Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
Odbor Parlamentný inštitút  
Edícia: Porovnávacie analýzy  
16/2022  
Právna úprava surogačného materstva  
vo vybraných štátoch  
Anotácia:  
Predložený materiál prináša porovnanie  
právnej úpravy inštitútu surogačného  
(náhradného) materstva vo vybraných  
štátoch. Materiál rozdeľuje porovnávané  
štáty do troch základných skupín: na tie,  
v ktorých je surogačné materstvo právne  
dostupné; tie, ktoré síce surogačné  
materstvo priamo nezakazujú, ale jeho  
dostupnosť je na základe iných právnych  
predpisov takmer nulová; a na tie, ktoré  
surogačné materstvo priamo zakazujú vo  
svojich právnych predpisoch a v prípade  
ich porušenia majú stanovené aj sankcie.  
Vypracovala: RNDr. Katarína Kubišová,  
Odbor Parlamentný inštitút  
Schválila:  
PhDr. Natália Petranská Rolková, PhD.,  
riaditeľka Odboru Parlamentný inštitút  
Kľúčové slová:  
surogačné (náhradné) materstvo,  
náhradná matka, objednávateľskí rodičia,  
dohoda o surogačnom materstve,  
asistovaná reprodukcia, rodičovské práva,  
gaméty  
Bratislava  
máj 2022  
Porovnávacia analýza: Právna úprava surogačného materstva  
vo vybraných štátoch  
Postavenie Odboru Parlamentný inštitút definuje § 144 zákona NR  
SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej  
republiky, podľa ktorého Parlamentný inštitút plní informačné,  
vzdelávacie a dokumentačné úlohy súvisiace s činnosťou NR SR a jej  
poslancov. Súčasťou odboru je aj Oddelenie Parlamentná knižnica  
a Oddelenie Parlamentný archív.  
V rámci informačnej činnosti Odbor Parlamentný inštitút vydáva  
spravidla tieto informačno-analytické materiály:  
V oblasti vzdelávania Odbor Parlamentný inštitút zastrešuje úvodné  
inštruktážne semináre najmä pre novozvolených poslancov, účasť  
Kancelárie NR SR na parlamentnej rozvojovej spolupráci určenej pre  
zahraničné parlamenty, stážový program pre študentov vysokých  
škôl, ako aj ďalšiu vzdelávaciu, prednáškovú a publikačnú činnosť.  
Materiál slúži výlučne pre poslancov  
Národnej rady Slovenskej republiky  
zamestnancov Kancelárie NR SR  
a
a nemôže v plnej miere nahrádzať právne  
alebo iné odborné poradenstvo v danej  
oblasti. Údaje, použité v materiáli, sú  
aktuálne k dátumu jeho zverejnenia.  
Zverejňovanie materiálu je možné iba so  
súhlasom Odboru Parlamentný inštitút  
a autorov. Materiál neprešiel jazykovou  
úpravou.  
Porovnávacia analýza: Právna úprava surogačného materstva  
vo vybraných štátoch  
Právna úprava surogačného materstva vo vybraných štátoch  
Anotácia  
Predložený materiál prináša porovnanie právnej úpravy inštitútu surogačného (náhradného) materstva  
vo vybraných štátoch. Materiál rozdeľuje porovnávané štáty do troch základných skupín: na tie,  
v ktorých je surogačné materstvo právne dostupné; tie, ktoré síce surogačné materstvo priamo  
nezakazujú, ale jeho dostupnosť je na základe iných právnych predpisov takmer nulová; a na tie, ktoré  
surogačné materstvo priamo zakazujú vo svojich právnych predpisoch a v prípade ich porušenia majú  
stanovené aj sankcie.  
Kľúčové slová  
surogačné (náhradné) materstvo, náhradná matka, objednávateľskí rodičia, dohoda  
o surogačnom materstve, asistovaná reprodukcia, rodičovské práva, gaméty  
Legal regulation of the surrogate motherhood in selected countries  
Annotation  
The presented material provides a comparison of the legal regulation of the institute of surrogacy  
(surrogate motherhood) in selected countries. The material divides the countries being compared into  
three basic groups: those in which surrogacy is legally available; those that do not directly prohibit  
surrogacy, but its availability is almost non-existent under other legislation, and those that directly  
prohibit surrogacy in their legislation and have sanctions in the event of a breach.  
Key Words  
surrogacy, surrogate mother, ordering parents, surrogacy agreement, assisted reproduction,  
parental rights, gametes  
Porovnávacia analýza: Právna úprava surogačného materstva  
vo vybraných štátoch  
Obsah  
Porovnávacia analýza: Právna úprava surogačného materstva  
vo vybraných štátoch  
1. Úvod  
Znižujúca sa reprodukčná schopnosť dnešnej populácie je charakteristickou črtou  
modernej spoločnosti. Významným spôsobom tomuto trendu napomáha najmä nezdravý  
spôsob života mladej generácie, stres či obezita podmienená nedostatkom fyzickej aktivity.  
Pomocnú ruku pri problémoch s plodnosťou poskytuje reprodukčná medicína, ktorá je  
v súčasnosti schopná vysporiadať sa pomocou rôznych metód asistovanej reprodukcie  
s rozličnými aspektmi neplodnosti, tak na strane muža, ako aj na strane ženy. Ani  
najmodernejšie techniky reprodukčnej medicíny však nie sú schopné čeliť niektorým  
prípadom ženskej neplodnosti. Jedna z najzložitejších situácií vzniká vtedy, keď žena  
z akéhokoľvek dôvodu nie je schopná dieťa vo svojom tele vynosiť.  
Páry čeliace ženskej neplodnosti, s ktorou si moderná medicína nevie dať rady, majú  
dnes k dispozícii niekoľko možností. Prvou, tradičnou možnosťou, je adopcia cudzieho  
dieťaťa. Vzhľadom na zvyšujúce sa požiadavky, ktoré sú kladené na potenciálnych osvojiteľov  
zo strany autorít, ktoré o adopcii rozhodujú, ako aj dlhé poradovníky, do ktorých sú  
záujemcovia zaradení po úspešnom naplnení všetkých týchto požiadaviek, nie každý  
neplodný pár je ochotný vydať sa na cestu k osvojeniu dieťaťa. Ďalšiu možnosť pre neplodné  
páry predstavuje inštitút tzv. surogačného (alebo náhradného) materstva, ktorý dokonca za  
istých podmienok poskytuje párom možnosť získať dieťa, ktoré bude niesť genetickú  
informáciu oboch, príp. aspoň jedného z nich. Popri inštitúte osvojenia, je však táto cesta  
k naplneniu túžby po rodičovstve podstatne kontroverznejšia, spojená s celým radom  
etických, morálnych, ako aj právnych otázok, ktorým treba venovať náležitú pozornosť skôr,  
1
ako sa stane legálnym prostriedkom boja so ženskou neplodnosťou.  
Surogačné (náhradné) materstvo predstavuje špecifickú oblasť výkonu asistovanej  
reprodukcie, pri ktorej do reprodukčného procesu páru vstupuje tretia osoba, žena ochotná  
podstúpiť proces oplodnenia a následného tehotenstva s tým, že dieťa po pôrode odovzdá  
objednávateľom a vzdá sa všetkých svojich rodičovských práv k nemu. Právnym základom  
tohto vzťahu je dohoda uzavretá medzi neplodným párom a ženou, ktorá tento proces  
dobrovoľne podstúpi, a to buď bezodplatne, alebo za odplatu dojednanú v dohode.  
V procese oplodnenia surogačnej matky môžu byť použité buď spermie muža  
z objednávateľského páru, ak je on sám nositeľom vhodných pohlavných buniek alebo  
spermie darcu. Na druhej strane, okruh ženských pohlavných buniek použiteľných pri tejto  
forme výkonu asistovanej reprodukcie je ešte širší, nakoľko do úvahy prichádzajú buď vajíčka  
ženy z objednávateľského páru, ak príčina jej neplodnosti nie je založená na nevhodných  
pohlavných bunkách, vajíčka anonymnej či známej darkyne, ale aj vajíčka samotnej ženy  
podstupujúcej proces oplodnenia. Podľa toho, koho pohlavné bunky sú v procese oplodnenia  
1
5
 
Porovnávacia analýza: Právna úprava surogačného materstva  
vo vybraných štátoch  
náhradnej matky použité, sa dnes možno stretnúť s rozdelením tejto metódy výkonu  
asistovanej reprodukcie na dve základné formy:  
tradičné surogačné materstvo (Traditional Surrogacy), pri ktorom je vlastné vajíčko  
surogačnej (náhradnej) matky umelo oplodnené spermiami muža z neplodného  
objednávateľského páru, alebo spermiami darcu. Pri tejto forme surogácie sa náhradná  
matka stáva aj skutočnou biologickou matkou narodeného dieťaťa;  
gestačné surogačné materstvo (Gestational Surrogacy), pri ktorom dieťa nenesie  
genetickú informáciu náhradnej matky, nakoľko je v procese oplodnenia použité buď  
vajíčko ženy z objednávateľského páru alebo vajíčko darkyne. Tieto môžu byť  
oplodnené in vitro spermiami muža z objednávateľského páru alebo spermiami darcu.  
Okrem toho sa v niektorých zdrojoch rozlišuje medzi tzv. komerčným surogačným  
materstvom (za odplatu) a altruistickým surogačným materstvom (dochádza len k úhrade  
nevyhnutných nákladov, spojených s tehotenstvom a pôrodom).  
Právny vzťah medzi objednávateľským párom a surogačnou matkou je založený na  
dohode o surogačnom materstve, ktorá má v krajinách pripúšťajúcich túto formu výkonu  
asistovanej reprodukcie mimoriadny význam. Jej podstata totiž spočíva v komplexnom  
vymedzení vzájomných práv a povinností oboch zúčastnených strán, z ktorých  
najvýznamnejším je záväzok náhradnej matky dieťa vynosiť, bezodkladne po pôrode sa vzdať  
všetkých svojich rodičovských práv a povinností a dieťa odovzdať objednávateľskému páru,  
čomu zodpovedá povinnosť páru dieťa prevziať a následne vykonať všetky právne kroky  
potrebné k tomu, aby sa formálne stali jeho rodičmi. Ani v krajinách, ktoré existenciu  
surogačného materstva povoľujú, však spravidla nie sú dohody o surogačnom materstve  
zmluvami pomenovanými, ktoré by pre svoj častý výskyt a spoločenský význam boli  
zákonodarcom upravené v osobitnej, ustálenej forme, tak ako sú upravené iné zmluvné typy.  
Konkrétny obsah týchto dohôd je teda ponechaný na uváženie zúčastnených strán. Výnimku  
predstavujú niektoré členské štáty USA, ktorých právne predpisy obsahujú dokonca konkrétne  
2
požiadavky pre obsah týchto dohôd.  
Vzhľadom na zložitosť právneho vzťahu založeného dohodou o surogačnom  
materstve, je v záujme oboch zmluvných strán, aby dohoda obsahovala čo možno  
najpodrobnejšiu úpravu, jednoznačne vymedzujúcu vzájomné práva a povinnosti. Žiaduce je  
tiež dopredu dojednať postup v prípade najrozličnejších situácií, ku ktorým môže v priebehu  
procesu oplodnenia a tehotenstva náhradnej matky dôjsť. Pôjde napríklad o situáciu, kedy by  
počas tehotenstva náhradnej matky nastali dôvody pre umelé prerušenie tehotenstva. Ak by  
dohoda túto situáciu neriešila a medzi zúčastnenými stranami by nedošlo ku konsenzu  
v otázke ďalšieho postupu, súd by stál pred zložitou otázkou, či právo rozhodnúť sa pre umelé  
2
Račková, K.: Surogačné materstvo (I.) C. d.  
6
Porovnávacia analýza: Právna úprava surogačného materstva  
vo vybraných štátoch  
prerušenie tehotenstva prináleží objednávateľskému páru alebo surogačnej matke, v tele  
ktorej sa plod vyvíja.  
Významnou otázkou súvisiacou s inštitútom náhradného materstva je otázka  
odplatnosti vzťahu založeného dohodou o surogačnom materstve. Všeobecne platí, že ani  
právne poriadky krajín, ktoré nevylučujú uzavretie dohody o surogačnom materstve,  
nepripúšťajú komerčný základ tohto vzťahu (napr. v americkom štáte Florida), a prípadné  
dohody uzavreté za protihodnotu sú dokonca niekedy považované za neplatné (napr.  
v americkom štáte Michigan). Podľa právnych predpisov týchto štátov, by prípadné platby  
dojednané v dohodách o surogačnom materstve mali slúžiť výlučne na úhradu výdavkov,  
ktoré sú s celým týmto procesom spojené, a to najmä výdavky na zabezpečenie dojednaného  
životného štandardu náhradnej matky počas tehotenstva, výdavky na lekárske vyšetrenia  
a potrebné liečebné postupy, ako aj prípadné výdavky na psychologickú či psychiatrickú  
pomoc pre náhradnú matku, ak je potrebná a pod. Týmto postojom štáty zreteľne prejavujú  
snahu zabrániť akejsi novej forme obchodu s deťmi, ktorého hrozba vyvstáva v prípade  
komercionalizácie tohto vzťahu. Naopak, odplata pre náhradnú matku je akceptovaná podľa  
3
právneho poriadku Ruskej federácie.  
Krajiny, ktorých právne poriadky umožňujú uzavretie dohôd o surogačnom materstve  
sa tiež rozchádzajú v otázke možnosti vymoženia práva založeného touto dohodou. Vo  
väčšine štátov totiž platí, že aj keď dohody o surogačnom materstve nestavajú striktne mimo  
zákon, nezaručujú im právnu istotu. Domáhanie sa práv vyplývajúcich z týchto dohôd preto  
môže byť mimoriadne zložité, a to napríklad vtedy, ak náhradná matka pre citovú väzbu  
k dieťaťu po jeho narodení odmieta plniť svoju zmluvnú povinnosť a dieťa objednávateľskému  
páru odovzdať, a naopak v prípade, ak by z akéhokoľvek dôvodu objednávateľský pár  
odmietol dieťa prevziať. Takáto situácia by mohla nastať najmä v prípade, že by sa dieťa  
narodilo postihnuté alebo v prípade, že by medzi mužom a ženou tvoriacich objednávateľský  
pár došlo k významnej zmene pomerov, a ani jeden z nich by po pôrode neprejavil o dieťa  
záujem, príp. naopak, ak by sa medzičasom rozviedli a po narodení dieťaťa by si začali robiť  
4
naň nárok obaja.  
Jednou z najvýznamnejších otázok, ktoré so sebou praktický výkon surogačného  
materstva prináša, je určenie rodičovstva k dieťaťu narodenému náhradnej matke. Aj v tejto  
otázke sa legislatívy jednotlivých krajín výrazne odlišujú. Pre tradičnú formu surogácie je však  
typické, že po narodení dieťaťa sa za matku považuje náhradná matka v rámci všeobecne  
uznávaného pravidla, podľa ktorého matkou dieťaťa je vždy žena, ktorá dieťa porodila,  
pričom za otca dieťaťa je väčšinou zapísaný priamo muž z objednávateľského páru, zatiaľ čo  
žena z objednávateľského páru musí podstúpiť následný proces adopcie dieťaťa za  
predpokladu, že v súlade s ustanoveniami dohody sa náhradná matka po narodení dieťaťa  
3
Račková, K.: Surogačné materstvo (I.) C. d.  
Tamtiež.  
4
7
Porovnávacia analýza: Právna úprava surogačného materstva  
vo vybraných štátoch  
vzdá všetkých svojich rodičovských práv k nemu. Tento postup však neplatí bez výnimky,  
a to najmä vtedy, ak je náhradná matka vydatá a podľa predpisov príslušného štátu je za otca  
5
dieťaťa považovaný manžel matky.  
2. Právna úprava surogačného materstva v Slovenskej republike  
Slovenská republika patrí ku krajinám, ktoré nemajú osobitným právnym predpisom  
regulované surogačné materstvo. Slovensko náhradné materstvo nepodporuje a vyjadruje to  
nepriamo aj v nižšie spomenutých ustanoveniach právnych predpisov. Keďže surogácia je  
spravidla nevyhnutne spätá s asistovanou reprodukciou, prvá otázka, ktorou sa treba  
zaoberať, je otázka, či súčasná legislatíva umožňuje využiť metódy asistovanej reprodukcie  
žene, ktorá vystupuje ako náhradná matka. Druhá otázka sa týka určovania materstva podľa  
slovenského právneho poriadku a tiež toho, či a za akých podmienok umožňujú právne normy  
prevod alebo prechod rodičovských práv a povinností z náhradnej matky (rodičov) na  
objednávateľov.  
Právnu úpravu Slovenskej republiky v oblasti asistovanej reprodukcie možno  
opodstatnene považovať za nedostatočnú. Napriek tomu, že v praxi bežne dochádza k výkonu  
tak homológnych ako aj heterológnych foriem asistovanej reprodukcie, celá táto oblasť je  
právne regulovaná len záväzným opatrením Ministerstva zdravotníctva Slovenskej  
socialistickej republiky z 10. októbra 1983 č. Z-8600/1983-D/2 o podmienkach pre umelé  
oplodnenie. Toto opatrenie sa pritom dotýka výlučne jednej z foriem asistovanej reprodukcie,  
a to umelej inseminácie, pričom vôbec nepočíta s možnosťou výkonu inseminácie náhradnej  
matky. Okrem toho, platnosť tohto opatrenia je prinajmenšom otázna, keďže vykonáva dnes  
6
už zrušený zákon č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu v z. n. p.  
V súvislosti s prípadnými dohodami o surogačnom materstve, k uzavretiu ktorých by  
na území Slovenskej republiky mohlo dôjsť v zmysle základnej ústavnej zásady vyjadrenej  
v čl. 2 ods. 3 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky, podľa ktorej „...každý môže  
konať, čo nie je zákonom zakázané...“, však zákonodarca v ustanovení § 82 ods. 2 zákona  
č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. jednoznačne  
ustanovil neplatnosť akýchkoľvek dohôd či zmlúv, ktoré by boli v rozpore so zákonnou  
domnienkou materstva, v zmysle ktorej matkou dieťaťa je vždy žena, ktorá dieťa porodila.  
Slovenský zákonodarca tak celkom jasne vyjadril svoj postoj k tomuto fenoménu a odmietol  
7
mu poskytnúť právnu ochranu.  
Okrem toho, podľa dôvodovej správy k zákonu o rodine, súčasná právna teória  
hodnotí potenciálne dohody o náhradnom materstve ako zmluvy neplatné pre súčasný rozpor  
5
Račková, K.: Surogačné materstvo (I.). C. d.  
.Tamtiež.  
Tamtiež.  
6
7
8
 
Porovnávacia analýza: Právna úprava surogačného materstva  
vo vybraných štátoch  
s ustanoveniami § 3 a § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z. n. p. Takáto dohoda  
by totiž svojím obsahom jednak odporovala zákonu, priečila by sa však tiež dobrým  
mravom.  
Pre lepšiu ilustráciu možno uviesť Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky  
II. ÚS 424/2015, kde ÚS SR konštatoval, že zmluva o náhradnom materstve by trpela  
neplatnosťou pre rozpor s dobrými mravmi – slovenská právna úprava je v tomto smere  
8
striktná. Na Slovensku nie je možný tzv. „prenájom maternice“.  
V našom právnom prostredí nie je vylúčený v prípade surogačného materstva ani  
trestnoprávny postih s poukazom na § 179 (Obchodovanie s ľuďmi), event. § 180 a nasl.  
9
(Zverenie dieťaťa do moci iného) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon.  
8
Mišinová, A.: Náhradné materstvo... C. d.  
Tamtiež.  
9
9
Porovnávacia analýza: Právna úprava surogačného materstva  
vo vybraných štátoch  
3. Medzinárodné dohovory  
Existuje množstvo medzinárodných a európskych právnych nástrojov ktoré tiež  
poskytujú určité pravidlá uplatniteľné pri postoji k surogačnému materstvu, napríklad:  
-
-
-
-
Všeobecná deklarácia ľudských práv (1948)  
Deklarácia práv dieťaťa (1959)  
Dohovor o právach dieťaťa (1989)  
Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (1950).  
Dôležité miesto v tomto kontexte má tiež Dohovor o ochrane ľudských práv  
a dôstojnosti človeka v súvislosti s aplikáciou biológie a medicíny – Dohovor o ľudských  
právach a biomedicíne, ktorý bol 4. apríla 1997 v Oviede otvorený na podpis. Národná rada  
Slovenskej republiky vyslovila s dohovorom súhlas svojím uznesením č. 734 z 2. októbra 1997  
a prezident Slovenskej republiky ho ratifikoval 22. decembra 1997. Ratifikačná listina bola uložená  
u depozitára dohovoru, generálneho tajomníka Rady Európy, 15. januára 1998. Dohovor  
nadobudol platnosť pre Slovenskú republiku 1. decembra 1999 v súlade s článkom 33 ods. 3.  
V roku 2010 sa začal projekt zameraný na rodičovstvo a náhradné materstvo Haagskou  
konferenciou medzinárodného práva súkromného. Po dôkladnom výskume a štúdiách sa  
v marci 2019 expertná skupina rozhodla vypracovať návrh dohovoru „o uznávaní cudzích  
súdnych rozhodnutí v oblasti zákonného rodičovstva“ a „samostatný protokol o uznávaní  
súdnych rozhodnutí o zákonnom rodičovstve, vyplývajúcich z právnej úpravy surogačného  
materstva“. Názory odborníkov môžeme zhrnúť do nasledujúcich kategórií:  
veľa odborníkov ponúklo, že by sa protokol mal vzťahovať na zákonné rodičovstvo len  
v prípade medzinárodných dohôd o surogačnom materstve;  
rozsudky týkajúce sa zákonného rodičovstva dieťaťa narodeného zo surogačného  
materstva by mali byť doručené krátko po narodení dieťaťa, diskutovali sa možné  
kritériá na uznávanie rozsudkov o zákonnom rodičovstve;  
bola ponúknutá možnosť certifikácie, že dohoda o surogačnom materstve bola  
vykonaná v súlade s protokolom;  
nutnosť zabezpečiť slobodný a informovaný súhlas náhradnej matky (rodičov);  
uchovávanie informácií o pôvode dieťaťa, aby sa zabezpečilo právo dieťaťa na  
informácie o jeho genetickom pôvode;  
úloha sprostredkovateľov v prípadoch medzinárodného surogačného materstva;  
možné „minimálne štandardy týkajúce sa spôsobilosti a vhodnosti náhradnej matky  
a spôsobilosti a vhodnosti objednávateľských rodičov“ a iné otázky.  
Odborníci načrtli, že dohovor a protokol budú vypracované a prezentované  
10  
v záverečnej správe, ktorá je plánovaná na marec 2022.  
10  
Maydanyk, R.A., Moskalenko, K.V.: Towards creation of unified regulation on surrogacy in Europe:  
10  
 
Porovnávacia analýza: Právna úprava surogačného materstva  
vo vybraných štátoch  
4. Právna úprava v EÚ a vo vybraných európskych štátoch  
Právo EÚ surogačné materstvo špecificky neupravuje. Rôzne otázky o povolení alebo  
zákaze a riadení praktík surogačného materstva a na ochranu strán nikdy zákonodarca ani  
Súdny dvor EÚ nezodpovedali. Na základe voľného pohybu osôb sa občania EÚ (alebo štátni  
príslušníci tretích krajín, ktorí majú legálny pobyt v členskom štáte) môžu rozhodnúť dočasne  
sa presunúť zo svojho členského štátu do iného členského štátu, ktorý umožňuje surogačné  
materstvo s cieľom podstúpiť ho a vrátiť sa do členského štátu pôvodu. Do dnešného dňa,  
existuje len jeden členský štát s komplexným právnym rámcom pre surogačné materstvo:  
11  
Grécko.  
Členské štáty EÚ majú rôzne postoje k náhradnému materstvu. Štáty to na jednej strane  
odmietajú a zakazujú, pretože sa domnievajú, že náhradné materstvo je trestným činom proti  
ľudskej dôstojnosti (náhradnej matky a dieťaťa), prostriedkom vykorisťovania a zraniteľnosti  
žien (ohrozených komercializáciou a obchodovaním s ľuďmi), z etických a morálnych  
dôvodov atď. Na druhej strane štáty pripúšťajú náhradné materstvo okrem iného vzhľadom  
na právo založiť rodinu, právo na slobodu nakladania s vlastným telom a osobnú autonómiu,  
právo na slobodný rozvoj osobnosti. Cezhraničný dopyt po tomto spôsobe reprodukcie (tzv.  
reprodukčný turizmus) otvoril diskusiu o občianstve a o ustanovení príslušnosti detí  
narodených surogačným materstvom a o rodičovských právach objednávateľského páru  
12  
a náhradnej matky.  
11  
law-brief-considerations/ [cit. 2.5.2022]  
12  
law-brief-considerations/ [cit. 2.5.2022]  
11  
 
Porovnávacia analýza: Právna úprava surogačného materstva  
vo vybraných štátoch  
Tabuľka č. 1: Prehľad legislatívnych prístupov vybraných európskych štátov  
SM nie je špecificky  
Štát  
všeobecný zákaz SM  
zákaz komerčného SM  
výslovne umožnené SM  
upravené  
Česká republika  
nie  
nie  
nie  
áno  
žiadny špeciálny zákon pre  
altruistické SM; zmluvy sú  
nevykonateľné a je potrebné  
adopciou previesť zákonné  
rodičovstvo  
komerčné SM zakázané na  
základe ochrany verejného  
poriadku  
predpisy niektorých centier  
liečby neplodnosti za určitých  
podmienok  
Belgicko  
Bulharsko  
Dánsko  
nie  
áno  
nie  
nie  
N/A  
áno  
nie  
nie  
nie  
N/A  
žiadny špeciálny zákon pre  
altruistické SM; zmluvy sú  
nevymáhateľné a je potrebná  
adopcia na prevod zákonného  
rodičovstva  
Estónsko  
Fínsko  
nie  
nie  
áno  
áno  
zákaz SM za využitia metód  
nie je špecifický zákaz  
tradičného SM  
liečby neplodnosti  
Francúzsko  
Grécko  
áno  
N/A  
N/A  
N/A  
N/A  
áno: gestačné altruistické SM  
za daných podmienok  
nie  
áno  
12  
Porovnávacia analýza: Právna úprava surogačného materstva  
vo vybraných štátoch  
áno: altruistické gestačné SM so  
bez špeciálneho postupu pre  
prevod rodičovstva, potrebná  
adopcia  
zákonnou povinnosťou  
dodržiavať usmernenia  
Holandsko  
nie  
áno  
odborníkov  
Litva  
nie  
nie  
nie  
nie  
nie  
áno  
áno  
Lotyšsko  
áno  
Maďarsko  
Nemecko  
Poľsko  
nie  
áno  
nie  
áno  
N/A  
nie  
nie  
N/A  
nie  
áno  
N/A  
áno  
Portugalsko  
áno  
N/A  
N/A  
N/A  
darovanie vajíčok možné len  
neplodnej žene; gestačné SM je  
teda de facto zakázané  
nie je špecifický zákaz  
tradičného SM  
nie je špecifický zákon  
upravujúci tradičné SM  
Rakúsko  
nie  
Rumunsko  
Slovensko  
Slovinsko  
nie  
nie  
nie  
nie  
nie  
nie  
13  
nie  
nie  
nie  
áno  
áno  
áno  
Porovnávacia analýza: Právna úprava surogačného materstva  
vo vybraných štátoch  
Španielsko  
Švédsko  
áno  
N/A  
nie  
nie  
N/A  
áno  
ilegálne pre centrá liečby  
neplodnosti uzatvárať dohody  
o SM  
nie  
N/A  
Taliansko  
áno  
N/A  
N/A  
žiadny špeciálny zákon pre  
altruistické SM; zmluvy sú  
rodičovských práv za určitých nevymáhateľné a rodičovstvo  
legislatíva ohľadom prevodu  
Spojené  
kráľovstvo  
nie  
áno  
podmienok  
bude prenesené len za určitých  
okolností  
SM – surogačné materstvo  
Zdroj: A Comparative Study on the Regime of Surrogacy in EU Member States. European Parliament, DG for Internal Policies, 2013. Dostupné online (v angličtine):  
14  
Porovnávacia analýza: Právna úprava surogačného materstva  
vo vybraných štátoch  
Pre účely tejto štúdie sme štáty EÚ (plus Spojené kráľovstvo) rozdelili do troch skupín:  
1. štáty, ktoré umožňujú určité typy surogačného materstva;  
2. štáty, ktoré nemajú právnu úpravu surogačného materstva (ale z iných právnych  
noriem vyplýva jeho zložitá alebo nemožná realizácia);  
3. štáty, v ktorých platí zákaz surogačného materstva.  
Toto rozdelenie je len schematické a so značnou dávkou zjednodušenia, keďže aj  
v rámci EÚ existuje mnoho prístupov k tomuto problému a aj viacero výkladov existujúcej  
právnej úpravy a spôsobov jej aplikácie.  
Štáty, ktoré majú explicitným spôsobom upravené surogačné materstvo riešia vo svojej  
právnej úprave najmä nasledujúce problémy:  
aký druh surogačného materstva je legálny: tradičné alebo gestačné; altruistické alebo  
komerčné  
prípustnosť dohôd o surogačnom materstve  
zákonné určenie rodičovstva k dieťaťu, narodenému surogačnej matke  
podmienky pre objednávateľské páry:  
o
o
o
o
o
neplodnosť, alebo neschopnosť donosiť životaschopný plod  
heterosexuálne, alebo aj homosexuálne páry  
aj slobodný rodič  
bydlisko v štáte, ktorého právna úprava sa aplikuje  
vekové obmedzenia  
podmienky pre náhradnú matku:  
o
o
o
bydlisko v štáte, ktorého právna úprava sa aplikuje  
vekové obmedzenia  
zdravotné obmedzenia  
dokedy je možné vypovedať dohodu o surogačnom materstve (zo strany  
objednávateľského páru aj náhradnej matky)  
sankcie za porušenie dohody, alebo ustanovení zákona.  
15  
Porovnávacia analýza: Právna úprava surogačného materstva  
vo vybraných štátoch  
4.1 Štáty, ktoré umožňujú určité typy surogačného materstva  
4.1.1 Belgicko13  
aký druh surogačného materstva je legálny: tradičné alebo gestačné; altruistické alebo  
komerčné:  
gestačné, altruistické  
prípustnosť dohôd o surogačnom materstve:  
nie je zákonom upravená, dohoda nie je vymáhateľná  
zákonné určenie rodičovstva k dieťaťu, narodenému surogačnej matke:  
v okamihu narodenia je matkou žena, ktorá dieťa porodila, objednávateľská matka  
môže nadobudnúť rodičovské práva adopciou; v prípade otca je viacero možností  
podmienky pre objednávateľské páry:  
nie sú legislatívne určené, ale nemocnice väčšinou akceptujú len heterosexuálne páry  
s podmienkou, že žena je neplodná, alebo neschopná donosiť dieťa  
podmienky pre náhradnú matku:  
nie sú legislatívne určené  
podmienky pre objednávateľský pár, žiadajúci o adopciu:  
heterosexuálne aj homosexuálne páry, aj nezosobášené páry, aj samotná osoba  
V Belgicku neexistuje žiadna legislatíva týkajúca sa náhradného materstva, ale právne  
predpisy altruistické gestačné surogačné materstvo nevylučujú. Belgická judikatúra  
preukazuje benevolenciu k prípadom altruistického surogačného materstva uznaním  
rodičovstva objednávateľského páru.  
V Belgicku platí pravidlo, že matka je tá, ktorá dieťa porodila. To znamená, že  
náhradná matka je zákonnou matkou dieťaťa, aj keď k nemu nemá žiadny genetický vzťah,  
pričom objednávateľská matka nemá k dieťaťu žiadny právny vzťah, aj keby bola s ním  
geneticky prepojená. Aby sa vytvoril rodičovský vzťah s dieťaťom, objednávateľská matka sa  
musí zapojiť do adopčného konania buď prostredníctvom spoločnej adopcie  
s manželom/partnerom, alebo osvojením dieťaťa ako samotná osoba, ak je slobodná. Belgicko  
povoľuje adopciu osamelým rodičom, ako aj osobami rovnakého pohlavia. Okrem toho zákon  
nevyžaduje, aby uchádzači, ktorí usilujú o adopciu, boli manželia. Stačí byť „partnermi“,  
napríklad mať vyhlásenie o zákonnom spolužití alebo o trvalom spolužití najmenej po dobu  
13  
Informácie pochádzajú zo štúdie Európskeho parlamentu: A Comparative Study on the Regime of  
JURI_ET(2013)474403_EN.pdf [cit. 2.5.2022]; doplnené informáciami Európskeho centra pre parlamentný  
výskum a dokumentáciu (ECPRD) č. 3335 Surrogate motherhood, 2017 (uzavretá databáza).  
16  
 
 
Porovnávacia analýza: Právna úprava surogačného materstva  
vo vybraných štátoch  
posledných troch rokov v čase, keď sa podáva žiadosť o adopciu (článok 343 Občianskeho  
zákonníka).  
V prípade absencie úpravy pravidiel týkajúcich sa otcovstva, manžel náhradnej matky  
sa považuje za zákonného otca dieťaťa v súlade s pravidlom, týkajúcim sa domnienky  
otcovstva. Objednávateľský otec bude musieť buď začať adopčný postup na určenie  
rodičovstva k dieťaťu alebo napadnúť otcovstvo manžela náhradnej matky a požiadať  
o určenie jeho vlastného otcovstva. Ak náhradná matka nie je vydatá, objednávateľský otec  
môže uznať otcovstvo k dieťaťu so súhlasom náhradnej matky, ktorý mu umožňuje založiť  
rodičovstvo bez adopčného postupu. Ak neexistuje súhlas náhradnej matky, súd sa pokúsi  
o zmier účastníkov a môže aj zamietnuť nárok objednávateľského otca v prípade, že nedôjde  
k dohode a s podmienkou, že sa preukáže, že objednávateľský otec nie je biologickým otcom  
dieťaťa. Okrem toho môže súd zamietnuť uznanie otcovstva, ak má dieťa rok alebo viac,  
a uznanie by bolo proti najlepšiemu záujmu dieťaťa.  
Ak sa predpokladaní rodičia zúčastnia adopčného konania zameraného na určenie  
rodičovstva k dieťaťu, bude organizované podľa klasických pravidiel upravujúcich adopcie  
zamerané na zakladanie rodičovstva v Belgicku. V dôsledku toho sa medzi dieťaťom  
a objednávateľským párom nevyžaduje žiadny genetický vzťah, aby boli spôsobilí na konanie  
o adopcii.  
Rodný list vydaný v zahraničí v prípade náhradného materstva sa v Belgicku uznáva,  
ak je jeho platnosť stanovená v súlade s vnútroštátnymi právami osôb, vo vzťahu ku ktorým  
sa zisťuje rodičovstvo. Inými slovami, aby mohlo byť uznané rodičovstvo podľa zahraničného  
rodného listu, platnosť rodičovstva sa musí overiť vo vzťahu k vnútroštátnym právam  
objednávateľských rodičov. Za súčasného stavu judikatúry v tejto otázke, ak sú  
objednávateľskí rodičia Belgičania, rodičovstvo je stanovené vo vzťahu k objednávateľskému  
otcovi, ak je aj biologickým otcom, kým jeho manžel/ka (homosexuál alebo heterosexuál) by  
mal začať adopčný postup.  
4.1.2 Dánsko14  
aký druh surogačného materstva je legálny: tradičné alebo gestačné; altruistické alebo  
komerčné:  
tradičné, altruistické  
prípustnosť dohôd o surogačnom materstve:  
prípadná dohoda nie je vymáhateľná, nakoľko je právne neplatná  
zákonné určenie rodičovstva k dieťaťu, narodenému surogačnej matke:  
14  
Informácie pochádzajú z požiadavky ECPRD č. 5003 Surrogate motherhood Update of ECPRD  
request no. 3335, 2022 (uzavretá databáza)  
17  
 
Porovnávacia analýza: Právna úprava surogačného materstva  
vo vybraných štátoch  
matkou je tá, čo dieťa porodila (náhradná matka), za otca môže byť uznaný objednávateľský  
otec; objednávateľská matka si môže adoptovať dieťa svojho manžela (partnera) za  
podmienky, že žije s dieťaťom minimálne 2,5 roka a so súhlasom náhradnej matky  
V Dánsku je surogačné materstvo prípustné, ak sa tak deje v rámci niekoľkých  
právnych ustanovení, ktoré túto oblasť upravujú.  
15  
Podľa § 33 dánskeho zákona o adopcii : „(1) Žiadna pomoc nemôže byť poskytnutá  
ani prijatá na účely nadviazania kontaktu medzi ženou a osobou, ktorá si želá, aby im táto  
žena porodila dieťa. (2) Za účelom nadviazania kontaktu charakteru opísaného v odseku 1 sa  
nesmie vykonávať žiadna reklama.“ To znamená, že je zakázané sprostredkovanie a reklama  
surogačného materstva.  
16  
Podľa § 5 a § 13 zákona o asistovanej reprodukcii je protizákonné vykonávať  
asistovanú reprodukciu žene, ak by táto mala byť umelo oplodnená vajíčkom inej ženy, ako je  
jej vlastné (gestačné surogačné materstvo).  
Dohodu uzavretú medzi bezdetným párom a náhradnou matkou nemožno v Dánsku  
17  
vymáhať, pretože dohoda o náhradnom materstve je podľa paragrafu 31 zákona o deťoch  
právne neplatná.  
Objednávateľská matka nemôže byť zapísaná ako zákonný rodič dieťaťa v dohode  
o náhradnom materstve, pretože biologická matka, ktorá dieťa porodila, sa podľa zákona  
o deťoch považuje za zákonného rodiča. Objednávateľská matka má možnosť získať  
rodičovské práva a povinnosti prostredníctvom biologického otca; osvojenie nevlastného  
dieťaťa narodeného v náhradnom rodičovstve je jedinou možnosťou objednávateľskej matky,  
aby jej bolo priznané úplné rodičovstvo k dieťaťu. Osvojenie nevlastného dieťaťa možno  
spravidla povoliť len vtedy, ak rodič a dieťa spolu žijú minimálne 2,5 roka. Náhradná matka  
navyše musí dať súhlas na adopciu dieťaťa. Ak bola medzi objednávateľským párom  
a
náhradnou matkou dohodnutá komerčná zmluva  
o
náhradnom materstve,  
„Familieretshuset“ objednávateľskej matke nebude adopcia povolená.  
17  
Children Act. Dostupné online (v dánskom jazyku): https://www.retsinformation.dk/eli/lta/2019/772  
[cit. 2.5.2022]  
18  
Porovnávacia analýza: Právna úprava surogačného materstva  
vo vybraných štátoch  
4.1.3 Grécko18  
aký druh surogačného materstva je legálny: tradičné alebo gestačné; altruistické alebo  
komerčné:  
gestačné, altruistické  
prípustnosť dohôd o surogačnom materstve:  
áno, dohoda musí byť schválená súdom ešte pred otehotnením náhradnej matky  
zákonné určenie rodičovstva k dieťaťu, narodenému surogačnej matke:  
za rodičov dieťaťa sa považuje objednávateľský pár od okamihu jeho narodenia;  
náhradná matka nemá k dieťaťu rodičovské práva  
podmienky pre objednávateľské páry:  
o neplodnosť, alebo neschopnosť donosiť životaschopný plod – áno  
o heterosexuálne, alebo aj homosexuálne páry – len heterosexuálne páry  
o aj slobodný rodič – áno  
o bydlisko v štáte, ktorého právna úprava sa aplikuje áno  
podmienky pre náhradnú matku:  
o bydlisko v štáte, ktorého právna úprava sa aplikuje – áno  
o vekové obmedzenia – áno do 50 (52) rokov  
o zdravotné obmedzenia – dobrý zdravotný stav  
dokedy je možné vypovedať dohodu o surogačnom materstve (zo strany  
objednávateľského páru aj náhradnej matky):  
nie je možné ju vypovedať po oplodnení náhradnej matky  
sankcie za porušenie dohody, alebo ustanovení zákona:  
trest odňatia slobody pre všetkých aktérov trestného činu najmenej na dva roky  
a náhrada škody vo výške najmenej 1 500 EUR  
Grécko je jedným z mála európskych štátov, ktoré prijalo ucelenú legislatívu,  
umožňujúcu dohodu o altruistickom surogačnom materstve. Umožnenie náhradného  
materstva je založené na ústavnom uznaní práva mať dieťa: čl. 5 ods. 1 gréckej ústavy. Zahŕňa  
prípady, keď je možné dosiahnuť počatie len pomocou liečby neplodnosti a/alebo zapojenia  
reprodukčného telesného materiálu a/alebo iných osôb, ako je rodič (rodičia).  
Právna úprava surogačného materstva bola zavedená v roku 2002, kedy grécky  
zákonodarca prijal zákon č. 3089/2002 o regulácii asistovanej ľudskej reprodukcie. Prijatie  
zákona č. 3089/2002 znamenalo radikálnu reformu gréckeho Občianskeho zákonníka, najmä  
vo vzťahu k ustanoveniam rodinného práva. Pri tvorbe legislatívy o liečbe neplodnosti  
a reprodukčnej technológii, boli zahrnuté aj ustanovenia, umožňujúce surogačné materstvo.  
V roku 2005 zákon č. 3305/2005 upresnil prípustnosť surogačného materstva, a to tak, že  
18  
Informácie pochádzajú zo štúdie A Comparative Study on the Regime of Surrogacy ... c. d.; doplnené  
informáciami ECPRD č. 3335 Surrogate motherhood, 2017 a č. 5003 Surrogate motherhood Update of  
ECPRD request no. 3335, 2022 (uzavretá databáza)  
19  
 
Porovnávacia analýza: Právna úprava surogačného materstva  
vo vybraných štátoch  
definoval pojem a význam „primeraných výdavkov“, ktoré možno zaplatiť náhradnej matke  
a zaviedol trestnoprávne a občianskoprávne sankcie za porušenie právnych predpisov.  
V roku 2014 bol novelizovaný zákon č. 3089/2002 zákonom č. 4272/2014, ktorý spresnil,  
že dohoda o surogačnom materstve je možná len v prípade, že žiadateľ aj náhradná matka  
majú trvalý alebo prechodný pobyt v Grécku (v predchádzajúcej verzii príslušného  
ustanovenia zákona sa uvádzala daná podmienka iba v prípade, že žiadateľ a náhradná matka  
majú bydlisko v Grécku).  
Kľúčová požiadavka legislatívy je, že dohoda o surogačnom materstve musí byť  
vopred schválená sudcom ešte pred otehotnením náhradnej matky, aby bola právoplatná  
a vykonateľná. V prípade platnej dohody o náhradnom materstve, možno sformulovať  
zákonné rodičovstvo pre objednávateľského rodiča (rodičov) ešte pred narodením dieťaťa. To  
znamená, že zákonné rodičovstvo nie je potom nutné prevádzať z náhradnej matky (a jej  
partnera) na objednávateľského rodiča (rodičov) po narodení dieťaťa. Dieťa, ktoré sa narodí  
po schválení dohody súdom sa považuje za dieťa objednávateľského rodiča (rodičov) od  
jeho/jej narodenia. Žiadna adopcia alebo súdne konanie nie je potrebné. Náhradná matka a jej  
manžel nemajú absolútne žiadne rodičovské práva voči dieťaťu.  
Legislatíva ukladá obmedzenia na typy zmlúv o surogačnom materstve, ktoré sú  
povolené. Napríklad prípustné sú len altruistické dohody o surogačnom materstve zahŕňajúce  
medicínsky asistované oplodnenie náhradnej matky. Akékoľvek platby v súvislosti  
s náhradným materstvom sú zakázané, vrátane platby darcovi, klinike, akýmkoľvek  
agentúram surogačného materstva. Žena, ktorá ponúka svoje gestačné služby, nesmie mať za  
cieľ finančný prospech z dohody o náhradnom materstve. Výnimkou zo zákazu platieb je  
pokrytie „primeraných výdavkov“, konkrétne akýchkoľvek nákladov priamo spojených  
s oplodnením, tehotenstvom a pôrodom.  
Legislatíva tiež ukladá požiadavky, ktoré musia byť splnené predtým, ako sudca môže  
povoliť dohodu. Napríklad lekársky potvrdená neplodnosť musí byť dôvodom dohody  
o surogačnom materstve a všetky zúčastnené strany musia podpísať informovaný súhlas  
s podmienkami zmluvy. Predtým, ako žiadateľ požiada súd o schválenie zmluvy  
o surogačnom materstve, budúci rodičia by sa mali uistiť o tom, že emocionálny stav  
náhradnej matky a jej úmysel dodržiavať podmienky, dojednané v zmluve o náhradnom  
materstve, boli posúdené skúseným psychológom a boli vyhodnotené ako uspokojivé.  
Zmluva tiež obsahuje klauzulu o tom, že nie je možné ju vypovedať po oplodnení  
náhradnej matky.  
V prípadoch, keď sa použijú gaméty inej osoby, totožnosť darcu zostane nezverejnená.  
Zákon povoľuje iba prístup k zdravotným záznamom darcu.  
20  
Porovnávacia analýza: Právna úprava surogačného materstva  
vo vybraných štátoch  
Grécka legislatíva je obmedzená na gestačné surogačné materstvo a heterosexuálne  
páry a slobodné ženy. Úloha sudcu je predovšetkým administratívna v tom zmysle, že sa  
obmedzuje na formálne potvrdenie splnenia zákonných požiadaviek.  
Grécky zákon stanovuje hornú hranicu veku ženy pre asistovanú reprodukciu  
(náhradnej matky), čo je vek päťdesiat rokov. Najnovšia judikatúra však naznačuje, že  
najvýznamnejším kritériom pre rozhodnutie o tom, že žena môže pôsobiť ako náhradná matka  
v Grécku nie je jej biologický vek, ale jej celkovo dobrý zdravotný stav a jej schopnosť znášať  
ťažkosti, vyplývajúce z tehotenstva a pôrodu.  
Podľa článku 3 zákona 4812/2021 o posudzovaní žiadostí o asistovanú reprodukciu  
z dôvodu ohrozenia verejného zdravia po šírení pandémie koronavírusu COVID-19 došlo  
k posunu vekovej hranice pre povolenie asistovanej reprodukcie. Konkrétnejšie, na dobu  
dvoch (2) rokov od zverejnenia zákona (30.6.2021), rozhodnutím ministra zdravotníctva, po  
odôvodnenom súhlase Národného úradu pre medicínsky asistovanú reprodukciu a podľa  
článku 4 zákona 3305/2005, vekovú hranicu povolenej asistovanej reprodukcie u ženy možno  
predĺžiť o dva (2) roky, teda do dovŕšenia päťdesiateho druhého (52.) roku veku.  
Sankcie za nedodržanie dohody sú prísne: možný trest odňatia slobody pre všetkých  
aktérov trestného činu najmenej na dva roky a náhrada škody vo výške najmenej 1 500 EUR.  
4.1.4 Holandsko19  
aký druh surogačného materstva je legálny: tradičné alebo gestačné; altruistické alebo  
komerčné:  
gestačné, altruistické  
prípustnosť dohôd o surogačnom materstve:  
áno, po splnení daných podmienok  
zákonné určenie rodičovstva k dieťaťu, narodenému surogačnej matke:  
matkou je žena, ktorá dieťa porodila; objednávateľský pár musí podstúpiť adopciu  
podmienky pre objednávateľské páry:  
o vekové obmedzenia: matka do 40 rokov  
o heterosexuálne, alebo aj homosexuálne páry – heterosexuálne aj homosexuálne páry  
o aj slobodný rodič – áno  
o bydlisko v štáte, ktorého právna úprava sa aplikuje – nie  
o zdravotné obmedzenia – ženy s vážnym zdravotným problémom, pre ktoré by  
tehotenstvo bolo potenciálne život ohrozujúce alebo sa inak neodporúčalo  
podmienky pre náhradnú matku:  
19  
Informácie pochádzajú zo štúdie A Comparative Study on the Regime of Surrogacy... c. d.; doplnené  
legal-aspects [cit. 2.5.2022]  
21  
 
Porovnávacia analýza: Právna úprava surogačného materstva  
vo vybraných štátoch  
o bydlisko v štáte, ktorého právna úprava sa aplikuje – nie  
o vekové obmedzenia – do 44 rokov  
o zdravotné obmedzenia – aspoň jeden predchádzajúci pôrod zdravého dieťaťa  
Komerčné surogačné materstvo zakazuje Trestný zákon a hoci neexistuje špecifická  
právna úprava altruistického surogačného materstva, v roku 1998 bola prijatá právna úprava,  
ktorá zaväzuje inštitúcie poskytujúce služby IVF v kontexte zmlúv o náhradnom materstve,  
spĺňať množstvo kritérií vrátane smerníc stanovených Holandskou spoločnosťou pre  
pôrodníctvo a gynekológiu. Inštitúcie musia tiež zabezpečiť, aby objednávateľskí rodičia  
poskytli všetok možný genetický materiál pre tehotenstvo.  
Propagácia komerčného náhradného materstva je zákonom zakázaná podľa článkov  
151b a 151c Trestného zákona. Zákon neumožňuje:  
zakladať webové stránky na inzerciu surogačného materstva v mene ľudí, ktorí  
hľadajú – alebo sa chcú stať – náhradnou matkou;  
jednotlivcom verejne oznámiť, napríklad na sociálnych sieťach, že hľadajú náhradnú  
matku – alebo že sa chcú stať náhradnou matkou.  
Podľa holandského Občianskeho zákonníka, kapitola 11, článok 198 je matkou tá, ktorá  
dieťa porodila. Objednávateľská matka musí podstúpiť adopciu, ak chce získať rodičovské  
práva k dieťaťu. Ak je náhradná matka vydatá, zakladá sa otcovský príbuzenský vzťah s jej  
manželom. Ak náhradná matka nie je vydatá, objednávateľský otec môže uznať dieťa za svoje  
so súhlasom náhradnej matky a za predpokladu že medzi dieťaťom a objednávateľským  
otcom je blízky osobný vzťah.  
Ohľadom adopcie – žiadosť objednávateľského páru posudzuje Rada pre ochranu detí.  
Rada schvaľuje žiadosť objednávateľského páru o adopciu pod podmienkou, že spolu žijú  
aspoň 3 roky a najmenej jeden rok vychovávajú dieťa a starajú sa oň. Nevyžaduje sa žiadna  
genetická spojitosť medzi dieťaťom a rodičmi, ktorí si ho chcú osvojiť. Navyše aj jedna osoba  
si môže osvojiť dieťa.  
Zhrnutie usmernenia Holandskej spoločnosti pre pôrodníctvo a gynekológiu:  
Vek náhradnej matky: Náhradná matka by nemala byť staršia ako 44 rokov (v súlade  
s vekovou hranicou pre IVF s darovaním vajíčok).  
Plodnosť náhradnej matky: Náhradná matka už porodila zdravé dieťa a uvážila, že jej rodina  
je kompletná.  
Informovaný súhlas: Všetky zúčastnené strany – to sú objednávateľskí rodičia, náhradná  
matka, ako aj jej partner, ak je to potrebné – musia byť informovaní ústne a písomne o všetkých  
22  
Porovnávacia analýza: Právna úprava surogačného materstva  
vo vybraných štátoch  
možných dôsledkoch tohto záväzku, či už ide o lekárske, psychologické alebo súdne aspekty,  
čo umožní overenie slobodného a informovaného súhlasu náhradnej matky.  
Lekárske a psychologické preverovanie a podpora: Zúčastnené strany by mali mať prístup  
k psychologickej podpore počas celého procesu a po ňom. Navyše, z lekárskeho hľadiska,  
usmernenia stanovujú, že počet embryí implantovaných do tela náhradnej matky by mal byť  
obmedzený na dve, aby sa predišlo viacnásobným rizikám tehotenstva.  
Vek objednávateľských rodičov: Objednávateľská matka by nemala byť staršia ako 40 rokov.  
Tento vekový limit je založený na očakávaných výsledkoch stimulácie vaječníkov a malej šanci  
na úspech tehotenstva cez IVF u žien nad 40 rokov, z dôvodu starnutia ich vajíčok.  
Stiahnutie súhlasu objednávateľských rodičov: Zdá sa, že nie je potrebné prijať žiadne  
konkrétne ustanovenia na zabezpečenie, aby rodičia svoj súhlas neodvolali. Postup, ktorý  
majú dodržať objednávateľskí rodičia a podmienky, ktoré sú na nich kladené, sa zdajú byť tak  
prísne, že je veľmi nepravdepodobné, že by objednávateľskí rodičia potom svoj súhlas  
odvolali.  
Bydlisko/národnosť objednávateľských rodičov/náhradnej matky: Smernice Holandskej  
spoločnosti pre pôrodníctvo a gynekológiu neformulujú žiadne požiadavky ohľadom miesta  
bydliska, alebo štátnej príslušnosti. Avšak niektoré centrá surogačného materstva stanovujú  
ďalšie požiadavky nad rámec tých, ktoré sú stanovené v smerniciach, napríklad aby strany  
mali holandskú štátnu príslušnosť a trvalý pobyt v Holandsku.  
Požiadavky ohľadom súhlasu: Smernice Holandskej spoločnosti pre pôrodníctvo  
a gynekológiu venujú priestor aj požiadavke na poradenstvo. Stanovujú, že všetky strany, teda  
obaja objednávateľskí rodičia a náhradná matka a jej partner, by mali byť písomne a ústne  
informovaní o všetkých aspektoch, rizikách a nevýhodách procedúry na lekárskej,  
psychologickej alebo právnej úrovni. Poradenstvo vykonáva psycho-medicínsky tím, ktorý sa  
snaží získať informovaný súhlas, ktorý bude zaznamenaný v dohode spájajúcej všetky  
zúčastnené strany. Dohoda okrem iného stanovuje počet pokusov o IVF, ktoré akceptuje  
náhradná matka ako aj čas a spôsob odovzdania dieťaťa objednávateľským rodičom.  
V roku 2014 vláda zriadila Národnú komisiu na kontrolu náhradného materstva  
a rodičovstva. Dňa 7. decembra 2016 komisia predložila svoju správu s názvom Rodičia a deti  
v 21. storočí ministrovi bezpečnosti a spravodlivosti. Jedným z odporúčaní národnej komisie  
bolo, že pravidlá o surogačnom materstve by mali byť stanovené zákonom. Tento zákon by  
mal zabezpečiť náležitú starostlivosť počas tehotenstva a rešpektovanie ľudskej dôstojnosti  
náhradnej matky a dieťaťa. Od okamihu narodenia musí zákon poskytovať právnu istotu  
o rodičoch, štátnej príslušnosti a mene dieťaťa a o tom, kto má rodičovské práva. Tým by sa  
objasnilo postavenie a povinnosti náhradnej matky a objednávateľských rodičov vo vzťahu  
k dieťaťu.  
23  
Porovnávacia analýza: Právna úprava surogačného materstva  
vo vybraných štátoch  
4.1.5 Írsko20  
aký druh surogačného materstva je legálny: tradičné alebo gestačné; altruistické alebo  
komerčné:  
gestačné, altruistické  
prípustnosť dohôd o surogačnom materstve:  
áno, dohoda musí byť vopred schválená Regulačným orgánom AHR  
zákonné určenie rodičovstva k dieťaťu, narodenému surogačnej matke:  
dieťa po narodení, môže bývať so súhlasom náhradnej matky s objednávateľskými  
rodičmi a v rozpätí 6 týždňov – 6 mesiacov po narodení môžu objednávateľskí rodičia  
požiadať o prevod rodičovských práv  
podmienky pre objednávateľské páry:  
o neplodnosť, alebo neschopnosť donosiť životaschopný plod – áno  
o heterosexuálne, alebo aj homosexuálne páry – nie je výslovne vymedzené  
o aj slobodný rodič – áno  
o bydlisko v štáte, ktorého právna úprava sa aplikuje áno  
o vekové obmedzenia – áno, 21 – 47 rokov  
podmienky pre náhradnú matku:  
o bydlisko v štáte, ktorého právna úprava sa aplikuje – áno  
o vekové obmedzenia – áno, 25 – 47 rokov  
o zdravotné obmedzenia – posudok o dobrom zdravotnom stave  
o predchádzajúce úspešne zavŕšené tehotenstvo – áno  
dokedy je možné vypovedať dohodu o surogačnom materstve (zo strany  
objednávateľského páru aj náhradnej matky):  
odvolanie súhlasu je možné do transferu embrya  
Vláda dňa 3. októbra 2017 schválila návrh zákona o asistovanej ľudskej reprodukcii  
21  
(AHR) a súvisiacich oblastiach výskumu .  
Špecifické ustanovenia týkajúce sa náhradného materstva sú uvedené v časti 6  
všeobecného systému. Povolené môže byť iba domáce, gestačné altruistické surogačné  
materstvo. Všetky dohody o surogačnom materstve musia byť vopred odsúhlasené všetkými  
stranami – náhradná matka aj objednávateľský pár a schválené Regulačným orgánom AHR.  
Ďalej musia náhradné matky a objednávateľskí rodičia spĺňať aj ďalšie požiadavky dané  
zákonom.  
Náhradná matka v rámci zmluvy o náhradnom materstve musí spĺňať nasledujúce  
podmienky:  
20  
Informácie pochádzajú z požiadavky ECPRD č. 3335 Surrogate motherhood, 2017 (uzavretá databáza)  
24  
 
Porovnávacia analýza: Právna úprava surogačného materstva  
vo vybraných štátoch  
a) má obvyklý pobyt v Írsku,  
b) predtým porodila dieťa,  
c) má v čase podania žiadosti najmenej 25 rokov  
d) má v čase prenosu embrya najviac 47 rokov a  
e) pred podaním žiadosti o povolenie surogačného materstva bola posúdená a schválená ako  
vhodná na pozíciu náhradnej matky registrovaným praktickým lekárom a tiež poradcom.  
Je zakázané, aby žena vystupovala ako náhradná matka po viac ako dvoch schválených  
zmluvách o náhradnom materstve.  
Požiadavky na objednávateľských rodičov:  
dvaja objednávateľskí rodičia žijúci v manželstve, partnerstve, alebo kohabitácii, alebo  
samostatne žijúci človek  
vek aspoň 21 rokov v čase podania žiadosti o povolenie surogačného materstva  
obvyklý pobyt v Írsku  
použitie gaméty aspoň jedného z objednávateľských rodičov na vytvorenie embrya  
vek najviac 47 rokov v čase podania žiadosti o povolenie surogačného materstva  
neschopnosť počať, alebo vynosiť dieťa, tehotenstvo alebo pôrod by pravdepodobne  
neprežil/a, tehotenstvo alebo pôrod by predstavoval signifikantné ohrozenie zdravia  
rodiča.  
Propagácia a reklama surogačného materstva je zakázaná.  
Osoba môže, pokiaľ je na to spôsobilá, svoj súhlas odvolať alebo zmeniť v rámci  
dohody o surogačnom materstve v ktoromkoľvek štádiu pred prenosom embrya.  
Po narodení dieťaťa dáva náhradná matka súhlas s tým, že dieťa môže žiť  
s objednávateľskými rodičmi.  
V
schéme sa tiež stanovuje súdny mechanizmus,  
prostredníctvom ktorého možno rodičovstvo dieťaťa narodeného prostredníctvom  
surogačného materstva previesť z náhradnej matky (a jej manžela, ak je to aktuálne) na  
objednávateľského rodiča (rodičov). Žiadosť o prevod rodičovských práv musí byť podaná  
v rozpätí od 6 týždňov do 6 mesiacov od narodenia dieťaťa.  
Vzhľadom na právnu a praktickú zložitosť regulácie komerčného surogačného  
materstva v iných jurisdikciách všeobecná schéma neupravuje účasť írskych občanov na  
medzinárodných obchodných dohodách o surogačnom materstve v iných krajinách.  
Cieľom legislatívy AHR je podporovať a zabezpečovať zdravie a bezpečnosť rodičov,  
ďalších osôb zapojených do procesu (ako sú darcovia a náhradné matky) a predovšetkým detí,  
ktoré sa narodia v dôsledku AHR. Zohľadnenie blaha a najlepších záujmov detí narodených  
prostredníctvom AHR je kľúčovým princípom, na ktorom je systém založený.  
25  
Porovnávacia analýza: Právna úprava surogačného materstva  
vo vybraných štátoch  
4.1.6 Portugalsko22  
aký druh surogačného materstva je legálny: tradičné alebo gestačné; altruistické alebo  
komerčné:  
gestačné, altruistické  
prípustnosť dohôd o surogačnom materstve:  
áno, za splnenia daných podmienok  
dokedy je možné vypovedať dohodu o surogačnom materstve (zo strany  
objednávateľského páru aj náhradnej matky):  
zo strany náhradnej matky len do začatia procesu asistovaného oplodnenia  
podmienky pre objednávateľské páry:  
o neplodnosť, alebo neschopnosť donosiť životaschopný plod – áno  
o heterosexuálne, alebo aj homosexuálne páry – áno  
o aj slobodný rodič – áno  
23  
V Portugalsku zákon č. 32/2006 vydaný 26. júla 2006 upravuje medicínsky asistovanú  
reprodukciu a prístup k surogačnému materstvu. Tento zákon bol v auguste 2016 podstatne  
zmenený, pokiaľ ide o surogačné materstvo, prostredníctvom zákona č. 25/2016, vydaného  
24  
22. augusta 2016.  
Pred touto novelou boli všetky právne dojednania, či už bezplatné alebo za odplatu,  
smerujúce k zavedeniu náhradného materstva považované za neplatné.  
Novela dáva právny základ surogačnému materstvu v týchto prípadoch: a) absencia  
maternice; alebo b) lézie alebo ochorenie maternice, ktoré bráni otehotneniu absolútnym  
a definitívnym spôsobom.  
Aj v týchto situáciách musia byť dojednania o náhradnom materstve výnimočné  
a bezplatné, musia mať písomnú formu a musia byť vopred schválené verejným orgánom –  
Národnou radou pre asistovanú reprodukciu – po predchádzajúcom prerokovaní Lekárskou  
advokátskou komorou.  
Náhradné materstvo možno povoliť iba vtedy, ak sa má uskutočniť pomocou techniky  
medicínsky asistovaného oplodnenia za použitia gamét aspoň jedného z objednávateľských  
22  
Informácie pochádzajú z požiadavky ECPRD č. 3335 Surrogate motherhood, 2017 a č. 5003  
Surrogate motherhood Update of ECPRD request no. 3335, 2022 (uzavretá databáza); Surrogacy in the  
24  
V súčasnosti je rozhodnutím Ústavného súdu prístup k surogačnému materstvu pozastavený.  
26  
 
Porovnávacia analýza: Právna úprava surogačného materstva  
vo vybraných štátoch  
rodičov. V každom prípade, náhradná matka nikdy nemôže darovať svoje oocyty pre  
konkrétny zákrok, ktorý podstupuje.  
Podľa článku 6 zákona procedúru surogačného materstva môžu využiť za splnenia  
daných podmienok všetky manželské páry, ktoré nie sú súdne alebo de facto odlúčené, alebo  
páry, ktoré spolu žijú, ako keby boli manželmi aspoň dva roky, ako aj každá slobodná žena  
(bez ohľadu na to, či ide o páry rôzneho alebo rovnakého pohlavia). Prístup k týmto technikám  
majú iba ľudia vo veku 18 rokov alebo starší.  
Ani nový zákon však nebol oslobodený od kritiky, čo vyvrcholilo rozsudkom  
portugalského ústavného súdu č. 225/2018 a následným pozastavením prístupu  
k surogačnému materstvu. Podľa portugalského ústavného súdu náhradné materstvo  
vykonávané v zmysle zákona č. 25/2016 – s výnimočnou a bezodplatnou povahou  
a obmedzenou len na prípady povolené zákonom – neporušuje princíp ľudskej dôstojnosti  
(ani náhradnej matky, ani dieťaťa), ani povinnosť štátu chrániť dieťa. Prílišná neurčitosť  
zákona (ako v prípade odsekov 4, 10 a 11 článku 8), absencia náhradného práva na  
odstúpenie od dohody (obmedzené na možnosť odvolania súhlasu poskytnutého  
náhradnou matkou iba do doby, kým sa začne proces asistovaného oplodnenia) a  
neuplatnenie režimu neplatnosti náhradného materstva (článok 8 ods. 12, keďže zákon  
nerozlišuje medzi účinkami platnej zmluvy a nulitnej zmluvy) odôvodňujú vyslovenie  
nesúladu s ústavou. Očakávajú sa zmeny v úprave náhradného materstva, najmä riešenie,  
ktoré zákonodarca nájde na ochranu záujmov zainteresovaných strán: náhradnej matky,  
objednávateľského páru a najmä dieťaťa.  
4.1.7 Rumunsko25  
aký druh surogačného materstva je legálny: tradičné alebo gestačné; altruistické alebo  
komerčné:  
gestačné, altruistické  
prípustnosť dohôd o surogačnom materstve:  
nie je zákonom upravená, prípadná dohoda nie je vymáhateľná  
zákonné určenie rodičovstva k dieťaťu, narodenému surogačnej matke:  
matkou je tá, čo dieťa porodila (náhradná matka), za otca môže byť so súhlasom  
náhradnej matky uznaný objednávateľský otec; objednávateľská matka si môže za  
flexibilnejších podmienok adoptovať dieťa svojho manžela (partnera)  
25  
Informácie pochádzajú zo štúdie A Comparative Study on the Regime of Surrogacy... c. d.; doplnené  
informáciami ECPRD č. 3335 Surrogate motherhood, 2017 a č. 5003 Surrogate motherhood Update of  
ECPRD request no. 3335, 2022 (uzavretá databáza)  
27  
 
Porovnávacia analýza: Právna úprava surogačného materstva  
vo vybraných štátoch  
V súčasnosti nie je režim surogačného materstva v rumunskej legislatíve výslovne  
upravený. Platný občiansky zákonník takúto dohodu nezakazuje a ani neumožňuje. Napriek  
tomu systémový výklad všetkých ustanovení týkajúcich sa asistovanej reprodukcie neponúka  
konzistentné právne riešenia problémov súvisiacich so surogačným materstvom. Hoci je to  
teoreticky povolené, tento druh dohody nemá právne účinky pokiaľ náhradná matka nemôže  
byť nútená vzdať sa zákonom predpokladanej materskej väzby.  
Rumunské právne predpisy stanovujú, že materské právo vzniká porodením dieťaťa.  
Táto skutočnosť sa preukazuje lekárskym potvrdením vydaným lekárskym zariadením, kde  
sa dieťa narodilo. Teoreticky predpoklad materstva je absolútny a nemožno ho napadnúť. Ak  
sa dieťa nenarodí v zdravotníckom zariadení a nie je lekársky doklad o pôrode, matka sa  
definuje podľa genetickej zhody s dieťaťom.  
Čl. 414 ods. 1 Občianskeho zákonníka zavádza prezumpciu otcovstva pre manžela  
matky dieťaťa, ak je dieťa počaté alebo narodené počas manželstva. Genetický otec, ktorý nie  
je zosobášený s matkou, môže uznať otcovský vzťah (ak matka nie je vydatá), alebo poprieť  
zákonnú domnienku otcovstva, ak je matka vydatá za iného muža. Novú právnu domnienku  
otcovstva ustanovuje nový Občiansky zákonník pre muža, ktorý v období počatia žil s matkou  
dieťaťa. Tento musí formálne uznať otcovstvo dieťaťa; ak ho odmietne, matka môže podať  
návrh na určenie jeho otcovstva.  
Možným riešením pre objednávateľských (genetických) rodičov by bola adopcia  
dieťaťa od jeho zákonného rodiča (rodičov). Objednávateľský otec priznáva otcovstvo  
k dieťaťu so súhlasom náhradnej matky (zákonne sa predpokladá, že je matkou dieťaťa).  
Objednávateľská matka si môže adoptovať dieťa svojho partnera (nie hneď, ale za  
flexibilnejších podmienok ako pri bežnej adopcii). Postup osvojenia je však veľmi dlhý a ťažký  
a vždy existuje riziko, že by súd mohol žiadosť o adopciu zamietnuť. Paradoxom tohto riešenia  
je navyše povinnosť pre genetickú matku adoptovať svoje vlastné dieťa.  
28  
Porovnávacia analýza: Právna úprava surogačného materstva  
vo vybraných štátoch  
4.1.8 Spojené kráľovstvo26  
aký druh surogačného materstva je legálny: tradičné alebo gestačné; altruistické alebo  
komerčné:  
altruistické (narodené prostredníctvom licencovanej liečby neplodnosti)  
prípustnosť dohôd o surogačnom materstve:  
áno  
zákonné určenie rodičovstva k dieťaťu, narodenému surogačnej matke:  
ihneď po narodení dieťaťa je zákonnou matkou náhradná matka, avšak existuje  
zrýchlený spôsob prevodu rodičovských práv na objednávateľský pár (za splnenia  
určitých podmienok a so súhlasom náhradnej matky)  
podmienky pre objednávateľské páry:  
o neplodnosť, alebo neschopnosť donosiť životaschopný plod – nie (ale dieťa sa musí  
počať po licencovanej liečbe neplodnosti)  
o heterosexuálne, alebo aj homosexuálne páry – oboje  
o aj slobodný rodič – áno  
o bydlisko v štáte, ktorého právna úprava sa aplikuje – aspoň 1 z rodičov  
o vekové obmedzenia – nad 18 rokov  
o iné – genetické prepojenie s aspoň jedným rodičom  
podmienky pre náhradnú matku:  
o vekové obmedzenia – nie  
o zdravotné obmedzenia – nie  
Zatiaľ čo Spojené kráľovstvo je široko citované ako krajina, ktorá má komplexnú  
právnu úpravu zmlúv o surogačnom materstve, v skutočnosti len umožňuje prevod  
rodičovských práv po pôrode dieťaťa za určitých okolností a pri splnení určitých podmienok.  
Vnímanie, že Spojené kráľovstvo plne legalizuje náhradné materstvo, môže byť čiastočne  
spôsobené tým, že od polovice 80. rokov má Spojené kráľovstvo osobitný právny predpis pre  
náhradné materstvo: zákon o surogačnom materstve z roku 1985 (SAA 1985). Avšak, primárny  
účel SAA 1985 je zakázať a kriminalizovať určité obchodné aktivity v súvislosti so zmluvami  
o surogačnom materstve, ako je reklama, sprostredkovanie a vytváranie zisku treťou stranou.  
SAA z roku 1985 priamo nezakazovala surogačné materstvo, pričom z paragrafu 2 ods. 2 je  
jasné, že u ženy nejde o trestný čin, ak uzavrie dohodu s cieľom stať sa náhradnou matkou  
alebo pre niekoho iného s cieľom, aby iná žena vynosila pre nich dieťa. Zákon tiež neposkytuje  
žiadny rámec pre zabezpečenie surogácie, alebo zákonné rodičovstvo.  
26  
Informácie pochádzajú zo štúdie A Comparative Study on the Regime of Surrogacy... c. d.; doplnené  
informáciami ECPRD č. 3335 Surrogate motherhood, 2017 (uzavretá databáza) a informáciami  
donors [cit. 2.5.2022]  
29  
 
Porovnávacia analýza: Právna úprava surogačného materstva  
vo vybraných štátoch  
Avšak v roku 1992 boli prijaté nové ustanovenia „Rodičovského poriadku“, ktoré  
umožnili rýchlejší prenos zákonného rodičovstva na objednávateľský pár po narodení dieťaťa,  
ak sú splnené určité podmienky. Tento proces je v podstate zrýchlený adopčný proces na  
základe zmluvy o surogačnom materstve. Formálna žiadosť musí byť podaná súdu a sudca  
zváži, či boli splnené všetky kritériá. Podmienkou prevodu rodičovských práv je aj súhlas  
náhradnej matky (prípadne zákonného otca dieťaťa).  
V roku 2008 bol prijatý zákon o humánnom oplodnení a embryológii (HFEA 2008),  
ktorý zmenil kritériá pre oprávnenosť na podanie žiadosti o rodičovské práva. Podľa  
predchádzajúceho zákona z r. 1990 bola možnosť uchádzať sa o rodičovské práva obmedzená  
na manželské páry. HFEA 2008 rozšíril túto možnosť aj na nezosobášených a osoby rovnakého  
pohlavia za podmienky dohody o surogačnom materstva.  
V Spojenom kráľovstve je podmienkou pre legálnosť surogačného materstva skôr  
spôsob, akým došlo k počatiu dieťaťa ako to, či sa jedná o tradičné, respektíve gestačné  
surogačné materstvo. K otehotneniu náhradnej matky musí dôjsť iným spôsobom, ako je  
pohlavný styk. HFEA 2008 poskytuje zákonnú schému pripisovania rodičovstva pre dieťa  
narodené prostredníctvom licencovanej liečby neplodnosti vrátane použitia darovaných  
gamét.  
Objednávateľskí rodičia musia mať aspoň čiastočné genetické spojenie s dieťaťom, toto  
genetické spojenie môže byť samozrejme s oboma objednávateľskými rodičmi, ale minimálne  
s jedným z nich. V právnych predpisoch nie je nič, čo by vyžadovalo, aby objednávateľskou  
matkou bola žena zdravotne neschopná úspešného tehotenstva a pôrodu. Je však možné, že  
v súvislosti s licencovanou lekárskou liečbou neplodnosti, to môže lekár vyžadovať predtým,  
ako dá súhlas s poskytnutím náhradnej matky na liečbu neplodnosti.  
Objednávateľskí rodičia musia požiadať o prevod rodičovských práv do šiestich  
mesiacov od narodenia dieťaťa. Dôležité je, že v čase podania žiadosti musí byť domov dieťaťa  
u žiadateľov.  
V čase podania žiadosti musí mať aspoň jeden z objednávateľských rodičov bydlisko  
v Spojenom kráľovstve. Bydlisko v Spojenom kráľovstve neznamená len v čase podania  
žiadosti, ale po podstatnú dobu pred podaním žiadosti.  
Obaja objednávateľskí rodičia musia mať v čase podania žiadosti viac ako 18 rokov.  
V legislatíve nie je uvedená horná veková hranica. Keďže surogačné materstvo nie je  
regulované ex-ante, neexistujú žiadne zákonné vekové obmedzenia, pokiaľ ide o náhradnú  
matku. Avšak vekové hranice s ohľadom na licencovanú liečbu neplodnosti môžu byť  
použiteľné podľa pokynov inštitúcie Human Fertilization and Embryology.  
30  
Porovnávacia analýza: Právna úprava surogačného materstva  
vo vybraných štátoch  
Súd sa musí ubezpečiť, že neboli vyplatené žiadne peniaze alebo prospech, okrem  
„primeraných výdavkov“ v súvislosti so zmluvou o surogačnom materstve. Primeranosť  
týchto výdavkov súd posudzuje spätne.  
V Spojenom kráľovstve sú teda dohody o náhradnom materstve zákonné, hoci nemôžu  
byť komerčné, sprostredkované alebo inzerované na komerčné využitie. Takisto nemôžu byť  
súdne vymáhateľné. Náhradné materstvo umožňuje veľký počet neziskových agentúr, ktoré  
vznikli a ktoré pomáhajú nadväzovať kontakty medzi zúčastnenými stranami. Zákon z roku  
2008 povolil reklamu takýmto organizáciám.  
Anglické zákony podporujú náhradné materstvo, ale snažia sa kontrolovať spôsob,  
akým sa uskutočňuje (altruistický, so súhlasom, súkromne organizovaný). Základným cieľom  
je zabrániť ženám v uzatváraní komerčných zmluvných dohôd, ktoré by neskôr neboli  
schopné plniť, čo by mohlo viesť k ich zneužívaniu. Protiargumentom je, že neumožnením  
vykonateľných zmlúv a komerčných spoločností by boli dohody o náhradnom materstve ešte  
oveľa viac riskantné.  
V dôsledku toho je hľadanie náhradného materstva v zahraničí atraktívne pre  
britských žiadateľov o riešenie problému s plodnosťou, keďže celý proces je na zahraničných  
klinikách lepšie organizovaný, rýchlejší a s poskytnutím vykonateľnej zmluvy. Na základe  
zákonov Spojeného kráľovstva existuje však povinnosť postihnúť takýchto rodičov po ich  
návrate z cudziny.  
Vláda Spojeného kráľovstva zverejnila formálne usmernenia týkajúce sa dohôd  
o cezhraničnom surogačnom materstve, imigrácie a pravidiel občianstva. Tieto usmernenia  
neposkytujú schému na získavanie rodičovských práv voči dieťaťu v prípadoch cezhraničného  
surogačného materstva, poskytujú iba usmernenie, pokiaľ ide o zásady, ktoré sa budú brať do  
úvahy pri schvaľovaní žiadostí o vycestovanie a imigračný status. Vo vzťahu k rodičovským  
právam objasňujú, že na dotknuté strany sa vzťahuje vnútroštátne právo, to znamená, že  
zahraničné rodné listy a/alebo súdne príkazy nie sú pre vnútroštátne orgány záväzné.  
31  
Porovnávacia analýza: Právna úprava surogačného materstva  
vo vybraných štátoch  
4.2 Štáty, ktoré nemajú právnu úpravu surogačného materstva (ale z iných  
právnych noriem vyplýva jeho zložitá alebo nemožná realizácia)  
4.2.1 Česká republika27  
Inštitút surogačného materstva nie je v Českej republike výslovne zakázaný, ale nie je  
ani právne upravený. Avšak z niektorých čiastkových právnych predpisov vyplývajú závažné  
prekážky k realizácii surogačného materstva – napr. neplatnosť a nevymáhateľnosť dohôd  
o surogačnom materstve, alebo princíp zachovania anonymity darcu pri asistovanej  
reprodukcii a taktiež princíp prisudzovania materstva žene, ktorá dieťa porodila.  
Občiansky zákonník, t. j. zákon č. 89/2012 Zb., náhradné materstvo nepripúšťa. Zákon  
ponecháva v platnosti všeobecnú zásadu určenia matky a podľa § 775 je matkou dieťaťa žena,  
ktorá ho porodila. Jediná výslovná zmienka náhradného materstva je obsiahnutá v ustanovení  
§ 804 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je osvojenie vylúčené medzi osobami spolu  
príbuznými v priamej línii a medzi súrodencami. To však neplatí v prípade náhradného  
materstva. Vzťahy medzi biologickou matkou a dieťaťom môžu byť teda upravené cestou  
osvojenia.  
Otcovstvo je určené súhlasným vyhlásením náhradnej matky a biologického otca. Po  
pôrode je potom dieťa osvojené biologickou matkou a zverené do starostlivosti biologických  
rodičov. Občiansky zákonník teda náhradné materstvo na základe zmluvy neumožňuje.  
Dôvodová správa k § 775 Občianskeho zákonníka dokonca výslovne stanovuje, že žalobe  
ženy, ktorá bola darkyňou genetického materiálu, proti žene, ktorá dieťa porodila, nemožno  
vyhovieť. Náhradné materstvo by bolo tiež v rozpore s princípom zachovania anonymity  
darcu a neplodného páru, ako ho upravuje § 10 zákona č. 373/2011 Zb., o špecifických  
zdravotných službách. Náhradné materstvo v pôvodnom slova zmysle je tak v rozpore nielen  
s týmto zákonom, ale aj s úpravou občianskoprávnych vzťahov obsiahnutou v Občianskom  
zákonníku.  
27  
Informácie pochádzajú zo štúdie Parlamentného inštitútu PS ČR: Bartošková, P.: Legislativní úprava  
náhradního mateřství ve vybraných zemích, 2013; Komárková, L.: Právní problematika náhradního  
centra pre parlamentný výskum a dokumentáciu ECPRD č. 3335 Surrogate motherhood, 2017  
(uzavretá databáza) [cit. 2.5.2022]  
32  
 
 
Porovnávacia analýza: Právna úprava surogačného materstva  
vo vybraných štátoch  
4.2.2 Bulharsko28  
Súčasná bulharská legislatíva obsahuje sériu reštriktívnych ustanovení v súvislosti so  
surogačným materstvom. V článku 60 ods. 1 zákona o rodine sa uvádza, že status dieťaťa sa  
rozhoduje pri narodení a v článku 60 ods. 2 sa uvádza, že matkou je žena ktorá dieťa porodila  
aj v prípadoch asistovanej reprodukcie. Okrem toho surogačné materstvo bolo  
kriminalizované v súlade s článkom 182 bulharského trestného zákonníka a časť IV, článok 5  
ods. 14 vyhlášky číslo 28 o asistovanej reprodukcii z 20.6.2007, ktorým sa zakazuje mimotelové  
oplodnenie za účelom surogačného materstva. Článok 182(a)(3) stanovuje, že:  
„Ten, kto koná ako sprostredkovateľ, s cieľom získať nezákonný finančný prospech,  
medzi osobou alebo rodinou, ktorá si želá adoptovať dieťa, a rodičom, ktorý chce opustiť dieťa,  
alebo ženou, ktorá súhlasí s vynosením dieťaťa odovzdaním na adopciu, sa potrestá odňatím  
slobody až na dva roky a pokutou až do výšky 3000 BGL (1 531 EUR).“  
V § 130 ods. 4 zákona o zdravotnom stave sa uvádza, že je možné odobrať vajíčko jednej  
žene a umiestniť ho do tela inej ženy. Zatiaľ čo tento článok je jasne navrhnutý tak, aby  
umožňoval darovanie vajíčka, ustanovenia uvedené vyššie znamenajú, že sa to nevzťahuje na  
opatrenia týkajúce sa gestačného surogačného materstva.  
Hoci bulharské zákony v súčasnosti zakazujú všetky druhy surogačného materstva,  
existujú napriek tomu zdravotné strediská v Bulharsku, kde sa náhradné materstvo údajne  
vykonáva. Typické je, že pár s reprodukčnými problémami nájde ženu, ktorá im porodí ich  
genetické dieťa. Otec formálne uznáva otcovstvo dieťaťa a potom genetická matka adoptuje  
dieťa. To sa zvyčajne, ale nie vždy, stáva medzi členmi rodiny a je to altruistické. Na internete  
je ale taktiež veľa inzerátov ľudí hľadajúcich náhradné matky a žien, ktoré sú ochotné stať sa  
náhradnými matkami.  
4.2.3 Fínsko29  
Náhradné materstvo je vo Fínsku znemožnené od roku 2007, kedy do platnosti vstúpil  
zákon o asistovanej liečbe neplodnosti (1237/2006). Podľa § 8 zákona asistovaná liečba  
neplodnosti nemôže byť poskytnutá, ak je dôvod predpokladať, že dieťa bude vydané na  
adopciu. Navyše podľa § 35 zákona osobe, ktorá úmyselne poskytuje pomoc pri takejto liečbe  
neplodnosti, bude udelená pokuta.  
28  
Informácie pochádzajú zo štúdie A Comparative Study on the Regime of Surrogacy... C. d.  
Informácie pochádzajú z požiadavky ECPRD č. 5003 Surrogate motherhood Update of ECPRD  
29  
request no. 3335, 2022 (uzavretá databáza)  
33  
 
 
Porovnávacia analýza: Právna úprava surogačného materstva  
vo vybraných štátoch  
V roku 2017 však bol prijatý úplne nový zákon o materstve (253/2018). Do platnosti  
vstúpil v apríli 2019. Obsahuje ustanovenia týkajúce sa situácií, keď sa dieťa narodilo  
prostredníctvom surogačného materstva mimo Fínska a niekto iný je ustanovený ako matka  
dieťaťa namiesto osoby, ktorá dieťa porodila. Podľa § 45 zákona rozhodnutie, ktorým sa niekto  
ustanovuje za matku dieťaťa namiesto osoby, ktorá dieťa porodila, môže byť vo Fínsku uznané  
iba vtedy, ak:  
1) bolo vydané v štáte, v ktorom má osoba ustanovená ako matka obvyklý pobyt v čase  
narodenia dieťaťa a v ktorom sa zdržiavala nepretržite najmenej jeden rok pred  
narodením dieťaťa; alebo  
2) uznáva sa v štáte, v ktorom má osoba ustanovená ako matka, obvyklý pobyt v čase  
narodenia dieťaťa, v ktorom sa zdržiavala nepretržite najmenej jeden rok pred  
narodením dieťaťa.  
Cieľom týchto ustanovení je zabrániť obchádzaniu zákazu náhradného materstva tým, že  
sa vyžaduje mať dostatočné spojenie so štátom, v ktorom bolo rozhodnutie vydané alebo uznané.  
4.2.4 Maďarsko30  
V súčasnosti nie je surogačné materstvo v Maďarsku definované v právnych aktoch:  
nejde teda o trestný čin, ale nie je legálne, preto sa lekári nesmú zúčastniť podobného zásahu  
31  
a dohody o surogačnom materstve sú neplatné. Zákon č. 154 z roku 1997 o zdraví , § 165-179  
stanovuje typy ľudských reprodukčných postupov, ktoré môžu byť legálne v Maďarsku  
a medzi ktorými náhradné materstvo nie je.  
Niektoré páry sa snažia nájsť náhradnú matku v zahraničí – napríklad na Ukrajine.  
V Maďarsku sa však žena, ktorá porodí dieťa, považuje za matku tohto dieťaťa (zákon V  
z roku 2013 o občianskom zákonníku, oddiel 4:115), takže v prípade surogačného materstva  
by musela žena, ktorá porodila dieťa, poskytnúť novorodenca objednávateľskej matke  
otvoreným adopčným konaním (podľa Haagskeho dohovoru o medzinárodnej adopcii  
maloletých, podpísaného v roku 1993, ktorý je v Maďarsku prijatý zákonom č. 80 z roku  
32  
2005 ). Haagsky dohovor z roku 1993 zakazuje adopcie za odplatu – takže v takom prípade  
ani maďarský, ani zahraničný opatrovnícky orgán nepovolí adopciu.  
30  
Informácie pochádzajú z požiadavky ECPRD č. 3335 Surrogate motherhood, 2017 a č. 5003  
Surrogate motherhood Update of ECPRD request no. 3335, 2022 (uzavretá databáza)  
1997. évi CLIV. Törvény az egészségügyről. Dostupné online (v maďarčine):  
32  
2005. évi LXXX. Törvény a gyermekeknek a nemzetközi örökbefogadások terén való védelméről és  
az ilyen ügyekben történő együttműködésről szóló, Hágában, 1993. május 29. napján kelt Egyezmény  
kihirdetéséről. Dostupné online (v maďarčine): https://njt.hu/jogszabaly/2005-80-00-00 [cit. 5.5.2022]  
34  
 
Porovnávacia analýza: Právna úprava surogačného materstva  
vo vybraných štátoch  
Podľa maďarského Trestného zákona (zákon č. 100 z roku 2012 § 213) každý, kto zmení  
alebo zruší rodinný stav inej osoby, je vinný z trestného činu, za ktorý možno uložiť trest  
odňatia slobody neprevyšujúci tri roky.  
4.2.5 Nemecko33  
V Nemecku nie je náhradné materstvo samo o sebe výslovne zakázané ani trestné.  
Avšak, pričlenenie strany, ktorá je ochotná adoptovať si dieťa narodené prostredníctvom  
surogačného materstva (objednávateľskí rodičia) so ženou ktorá je ochotná slúžiť ako  
náhradná matka – sprostredkovanie surogačného materstva, podlieha sankciám. Takže trestné  
je sprostredkovanie dohody o surogačnom materstve. Tiež dohody o surogačnom materstve  
sú neúčinné a nevykonateľné.  
Tri právne zdroje sa zaoberajú surogačným materstvom:  
i) Nemecký občiansky zákonník (Bürgerliches Gesetzbuch – BGB): § 134 – akýkoľvek právny  
úkon porušujúci zákonný zákaz je neplatný, ak zákon neustanovuje inak; § 138 ods. 1 –  
akýkoľvek právny úkon porušujúci verejný poriadok (bonos mores) je neplatný.  
ii) Zákon o ochrane embryí 1990134: podľa § 1 ods. 1 ods. 7 „ktokoľvek bude potrestaný  
trestom odňatia slobody až na tri roky alebo peňažným trestom, ak ... sa pokúsi vykonať umelé  
oplodnenie ženy, ktorá je pripravená sa po pôrode natrvalo vzdať svojho dieťaťa (náhradná  
matka) alebo do nej preniesť ľudské embryo“. Podľa tohto ustanovenia sa nevyžaduje  
„dohoda“ v technickom zmysle; samotná ochota náhradnej matky odovzdať dieťa tretej osobe  
stačí.  
Trestným sankciám teda podlieha lekár, kto sa pokúsi vykonať umelé oplodnenie náhradnej  
matky, ale samotná náhradná matka, ani objednávateľskí rodičia nie sú trestne stíhateľní. Ak  
je žena inseminovaná spermiami objednávateľského otca bez lekárskej pomoci,  
prostredníctvom pohlavného styku alebo „domácou insemináciou“, tento druh operácie  
nebude podliehať žiadnej sankcii.  
iii) Zákon o adopcii: podľa § 13 písm. a) je náhradná matka žena, ktorá dohodou súhlasila (1)  
s umelým alebo prirodzeným oplodnením, prípadne (2) dať si implantovať cudzie embryo  
a po pôrode odovzdať dieťa na adopciu alebo iné trvalé ubytovanie. Ešte raz, tento druh  
činnosti sám o sebe nie je zakázaný. Podľa § 13 písm. b) sprostredkovanie náhradnej matky  
znamená spojenie strany, ktorá je ochotná adoptovať si dieťa narodené náhradnej matke alebo  
je iným spôsobom pripravená sa oňho trvalo starať (objednávateľskí rodičia) so ženou, ktorá  
je ochotná slúžiť ako náhradná matka. Takéto sprostredkovanie je formálne zakázané (§13(c))  
33  
Informácie pochádzajú zo štúdie A Comparative Study on the Regime of Surrogacy... c. d.; doplnené  
informáciami ECPRD č. 3335 Surrogate motherhood, 2017 (uzavretá databáza)  
35  
 
Porovnávacia analýza: Právna úprava surogačného materstva  
vo vybraných štátoch  
a dokonca podľa §14(b) trestné (odňatie slobody až na jeden rok alebo peňažný trest).  
Akákoľvek reklama takýchto služieb je zakázaná (§13(d)). Trestom odňatia slobody až na  
2 roky alebo peňažným trestom môže byť potrestaný ten, kto má peňažný prospech, respektíve  
prísľub takéhoto prospechu zo sprostredkovania náhradnej matky. Ak páchateľ premieňa  
takéto aktivity na podnikateľskú činnosť za účelom finančného zisku alebo výnosov na  
komerčnej báze, trestom môže byť aj odňatie slobody na 3 roky alebo peňažný trest. § 14(b)(3)  
potvrdzuje, že náhradní a objednávateľskí rodičia nemôžu byť sankcionovaní.  
4.2.6 Poľsko34  
Náhradné materstvo nie je v Poľsku výslovne právne upravené. Zákaz surogačného  
materstva však vyplýva z ustanovení niektorých právnych predpisov:  
zákon z 25. februára 1964, zákon o rodine a poručníctve, Zbierka zákonov z roku 2020,  
bod. 1359. Podľa § 619 tohto zákona matkou dieťaťa je žena, ktorá dieťa porodila. Toto  
nariadenie sa objavilo v poľskom zákone v roku 2009 s cieľom rozptýliť pochybnosti,  
ktoré môžu vzniknúť v súvislosti s modernými technikami napomáhania oplodneniu.  
Má sa za to, že zavedením tohto ustanovenia sa vylúčila možnosť uzatvorenia účinnej  
zmluvy o náhradnom materstve. Pod čl. 58 zákona z 23. apríla 1964 Občiansky  
zákonník, Zbierka zákonov z roku 2020, bod. 1740 je akákoľvek zmluva o dieťati alebo  
embryu neplatná;  
zákon z 25. júna 2015 o liečbe neplodnosti, Zbierka zákonov z roku 2020, bod. 442.  
Tento zákon upravoval zásady/pravidlá darcovstva embryí. Ustanovenia tohto zákona  
veľmi sťažujú legálne využitie darcovstva embryí na surogačné materstvo.  
Treba poznamenať, že v Poľsku sa diskutuje o právnych problémoch surogačného  
materstva. Ide napríklad o odporúčanie upraviť ustanovenia Trestného zákona tak, aby  
organizovanie alebo propagovanie praxe surogačného materstva za účelom finančného zisku  
bolo výslovne zahrnuté do skutkovej podstaty trestného činu.  
4.2.7 Rakúsko35  
Surogačné materstvo nie je v Rakúsku možné, aj napriek tomu, že v r. 2015 došlo  
k novelizácii zákona o reprodukčnej medicíne, na základe ktorej sa umožnil prístup  
34  
Informácie pochádzajú z požiadavky ECPRD č. 5003 Surrogate motherhood Update of ECPRD  
request no. 3335, 2022 (uzavretá databáza)  
35  
Informácie pochádzajú zo štúdie A Comparative Study on the Regime of Surrogacy... c. d.; doplnené  
informáciami ECPRD č. 3335 Surrogate motherhood, 2017 a č. 5003 Surrogate motherhood Update of  
ECPRD request no. 3335, 2022 (uzavretá databáza)  
36  
 
 
Porovnávacia analýza: Právna úprava surogačného materstva  
vo vybraných štátoch  
k metódam asistovanej reprodukcie aj pre ženy, žijúce v registrovanom partnerstve, umožnilo  
sa darovanie vajíčok (neplodnej žene) a taktiež transfer jedného embrya.  
Podľa rakúskeho práva platí právna domnienka, podľa ktorej je matkou žena, ktorá  
dieťa vynosila a porodila. V prípade surogačného materstva by bola náhradná matka  
považovaná za zákonnú matku.  
Podľa zákona je otcom dieťaťa: (1) muž ženatý s matkou v čase, keď porodila dieťa  
alebo jej manžel, ktorý zomrel nie viac ako 300 dní pred pôrodom; alebo (2) muž, ktorý uznal  
otcovstvo, alebo (3) muž, ktorého otcovstvo bolo určené súdom.  
Ak žena podstúpila asistovanú reprodukciu maximálne 300 dní a minimálne 180 dní  
pred pôrodom, druhým rodičom môže byť žena: (1) ktorá bola v čase pôrodu partnerkou  
matky v registrovanom partnerstve alebo zomrela ako registrovaná partnerka matky nie viac  
ako 300 dní pred narodením dieťaťa; alebo (2) ktorá priznala rodičovstvo; alebo (3) ktorej  
rodičovstvo určil súd.  
Ak by bolo potenciálnym otcom viac mužov, otcom sa stane ten, kto s matkou uzavrel  
manželstvo ako posledný. Ak by spĺňalo podmienky na druhého rodiča viacero žien, druhým  
rodičom je tá, ktorá ako posledná uzavrela registrované partnerstvo s matkou.  
Z uvedeného vyplýva, že právne predpisy tak, ako sú v súčasnosti nastavené  
(ohľadom asistovanej reprodukcie a tiež rodičovských práv), nevytvárajú podmienky pre  
surogačné materstvo.  
37  
Porovnávacia analýza: Právna úprava surogačného materstva  
vo vybraných štátoch  
4.3 Štáty so zákazom surogačného materstva a trestnými sankciami  
4.3.1 Francúzsko36  
Judikatúra viedla vo Francúzsku k zákazu sprostredkovateľských organizácií,  
umožňujúcich náhradné materstvo.  
Od roku 1994 francúzske zákony kategoricky zakazujú všetky formy surogačného  
materstva (bez ohľadu na jeho účel, altruistický alebo komerčný, a bez ohľadu na kontext,  
lekársky alebo rodičovský). Zákaz používania tejto praktiky je v civilnej oblasti sankcionovaný  
absolútnou neplatnosťou dohody (Občiansky zákonník článok 16-7, podľa ktorého  
„akákoľvek dohoda týkajúca sa oplodnenia alebo tehotenstva v mene iných je neplatná“)  
a v trestnej oblasti nápravnými trestami.  
Na poli trestného práva existujú dva potenciálne trestné činy: (a) podnecovanie  
k opusteniu dieťaťa a (b) výmena dieťaťa.  
a) Článok 227-12 Trestného zákona stanovuje, že „podnecovanie rodičov alebo jedného  
z rodičov k opusteniu narodeného alebo nenarodeného dieťaťa buď peňažným  
ziskom, alebo darom, alebo sľubmi, vyhrážkami, alebo zneužitím právomoci, sa trestá  
odňatím slobody na šesť mesiacov a pokutou 7 500 EUR; ten, kto koná za peňažný zisk  
ako sprostredkovateľ medzi osobou, ktorá si chce osvojiť dieťa a rodičom, ktorý chce  
opustiť svoje narodené alebo nenarodené dieťa, sa trestá jedným rokom odňatia  
slobody a peňažným trestom vo výške 15 000 EUR; sankcie stanovené druhým  
odsekom sa vzťahujú na konanie ako sprostredkovateľ medzi osobou alebo párom,  
ktorý si ho želá osvojiť dieťa a ženou, ktorá súhlasí, že porodí toto dieťa s úmyslom  
vzdať sa ho. Ak je trestný čin opakovane páchaný za účelom peňažného zisku,  
vzniknuté sankcie sa zdvojnásobia“.  
b) Článok 227-13 Trestného zákona trestá „úmyselné nahradenie, nepravdivé vyhlásenie  
alebo zatajenie, ktoré porušuje občiansky stav dieťaťa, tromi rokmi odňatia slobody  
a peňažným trestom 45 000 EUR“. Tento článok sa zameriava najmä na hypotézu,  
v ktorej sa objednávateľskej matke falošne v rodnom liste pripisuje dieťa, ktoré  
neporodila.  
Je však potrebné pripomenúť, že francúzsky Trestný zákon nepostihuje trestné činy,  
nespáchané na francúzskom území. Ide o uplatnenie princípu teritoriality Trestného zákona.  
Francúzsky občan odchádzajúci do zahraničia, aby sa zapojil do skutkov, ktoré by boli  
kvalifikované ako trestné činy vo Francúzsku, avšak nepredstavujú trestné činy v hostiteľskej  
krajine, nemôže byť po návrate do Francúzska pri absencii reciprocity vystavený trestnému  
36  
Informácie pochádzajú zo štúdie A Comparative Study on the Regime of Surrogacy... c. d. a požiadavky  
ECPRD č. 5003 Surrogate motherhood Update of ECPRD request no. 3335, 2022 (uzavretá databáza)  
38  
 
 
Porovnávacia analýza: Právna úprava surogačného materstva  
vo vybraných štátoch  
stíhaniu. (Riešenie by bolo iné, ak by trestný čin kvalifikovalo francúzske právo ako závažný  
trestný čin. Závažný trestný čin spáchaný francúzskym občanom v zahraničí je vždy trestný,  
a to aj pri absencii reciprocity.)  
Zápis detí narodených v zahraničí náhradnej matke do francúzskeho občianskeho  
registra nie je automatický. Ak ani jeden z predpokladaných rodičov nie je geneticky príbuzný  
dieťaťu, zápis do matriky nie je možný.  
Národný poradný etický výbor (CCNE) zverejnil v júli 2018 správu, v ktorej obhajoval  
pokračovanie zákazu všetkých foriem surogačného materstva vo Francúzsku. Treba si však  
uvedomiť, že vo verejnej mienke existuje výrazný posun v prospech surogačného materstva.  
4.3.2 Slovinsko37  
Neplodné páry v Slovinsku sa môžu stať rodičmi len na základe biomedicínskej  
asistovanej reprodukcie alebo adopcie. Náhradné materstvo nie je výslovne zakázané, ale  
biomedicínska pomoc v súvislosti s ním áno.  
38  
§ 7 zákona o liečbe neplodnosti a postupoch biomedicínsky asistovanej reprodukcie  
stanovuje, že žena, ktorá má v úmysle zanechať dieťa za úhradu alebo bezplatne tretej osobe  
(surogačné materstvo), nemá nárok na biomedicínsky asistované oplodnenie. Nasledujúci §  
stanovuje, že biomedicínsky asistovaná reprodukcia nie je povolená so súčasným použitím  
darovaných vajíčok a darovaných spermií (a stanovuje pokuty v § 43 za porušenie týchto  
ustanovení).  
Trestný zákon navyše stanovuje trest odňatia slobody až na tri roky pre tých, ktorí  
nezákonne vykonajú oplodnenie s biomedicínskou asistenciou za účelom náhradného  
materstva (§ 121).  
Surogačné materstvo nepripúšťa ani Kódex lekárskej etiky, v ktorom je stanovené:  
„V prípade zníženej plodnosti lekár ponúka poradenstvo a primerané využitie  
biomedicínskych liečebných postupov. Náhradné materstvo nie je povolené." (článok 24).  
37  
Informácie pochádzajú z požiadavky ECPRD č. 5003 Surrogate motherhood Update of ECPRD  
request no. 3335, 2022 (uzavretá databáza)  
38  
Zakon o zdravljenju neplodnosti in postopkih oploditve z biomedicinsko pomočjo (ZZNPOB).  
Dostupné online (v slovinskom jazyku): http://pisrs.si/Pis.web/pregledPredpisa?id=ZAKO2518 [cit.  
2.5.2022]  
39  
 
Porovnávacia analýza: Právna úprava surogačného materstva  
vo vybraných štátoch  
4.3.3 Španielsko39  
V Španielsku bol zákaz surogačného materstva zavedený zákonom z 22. novembra  
1988 o technikách medicínsky asistovanej reprodukcie a potvrdený zákonom č. 14 z 26. mája  
2006. Tento zákon stanovuje, že: „1. Zmluva o vyvolaní tehotenstva, či už za účelom zisku  
alebo bezodplatne, ženy, ktorá sa vzdá materských práv v prospech zmluvnej strany alebo  
tretej osoby, bude neplatná. 2. Rodičovstvo detí narodených z náhradného materstva sa určí  
podľa toho, kto dieťa porodil. 3. Biologický otec si ponecháva možnosť napadnúť otcovstvo  
v súlade so štandardnými právnymi predpismi“ (čl. 10).  
Tento zákon náhradné materstvo výslovne zakazuje a posilňuje predpoklad, podľa  
ktorého matka je žena, ktorá dieťa porodila.  
Z trestnoprávneho hľadiska čl. 221 Trestného zákona (podľa verzie z roku 2003)  
ustanovuje: 1. Tí, ktorí za ekonomickú kompenzáciu odovzdajú dieťa inému jednotlivcovi, bez  
existencie rodičovského vzťahu k dieťaťu, ktorý nepodstupuje právny postup opatrovníctva,  
hosťovania alebo adopcie s cieľom vytvoriť vzťah analogický k rodičovstvu, bude potrestaný  
odňatím slobody v trvaní od jedného do päť rokov, a zákazom výkonu rodičovských práv,  
alebo poručníctva počas obdobia od štyroch do 10 rokov. 2. Uplatní sa rovnaká sankcia voči  
osobe, ktorá dieťa prijíma ako sprostredkovateľ, aj v prípade pôrodu dieťaťa v cudzine.  
Okrem toho sa vyvodzujú sankcie vo forme pokút. Surogačné materstvo je  
sankcionované pokutou od 10 000 do milióna EUR a môže viesť k zatvoreniu lekárskeho  
centra, alebo centra asistovanej reprodukcie, ktoré sa na ňom podieľali.  
Dodnes nebol zdokumentovaný žiaden takýto trestný prípad.  
4.3.4 Taliansko40  
V Taliansku sú všetky formy náhradného materstva zakázané, či už tradičné alebo  
gestačné, komerčné alebo altruistické. Zákon č. 40 zo dňa 19.2.2004 s názvom Pravidlá  
o poskytovaní asistovanej reprodukcie, zavádza zákaz využívania gamét od darcov  
a konkrétne hovorí: „Každý, kto v akejkoľvek forme využíva alebo komercionalizuje gaméty  
alebo embryá alebo surogačné materstvo sa odsudzuje na 3 mesiace až 2 roky odňatia slobody  
a zaplatenie pokuty od 600 000 do 1 000 000 EUR“ (článok 12 ods. 6).  
39  
Informácie pochádzajú zo štúdie A Comparative Study on the Regime of Surrogacy... c. d.; doplnené  
informáciami ECPRD č. 3335 Surrogate motherhood, 2017 a č. 5003 Surrogate motherhood Update of  
ECPRD request no. 3335, 2022 (uzavretá databáza)  
40  
Informácie pochádzajú zo štúdie A Comparative Study on the Regime of Surrogacy... c. d.; doplnené  
informáciami ECPRD č. 3335 Surrogate motherhood, 2017 a č. 5003 Surrogate motherhood Update of  
ECPRD request no. 3335, 2022 (uzavretá databáza)  
40  
 
 
Porovnávacia analýza: Právna úprava surogačného materstva  
vo vybraných štátoch  
Tento článok teda nepostihuje len sprostredkovateľa – agentúry a kliniky –  
náhradného materstva, ale aj objednávateľských rodičov a náhradnú matku. Okrem toho  
odsek 9 toho istého článku stanovuje doplnkový trest pre lekárov, uskutočňujúcich zakázané  
praktiky asistovanej reprodukcie: „nútené prerušenie odbornej praxe na 1 – 3 roky“.  
Trestný postih pre objednávateľských rodičov, ani náhradné matky nebol doteraz ešte  
nikdy uplatnený; neobjavil sa žiaden takýto trestný prípad.  
4.3.5 Ďalšie štáty, kde surogačné materstvo nie je dovolené41  
Estónsko – podľa § 132 Trestného zákona sa transfer cudzieho vajíčka alebo z neho  
vytvoreného embrya alebo plodu žene, o ktorej je známy úmysel dieťaťa sa po pôrode vzdať,  
trestá peňažným trestom. V zákone o rodine je ustanovené, že matka dieťaťa je žena, ktorá  
dieťa porodí.  
Chorvátsko – surogačné materstvo je zakázané zákonom č. OG/86/12 o asistovanej  
reprodukcii.  
Litva zákon o asistovanej reprodukcii (č. XII-2608) bol prijatý 14. septembra 2016. Podľa  
článku 11 zákona („Zákaz surogačného materstva“) sú občianske transakcie týkajúce sa  
surogačného materstva neplatné.  
41  
Informácie pochádzajú z požiadavky ECPRD č. 3335 Surrogate motherhood, 2017 a č. 5003  
Surrogate motherhood Update of ECPRD request no. 3335, 2022 (uzavretá databáza)  
41  
 
Porovnávacia analýza: Právna úprava surogačného materstva  
vo vybraných štátoch  
5. Právna úprava surogačného materstva v USA42  
Pre právnu úpravu surogačného materstva v Spojených štátoch amerických je typické,  
že medzi jednotlivými štátmi federácie existujú väčšie či menšie rozdiely týkajúce sa  
prípustnosti dohôd o surogačnom materstve, ako aj legislatívnych predpokladov uplatnenia  
a vymožiteľnosti práv a záväzkov z nich vyplývajúcich. Tento stav je podmienený  
skutočnosťou, že Kongres USA ako najvyšší zákonodarný orgán do dnešného dňa neprijal  
príslušný predpis, ktorý by jednotne riešil otázku surogačného materstva, ale právna úprava  
tejto problematiky je ponechaná v kompetencii jednotlivých štátov a ich legislatív. Vzhľadom  
na rozmanitosť vzťahov a problémov vznikajúcich pri výkone tohto inštitútu, mimoriadne  
významnú úlohu ako prameň práva zohrávajú tiež súdne precedensy, riešiace parciálne  
otázky vznikajúce v konkrétnej spornej situácii, ktorej potreba riešenia vyvstala v rámci  
existencie konkrétnej dohody.  
Na nadštátnej úrovni sa dohodami o gestačnom surogačnom materstve zaoberá  
Uniform Parentage Act vydaný v roku 2000 skupinou právnikov ustanovených jednotlivými  
národnými vládami a zoskupených pod názvom National Conference of Commissioners on  
Uniform State Laws. Primárnou úlohou tejto skupiny je navrhnúť pre členské štáty jednotné  
riešenia rozličných významných právnych otázok, rodinné právo nevynímajúc. Je však  
ponechané na voľnej úvahe každého členského štátu, či pristúpi k implementácii týchto  
princípov do svojho právneho poriadku, a preto nie všetky členské štáty vychádzajú  
z koncepcie surogačného materstva obsiahnutej v tomto dokumente.  
Vo všeobecnosti možno jednotlivé členské štáty USA podľa ich postoja k surogačnému  
materstvu rozdeliť do troch základných skupín, a to:  
štáty, ktorých legislatíva striktne odmieta dohody o surogačnom materstve, a ako  
právny dôsledok porušenia tohto zákazu ustanovuje celý rad či už civilných alebo  
trestnoprávnych dôsledkov pre osoby zúčastnené na dohode. V rámci tejto skupiny  
možno ešte rozlišovať štáty, ktoré zakazujú surogačné materstvo bez ohľadu na to, či  
má jeho výkon komerčný základ (napr. Arizona a Washington) a štáty, odmietajúce  
výlučne surogačné materstvo vykonávané náhradnou matkou za odplatu (napr.  
Michigan a Utah);  
štáty, v ktorých plnenie z uzavretých dohôd o surogačnom materstve nie je  
vynútiteľné, na druhej strane však tieto dohody nie sú striktne postavené mimo zákon,  
keďže legislatíva v prípade ich uzavretia nevymedzuje žiadne sankcie. Ak by teda  
došlo k uzavretiu dohody o surogačnom materstve na území niektorého z tejto  
skupiny štátov, zákon síce vychádza z ich neplatnosti a nevynútiteľnosti ich obsahu,  
42  
42  
 
Porovnávacia analýza: Právna úprava surogačného materstva  
vo vybraných štátoch  
do úvahy však prichádza dobrovoľné plnenie vzájomných záväzkov zmluvných strán.  
Pre právny poriadok tejto skupiny členských štátov je typické, že žiadna právna norma  
osobitne nerieši otázku rodičovských práv a povinností v kontexte surogačného  
materstva, a je preto potrebné analogicky vychádzať z jednotlivých ustanovení  
rodinného práva. Do tejto skupiny patria napríklad štáty Luisiana, New York  
a Nebraska;  
štáty, v ktorých môžu osoby uzavrieť dohodu o surogačnom materstve, a táto má  
spravidla štátom určenú formu a obsah, a tým sú autoritatívne určené aj vzájomné  
práva a záväzky účastníkov dohody, ako aj vzťahy medzi nimi. Do tejto skupiny patrí  
predovšetkým Florida, New Hampshire, Virginia či Kalifornia.  
Podľa právneho poriadku štátu Florida napríklad platí, že dohody o gestačnom  
surogačnom materstve musia obsahovať nasledovné ustanovenia:  
objednávateľský pár súhlasí s tým, že na výkon lekárskych zásahov a dohľadu nad  
priebehom tehotenstva sa vyžaduje len súhlas náhradnej matky,  
náhradná matka sa zaväzuje podrobiť sa opodstatneným lekárskym vyšetreniam  
a liečbe a dodržiavať opodstatnené pokyny lekára,  
s výnimkou obsiahnutou v ustanovení písm. e) sa náhradná matka vzdáva  
akýchkoľvek rodičovských práv po narodení dieťaťa,  
s výnimkou obsiahnutou v ustanovení písm. e) sa objednávateľský pár zaväzuje prijať  
starostlivosť o dieťa a preberať všetky rodičovské práva a povinnosti k dieťaťu  
okamžite po jeho narodení, a to bez ohľadu na prípadné poruchy dieťaťa,  
náhradná matka preberá rodičovské práva a povinnosti k dieťaťu, ak sa zistí, že ani  
jedna osoba z objednávateľského páru nie je geneticky príbuzná dieťaťu,  
v dohode sa objednávateľský pár môže zaviazať len k platbám, ktoré sú účelne  
vynaložené na životné náklady, náklady na lekársku starostlivosť, psychológa  
a psychiatra pre náhradnú matku počas tehotenstva, ako aj po narodení dieťaťa.  
Ani samotný výkon asistovanej reprodukcie vo forme surogačného materstva  
v amerických štátoch, ktoré uzavretie dohôd pripúšťajú, nie je jednotný. Medzi jednotlivými  
členskými štátmi totiž existujú viaceré rozdiely vo vymedzení základných podmienok, za  
akých môže dôjsť k uzavretiu dohody o surogačnom materstve, a to najmä v otázke:  
vekovej hranice účastníkov dohody, nakoľko, kým podľa legislatívy štátu Florida je  
určená veková hranica 18 rokov, podľa predpisov platných na území štátu New  
Hampshire, musia účastníci dohody dosiahnuť minimálne 21 rokov veku,  
osobného stavu účastníkov dohody, keďže napríklad štát Virginia vyžaduje, aby  
všetky na dohode zúčastnené subjekty, teda tak objednávateľský pár, ako aj náhradná  
matka, boli zosobášení, v štátoch Florida či New Hampshire postačuje, aby bol  
zosobášený objednávateľský pár,  
43  
Porovnávacia analýza: Právna úprava surogačného materstva  
vo vybraných štátoch  
zdravotného stavu ženy z objednávateľského páru, pretože právny poriadok  
niektorých štátov (napr. Florida) možnosť uzavrieť dohodu o surogačnom materstve  
podmieňuje lekárskym potvrdením o jej neschopnosti dieťa počať a donosiť bez  
ohrozenia plodu alebo seba samej.  
Medzi najliberálnejšie právne úpravy v oblasti surogačného materstva spomedzi  
štátov USA, ako aj celého sveta, patrí nesporne legislatívne prostredie štátu Kalifornia.  
Napriek tomu, že tento americký štát nemá osobitný právny predpis, ktorý by sa výslovne  
otázkou prípustnosti a vymožiteľnosti dohôd o surogačnom materstve zaoberal, kalifornské  
súdy pri riešení právnych vzťahov založených týmito dohodami vychádzajú najmä z čl. 8  
Uniform Parentage Act, ktorý sa zaoberá základnými otázkami dohôd o gestačnom  
surogačnom materstve. Množstvo súdnych rozhodnutí, ktoré boli v tejto súvislosti vydané  
v priebehu posledných dvadsiatich rokov, tak vytvorili platformu, na ktorej sú dnes úspešne  
realizované vzťahy založené dohodami o surogačnom materstve. Vďaka tomu na území štátu  
Kalifornia platí, že v prípade gestačného surogačného materstva je za matku dieťaťa  
považovaná žena z objednávateľského páru, a nie náhradná matka.  
V nadväznosti na ustanovenia Uniform Parentage Act totiž Najvyšší súd štátu  
Kalifornia rozhodol, že rodičmi dieťaťa narodeného náhradnej matke môžu byť aj dve ženy,  
teda osoby rovnakého pohlavia. Vzhľadom na uvedenú súdnu prax je dnes praktický proces  
určenia rodičovstva k dieťaťu narodenému náhradnej matke v prípade gestačnej surogácie  
v súlade s ods. 803 Uniform Parentage Act založený na súdnom rozhodnutí, ktorým sa prizná  
právo starostlivosti o doposiaľ nenarodené dieťa objednávateľského páru za predpokladu, že  
k narodeniu dieťaťa dôjde na území štátu Kalifornia, a teda na území jurisdikcie súdu, ktorý  
príslušné rozhodnutie vydal. Súd vo svojom rozhodnutí určí, aby do rodného listu dieťaťa boli  
zapísaní priamo muž a žena z objednávateľského páru, čím je okamžite uznané ich  
rodičovstvo k dieťaťu. V porovnaní s právnou úpravou iných štátov, v ktorých za matku  
dieťaťa je vždy považovaná žena, ktorá dieťa porodila a za otca dieťaťa je považovaný jej  
prípadný manžel, ide o podstatne zjednodušený proces nadobudnutia rodičovských práv.  
44  
Porovnávacia analýza: Právna úprava surogačného materstva  
vo vybraných štátoch  
6. Záver  
Náhradné materstvo sa stáva čoraz častejšou alternatívou adopcie. Napriek jeho  
obrovskej zložitosti, keďže zahŕňa až päť možných rôznych strán (objednávateľskí rodičia,  
biologická matka, biologický otec, náhradná matka, darcovia spermií/vajíčok), sa robí veľmi  
43  
málo pre reguláciu náhradného materstva a ochranu záujmov jednotlivých strán.  
Odporcovia inštitútu surogačného materstva sa obávajú najmä potenciálnej  
komercionalizácie tohto procesu, a s tým spojeného rozvoja čierneho trhu s deťmi, na ktorom  
je dieťa považované za obchodovateľný artikel viac, ako za dôstojnú ľudskú bytosť. Výraznú  
hrozbu tiež predstavuje zneužitie tohto inštitútu ženami, ktoré síce sú plodné a schopné dieťa  
vo svojom tele donosiť, nie sú však ochotné podstúpiť nepohodlie spojené s tehotenstvom  
a pôrodom, a preto si radšej nájdu náhradníčku, ktorá za nich za odplatu tento proces  
podstúpi.  
Pevní prívrženci tejto formy výkonu asistovanej reprodukcie naopak veria, že štát by  
svojimi normami nemal brániť reprodukčnej slobode jednotlivca, a s ňou súvisiacej možnosti  
vychovávať vlastného potomka aj vtedy, keď žena nie je schopná vo svojom tele dieťa donosiť.  
Argumentujú tiež tým, že hoci bude tento postup legislatívne neprípustný, ľudia túžiaci po  
vlastných potomkoch budú vstupovať do týchto dohôd, hoci aj nelegálne, a to napriek  
skutočnosti, že v porovnaní s adopciou, sú náklady spojené s výkonom surogačného materstva  
neporovnateľne vyššie.  
Vzhľadom na tieto, ako aj mnohé ďalšie argumenty svedčiace tak v prospech, ako aj  
proti legalizácii surogačného materstva ako nástroja boja so ženskou neplodnosťou, sa dodnes  
jednotlivé štáty sveta nezhodli na postoji voči tomuto inštitútu. Napriek tomu, že v praxi  
väčšiny krajín sa možno stretnúť so striktne odmietavým postojom, existujú dnes aj štáty, ktoré  
sú tejto forme výkonu asistovanej reprodukcie naklonené pozitívne a k jej realizácii na ich  
území bežne dochádza. Tým sa však vytvárajú priaznivé podmienky pre rozvoj tzv.  
reprodukčnej turistiky, keď osoby túžiace po dieťati podstupujú príslušné zákroky  
v zahraničí, kde na základe odlišnej právnej úpravy možno vykonať aj postupy nedostupné  
v iných krajinách.  
Skutočnosť, že vo väčšine štátov EÚ nie je náhradné materstvo povolené a že legislatíva  
EÚ napomáha tomu, aby záujemcovia hľadali liečbu v iných členských štátoch, spôsobuje  
migráciu ľudí s problémami s neplodnosťou, ktorí hľadajú cezhraničnú reprodukčnú  
44  
starostlivosť.  
43  
A Comparative Study on the Regime of Surrogacy... c. d. [cit. 2.5.2022]  
Tamtiež  
44  
45  
 
Porovnávacia analýza: Právna úprava surogačného materstva  
vo vybraných štátoch  
Za opodstatnené preto možno považovať snahu prijať v tejto oblasti pravidlá na  
nadnárodnej úrovni v podobe medzinárodných dohovorov, ktorých cieľom je zosúladiť  
vnútroštátne podmienky, a ktoré by jednotným spôsobom upravili danú problematiku.  
Európske štáty sme pre potreby tejto štúdie rozdelili do troch hlavných skupín: na tie,  
v ktorých je surogačné materstvo právne dostupné; tie, ktoré síce surogačné materstvo priamo  
nezakazujú, ale jeho dostupnosť je na základe iných právnych predpisov takmer nulová; a na  
tie, ktoré surogačné materstvo priamo zakazujú vo svojich právnych predpisoch a v prípade  
porušenia majú stanovené aj sankcie.  
Z kategórie štátov, ktoré surogačné materstvo pripúšťajú, jedine Grécko má tento  
inštitút upravený osobitným zákonom a má najlepšie doriešené všetky súvisiace problémy,  
ako sú dohody medzi stranami, rodičovské práva a podobne. Ostatné štáty v tejto kategórii  
síce nemajú osobitný právny predpis, ktorý by upravoval surogačné materstvo, ale iné právne  
predpisy ho nevylučujú, prípadne poskytujú nástroje na jeho realizáciu.  
Pri právnej úprave jednotlivých štátov je dôležitý ich postoj k asistovanej reprodukcii  
(najmä možné umelé oplodnenie spermiami iného darcu, ako je zákonitý manžel/partner,  
alebo možnosť implantovania darcovského embrya, ktoré nie je geneticky príbuzné so ženou,  
čo dieťa vynosí); postoj k legálnosti a vymáhateľnosti dohôd o surogačnom materstve a postoj  
k určovaniu materských, resp. rodičovských práv k narodenému dieťaťu. Tieto faktory  
ovplyvňujú nielen právnu, ale aj faktickú dostupnosť surogačného materstva v jednotlivých  
štátoch.  
46  
Porovnávacia analýza: Právna úprava surogačného materstva  
vo vybraných štátoch  
Použité zdroje  
1. A Comparative Study on the Regime of Surrogacy in EU Member States. European  
JURI_ET(2013)474403_EN.pdf [cit. 2.5.2022]  
2. Račková, K.: Surogačné materstvo (I.). In Právo a manažment v zdravotníctve, október  
3. Račková, K.: Surogačné materstvo (II.). In Právo a manažment v zdravotníctve, december  
4. Mišinová, A.: Náhradné materstvo v kontexte ochrany základných práv a slobôd.  
5. Maydanyk, R.A., Moskalenko, K.V.: Towards creation of unified regulation on surrogacy  
2.5.2022]  
7. Požiadavka na Európske centrum pre parlamentný výskum a dokumentáciu  
(ECPRD) č. 3335 Surrogate motherhood, 2017 a č. 5003 Surrogate motherhood –  
Update of ECPRD request no. 3335, 2022 (uzavretá databáza)  
2.5.2022]  
2.5.2022]  
47  
 
Porovnávacia analýza: Právna úprava surogačného materstva  
vo vybraných štátoch  
surrogates-and-donors [cit. 2.5.2022]  
12. Bartošková, P.: Legislativní úprava náhradního mateřství ve vybraných zemích.  
Parlamentní institut PS ČR, 2013.  
14. 1997. évi CLIV. Törvény az egészségügyről. Dostupné online (v maďarčine):  
15. 2005. évi LXXX. Törvény a gyermekeknek a nemzetközi örökbefogadások terén való  
védelméről és az ilyen ügyekben történő együttműködésről szóló, Hágában, 1993.  
május 29. napján kelt Egyezmény kihirdetéséről. Dostupné online (v maďarčine):  
16. Zakon o zdravljenju neplodnosti in postopkih oploditve z biomedicinsko pomočjo  
48