Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
Odbor Parlamentný inštitút  
Edícia: Porovnávacie analýzy  
15/2022  
Zastúpenie národnostných menšín  
na národnej a regionálnej úrovni  
vo vybraných štátoch Európy  
Anotácia:  
Komparatívna analýza sa zameriava na  
prehľad pravidiel týkajúcich sa zastúpenia  
príslušníkov národnostných menšín  
a etnických skupín vo volených orgánoch na  
národnej a regionálnej úrovni. Všíma si  
teoretické východiská – najmä volebné klauzule  
resp. vyhradené mandáty, prípadne iné  
konkrétne ustanovenia týkajúce sa zastúpenia  
menšín, a to vo volebných zákonoch, zákonoch  
o národnostných menšinách a ďalšej  
Vypracovala a schválila:  
PhDr. Natália Petranská Rolková, PhD.,  
riaditeľka Odboru Parlamentný inštitút  
legislatíve. Taktiež si všíma premietnutie  
týchto teoretických ustanovení do praxe, najmä  
pokiaľ ide o celoštátne parlamentné voľby.  
Spolupráca: Bc. Beáta Ničová, stážistka  
Kľúčové slová:  
národnostné menšiny, etnické skupiny,  
legislatívna ochrana menšín, ústava,  
volebný zákon, volebná klauzula (volebné  
kvórum), volebné kvóty, parlament,  
menšinová samospráva  
Bratislava  
máj 2022  
Porovnávacia analýza: Zastúpenie národnostných menšín na národnej a regionálnej úrovni  
vo vybraných štátoch Európy  
Postavenie Odboru Parlamentný inštitút definuje § 144 zákona NR  
SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady  
Slovenskej republiky, podľa ktorého Parlamentný inštitút plní  
informačné, vzdelávacie a dokumentačné úlohy súvisiace  
s činnosťou NR SR a jej poslancov. Súčasťou odboru je aj Oddelenie  
Parlamentná knižnica a Oddelenie Parlamentný archív.  
V rámci informačnej činnosti Odbor Parlamentný inštitút vydáva  
spravidla tieto informačno-analytické materiály:  
V oblasti vzdelávania Odbor Parlamentný inštitút zastrešuje  
úvodné inštruktážne semináre najmä pre novozvolených  
poslancov, účasť Kancelárie NR SR na parlamentnej rozvojovej  
spolupráci určenej pre zahraničné parlamenty, stážový program  
pre študentov vysokých škôl, ako aj ďalšiu vzdelávaciu,  
prednáškovú a publikačnú činnosť.  
Materiál slúži výlučne pre poslancov  
Národnej rady Slovenskej republiky  
zamestnancov Kancelárie NR SR  
a
a nemôže v plnej miere nahrádzať právne  
alebo iné odborné poradenstvo v danej  
oblasti. Údaje, použité v materiáli, sú  
aktuálne k dátumu jeho zverejnenia.  
Zverejňovanie materiálu je možné iba so  
súhlasom Odboru Parlamentný inštitút  
a autorov. Materiál neprešiel jazykovou  
úpravou.  
Porovnávacia analýza: Zastúpenie národnostných menšín na národnej a regionálnej úrovni  
vo vybraných štátoch Európy  
OBSAH  
Porovnávacia analýza: Zastúpenie národnostných menšín na národnej a regionálnej úrovni  
vo vybraných štátoch Európy  
ÚVOD  
Zastúpenie národnostných menšín vo volených orgánoch na centrálnej i regionálnej  
úrovni je významnou súčasťou realizácie demokratických práv vo vyspelej spoločnosti, ktorá  
poskytuje menšinám zvýšenú ochranu. Je však pomerne zložité odhadnúť tenkú hranicu medzi  
potrebnou pozitívnou diskrimináciou menšín a stanovením spravodlivých, rovnoprávnych  
podmienok vstupu do volebnej súťaže pre všetkých.  
V komparatívnej analýze sa zameriavame na dva okruhy načrtnutej oblasti, a to na:  
1. legislatívne pravidlá pre vstup politických strán do parlamentu na národnej úrovni,  
pri dôraze na prípadné špecifické pravidlá pre strany národnostných menšín  
(volebné klauzuly/kvóra, volebné kvóty)  
2. zastúpenie a reprezentáciu príslušníkov národnostných menšín na regionálnej úrovni.  
Cieľom analýzy je priniesť prehľad špecifických podmienok pre strany národnostných  
menšín vo voľbách vo vybraných štátoch Európy, prípadne možností ich zastúpenia na  
regionálnej úrovni. Vyberali sme najmä štáty, kde je explicitne legislatívne uznaný pojem  
národnostných menšín. V úvode sumarizujeme situáciu v Slovenskej republike. Následne  
zhrnieme situáciu v 15 štátoch Európy, ktoré slúžia ako príklady modelov riešení danej  
problematiky. Na národnej úrovni sme sa zaoberali podmienkami volieb do dolných komôr  
parlamentov (v prípade, ak boli dvojkomorové), pretože tie sú výlučne volené. Druhá komora  
nemusí byť volená priamo – je to tak napr. u Nemecka či Slovinska.  
Vychádzame najmä z primárnych zdrojov – konkrétnych zákonov jednotlivých štátov,  
ktoré sme sa usilovali čerpať z overených webových sídiel (parlament, vláda, ministerstvá,  
zbierky zákonov a podobne), ako aj z analýz medzinárodných organizácií (EÚ, Rada Európy,  
OBSE...). Nápomocné nám boli obzvlášť údaje Medziparlamentnej únie.1 Využívame tiež dáta  
z internej databázy výmeny informácií Európskeho centra pre parlamentný výskum  
a dokumentáciu (ECPRD).2  
***  
Volebná klauzula (volebné kvórum) je jedným z najdôležitejších mechanizmov, ako  
blokovať prístup politických strán do parlamentu, a tým zabraňovať jeho prílišnej fragmentácii,  
prípadne preniknutiu extrémistických skupín do parlamentu. Formálna volebná klauzula  
(prahová klauzula alebo tiež uzatváracia) je významným faktorom v súvislosti s proporcionálnym  
(pomerným) volebným systémom. Stanovuje minimálny počet odovzdaných platných hlasov  
2 Európske centrum pre parlamentný výskum a dokumentáciu (ECPRD). Dostupné online (po prihlásení):  
4
 
Porovnávacia analýza: Zastúpenie národnostných menšín na národnej a regionálnej úrovni  
vo vybraných štátoch Európy  
v percentách, ktoré musí politická strana získať, aby sa mohla zúčastniť na prerozdeľovaní  
mandátov v parlamente. Rozpätie prahových hodnôt siaha od 0,67 % v Holandsku až po 10 %  
v Turecku. V Európe je najčastejšou klauzulou 5 % resp. 4 % hranica pre vstup do parlamentu  
(v prípade jednej politickej strany). Výnimkami v uvedenom kontexte sú napr. Fínsko,  
Luxembursko či Portugalsko, ktoré neuplatňujú žiadnu zákonnú volebnú klauzulu aj napriek  
tomu, že im to nastavenie ich volebného systému dovoľuje.3 Prirodzená volebná klauzula  
spočíva v percente hlasov potrebných na zisk jedného mandátu vo volebnom obvode  
(v Holandsku sa prakticky formálna klauzula rovná prirodzenej).  
Obr. 1: Zastúpenie poslancov národnostných a rasových menšín v Európskom parlamente po voľbách v roku 2019  
(pred Brexitom)  
V Európe prebieha najmä v poslednom  
desaťročí seriózna diskusia o zastúpení  
(národnostných) menšín v parlamentoch na  
európskej, národnej a regionálnej úrovni.  
Z prostredia Európskeho parlamentu sa  
ozývajú čoraz intenzívnejšie hlasy o tom,  
že zastúpenie národnostných a rasových  
menšín v tomto orgáne je nedostatočné.  
V roku 2019 bolo zvolených 36 zástupcov  
národnostných a rasových menšín, čo je  
približne 5 % z celkového počtu zvolených  
poslancov EP (po Brexite 4 %). Príslušníci inej rasy tvorili 4 % (približne 30) z celkového počtu  
zvolených poslancov EP po Brexite 3 % (24). Odhaduje sa pritom, že etnické a rasové  
menšiny tvoria najmenej 10 % obyvateľstva Európy.4 Požaduje sa preto zavedenie napr.  
volebných kvót pre národnostné menšiny, prípadne zníženie volebnej klauzule pre ne.  
Parlamentné zhromaždenie Rady Európy už v roku 2007 prízvukovalo v bode 58  
rezolúcie 1547 potrebu stanovenia volebnej klauzule na maximálne 3 %. V roku 2008 Rada  
Európy priniesla nasledujúce odporúčania:5  
3 Volebné systémy vo vybraných štátoch. KANCELÁRIA NRSR, august 2006. Dostupné online [cit. 2.5.2022];  
ŠVECOVÁ, Natália: Prehľad výšky volebnej klauzule vo vybraných štátoch. K NR SR, júl 2013.  
Treba zároveň pripomenúť, že niektoré volebné systémy (ako napr. jednoduchý väčšinový) volebnú klauzulu  
z logiky ich nastavenia uplatňovať nemusia resp. nemôžu.  
5 Commentary on the Effective Participation of Persons belonging to National Minorities in Cultural, Social and  
Economic Life and in Public Affairs. COE, ACFC/31DOC(2008)001, február 2008, s. 24. Pozri celú kapitolu ii.  
Design of electoral systems at national, regional and local levels a nasl. (s. 24-27). Dostupné online:  
5