D ô v o d o v á s p r á v a

A. Všeobecná časť

Návrh na vydanie zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti

so zrýchlením niektorých konaní predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Anna Zemanová, Juraj Šeliga, Peter Kremský a Ľuboš Krajčír.

Cieľom predloženého zákona je zabrániť obštrukciám šikanózneho charakteru zo strany jednotlivcov spomedzi tzv. verejnosti. Návrh zachováva právo verejnosti vyjadrovať sa k správe vecí verejných, ale zároveň vytvára predpoklady, aby toto právo bolo v rovnováhe s právom vlastníkov nehnuteľností na získanie jednotlivých rozhodnutí v reálnom čase.

V doterajšej aplikačnej praxi bolo možné sa niekedy stretnúť s výhradami zo strany správnych orgánov alebo navrhovateľov projektov, že niektorí predstavitelia tzv. verejnosti údajne vykonávajú svoje zákonné práva šikanóznym spôsobom, a to ako v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, tak aj v následnom správnom konaní o povolení navrhovanej činnosti. Tieto svoje práva vykonávajú častokrát výlučne s cieľom odďaľovania právoplatnosti rozhodnutia o povolení činnosti, prípadne s cieľom sofistikovaného vyvíjania nátlaku na navrhovateľov projektu, pričom im v skutočnosti nejde o ochranu životného prostredia ani o zmiernenie vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie.

Úplne zjavné je to v prípadoch, keď po uzatvorení (vynútenej) dohody s navrhovateľom projektu zrazu zainteresovaná verejnosť stiahne svoje podnety a návrhy, prípadne súdne žaloby, pričom následne uzatvorená dohoda z hľadiska svojho materiálneho smerovania nesleduje verejný záujem v oblasti životného prostredia, ale výlučne uspokojenie nejakých finančných, či materiálnych potrieb takýchto predstaviteľov zainteresovanej verejnosti, či ich sponzorov a podporovateľov.

Právny predpis, ktorý verejnosti priznáva právo na účasť v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie a v následných správnych konaniach o povolení činností, je v podmienkach Slovenskej republiky upravené v zákone č. 24/2006 Z. z., ktorý bol prijatý s cieľom naplniť medzinárodné záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce z noriem medzinárodného a komunitárneho práva.

Medzinárodné právo, ktorým je Slovenská republika viazaná, sekundárne komunitárne právo, ako aj z nich vyplývajúca vnútroštátna zákonná úprava pomerne široko určuje práva verejnosti v konaniach o posudzovanie vplyvu na životné prostredie, pretože stačí, aby táto verejnosť podala odôvodnené písomné stanovisko, resp. odôvodnené pripomienky a automaticky sa z nej stáva dotknutá verejnosť, keďže uvedeným podaním jasne preukázala záujem.

Právne preto nie je možné prelamovať pomerne široko koncipované procesné právo vyplývajúce z medzinárodnej zelenej legislatívy, ako aj vnútroštátnych predpisov takým

spôsobom, že verejnosti by sa obmedzilo právo prístupu do konaní spôsobom, čo by bolo v rozpore s medzinárodným právom. Neznamená to však, že by nebolo legislatívno-technicky možné takéto pomerne široko koncipované procesné právo rozumne zaregulovať tzv. legislatívnymi brzdami charakteru „ultima ratio“, teda technikami, ktoré sú imanentnou súčasťou medzinárodného, ako aj komunitárneho práva, vychádzajú z neho a sú medzinárodnými a komunitárnymi súdmi v aplikačnej praxi opakovane potvrdzované.

Jednou takouto legislatívnou brzdou charakteru „ultima ratio“, ktorú je možné výnimočne použiť v prípadoch šikanózneho obchádzania účelu zákona alebo priameho popierania účelu zákona šikanóznym výkonom práva, je právny princíp, ktorý zaručuje spravodlivé konanie, t.j. princíp zákazu zneužitia práva.

Skutočnosť, že jedným z atribútov materiálnej spravodlivosti je aj právny zákaz zneužívať právnymi predpismi poskytnuté práva, je akceptovanou skutočnosťou v európskej legislatíve, v praxi európskych súdov, a je aj imanentnou súčasťou správneho práva procesného platného v Slovenskej republike.

V neposlednom rade meritórne rozhodnutie správneho orgánu vo veci samej by malo obsahovať odôvodnenie, na základe akých skutkových a právnych dôvodov správny orgán neprihliadol na pripomienky, návrhy a námietky dotknutej verejnosti, toto rozhodnutie musí doručiť dotknutej verejnosti, ktorá uplatnila postup podľa § 24 ods. 3 a 4 tohto zákona s poučením o možnosti súdneho preskúmania tohto rozhodnutia podľa osobitných predpisov.

Návrh zákona vychádza aj zo znenia a postupov, ktoré boli schválené Národnou radou Slovenskej republiky v rámci legislatívneho procesu pri schvaľovaní nového zákona o výstavbe, ktorého účinnosť nadobudne dňa 1. apríla 2024.

Aj z uvedeného dôvodu je potrebné na prechodné obdobie nastaviť pravidlá tak, aby sa pri zachovaní všetkých práv dotknutých osôb zdynamizoval povoľovací proces.

Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, nebude mať negatívny vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona taktiež nebude mať žiadne sociálne vplyvy ani vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Návrh zákona rovnako bude mať pozitívny vplyv na služby verejnej správy pre občana.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Účelom doplnenia ust. § 3 písm. j) je jednoznačné vymedzenie, že za povolenie sa nepovažuje kolaudačné rozhodnutie, povolenie na užívanie, ani ich zmena, a to aj z dôvodu zamedzenia rozdielneho výkladu pojmu povolenie v praxi.

Uvedené spresnenie je súladné aj s čl. 1 ods. 2 písm. c) smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011, kde je uvedené, že „povolenie znamená rozhodnutie príslušného orgánu alebo orgánov, ktoré oprávňuje navrhovateľa realizovať projekt“. Za povolenie sa teda nepovažuje rozhodnutie, ktoré oprávňuje užívať projekt, ale len rozhodnutie, ktoré oprávňuje realizovať projekt (teda územné rozhodnutie a stavebné povolenie). Keďže navrhovaná činnosť, resp. posudzovaný projekt znamená výlučne realizáciu stavieb, tak povoľovacie konanie k navrhovanej činnosti treba vždy vykladať ako povoľovacie konanie k realizácii stavieb. Povoľovacie konanie k realizácii stavieb je však výlučne len územné konanie a stavebné konanie podľa stavebného zákona, nie kolaudačné konanie, pretože v štádiu kolaudačného konania je už - realizácia stavieb dávno povolená.

K bodu 2

V aplikačnej praxi sa často deje to, že správne orgány prerušujú konanie v prípade, že dotknutá verejnosť podá pripomienky k obsahu záväzných stanovísk, čím analogicky aplikujú postup zo stavebného zákona a zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia. V časti prípadov sú však podané pripomienky zjavne neopodstatnené, prípadne sú podané len s cieľom spôsobiť obštrukcie v konaní. Z toho dôvodu sa § 20 ods. 1 dopĺňa tak, aby v prípade, že pripomienky alebo námietky dotknutej verejnosti uvedené v odôvodnenom písomnom stanovisku k zámeru podľa § 23 ods. 4, v odôvodnených pripomienkach k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30 ods. 8, v odôvodnenom písomnom stanovisku k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2, alebo v odôvodnenom písomnom stanovisku k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9 smerujú proti obsahu záväzného stanoviska dotknutého orgánu, príslušný orgán konanie nepreruší, ale pri odôvodnení svojho rozhodnutia stanoviská vyhodnotí na základe správnej úvahy. Takáto úprava má za cieľ eliminovať šikanózny výkon práva verejnosti podávaním zjavne neodôvodnených pripomienok a námietok, ktorých cieľom je spôsobovať obštrukcie a brzdiť povoľovacie konanie. Zároveň sa do ust. § 20 ods. 1 dopĺňa, že sa na zjavne neodôvodnenú námietku ani neprihliada, pričom za zjavne neodôvodnenú námietku sa považuje taká, ktorá celkom zjavne slúži na zneužitie práva, alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedie k nedôvodným prieťahom v konaní.

K bodom 3, 5 a 7

Z dôvodu zamedzenia prieťahov v konaní sa konanie časovo koncentruje tak, že na písomné stanoviská rezortného orgánu, povoľujúceho orgánu, dotknutého orgánu a dotknutej obce a tiež verejnosti k zámeru príslušného orgánu, ktoré sú doručené po lehote sa neprihliada. Ďalej sa upravuje aj vecná stránka pripomienok, a to tak, že dotknutý orgán je oprávnený uplatňovať pripomienky len v rozsahu svojej zákonnej pôsobnosti, je povinný uviesť v záväznom stanovisku ustanovenia právneho predpisu, na základe ktorého uplatňuje svoju

pôsobnosť, a obsah záväzného stanoviska riadne odôvodniť. Dotknutá právnická osoba je oprávnená uplatňovať pripomienky v rozsahu vplyvov na infraštruktúru, ktorej je vlastníkom, správcom alebo prevádzkovateľom.

K bodu 4

Doplnením ust. § 24 ods. 2 sa upravuje, aby sa na odôvodnené písomné stanoviská a pripomienky podané v konaní podľa 3 časti tohto zákona o ktorých už bolo rozhodnuté, neprihliadalo v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti.

K bodu 6

Z dôvodu časovej koncentrácie konania je vhodné výslovne upraviť, že na pripomienky verejnosti, dotknutej obce, dotknutého samosprávneho kraja, dotknutého orgánu a ďalších osôb k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny do, ktoré sú doručené po uplynutí lehoty desiatich pracovných dní od jeho zverejnenia, sa neprihliada.

K Čl. II

Doplnením § 13 o nový odsek sa ustanovuje, že za rozhodnutie o návrhu na uvedenie priestorov do prevádzky vrátane návrhu na zmenu v ich prevádzkovaní prípadne o návrhu na uvedenie priestorov do skúšobnej prevádzky, sa považuje aj kolaudačné rozhodnutie o návrhu na kolaudáciu stavieb a o návrhu na zmenu užívaní stavieb, ak v rámci kolaudačného konania bolo vydané záväzné stanovisko pre daný účel stavby. Dôvodovom navrhovanej zmeny je snaha o odbúranie administratívnej záťaže, aby neboli jedny a tie isté priestory posudzované dvakrát, prvýkrát v rámci kolaudačného konania a druhýkrát v rámci rozhodovania o návrhu na uvedenia priestorov do prevádzky.

K Čl. III

Účelom úpravy § 13 ods. 3 je zamedzenie toho, aby sa konanie prerušovalo v prípade, že pripomienky účastníkov konania smerujú proti obsahu záväzného stanoviska. Z dôvodu časovej koncentrácie konanie sa ustanovuje, že v takýchto prípadoch inšpekcia konanie nepreruší, ale rozhodne a zahrnie svoje rozhodnutie o námietkach k obsahu záväzného stanoviska do záverečného rozhodnutia.

K Čl. IV

S ohľadom na predpokladaný priebeh legislatívneho procesu sa navrhuje nadobudnutie účinnosti na 15. októbra 2022.