Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky

Odbor Parlamentný inštitút

Edícia: Porovnávacie analýzy

13/2022

Kandidatúra nestraníckych kandidátov

v komunálnych voľbách a lokálne

politické strany

Anotácia:

Predložená analýza sa venuje

okolnostiam vzniku,

pôsobeniu a kandidatúre

lokálnych politických strán

a združení v miestnych

voľbách. Prvým modelom sú

„regulárne“ lokálne politické

strany, ktoré sa môžu

Vypracoval: Peter Plenta PhD., Odbor Parlamentný inštitút

uchádzať o mandát

v miestnych voľbách.

Schválila:

PhDr. Natália Petranská Rolková, PhD.,

riaditeľka Odboru Parlamentný inštitút

Druhým modelom sú lokálne

„združenia voličov“, ktoré po

splnení podmienok môžu tiež

nominovať kandidátov.

Kľúčové slová:

Bratislava

máj 2022

komunálne voľby, lokálna

politická strana, združenie

voličov, podmienky

registrácie, nestranícky

kandidát

Porovnávacia analýza: Kandidatúra nestaníckych kandidátov v komunálnych voľbách

a lokálne politické strany

Postavenie Odboru Parlamentný inštitút definuje § 144 zákona NR

SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady

Slovenskej republiky, podľa ktorého Parlamentný inštitút plní

informačné, vzdelávacie a dokumentačné úlohy súvisiace

s činnosťou NR SR a jej poslancov. Súčasťou odboru je aj Oddelenie

Parlamentná knižnica a Oddelenie Parlamentný archív.

V rámci informačnej činnosti Odbor Parlamentný inštitút vydáva

spravidla tieto informačno-analytické materiály:

V oblasti vzdelávania Odbor Parlamentný inštitút zastrešuje

úvodné inštruktážne semináre najmä pre novozvolených

poslancov, účasť Kancelárie NR SR na parlamentnej rozvojovej

spolupráci určenej pre zahraničné parlamenty, stážový program

pre študentov vysokých škôl, ako aj ďalšiu vzdelávaciu,

prednáškovú a publikačnú činnosť.

Materiál slúži výlučne pre poslancov

Národnej rady Slovenskej republiky

zamestnancov Kancelárie NR SR

a

a nemôže v plnej miere nahrádzať právne

alebo iné odborné poradenstvo v danej

oblasti. Údaje, použité v materiáli, sú

aktuálne k dátumu jeho zverejnenia.

Zverejňovanie materiálu je možné iba so

súhlasom Odboru Parlamentný inštitút

a autorov. Materiál neprešiel jazykovou

úpravou.

Porovnávacia analýza: Kandidatúra nestaníckych kandidátov v komunálnych voľbách

a lokálne politické strany

Obsah

1. Úvo d ................................................................................................................................................... 4

2. Lokálne politické strany .................................................................................................................. 7

3. Lokálne združenia voličov, združenia kandidátov, volebné stran y ....................................... 10

4. Záver ................................................................................................................................................ 16

5. Použité zdroje .................................................................................................................................. 18

Porovnávacia analýza: Kandidatúra nestaníckych kandidátov v komunálnych voľbách

a lokálne politické strany

1. Úvod

Slovenská legislatíva¹v súčasnosti nepozná termín lokálne politické strany²ani

neumožňuje kandidovať skupinám nestraníckych kandidátov pod vlastnou

„značkou“ v komunálnych či regionálnych voľbách. Každý kandidát, ktorého

nenominuje politická strana, je považovaný za „nezávislého“, a pod svoju

kandidatúru musí zozbierať zákonom stanovený počet podpisov. Všetky politické

strany sú tak považované za strany s celoštátnou pôsobnosťou. Pre svoju činnosť

potrebujú splniť viacero povinností.

a) Povinnosti pri registrácii politických strán

Zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení

neskorších predpisov stanovuje v § 6 (4) povinnosť doložiť zoznam občanov, ktorí

súhlasia so vznikom politickej strany. Zoznam musí podpísať najmenej 10 000

občanov Slovenska (prípadne občanov štátov EÚ s povolením na pobyt na Slovensku),

ktorí dovŕšili vek 15 rokov. Podmienka ohľadom počtu podpisov je jednou z hlavných

prekážok na registráciu lokálnych politických strán, najmä v prípade menších miest

a obcí.

b) Povinnosti pre činnosť politických strán

Politické strany majú voči štátu viacero povinností. Podľa § 22 zákona č. 85/2005

Z. z. v znení neskorších predpisov musia strany viesť osobitnú evidenciu o príjmoch

z pôžičiek a úverov, evidenciu darov a iných bezodplatných plnení, ako aj evidenciu

prijatých členských príspevkov. Politické strany sú povinné predkladať výročnú

správu za predchádzajúci kalendárny rok (§ 30). Správa musí obsahovať aj účtovnú

závierku overenú audítorom, informáciu o finančnej situácii strany najmenej za dve

bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobia, potvrdenie daňového úradu,

zdravotnej poisťovne a Sociálnej poisťovne, že strana nemá nedoplatok na daniach

1

V tomto zmysle najmä zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a hnutiach v znení neskorších

predpisov: https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/85/20201201.html a zákon č. 180/2014

Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov: https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/180/20220401.html .

2

Analýza je zameraná predovšetkým na lokálne politické strany a nevenuje sa regionálnym

politickým stranám. V rámci krajín Európskej únie existujú regionálne politické strany, čo je však dané

federatívnym charakterom štátu alebo prítomnosťou autonómnych regiónov. Mnohé z regionálnych

politických strán možno označiť ako autonomistické. Ide teda o rozdielnu situáciu v porovnaní so

slovenským unitárnym usporiadaním.

4

Porovnávacia analýza: Kandidatúra nestaníckych kandidátov v komunálnych voľbách

a lokálne politické strany

a nedoplatok na poistnom, prehľad nákladov na volebnú kampaň vynaložených za

jednotlivé druhy volieb v príslušnom roku, zoznam dodávateľov, ktorí strane dodali

tovar alebo poskytli službu v príslušnom kalendárnom roku v celkovej hodnote vyššej

ako 25 000 € vrátane dane z pridanej hodnoty, atď. Pre politické strany pôsobiace na

lokálnej úrovni to môže predstavovať výraznú administratívnu či finančnú záťaž.

c) Volebný systém

Zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov stanovuje, že kandidátnu

listinu pre voľby do obecného zastupiteľstva môže podať politická strana, ktorá je

registrovaná podľa osobitného predpisu, a kandidát bez politickej príslušnosti. Hoci

podanie kandidátnej listiny je administratívne jednoduchšie pre politické strany, v praxi

väčšinový volebný systém môže zvýhodňovať kandidátov bez politickej príslušnosti –

tzv. „nezávislých“ kandidátov. Výraznú úlohu v neprospech kandidátov politických

strán na miestnej úrovni zohrávajú aj deliace línie v straníckej politike.³

Súčasťou kandidátnej listiny kandidáta bez politickej príslušnosti je listina

podpísaná voličmi, ktorí podporujú jeho kandidatúru a majú trvalý pobyt v obci, kde

kandiduje. Nevyhnutný počet podpisov je daný veľkosťou obce.⁴

Počet obyvateľov obce

do 50

Počet podpisov voličov

10

51 – 100

20

101 – 500

40

501 – 2 000

100

200

500

1 000

2 001 – 20 000

20 001 – 100 000

nad 100 000

Nasledujúce časti analýzy sa venujú dvom modelom navrhovania kandidátov

v komunálnych voľbách tak, aby mohli kandidovať pod spoločným názvom na jednej

kandidátnej listine. Prvou možnosťou sú štandardné politické strany, pôsobiace len na

3

Až 42 % starostov a primátorov bolo v roku 2018 zvolených ako nezávislých, podobne aj 35 %

poslancov mestských a obecných zastupiteľstiev. Zdroj: Štatistický úrad Slovenskej republiky. Počet

a podiel zvolených starostov a poslancov podľa jednotlivých politických subjektov a podľa územného členenia.

Dostupné online: https://volby.statistics.sk/oso/oso2018/sk/data01.html .

4

Príloha č. 1 k zákonu č. 180/2014 Z. z.

5

Porovnávacia analýza: Kandidatúra nestaníckych kandidátov v komunálnych voľbách

a lokálne politické strany

miestnej úrovni, t. j. lokálne politické strany. Druhou možnosťou sú „združenia

voličov“ alebo kandidátov, prípadne tzv. volebné politické strany. Ide väčšinou

o miestne občianske iniciatívy vytvorené s cieľom nominovať kandidátov v lokálnych

voľbách. Spravidla nemajú charakter a povinnosti tradičných politických strán.

V kontexte analýzy je však potrebné spomenúť aj rozdiely medzi fungovaním

politického a volebného systému na Slovensku a vo viacerých európskych štátoch. Tieto

rozdiely majú dopad aj na lokálnu úroveň politického života. Prvým rozdielom sú

odlišné podmienky registrácie a fungovania politických strán. Mnohé európske štáty

majú voľnejší prístup v porovnaní so Slovenskou republikou. V niektorých štátoch

nemusia byť politické strany vôbec registrované (musia len splniť určité podmienky pre

účasť vo voľbách). Druhým frekventovaným rozdielom je pomerný volebný systém aj

na miestnej úrovni vo viacerých európskych krajinách. To spôsobuje, že miestne

združenia vytvárajú kandidátne listiny zložené z viacerých kandidátov, ktoré musia

vykazovať viaceré znaky politických strán – názov, skratku, symbol, osobu oprávnenú

konať v jej mene atď. Väčšinový volebný systém na Slovensku dáva výhodu skôr

lokálne známym kandidátom, ktorí môžu kandidovať aj individuálne.

6

Porovnávacia analýza: Kandidatúra nestaníckych kandidátov v komunálnych voľbách

a lokálne politické strany

2. Lokálne politické strany

Tabuľka č. 1: Fungovanie lokálnych politických strán

Štát

Hlavná podmienka vzniku či fungovania

Lokálne politické strany sa neregistrujú, potrebujú predložiť

stanovený počet podpisov pre kandidatúru alebo mať

podporu 2 členov miestneho zastupiteľstva.

Právna subjektivita a spôsobilosť, jednoduchšie podmienky

pre registráciu.

Belgicko

Francúzsko

Holandsko

Nórsko

Registrácia ústrednou volebnou komisiou v rámci

municipality.

Neregistrované politické strany potrebujú zozbierať určitý

počet podpisov pre registráciu kandidátnej listiny.

Spojené

kráľovstvo

Registrácia pred voľbami.

Splnenie podmienok na založenie „združenia“ podľa

občianskeho zákonníka, strany sa neregistrujú.

Švajčiarsko

Zdroj: Autor na základe uvedených zdrojov

Belgicko⁵

V Belgicku je možné založiť politickú stranu bez predchádzajúcej registrácie.

Pre účasť v miestnych voľbách (na úrovni municipalít) musia politické strany

predložiť podpisy minimálne 100 voličov z danej municipality alebo dvoch členov

miestneho zastupiteľstva. Legislatíva nestanovuje žiadne podmienky ohľadom počtu

členov alebo vnútornej štruktúry politických strán. Lokálne politické strany nemajú

povinnosť viesť účtovníctvo ani spĺňať rovnaké podmienky ako „celoštátne“ politické

strany. Jedinou podmienkou je dodržanie finančného limitu na kampaň, ktorý závisí

od počtu obyvateľov v danej municipalite.

Francúzsko⁶

Francúzska legislatíva nerozlišuje medzi celoštátnymi a lokálnymi stranami,

avšak lokálne strany sú zastúpené len na úrovni miestnych zastupiteľstiev. Politické

5

Interná databáza výmeny informácií Európskeho centra pre parlamentný výskum a dokumentáciu

(ECPRD). Požiadavka NR SR č. 4485 Conditions for registration/formation of local political parties.

6

Tamtiež.

7

Porovnávacia analýza: Kandidatúra nestaníckych kandidátov v komunálnych voľbách

a lokálne politické strany

strany sú definované ako združenia s politickou povahou. Musia mať právnu

subjektivitu a spôsobilosť. Registrácia prebieha na miestnej prefektúre a musí

obsahovať nasledujúce informácie: názov, adresu, informácie o vedúcich

predstaviteľoch strany, overené podpisy a správu zo zakladajúceho zhromaždenia. Aj

miestne politické strany majú povinnosť mať transparentné financovanie preverené

audítorom. Financovanie strany musí byť preverené dvomi audítormi, ak príjmy

strany presiahnu 230 000 €. V tomto zmysle sa lokálne strany nelíšia od celoštátnych,

hlavným rozdielom je ich jednoduchšia registrácia.

Holandsko⁷

V Holandsku môžu pôsobiť lokálne politické strany, ktoré sa pred voľbami

musia registrovať v rámci ústrednej volebnej komisie v municipalite/provincii. Tá

kontroluje, či má politická strana plnú právnu spôsobilosť a kópiu notárskej zápisnice

obsahujúcu stanovy strany. Žiadosť o registráciu podáva oprávnená osoba, ktorá musí

doložiť certifikát potvrdzujúci registráciu v obchodnom registri, zaplatený poplatok

112,5 €, a tiež, že názov strany spĺňa náležitosti uložené zákonom o voľbách. Žiadosť

o registráciu musí byť podaná minimálne 42 dní pred podaním kandidátnej listiny. Tá

sa podáva najmenej 43 dní pred voľbami. Politická strana musí mať minimálne dvoch

členov. Lokálne politické strany nemusia predkladať výročné či finančné správy,

vzhľadom na absenciu ich financovania zo strany štátu.⁸

Nórsko⁹

V Nórsku existujú dve skupiny politických strán – registrované a takzvané

„neregistrované“ politické strany. Hoci lokálne strany môžu teoreticky patriť medzi

registrované, v súčasnosti nie je v Nórsku žiadna takáto strana. Nórska legislatíva

nešpecifikuje podmienky vzniku „neregistrovaných“ politických strán. Hoci oba typy

strán môžu podať kandidátnu listinu do volieb, existujú medzi nimi aj rozdiely:

a) len registrované politické strany môžu získať finančnú podporu zo strany štátu.

Zároveň však majú povinnosti týkajúce sa transparentnosti financovania,

účtovníctva a podávania finančných správ.

b) registrované politické strany majú jednoduchšiu registráciu volebných

kandidátok, najmä pokiaľ ide o potrebný počet podpisov.

7

Tamtiež.

8

Registrácia v centrálnej vo lebnej komisii. Holandsko . Dostupné online:

https://www.lokalepolitiekepartijen.nl/onderwerp/oprichten/registreren-bij-een-centraal-stembureau/.

9

Volebný zákon. Nórsko. Dostupné online: https://lovdata.no/dokument/NLE/lov/2002-06-28-57 .

Zákon o politických stranách. Nórsko. Dostupné online: https://lovdata.no/dokument/NL/lov/2005-06-17-102 .

8

Porovnávacia analýza: Kandidatúra nestaníckych kandidátov v komunálnych voľbách

a lokálne politické strany

Hlavnou podmienkou pre neregistrované politické strany pre účasť

v miestnych voľbách je zozbieranie dostatočného množstva podpisov, ktorý je

stanovený ako

2

%

počtu oprávnených voličov v danej municipalite

v predchádzajúcich miestnych voľbách, prípadne 300 podpisov oprávnených voličov

v danej municipalite. V menších obciach sa minimálny počet podpisov rovná počtu

členov v miestnom zastupiteľstve.

Spojené kráľovstvo¹⁰

Politické strany sa musia registrovať, len ak sa chcú zúčastniť volieb. „Malé“

strany sa môžu zúčastniť len komunálnych volieb v Anglicku a Walese, na rozdiel od

ostatných politických strán, ktoré sa môžu zúčastniť všetkých typov volieb. Na to, aby

bola politická strana registrovaná, musí predložiť kópiu stanov, kópiu finančného

plánu schváleného stranou, musí špecifikovať meno, opis a symbol strany, stranícku

adresu a kontaktné informácie, uviesť, kde sa plánuje zúčastniť volieb, dodržiavať

finančné pravidlá platné pre politické strany a zaplatiť poplatok 150 libier za

registráciu strany. V krajine neexistujú minimálne požiadavky na počet členov strany.

Malé strany nie sú predmetom finančných kontrol, na rozdiel od ostatných strán.

Musia však každoročne potvrdzovať svoju registráciu.

Švajčiarsko¹¹

Vo Švajčiarsku sa politické strany neregistrujú a základné pravidlá pre založenie

sú rovnaké pre strany pôsobiace na komunálnej, kantonálnej alebo federálnej úrovni.¹²

Najčastejšou formou politickej strany je „združenie.“ Združenie musí mať písomné

stanovy obsahujúce informácie o politickej orientácii, financovaní a vnútornej

organizácii.

10

Zákon o politických stranách, voľbách a referende. Spojené kráľovstvo. Dostupné online:

https://www.legislation.gov.uk/ukpga/2000/41/contents .

Volebná komisia. Spojené kráľovstvo. Úvod do registrácie politickej strany. Dostupné online:

https://www.electoralcommission.org.uk/sites/default/files/pdf_file/intro-registration-rp.pdf .

11

Občiansky zákonník. Švajčiarsko. Dostupné online: https://www.admin.ch/opc/en/classified-

compilation/19070042/index.html#a60 .

Federálny zákon o politických právach. Švajčiarsko. Dostupné online:

https://www.admin.ch/opc/en/classified-compilation/19760323/index.html .

12

Strany, ktoré sú zastúpené na federálnej úrovni alebo aspoň v troch kantonálnych parlamentoch,

získavajú určité výhody od štátu, ak sa registrujú do registra politických strán. Ani táto registrácia

však nie je povinná.

9

Porovnávacia analýza: Kandidatúra nestaníckych kandidátov v komunálnych voľbách

a lokálne politické strany

3. Lokálne združenia voličov, združenia kandidátov, volebné strany

Tabuľka č. 2: Typy lokálnych združení

Krajina

Typ

Cyprus

kombinácie kandidátov

Česko

Dánsko

Estónsko

Fínsko

volebné strany (združenia nezávislých kandidátov)

združenia nezávislých kandidátov

volebné koalície (občianskoprávne partnerstvá)

volebné združenia

Lotyšsko

Nemecko

Portugalsko

Rakúsko

Španielsko

Švédsko

volebné združenia (len do 1.1.2021)

volebné združenia

skupiny oprávnených voličov

kampaňové strany

združenia voličov

volebné strany

Zdroj: Autor na základe uvedených zdrojov

Cyprus¹³

Na Cypre v komunálnych voľbách môžu okrem politických strán kandidovať

aj „kombinácie kandidátov,“ to znamená že na kandidátnej listine môžu byť

zástupcovia rôznych politických strán ako aj nezávislých kandidátov, prípadne len

nezávislí kandidáti. Oznámenie o takejto kandidátnej listine je potrebné deklarovať pri

podávaní kandidátnej listiny.

Česká republika¹⁴

V Českej republike sa na komunálnej a regionálnej úrovni používa pomerný

systém, v ktorom sú aj nezávislí kandidáti považovaní za „politické strany“ a počet

mandátov v zastupiteľstvách sa prideľuje na pomernom princípe. Združenia

nezávislých kandidátov môžu kandidovať ako volebné strany, základnou

podmienkou je vyzbieranie potrebného počtu podpisov, najmenej od 7 % obyvateľov

13

Zákon o municipalitách. Cyprus. Dostupné online: http://www.cylaw.org/nomoi/enop/non-

ind/1985_1_111/full.html .

14

Zákon č. 491/2001 Sb. o voľbách do zastupiteľstiev obcí a o zmene niektorých zákonov. Česká

republika. Dostupné online: https://www.zakonyprolidi.cz/cs/2001-491/zneni-20210802 .

10

Porovnávacia analýza: Kandidatúra nestaníckych kandidátov v komunálnych voľbách

a lokálne politické strany

danej obce, mestskej časti či volebného obvodu (nezapočítava sa podpis samotných

kandidátov). Na petícii musí byť uvedený názov volebnej strany, názov zastupiteľstva,

do ktorého strana kandiduje a rok volieb.

Dánsko¹⁵

V Dánsku môže kandidovať v komunálnych voľbách aj združenie nezávislých

kandidátov na jednej kandidátnej listine, ak ju podporí dostatočný počet voličov

z daného volebného obvodu/obce. Minimálny počet sa pohybuje medzi 25-50

podpisov, prípadne 150 podpisov v Kodani. Počet podpisov by nemal presiahnuť

dvojnásobok stanoveného minimálneho počtu podpisov. Ostatné podmienky sa

týkajú len časových lehôt a názvu kandidátnej listiny (nesmie to byť len jedno

písmeno, názov musí obsahovať slovo).

Estónsko¹⁶

Estónsko na lokálnej úrovni umožňuje kandidatúru „volebných koalícií.“¹⁷

Volebná koalícia je definovaná ako občianskoprávne partnerstvo estónskych občanov

a občanov EÚ, ktorí majú právo voliť, bolo založené na základe písomnej dohody

a jeho cieľom je vyjadrenie politických záujmov členov a podporovateľov na lokálnej

úrovni. Meno volebnej koalície musí obsahovať slovo „valimisliit“ (volebná koalícia).

Na registráciu v lokálnych voľbách musí autorizovaná osoba odovzdať miestnej

volebnej komisii oznámenie obsahujúce:

a) názov municipality alebo mesta, pre ktoré je volebná koalícia sformovaná;

b) názov volebnej koalície;

c) písomnú dohodu o partnerstve obsahujúcu mená, osobné identifikačné údaje,

adresy a kontaktné informácie najmenej dvoch osôb oprávnených konať

v mene volebnej koalície;

d) mená, osobné identifikačné údaje a podpisy estónskych občanov/občanov EÚ,

ktorí majú právo voliť a ktorí kandidujú za volebnú koalíciu.

Meno volebnej koalície nesmie byť útočné alebo zavádzajúce. Meno volebnej

koalície použité v predchádzajúcich voľbách môže byť použité len ak viac ako

polovica osôb, ktoré sformovali predchádzajúcu volebnú koalíciu, vytvorili aj novú

15

Zákon o voľbách do miestnych a regionálnych zastupiteľstiev. Dánsko. Dostupné online:

http://valg.oim.dk/media/16285/local-and-regional-government-elections-act.pdf .

16

Zákon o voľbách do miestnych zastupiteľstiev. Estónsko. Dostupné online:

https://www.riigiteataja.ee/en/eli/513012020001/consolide .

17

Nie sú považované za politické strany ako také a nie sú registrované v zozname politických strán.

11

Porovnávacia analýza: Kandidatúra nestaníckych kandidátov v komunálnych voľbách

a lokálne politické strany

volebnú koalíciu. Je zakázané použiť meno politickej strany alebo inej volebnej koalície

alebo meno, ktoré možno zameniť s názvom inej strany či koalície.

Fínsko¹⁸

Vo Fínsku majú oprávnení voliči právo vytvoriť „volebné združenia“ ktoré

môžu nominovať kandidátov do volieb rovnako ako registrované politické strany.¹⁹

Poskytujú výhodu nestraníckym kandidátom, keďže aj miestne voľby prebiehajú na

pomernom volebnom princípe. Dve alebo viac volebných združení môže vytvoriť

spoločnú volebnú kandidátku.

V komunálnych voľbách môže volebné združenie vytvoriť 10 oprávnených

voličov z jedného volebného obvodu. Volebné združenie je založené vytvorením

datovanej a podpísanej zakladajúcej zmluvy, ktorá obsahuje nasledujúce informácie:

a) referenciu na konkrétne voľby;

b) mená a tituly kandidátov, pracovné pozície a trvalé bydlisko;

c) meno, dátum a adresu všetkých členov;

d) písomné potvrdenie od všetkých členov, potvrdzujúce, že majú právo voliť

v príslušných voľbách a príslušnom volebnom obvode;

e) meno a kontaktné informácie zodpovedného predstaviteľa združenia a jeho/jej

zástupcu.

Lotyšsko²⁰

V Lotyšsku legislatíva umožňuje existenciu politických strán na lokálnej úrovni,

ale keďže ich zákon o politických stranách bližšie nešpecifikuje, v praxi pre ne platia

rovnaké podmienky a povinnosti ako pre celoštátne strany.²¹V roku 2020 prijal

parlament administratívno-teritoriálnu reformu.²²Jedným z jej dôsledkov je, že vo

voľbách do miestnych zastupiteľstiev (po 1.1.2021) už môžu kandidovať iba

registrované politické strany a koalície registrovaných politických strán.

18

Volebný zákon. Fínsko. Dostupné online:

https://www.finlex.fi/fi/laki/kaannokset/1998/en19980714_20040218.pdf .

19

Hoci sa to týka všetkých typov volieb, najčastejšie sú využívané na miestnej a regionálnej úrovni.

Zákon o voľbách do mestských a miestnych zastupiteľstiev. Lotyšsko. Dostupné online:

20

https://likumi.lv/ta/en/en/id/57839-law-on-elections-of-the-republic-city-council-and-municipality-

council .

21

Z tohto dôvodu Lotyšsko nebolo zaradené medzi krajiny s lokálnymi politickými stranami, keďže

neexistuje rozdiel medzi celoštátnymi a lokálnymi stranami.

22

Parlament schválil administratívno -teritoriálnu reformu. Lotyšsko. Dostupné online:

https://www.saeima.lv/en/news/saeima-news/29027-saeima-adopts-administrative-territorial-reform .

12

Porovnávacia analýza: Kandidatúra nestaníckych kandidátov v komunálnych voľbách

a lokálne politické strany

Pred touto zmenou mohli v miestnych voľbách kandidovať aj „volebné

združenia“ v municipalitách s menej ako 5000 obyvateľmi. Volebné združenia boli

zložené z osôb, ktoré podpísali relevantnú kandidátnu listinu a osôb, ktoré boli

kandidátmi na danej volebnej listine. Osoby, ktoré podali relevantnú kandidátnu

listinu, boli zodpovedné za zákonnosť aktivít volebného združenia.

Nemecko²³

Nemecký systém umožňuje v lokálnych voľbách kandidovať aj volebným

združeniam, ktoré nie sú považované za politické strany. Volebné municipalitné

združenia sú združeniami nezávislých kandidátov a ich podporovateľov, ktoré môžu

kandidovať iba v miestnych voľbách s vlastnými kandidátmi. Keďže nie sú

považované za politické strany, nemajú výhody poskytované politickým stranám

(napríklad štátne spolufinancovanie). Na volebné združenia sa nevzťahujú ani

povinnosti politických strán. Keď podávajú volebnú listinu, musia dodržiavať

demokratické politické princípy, ako je to stanovené pre politické strany. V niektorých

spolkových štátoch musia byť tieto združenia registrované v registri.

Portugalsko²⁴

V prípade miestnych volieb môžu podať kandidátnu listinu okrem politických

strán aj „skupiny oprávnených voličov.“ Tie však musia splniť niekoľko podmienok:

-

kandidátnu listinu pre miestne voľby podávajú oprávnení voliči

zodpovedajúci 3 % všetkých voličov registrovaných v danej obci/obvode;

navrhovatelia musia predložiť deklaráciu návrhu, z ktorého jasne vyplýva

snaha predložiť zoznam kandidátov v danej obci/obvode;

predkladatelia musia poskytnúť dôkaz o registrácii v príslušnej municipalite,

kde má byť kandidátna listina podaná a musí obsahovať plné meno

predkladateľa, identifikačné údaje, číslo volebného lístku a podpis.

Rakúsko²⁵

Rakúska legislatíva pozná termín „kampaňové strany“ vzťahujúci sa na

skupiny kandidátov uchádzajúcich sa o mandát v konkrétnych voľbách. Zvyčajne ide

24

Interná databáza výmeny informácií Európskeho centra pre parlamentný výskum a dokumentáciu

(ECPRD). Požiadavka č. 4485 Conditions for registration/formation of local political parties.

24

Zákon č. 1/2001 o voľbách členov miestnej samosprávy. Portugalsko. Dostupné online:

https://dre.pt/web/guest/legislacao-consolidada/-/lc/34526875/view?q=Lei+Org%C3%A2nica+1%2F2001 .

25

Federálny zákon o financovaní politických strán. Rakúsko. Dostupné online:

https://www.ris.bka.gv.at/Dokumente/Erv/ERV_2012_1_56/ERV_2012_1_56.pdf .

13

Porovnávacia analýza: Kandidatúra nestaníckych kandidátov v komunálnych voľbách

a lokálne politické strany

o štandardné politické strany alebo koalície strán, avšak na miestnej úrovni ich môžu

tvoriť aj „občianske akčné skupiny.“ Pravidlá pre miestne voľby si do veľkej miery

určujú jednotlivé rakúske regióny, avšak kandidátky kampaňových strán musia

obsahovať: meno strany, meno štatutára, zoznam kandidátov a požadovaný počet

podpisov. Počet podpisov v jednotlivých regiónoch sa líši. V regióne Vorarlbersko

musí kampaňová strana odovzdať podpisy od 1 % oprávnených voličov (minimum

10, najviac však 100). Vo Viedni je tento počet stanovený na 1 800 podpisov od

oprávnených voličov.

Španielsko²⁶

Zákon o voľbách umožňuje „združeniu voličov“ predložiť volebnú kandidátku

vo voľbách. Na podanie kandidátky musí byť splnených niekoľko požiadaviek:

-

kandidátna listina musí jasne označiť meno, skratku a symbol „združenia

voličov“ a tiež meno a priezvisko kandidátov. Meno, skratka a symbol nesmú

viesť k možnej zámene s tradičnými stranami a tiež nesmú odkazovať na

španielsku vlajku a kráľovskú korunu;

-

kandidátna listina musí obsahovať súhlas kandidátov s kandidatúrou

a dokumenty potvrdzujúce ich právo uchádzať sa o mandát;

kandidátka musí obsahovať minimálne 40 % zástupcov pohlavia, ktoré je menej

zastúpené na kandidátnej listine.²⁷

Združenie kandidátov musí predložiť aj stanovený počet úradne overených

podpisov od voličov registrovaných v danej municipalite. Ich počet závisí od veľkosti

municipality a je stanovený nasledovne:

Municipality do 5000 obyvateľov

1 % podpisov registrovaných voličov

najmenej 100 podpisov

najmenej 500 podpisov

najmenej 1500 podpisov

najmenej 3000 podpisov

najmenej 5000 podpisov

najmenej 8000 podpisov

Municipality s 5001-10000 obyvateľov

Municipality s 10001-50000 obyvateľov

Municipality s 50001-150000 obyvateľov

Municipality s 150001-300000 obyvateľov

Municipality s 300001-1000000 obyvateľov

Municipality nad 1000000 obyvateľov

26

Zákon o voľbách. Španielsko. Dostupné online: https://www.boe.es/buscar/act.php?id=BOE-A-1985-

11672 .

27

Kandidátka musí byť na každých 5 miest v poradí v zložení: 3 muži, 2 ženy alebo 3 ženy a 2 muži.

14

Porovnávacia analýza: Kandidatúra nestaníckych kandidátov v komunálnych voľbách

a lokálne politické strany

Švédsko²⁸

Vo Švédsku neexistujú pravidlá týkajúce sa formovania a organizácie

politických strán. Z pohľadu štátu sú politické strany považované za dobrovoľné,

súkromné a nezávislé združenia občanov. Politické strany, ktoré sa chcú zúčastniť

volieb, musia túto skutočnosť písomne oznámiť ústrednej volebnej autorite. Nezávislí

kandidáti, ktorí sa chcú zúčastniť volieb, musia vytvoriť politickú stranu a o zámere

kandidovať vo voľbách musia informovať volebnú autoritu. Spolu s tým musia

predložiť aj zdokumentovanú podporu od najmenej 50 osôb v danej municipalite. Od

roku 2018 sa pravidlá transparentného financovania uplatňujú aj pre strany

kandidujúce na regionálnej a lokálnej úrovni.

28

Volebný zákon. Švédsko. Dostupné online:

https://www.government.se/49150c/contentassets/4e2fdee5a8e342e88289496d34701aec/the-elections-

act-2005837 .

Vytvorenie politickej strany. Švédsko. Dostupné online: https://www.val.se/for-partier/bilda-

parti.html .

15

Porovnávacia analýza: Kandidatúra nestaníckych kandidátov v komunálnych voľbách

a lokálne politické strany

4. Záver

Regulárne lokálne politické strany sú v štátoch Európskej únie relatívne

zriedkavým javom. Oveľa častejšie umožňujú európske krajiny kandidovať skupine

kandidátov bez nutnosti vytvárať registrované politické strany pod jedným názvom

(identitou) a súťažiť s politickými stranami. Berúc do úvahy slovenský politický

a volebný systém, existuje niekoľko základných možností, ako umožniť zoskupeniu

nestraníckych kandidátov efektívnejšie kandidovať v lokálnych voľbách v prípade, ak

sa zákonodarca rozhodne súčasnú právnu úpravu novelizovať podľa príkladov praxe

z analyzovaných štátov.

a) Úprava podmienok registrácie politických strán

Jednou z možných prekážok pre vznik lokálnych politických strán je zákonom

stanovený počet potrebných podpisov na registráciu politickej strany (10 000).

Vzhľadom na náročnosť zberu potrebného počtu podpisov pre lokálnych politikov,

predovšetkým z menších miest či obcí, jednou z ciest, ako umožniť existenciu

lokálnych strán, by bolo zníženie počtu potrebných podpisov, prípadne zmena

podmienok na registráciu politických strán.

Niektoré európske štáty majú na registráciu politických strán nastavené oveľa

nižšie kritériá – napríklad požiadavka 1 000 podpisov v Českej republike

a v Poľsku, prípadne 100 zakladajúcich členov, bez nutnosti zbierania podpisov,

v Chorvátsku. V niektorých štátoch vznik politických strán nie je regulovaný (napr.

Švédsko), stanovené sú len podmienky na účasť podľa jednotlivých typov volieb.

b) Umožnenie vzniku lokálnych politických strán

Ako vyplýva z praxe niektorých analyzovaných krajín, na registráciu

lokálnych strán zvyčajne nie je stanovený počet podpisov oprávnených voličov

a/alebo počet členov (prípadne je uvádzaný počet dvoch členov) – napr. Holandsko,

Spojené kráľovstvo. Zároveň však tieto strany môžu kandidovať len v miestnych

a regionálnych voľbách a zvyčajne nemajú nárok na príspevok zo štátneho

rozpočtu.

16

Porovnávacia analýza: Kandidatúra nestaníckych kandidátov v komunálnych voľbách

a lokálne politické strany

c) Umožnenie vzniku lokálnych volebných združení

Prax viacerých analyzovaných štátov (napr. Cyprus, Fínsko, Nemecko,

Španielsko, Česká republika) umožňuje kandidovať združeniam (najmä)

nestraníckych kandidátov pod spoločným názvom bez nevyhnutnosti vytvárania

a registrácie politických strán. Počet potrebných podpisov na predloženie kandidátnej

listiny sa zväčša pohybuje medzi 1 – 7 % oprávnených voličov v danom meste/obci,

prípadne je pevne stanovený vzhľadom na počet obyvateľov. Ostatné podmienky sa

týkajú len názvu kandidátnej listiny, údajov potrebných na identifikáciu

a administratívnych úkonov potrebných na registráciu danej kandidátnej listiny.

17

Porovnávacia analýza: Kandidatúra nestaníckych kandidátov v komunálnych voľbách

a lokálne politické strany

5. Použité zdroje

1. Federálny zákon o financovaní politických strán. Rakúsko. Dostupné online:

https://www.ris.bka.gv.at/Dokumente/Erv/ERV_2012_1_56/ERV_2012_1_56.pdf .

2. Federálny zákon o politických právach. Švajčiarsko. Dostupné online:

https://www.admin.ch/opc/en/classified-compilation/19760323/index.html .

3. iDnes.cz (2016). Starostové a nezávislí (STAN). Dostupné online:

https://www.idnes.cz/wiki/politika/starostove-a-nezavisli-stan.K455073 .

4. Interná databáza výmeny informácií Európskeho centra pre parlamentný výskum

a dokumentáciu (ECPRD). Požiadavka NR SR č. 4485 Conditions for

registration/formation of local political parties (podmienky pre registráciu/vznik

miestnych politických strán).

5. Občiansky zákonník. Švajčiarsko. Dostupné online:

https://www.admin.ch/opc/en/classified-compilation/19070042/index.html#a60 .

6. Parlament s chválil administratívno -teritoriálnu reformu. Lotyšsko. Dostupné online:

https://www.saeima.lv/en/news/saeima-news/29027-saeima-adopts-administrative-

territorial-reform .

7. Register politických strán a hnutí. Dostupné online:

https://ives.minv.sk/rez/registre/pages/list.aspx?type=ps .

8. Registrácia v centrálnej volebnej komisii. Holandsko. Dostupné online:

https://www.lokalepolitiekepartijen.nl/onderwerp/oprichten/registreren-bij-een-

centraal-stembureau/.

9. Štatistický úrad Slovenskej republiky. Počet a podiel zvolených starostov a poslancov

podľa jednotlivých politických subjektov a podľa územného členenia. Dostupné online:

https://volby.statistics.sk/oso/oso2018/sk/data01.html .

10. Volebná komisia. Spojené kráľovstvo. Úvod do registrácie politickej strany. Dostupné

online: https://www.electoralcommission.org.uk/sites/default/files/pdf_file/intro-

registration-rp.pdf .

11. Volebný zákon. Fínsko. Dostupné online:

https://www.finlex.fi/fi/laki/kaannokset/1998/en19980714_20040218.pdf .

12. Volebný zákon. Nórsko. Dostupné online:

https://lovdata.no/dokument/NLE/lov/2002-06-28-57 .

18

Porovnávacia analýza: Kandidatúra nestaníckych kandidátov v komunálnych voľbách

a lokálne politické strany

13. Zákon č. 1/2001 o voľbách členov miestnej samosprávy. Portugalsko. Dostupné

online: https://dre.pt/web/guest/legislacao-consolidada/-/lc/34526875/

view?q=Lei+Org%C3%A2nica+1%2F2001 .

14. Zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a hnutiach. Dostupné online:

https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/85/20201201.html .

15. Zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a

doplnení niektorých zákonov. Dostupné online: https://www.slov-lex.sk/pravne-

predpisy/SK/ZZ/2014/180/.html .

16. Zákon č. 491/2001 Sb. o voľbách do zastupiteľstiev obcí a o zmene niektorých

zákonov. Česká republika. Dostupné online: https://www.zakonyprolidi.cz/cs/2001-

491/zneni-20210802 .

17. Zákon o municipalitách. Cyprus. Dostupné online:

http://www.cylaw.org/nomoi/enop/non-ind/1985_1_111/full.html .

18. Zákon o politických stranách. Nórsko. Dostupné online:

https://lovdata.no/dokument/NL/lov/2005-06-17-102 .

19. Zákon o politických stranách, voľbách a referende. Spojené kráľovstvo. Dostupné

online: https://www.legislation.gov.uk/ukpga/2000/41/contents .

20. Zákon o voľbách do mestských a miestnych zastupiteľstiev. Lotyšsko. Dostupné

online: https://likumi.lv/ta/en/en/id/57839-law-on-elections-of-the-republic-city-

council-and-municipality-council .

21. Zákon o voľbách do miestnych a regionálnych zastupiteľstiev. Dánsko. Dostupné

online: http://valg.oim.dk/media/16285/local-and-regional-government-elections-

act.pdf .

22. Zákon o voľbách do miestnych zastupiteľstiev. Estónsko. Dostupné online:

https://www.riigiteataja.ee/en/eli/513012020001/consolide .

23. Volebný zákon. Švédsko. Dostupné online:

https://www.government.se/49150c/contentassets/4e2fdee5a8e342e88289496d34701ae

c/the-elections-act-2005837 .

24. Vytvorenie politickej strany. Švédsko. Dostupné online: https://www.val.se/for-

partier/bilda-parti.html .

19