rozpočet natoľko, že často čelia „dileme o prežití“: rozhodujú sa medzi strechou nad hlavou a tým, čo do úst.Preto je povinnosťou štátu pomôcť týmto ľuďom adresne, opakovane a v dostatočnej výške tak, aby neprišli o bývanie a aby žili v dôstojných podmienkach. Práve zavedenie príspevku na úhradu nákladov na bývanie formou štátnej sociálnej dávky neviazanej na hmotnú núdzu, je vhodným spôsobom na naplnenie tohto cieľa. Návrh zákona však nenahrádza aktuálny príspevok v platnosti – je nad rámec existujúcej podpory, pričom ľuďom ho poberajúcim bude výška príspevku dorovnaná do výšky novozavádzaného príspevku, t.j. nebude existovať nárok na obidva príspevky v plnej sume. Žiadnej domácnosti však s novou právnou úpravou príspevok neklesne.
Predkladaný návrh sa inšpiruje českou právnou úpravou, no podobný systém nájdeme aj v ďalších štátoch, ako napríklad Poľsko alebo Francúzsko. Štát v ňom dorovnáva čistý príjem domácnosti a náklady na bývanie tak, aby ľudom zabezpečil dôstojný život.
Cieľom návrhu je kompenzovať zdokladované náklady na bývanie, ktoré prevyšujú 30 % z príjmu domácnosti pričom náklady nad hranicou tzv. normatívnych nákladov nie sú kompenzované. Táto hranica zabezpečuje cielenie príspevku na domácnosti s nižšími príjmami. Návrh určuje normatívne náklady ako násobok životného minima, bez rozlišovania nájomníkov a vlastníkov a bez rozlišovania veľkosti obce. Konkrétne sa jedná o 0,9 násobok životného minima. Táto hranica je nastavená tak, aby príspevok zachytil všetky domácnosti v spodnej polovici príjmovej distribúcie, ktorých náklady na bývanie prevyšujú 30 % príjmu domácnosti. Príspevok tak pomôže nielen chudobným domácnostiam, ale aj nižšej strednej triede.
Zároveň návrh určuje maximálnu výšku príspevku ako 20 % príjmu v prípade osôb, ktoré nehnuteľnosť vlastnia a 30 % príjmu v prípade osôb v nájme. To znamená, že zdokladované náklady na bývanie, ktoré prekračujú 50 % príjmu v prípade osôb vlastniacich nehnuteľnosť a 60 % príjmu v prípade osôb žijúcich v nájme nie sú kompenzované. Tento element by mal zabrániť potenciálnym špekuláciám a zároveň by zabezpečil, že do určitej úrovne príjmu (zhruba na úrovni hranice rizika chudoby) by maximálny príspevok rástol s príjmom, čo by prispelo k motivácii hľadať si prácu.
V prípade domácností s príjmom pod hranicou životného minima by sa mala maximálna výška príspevku odvodzovať nie od príjmu, ale od životného minima, teda 20 % životného minima pre vlastníkov a 30 % životného minima pre nájomníkov.
Takto koncipovaný príspevok by poberalo odhadom okolo 490 tisíc ľudí z toho 265 tisíc ľudí žijúcich pod hranicou rizika chudoby, čo je takmer polovica (43 %) všetkých ľudí žijúcich pod hranicou rizika chudoby. Miera rizika chudoby by klesla o 0,5 p.b. z 11,4 % na 10,9 %. Miera rizika chudoby detí by klesla o 0,9 p.b. zo 17,0 % na 16,1 %.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná
B. Osobitná časť