Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

Poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Tomáš Valášek predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vydanie zákona o príspevku na úhradu nákladov na bývanie.

Cieľom predkladaného návrhu je zavedenie novej štátnej sociálnej dávky tak, aby pomohla čo najväčšiemu počtu ľudí s úhradou nákladov spojených s bývaním. Na Slovensku dlhodobo čelíme tzv. bytovej kríze. Zároveň zhoršenie ekonomickej situácie po pandémii ochorenia COVID-19, rast cien energií a rekordná inflácia najviac zasiahli ľudí ohrozených chudobou a nižšiu strednú vrstvu. Ťažkú situáciu ešte zhoršila vojna na Ukrajine. Slovensko tak dnes čelí bezprecedentnému nárastu spotrebiteľských cien, ktorý sa najviac dotýka energií, potravín a bývania.

V roku 2021 bolo u nás celkovo 12,3 % obyvateľov ohrozených príjmovou chudobou. V dôsledku pandémie teda miera rizika chudoby vzrástla v porovnaní s predošlým rokom o 0,9 percentuálneho bodu a po období pomalého no pozitívneho trendu sa situácia opäť zhoršuje. Na hranici chudoby tak už teraz žije viac ako 670 000 ľudí. Cenovo nedostupné bývanie ich životnú situáciu ešte zhoršuje.

Nie všetky zraniteľné skupiny obyvateľstva dnes majú nárok na príspevok na bývanie tak, ako je definovaný v zákone č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov1 (ďalej ako “zákon o pomoci v hmotnej núdzi”). Príspevok je totiž výlučne viazaný na stav hmotnej núdze a teda situáciu, keď príjem osoby nedosahuje sumu životného minima. Suma životného minima predstavuje od 1. júla 2021 v prípade dospelej osoby žijúcej samostatne 218,06 eur mesačne. Pre dospelú osobu s jedným dieťaťom je to cca 317 eur. Inak povedané, príspevok na bývanie dnes môžu získať iba osoby žijúce pod touto hranicou životného minima. Mnohé nízkopríjmové domácnosti tak na príspevok na bývanie podľa § 14 zákona o pomoci v hmotnej núdzi nemajú nárok, pretože sa ich príjmy pohybujú tesne nad minimálnou hranicou príjmov. Osoby, ktoré sa nenachádzajú v hmotnej núdzi, alebo ktoré zároveň nespĺňajú ďalšie podmienky (napr. nedokážu predložiť doklad o zaplatení nákladov na bývanie za posledných šesť kalendárnych mesiacov alebo majú nedoplatky), na príspevok nárok nemajú. Z týchto dôvodov ho aktuálne poberá len okolo 26 tisíc osôb2.

Príspevok na bývanie v rámci pomoci v hmotnej núdzi navyše neodzrkadľuje rozdiely vo výškach príjmov a výdavkov na bývanie ani regionálne rozdiely. Jeho výška predstavuje sumu 59,40 eur alebo 94,80 eur3, v závislosti od zloženia domácnosti.

Nedostatok mestských nájomných bytov na Slovensku tiež spôsobuje, že väčšina ľudí zo zraniteľných kategórií žije v bytoch súkromných prenajímateľov za ceny, ktoré zaťažujú ich

1 § 14 zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

2Apríl 2022, https://www.upsvr.gov.sk/statistiky/socialne-veci-statistiky/2022/2022-socialne-davky.html?page_id=1157054

3https://www.employment.gov.sk/sk/rodina-socialna-pomoc/hmotna-nudza/davky-hmotnej-nudzi/davka-hmotnej-nudzi/osobitny-prijemca.html

rozpočet natoľko, že často čelia „dileme o prežití“: rozhodujú sa medzi strechou nad hlavou a tým, čo do úst.

Preto je povinnosťou štátu pomôcť týmto ľuďom adresne, opakovane a v dostatočnej výške tak, aby neprišli o bývanie a aby žili v dôstojných podmienkach. Práve zavedenie príspevku na úhradu nákladov na bývanie formou štátnej sociálnej dávky neviazanej na hmotnú núdzu, je vhodným spôsobom na naplnenie tohto cieľa. Návrh zákona však nenahrádza aktuálny príspevok v platnosti – je nad rámec existujúcej podpory, pričom ľuďom ho poberajúcim bude výška príspevku dorovnaná do výšky novozavádzaného príspevku, t.j. nebude existovať nárok na obidva príspevky v plnej sume. Žiadnej domácnosti však s novou právnou úpravou príspevok neklesne.

Predkladaný návrh sa inšpiruje českou právnou úpravou, no podobný systém nájdeme aj v ďalších štátoch, ako napríklad Poľsko alebo Francúzsko. Štát v ňom dorovnáva čistý príjem domácnosti a náklady na bývanie tak, aby ľudom zabezpečil dôstojný život.

Cieľom návrhu je kompenzovať zdokladované náklady na bývanie, ktoré prevyšujú 30 % z príjmu domácnosti pričom náklady nad hranicou tzv. normatívnych nákladov nie sú kompenzované. Táto hranica zabezpečuje cielenie príspevku na domácnosti s nižšími príjmami. Návrh určuje normatívne náklady ako násobok životného minima, bez rozlišovania nájomníkov a vlastníkov a bez rozlišovania veľkosti obce. Konkrétne sa jedná o 0,9 násobok životného minima. Táto hranica je nastavená tak, aby príspevok zachytil všetky domácnosti v spodnej polovici príjmovej distribúcie, ktorých náklady na bývanie prevyšujú 30 % príjmu domácnosti. Príspevok tak pomôže nielen chudobným domácnostiam, ale aj nižšej strednej triede.

Zároveň návrh určuje maximálnu výšku príspevku ako 20 % príjmu v prípade osôb, ktoré nehnuteľnosť vlastnia a 30 % príjmu v prípade osôb v nájme. To znamená, že zdokladované náklady na bývanie, ktoré prekračujú 50 % príjmu v prípade osôb vlastniacich nehnuteľnosť a 60 % príjmu v prípade osôb žijúcich v nájme nie sú kompenzované. Tento element by mal zabrániť potenciálnym špekuláciám a zároveň by zabezpečil, že do určitej úrovne príjmu (zhruba na úrovni hranice rizika chudoby) by maximálny príspevok rástol s príjmom, čo by prispelo k motivácii hľadať si prácu.

V prípade domácností s príjmom pod hranicou životného minima by sa mala maximálna výška príspevku odvodzovať nie od príjmu, ale od životného minima, teda 20 % životného minima pre vlastníkov a 30 % životného minima pre nájomníkov.

Takto koncipovaný príspevok by poberalo odhadom okolo 490 tisíc ľudí z toho 265 tisíc ľudí žijúcich pod hranicou rizika chudoby, čo je takmer polovica (43 %) všetkých ľudí žijúcich pod hranicou rizika chudoby. Miera rizika chudoby by klesla o 0,5 p.b. z 11,4 % na 10,9 %. Miera rizika chudoby detí by klesla o 0,9 p.b. zo 17,0 % na 16,1 %.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná

B. Osobitná časť

K Čl. I

K § 1

Navrhuje sa zaviesť príspevok na úhradu nákladov na bývanie, ako štátnej sociálnej dávky nezávislej od dávok v hmotnej núdzi, ktorej cieľom je kompenzovať zdokladované náklady na bývanie, ktoré prevyšujú 30 % z príjmu domácnosti pričom náklady nesmú prevyšovať určitú hranicu (normatívne náklady). Táto úprava zabezpečuje cielenie príspevku na domácnosti s nižšími príjmami. Z príspevku budú mať úžitok nielen chudobné domácnosti, ale aj nižšia stredná trieda.

K § 2

Oprávnenou osobou na uplatnenia nároku na príspevok sa rozumie fyzická osoba, ktorá má trvalý alebo prechodný pobyt na území Slovenskej republiky a spĺňa podmienky podľa tohto zákona.

K § 3

Definuje sa tzv. rozhodný príjem alebo druhy príjmov, ktoré sa považujú na účely určenia príspevku. Navrhujeme, aby sa do úvahy brali príjmy tak, ako ich definuje zákon o životnom minime. Tieto totiž zodpovedajú disponibilnému príjmu domácnosti s tým, že nie sú zahrnuté napr. jednorazové príjmy.

K § 4

Definujú sa náklady na bývanie a tiež normatívne náklady. Za účelom tohto zákona sa pod nákladmi rozumie nájomné, ale aj náklady za energie (plyn, elektrinu), náklady za plnenie poskytované s užívaním bytu, ktorými sa rozumejú náklady za dodávku tepla a centralizované poskytovanie teplej vody, dodávku vody z vodovodov a vodární a odvádzanie odpadových vôd a ďalšie.

Normatívne náklady na bývanie sú určené ako 0,9 násobok životného minima oprávnenej osoby a spolu posudzovaných osôb na základe zákona o životnom minime. Životné minimum sa teda počíta za celú rodinu/domácnosť.

K § 5

Navrhujú sa podmienky nároku na príspevok. Nárok na príspevok má vlastník alebo nájomca bytu, ak jeho náklady na bývanie presahujú čiastku súčinu rozhodného príjmu a koeficientu 0,30, a zároveň súčin rozhodného príjmu a koeficientu 0,30, nie je vyšší ako čiastka normatívnych nákladov na bývanie. Ďalej sa definujú vlastník a nájomca bytu podľa súčasnej právnej upravy. Ak spĺňa podmienky nároku na príspevok viac osôb, príspevok sa vypláca iba jednej osobe, ktorá je určená dohodou týchto osôb. Ak sa tieto osoby nedohodnú, určí úrad práce, sociálnych vecí a rodiny príslušný na konanie, ktorej z týchto osôb sa príspevok prizná.

K § 6

Definuje sa výpočet sumy príspevku ako rozdiel medzi nákladmi na bývanie a rozhodným príjmom vlastníka, alebo nájomcu bytu a spoločne posudzovaných osôb vynásobeným koeficientom 0,30, najviac však vo výške 0,2- násobku rozhodného príjmu v prípade vlastníka a 0,3-násobku rozhodného príjmu v prípade nájomníka.

Ďalej sa definujú situácie, ak rozhodný príjem, z ktorého sa vychádza pri stanovení výšky

príspevku, nedosahuje čiastku životného minima určeného podľa osobitného predpisu, alebo

ak je príspevok podľa odseku 1 vyšší ako rozdiel medzi normatívnymi nákladmi na bývanie a

rozhodným príjmom vlastníka alebo nájomcu bytu a spoločne posudzovaných osôb. Tieto časti

zabezpečujú adekvátnosť pomoci pre domácnosti s veľmi nízkymi príjmami a postupné

znižovanie maximálneho príspevku pre domácnosti s vyššími príjmami.

K § 7

Definujú sa podmienky vyplácania príspevku: platiteľ, obdobie, spôsob, zastavenie a obnovenie vyplácania.

K § 8

Príspevok sa uplatňuje na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny podaním žiadosti. Zároveň sa definuje obsah žiadosti.

K § 9

Navrhuje sa, aby nárok na príspevok na úhradu nákladov na bývanie vznikol splnením podmienok pre vznik nároku a uplatnením nároku.

K § 10

Navrhuje sa, aby nárok na príspevok za kalendárny mesiac zanikol uplynutím jedného roku od posledného dňa v mesiaci, za ktorý patril alebo smrťou oprávnenej osoby.

K § 11

Definujú sa podmienky odňatia príspevku, ak bol vyplácaný neprávom a vrátenia príspevku ak sa nevyplácal, hoci sa mal.

K § 12

Definuje sa spôsob konania o príspevku.

K § 13

Definujú sa povinnosti oprávnenej osoby, ktorá musí preukázať skutočnosti na vznik príspevku a jeho výšky, výplatu, a oznámiť ich prípadné zmeny platiteľovi do 8. dní.

K § 14

Navrhuje sa súčinnosť a spolupráca pri poskytovaní príspevku tak, ako je to aj v zákone o pomoci v hmotnej núdzi.

K Čl. II

Do § 4 odsek 3 zákona o pomoci v hmotnej núdzi sa navrhuje doplniť písmeno z) príspevok na úhradu nákladov na bývanie tak, aby navrhovaná štátna dávka nepatrila do kategórie príjmov, započítavajúcich sa ako príjmy členov domácnosti pri posudzovaní hmotnej núdze a poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi.

K Čl. III

S ohľadom na predpokladaný priebeh legislatívneho procesu sa navrhuje nadobudnutie účinnosti od 1. decembra 2022.