1

Dôvodová správa

Všeobecná časť

Ministerstvo financií Slovenskej republiky predkladá návrh zákona o financovaní voľného času dieťaťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako iniciatívny návrh predstavujúci daňovú revolúciu.

Primárnym cieľom nového zákona o financovaní voľného času dieťaťa a s ním súvisiacich noviel zákonov je podpora voľnočasových aktivít dieťaťa v oblasti vzdelávania, športu a kultúry prostredníctvom finančného príspevku, aby boli tieto aktivity prístupnejšie čo najväčšej skupine detí.

V novele zákona o dani z príjmov sa navrhuje úprava sumy daňového bonusu pre dieťa v závislosti od dosiahnutej vekovej hranice dieťaťa a upravujú sa podmienky na uplatnenie nároku na daňový bonus na dieťa.

Navrhuje zvýšenie prídavku na dieťa od júla 2022 na sumu 30 eur mesačne a od januára 2023 na sumu 50 eur mesačne. Ďalej sa navrhuje vzhľadom na zvýšenie sumy prídavku na dieťa zrušenie jednorazového zvýšenia prídavku na dieťa pri prvom nástupe dieťaťa do prvého ročníka základnej školy. Súčasne sa navrhuje zmena valorizačného mechanizmu z automatického naviazaného na koeficient, ktorým sa upravuje životné minimu na valorizáciu prostredníctvom nariadenia vlády SR. V súvislosti s právnou úpravou poskytovania príspevku na financovanie voľnočasových aktivít sa ďalej navrhuje umožnenie poskytovania údajov o poberateľoch prídavku na dieťa a deťoch Finančnému riaditeľstvo SR za účelom poskytovania príspevku na financovanie voľnočasových aktivít.

Navrhuje sa, aby sa príspevok na financovanie služieb pre dieťa nepovažoval za príjem na účely životného minima a súčasne sa navrhuje z príjmov vypustiť jednorazové zvýšenie prídavku pre dieťa, ktoré prvýkrát nastúpi do prvého ročníka základnej školy.

Dopĺňa sa právna úprava týkajúca sa centier pre deti a rodinu v súvislosti s poskytovaním osobných údajov štatutárnym zástupcom centra alebo ním písomne povereným zamestnancom centra, ktorí sú oprávnenou osobou na poskytovanie príspevku na financovanie voľnočasových aktivít dieťaťa, ktorému sa poskytuje v centre pre deti a rodinu starostlivosť na základe rozhodnutia súdu.

Navrhuje sa, aby sa príspevok na financovanie voľnočasových aktivít nepovažoval za príjem na účely poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia. V súvislosti s uvoľňovaním opatrení spojených s pandémiou COVID-19 sa ďalej navrhuje zrušiť uplatňovanie prechodného ustanovenia týkajúceho sa peňažného príspevku na osobnú asistenciu.

Zriaďuje sa register poskytovateľov voľnočasových aktivít v oblasti kultúry ako informačný systém verejnej správy, ktorý obsahuje zoznam údajov o fyzických osobách podnikateľoch a právnických osobách, ktoré poskytujú voľnočasové aktivity v oblasti kultúry.

Kontrolu podľa návrhu zákona v čl. I budú vykonávať zamestnanci daňových úradov. Vzhľadom na uvedené sa navrhuje, aby výkon kontroly podľa návrhu zákona o financovaní

2

voľného času dieťaťa nebol štátnou službou podľa zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a nepovažoval sa ani za plnenie úloh finančnej správy pri výkone štátnej služby podľa zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe.

V súvislosti so zákonnými úpravami daňového bonusu na vyživované dieťa navrhuje legislatívno-technická úprava dotácie na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa.

Vplyvy návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na informatizáciu spoločnosti, vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu a vplyvy na služby verejnej správy pre občana sú uvedené v doložke vybraných vplyvov. Návrh zákona nebude mať vplyvy na životné prostredie.

Návrh zákona nebol predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

Návrh zákona nebol predmetom medzirezortného pripomienkového konania.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky a inými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.

Účinnosť zákona sa navrhuje 1. júla 2022, okrem čl. I a čl. II bodov 1 až 3 a § 52zzo v bode 9, čl. III bodov 1, 2, 4 a 7, čl. IV a V, čl. VI bodu 1 a čl. VIII až X, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2023 a čl. III bodu 6, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2024.

3

Doložka vybraných vplyvov

Príloha č. 1

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona o financovaní voľného času dieťaťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo financií SR

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☐

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Termín začiatku a ukončenia PPK

Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie

Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

Máj 2022

2.Definovanie problému

Dlhé obdobie bola rodinná politika štátu nevýrazná, vplyvom čoho neboli pre rodiny vytvorené podmienky na aktívne trávenie času za účelom zlepšenia výchovy detí, ich talentov a všestranného osobnostného rozvoja. Zároveň sa v súčasnej post COVIDovej dobe so silným globálnym vplyvom rastu základných energií a materiálov zvyšuje potreba reakcie daňovej politiky štátu, ako aj štátnej podpory naviazanej na sektory ekonomiky najviac postihnuté pandémiou koronavírusu.

Súčasný právny stav v oblasti poskytovania voľnočasových aktivít pre deti je nevyvážený. Vzhľadom na súčasnú sociálno-ekonomickú situáciu obyvateľstva je pre veľkú skupinu detí zo strany rodičov problematické zabezpečiť účasť detí na voľnočasovej aktivite, ktorá pomáha rozvíjať ich talent, fyzickú zdatnosť, ako aj podporovať aktivitu v oblasti kultúry. Na Slovensku v súčasnosti neexistuje zoznam alebo register poskytovateľov voľnočasových umeleckých, kultúrnych alebo kultúrno-vzdelávacích aktivít – právnických a fyzických osôb. Register je potrebný podľa pripravovaného zákona o financovaní voľného času dieťaťa.

Dôvodom navrhovanej úpravy poskytovania daňového bonusu je pretrvávajúca nepriaznivá ekonomická situácia v mnohých rodinách s deťmi. Vzhľadom na negatívne finančné dopady z nevyhnutného obmedzenia (pozastavenia) podnikateľskej aktivity zamestnávateľov počas uplynulého obdobia koronakrízy ako aj rastúcu obavu z nastávajúceho priebehu a dôsledkov vojenského konfliktu na Ukrajine, dosahované príjmy daňovníkov zo zárobkovej činnosti nie sú valorizované v dostatočnej miere a teda neodrážajú prudký nárast cien tovarov a služieb. Veľa rodín čelí narastajúcim finančným problémom a de facto je odkázaných na pomoc zo strany štátu.

Prostredníctvom zákona o životnom minime sa navrhuje zaradenie príspevku na financovanie služieb pre dieťa medzi príjmy, ktoré sa na účely zákona o životnom minime nepovažujú za príjem. V tej istej súvislosti sa upravuje aj zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Zároveň sa navrhuje legislatívno-technická úprava zákona o dotáciách v pôsobnosti MPSVR SR v súvislosti so zákonnými úpravami daňového bonusu

4

na vyživované dieťa. Navrhuje sa tiež úprava zákona o prídavku na dieťa, ktorou sa navrhuje finančná podpora rodín s nezaopatrenými deťmi.

3.Ciele a výsledný stav

K zákonu o financovaní voľného času dieťaťa:

Primárnym cieľom nového zákona o financovaní voľného času dieťaťa je podpora voľnočasových aktivít dieťaťa v oblasti vzdelávania, športu a kultúry prostredníctvom finančného príspevku, aby boli tieto aktivity prístupnejšie čo najväčšej skupine detí.

Cieľom návrhu je tiež vytvorenie registra poskytovateľov kultúrnych služieb, ktorý spĺňajú kvalifikačné predpoklady, na základe ktorých sa budú môcť právnické a fyzické osoby registrovať. Účasť subjektu v registri poskytovateľov bude slúžiť ako vstupná podmienka aby tieto subjekty mohli ponúkať svoje voľnočasové aktivity v rámci zákona o financovaní voľného času dieťaťa. To, aké voľnočasové aktivity budú kultúrne subjekty ponúkať, bude usmerňovať kultúrny test. Tie podujatia a voľnočasové aktivity, ktoré splnia kultúrny test sa registrujú do zoznamu umeleckých, kultúrnych a kultúrno-vzdelávacích služieb

K novele zákona o dani z príjmov:

Zámerom navrhovanej legislatívnej úpravy je rozšírenie cieľovej skupiny daňovníkov, uplatňujúcich nárok na daňový bonus na dieťa bez ohľadu na výšku dosahovaných zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti a podnikania, živnosti (ruší sa minimálna hranica 6-násobku sumy minimálnej mzdy na uplatnenie nároku na daňový bonus, pričom sa stanovuje percentuálny limit základu dane nároku na daňový bonus v závislosti od počtu vyživovaných detí). Zároveň sa navrhuje zvýšenie sumy daňového bonusu na dieťa, čím sa daňovníkom, ktorí sú rodičmi vyživovaných detí a dosahujú zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti alebo z podnikania a samostatnej zárobkovej činnosti, zabezpečí vyšší čistý disponibilný príjem.

K novele zákona o prídavku na dieťa, k novele zákona o životnom minime, k novele zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a k novele zákona o dotáciách v pôsobnosti MPSVR SR:

Navrhuje sa zvýšiť prídavok na dieťa od 1.7.2022 na sumu 30 eur a od 1.1.2023 na 50 eur mesačne a tým aj zvýšiť príjem rodín s nezaopatrenými deťmi. Cieľom je ďalej zabezpečiť, aby príjem domácnosti, ktorej sa poskytne príspevok na financovanie služieb pre dieťa, neprekročil sumu životného minima, čím by mohli stratiť napr. nárok na pomoc v hmotnej núdzi alebo by na ich dieťa nemohla byť poskytnutá dotácia na stravu. S cieľom zabrániť, aby malo poskytnutie príspevku na financovanie služieb pre dieťa negatívny dopad na výšku peňažného príspevku na kompenzáciu, resp. na samotné poskytnutie resp. neposkytnutie príspevku, sa navrhuje v § 18 ustanoviť, že tento druh príjmu sa nebude započítavať do príjmu osoby s ťažkým zdravotným postihnutím ani príjmu spoločne posudzovanej osoby. Cieľom novely je poskytovanie údajov o poberateľoch prídavku na dieťa a nezaopatrených deťoch, na ktoré sa prídavok na dieťa poskytuje za účelom poskytovania príspevku na financovanie voľnočasových aktivít.

Tieto úpravy sa rovnako budú týkať posudzovania príjmu na účely platenia úhrady za poskytovanú sociálnu službu prijímateľom (vrátane osôb, ktorých príjem sa spoločne posudzuje), resp. osôb povinných úhradou za prijímateľa sociálnej služby, keďže zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách v § 72 ods. 8 upravuje, že príjem na účely platenia úhrady za sociálnu službu sa posudzuje a zisťuje podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 447/2008 Z. z. V prípade úpravy zákona o dotáciách je cieľom zosúladenie textu v rámci zákona o dotáciách v súvislosti so zákonnou úpravou daňového bonusu na vyživované dieťa.

5

4.Dotknuté subjekty

Rodiny s nezaopatrenými deťmi (rodičia, náhradní rodičia, opatrovníci), poskytovatelia služieb pre deti (fyzické osoby-podnikatelia a právnické osoby), podnikateľské subjekty, ktoré vyrábajú, spracúvajú alebo podnikajú s alkoholickým nápojom, ktorým je lieh, Finančné riaditeľstvo SR, príslušníci finančnej správy, zamestnanci daňových úradov, Ministerstvo kultúry SR, Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, samosprávy, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Právnické osoby spadajúce do oficiálnych registrov MKSR:

Kultúrno-osvetové zariadenia (179), Hudobné telesá (31), Galérie (43), Múzeá (117), Divadlá (120), Knižnice (1438), Kiná (155),

a iné subjekty, cca 2000:

Základné umelecké školy (380), Centrá voľného času (435), právnické osoby, ktoré vykonávajú umeleckú alebo inú činnosť v oblasti kultúry, právnické alebo fyzické osoby-podnikatelia, ktorým bola za posledných 5 rokov udelená dotácia alebo štipendium v rámci verejných dotačných schém v oblasti umenia a kultúry, právnické alebo fyzické osoby-podnikatelia, ktoré predložia čestné vyhlásenie od minimálne dvoch garantov.

Za oblasť vzdelávania a športu nebol vykonaný podrobný prieskum dotknutých inštitúcií.

5.Alternatívne riešenia

V súvislosti s príspevkom na financovanie služieb pre dieťa sa posudzovala najmä oprávnenosť subjektov registrovať sa do registra, tak aby zachycovala kvalitné kultúrne služby pre cieľovú skupinu.

V súvislosti s ostatnými novelizačnými článkami neboli posudzované alternatívne riešenia.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☐ Áno

☒ Nie

7.Transpozícia práva EÚ

Navrhovanými zákonmi nedochádza k transpozícii práva EÚ.

8.Preskúmanie účelnosti

Bezpredmetné.

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.

9.Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho

vplyvu

☐

Áno

☒

Nie

☐

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Mechanizmus znižovania byrokracie

a nákladov sa uplatňuje:

☐

Áno

☐

Nie

Sociálne vplyvy

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

6

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

10.Poznámky

K zákonu o financovaní voľného času dieťaťa:

Štát poskytne príspevok na voľnočasové aktivity vo výške 50 eur mesačne (nepoužitá časť príspevku sa po 12 mesiacoch stane príjmom štátneho rozpočtu) na konto dieťaťa vo veku od 5 do 18 rokov. O použití príspevku rozhoduje oprávnená osoba (napr. poberateľ prídavku na dieťa) prostredníctvom mobilnej alebo webovej aplikácie. Poskytovateľom služieb pre dieťa je fyzická osoba-podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá je registrovaná v registroch vedených príslušnými rezortmi. Kontrolu dodržiavania povinností a ukladanie sankcií bude v kompetencii daňového úradu.

K novele zákona o dani z príjmov:

Zmena výšky a spôsobu výpočtu daňového bonusu bude mať negatívny vplyv na výdavky štátneho rozpočtu a príjmy obcí a VÚC a v prevažnej miere pozitívny vplyv na rozpočet domácnosti.

Ďalšie novelizačné články zákona, ktorým sa mení a dopĺňajú zákony č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákon č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nemajú identifikované vplyvy v rámci doložky vplyvov, nakoľko ide o legislatívno-technické zmeny zákonov.

11.Kontakt na spracovateľa

Ministerstvo financií Slovenskej republiky

podatelna@mfsr.sk

12.Zdroje

Pri vypracovaní doložky vplyvov a analýzy vplyvov na rozpočet verejnej správy vychádzalo Ministerstvo financií SR zo Štatistického zisťovania životných štandardov SILC2020, Registra účtovných závierok

https://registeruz.sk/cruz-

public/domain/accountingentity/simplesearch

), z dostupných zdrojov Ministerstva financií

Slovenskej republiky, Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR (Informačný systém MPSVR SR RSD MIS, údaje o poberateľoch z ÚPSVaR) a analýz Inštitútu finančnej politiky.

13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. ..........

(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☐ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

7

14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☐ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

8

Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Príloha č. 2

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2022

2023

2024

2025

Príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

z toho:

- vplyv na ŠR

76 109 000

429 173 000

518 873 000

498 913 000

Rozpočtové prostriedky

76 109 000

429 173 000

518 873 000

498 913 000

v tom: (111) daň z príjmov fyzických osôb

76 109 000

429 173 000

518 873 000

498 913 000

EÚ zdroje

0

0

0

0

- vplyv na obce

-53 276 000

-300 421 000

-363 211 000

-349 239 000

v tom: (112) daň z príjmov fyzických osôb

-53 276 000

-300 421 000

-363 211 000

-349 239 000

- vplyv na vyššie územné celky

-22 833 000

-128 752 000

-155 662 000

-149 674 000

v tom: (112) daň z príjmov fyzických osôb

-22 833 000

-128 752 000

-155 662 000

-149 674 000

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Výdavky verejnej správy celkom

167 269 870

1 191 691 206

1 185 878 633

1 166 238 501

z toho:

- vplyv na ŠR

167 269 870

1 191 691 206

1 185 878 633

1 166 238 501

Rozpočtové prostriedky

167 269 870

1 191 691 206

1 185 878 633

1 166 238 501

v tom: daňový bonus

142 704 000

543 866 000

506 376 000

495 182 000

v tom: prídavok na dieťa (07C0201)

22 998 870

275 066 206

272 919 633

264 473 501

v tom: príspevok na financ. služieb pre dieťa

0

372 055 000

405 879 000

405 879 000

v tom: zmeny v informačných systémoch FR SR

1 326 000

0

0

0

v tom: zmeny v informačných systémoch MPSVR SR (0EK0H)

90 000

0

0

0

v tom: mzdové výdavky

151 000

464 000

464 000

464 000

v tom: Národné osvetové centrum

0

240 000

240 000

240 000

EÚ zdroje

0

0

0

0

spolufinancovanie

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na počet zamestnancov

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

0

0

0

0

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

9

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Vplyv na mzdové výdavky

0

0

0

0

- vplyv na ŠR

112 000

521 840

521 840

521 840

- vplyv na obce

0

0

0

0

- vplyv na vyššie územné celky

0

0

0

0

- vplyv na ostatné subjekty verejnej správy

0

0

0

0

Financovanie zabezpečené v rozpočte

0

0

0

0

v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť

0

0

0

0

Iné ako rozpočtové zdroje

0

0

0

0

Rozpočtovo nekrytý vplyv

167 269 870

1 191 691 206

1 185 878 633

1 166 238 501

2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

2.2. Popis a charakteristika návrhu

2.2.1. Popis návrhu:

Akú problematiku návrh rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?

K zákonu o financovaní voľného času dieťaťa

Primárnym cieľom nového zákona o financovaní voľného času dieťaťa je podpora voľnočasových aktivít dieťaťa v oblasti vzdelávania, športu a kultúry prostredníctvom finančného príspevku, aby boli tieto aktivity prístupnejšie čo najväčšej skupine detí. Tieto finančné prostriedky sa potom dostanú k jednotlivým subjektom v oblasti vzdelávania, športu a kultúry, ktoré budú z tohto nástroja nepriamo benefitovať. Tieto služby deťom si v roku 2023 vyžiadajú zvýšenie výdavkov štátneho rozpočtu v sume 372,055 mil. eur a v ďalších rokoch 405,879 mil. eur ročne.

Ďalej sa v súvislosti s týmto opatrením počíta so zvýšením výdavkov kapitoly Ministerstva financií SR na personálne zabezpečenie aktivít vyplývajúcich z tohto zákona v počte 12 zamestnancov a úpravu jednorazovú informačných technológií v roku 2022 v sume 0,876 mil. eur.

Návrh ráta s navýšením finančných prostriedkov na činnosť príspevkovej organizácie MK SR, od roku 2023 vo výške 0,24 mil. eur ročne. Vznik registra priamo súvisí so zákonom o financovaní voľného času dieťaťa, ktorý podľa § 6 je spravovaný na príslušnom ministerstve. V prípade registru kultúrnych subjektov je to Ministerstvo kultúry SR (ďalej MK SR). Register by mal byť spravovaný v Národnom osvetovom centre, príspevkovej organizácie MK SR.

K novele zákona o dani z príjmov

Zámerom navrhovanej právnej úpravy je

1. rozšíriť cieľovú skupinu daňovníkov uplatňujúcich si nárok na daňový bonus na dieťa aj na daňovníkov, ktorých zdaniteľný príjem zo zamestnania alebo zo živnosti za zdaňovacie obdobie nedosahuje aspoň 6-násobok sumy minimálnej mzdy (za rok 2022 je to 3 876 eur);

10

2. zvýšiť sumu daňového bonusu a zabezpečiť tak vyšší čistý disponibilný príjem v domácnostiach s deťmi, kde pracuje aspoň jeden z rodičov.

Úprava sumy daňového bonusu pre dieťa sa navrhuje v závislosti od dosiahnutého veku dieťaťa, pričom sa ustanovujú 2 vekové hranice (z pôvodných troch). Daňový bonus na vyživované dieťa, ktoré nedovŕšilo 15 rokov veku (0 až 15 vrátane) sa zvýši zo súčasných 43,60 (resp. 47,14) eur na 70 eur (od 1.1.2023 na sumu 100 eur) a daňový bonus na vyživované dieťa po dovŕšení 15 rokov veku (15 až 25 - ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom) sa zvýši zo súčasných 23,27 eur na 40 eur (od 1.1.2023 na sumu 50 eur).

Vzhľadom na navrhované ustanovenie maximálnej sumy daňového bonusu (rastúci percentuálny limit základu dane nároku na daňový bonus v závislosti od počtu vyživovaných detí – od 20% do 55%) by mal vyšší daňový bonus prispieť k zlepšeniu finančnej situácie vo všetkých príjmových skupinách rodín a v rodinách s vyšším počtom detí.

Náklady na úpravu informačných technológií finančnej správy sa predpokladajú v sume 0,45 mil. eur v roku 2022.

K novele zákona o prídavku na dieťa

Cieľom novely je zvýšenie prídavku na dieťa od 1. júla 2022 na sumu 30 € mesačne a od 1. januára 2023 na sumu 50 €. V roku 2022 a v roku 2023 sa neuplatní valorizačný mechanizmus. Opatrenie si v roku 2022 vyžiada zvýšené výdavky štátneho rozpočtu v sume 22,999 mil. eur, v roku 2023 v sume 275,169 mil. eur, v roku 2024 v sume 273,089 mil. eur a v roku 2025 265,104 mil. eur. Implementačné náklady na úpravu informačného systému MPSVR SR si vyžiadajú 90 000 eur.

Zrušenie jednorazového zvýšenia prídavku na dieťa pri prvom nastúpení dieťaťa do prvého ročníka základnej školy od 1.1.2023 vytvorí úsporu v roku v sume 6,327 mil. eur, v roku 2024 v sume 6,816 mil. eur a v roku 2025 v sume 7,403 mil. eur. Celkový vplyv opatrení na štátny rozpočet je tak v roku 2022 v sume 22,999 mil. eur, v roku 2023 v sume 275,066 mil. eur., v roku 2024 v sume 272,920 mil. eur a v roku 2025 v sume 264,474 mil. eur.

2.2.2. Charakteristika návrhu:

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

x kombinovaný návrh

iné

2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.

K zákonu o financovaní voľného času dieťaťa:

•Odhad je založený na objeme kultúrnych služieb, ktoré budú chcieť oprávnení prevádzkovatelia pravdepodobne registrovať ako kultúrnu ponuku pre deti a mládež, vo výške 350-tisíc kultúrnych služieb ročne. Vzhľadom na vysokú výšku poukazu, odhadujeme vysoký záujem o možnosť získavať poukazy od detí. Nakoľko do tejto

11

skupiny spadajú aj teenageri, medzi kultúrne služby započítame celkovú ponuku na trhu, od oprávnených poskytovateľov.

•Mesačne ide o záťaž na registrovanie cca. 29-tisíc podujatí, pričom 1 referent vie skontrolovať kultúrnym testom 3 000 kultúrnych služieb mesačne, preto je potrebných 10 referentov.

•V súčasnej schéme kultúrne poukazy sa ročne prihlásilo cca 300 kultúrnych organizácií s približne 1 877 projektmi. Na kultúrne poukazy boli ročne vyčlenené 3 mil. eur (4 eur na dieťa).

Z plánovanej dotácií 50 eur mesačne na dieťa (ročne 600 eur) pri odhade 1 mil. detí (5-18 rokov) je tvorený nárok na štátny rozpočet 600 mil. eur. Pri konzervatívnom odhade, očakávame že dopyt po poukazoch na kultúrne služby bude tvoriť 40% z celkovej sumy. Deti použijú odhadom 300 mil. eur v oblasti kultúry.

Negatívny vplyv návrhu na verejné financie spočíva je aj vo financovaní prevádzky registra v pôsobnosti Ministerstva kultúry SR. Pre kontrolu tvorby registra poskytovateľov kultúrnych služieb a zoznamu umeleckých, kultúrnych alebo kultúrno-vzdelávacích služieb bude potrených približne 10 referentov.

12

K novele zákona o prídavku na dieťa

Tabuľka č. 2

Odhadované objemy

Objem aktivít

2022

2023

2024

2025

Odhadovaný počet detí, na ktoré vznikol nárok na prídavok na dieťa

1 116 450

1 125 350

1 130 000

1 135 200

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

2022

2023

2024

2025

Navrhovaná výška Prídavku na dieťa

30 €

50 €

50 €

50 €

Pôvodná výška prídavku

25,88 €

27,64 €

29,52 €

30,08 €

Predpokladaný nárast v €

4,12 €

22,36 €

20,48 €

19,92 €

Pri odhadoch objemu finančných prostriedkov, ktoré budú mať vplyv na rozpočet verejnej správy sa vychádzalo z

•údajov o poberateľoch z ÚPSVaR

•RSD MIS

•Makroekonomická prognóza IFP z marca 2022

•Prírastku detí, na ktoré bude uplatňovaná aj vyrovnávacia dávka

Zmeny v informačnom systéme:

•Zmena sumy prídavky s platnosťou od 1.7.2022

•Pregenerovanie nárokov na prídavok na dieťa v mesiaci júl 2022

•Zmena sumy prídavky s platnosťou od 1.1.2023

•Pregenerovanie nárokov na prídavok na dieťa v mesiaci január 2023

Nová webová služba pre poskytovanie údajov Finančnému riaditeľstvu prostredníctvom centrálnej správy referenčných údajov

2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

13

Tabuľka č. 3

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

2022

2023

2024

2025

poznámka

Daňové príjmy (100)1

0

0

0

0

Nedaňové príjmy (200)1

0

0

0

0

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

0

0

0

0

14

Tabuľka č. 4

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2022

2023

2024

2025

poznámka

Bežné výdavky (600)

165 943 870

1 191 691 206

1 185 878 633

1 166 238 501

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

112 000

521 840

521 840

521 840

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

39 000

182 160

182 160

182 160

Tovary a služby (630)2

90 000

0

0

0

v tom: zmeny v informačných systémoch MPSVR SR (0EK0H)

90 000

0

0

0

Bežné transfery (640)2

165 702 870

1 190 987 206

1 185 174 633

1 165 534 501

Transfery jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám (642)

165 702 870

1 190 987 206

1 185 174 633

1 165 534 501

v tom: daňový bonus

142 704 000

543 866 000

506 376 000

495 182 000

v tom: prídavok na dieťa

22 998 870

275 066 206

272 919 633

264 473 501

v tom: príspevok na financ. služieb pre dieťa

0

372 055 000

405 879 000

405 879 000

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)2

0

0

0

0

Kapitálové výdavky (700)

1 326 000

0

0

0

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

1 326 000

0

0

0

v tom: zmeny v informačných systémoch FR SR

1 326 000

0

0

0

Kapitálové transfery (720)2

0

0

0

0

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

0

0

0

0

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

167 269 870

1 191 691 206

1 185 878 633

1 166 238 501

15

Poznámka:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt.

Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Zamestnanosť

2022

2023

2024

2025

poznámka

Počet zamestnancov celkom

12

22

22

22

z toho vplyv na ŠR

12

22

22

22

Priemerný mzdový výdavok (v eurách)

1 556

1 977

1 977

1 977

z toho vplyv na ŠR

1 556

1 977

1 977

1 977

Osobné výdavky celkom (v eurách)

151 000

704 000

704 000

704 000

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

112 000

521 840

521 840

521 840

z toho vplyv na ŠR

112 000

521 840

521 840

521 840

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

39 000

182 160

182 160

182 160

z toho vplyv na ŠR

39 000

182 160

182 160

182 160

Poznámky:

Ak sa vplyv týka viacerých subjektov verejnej správy, vypĺňa sa samostatná tabuľka za každý subjekt. Ak sa týka rôznych skupín zamestnancov, je potrebné počty, mzdy a poistné rozpísať samostatne podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...).

Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka.

Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“.

Príloha č. 4

16

Analýza sociálnych vplyvov

Vplyvy na hospodárenie domácností, prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám, sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rovnosť žien a mužov a vplyvy na zamestnanosť

(Ak v niektorej z hodnotených oblastí sociálnych vplyvov (bodov 4.1 až 4.4) nebol identifikovaný vplyv, uveďte v príslušnom riadku analýzy poznámku „Bez vplyvu.“.)

4.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.

Vedie návrh k zvýšeniu alebo zníženiu príjmov alebo výdavkov domácností?

Ktoré skupiny domácností/obyvateľstva sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?

Sú medzi potenciálne ovplyvnenými skupinami skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

(V prípade vyššieho počtu hodnotených opatrení doplňte podľa potreby do tabuľky pred bod 4.2 ďalšie sekcie - 4.1.1 Pozitívny vplyv/4.1.2 Negatívny vplyv).

a)

4.1.1 Pozitívny vplyv

b)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

K zákonu o financovaní voľného času dieťaťa

Primárnym cieľom nového zákona o financovaní voľného času dieťaťa je podpora voľnočasových aktivít dieťaťa v oblasti vzdelávania, športu a kultúry prostredníctvom finančného príspevku v sume 50 eur mesačne, aby boli tieto aktivity prístupnejšie čo najväčšej skupine nezaopatrených detí vo veku 5 – 18 rokov.

K novele zákona o dani z príjmov

Zámerom navrhovanej právnej úpravy je

1. rozšíriť cieľovú skupinu daňovníkov uplatňujúcich si nárok na daňový bonus na dieťa aj na daňovníkov, ktorých zdaniteľný príjem zo zamestnania alebo zo živnosti za zdaňovacie obdobie nedosahuje aspoň 6-násobok sumy minimálnej mzdy (za rok 2022 je to 3 876 eur);

2.zvýšiť sumu daňového bonusu a zabezpečiť tak vyšší čistý disponibilný príjem v domácnostiach s deťmi, kde pracuje aspoň jeden z rodičov.

Úprava sumy daňového bonusu pre dieťa sa navrhuje v závislosti od dosiahnutého veku dieťaťa, pričom sa ustanovujú 2 vekové hranice (z pôvodných troch). Daňový bonus na vyživované dieťa, ktoré nedovŕšilo 15 rokov veku (0 až 15 vrátane) sa zvýši zo súčasných 43,60 (resp. 47,14) eur na 70 eur (od 1.1.2023 na sumu 100 eur) a daňový bonus na vyživované dieťa po dovŕšení 15 rokov veku (15 až 25 - ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom) sa zvýši zo súčasných 23,27 eur na 40 eur (od 1.1.2023 na sumu 50 eur).

Vzhľadom na navrhované ustanovenie maximálnej sumy daňového bonusu (rastúci percentuálny limit základu dane nároku na daňový bonus v závislosti od počtu vyživovaných detí – od 20% do 55%) by mal vyšší daňový bonus prispieť k zlepšeniu finančnej situácie vo všetkých príjmových skupinách rodín a v rodinách s vyšším počtom detí.

K zákonu o prídavku na dieťa

Návrh bude mať pozitívny vplyv na hospodárenie domácností s nezaopatrenými deťmi, ktorým vznikol nárok na prídavok na dieťa. Prídavok na dieťa sa zvýši od 1. júla 2022 na sumu 30 eur mesačne a od 1. januára 2023 na sumu 50 € mesačne.

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 1

Nezaopatrené deti vo veku 5 – 18 rokov v počte 718 000 detí, sprostredkovane oprávnené osoby (spravidla zákonní zástupcovia detí), ktorým bude vyplácaný finančný príspevok v sume 50 eur mesačne na úhradu voľnočasových aktivít určených pre dieťa.

c)

Ovplyvnená skupina č. 2

Fyzická osoba, ktorá je rodičom vyživovaného dieťaťa a dosahuje príjmy

-zo závislej činnosti (zamestnania) a/alebo

-z podnikania, samostatnej zárobkovej činnosti (SZČO).

Ovplyvnená skupina č. 3

Domácnosti s nezaopatrenými deťmi, ktorým vznikol nárok na prídavok na dieťa.

Príloha č. 4

17

Ide o 640 925 domácností, v ktorých je 1 076 580 detí.

d)

Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 1

Suma 50 eur mesačne, resp. 720 eur ročne na jedno dieťa vo veku 5 – 18 rokov pri plnom využití príspevku na financovanie voľnočasových aktivít dieťaťa.

e)

Ovplyvnená skupina č. 2

Daňový bonus na vyživované dieťa, ktoré nedovŕšilo 15 rokov veku (0 až 15 vrátane) sa zvýši zo súčasných 43,60 (resp. 47,14) eur na 70 eur (od 1.1.2023 na sumu 100 eur). Za 6 mesiacov roka 2022 suma zvýšeného daňového bonusu predstavuje 158,4 eur (resp. 137,16 eur) a od roku 2023 ročná suma zvýšeného daňového bonusu predstavuje 676,8 eur (resp. 634,32 eur).

Daňový bonus na vyživované dieťa po dovŕšení 15 rokov veku (15 až 25 - ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom) sa zvýši zo súčasných 23,27 eur na 40 eur (od 1.1.2023 na sumu 50 eur). Za 6 mesiacov roka 2022 suma zvýšeného daňového bonusu predstavuje 100,38 eur a od roku 2023 ročná suma zvýšeného daňového bonusu predstavuje 320,76 eur.

Ovplyvnená skupina č. 3

Dôjde zvýšeniu príjmu v sume 4,12 eura mesačne na každé nezaopatrené dieťa, ktorému vznikol nárok na prídavok na dieťa od 1. júla 2022, v sume 22,36 eura mesačne od 1. januára 2023, v sume 20,48 eura od 1. januára 2024 a v sume 19,92 eura od 1. januára 2025.

Zvýšenie príjmu sa bude týkať v roku 2022 približne 1 116 450 nezaopatrených detí, v roku 2023 približne 1 125 350 nezaopatrených detí, v roku 2024 približne 1 130 000 nezaopatrených detí a v roku 2025 približne 1 135 200.

f)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

g)

4.1.1.1 Z toho pozitívny vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia

(V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte pozitívny vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. znižovanie miery rizika chudoby, priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine)

h)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 1

i)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

j)

Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 1

k)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

l)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

a)

4.1.2 Negatívny vplyv

b)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:

K zákonu o dani z príjmov

Negatívny vplyv môže vzniknúť z dôvodu úpravy podmienky minimálneho príjmu. V starom systéme vznikal nárok až od polovice minimálnej mzdy bez ohľadu na počet detí. Po novom bude nárok nabiehať od prvého zarobeného eura, ale len do výšky 20% z čiastkového základu dane pri jednom vyživovanom dieťati, s postupným rastom percentuálneho limitu základu dane až do 55% pri 6 a viac vyživovaných deťoch. Pri rodičoch

Príloha č. 4

18

zarábajúcich tesne nad polovicou minimálnej mzdy s viacerými deťmi sa môže stať, že percentuálny limit ich základu dane bude nižší ako suma starých daňových bonusov, na ktoré by získali nárok v starom systéme.

K zákonu o prídavku na dieťa

Návrh bude mať negatívny vplyv na rodiny s deťmi pri nástupe dieťaťa do školy z dôvodu zrušenia jednorazového príspevku pri nástupe do školy (zahrnutie do mesačných prídavkov na dieťa).

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 1

25 900 detí, resp. 11 130 domácností z dôvodu uvedeným vyššie v časti 4.1.2. pís. b).

c)

Ovplyvnená skupina č. 2

Poberateľ prídavku jednorazovo pri nástupe dieťaťa do školy.

d)

Kvantifikujte pokles príjmov alebo rast výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 1

25 900 detí v 11 130 domácnostiach.

e)

Ovplyvnená skupina č. 2

Jedenkrát ročne pri nástupe dieťaťa do školy – približne 62 000 detí.

f)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

g)

4.1.2.1 Z toho negatívny vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia

(V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte negatívny vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. zvyšovanie miery rizika chudoby, priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine)

h)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 1

i)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

j)

Kvantifikujte pokles príjmov alebo rast výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 1

k)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

l)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

19

4.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva a vplyv na sociálnu inklúziu.

Má návrh vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám?

Popíšte hodnotené opatrenie, špecifikujte ovplyvnené skupiny obyvateľstva a charakter zmeny v prístupnosti s ohľadom na dostupnosť finančnú, geografickú, kvalitu, organizovanie a pod. Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

a)

Rozumie sa najmä na prístup k:

-sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím),

-kvalitnej práci, ochrane zdravia, dôstojnosti a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam,

-pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím,

-zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce,

-zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím,

-k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu,

-bývaniu a súvisiacim základným komunálnym službám,

-doprave,

-ďalším službám najmä službám všeobecného záujmu a tovarom,

-spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám,

-informáciám,

-k iným právam (napr. politickým).

Bez vplyvu.

b)

Má návrh významný vplyv na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva alebo skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv na ne. Je tento vplyv väčší ako vplyv na iné skupiny či subjekty? Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

c)

Zraniteľné skupiny alebo skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia sú napr.:

-domácnosti s nízkym príjmom (napr. žijúce iba zo sociálnych príjmov, alebo z príjmov pod hranicou rizika chudoby, alebo s príjmom pod životným minimom, alebo patriace medzi 25% domácností s najnižším príjmom),

-nezamestnaní, najmä dlhodobo nezamestnaní, mladí nezamestnaní a nezamestnaní nad 50 rokov,

-deti (0 – 17),

-mladí ľudia (18 – 25 rokov),

-starší ľudia, napr. ľudia vo veku nad 65 rokov alebo dôchodcovia,

-ľudia so zdravotným postihnutím,

-marginalizované rómske komunity

-domácnosti s 3 a viac deťmi,

-jednorodičovské domácnosti s deťmi (neúplné rodiny, ktoré tvoria najmä osamelé matky s deťmi),

-príslušníci tretích krajín, azylanti, žiadatelia o azyl,

-iné zraniteľné skupiny, ako sú napr. bezdomovci, ľudia opúšťajúci detské domovy alebo iné inštitucionálne zariadenia

Bez vplyvu.

20

4.3 Identifikujte a popíšte vplyv na rovnosť príležitostí.

Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rovnosť žien a mužov.

a)

4.3.1 Dodržuje návrh povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie alebo iného statusu? Mohol by viesť k nepriamej diskriminácii niektorých skupín obyvateľstva? Ak áno, ktoré skupiny sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?

b)

Bez vplyvu.

c)

4.3.2 Môže návrh viesť k zväčšovaniu nerovností medzi ženami a mužmi? Podporuje návrh rovnosť príležitostí? Má návrh odlišný vplyv na ženy a mužov? Popíšte vplyvy.

d)

Popíšte riziká návrhu, ktoré môžu viesť k zväčšovaniu nerovností:

Bez vplyvu.

e)

Popíšte pozitívne vplyvy návrhu na dosahovanie rovnosti žien a mužov, rovnosti príležitostí žien a mužov, prípadne vplyvy na ženy a mužov, ak sú odlišné:

Bez vplyvu.

f)

Má návrh významné vplyvy na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva? Ak áno, aké? Akým spôsobom? Zraniteľnou skupinou obyvateľstva sa rozumejú najmä ženy ohrozené viacnásobnou diskrimináciou, tehotné matky, seniorky, ženy patriace do marginalizovaných skupín obyvateľstva, migrantky, ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím, obete násilia a pod.

Bez vplyvu.

g)

Pri identifikovaní vplyvov na rovnosť žien a mužov treba vziať do úvahy existujúce rozdiely medzi ženami a mužmi, ktoré sú relevantné k danej politike. Podpora rovnosti žien a mužov nespočíva len v odstraňovaní obmedzení a bariér pre plnohodnotnú účasť na ekonomickom, politickom a sociálnom živote spoločnosti ako aj rodinnom živote, ale taktiež v podpore rovnosti medzi nimi.

V ktorých oblastiach podpory rovnosti žien a mužov návrh odstraňuje prekážky a/alebo podporuje rovnosť žien a mužov? Medzi oblasti podpory rovnosti žien a mužov okrem iného patria:

-podpora slobodného výberu povolania a ekonomickej činnosti

-podpora vyrovnávania ekonomickej nezávislosti,

-zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života,

-podpora rovnosti príležitostí pri participácii na rozhodovaní,

-boj proti domácemu násiliu, násiliu na ženách a obchodovaniu s ľuďmi,

-podpora vnímania osobnej starostlivosti o dieťa za rovnocennú s ekonomickou činnosťou a podpora neviditeľnej práce v domácnosti ako takej,

-rešpektovanie osobných preferencií pri výbere povolania a zosúlaďovania pracovného a rodinného života.

Bez vplyvu.

21

4.4 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na zamestnanosť a na trh práce.

V prípade kladnej odpovede pripojte odôvodnenie v súlade s Metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov.

a)

Uľahčuje návrh vznik nových pracovných miest? Ak áno, ako? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.

b)

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, pre aké skupiny zamestnancov, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod.

Áno, v sektore vzdelávania, športu a kultúry.

c)

Vedie návrh k zániku pracovných miest? Ak áno, ako a akých? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu

d)

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod. Identifikujte možné dôsledky, skupiny zamestnancov, ktoré budú viac ovplyvnené a rozsah vplyvu.

Nie.

e)

Ovplyvňuje návrh dopyt po práci? Ak áno, ako?

f)

Dopyt po práci závisí na jednej strane na produkcii tovarov a služieb v ekonomike a na druhej strane na cene práce.

Nie.

g)

Má návrh dosah na fungovanie trhu práce? Ak áno, aký?

h)

Týka sa makroekonomických dosahov ako je napr. participácia na trhu práce, dlhodobá nezamestnanosť, regionálne rozdiely v mierach zamestnanosti. Ponuka práce môže byť ovplyvnená rôznymi premennými napr. úrovňou miezd, inštitucionálnym nastavením (napr. zosúladenie pracovného a súkromného života alebo uľahčovanie rôznych foriem mobility).

Nie.

i)

Má návrh špecifické negatívne dôsledky pre isté skupiny profesií, skupín zamestnancov či živnostníkov? Ak áno, aké a pre ktoré skupiny?

j)

Návrh môže ohrozovať napr. pracovníkov istých profesií favorizovaním špecifických aktivít či technológií.

Nie.

k)

Ovplyvňuje návrh špecifické vekové skupiny zamestnancov? Ak áno, aké? Akým spôsobom?

l)

Identifikujte, či návrh môže ovplyvniť rozhodnutia zamestnancov alebo zamestnávateľov a môže byť zdrojom neskoršieho vstupu na trh práce alebo predčasného odchodu z trhu práce jednotlivcov.

Nie.

22

Príloha č. 6

Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti

k novele zákona o dani z príjmov

Budovanie základných pilierov informatizácie

Biznis vrstva

A – nová služba

B – zmena služby

Kód koncovej služby

Názov koncovej služby

Úroveň elektronizácie

6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich koncových služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb pre občana alebo podnikateľa?

B

4

Aplikačná a technologická vrstva

A – nový systém

B – zmena systému

Kód systému

Názov systému

Vo vládnom cloude – áno / nie

6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy? Predpokladá správca umiestnenie informačného systému vo vládnom cloude?

B

B

isvs_7213

isvs_7714

Portál Finančnej správy (PFS)

Integrovaný systém Finančnej správy - správa daní (ISFS-SD)

Nie

Nie

Financovanie procesu informatizácie

Rezortná úroveň

Nadrezortná úroveň

A - z prostriedkov EÚ B - z ďalších zdrojov financovania

6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)

450 000 €

B

Zjednodušenie prístupu ku konaniu a odstraňovanie byrokracie

Elektronické konanie

6.4.1. Predpokladá predložený návrh vedenie konania o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb?

☐

Áno

☒

Nie

(Uveďte, o aké konanie ide.)

6.4.2. Je dané konanie možné v celku vykonať elektronicky?

☒

Áno

☐

Nie

(Ak sú niektoré úkony v konaní, alebo celé konanie viazané na listinnú podobu komunikácie, uveďte o aké ide a z akého dôvodu.)

6.4.3. Je úprava konania kompatibilná s inštitútmi zákona o e-Governmente a je na dané konanie zákon o e-Governmente možné použiť?

☒

Áno

☐

Nie

(Ak úprava konania je odlišná od úpravy v zákone o e-Governmente alebo ak je použitie zákona o e-Governmente vylúčené, uveďte čoho sa to týka a z akého dôvodu.)

Zásada „jedenkrát a dosť“

6.5.1. Predpokladá predložený návrh predkladanie dokumentov, informácií alebo

☒

Áno

☐

Nie

Zmena systému registrácie daňových subjektov

Vydávanie povolenia na odber predmetu dane oslobodeného od dane

23

preukazovanie skutočností (ďalej len „údaje“) orgánu, ktorý konanie vedie?

Zavedenie vydávania nového povolenia na používanie predmetu dane na účely oslobodené od dane

Zavedenie novej povinnosti pre FR SR zverejňovať na svojom webovom sídle údaje podľa § 42 ods. 2 písm. c)

Zavedenie novej sadzby spotrebnej dane pre zemný plyn

6.5.2. Predpokladá predložený návrh, aby sa predkladali údaje, ktoré sa nachádzajú v zákonom ustanovenej evidencii vedenej orgánom, ktorý konanie vedie alebo iným orgánom?

☐

Áno

☒

Nie

(Uveďte, o akú evidenciu ide.)

6.5.3. Budú údaje poskytované režimom podľa zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov alebo iným obdobným spôsobom, ktorý zabezpečí, aby si údaje orgán, ktorý konanie vedie, získaval z úradnej moci a nemuseli mu byť predkladané subjektom súkromného práva, navrhovateľom, žiadateľom, účastníkom konania (ďalej len „účastník konania“)?

☐

Áno

☒

Nie

(Uveďte, akým spôsobom budú údaje v konaní predkladané/preukazované. Ak sa vyžaduje predloženie účastníkom konania, uveďte dôvod.)

6.5.4. Ak si orgán, ktorý konanie vedie, údaje nebude získavať z úradnej moci ale mu budú predkladané účastníkom konania, je v návrhu upravené prechodné obdobie, po ktorého uplynutí si údaje orgán, ktorý konanie vedie, bude získavať z úradnej moci?

☐

Áno

☒

Nie

(Uveďte, akým spôsobom budú údaje v konaní predkladané/preukazované v budúcnosti. Ak sa vyžaduje predloženie účastníkom konania, uveďte dôvod.)

Výmena údajov medzi orgánmi verejnej moci

6.6.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov?

☐

Áno

☒

Nie

(Uveďte, aká nová evidencia údajov sa zriaďuje, resp. akú evidenciu údajov návrh upravuje.)

6.6.2. Umožňuje predložený návrh poskytovanie údajov z evidencie iným orgánom verejnej moci, resp. iným osobám na plnenie ich zákonom ustanovených úloh bez obmedzenia subjektu (teda vo všetkých prípadoch, kedy tieto údaje na plnenie zákonom ustanovených úloh potrebujú)?

☐

Áno

☒

Nie

(Uveďte, ktorým orgánom verejnej moci, resp. iným osobám nie je možné údaje z evidencie poskytnúť, aj ak ich na plnenie zákonných úloh potrebujú a z akého dôvodu.)

6.6.3. Je zabezpečené poskytovanie údajov z evidencie elektronicky a automatizovaným spôsobom?

☐

Áno

☒

Nie

(Uveďte, akým spôsobom je zabezpečené poskytovanie údajov z evidencie pre iné subjekty na plnenie ich zákonných úloh. Ak sa na poskytovanie údajov nepoužíva modul procesnej integrácie a integrácie údajov, uveďte dôvod. Ak je elektronické alebo automatizované poskytovanie vylúčené, uveďte dôvod.)

6.6.4. Je na poskytovanie údajov z evidencie využitý režim podľa zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov?

☐

Áno

☒

Nie

(Uveďte, ako je na zákonnej úrovni inštitucionalizované elektronické a automatizované poskytovanie údajov z evidencie, akým režimom sa riadi. Ak je použitie zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov vylúčené, uveďte dôvod.)

Referenčné údaje

6.7.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov, ktoré budú navrhnuté na zaradenie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente?

☐

Áno

☒

Nie

(Uveďte, aká nová evidencia údajov sa zriaďuje, resp. akú evidenciu údajov návrh upravuje a ktoré údaje z nej budú navrhnuté na zaradenie do zoznamu referenčných údajov. Ak sa neplánuje zaradenie žiadnych údajov, uveďte dôvod)

24

6.7.2. Kedy je plánované zaradenie údajov z evidencie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente?

(Uveďte, kedy sa plánuje zaradenie vyššie uvedených údajov do zoznamu referenčných údajov.)

25

Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti

k zákonu o financovaní voľného času dieťaťa

Budovanie základných pilierov informatizácie

Biznis vrstva

A – nová služba

B – zmena služby

Kód koncovej služby

Názov koncovej služby

Úroveň elektronizácie

6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich koncových služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb pre občana alebo podnikateľa?

A

4

Aplikačná a technologická vrstva

A – nový systém

B – zmena systému

Kód systému

Názov systému

Vo vládnom cloude – áno / nie

6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy? Predpokladá správca umiestnenie informačného systému vo vládnom cloude?

B – úprava existujúcich IS finančnej správy

A – nový systém

IS nemá kód v MetaIS, lebo zatiaľ nie je vyvinutý

isvs_7714

Integrovaný systém Finančnej správy - správa daní (ISFS-SD)

Nie

Financovanie procesu informatizácie

Rezortná úroveň

Nadrezortná úroveň

A - z prostriedkov EÚ B - z ďalších zdrojov financovania

6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)

876 000 €

B

Zjednodušenie prístupu ku konaniu a odstraňovanie byrokracie

Elektronické konanie

6.4.1. Predpokladá predložený návrh vedenie konania o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb?

☐

Áno

☒

Nie

(Uveďte, o aké konanie ide.)

6.4.2. Je dané konanie možné v celku vykonať elektronicky?

☒

Áno

☐

Nie

(Ak sú niektoré úkony v konaní, alebo celé konanie viazané na listinnú podobu komunikácie, uveďte o aké ide a z akého dôvodu.)

6.4.3. Je úprava konania kompatibilná s inštitútmi zákona o e-Governmente a je na dané konanie zákon o e-Governmente možné použiť?

☒

Áno

☐

Nie

(Ak úprava konania je odlišná od úpravy v zákone o e-Governmente alebo ak je použitie zákona o e-Governmente vylúčené, uveďte čoho sa to týka a z akého dôvodu.)

Zásada „jedenkrát a dosť“

6.5.1. Predpokladá predložený návrh predkladanie dokumentov, informácií alebo

☒

Áno

☐

Nie

Zmena systému registrácie daňových subjektov

Vydávanie povolenia na odber predmetu dane oslobodeného od dane

26

preukazovanie skutočností (ďalej len „údaje“) orgánu, ktorý konanie vedie?

Zavedenie vydávania nového povolenia na používanie predmetu dane na účely oslobodené od dane

Zavedenie novej povinnosti pre FR SR zverejňovať na svojom webovom sídle údaje podľa § 42 ods. 2 písm. c)

Zavedenie novej sadzby spotrebnej dane pre zemný plyn

6.5.2. Predpokladá predložený návrh, aby sa predkladali údaje, ktoré sa nachádzajú v zákonom ustanovenej evidencii vedenej orgánom, ktorý konanie vedie alebo iným orgánom?

☐

Áno

☒

Nie

(Uveďte, o akú evidenciu ide.)

6.5.3. Budú údaje poskytované režimom podľa zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov alebo iným obdobným spôsobom, ktorý zabezpečí, aby si údaje orgán, ktorý konanie vedie, získaval z úradnej moci a nemuseli mu byť predkladané subjektom súkromného práva, navrhovateľom, žiadateľom, účastníkom konania (ďalej len „účastník konania“)?

☐

Áno

☒

Nie

(Uveďte, akým spôsobom budú údaje v konaní predkladané/preukazované. Ak sa vyžaduje predloženie účastníkom konania, uveďte dôvod.)

6.5.4. Ak si orgán, ktorý konanie vedie, údaje nebude získavať z úradnej moci ale mu budú predkladané účastníkom konania, je v návrhu upravené prechodné obdobie, po ktorého uplynutí si údaje orgán, ktorý konanie vedie, bude získavať z úradnej moci?

☐

Áno

☒

Nie

(Uveďte, akým spôsobom budú údaje v konaní predkladané/preukazované v budúcnosti. Ak sa vyžaduje predloženie účastníkom konania, uveďte dôvod.)

Výmena údajov medzi orgánmi verejnej moci

6.6.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov?

☐

Áno

☒

Nie

(Uveďte, aká nová evidencia údajov sa zriaďuje, resp. akú evidenciu údajov návrh upravuje.)

6.6.2. Umožňuje predložený návrh poskytovanie údajov z evidencie iným orgánom verejnej moci, resp. iným osobám na plnenie ich zákonom ustanovených úloh bez obmedzenia subjektu (teda vo všetkých prípadoch, kedy tieto údaje na plnenie zákonom ustanovených úloh potrebujú)?

☐

Áno

☒

Nie

(Uveďte, ktorým orgánom verejnej moci, resp. iným osobám nie je možné údaje z evidencie poskytnúť, aj ak ich na plnenie zákonných úloh potrebujú a z akého dôvodu.)

6.6.3. Je zabezpečené poskytovanie údajov z evidencie elektronicky a automatizovaným spôsobom?

☐

Áno

☒

Nie

(Uveďte, akým spôsobom je zabezpečené poskytovanie údajov z evidencie pre iné subjekty na plnenie ich zákonných úloh. Ak sa na poskytovanie údajov nepoužíva modul procesnej integrácie a integrácie údajov, uveďte dôvod. Ak je elektronické alebo automatizované poskytovanie vylúčené, uveďte dôvod.)

6.6.4. Je na poskytovanie údajov z evidencie využitý režim podľa zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov?

☐

Áno

☒

Nie

(Uveďte, ako je na zákonnej úrovni inštitucionalizované elektronické a automatizované poskytovanie údajov z evidencie, akým režimom sa riadi. Ak je použitie zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov vylúčené, uveďte dôvod.)

Referenčné údaje

6.7.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov, ktoré budú navrhnuté na zaradenie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente?

☐

Áno

☒

Nie

(Uveďte, aká nová evidencia údajov sa zriaďuje, resp. akú evidenciu údajov návrh upravuje a ktoré údaje z nej budú navrhnuté na zaradenie do zoznamu referenčných údajov. Ak sa neplánuje zaradenie žiadnych údajov, uveďte dôvod)

27

6.7.2. Kedy je plánované zaradenie údajov z evidencie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente?

(Uveďte, kedy sa plánuje zaradenie vyššie uvedených údajov do zoznamu referenčných údajov.)

28

Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti

k novele zákona o prídavku na dieťa

Budovanie základných pilierov informatizácie

Biznis vrstva

A – nová služba

B – zmena služby

Kód koncovej služby

Názov koncovej služby

Úroveň elektronizácie

6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich koncových služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb pre občana alebo podnikateľa?

A

4

Aplikačná a technologická vrstva

A – nový systém

B – zmena systému

Kód systému

Názov systému

Vo vládnom cloude – áno / nie

6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy? Predpokladá správca umiestnenie informačného systému vo vládnom cloude?

B – úprava existujúcich IS

isvs_279

IS Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky - Informačný systém riadenia sociálnych dávok (RSD)

Nie

Financovanie procesu informatizácie

Rezortná úroveň

Nadrezortná úroveň

A - z prostriedkov EÚ B - z ďalších zdrojov financovania

6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)

90 000 €

B

Zjednodušenie prístupu ku konaniu a odstraňovanie byrokracie

Elektronické konanie

6.4.1. Predpokladá predložený návrh vedenie konania o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb?

☐

Áno

☒

Nie

(Uveďte, o aké konanie ide.)

6.4.2. Je dané konanie možné v celku vykonať elektronicky?

☒

Áno

☐

Nie

(Ak sú niektoré úkony v konaní, alebo celé konanie viazané na listinnú podobu komunikácie, uveďte o aké ide a z akého dôvodu.)

6.4.3. Je úprava konania kompatibilná s inštitútmi zákona o e-Governmente a je na dané konanie zákon o e-Governmente možné použiť?

☒

Áno

☐

Nie

(Ak úprava konania je odlišná od úpravy v zákone o e-Governmente alebo ak je použitie zákona o e-Governmente vylúčené, uveďte čoho sa to týka a z akého dôvodu.)

Zásada „jedenkrát a dosť“

6.5.1. Predpokladá predložený návrh predkladanie dokumentov, informácií alebo preukazovanie skutočností (ďalej len „údaje“) orgánu, ktorý konanie vedie?

☒

Áno

☐

Nie

Zmena systému registrácie daňových subjektov

Vydávanie povolenia na odber predmetu dane oslobodeného od dane

Zavedenie vydávania nového povolenia na používanie predmetu dane na účely oslobodené od dane

Zavedenie novej povinnosti pre FR SR zverejňovať na svojom webovom sídle údaje podľa § 42 ods. 2 písm. c)

29

Zavedenie novej sadzby spotrebnej dane pre zemný plyn

6.5.2. Predpokladá predložený návrh, aby sa predkladali údaje, ktoré sa nachádzajú v zákonom ustanovenej evidencii vedenej orgánom, ktorý konanie vedie alebo iným orgánom?

☐

Áno

☒

Nie

(Uveďte, o akú evidenciu ide.)

6.5.3. Budú údaje poskytované režimom podľa zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov alebo iným obdobným spôsobom, ktorý zabezpečí, aby si údaje orgán, ktorý konanie vedie, získaval z úradnej moci a nemuseli mu byť predkladané subjektom súkromného práva, navrhovateľom, žiadateľom, účastníkom konania (ďalej len „účastník konania“)?

☐

Áno

☒

Nie

(Uveďte, akým spôsobom budú údaje v konaní predkladané/preukazované. Ak sa vyžaduje predloženie účastníkom konania, uveďte dôvod.)

6.5.4. Ak si orgán, ktorý konanie vedie, údaje nebude získavať z úradnej moci ale mu budú predkladané účastníkom konania, je v návrhu upravené prechodné obdobie, po ktorého uplynutí si údaje orgán, ktorý konanie vedie, bude získavať z úradnej moci?

☐

Áno

☒

Nie

(Uveďte, akým spôsobom budú údaje v konaní predkladané/preukazované v budúcnosti. Ak sa vyžaduje predloženie účastníkom konania, uveďte dôvod.)

Výmena údajov medzi orgánmi verejnej moci

6.6.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov?

☐

Áno

☒

Nie

(Uveďte, aká nová evidencia údajov sa zriaďuje, resp. akú evidenciu údajov návrh upravuje.)

6.6.2. Umožňuje predložený návrh poskytovanie údajov z evidencie iným orgánom verejnej moci, resp. iným osobám na plnenie ich zákonom ustanovených úloh bez obmedzenia subjektu (teda vo všetkých prípadoch, kedy tieto údaje na plnenie zákonom ustanovených úloh potrebujú)?

☐

Áno

☒

Nie

(Uveďte, ktorým orgánom verejnej moci, resp. iným osobám nie je možné údaje z evidencie poskytnúť, aj ak ich na plnenie zákonných úloh potrebujú a z akého dôvodu.)

6.6.3. Je zabezpečené poskytovanie údajov z evidencie elektronicky a automatizovaným spôsobom?

☐

Áno

☒

Nie

(Uveďte, akým spôsobom je zabezpečené poskytovanie údajov z evidencie pre iné subjekty na plnenie ich zákonných úloh. Ak sa na poskytovanie údajov nepoužíva modul procesnej integrácie a integrácie údajov, uveďte dôvod. Ak je elektronické alebo automatizované poskytovanie vylúčené, uveďte dôvod.)

6.6.4. Je na poskytovanie údajov z evidencie využitý režim podľa zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov?

☐

Áno

☒

Nie

(Uveďte, ako je na zákonnej úrovni inštitucionalizované elektronické a automatizované poskytovanie údajov z evidencie, akým režimom sa riadi. Ak je použitie zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov vylúčené, uveďte dôvod.)

Referenčné údaje

6.7.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov, ktoré budú navrhnuté na zaradenie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente?

☐

Áno

☒

Nie

(Uveďte, aká nová evidencia údajov sa zriaďuje, resp. akú evidenciu údajov návrh upravuje a ktoré údaje z nej budú navrhnuté na zaradenie do zoznamu referenčných údajov. Ak sa neplánuje zaradenie žiadnych údajov, uveďte dôvod)

6.7.2. Kedy je plánované zaradenie údajov z evidencie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente?

(Uveďte, kedy sa plánuje zaradenie vyššie uvedených údajov do zoznamu referenčných údajov.)

30

Analýza vplyvov na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

Vplyvy na rodinné prostredie, vzájomnú súdržnosť členov rodiny, výchovu detí, práva rodičov voči deťom, základné zásady zákona o rodine, uzavieranie manželstva a na disponibilný príjem domácností viacdetných rodín

8.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rodinné prostredie a špecifikujte pozitívne/negatívne vplyvy na rodinné prostredie.

8.1.1 Spôsobí navrhovaná právna úprava zmenu rodinného prostredia? Ak áno, v akom rozsahu? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu, prípadne dôvod chýbajúcej kvantifikácie.

Navrhovaná zmena výrazne pomôže rodinám a ich rodinnému prostrediu z dôvodu, že:

- sa prostredníctvom nového nástroja na financovanie voľnočasových aktivít dieťaťa pozitívne vplýva na zhodnocovanie rodinného voľného času a jeho aktívneho trávenia za účelom zlepšenia výchovy detí a ich celkového všestranného osobnostného rozvoja. Od 1. januára sa zavedú nové poukazy na voľnočasové aktivity (športové, vzdelávacie, kultúrne) detí od 5 do 18 rokov vo výške 50 eur mesačne. Poukazy budú univerzálne nárokovateľné rovnako ako prídavky na dieťa bez ohľadu na príjem rodiča. Reforma sa dotkne 718 000 detí vo veku 5 – 18 rokov.

- sa zvyšujú sumy daňového bonusu na deti pre pracujúcich rodičov (resp. oprávnené osoby pre uplatnenie daňového bonusu), ktoré priamo pozitívnym spôsobom vplývajú na disponibilné príjmy rodín. Ide o 640 925 domácností, v ktorých je 1 076 580 detí,

- sa zvyšujú sumy rodinných prídavkov, ktoré poberajú všetky deti vrátane nepracujúcich rodičov. Zmena sa dotkne poberateľov prídavkov na dieťa pre 1 155 571 detí.

Počty aj kvantifikácia vychádzajú z údajov výberového zisťovania SILC 2020.

8.1.2 Môže dôjsť navrhovanou právnou úpravou k narušeniu zdravého rodinného prostredia?

Nie.

8.1.3 Má navrhovaná právna úprava vplyv na demografický rast? Ak áno, aký je vplyv vzhľadom k úrovni záchovnej hodnoty populácie?

Pravdepodobne nie.

8.1.4 Má navrhovaná právna úprava vplyv na odstraňovanie prekážok, ktoré bránia pracujúcim rodičom dosiahnuť želaný počet detí?

Bez vplyvu.

8.1.5 Má navrhovaná právna úprava vplyv na množstvo času alebo príležitostí pre rodičov alebo pre deti na realizáciu rodinného života?

Áno, návrh podstatne zlepšuje možnosti pre deti a ich rodičov na realizáciu ich rodinného života prostredníctvom finančného nástroja, ktorý priamo podporuje použitie finančných prostriedkov na voľnočasové aktivity.

8.1.6 Má navrhovaná právna úprava vplyv na prenikanie látkových alebo nelátkových závislostí do rodín?

Bez vplyvu.

31

8.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na vzájomnú súdržnosť členov rodiny.

8.2.1 Má navrhovaná právna úprava vplyv na vzájomnú súdržnosť členov rodiny? Ak áno, aký? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu, prípadne dôvod chýbajúcej kvantifikácie.

Zvýšenie časového rozsahu, ktoré rodiny trávia spoločne aktívnou formou.

8.2.2 Má navrhovaná právna úprava vplyv na posilňovanie väzieb medzi členmi rodiny?

Bez vplyvu.

8.2.3 Má navrhovaná právna úprava vplyv na obnovovanie alebo záchranu rodín?

Bez vplyvu.

8.2.4 Má navrhovaná právna úprava vplyv na vznik či pretrvávanie konfliktov medzi členmi rodiny

Bez vplyvu.

8.2.5 Má navrhovaná právna úprava vplyv na rozpad rodín?

Bez vplyvu.

8.2.6 Má navrhovaná právna úprava vplyv na poskytovanie pomoci pri odkázanosti niektorého z členov rodiny na pomoc?

Bez vplyvu.

32

8.3 Identifikujte a popíšte vplyvy na výchovu detí.

8.3.1 Má navrhovaná právna úprava vplyv na výchovu detí? Ak áno, aký?

Pozitívny vplyv sa očakáva z dôvodu významného nárastu voľnočasových aktivít dieťaťa venovaných činnosťou v oblasti vzdelávania, kultúry a športu.

8.3.2 Má navrhovaná právna úprava vplyv na výchovu detí v rodinách?

Pozitívny vplyv, z dôvodu voľnočasovou aktivitou činnosť v oblasti vzdelávania, kultúry a športu, ktorým dieťa môže rozvíjať svoj talent a osobnosť.

8.3.3 Má navrhovaná právna úprava vplyv na výchovu detí k manželstvu a rodičovstvu?

Bez vplyvu.

8.4 Identifikujte a popíšte vplyvy na práva rodičov voči deťom.

8.4.1 Má navrhovaná právna úprava vplyv na práva alebo zodpovednosť rodičov voči deťom? Ak áno, aký?

Rodičia sú aj prostredníctvom zlepšenia ponuky voľnočasových aktivít ako aj prostredníctvom finančného nástroja motivovaní zapájať deti do voľnočasových aktivít a viesť ich k osobnostnému rozvoju.

8.5 Identifikujte a popíšte vplyvy na základné zásady zákona o rodine.

8.5.1 Má navrhovaná právna úprava vplyv na chránené záujmy obsiahnuté v základných zásadách zákona o rodine? Ak áno, aký?

Bez vplyvu.

8.6 Identifikujte a popíšte vplyvy na uzavieranie manželstva.

8.6.1 Má navrhovaná právna úprava vplyv na uzavieranie manželstva? Ak áno, aký?

Bez vplyvu.

8.6.2 Má navrhovaná právna úprava vplyv na preferovaný čas vstupu do manželstva?

Bez vplyvu.

8.6.3 Má navrhovaná právna úprava vplyv na informovanosť ohľadom povahy manželstva a záväzkov medzi manželmi a založenia rodiny?

Bez vplyvu.

8.6.4 Má navrhovaná právna úprava vplyv na predchádzanie rozpadom manželstiev?

33

Bez vplyvu.

8.7 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na disponibilný príjem domácností viacdetných rodín.

8.7.1 Má navrhovaná právna úprava vplyv na disponibilný príjem domácností viacdetných rodín? Ak áno, špecifikujte tento vplyv s prihliadnutím na počet detí v rodine, ich špeciálne potreby vzhľadom k veku, zdravotnému stavu a prípadne iným okolnostiam. Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu, prípadne dôvod chýbajúcej kvantifikácie.

Áno. Z titulu zvýšenia rodinných prídavkov dôjde k zvýšeniu príjmu rodín od 1. júla 2022 v sume 4,12 eura mesačne na každé nezaopatrené dieťa, ktorému vznikol nárok na prídavok na dieťa, v sume 22,36 eura mesačne od 1. januára 2023, v sume 20,48 eura od 1. januára 2024 a v sume 19,92 eura od 1. januára 2025 a poskytne sa prídavok na dieťa od mesiaca júl 2022 v sume 30 eur a od mesiaca januára 2023 v sume 50 eur na každé nezaopatrené dieťa, ktoré má nárok na prídavok na dieťa s cieľom podpory rodín s nezaopatrenými deťmi.

Zvýšenie príjmu sa bude týkať v roku 2022 približne 1 116 450 nezaopatrených detí, v roku 2023 približne 1 125 350 nezaopatrených detí, v roku 2024 približne 1 130 000 nezaopatrených detí a v roku 2025 približne 1 135 200.

34

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona:

Vláda Slovenskej republiky.

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona o financovaní voľného času dieťaťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3.Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:

a)Primárne právo:

-čl. 48, 151 a 153 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016) v platnom znení.

b)Sekundárne právo:

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016), gestor: Úrad na ochranu osobných údajov SR,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Ú. v. EÚ L 284, 30.10.2009), v platnom znení, gestor: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR,

-nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Ú. v. EÚ L 166, 30.4.2004, Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ kap. 5/zv. 5) v platnom znení, gestor: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

c)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)Lehota na prebratie príslušného právneho aktu Európskej únie: bezpredmetné.

b)Proti SR nebolo začaté konanie v rámci „EÚ Pilot“, ani nebol začatý postup EK ako aj nebolo začaté konanie Súdneho dvora EÚ proti SR podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

c)Bezpredmetné.

5.Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

Úplne.

35

Dôvodová správa

B. Osobitná časť

K čl. I

K § 1

Vymedzuje sa predmet zákona a ustanovuje sa základný terminologický aparát na účely tohto zákona.

Oprávnenou osobou bude primárne poberateľ prídavku na dieťa. Ak je dieťa umiestnené v zariadení ústavnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu, oprávnenou osobou je štatutárny zástupca zariadenia, do ktorého bolo dieťa umiestnené, alebo ním poverený zamestnanec. Ak nie je možné stanoviť oprávnenú osobu prostredníctvom prídavku na dieťa alebo na základe rozhodnutia súdu o umiestnení dieťaťa do ústavnej starostlivosti, oprávnenou osobou je osoba, ktorá preukáže ako prvá Finančnému riaditeľstvu SR (ďalej len „platiteľ“), že je zákonným zástupcom dieťaťa. Tieto skutočnosti sa budú preukazovať spôsobom, ktorý zverejní platiteľ na svojom webovom sídle.

Zároveň sa definuje, ktorá fyzická osoba sa na účely tohto zákona považuje za dieťa. Ak sa po ukončení povinnej školskej dochádzky dieťa prestane zúčastňovať na výchovno-vzdelávacom procese v škole, stráca nárok na príspevok.

Poskytovateľom voľnočasových aktivít pre dieťa je fyzická osoba-podnikateľ alebo právnická osoba, ktorú na základe podmienok ustanovených osobitnými predpismi v gescii príslušných rezortov (Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR a Ministerstvo kultúry SR) zapíše daný rezort do registra, ktorý zriaďuje a spravuje.

Na účely nakladania s príspevkom, objednávania voľnočasových aktivít a zúčtovania úhrad za tieto aktivity sa zriaďuje konto dieťaťa a konto poskytovateľa.

K § 2

Výška príspevku sa stanovuje na 50 eur za každý kalendárny mesiac od mesiaca, v ktorom dieťa dovŕši 5 rokov fyzického veku až po kalendárny mesiac, v ktorom dovŕši 18 rokov veku. V záujme zabezpečiť flexibilitu nakladania s príspevkom a zároveň umožniť objednávanie voľnočasových aktivít v dlhšom časovom horizonte sa navrhuje, aby sa príspevok za príslušný kalendárny mesiac pripisoval na konto dieťaťa 12 kalendárnych mesiacov vopred. Príspevok sa pripíše na konto dieťaťa vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca. V mesiaci, v ktorom sa konto dieťaťa zriadi, sa na konto dieťaťa pripíšu príspevky za 13 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov (súčet príspevkov podľa odsekov 2 a 3).

K § 3

Ustanovuje sa kompetencia Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR a Ministerstva kultúry SR na vydanie podzákonného právneho predpisu, ktorého obsahom bude zoznam voľnočasových aktivít, na financovanie ktorých možno použiť príspevok. Zároveň sa ustanovuje kompetencia pre oba rezorty ustanoviť po predchádzajúcej dohode s Ministerstvom financií SR maximálnu výšku príspevku na jednotlivé voľnočasové aktivity v oblasti vzdelávania, športu a kultúry. V nadväznosti na to Ministerstvo financií SR môže ustanoviť podzákonným právnym predpisom inú regionálnu výšku príspevku na voľnočasové aktivity.

K § 4 a 5

Oprávnená osoba nakladá s kontom dieťaťa prostredníctvom webovej alebo mobilnej aplikácie (ďalej len „aplikácia“). Konto dieťaťa zriaďuje platiteľ dosiahnutím piateho roku veku dieťaťa. Bezodkladne po zriadení konta dieťaťa platiteľ doručí oprávnenej osobe, ak táto je poberateľom prídavku na dieťa, prihlasovacie údaje a heslo ku kontu dieťaťa. Ak má byť oprávnenou osobou

36

osoba, ktorá nepoberá prídavok na dieťa, platiteľ jej doručí prihlasovacie údaje a heslo až po preukázaní, že je oprávnenou osobou.

K § 6

Konto poskytovateľa si môže zriadiť len osoba registrovaná v registri poskytovateľov voľnočasových aktivít v oblasti športu, vzdelávania alebo kultúry zriadenom vecne príslušným rezortom.

Pri zriadení konta poskytovateľa poskytovateľ prostredníctvom aplikácie zadáva do informačného systému zriadeného platiteľom svoje identifikačné a kontaktné údaje a údaje o voľnočasovej aktivite, ktorú bude poskytovať (najmä údaje o mieste, čase, cene a periodicite voľnočasovej aktivity).

Poskytovateľ môže konto poskytovateľa zrušiť výlučne prostredníctvom aplikácie. Ak poskytovateľ zruší svoje konto poskytovateľa, platiteľ o tejto skutočnosti informuje oprávnené osoby, ktoré objednali voľnočasové aktivity, ktoré neboli ku dňu zrušenia konta poskytovateľa zrealizované.

K § 7

Ustanovuje sa povinnosť pre platiteľa vytvoriť informačný systém za účelom vedenia evidencie detí, oprávnených osôb a poskytovateľov a za účelom správy konta dieťaťa a konta poskytovateľa, ako aj za účelom zúčtovania platieb pre poskytovateľa voľnočasových aktivít. Na účely nakladania s kontom dieťaťa a kontom poskytovateľa platiteľ vytvorí aplikáciu.

K § 8

Oprávnená osoba môže pre dieťa objednať voľnočasovú aktivitu výlučne prostredníctvom aplikácie.

Objednanie voľnočasovej aktivity poskytovateľ potvrdí alebo odmietne v lehote piatich pracovných dní od jej objednania a ak tak neurobí, objednaná služba sa považuje za neobjednanú.

Ak nie je poskytovateľ schopný zabezpečiť ním poskytovanú voľnočasovú aktivitu, alebo túto aktivitu vypovie, bezodkladne ju zruší prostredníctvom aplikácie.

Účasť alebo neúčasť dieťaťa na voľnočasovej aktivite a ukončenie voľnočasovej aktivity vyznačuje prostredníctvom aplikácie osoba, ktorá je fyzicky prítomná na voľnočasovej aktivite s dieťaťom a priamo vykonávajúca túto aktivitu s dieťaťom (napr. tréner, lektor).

Oprávnená osoba je povinná vyznačiť účasť dieťaťa na každej voľnočasovej aktivite, na ktorej sa dieťa zúčastnilo a ohodnotiť jej kvalitu. Pokiaľ tak neurobí, nemôže nakladať s kontom dieťaťa a zároveň sa dieťa nebude môcť zúčastniť nasledujúcich voľnočasových aktivít objednaných prostredníctvom aplikácie.

Po potvrdení účasti dieťaťa na voľnočasovej aktivite ako zo strany poskytovateľa, tak aj zo strany oprávnenej osoby, platiteľ prevedie na konto poskytovateľa sumu zodpovedajúcu cene voľnočasovej aktivity v maximálne výške ustanovenej príslušným podzákonným právnym predpisom.

Ak sa u toho istého poskytovateľa objednávajú viaceré po sebe nasledujúce voľnočasové aktivity, na účely objednávania, potvrdzovania alebo odmietnutia, ako aj na účely vyznačovania účasti dieťaťa alebo neúčasti dieťaťa na takejto voľnočasovej aktivite poskytovateľom alebo oprávnenou osobou, sa považujú za jednu voľnočasovú aktivitu.

K § 9

Ustanovuje sa povinnosť pre platiteľa previesť na bankový účet poskytovateľa sumu zodpovedajúcu výške konta poskytovateľa v zákonom stanovenej lehote.

37

K § 10

Predmetné ustanovenie upravuje zánik nároku na nakladanie s príspevkom oprávnenej osobe, spôsob uzavretia konta dieťaťa, ako aj okamih uzavretia konta dieťaťa platiteľom.

K § 11

Navrhuje sa, aby kontrolu podľa tohto zákona vykonávali daňové úrady, ktoré budú pri výkone kontroly primerane postupovať podľa daňového poriadku.

K § 12

Skutkové podstaty, za ktoré je možné uložiť sankcie, sú poskytovanie voľnočasových aktivít v rozpore s deklarovaným uvádzaním údajov, ktoré poskytovateľ uvádza k poskytovanej voľnočasovej aktivite, ako aj neplnenie si povinností pri vyznačovaní účasti alebo neúčasti dieťaťa na voľnočasovej aktivite.

Za porušenie týchto povinností uloží daňový úrad sankcie. Poskytovateľ bude najprv upozornený, po opakovanom porušení povinnosti mu bude udelená pokuta a pri opätovnom porušení povinnosti mu bude na jeden rok uzavretý prístup do aplikácie.

K § 13

Taxatívnym spôsobom sa vymedzuje okruh orgánov štátnej správy a iných orgánov, ktoré sú povinné poskytovať súčinnosť platiteľovi pri plnení úloh podľa tohto zákona.

K § 14

Vymedzuje sa zoznam osobných údajov, ktoré platiteľ spracúva na účely podľa tohto zákona. Platiteľ môže takto získané údaje poskytnúť výlučne orgánom činným v trestnom konaní a súdom na účely trestného konania a daňovému úradu na účely kontroly.

K § 15

Návrh zákona predpokladá, že oprávnená soba disponuje s kontom dieťaťa prostredníctvom webovej aplikácie alebo mobilnej aplikácie, do ktorej vstupuje prostredníctvom vlastného technického zariadenia (osobný počítač, mobilný telefón, tablet....) pripojeného na internet. Ak oprávnená osoba nedisponuje takýmto technickým zariadením alebo prístupom na internet, môže sa do aplikácie prihlásiť aj na obecnom úrade.

K § 16

Prvé kontá detí sa zriaďujú do 31. januára 2023 iba deťom, ktoré po nadobudnutí účinnosti zákona spĺňajú podmienky podľa tohto zákona k 15. januáru 2023, a je predpoklad, že ich neprestanú spĺňať k 31. januáru 2023 (najmä veková hranica 18 rokov veku dieťaťa). Platiteľ v lehote do 31. januára 2023 pripíše na konto dieťaťa príspevky za január 2023 až január 2024.

K čl. II

S účinnosťou od 1. júla 2022 sa navrhuje zmena v uplatňovaní daňového bonusu na vyživované dieťa a to v dvoch smeroch – zvýšením súm daňového bonusu so súčasnou úpravou vekových hraníc dieťaťa a podmienok pre uplatnenie daňového bonusu.

Daňový bonus od 1. júla do 31. decembra 2022

Úprava platná pre daňový bonus v § 52zzn je nastavená len na obdobie od 1. júla 2022, pričom je zachovaná možnosť postupovať aj spôsobom platným do 30. júna 2022 po splnení podmienok ustanovených v § 33 a nadväzujúcich účinných do 30. júna 2022, ak je to pre daňovníka výhodnejšie.

Pri výpočte sumy daňového bonusu za mesiace január až jún 2022 sa uplatňuje postup v zmysle legislatívy platnej do 30. júna 2022, t. z. nárok na daňový bonus vzniká daňovníkovi, ak v zdaňovacom období dosiahol zdaniteľné príjmy podľa § 5 aspoň vo výške 6-násobku

38

minimálnej mzdy alebo ak v zdaňovacom období dosiahol zdaniteľné príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy a vykázal základ dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2. Ak daňovník v zdaňovacom období dosiahol zdaniteľné príjmy podľa § 5 aspoň vo výške polovice minimálnej mzdy len v niektorých mesiacoch a zamestnávateľ mu priznal nárok na daňový bonus, nestráca nárok na už priznaný daňový bonus v mesiacoch január až jún 2022 a to ani vtedy, ak úhrnná suma zdaniteľných príjmov podľa § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2 nedosiahne sumu 6-násobku minimálnej mzdy za celé zdaňovacie obdobie. S účinnosťou od 1. júla 2022 sa podmienka dosiahnutia zdaniteľných príjmov podľa § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2 aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy neuplatňuje ale zavádza sa obmedzenie sumy daňového bonusu do zákonom stanovenej výšky základu dane v závislosti od počtu detí (§ 52zzn ods. 8).

Podľa § 52zzn ods. 2 zamestnávateľ pri priznaní daňového bonusu za kalendárne mesiace júl až december 2022, postupuje v mesiaci vždy tak, aby zamestnancovi priznal vyšší nárok na daňový bonus určený spôsobom podľa § 52zzn alebo spôsobom podľa § 33, § 35 ods. 5 a 7 a § 36 ods. 5 v znení účinnom do 30. júna 2022. Pri vykonaní ročného zúčtovania za zamestnanca zamestnávateľ opätovne prepočíta nárok na daňový bonus za mesiace júl až december 2022 spôsobom podľa § 52zzn. Zároveň prepočíta nárok na daňový bonus podľa § 33 a nadväzujúcich účinných do 30. júna 2022. Výslednú vyššiu sumu, ktorá mu z týchto spôsobov určenia nároku na daňový bonus vyjde, porovná s výškou vyplateného daňového bonusu pripadajúceho na toto obdobie a ak je prepočítaný nárok vyšší, ako mu bol v úhrne vyplatený počas tohto obdobia, zamestnávateľ ho uplatní spôsobom podľa § 38 ods. 6. V prípade, že výška vyplateného daňového bonusu je vyššia ako výsledná vyššia suma (ktorá mu vyšla pri vyčíslení nároku na daňový bonus jedným z vyššie uvedených spôsobov), daňovník nestráca nárok na už vyplatený daňový bonus. Rovnako postupuje aj zamestnanec, ktorý nepožiadal o vykonanie ročného zúčtovania, ale bude si podávať daňové priznanie, t.j. prepočíta nárok na daňový bonus za mesiace júl až december 2022 spôsobom podľa § 52zzn a zároveň prepočíta nárok na daňový bonus podľa § 33 a nadväzujúcich účinných do 30. júna 2022 a vyššiu sumu, ktorá mu z týchto spôsobov vyjde, porovná s úhrnnou výškou vyplateného daňového bonusu pripadajúceho na toto obdobie. Vyšší nárok si uplatní pri podaní daňového priznania.

S ohľadom na navrhovanú účinnosť od 1. júla 2022, za mesiace júl 2022 až december 2022 je možné uplatniť daňový bonus do výšky dane vypočítanej za príslušné zdaňovacie obdobie najviac do výšky stanoveného percenta v závislosti od počtu detí z polovice základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5 alebo do výšky stanoveného percenta v závislosti od počtu detí z polovice základu dane (čiastkového základu dane) podľa § 6 ods. 1 a 2 alebo ich úhrnu. Ak daňovník začal vykonávať závislú činnosť, z ktorej dosahuje zdaniteľné príjmy podľa § 5 alebo začal vykonávať činnosť, z ktorej dosahuje zdaniteľné príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 počnúc 1. júlom 2022, t.j. do 30. júna 2022 nevykonával ani jednu z týchto činnosti a nedosahoval z nich zdaniteľné príjmy, môže si uplatniť daňový bonus na dieťa za mesiace júl 2022 až december 2022 do výšky dane vypočítanej za príslušné zdaňovacie obdobie, najviac do výšky stanoveného percenta v závislosti od počtu detí základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5 alebo do výšky stanoveného percenta v závislosti od počtu detí základu dane (čiastkového základu dane) podľa § 6 ods. 1 a 2 alebo ich úhrnu.

Ak daňovník postupuje podľa § 52zzn ods. 11 v nadväznosti na odsek 1 si prepočíta nárok na daňový bonus za mesiace júl až december 2022 spôsobom podľa § 52zzn a zároveň prepočíta nárok na daňový bonus podľa § 33 a nadväzujúcich účinných do 30. júna 2022 a vyššiu sumu, ktorá mu z týchto spôsobov vyjde, porovná s výškou vyplateného daňového bonusu pripadajúceho na toto obdobie. Vyšší nárok si uplatní v daňovom priznaní.

Daňový bonus od 1. 1. 2023

Nárok na daňový bonus od 1. januára 2023 je uvedený v § 33 v znení účinnom od 1. januára 2023, pričom dochádza k zvýšeniu súm nárokov daňového bonusu zo 40 eur na 50 eur a zo 70 eur na 100 eur v závislosti od veku dieťaťa.

39

S účinnosťou od 1. 1. 2023 sa ruší valorizácia sumy daňového bonusu k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia koeficientom, akým sa zvyšovala k 1. júlu predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia suma životného minima.

Príklad

Daňovník v roku 2022 dosahuje zdaniteľný príjem mesačne vo výške 650,- eur. Za mesiac júl a december 2022 mu zamestnávateľ vyplatil odmenu 250 eur. Zdaniteľný príjem za mesiac júl a december bol 900 eur.

Daňovník má 4 deti (vo veku 6, 8, 10, 14) a uplatňuje si na všetky deti daňový bonus za celé obdobie (podpísal vyhlásenie podľa § 36 ods. 6 ZDP).

Za kalendárne mesiace január až jún 2022 si daňovník uplatní nárok na daňový bonus v sume

174,40 eur (4 x 43,60 eur) za každý mesiac.

2022

január až jún

Zdaniteľný príjem

6 x 650,00 = 3 900,00 eur

Daňový bonus

6 x 174,40 = 1 046,40 eur

Za kalendárne mesiac júl až december 2022 môže zamestnávateľ použiť spôsob výpočtu sumy

daňového bonusu podľa legislatívy platnej do 30.6.2022 a taktiež podľa novej úpravy platnej od 1.7.2022, pričom zamestnávateľ bude postupovať spôsobom, ktorý je pre daňovníka (zamestnanca) výhodnejší. Suma daňového bonusu od 1.7.2022 pre dieťa do 15 rokov je vo výške 70 eur (4 x 70 = 280 eur) a zároveň, vzhľadom na počet detí je najviac vo výške 41 % z

čiastkového základu dane.

2022

júl

august

september

október

november

december

Zdaniteľný príjem

900,00

650,00

650,00

650,00

650,00

900,00

ČZD

779,40

562,90

562,90

562,90

562,90

779,40

41 % z ČZD

319,55

230,79

230,79

230,79

230,79

319,55

Daňový bonus

280,00

230,79

230,79

230,79

230,79

280,00

Pri výpočte sumy daňového bonusu za mesiace júl až december 2022 použije zamestnávateľ „nový“ postup. Za mesiace júl a december 2022 zamestnávateľ uplatní nárok na plnú sumu daňového bonusu, čo pri 4 deťoch vo veku do 15 rokov predstavuje sumu 280 eur.

Za ostatné mesiace tohto polroka, t. j. za august až november 2022 uplatní zamestnancovi daňový bonus na všetky deti v sume najviac 41 % z čiastkového základu dane, čo predstavuje sumu 230,79 eur za mesiac.

Pozn. Spôsob platný do 30.6.2022, ktorý je možné použiť do 31.12.2022, zamestnávateľ nepoužije, nakoľko by mohol zamestnancovi uplatniť najviac 174,40 eur.

Pri ročnom zúčtovaní zamestnávateľ prepočíta sumu daňového bonusu obidvoma spôsobmi a v prípade, ak by zamestnancovi vznikol „nedoplatok“ na daňovom bonuse, tento mu doplatí.

V danom prípade je situácia opačná:

41 % z ½ ČZD = 41% x (10 x 562,90 + 2 x 779,40) / 2 = 0,41 x 7 187,80 / 2 = 1 473,50 eur

Pri porovnaní vypočítanej sumy daňového bonusu s úhrnnou sumou daňového bonusu, ktorú zamestnávateľ v priebehu roka daňovníkovi vyplatil t. j. 6 x 174,40 + 2 x 280 + 4 x 230,79 = 1046,40 + 560 + 923,16 = 2 529,56 eur, daňovník nestráca nárok na už priznaný bonus a nie je povinný vzniknutý rozdiel vrátiť správcovi dane.

40

K čl. III

K bodom 1, 2 a 4

Navrhuje sa zvýšiť prídavok na dieťa na sumu 50 eur mesačne od 1. januára 2023. Súčasne sa vzhľadom na zvýšenie prídavku na dieťa navrhuje zrušiť poskytovanie jednorazového zvýšenia prídavku na dieťa pri prvom nástupe dieťaťa do prvého ročníka základnej školy.

K bodu 3

Navrhuje sa zvýšiť prídavok na dieťa na sumu 30 eur mesačne od 1. júla 2022.

K bodu 5

Navrhuje sa vzhľadom na zvýšenie prídavku na dieťa vypustiť ustanovenia týkajúce sa automatickej valorizácie.

K bodu 6

Navrhuje sa s účinnosťou od 1. januára 2024 zaviesť nový valorizačný mechanizmus, a to taký, že vláda SR bude môcť nariadením upraviť sumy prídavku na dieťa a príplatku na dieťa vždy k 1. januáru daného kalendárneho roka.

K bodu 7

Navrhuje sa doplniť ustanovenie, na základe ktorého bude možné poskytovať Finančnému riaditeľstvu SR údaje o poberateľoch prídavku na dieťa a nezaopatrených deťoch, na ktoré sa prídavok na dieťa poskytuje za účelom poskytovania príspevku na financovanie voľnočasových aktivít.

K čl. IV

Navrhuje sa, aby príspevok na financovanie voľnočasových aktivít nebol považovaný za príjem na účely životného minima. Uvedené zabezpečí, aby príjem domácnosti, ktorej sa poskytne predmetný príspevok, neprekročil sumu životného minima, čím by mohli stratiť napr. nárok na pomoc v hmotnej núdzi, alebo by na ich dieťa nemohla byť poskytnutá dotácia na stravu, resp. by nemal nárok na podporu zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Súčasne sa navrhuje z príjmov vypustiť jednorazové zvýšenie prídavku pre dieťa, ktoré prvýkrát nastúpi do prvého ročníka základnej školy.

K čl. V

V súvislosti s právnou úpravou poskytovania príspevku na financovanie voľnočasových aktivít v čl. I, podľa ktorej je jednou z oprávnených osôb tohto príspevku aj centrum pre deti a rodiny, konkrétne štatutárny zástupca tohto centra alebo ním poverený zamestnanec, je potrebné vykonať nadväzujúce zmeny aj v právnej úprave upravujúcej povinnosti/úlohy centra pre deti a rodiny, a to vrátane úpravy na nevyhnutné poskytnutie údajov o dieťati v rozsahu stanovenom zákonom o financovaní voľného času dieťaťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K čl. VI

K bodu 1

Peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia sa poskytujú osobám v závislosti od ich príjmu (vychádzajúc z príjmu spoločne posudzovaných osôb). S cieľom zabrániť, aby malo poskytnutie príspevku na financovanie voľnočasových aktivít negatívny dopad na výšku peňažného príspevku na kompenzáciu, resp. na samotné poskytnutie resp. neposkytnutie príspevku, sa navrhuje v § 18 ustanoviť, že tento druh príjmu sa nebude

41

započítavať do príjmu osoby s ťažkým zdravotným postihnutím ani príjmu spoločne posudzovanej osoby.

Tieto úpravy sa rovnako budú týkať posudzovania príjmu na účely platenia úhrady za poskytovanú sociálnu službu prijímateľom (vrátane osôb, ktorých príjem sa spoločne posudzuje), resp. osôb povinných úhradou za prijímateľa sociálnej služby, keďže zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách v § 72 ods. 8 upravuje, že príjem na účely platenia úhrady za sociálnu službu sa posudzuje a zisťuje podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 447/2008 Z. z.

K bodu 2

V súvislosti s uvoľňovaním opatrení spojených s pandémiou COVID-19 sa navrhuje zrušiť osobitný režim vykonávania osobnej asistencie rodinnými príslušníkmi osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, t. j. poskytovať opäť peňažný príspevok na osobnú asistenciu v rámci zákonom stanovených podmienok v rozsahu najviac 4 hodiny denne. Vzhľadom na uvedené budú môcť rodinní príslušníci vykonávať osobnú asistenciu až 10 hodín denne naposledy v mesiaci jún 2022 (uvádzané vo výkazoch o počte hodín vykonanej osobnej asistencie odovzdaných úradu v júli 2022).

K čl. VII

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s úpravami v § 33 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

K čl. VIII

Zriaďuje sa v zákone č. 189/2015 Z. z. o kultúrno-osvetovej činnosti v znení neskorších predpisov register poskytovateľov voľnočasových aktivít v oblasti kultúry ako informačný systém verejnej správy, ktorého správcom je Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky a prevádzkovateľom je kultúrno-osvetové zariadenie so všeobecným zameraním zriadené Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky. Register obsahuje zoznam údajov o fyzických osobách podnikateľoch a právnických osobách, ktoré poskytujú voľnočasové aktivity v oblasti kultúry. Ustanovuje sa aj proces zápisu do registra a dôvody výmazu osoby z registra.

K čl. IX

Kontrolu podľa návrhu zákona v čl. I budú vykonávať zamestnanci daňových úradov. Vzhľadom na uvedené sa navrhuje, aby výkon kontroly podľa návrhu zákona o financovaní voľného času dieťaťa nebol štátnou službou podľa zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe.

K čl. X

Kontrolu podľa návrhu zákona v čl. I budú vykonávať zamestnanci daňových úradov. Vzhľadom na uvedené sa navrhuje, aby sa výkon kontroly podľa návrhu zákona o financovaní voľného času dieťaťa nepovažoval za plnenie úloh finančnej správy pri výkone štátnej služby podľa zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe.

K čl. XI

Navrhuje sa účinnosť zákona.

42

V Bratislave 18. mája 2022

Eduard Heger, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Igor Matovič, v. r.

podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky