Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
Odbor Parlamentný inštitút  
Edícia: Porovnávacie analýzy  
16/2022  
Právna úprava surogačného materstva  
vo vybraných štátoch  
Anotácia:  
Predložený materiál prináša porovnanie  
právnej úpravy inštitútu surogačného  
(náhradného) materstva vo vybraných  
štátoch. Materiál rozdeľuje porovnávané  
štáty do troch základných skupín: na tie,  
v ktorých je surogačné materstvo právne  
dostupné; tie, ktoré síce surogačné  
materstvo priamo nezakazujú, ale jeho  
dostupnosť je na základe iných právnych  
predpisov takmer nulová; a na tie, ktoré  
surogačné materstvo priamo zakazujú vo  
svojich právnych predpisoch a v prípade  
ich porušenia majú stanovené aj sankcie.  
Vypracovala: RNDr. Katarína Kubišová,  
Odbor Parlamentný inštitút  
Schválila:  
PhDr. Natália Petranská Rolková, PhD.,  
riaditeľka Odboru Parlamentný inštitút  
Kľúčové slová:  
surogačné (náhradné) materstvo,  
náhradná matka, objednávateľskí rodičia,  
dohoda o surogačnom materstve,  
asistovaná reprodukcia, rodičovské práva,  
gaméty  
Bratislava  
máj 2022  
Porovnávacia analýza: Právna úprava surogačného materstva  
vo vybraných štátoch  
Postavenie Odboru Parlamentný inštitút definuje § 144 zákona NR  
SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej  
republiky, podľa ktorého Parlamentný inštitút plní informačné,  
vzdelávacie a dokumentačné úlohy súvisiace s činnosťou NR SR a jej  
poslancov. Súčasťou odboru je aj Oddelenie Parlamentná knižnica  
a Oddelenie Parlamentný archív.  
V rámci informačnej činnosti Odbor Parlamentný inštitút vydáva  
spravidla tieto informačno-analytické materiály:  
V oblasti vzdelávania Odbor Parlamentný inštitút zastrešuje úvodné  
inštruktážne semináre najmä pre novozvolených poslancov, účasť  
Kancelárie NR SR na parlamentnej rozvojovej spolupráci určenej pre  
zahraničné parlamenty, stážový program pre študentov vysokých  
škôl, ako aj ďalšiu vzdelávaciu, prednáškovú a publikačnú činnosť.  
Materiál slúži výlučne pre poslancov  
Národnej rady Slovenskej republiky  
zamestnancov Kancelárie NR SR  
a
a nemôže v plnej miere nahrádzať právne  
alebo iné odborné poradenstvo v danej  
oblasti. Údaje, použité v materiáli, sú  
aktuálne k dátumu jeho zverejnenia.  
Zverejňovanie materiálu je možné iba so  
súhlasom Odboru Parlamentný inštitút  
a autorov. Materiál neprešiel jazykovou  
úpravou.  
Porovnávacia analýza: Právna úprava surogačného materstva  
vo vybraných štátoch  
Právna úprava surogačného materstva vo vybraných štátoch  
Anotácia  
Predložený materiál prináša porovnanie právnej úpravy inštitútu surogačného (náhradného) materstva  
vo vybraných štátoch. Materiál rozdeľuje porovnávané štáty do troch základných skupín: na tie,  
v ktorých je surogačné materstvo právne dostupné; tie, ktoré síce surogačné materstvo priamo  
nezakazujú, ale jeho dostupnosť je na základe iných právnych predpisov takmer nulová; a na tie, ktoré  
surogačné materstvo priamo zakazujú vo svojich právnych predpisoch a v prípade ich porušenia majú  
stanovené aj sankcie.  
Kľúčové slová  
surogačné (náhradné) materstvo, náhradná matka, objednávateľskí rodičia, dohoda  
o surogačnom materstve, asistovaná reprodukcia, rodičovské práva, gaméty  
Legal regulation of the surrogate motherhood in selected countries  
Annotation  
The presented material provides a comparison of the legal regulation of the institute of surrogacy  
(surrogate motherhood) in selected countries. The material divides the countries being compared into  
three basic groups: those in which surrogacy is legally available; those that do not directly prohibit  
surrogacy, but its availability is almost non-existent under other legislation, and those that directly  
prohibit surrogacy in their legislation and have sanctions in the event of a breach.  
Key Words  
surrogacy, surrogate mother, ordering parents, surrogacy agreement, assisted reproduction,  
parental rights, gametes  
Porovnávacia analýza: Právna úprava surogačného materstva  
vo vybraných štátoch  
Obsah  
Porovnávacia analýza: Právna úprava surogačného materstva  
vo vybraných štátoch  
1. Úvod  
Znižujúca sa reprodukčná schopnosť dnešnej populácie je charakteristickou črtou  
modernej spoločnosti. Významným spôsobom tomuto trendu napomáha najmä nezdravý  
spôsob života mladej generácie, stres či obezita podmienená nedostatkom fyzickej aktivity.  
Pomocnú ruku pri problémoch s plodnosťou poskytuje reprodukčná medicína, ktorá je  
v súčasnosti schopná vysporiadať sa pomocou rôznych metód asistovanej reprodukcie  
s rozličnými aspektmi neplodnosti, tak na strane muža, ako aj na strane ženy. Ani  
najmodernejšie techniky reprodukčnej medicíny však nie sú schopné čeliť niektorým  
prípadom ženskej neplodnosti. Jedna z najzložitejších situácií vzniká vtedy, keď žena  
z akéhokoľvek dôvodu nie je schopná dieťa vo svojom tele vynosiť.  
Páry čeliace ženskej neplodnosti, s ktorou si moderná medicína nevie dať rady, majú  
dnes k dispozícii niekoľko možností. Prvou, tradičnou možnosťou, je adopcia cudzieho  
dieťaťa. Vzhľadom na zvyšujúce sa požiadavky, ktoré sú kladené na potenciálnych osvojiteľov  
zo strany autorít, ktoré o adopcii rozhodujú, ako aj dlhé poradovníky, do ktorých sú  
záujemcovia zaradení po úspešnom naplnení všetkých týchto požiadaviek, nie každý  
neplodný pár je ochotný vydať sa na cestu k osvojeniu dieťaťa. Ďalšiu možnosť pre neplodné  
páry predstavuje inštitút tzv. surogačného (alebo náhradného) materstva, ktorý dokonca za  
istých podmienok poskytuje párom možnosť získať dieťa, ktoré bude niesť genetickú  
informáciu oboch, príp. aspoň jedného z nich. Popri inštitúte osvojenia, je však táto cesta  
k naplneniu túžby po rodičovstve podstatne kontroverznejšia, spojená s celým radom  
etických, morálnych, ako aj právnych otázok, ktorým treba venovať náležitú pozornosť skôr,  
1
ako sa stane legálnym prostriedkom boja so ženskou neplodnosťou.  
Surogačné (náhradné) materstvo predstavuje špecifickú oblasť výkonu asistovanej  
reprodukcie, pri ktorej do reprodukčného procesu páru vstupuje tretia osoba, žena ochotná  
podstúpiť proces oplodnenia a následného tehotenstva s tým, že dieťa po pôrode odovzdá  
objednávateľom a vzdá sa všetkých svojich rodičovských práv k nemu. Právnym základom  
tohto vzťahu je dohoda uzavretá medzi neplodným párom a ženou, ktorá tento proces  
dobrovoľne podstúpi, a to buď bezodplatne, alebo za odplatu dojednanú v dohode.  
V procese oplodnenia surogačnej matky môžu byť použité buď spermie muža  
z objednávateľského páru, ak je on sám nositeľom vhodných pohlavných buniek alebo  
spermie darcu. Na druhej strane, okruh ženských pohlavných buniek použiteľných pri tejto  
forme výkonu asistovanej reprodukcie je ešte širší, nakoľko do úvahy prichádzajú buď vajíčka  
ženy z objednávateľského páru, ak príčina jej neplodnosti nie je založená na nevhodných  
pohlavných bunkách, vajíčka anonymnej či známej darkyne, ale aj vajíčka samotnej ženy  
podstupujúcej proces oplodnenia. Podľa toho, koho pohlavné bunky sú v procese oplodnenia  
1
5
 
Porovnávacia analýza: Právna úprava surogačného materstva  
vo vybraných štátoch  
náhradnej matky použité, sa dnes možno stretnúť s rozdelením tejto metódy výkonu  
asistovanej reprodukcie na dve základné formy:  
tradičné surogačné materstvo (Traditional Surrogacy), pri ktorom je vlastné vajíčko  
surogačnej (náhradnej) matky umelo oplodnené spermiami muža z neplodného  
objednávateľského páru, alebo spermiami darcu. Pri tejto forme surogácie sa náhradná  
matka stáva aj skutočnou biologickou matkou narodeného dieťaťa;  
gestačné surogačné materstvo (Gestational Surrogacy), pri ktorom dieťa nenesie  
genetickú informáciu náhradnej matky, nakoľko je v procese oplodnenia použité buď  
vajíčko ženy z objednávateľského páru alebo vajíčko darkyne. Tieto môžu byť  
oplodnené in vitro spermiami muža z objednávateľského páru alebo spermiami darcu.  
Okrem toho sa v niektorých zdrojoch rozlišuje medzi tzv. komerčným surogačným  
materstvom (za odplatu) a altruistickým surogačným materstvom (dochádza len k úhrade  
nevyhnutných nákladov, spojených s tehotenstvom a pôrodom).  
Právny vzťah medzi objednávateľským párom a surogačnou matkou je založený na  
dohode o surogačnom materstve, ktorá má v krajinách pripúšťajúcich túto formu výkonu  
asistovanej reprodukcie mimoriadny význam. Jej podstata totiž spočíva v komplexnom  
vymedzení vzájomných práv  
a povinností oboch zúčastnených strán, z ktorých  
najvýznamnejším je záväzok náhradnej matky dieťa vynosiť, bezodkladne po pôrode sa vzdať  
všetkých svojich rodičovských práv a povinností a dieťa odovzdať objednávateľskému páru,  
čomu zodpovedá povinnosť páru dieťa prevziať a následne vykonať všetky právne kroky  
potrebné k tomu, aby sa formálne stali jeho rodičmi. Ani v krajinách, ktoré existenciu  
surogačného materstva povoľujú, však spravidla nie sú dohody o surogačnom materstve  
zmluvami pomenovanými, ktoré by pre svoj častý výskyt a spoločenský význam boli  
zákonodarcom upravené v osobitnej, ustálenej forme, tak ako sú upravené iné zmluvné typy.  
Konkrétny obsah týchto dohôd je teda ponechaný na uváženie zúčastnených strán. Výnimku  
predstavujú niektoré členské štáty USA, ktorých právne predpisy obsahujú dokonca konkrétne  
2
požiadavky pre obsah týchto dohôd.  
Vzhľadom na zložitosť právneho vzťahu založeného dohodou o surogačnom  
materstve, je v záujme oboch zmluvných strán, aby dohoda obsahovala čo možno  
najpodrobnejšiu úpravu, jednoznačne vymedzujúcu vzájomné práva a povinnosti. Žiaduce je  
tiež dopredu dojednať postup v prípade najrozličnejších situácií, ku ktorým môže v priebehu  
procesu oplodnenia a tehotenstva náhradnej matky dôjsť. Pôjde napríklad o situáciu, kedy by  
počas tehotenstva náhradnej matky nastali dôvody pre umelé prerušenie tehotenstva. Ak by  
dohoda túto situáciu neriešila a medzi zúčastnenými stranami by nedošlo ku konsenzu  
v otázke ďalšieho postupu, súd by stál pred zložitou otázkou, či právo rozhodnúť sa pre umelé  
2
Račková, K.: Surogačné materstvo (I.) C. d.  
6
Porovnávacia analýza: Právna úprava surogačného materstva  
vo vybraných štátoch  
prerušenie tehotenstva prináleží objednávateľskému páru alebo surogačnej matke, v tele  
ktorej sa plod vyvíja.  
Významnou otázkou súvisiacou s inštitútom náhradného materstva je otázka  
odplatnosti vzťahu založeného dohodou o surogačnom materstve. Všeobecne platí, že ani  
právne poriadky krajín, ktoré nevylučujú uzavretie dohody o surogačnom materstve,  
nepripúšťajú komerčný základ tohto vzťahu (napr. v americkom štáte Florida), a prípadné  
dohody uzavreté za protihodnotu sú dokonca niekedy považované za neplatné (napr.  
v americkom štáte Michigan). Podľa právnych predpisov týchto štátov, by prípadné platby  
dojednané v dohodách o surogačnom materstve mali slúžiť výlučne na úhradu výdavkov,  
ktoré sú s celým týmto procesom spojené, a to najmä výdavky na zabezpečenie dojednaného  
životného štandardu náhradnej matky počas tehotenstva, výdavky na lekárske vyšetrenia  
a potrebné liečebné postupy, ako aj prípadné výdavky na psychologickú či psychiatrickú  
pomoc pre náhradnú matku, ak je potrebná a pod. Týmto postojom štáty zreteľne prejavujú  
snahu zabrániť akejsi novej forme obchodu s deťmi, ktorého hrozba vyvstáva v prípade  
komercionalizácie tohto vzťahu. Naopak, odplata pre náhradnú matku je akceptovaná podľa  
3
právneho poriadku Ruskej federácie.  
Krajiny, ktorých právne poriadky umožňujú uzavretie dohôd o surogačnom materstve  
sa tiež rozchádzajú v otázke možnosti vymoženia práva založeného touto dohodou. Vo  
väčšine štátov totiž platí, že aj keď dohody o surogačnom materstve nestavajú striktne mimo  
zákon, nezaručujú im právnu istotu. Domáhanie sa práv vyplývajúcich z týchto dohôd preto  
môže byť mimoriadne zložité, a to napríklad vtedy, ak náhradná matka pre citovú väzbu  
k dieťaťu po jeho narodení odmieta plniť svoju zmluvnú povinnosť a dieťa objednávateľskému  
páru odovzdať, a naopak v prípade, ak by z akéhokoľvek dôvodu objednávateľský pár  
odmietol dieťa prevziať. Takáto situácia by mohla nastať najmä v prípade, že by sa dieťa  
narodilo postihnuté alebo v prípade, že by medzi mužom a ženou tvoriacich objednávateľský  
pár došlo k významnej zmene pomerov, a ani jeden z nich by po pôrode neprejavil o dieťa  
záujem, príp. naopak, ak by sa medzičasom rozviedli a po narodení dieťaťa by si začali robiť  
4
naň nárok obaja.  
Jednou z najvýznamnejších otázok, ktoré so sebou praktický výkon surogačného  
materstva prináša, je určenie rodičovstva k dieťaťu narodenému náhradnej matke. Aj v tejto  
otázke sa legislatívy jednotlivých krajín výrazne odlišujú. Pre tradičnú formu surogácie je však  
typické, že po narodení dieťaťa sa za matku považuje náhradná matka v rámci všeobecne  
uznávaného pravidla, podľa ktorého matkou dieťaťa je vždy žena, ktorá dieťa porodila,  
pričom za otca dieťaťa je väčšinou zapísaný priamo muž z objednávateľského páru, zatiaľ čo  
žena z objednávateľského páru musí podstúpiť následný proces adopcie dieťaťa za  
predpokladu, že v súlade s ustanoveniami dohody sa náhradná matka po narodení dieťaťa  
3
Račková, K.: Surogačné materstvo (I.) C. d.  
Tamtiež.  
4
7
Porovnávacia analýza: Právna úprava surogačného materstva  
vo vybraných štátoch  
vzdá všetkých svojich rodičovských práv k nemu. Tento postup však neplatí bez výnimky,  
a to najmä vtedy, ak je náhradná matka vydatá a podľa predpisov príslušného štátu je za otca  
5
dieťaťa považovaný manžel matky.  
2. Právna úprava surogačného materstva v Slovenskej republike  
Slovenská republika patrí ku krajinám, ktoré nemajú osobitným právnym predpisom  
regulované surogačné materstvo. Slovensko náhradné materstvo nepodporuje a vyjadruje to  
nepriamo aj v nižšie spomenutých ustanoveniach právnych predpisov. Keďže surogácia je  
spravidla nevyhnutne spätá s asistovanou reprodukciou, prvá otázka, ktorou sa treba  
zaoberať, je otázka, či súčasná legislatíva umožňuje využiť metódy asistovanej reprodukcie  
žene, ktorá vystupuje ako náhradná matka. Druhá otázka sa týka určovania materstva podľa  
slovenského právneho poriadku a tiež toho, či a za akých podmienok umožňujú právne normy  
prevod alebo prechod rodičovských práv a povinností z náhradnej matky (rodičov) na  
objednávateľov.  
Právnu úpravu Slovenskej republiky v oblasti asistovanej reprodukcie možno  
opodstatnene považovať za nedostatočnú. Napriek tomu, že v praxi bežne dochádza k výkonu  
tak homológnych ako aj heterológnych foriem asistovanej reprodukcie, celá táto oblasť je  
právne regulovaná len záväzným opatrením Ministerstva zdravotníctva Slovenskej  
socialistickej republiky z 10. októbra 1983 č. Z-8600/1983-D/2 o podmienkach pre umelé  
oplodnenie. Toto opatrenie sa pritom dotýka výlučne jednej z foriem asistovanej reprodukcie,  
a to umelej inseminácie, pričom vôbec nepočíta s možnosťou výkonu inseminácie náhradnej  
matky. Okrem toho, platnosť tohto opatrenia je prinajmenšom otázna, keďže vykonáva dnes  
6
už zrušený zákon č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu v z. n. p.  
V súvislosti s prípadnými dohodami o surogačnom materstve, k uzavretiu ktorých by  
na území Slovenskej republiky mohlo dôjsť v zmysle základnej ústavnej zásady vyjadrenej  
v čl. 2 ods. 3 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky, podľa ktorej „...každý môže  
konať, čo nie je zákonom zakázané...“, však zákonodarca v ustanovení § 82 ods. 2 zákona  
č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. jednoznačne  
ustanovil neplatnosť akýchkoľvek dohôd či zmlúv, ktoré by boli v rozpore so zákonnou  
domnienkou materstva, v zmysle ktorej matkou dieťaťa je vždy žena, ktorá dieťa porodila.  
Slovenský zákonodarca tak celkom jasne vyjadril svoj postoj k tomuto fenoménu a odmietol  
7
mu poskytnúť právnu ochranu.  
Okrem toho, podľa dôvodovej správy k zákonu o rodine, súčasná právna teória  
hodnotí potenciálne dohody o náhradnom materstve ako zmluvy neplatné pre súčasný rozpor  
5
Račková, K.: Surogačné materstvo (I.). C. d.  
.Tamtiež.  
Tamtiež.  
6
7
8
 
Porovnávacia analýza: Právna úprava surogačného materstva  
vo vybraných štátoch  
s ustanoveniami § 3 a § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z. n. p. Takáto dohoda  
by totiž svojím obsahom jednak odporovala zákonu, priečila by sa však tiež dobrým  
mravom.  
Pre lepšiu ilustráciu možno uviesť Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky  
II. ÚS 424/2015, kde ÚS SR konštatoval, že zmluva o náhradnom materstve by trpela  
neplatnosťou pre rozpor s dobrými mravmi – slovenská právna úprava je v tomto smere  
8
striktná. Na Slovensku nie je možný tzv. „prenájom maternice“.  
V našom právnom prostredí nie je vylúčený v prípade surogačného materstva ani  
trestnoprávny postih s poukazom na § 179 (Obchodovanie s ľuďmi), event. § 180 a nasl.  
9
(Zverenie dieťaťa do moci iného) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon.  
8
Mišinová, A.: Náhradné materstvo... C. d.  
Tamtiež.  
9
9
Porovnávacia analýza: Právna úprava surogačného materstva  
vo vybraných štátoch  
3. Medzinárodné dohovory  
Existuje množstvo medzinárodných a európskych právnych nástrojov ktoré tiež  
poskytujú určité pravidlá uplatniteľné pri postoji k surogačnému materstvu, napríklad:  
-
-
-
-
Všeobecná deklarácia ľudských práv (1948)  
Deklarácia práv dieťaťa (1959)  
Dohovor o právach dieťaťa (1989)  
Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (1950).  
Dôležité miesto v tomto kontexte má tiež Dohovor o ochrane ľudských práv  
a dôstojnosti človeka v súvislosti s aplikáciou biológie a medicíny – Dohovor o ľudských  
právach a biomedicíne, ktorý bol 4. apríla 1997 v Oviede otvorený na podpis. Národná rada  
Slovenskej republiky vyslovila s dohovorom súhlas svojím uznesením č. 734 z 2. októbra 1997  
a prezident Slovenskej republiky ho ratifikoval 22. decembra 1997. Ratifikačná listina bola uložená  
u depozitára dohovoru, generálneho tajomníka Rady Európy, 15. januára 1998. Dohovor  
nadobudol platnosť pre Slovenskú republiku 1. decembra 1999 v súlade s článkom 33 ods. 3.  
V roku 2010 sa začal projekt zameraný na rodičovstvo a náhradné materstvo Haagskou  
konferenciou medzinárodného práva súkromného. Po dôkladnom výskume a štúdiách sa  
v marci 2019 expertná skupina rozhodla vypracovať návrh dohovoru „o uznávaní cudzích  
súdnych rozhodnutí v oblasti zákonného rodičovstva“ a „samostatný protokol o uznávaní  
súdnych rozhodnutí o zákonnom rodičovstve, vyplývajúcich z právnej úpravy surogačného  
materstva“. Názory odborníkov môžeme zhrnúť do nasledujúcich kategórií:  
veľa odborníkov ponúklo, že by sa protokol mal vzťahovať na zákonné rodičovstvo len  
v prípade medzinárodných dohôd o surogačnom materstve;  
rozsudky týkajúce sa zákonného rodičovstva dieťaťa narodeného zo surogačného  
materstva by mali byť doručené krátko po narodení dieťaťa, diskutovali sa možné  
kritériá na uznávanie rozsudkov o zákonnom rodičovstve;  
bola ponúknutá možnosť certifikácie, že dohoda o surogačnom materstve bola  
vykonaná v súlade s protokolom;  
nutnosť zabezpečiť slobodný a informovaný súhlas náhradnej matky (rodičov);  
uchovávanie informácií o pôvode dieťaťa, aby sa zabezpečilo právo dieťaťa na  
informácie o jeho genetickom pôvode;  
úloha sprostredkovateľov v prípadoch medzinárodného surogačného materstva;  
možné „minimálne štandardy týkajúce sa spôsobilosti a vhodnosti náhradnej matky  
a spôsobilosti a vhodnosti objednávateľských rodičov“ a iné otázky.  
Odborníci načrtli, že dohovor a protokol budú vypracované a prezentované  
10  
v záverečnej správe, ktorá je plánovaná na marec 2022.  
10  
Maydanyk, R.A., Moskalenko, K.V.: Towards creation of unified regulation on surrogacy in Europe:  
10  
 
Porovnávacia analýza: Právna úprava surogačného materstva  
vo vybraných štátoch  
4. Právna úprava v EÚ a vo vybraných európskych štátoch  
Právo EÚ surogačné materstvo špecificky neupravuje. Rôzne otázky o povolení alebo  
zákaze a riadení praktík surogačného materstva a na ochranu strán nikdy zákonodarca ani  
Súdny dvor EÚ nezodpovedali. Na základe voľného pohybu osôb sa občania EÚ (alebo štátni  
príslušníci tretích krajín, ktorí majú legálny pobyt v členskom štáte) môžu rozhodnúť dočasne  
sa presunúť zo svojho členského štátu do iného členského štátu, ktorý umožňuje surogačné  
materstvo s cieľom podstúpiť ho a vrátiť sa do členského štátu pôvodu. Do dnešného dňa,  
existuje len jeden členský štát s komplexným právnym rámcom pre surogačné materstvo:  
11  
Grécko.  
Členské štáty EÚ majú rôzne postoje k náhradnému materstvu. Štáty to na jednej strane  
odmietajú a zakazujú, pretože sa domnievajú, že náhradné materstvo je trestným činom proti  
ľudskej dôstojnosti (náhradnej matky a dieťaťa), prostriedkom vykorisťovania a zraniteľnosti  
žien (ohrozených komercializáciou a obchodovaním s ľuďmi), z etických a morálnych  
dôvodov atď. Na druhej strane štáty pripúšťajú náhradné materstvo okrem iného vzhľadom  
na právo založiť rodinu, právo na slobodu nakladania s vlastným telom a osobnú autonómiu,  
právo na slobodný rozvoj osobnosti. Cezhraničný dopyt po tomto spôsobe reprodukcie (tzv.  
reprodukčný turizmus) otvoril diskusiu o občianstve a o ustanovení príslušnosti detí  
narodených surogačným materstvom a o rodičovských právach objednávateľského páru  
12  
a náhradnej matky.  
11  
law-brief-considerations/ [cit. 2.5.2022]  
12  
law-brief-considerations/ [cit. 2.5.2022]  
11  
 
Porovnávacia analýza: Právna úprava surogačného materstva  
vo vybraných štátoch  
Tabuľka č. 1: Prehľad legislatívnych prístupov vybraných európskych štátov  
SM nie je špecificky  
Štát  
všeobecný zákaz SM  
zákaz komerčného SM  
výslovne umožnené SM  
upravené  
Česká republika  
nie  
nie  
nie  
áno  
žiadny špeciálny zákon pre  
altruistické SM; zmluvy sú  
nevykonateľné a je potrebné  
adopciou previesť zákonné  
rodičovstvo  
komerčné SM zakázané na  
základe ochrany verejného  
poriadku  
predpisy niektorých centier  
liečby neplodnosti za určitých  
podmienok  
Belgicko  
Bulharsko  
Dánsko  
nie  
áno  
nie  
nie  
N/A  
áno  
nie  
nie  
nie  
N/A  
žiadny špeciálny zákon pre  
altruistické SM; zmluvy sú  
nevymáhateľné a je potrebná  
adopcia na prevod zákonného  
rodičovstva  
Estónsko  
Fínsko  
nie  
nie  
áno  
áno  
zákaz SM za využitia metód  
nie je špecifický zákaz  
tradičného SM  
liečby neplodnosti  
Francúzsko  
Grécko  
áno  
N/A  
N/A  
N/A  
N/A  
áno: gestačné altruistické SM  
za daných podmienok  
nie  
áno  
12  
Porovnávacia analýza: Právna úprava surogačného materstva  
vo vybraných štátoch  
áno: altruistické gestačné SM so  
bez špeciálneho postupu pre  
prevod rodičovstva, potrebná  
adopcia  
zákonnou povinnosťou  
dodržiavať usmernenia  
Holandsko  
nie  
áno  
odborníkov  
Litva  
nie  
nie  
nie  
nie  
nie  
áno  
áno  
Lotyšsko  
áno  
Maďarsko  
Nemecko  
Poľsko  
nie  
áno  
nie  
áno  
N/A  
nie  
nie  
N/A  
nie  
áno  
N/A  
áno  
Portugalsko  
áno  
N/A  
N/A  
N/A  
darovanie vajíčok možné len  
neplodnej žene; gestačné SM je  
teda de facto zakázané  
nie je špecifický zákaz  
tradičného SM  
nie je špecifický zákon  
upravujúci tradičné SM  
Rakúsko  
nie  
Rumunsko  
Slovensko  
Slovinsko  
nie  
nie  
nie  
nie  
nie  
nie  
13  
nie  
nie  
nie  
áno  
áno  
áno  
Porovnávacia analýza: Právna úprava surogačného materstva  
vo vybraných štátoch  
Španielsko  
Švédsko  
áno  
N/A  
nie  
nie  
N/A  
áno  
ilegálne pre centrá liečby  
neplodnosti uzatvárať dohody  
o SM  
nie  
N/A  
Taliansko  
áno  
N/A  
N/A  
žiadny špeciálny zákon pre  
altruistické SM; zmluvy sú  
rodičovských práv za určitých nevymáhateľné a rodičovstvo  
legislatíva ohľadom prevodu  
Spojené  
kráľovstvo  
nie  
áno  
podmienok  
bude prenesené len za určitých  
okolností  
SM – surogačné materstvo  
Zdroj: A Comparative Study on the Regime of Surrogacy in EU Member States. European Parliament, DG for Internal Policies, 2013. Dostupné online (v angličtine):  
14  
Porovnávacia analýza: Právna úprava surogačného materstva  
vo vybraných štátoch  
Pre účely tejto štúdie sme štáty EÚ (plus Spojené kráľovstvo) rozdelili do troch skupín:  
1. štáty, ktoré umožňujú určité typy surogačného materstva;  
2. štáty, ktoré nemajú právnu úpravu surogačného materstva (ale z iných právnych  
noriem vyplýva jeho zložitá alebo nemožná realizácia);  
3. štáty, v ktorých platí zákaz surogačného materstva.  
Toto rozdelenie je len schematické a so značnou dávkou zjednodušenia, keďže aj  
v rámci EÚ existuje mnoho prístupov k tomuto problému a aj viacero výkladov existujúcej  
právnej úpravy a spôsobov jej aplikácie.  
Štáty, ktoré majú explicitným spôsobom upravené surogačné materstvo riešia vo svojej  
právnej úprave najmä nasledujúce problémy:  
aký druh surogačného materstva je legálny: tradičné alebo gestačné; altruistické alebo  
komerčné  
prípustnosť dohôd o surogačnom materstve  
zákonné určenie rodičovstva k dieťaťu, narodenému surogačnej matke  
podmienky pre objednávateľské páry:  
o
o
o
o
o
neplodnosť, alebo neschopnosť donosiť životaschopný plod  
heterosexuálne, alebo aj homosexuálne páry  
aj slobodný rodič  
bydlisko v štáte, ktorého právna úprava sa aplikuje  
vekové obmedzenia  
podmienky pre náhradnú matku:  
o
o
o
bydlisko v štáte, ktorého právna úprava sa aplikuje  
vekové obmedzenia  
zdravotné obmedzenia  
dokedy je možné vypovedať dohodu o surogačnom materstve (zo strany  
objednávateľského páru aj náhradnej matky)  
sankcie za porušenie dohody, alebo ustanovení zákona.  
15  
Porovnávacia analýza: Právna úprava surogačného materstva  
vo vybraných štátoch  
4.1 Štáty, ktoré umožňujú určité typy surogačného materstva  
4.1.1 Belgicko13  
aký druh surogačného materstva je legálny: tradičné alebo gestačné; altruistické alebo  
komerčné:  
gestačné, altruistické  
prípustnosť dohôd o surogačnom materstve:  
nie je zákonom upravená, dohoda nie je vymáhateľná  
zákonné určenie rodičovstva k dieťaťu, narodenému surogačnej matke:  
v okamihu narodenia je matkou žena, ktorá dieťa porodila, objednávateľská matka  
môže nadobudnúť rodičovské práva adopciou; v prípade otca je viacero možností  
podmienky pre objednávateľské páry:  
nie sú legislatívne určené, ale nemocnice väčšinou akceptujú len heterosexuálne páry  
s podmienkou, že žena je neplodná, alebo neschopná donosiť dieťa  
podmienky pre náhradnú matku:  
nie sú legislatívne určené  
podmienky pre objednávateľský pár, žiadajúci o adopciu:  
heterosexuálne aj homosexuálne páry, aj nezosobášené páry, aj samotná osoba  
V Belgicku neexistuje žiadna legislatíva týkajúca sa náhradného materstva, ale právne  
predpisy altruistické gestačné surogačné materstvo nevylučujú. Belgická judikatúra  
preukazuje benevolenciu k prípadom altruistického surogačného materstva uznaním  
rodičovstva objednávateľského páru.  
V Belgicku platí pravidlo, že matka je tá, ktorá dieťa porodila. To znamená, že  
náhradná matka je zákonnou matkou dieťaťa, aj keď k nemu nemá žiadny genetický vzťah,  
pričom objednávateľská matka nemá k dieťaťu žiadny právny vzťah, aj keby bola s ním  
geneticky prepojená. Aby sa vytvoril rodičovský vzťah s dieťaťom, objednávateľská matka sa  
musí zapojiť do adopčného konania buď prostredníctvom spoločnej adopcie  
s manželom/partnerom, alebo osvojením dieťaťa ako samotná osoba, ak je slobodná. Belgicko  
povoľuje adopciu osamelým rodičom, ako aj osobami rovnakého pohlavia. Okrem toho zákon  
nevyžaduje, aby uchádzači, ktorí usilujú o adopciu, boli manželia. Stačí byť „partnermi“,  
napríklad mať vyhlásenie o zákonnom spolužití alebo o trvalom spolužití najmenej po dobu  
13  
Informácie pochádzajú zo štúdie Európskeho parlamentu: A Comparative Study on the Regime of  
JURI_ET(2013)474403_EN.pdf [cit. 2.5.2022]; doplnené informáciami Európskeho centra pre parlamentný  
výskum a dokumentáciu (ECPRD) č. 3335 Surrogate motherhood, 2017 (uzavretá databáza).  
16  
 
 
Porovnávacia analýza: Právna úprava surogačného materstva  
vo vybraných štátoch  
posledných troch rokov v čase, keď sa podáva žiadosť o adopciu (článok 343 Občianskeho  
zákonníka).  
V prípade absencie úpravy pravidiel týkajúcich sa otcovstva, manžel náhradnej matky  
sa považuje za zákonného otca dieťaťa v súlade s pravidlom, týkajúcim sa domnienky  
otcovstva. Objednávateľský otec bude musieť buď začať adopčný postup na určenie  
rodičovstva k dieťaťu alebo napadnúť otcovstvo manžela náhradnej matky a požiadať  
o určenie jeho vlastného otcovstva. Ak náhradná matka nie je vydatá, objednávateľský otec  
môže uznať otcovstvo k dieťaťu so súhlasom náhradnej matky, ktorý mu umožňuje založiť  
rodičovstvo bez adopčného postupu. Ak neexistuje súhlas náhradnej matky, súd sa pokúsi  
o zmier účastníkov a môže aj zamietnuť nárok objednávateľského otca v prípade, že nedôjde  
k dohode a s podmienkou, že sa preukáže, že objednávateľský otec nie je biologickým otcom  
dieťaťa. Okrem toho môže súd zamietnuť uznanie otcovstva, ak má dieťa rok alebo viac,  
a uznanie by bolo proti najlepšiemu záujmu dieťaťa.  
Ak sa predpokladaní rodičia zúčastnia adopčného konania zameraného na určenie  
rodičovstva k dieťaťu, bude organizované podľa klasických pravidiel upravujúcich adopcie  
zamerané na zakladanie rodičovstva v Belgicku. V dôsledku toho sa medzi dieťaťom  
a objednávateľským párom nevyžaduje žiadny genetický vzťah, aby boli spôsobilí na konanie  
o adopcii.  
Rodný list vydaný v zahraničí v prípade náhradného materstva sa v Belgicku uznáva,  
ak je jeho platnosť stanovená v súlade s vnútroštátnymi právami osôb, vo vzťahu ku ktorým  
sa zisťuje rodičovstvo. Inými slovami, aby mohlo byť uznané rodičovstvo podľa zahraničného  
rodného listu, platnosť rodičovstva sa musí overiť vo vzťahu k vnútroštátnym právam  
objednávateľských rodičov. Za súčasného stavu judikatúry v tejto otázke, ak sú  
objednávateľskí rodičia Belgičania, rodičovstvo je stanovené vo vzťahu k objednávateľskému  
otcovi, ak je aj biologickým otcom, kým jeho manžel/ka (homosexuál alebo heterosexuál) by  
mal začať adopčný postup.  
4.1.2 Dánsko14  
aký druh surogačného materstva je legálny: tradičné alebo gestačné; altruistické alebo  
komerčné:  
tradičné, altruistické  
prípustnosť dohôd o surogačnom materstve:  
prípadná dohoda nie je vymáhateľná, nakoľko je právne neplatná  
zákonné určenie rodičovstva k dieťaťu, narodenému surogačnej matke:  
14  
Informácie pochádzajú z požiadavky ECPRD č. 5003 Surrogate motherhood Update of ECPRD  
request no. 3335, 2022 (uzavretá databáza)  
17  
 
Porovnávacia analýza: Právna úprava surogačného materstva  
vo vybraných štátoch  
matkou je tá, čo dieťa porodila (náhradná matka), za otca môže byť uznaný objednávateľský  
otec; objednávateľská matka si môže adoptovať dieťa svojho manžela (partnera) za  
podmienky, že žije s dieťaťom minimálne 2,5 roka a so súhlasom náhradnej matky  
V Dánsku je surogačné materstvo prípustné, ak sa tak deje v rámci niekoľkých  
právnych ustanovení, ktoré túto oblasť upravujú.  
15  
Podľa § 33 dánskeho zákona o adopcii : „(1) Žiadna pomoc nemôže byť poskytnutá  
ani prijatá na účely nadviazania kontaktu medzi ženou a osobou, ktorá si želá, aby im táto  
žena porodila dieťa. (2) Za účelom nadviazania kontaktu charakteru opísaného v odseku 1 sa  
nesmie vykonávať žiadna reklama.“ To znamená, že je zakázané sprostredkovanie a reklama  
surogačného materstva.  
16  
Podľa § 5 a § 13 zákona o asistovanej reprodukcii je protizákonné vykonávať  
asistovanú reprodukciu žene, ak by táto mala byť umelo oplodnená vajíčkom inej ženy, ako je  
jej vlastné (gestačné surogačné materstvo).  
Dohodu uzavretú medzi bezdetným párom a náhradnou matkou nemožno v Dánsku  
17  
vymáhať, pretože dohoda o náhradnom materstve je podľa paragrafu 31 zákona o deťoch  
právne neplatná.  
Objednávateľská matka nemôže byť zapísaná ako zákonný rodič dieťaťa v dohode  
o náhradnom materstve, pretože biologická matka, ktorá dieťa porodila, sa podľa zákona  
o deťoch považuje za zákonného rodiča. Objednávateľská matka má možnosť získať  
rodičovské práva a povinnosti prostredníctvom biologického otca; osvojenie nevlastného  
dieťaťa narodeného v náhradnom rodičovstve je jedinou možnosťou objednávateľskej matky,  
aby jej bolo priznané úplné rodičovstvo k dieťaťu. Osvojenie nevlastného dieťaťa možno  
spravidla povoliť len vtedy, ak rodič a dieťa spolu žijú minimálne 2,5 roka. Náhradná matka  
navyše musí dať súhlas na adopciu dieťaťa. Ak bola medzi objednávateľským párom  
a
náhradnou matkou dohodnutá komerčná zmluva  
o
náhradnom materstve,  
„Familieretshuset“ objednávateľskej matke nebude adopcia povolená.  
17  
Children Act. Dostupné online (v dánskom jazyku): https://www.retsinformation.dk/eli/lta/2019/772  
[cit. 2.5.2022]  
18  
Porovnávacia analýza: Právna úprava surogačného materstva  
vo vybraných štátoch  
4.1.3 Grécko18  
aký druh surogačného materstva je legálny: tradičné alebo gestačné; altruistické alebo  
komerčné:  
gestačné, altruistické  
prípustnosť dohôd o surogačnom materstve:  
áno, dohoda musí byť schválená súdom ešte pred otehotnením náhradnej matky  
zákonné určenie rodičovstva k dieťaťu, narodenému surogačnej matke:  
za rodičov dieťaťa sa považuje objednávateľský pár od okamihu jeho narodenia;  
náhradná matka nemá k dieťaťu rodičovské práva  
podmienky pre objednávateľské páry:  
o neplodnosť, alebo neschopnosť donosiť životaschopný plod – áno  
o heterosexuálne, alebo aj homosexuálne páry – len heterosexuálne páry  
o aj slobodný rodič – áno  
o bydlisko v štáte, ktorého právna úprava sa aplikuje áno  
podmienky pre náhradnú matku:  
o bydlisko v štáte, ktorého právna úprava sa aplikuje – áno  
o vekové obmedzenia – áno do 50 (52) rokov  
o zdravotné obmedzenia – dobrý zdravotný stav  
dokedy je možné vypovedať dohodu o surogačnom materstve (zo strany  
objednávateľského páru aj náhradnej matky):  
nie je možné ju vypovedať po oplodnení náhradnej matky  
sankcie za porušenie dohody, alebo ustanovení zákona:  
trest odňatia slobody pre všetkých aktérov trestného činu najmenej na dva roky  
a náhrada škody vo výške najmenej 1 500 EUR  
Grécko je jedným z mála európskych štátov, ktoré prijalo ucelenú legislatívu,  
umožňujúcu dohodu o altruistickom surogačnom materstve. Umožnenie náhradného  
materstva je založené na ústavnom uznaní práva mať dieťa: čl. 5 ods. 1 gréckej ústavy. Zahŕňa  
prípady, keď je možné dosiahnuť počatie len pomocou liečby neplodnosti a/alebo zapojenia  
reprodukčného telesného materiálu a/alebo iných osôb, ako je rodič (rodičia).  
Právna úprava surogačného materstva bola zavedená v roku 2002, kedy grécky  
zákonodarca prijal zákon č. 3089/2002 o regulácii asistovanej ľudskej reprodukcie. Prijatie  
zákona č. 3089/2002 znamenalo radikálnu reformu gréckeho Občianskeho zákonníka, najmä  
vo vzťahu k ustanoveniam rodinného práva. Pri tvorbe legislatívy o liečbe neplodnosti  
a reprodukčnej technológii, boli zahrnuté aj ustanovenia, umožňujúce surogačné materstvo.  
V roku 2005 zákon č. 3305/2005 upresnil prípustnosť surogačného materstva, a to tak, že  
18  
Informácie pochádzajú zo štúdie A Comparative Study on the Regime of Surrogacy ... c. d.; doplnené  
informáciami ECPRD č. 3335 Surrogate motherhood, 2017 a č. 5003 Surrogate motherhood Update of  
ECPRD request no. 3335, 2022 (uzavretá databáza)  
19  
 
Porovnávacia analýza: Právna úprava surogačného materstva  
vo vybraných štátoch  
definoval pojem a význam „primeraných výdavkov“, ktoré možno zaplatiť náhradnej matke  
a zaviedol trestnoprávne a občianskoprávne sankcie za porušenie právnych predpisov.  
V roku 2014 bol novelizovaný zákon č. 3089/2002 zákonom č. 4272/2014, ktorý spresnil,  
že dohoda o surogačnom materstve je možná len v prípade, že žiadateľ aj náhradná matka  
majú trvalý alebo prechodný pobyt v Grécku (v predchádzajúcej verzii príslušného  
ustanovenia zákona sa uvádzala daná podmienka iba v prípade, že žiadateľ a náhradná matka  
majú bydlisko v Grécku).  
Kľúčová požiadavka legislatívy je, že dohoda o surogačnom materstve musí byť  
vopred schválená sudcom ešte pred otehotnením náhradnej matky, aby bola právoplatná  
a vykonateľná. V prípade platnej dohody o náhradnom materstve, možno sformulovať  
zákonné rodičovstvo pre objednávateľského rodiča (rodičov) ešte pred narodením dieťaťa. To  
znamená, že zákonné rodičovstvo nie je potom nutné prevádzať z náhradnej matky (a jej  
partnera) na objednávateľského rodiča (rodičov) po narodení dieťaťa. Dieťa, ktoré sa narodí  
po schválení dohody súdom sa považuje za dieťa objednávateľského rodiča (rodičov) od  
jeho/jej narodenia. Žiadna adopcia alebo súdne konanie nie je potrebné. Náhradná matka a jej  
manžel nemajú absolútne žiadne rodičovské práva voči dieťaťu.  
Legislatíva ukladá obmedzenia na typy zmlúv o surogačnom materstve, ktoré sú  
povolené. Napríklad prípustné sú len altruistické dohody o surogačnom materstve zahŕňajúce  
medicínsky asistované oplodnenie náhradnej matky. Akékoľvek platby v súvislosti  
s náhradným materstvom sú zakázané, vrátane platby darcovi, klinike, akýmkoľvek  
agentúram surogačného materstva. Žena, ktorá ponúka svoje gestačné služby, nesmie mať za  
cieľ finančný prospech z dohody o náhradnom materstve. Výnimkou zo zákazu platieb je  
pokrytie „primeraných výdavkov“, konkrétne akýchkoľvek nákladov priamo spojených  
s oplodnením, tehotenstvom a pôrodom.  
Legislatíva tiež ukladá požiadavky, ktoré musia byť splnené predtým, ako sudca môže  
povoliť dohodu. Napríklad lekársky potvrdená neplodnosť musí byť dôvodom dohody  
o surogačnom materstve a všetky zúčastnené strany musia podpísať informovaný súhlas  
s podmienkami zmluvy. Predtým, ako žiadateľ požiada súd o schválenie zmluvy  
o surogačnom materstve, budúci rodičia by sa mali uistiť o tom, že emocionálny stav  
náhradnej matky a jej úmysel dodržiavať podmienky, dojednané v zmluve o náhradnom  
materstve, boli posúdené skúseným psychológom a boli vyhodnotené ako uspokojivé.  
Zmluva tiež obsahuje klauzulu o tom, že nie je možné ju vypovedať po oplodnení  
náhradnej matky.  
V prípadoch, keď sa použijú gaméty inej osoby, totožnosť darcu zostane nezverejnená.  
Zákon povoľuje iba prístup k zdravotným záznamom darcu.  
20  
Porovnávacia analýza: Právna úprava surogačného materstva  
vo vybraných štátoch  
Grécka legislatíva je obmedzená na gestačné surogačné materstvo a heterosexuálne  
páry a slobodné ženy. Úloha sudcu je predovšetkým administratívna v tom zmysle, že sa  
obmedzuje na formálne potvrdenie splnenia zákonných požiadaviek.  
Grécky zákon stanovuje hornú hranicu veku ženy pre asistovanú reprodukciu  
(náhradnej matky), čo je vek päťdesiat rokov. Najnovšia judikatúra však naznačuje, že  
najvýznamnejším kritériom pre rozhodnutie o tom, že žena môže pôsobiť ako náhradná matka  
v Grécku nie je jej biologický vek, ale jej celkovo dobrý zdravotný stav a jej schopnosť znášať  
ťažkosti, vyplývajúce z tehotenstva a pôrodu.  
Podľa článku 3 zákona 4812/2021 o posudzovaní žiadostí o asistovanú reprodukciu  
z dôvodu ohrozenia verejného zdravia po šírení pandémie koronavírusu COVID-19 došlo  
k posunu vekovej hranice pre povolenie asistovanej reprodukcie. Konkrétnejšie, na dobu  
dvoch (2) rokov od zverejnenia zákona (30.6.2021), rozhodnutím ministra zdravotníctva, po  
odôvodnenom súhlase Národného úradu pre medicínsky asistovanú reprodukciu a podľa  
článku 4 zákona 3305/2005, vekovú hranicu povolenej asistovanej reprodukcie u ženy možno  
predĺžiť o dva (2) roky, teda do dovŕšenia päťdesiateho druhého (52.) roku veku.  
Sankcie za nedodržanie dohody sú prísne: možný trest odňatia slobody pre všetkých  
aktérov trestného činu najmenej na dva roky a náhrada škody vo výške najmenej 1 500 EUR.  
4.1.4 Holandsko19  
aký druh surogačného materstva je legálny: tradičné alebo gestačné; altruistické alebo  
komerčné:  
gestačné, altruistické  
prípustnosť dohôd o surogačnom materstve:  
áno, po splnení daných podmienok  
zákonné určenie rodičovstva k dieťaťu, narodenému surogačnej matke:  
matkou je žena, ktorá dieťa porodila; objednávateľský pár musí podstúpiť adopciu  
podmienky pre objednávateľské páry:  
o vekové obmedzenia: matka do 40 rokov  
o heterosexuálne, alebo aj homosexuálne páry – heterosexuálne aj homosexuálne páry  
o aj slobodný rodič – áno  
o bydlisko v štáte, ktorého právna úprava sa aplikuje – nie  
o zdravotné obmedzenia – ženy s vážnym zdravotným problémom, pre ktoré by  
tehotenstvo bolo potenciálne život ohrozujúce alebo sa inak neodporúčalo  
podmienky pre náhradnú matku:  
19  
Informácie pochádzajú zo štúdie A Comparative Study on the Regime of Surrogacy... c. d.; doplnené  
legal-aspects [cit. 2.5.2022]  
21  
 
Porovnávacia analýza: Právna úprava surogačného materstva  
vo vybraných štátoch  
o bydlisko v štáte, ktorého právna úprava sa aplikuje – nie  
o vekové obmedzenia – do 44 rokov  
o zdravotné obmedzenia – aspoň jeden predchádzajúci pôrod zdravého dieťaťa  
Komerčné surogačné materstvo zakazuje Trestný zákon a hoci neexistuje špecifická  
právna úprava altruistického surogačného materstva, v roku 1998 bola prijatá právna úprava,  
ktorá zaväzuje inštitúcie poskytujúce služby IVF v kontexte zmlúv o náhradnom materstve,  
spĺňať množstvo kritérií vrátane smerníc stanovených Holandskou spoločnosťou pre  
pôrodníctvo a gynekológiu. Inštitúcie musia tiež zabezpečiť, aby objednávateľskí rodičia  
poskytli všetok možný genetický materiál pre tehotenstvo.  
Propagácia komerčného náhradného materstva je zákonom zakázaná podľa článkov  
151b a 151c Trestného zákona. Zákon neumožňuje:  
zakladať webové stránky na inzerciu surogačného materstva v mene ľudí, ktorí  
hľadajú – alebo sa chcú stať – náhradnou matkou;  
jednotlivcom verejne oznámiť, napríklad na sociálnych sieťach, že hľadajú náhradnú  
matku – alebo že sa chcú stať náhradnou matkou.  
Podľa holandského Občianskeho zákonníka, kapitola 11, článok 198 je matkou tá, ktorá  
dieťa porodila. Objednávateľská matka musí podstúpiť adopciu, ak chce získať rodičovské  
práva k dieťaťu. Ak je náhradná matka vydatá, zakladá sa otcovský príbuzenský vzťah s jej  
manželom. Ak náhradná matka nie je vydatá, objednávateľský otec môže uznať dieťa za svoje