Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
Odbor Parlamentný inštitút  
Edícia: Prehľady  
02/2022  
Veľkosť parlamentov  
v štátoch Európskej únie:  
je možné určiť ideálny  
počet poslancov?  
Anotácia:  
Predložený materiál prináša  
stručný prehľad veľkostí  
parlamentov v štátoch EÚ,  
prepočet počtu poslancov  
na obyvateľov a hlavné  
argumenty v prospech  
i neprospech znižovania  
počtu poslancov.  
Vypracoval: Peter Plenta, PhD., Odbor Parlamentný inštitút  
Spolupráca: Mgr. Ivan Čemez, stážista  
Schválila:  
PhDr. Natália Petranská Rolková, PhD.,  
riaditeľka Odboru Parlamentný inštitút  
Kľúčové slová:  
Parlament, počet poslancov,  
prepočet na počet obyvateľov,  
Slovensko, Európska únia  
Bratislava  
máj 2022  
Prehľad: Veľkosť parlamentov v štátoch Európskej únie  
Postavenie Odboru Parlamentný inštitút definuje § 144 zákona NR  
SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej  
republiky, podľa ktorého Parlamentný inštitút plní informačné,  
vzdelávacie a dokumentačné úlohy súvisiace s činnosťou NR SR  
a jej poslancov. Súčasťou odboru je aj Oddelenie Parlamentná  
knižnica a Oddelenie Parlamentný archív.  
V rámci informačnej činnosti Odbor Parlamentný inštitút vydáva  
spravidla tieto informačno-analytické materiály:  
V oblasti vzdelávania Odbor Parlamentný inštitút zastrešuje úvodné  
inštruktážne semináre najmä pre novozvolených poslancov, účasť  
Kancelárie NR SR na parlamentnej rozvojovej spolupráci určenej pre  
zahraničné parlamenty, stážový program pre študentov vysokých  
škôl, ako aj ďalšiu vzdelávaciu, prednáškovú a publikačnú činnosť.  
Materiál slúži výlučne pre poslancov  
Národnej rady Slovenskej republiky  
a
zamestnancov Kancelárie NR SR  
a nemôže v plnej miere nahrádzať právne  
alebo iné odborné poradenstvo v danej  
oblasti. Údaje, použité v materiáli, sú  
aktuálne k dátumu jeho zverejnenia.  
Zverejňovanie materiálu je možné iba so  
súhlasom Odboru Parlamentný inštitút  
a autorov. Materiál neprešiel jazykovou  
úpravou.  
Prehľad: Veľkosť parlamentov v štátoch Európskej únie  
Úvod  
Návrhy na zníženie počtu poslancov v NR SR sa objavujú pravidelne, nielen v slovenskom  
parlamente, ale aj v širšej spoločenskej diskusii. Zvyčajne sa argumentuje najmä šetrením  
verejných výdavkov. Na problematiku veľkosti parlamentu sa však nie je možné nazerať iba  
z pohľadu ekonomických faktorov. Samotný počet poslancov zákonodarného zboru totiž  
ovplyvňuje aj prijímanie zákonov, schopnosť kontrolovať vládu, ako aj stranícky a politický  
systém. Do úvahy treba zobrať aj to, že počet poslancov v jednotlivých krajinách nie je určený  
len veľkosťou populácie, ale aj štruktúrou parlamentu, politickým a straníckym systémom,  
historickým vývojom a politickými či ústavnými tradíciami.  
V prípade Slovenska zohráva úlohu aj povaha samotného zákona, keďže počet poslancov  
Národnej rady SR je zakotvený priamo v Ústave Slovenskej republiky, z čoho vyplýva  
podmienka minimálne 90 hlasov na zmenu počtu mandátov v NR SR. Za ostatných 10 rokov  
sa objavilo viacero návrhov na zníženie počtu poslancov zo 150 na 100 (či dokonca na 79).  
V roku 2010 sa táto téma stala aj jednou z otázok referenda, v ktorom sa takmer 93 %  
1
hlasujúcich vyslovilo za zníženie počtu poslancov. Referendum však nebolo platné vzhľadom  
na nízku účasť necelých 23 % voličov.  
Znižovanie počtu poslancov je témou, ktorá sa pravidelne objavuje aj v zahraničí, najmä  
v období ekonomických kríz. Taliansky parlament aj občania v referende schválili zníženie  
2
počtu volených poslancov v oboch komorách parlamentu z 945 na 600. Existujú však aj  
názory, ktoré hovoria o tom, že väčšie parlamenty majú aj svoje výhody, najmä v reprezentácii  
širšieho spektra názorov, lepšom fungovaní demokracie a väčšom zastúpení menšín, či  
znevýhodnených regiónov.  
Prehľadová štúdia je rozdelená do troch častí. V prvej časti sa bližšie diskutuje o „ideálnej“  
veľkosti parlamentov, najmä v kontexte zastúpenia rozličných záujmov a efektivity a tiež  
spomína hlavné argumenty v prospech a neprospech zníženia počtu poslancov. Druhá časť  
porovnáva veľkosť parlamentov v štátoch Európskej únie a Spojeného kráľovstva  
a prepočet mandátov na počet obyvateľov. Posledná časť sa venuje problematike párneho vs.  
nepárneho počtu poslancov parlamentu.  
4
 
 
Prehľad: Veľkosť parlamentov v štátoch Európskej únie  
Veľkosť parlamentu – reprezentácia verzus efektivita  
Univerzálne platný vzorec na ideálnu veľkosť zákonodarného zboru neexistuje. V politickej  
teórii sa však objavil výpočet, ktorý ideálnu veľkosť parlamentu počíta ako tretiu odmocninu  
veľkosti populácie. Vzorec je založený na predpokladanej záťaži poslancov na komunikáciu  
3
s voličmi a ostatnými poslancami. Neskôr sa objavil návrh počítať ideálnu veľkosť  
parlamentu nie z celkovej populácie, ale ako tretiu odmocninu z počtu oprávnených/  
registrovaných voličov. V oboch prípadoch by však „ideálna“ veľkosť slovenského  
parlamentu prekračovala súčasný počet poslancov NR SR a dosiahla by hodnotu 176,  
respektíve 164 poslancov. Kritici tomuto výpočtu vyčítali najmä veľké zjednodušenie, keďže  
veľkosť populácie je iba jeden z faktorov ovplyvňujúcich veľkosť parlamentu.  
Tabuľka 1: Ideálna veľkosť slovenského parlamentu na základe Taagepera a Shugarta  
(1989)  
Počet obyvateľov  
5 457 873  
Ideálna veľkosť slovenského parlament  
176  
Počet voličov  
4 432 419  
Ideálna veľkosť slovenského parlamentu  
164  
Jednou zo základných tém výskumu pri téme veľkosti parlamentov je otázka, prečo by politici  
mali súhlasiť so znižovaním počtu poslancov, najmä keď tým môžu ohroziť vlastné politické  
prežitie. Medzi rokmi 1945-2015 však v najmenej 69 prípadoch došlo k zníženiu počtu  
poslancov parlamentov v demokratických krajinách. Výskum ukázal, že sa tak deje najmä  
v období ekonomickej recesie, kedy sú politici ochotní znižovať veľkosť parlamentov.  
V ťažkých ekonomických časoch je to populáciou vnímané pozitívne ako príspevok ku  
4
konsolidácii financií a znižovaniu míňania verejných financií.  
Zmena veľkosti parlamentu sa netýka len verejných financií, ale má dosah na celý politický  
systém. Jedným z dôsledkov je zníženie efektívneho počtu strán, a zníženie šance malých strán  
dostať sa do parlamentu, najmä v prípade väčšinových volebných systémov. Pri väčších  
parlamentoch majú väčšiu šancu získať zastúpenia aj príslušníci rôznych menšín. Zmena  
veľkosti parlamentu má vplyv na vzťahy medzi stranami a vo vnútri strán. Dochádza k väčšej  
súťaži o vplyvné miesta v parlamente, napríklad predsedníctvo výborov. Zmenšenie  
parlamentu má vplyv na možnosti politických strán „odmeniť“ svojich členov vzhľadom na  
5
nižší počet dostupných pozícií.  
3 Taagepera, R., a Shugart, M. S. (1989). Seats and votes: The effects and determinants of electoral systems. New Haven:  
Yale University Press.  
4 Jacobs, K., a Otjes, S. (2015). Explaining the size of assemblies. A longitudinal analysis of the design and reform  
5 Tamtiež.  
5
Prehľad: Veľkosť parlamentov v štátoch Európskej únie  
Parlament s príliš nízkym počtom poslancov nie je dostatočne demokratický, čo môže viesť až  
k nestabilite politického systému s neželanými formami politického vyjadrovania či konania.  
Ďalším argumentom v prospech väčšieho parlamentu je skutočnosť, že lepšie reflektuje názory  
populácie, a teda prijímané rozhodnutia sú viac v súlade s preferenciami populácie. Naopak,  
príliš veľký parlament vedie k vyšším priamym a nepriamym sociálnym nákladom, má  
tendenciu prijímať nadmerné množstvo zákonov a môže byť náchylnejší k rozličným formám  
oplývania či korupcie. Krajiny s nadmerným počtom poslancov majú aj vyššiu mieru  
6
vnímanej korupcie v krajine.  
Porovnanie veľkostí parlamentov v štátoch Európskej únie  
(a Spojeného kráľovstva)  
Odpoveď na otázku, či je veľkosť slovenského parlamentu primeraná je možné hľadať  
v porovnaní s inými parlamentami v demokratických krajinách EÚ.  
Tabuľka 2: Porovnanie veľkostí parlamentov členských štátov Európskej únie (+ Spojené  
kráľovstvo)  
Počet  
Počet  
obyvateľov  
Počet  
poslancov  
Č. Štát  
obyvateľov  
na 1 poslanca  
112 998  
7
8
1. Nemecká spolková republika  
83 166 711  
67 025 542  
736  
Spojené kráľovstvo Veľkej Británie  
a Severného Írska  
9
2.  
650  
103 116  
3. Holandsko  
17 407 585  
47 329 981  
67 098 824  
37 958 138  
60 244 639  
11 549 888  
9 769 526  
225  
615  
925  
560  
77 367  
76 959  
72 539  
67 809  
63 751  
54 999  
49 093  
44 765  
41 996  
4. Španielske kráľovstvo  
5. Francúzska republika  
6. Poľská republika  
7. Talianska republika  
8. Belgické kráľovstvo  
9. Maďarsko  
10  
945  
210  
199  
230  
10. Portugalská republika  
11. Rumunsko  
10 295 909  
19 317 984  
11  
460  
8 Na základe informácií zverejnených na stránkach jednotlivých parlamentov členských krajín EÚ.  
9 Do úvahy sa bral len počet volených poslancov.  
10 Taliansko má v súčasnosti aj 6 nevolených doživotných členov parlamentu (bývalí prezidenti).  
11 Ďalších 6 zástupcov reprezentuje rumunskú diaspóru zo zahraničia.  
6
 
Prehľad: Veľkosť parlamentov v štátoch Európskej únie  
12. Česká republika  
13 Rakúska republika  
14. Slovenská republika  
15. Grécka republika  
16 Dánske kráľovstvo  
17. Švédske kráľovstvo  
18. Bulharská republika  
19. Fínska republika  
20. Chorvátska republika  
21. Írsko  
10 693 939  
8 901 064  
5 457 873  
10 709 739  
5 822 763  
10 327 589  
6 951 482  
5 525 292  
4 058 165  
4 963 839  
2 794 090  
1 907 675  
2 095 861  
888 005  
281  
244  
150  
300  
179  
349  
240  
200  
151  
220  
141  
100  
130  
38 057  
36 480  
36 386  
35 699  
32 529  
29 592  
28 965  
27 626  
26 875  
22 563  
19 816  
19 077  
16 122  
15 857  
13 158  
10 425  
7 680  
22. Litovská republika  
23. Lotyšská republika  
24. Slovinská republika  
25. Cyperská republika  
26. Estónska republika  
27. Luxemburské veľkovojvodstvo  
28. Maltská republika  
Priemer  
12  
56  
1 328 976  
626 108  
101  
60  
514 564  
67  
43 361  
Poznámka: V prípade dvojkomorových parlamentov bol do výpočtu zahrnutý celkový počet  
volených poslancov, t. j. členov hornej aj dolnej komory parlamentu.  
V rámci krajín Európskej a Spojeného kráľovstva pripadá na jedného poslanca v priemere  
13  
43 361 obyvateľov. Na Slovensku pripadá na jedného poslanca momentálne 36 386  
obyvateľov. V porovnaní s ostatnými krajinami sa slovenský parlament v tomto ukazovateli  
umiestnil na 14. mieste z celkových 28 skúmaných krajín. Táto komparácia krajín ukazuje, že  
počet poslancov NR SR na počet obyvateľov sa pohybuje okolo európskeho priemeru.  
V prípade uplatnenia priemeru v krajinách EÚ a Spojeného kráľovstva by Slovensku  
zodpovedal počet 126 poslancov. Ak by sa na Slovensku znížil počet poslancov na 100,  
priemer by stúpol na 54 579 a Slovensko by sa posunulo na 9. miesto v tabuľke, tesne za  
Belgicko. Treba však spomenúť aj to, že krajiny s podobnou veľkosťou populácie – Írsko,  
Dánsko, Fínsko – majú vyšší počet poslancov ako Slovenská republika.  
12 Ďalších 24 aktuálne neobsadených miest v parlamente prináleží Turecko-cyperskej komunite.  
13 Tento priemer je však ovplyvnený nie len zahrnutím veľmi veľkých a veľmi malých európskych krajín, ale aj  
nezapočítaním nevolených zástupcov, ktorí sú v niektorých krajinách tradíciou (predovšetkým v Spojenom  
kráľovstve).  
7
Prehľad: Veľkosť parlamentov v štátoch Európskej únie  
Veľkosť HDP a veľkosť parlamentu  
14  
Pri porovnaní reálneho HDP na obyvateľa a veľkosti parlamentu sa neukazuje relevantný  
vzorec, teda neplatí, že by bohatšie alebo chudobnejšie krajiny mali väčší/menší parlament.  
Ako vyplýva z údajov, štyri najbohatšie krajiny majú nadpriemernú veľkosť parlamentu, to sa  
však týka aj troch zo štyroch najchudobnejších krajín.  
Tabuľka 3: Reálny HDP na obyvateľa vo vzťahu k počtu obyvateľov na jedného poslanca  
Krajina  
Reálny HDP na Poradie/ Počet obyvateľov  
obyvateľa  
83 640 €  
60 170 €  
49 720 €  
43 870 €  
41 870 €  
38 170 €  
37 290 €  
35 950 €  
35 840 €  
33 270 €  
32 870 €  
na 1 poslanca  
(27) 10 425  
(21) 22 563  
(16) 32 529  
(17) 29 592  
(3) 77 367  
(13) 36 480  
(19) 27 626  
(8) 54 999  
Luxemburské veľkovojvodstvo  
Írsko  
Dánske kráľovstvo  
Švédske kráľovstvo  
Holandsko  
Rakúska republika  
Fínska republika  
Belgické kráľovstvo  
Nemecká spolková republika  
Francúzska republika  
Spojené kráľovstvo Veľkej  
Británie a Severného Írska  
Talianska republika  
Španielske kráľovstvo  
Cyperská republika  
Maltská republika  
Slovinská republika  
Portugalská republika  
Česká republika  
(1) 117 301  
(5) 72 539  
(2) 103 116  
26 920 €  
25 200 €  
24 570 €  
21 770 €  
20 700 €  
18 590 €  
18 330 €  
17 740 €  
15 760 €  
15 520 €  
14 010 €  
13 260 €  
13 000 €  
12 510 €  
(7) 63 751  
(4) 76 959  
(25) 15 857  
(28) 7 680  
(24) 16 122  
(10) 44 765  
(12) 38 057  
(15) 35 699  
(26) 13 158  
(14) 36 386  
(22) 19 816  
(9) 49 093  
(6) 67 809  
(23) 19 077  
Grécka republika  
Estónska republika  
Slovenská republika  
Litovská republika  
Maďarsko  
Poľská republika  
Lotyšská republika  
8
 
Prehľad: Veľkosť parlamentov v štátoch Európskej únie  
Chorvátska republika  
Rumunsko  
Bulharská republika  
12 450 €  
9 120 €  
6 840 €  
(20) 26 875  
(11) 41 996  
(18) 28 965  
Párny vs. nepárny počet poslancov  
Pri prípadnej zmene počtu by sa mala zvážiť aj možnosť zavedenia nepárneho počtu  
poslancov. Párny počet poslancov vytvára praktické riziko v podobe patovej situácie, najmä  
pri zostavovaní novej vlády, keď je parlament rozdelený na dva rovnako početné  
antagonistické bloky. Hoci Slovensko sa v takejto situácii po voľbách nenachádzalo (najbližšie  
tomu bolo po voľbách v roku 2010, keď vládna koalícia nastupovala so 79 mandátmi  
a politická opozícia so 71 mandátmi), v Českej republike podobný prípad nastal po voľbách  
v roku 2006. Neskoršia vládna koalícia a politická opozícia získali zhodne po 100 mandátoch.  
Následné obdobie bolo poznačené podozreniami z politickej korupcie, nestabilitou vládnej  
väčšiny, odvolaním vlády počas predsedníctva v Európskej rade, nevydarenou snahou  
o predčasné voľby, a následným 15-mesačným obdobím úradníckej vlády Jana Fischera.  
Cieľom takejto úpravy by malo byť odstránenie rizika patovej situácii, najmä pri zostavení  
novej vlády. V rámci štátov Európskej únie ide o pomerne bežnú prax, keď z vyššie  
spomenutých 28 krajín má zavedený nepárny počet poslancov v parlamente, respektíve  
v dolnej komore, 10 štátov: Dánsko, Francúzsko, Chorvátsko, Nemecko, Litva, Maďarsko,  
Malta, Rakúsko, Rumunsko a Švédsko.  
Záver  
V porovnaní s ostatnými štátmi Európskej únie ma Slovensko počet poslancov/  
veľkosť parlamentu v prepočte na počet obyvateľov na priemernej úrovni.  
V porovnaní s krajinami s podobnou populáciou má dokonca najnižší počet  
poslancov. Veľkosť parlamentu však nie je daná len počtom obyvateľov, ale najmä  
historickým a politickým vývojom v krajine. Zmena veľkosti parlamentu môže mať  
významnejší dopad na politický a stranícky systém v krajine, podobne tak aj na  
schopnosť parlamentu kontrolovať činnosť vlády. Na druhej strane, zníženie počtu  
poslancov je pomerne častou témou politickej diskusie, najmä v časom ekonomických  
problémov.  
9
 
 
Prehľad: Veľkosť parlamentov v štátoch Európskej únie  
Použité zdroje  
1. Auriol E., a Gary-Bobo, R.J. (2007). The More the Merrier? Choosing the optimal number of  
4. Jacobs, K., a Otjes, S. (2015). Explaining the size of assemblies. A longitudinal analysis of  
the design and reform of assembly sizes in democracies around the world. Electoral Studies.  
6. Štatistický úrad Slovenskej republiky (2010). Výsledok hlasovania zúčastnených občanov  
7. Taagepera, R., a Shugart, M. S. (1989). Seats and votes: The effects and determinants of electoral  
systems. New Haven: Yale University Press.  
9. Ukrainian news (2020). Rada To Reduce Number Of MPs From 450 To 300 And Introduce  
10