvov na rodinu preto zahŕňa aj posudzovanie vplyvov na rodiny osamelých rodičov s deťmi. Vypracúvanie a posudzovanie vplyvov na manželstvo, rodičovstvo a rodinu pomáha napĺňať ciele rezolúcie Rady OSN pre ľudské práva. Rezolúcia, citujúc Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, nazvala rodinu „prirodzenou a základnou bunkou spoločnosti“ a vyzvala štáty na prijatie opatrení na jej podporu a rozvoj. Rodina podľa rezolúcie čelí „rastúcej zraniteľnosti“ a štáty by jej mali venovať zvláštnu pozornosť.1
Predmetná analýza vplyvov musí byť zameraná najmä na zistenie a vyhodnotenie priamych a nepriamych vplyvov na rodinné prostredie, vzájomnú súdržnosť členov rodiny, výchovu detí,
1 Podľa publikácie „Vplyv starnutia populácie na zamestnanosť a ekonomický rast“ vydanej Radou pre rozpočtovú zodpovednosť je podľa demografických prognóz nepriaznivý vývoj posledných štyroch rokov začiatkom dlhého obdobia, počas ktorého bude populácia prechádzajúca do poproduktívneho veku systematicky početnejšia ako mladšie vekové skupiny, ktoré by ju mali nahradzovať. Výsledný pokles populácie v produktívnom veku bude zároveň sprevádzaný aj nárastom počtu ľudí starších ako 65 rokov. Kým na Slovensku v roku 2014 pripadalo na jedného seniora 5 ľudí v produktívnom veku, v roku 2030 sa očakáva, že to budú len traja. V Európskom kontexte ide pritom o jednu z najrýchlejšie prebiehajúcich demografických zmien. Pre porovnanie, v rovnakom období sa v celej Európskej únii zníži počet ľudí v produktívnom veku pripadajúcich na jedného seniora len približne o jedného človeka, teda polovičným tempom v porovnaní so Slovenskom. Správa OSN Slovensko rovnako upozorňuje na tento demografický problém. Podľa odhadu OSN do roku 2100 klesnúť počet obyvateľov Slovenska na 3,7 milióna pri stúpajúcom počte obyvateľov v Afrike a Ázii. Priemerný vek sa zvýši na 50 rokov. Na túto skutočnosť je potrebné reagovať a v dlhodobom horizonte prijímať opatrenia, ktoré podporia spomalenie demografického poklesu a prinesú v dlhšom horizonte demografický rast na úroveň záchovnej hodnoty populácie.
Príloha č. 8
6
práva rodičov voči deťom, základné zásady zákona o rodine, uzavieranie manželstva a na disponibilný príjem domácností viacdetných rodín. Každý z týchto konkrétnych vplyvov sa analyzuje samostatne a takým spôsobom, aby bolo možné najmä jednoznačne posúdiť jednotlivé vplyvy. V predmetnom metodickom postupe je určený minimálny rozsah, v akom je potrebné predmetnú analýzu vyhotovovať, aby sa dosiahol účel náležitého posudzovania vplyvov na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, a ktorý zároveň čo najmenej zaťaží dotknuté subjekty.
Pri vypracúvaní analýzy vplyvov môže predkladateľ vychádzať najmä z nasledovných zdrojov údajov:
štatistické zisťovanie, ktoré realizuje Štatistický úrad SR;
administratívne zdroje údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny;
administratívne zdroje údajov Sociálnej poisťovne;
existujúce výskumy, štúdie alebo konzultácie s relevantnými skupinami, organizáciami (vedecko-výskumnými, analytickými, verejnoprávnymi, mimovládnymi, cirkevnými) alebo jednotlivcami.
Identifikácia vplyvov na manželstvo, rodičovstvo a rodinu v doložke vybraných vplyvov
V doložke vybraných vplyvov predkladateľ identifikuje, či predkladaný materiál niektorý z vplyvov na manželstvo, rodičovstvo a rodinu uvedených v bodoch 8.1 8.7 v tabuľke na str. 1 - 4.
Ak áno, označí príslušný charakter vplyvov na manželstvo, rodičovstvo a rodinu (pozitívny a/alebo negatívny).
Ak predkladaný materiál nemá žiadny z uvedených vplyvov na manželstvo, rodičovstvo a rodinu alebo je vplyv marginálny (zanedbateľný), predkladateľ označí krížikom žiadny vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
V časti poznámky môže predkladateľ vysvetliť, prečo materiál nemá vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu alebo iba marginálny vplyv, zhrnúť vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, uviesť prevládajúci charakter vplyvov (pozitívny/negatívny).
Ak predkladaný materiál negatívne vplyvy na rodinné prostredie, vzájomnú súdržnosť členov rodiny, výchovu detí, práva rodičov voči deťom, základné zásady zákona o rodine, uzavieranie manželstva a na disponibilný príjem domácností viacdetných rodín a napriek tomu sa predkladá na rokovanie vlády, predkladateľ môže navrhnúť opatrenia, ktoré by mohli tento potenciálny stav kompenzovať.
Príloha č. 8
7
Analýza vplyvov na manželstvo, rodičovstvo a rodinu
Ak je v doložke vybraných vplyvov označený pozitívny a/alebo negatívny vplyv materiálu na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, predkladateľ vypracuje podrobnejšie posúdenie v jednotlivých oblastiach vplyvov na manželstvo, rodičovstvo a rodinu podľa bodov 8.1 8.7 v tabuľke na str. 1 - 4, tzv. analýzu vplyvov na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Ak v niektorej z uvedených oblastí vplyvov na manželstvo, rodičovstvo a rodinu nebol identifikovaný vplyv, predkladateľ v príslušnom bode analýzy uvedie poznámku „bez vplyvu“. Nasledovný postup uvádza kroky pre vypracovanie analýzy vplyvov na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Všetky príklady sú uvedené demonštratívne.
8.1 Zhodnotenie vplyvov na rodinné prostredie:
Pri identifikovaní vplyvov na rodinné prostredie je potrebné brať do úvahy najmä:
8.1.1 zmenu rodinného prostredia, ktorú spôsobí navrhovaná právna úprava a rozsah tejto zmeny (napríklad z funkčného na nefunkčné, z úplného na neúplné, zo stabilného na nestabilné a pod.)
8.1.2 možnosť narušenia funkčného rodinného prostredia v dôsledku navrhovanej právnej úpravy (napr. narušenie samo-ozdravných procesov v rodine, ekonomický a spoločenský tlak na rozdelenie rodiny a pod.)
8.1.3 vplyv na demografický rast, najmä vplyv vzhľadom k úrovni záchovnej hodnoty populácie (napr. motivácia k takému počtu detí, aký si rodina skutočne želá, bez externých tlakov alebo finančné trestanie za potomka napr. formou zníženia príjmov alebo dôchodkov)
8.1.4 odstraňovanie prekážok, ktoré bránia pracujúcim rodičom dosiahnuť želaný počet detí (napr. umožnenie čiastočných pracovných úväzkov a pod.)
8.1.5 množstvo času alebo príležitostí pre rodičov alebo pre deti na realizáciu rodinného života (napr. zvýšenie/zníženie počtu hodín pracovného času alebo bonusy na spoločné trávenie času rodičov s deťmi)
8.1.6 vplyv na prenikanie látkových alebo nelátkových závislostí do rodín (rizikové faktory identifikované v odborných publikáciách)
8.2 Zhodnotenie vplyvov na vzájomnú súdržnosť členov rodiny:
Pri identifikovaní vplyvov na vzájomnú súdržnosť členov rodiny je potrebné brať do úvahy najmä:
8.2.1 pozitívny/negatívny vplyv na vzájomnú súdržnosť členov rodiny vo všeobecnosti (napr. administratívne uľahčenie prístupu k rozvodom v rozpore s najlepšími záujmami dieťaťa alebo stimulované prostredie pre absenciu opatery pre odkázaných členov rodiny)
8.2.2 posilňovanie väzieb medzi členmi rodiny, s osobitným prihliadnutím na vznik a udržiavanie vzťahovej väzby medzi matkou a dieťaťom do tretieho roku veku, prípravu na rodičovstvo počas tehotenstva, (napr. finančný, motivačný alebo spoločenský tlak na inštitucionalizovanú starostlivosť o deti do troch rokov veku bez zrelého uváženia dôsledkov na psycho-sociálne vplyvy na vývoja dieťaťa)
8.2.3 obnovovanie alebo záchranu rodín (napr. zavádzanie dostupných intervenčných mechanizmov pre rodiny, ktoré sa ocitli v prechodnej kríze; programy znižujúce počet detí v náhradnej osobnej starostlivosti a pod.)
Príloha č. 8
8
8.2.4 vznik či pretrvávanie konfliktov medzi členmi rodiny (napr. ekonomický tlak alebo stimuly na oddelené spolužitie manželov v dôsledku dochádzania za prácou stovky kilometrov alebo ekonomické stimuly a motivácie k návratu do želaného sociálneho prostredia rodiny)
8.2.5 rozpad rodín (napr. finančná stimulácia pridružených povolaní pri rozpade rodiny napríklad advokátov, ktorí majú finančný zisk z rozvodu na rozdiel od sanácie rodiny)
8.2.6 zníženie/zvýšenie dostupnosti adekvátnej štátnej pomoci v prípade odkázanosti niektorého z členov
8.3 Zhodnotenie vplyvov na výchovu detí:
V prípade hodnotenia vplyvov na výchovu detí ide o:
8.3.1 pozitívny/negatívny vplyv na riadnu výchovu detí, v ktorých sa deti nachádzajú (škola, mimoškolské zariadenia a iné výchovné zariadenia a iné) (ochrana pred záhaľčivým a nemravným životom v zmysle Trestného zákona);
8.3.2 výchovu detí v rodinách (pozitívny vplyv, ak ide o posilnenie autonómie a samoregulácie rodiny; negatívny, ak ide o nadmerný zásah štátu do autonómie rodiny)
8.3.3 výchovu detí k manželstvu a rodičovstvu (negatívny, ak ide o cielenú propagáciu promiskuitného života mladistvých; pozitívny ak vysvetľuje hodnotu funkčnej rodiny ako základnej bunky spoločnosti, ktorá je zárukou prosperity a pod.)
8.4 Zhodnotenie vplyvov na práva rodičov voči deťom:
8.4.1 Pod právami rodičov voči deťom je potrebné rozumieť právo alebo zodpovednosť rodičov voči deťom v zmysle definovaných povinností v Zákone o rodine (sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa, správa majetku maloletého dieťaťa) .
8.5 Zhodnotenie vplyvov na základné zásady zákona o rodine:
8.5.1 Pod základnými zásadami zákona o rodine je potrebné rozumieť chránené záujmy obsiahnuté v čl. 1 5 Zákona o rodine. Predkladaný materiál sa posúdi, či je v súlade (pozitívny vplyv) alebo v nesúlade (negatívny vplyv) alebo bez vplyvu na základné zásady.
8.6 Zhodnotenie vplyvov na uzavieranie manželstva:
V prípade hodnotenia vplyvov na uzavieranie manželstva, ide o:
8.6.1 pozitívny/negatívny vplyv na uzavieranie manželstva (v prípade, ak navrhovaný predpis odrádza od uzatvorenia manželstva ide o negatívny vplyv, v prípade motivácie k uzatváraniu manželstva ide o pozitívny vplyv)
8.6.2 preferovaný čas vstupu do manželstva (v prípade motivácie odkladania času vstupu do manželstva ide o negatívny vplyv; v prípade motivácie k uzatvoreniu manželstva podľa slobodnej voľby snúbencov ide o pozitívny vplyv)
8.6.3 informovanosť ohľadom povahy manželstva a záväzkov medzi manželmi a založenia rodiny (Podľa Zákona o rodine hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí)
8.6.4 predchádzanie rozpadom manželstiev (napríklad preventívne a sanačné programy a pre rodiny v dočasnej kríze; zavádzanie administratívne jednoduchého prístupu k rozvodu bez možnosti obnoviť rodinu)
Príloha č. 8
9
8.7 Zhodnotenie vplyvov na disponibilný príjem domácností viacdetných rodín:
Pri identifikovaní vplyvov na disponibilný príjem domácností viacdetných rodín je potrebné brať do úvahy najmä pozitívny/negatívny vplyv na disponibilný príjem domácností viacdetných rodín, s prihliadnutím na počet detí v rodine, ich špeciálne potreby vzhľadom k veku, zdravotnému stavu a prípadne iným okolnostiam. Pokiaľ dôsledky opatrení približujú rodinu k hranici rizika chudoby (ukazovateľ ŠÚ SR) ide o negatívny vplyv, pokiaľ vzďaľujú rodinu od hranice rizika chudoby, ide o pozitívny vplyv.
Pokiaľ navrhované opatrenia zvyšujú zraniteľnosť rodín (napr. zvýšenie rizika látkových a nelátkových závislostí členov rodín a pod.) vo vzťahu k ich disponibilnému príjmu ide o negatívny vplyv. Pri identifikácii vplyvov je potrebné pozerať na rodinu ako na základnú ekonomickú jednotku, ktorá z ekonomického hľadiska zabezpečuje všetky potreby členov a identifikovať jednotlivé vplyvy navrhovaných opatrení na rôzne rodiny. Podľa možností sa treba zamerať na posúdenie vplyvu na rodiny, ktoré čelia
-zvýšenému riziku chudoby a sociálneho vylúčenia,
-rodiny s nízkym príjmom (napr. žijúce iba zo sociálnych príjmov, alebo
-z príjmov pod hranicou rizika chudoby, alebo s príjmom pod životným minimom,
-alebo patriace medzi 25% domácností s najnižším príjmom),
-rodiny s nezamestnanými členmi,
-rodiny s 3 a viac deťmi,
-jednorodičovské rodiny s deťmi (neúplné rodiny, ktoré tvoria najmä osamelé matky s deťmi),
-rodiny starších ľudí (nad 65 rokov alebo dôchodcov),
-rodiny s členmi so zdravotným postihnutím,
-rodiny, kde v dôsledku vážnej choroby člena domácnosti musí dôjsť k zrieknutia sa jedného pracovného príjmu,
- rodiny žijúce v marginalizovaných rómskych komunitách,
-rodiny príslušníkov tretích krajín, azylanti, žiadatelia o azyl.