zabezpečujú, aby verejný činiteľ verejnými prostriedkami neplytval, aby starostlivo zvážil ich využitie a aby sa snažil nachádzať čo najekonomickejšie riešenia situácií, ktoré sa môžu vyskytnúť. V prípade, že verejný činiteľ nekoná v súlade s týmito zásadami alebo inými povinnosťami, ktorými je viazaný, zodpovedá za spôsobenú škodu. Rozsah zodpovednosti verejného činiteľa v zmysle navrhovanej právnej úpravy je koncipovaný nielen na základe úmyselného konania, ale aj na základe nedbanlivostného konania. O tzv. vedomú nedbanlivosť, bežne používanú aj v oblasti trestného práva, ide vtedy, keď verejný funkcionár vedel, že svojím konaním môže spôsobiť škodu štátu alebo územnej samospráve, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že škodu nespôsobí. Takéto konanie zahŕňa aj inštitút odporovateľnosti právnych úkonov v zmysle § 42a a 42b Občianskeho zákonníka, ktorý slúži na zabránenie účelového zbavovania sa majetku dlžníka s cieľom ukrátiť majetok veriteľa (v danom prípade štátu alebo územnej samosprávy reprezentovanej verejným činiteľom).
Za jediný možný dôvod vyvinenia sa (exkulpácie) sa v § 14a ods. 3 návrhu zákona stanovuje prípad, keď verejný funkcionár preukáže, že konal spôsobom, ktorý viedol k vzniku škody, pretože všeobecne záväzný právny predpis alebo rozhodnutie vydané na jeho základe mu ukladali povinnosť konať takýmto spôsobom.
Existujú situácie, kedy sa na nakladaní s verejnými prostriedkami alebo majetkom štátu alebo územnej samosprávy podieľajú postupne viacerí verejní činitelia. Aby sa predišlo možnému vzájomnému obviňovaniu verejných funkcionárov z toho, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, ustanovuje sa, že za škodu zodpovedá ten verejný funkcionár, ktorý vykonal právny úkon, na základe ktorého sa nakladanie s verejnými prostriedkami alebo majetkom štátu alebo územnej samosprávy stáva platným; tzv. „finálny právny úkon“. Ostatní verejní činitelia sú zodpovední za škodu vtedy, ak vykonali právny úkon, ktorý bol podmienkou vykonania tzv. „finálneho právneho úkonu“.
V návrhu zákona sa ustanovuje, kto a v akom rozsahu zodpovedá za škodu v prípade, ak rozhoduje viacero verejných činiteľov alebo kolektívny orgán.
Ustanovuje sa, že uplatniť nárok na náhradu škody spôsobenej verejným činiteľom má štát alebo územná samospráva. Podmienkou vzniku takéhoto nároku je právoplatné rozhodnutie o porušení povinnosti pri nakladaní a správe majetku, pričom sa za takéto rozhodnutie považuje aj výsledok výkonu kontroly, dozoru alebo dohľadu. Vyššie uvedené rozhodnutie sa nevyžaduje, ak kontrolu plnenia povinností nie je oprávnený vykonať žiaden orgán verejnej moci.
Na základe tohto návrhu zákona bude v mene štátu alebo v mene územnej samosprávy na uplatnenie práva na náhradu škody konať generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“), ktorý bude konať ex offo.
K bodu 4