Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky  
Odbor Parlamentný inštitút  
Edícia: Prehľady  
01/2022  
Informácia o aktuálnej ekonomickej  
a sociálnej situácii v Slovenskej republike  
Anotácia:  
Predložený materiál prináša  
stručný štatistický prehľad  
o vybraných ukazovateľoch  
ekonomického a sociálneho  
vývoja v SR za celý rok 2021  
a prvé mesiace roku 2022.  
Vypracovala: Ing. Martina Hogenová, Odbor Parlamentný  
inštitút  
Kľúčové slová:  
HDP, nezamestnanosť,  
zamestnanosť, mzda, inflácia,  
stavebná produkcia,  
priemysel, cestovný ruch,  
štátny rozpočet, zahraničný  
obchod  
Schválila: Mgr. Natália Švecová, riaditeľka Odboru Parlamentný  
inštitút  
Bratislava  
13. apríla 2022  
Prehľad: Informácia o aktuálnej ekonomickej a sociálnej situácii v Slovenskej republike  
Postavenie Odboru Parlamentný inštitút definuje § 144 zákona NR  
SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej  
republiky, podľa ktorého Parlamentný inštitút plní informačné,  
vzdelávacie a dokumentačné úlohy súvisiace s činnosťou NR SR  
a jej poslancov. Súčasťou odboru je aj Oddelenie Parlamentná  
knižnica a Oddelenie Parlamentný archív.  
V rámci informačnej činnosti Odbor Parlamentný inštitút vydáva  
spravidla tieto informačno-analytické materiály:  
V oblasti vzdelávania Odbor Parlamentný inštitút zastrešuje úvodné  
inštruktážne semináre najmä pre novozvolených poslancov, účasť  
Kancelárie NR SR na parlamentnej rozvojovej spolupráci určenej pre  
zahraničné parlamenty, stážový program pre študentov vysokých  
škôl, ako aj ďalšiu vzdelávaciu, prednáškovú a publikačnú činnosť.  
Materiál slúži výlučne pre poslancov  
Národnej rady Slovenskej republiky a  
zamestnancov KancelárieNRSRa nemôže  
v plnej miere nahrádzať právne alebo iné  
odborné poradenstvo v danej oblasti.  
Údaje, použité v materiáli, sú aktuálne  
kdátumu jehozverejnenia. Zverejňovanie  
materiálu je možné iba so súhlasom  
Odboru Parlamentný inštitút a autorov.  
2
Prehľad: Informácia o aktuálnej ekonomickej a sociálnej situácii v Slovenskej republike  
Obsah  
3
Prehľad: Informácia o aktuálnej ekonomickej a sociálnej situácii v Slovenskej republike  
1. Hrubý domáci produkt  
1
Hrubý domáci produkt v 4. štvrťroku 2021  
Ekonomika SR vzrástla vo 4. štvrťroku o 1,4 % a za celý rok 2021 o 3 %, straty z prvého  
roka pandémie však ešte nezmazala.  
Polovica z 10 sledovaných skupín odvetví ekonomiky v posledných troch mesiacoch  
roka 2021 bola už nad úrovňou predkovidovej výkonnosti, najviac sa darilo obchodu. V  
súhrne za celý rok 2021 HDP zaostával za hodnotami spred pandémie o 1,5 %, priemyselná  
výkonnosť bola ešte nižšia, a to až o 7,4 %.  
Hrubý domáci produkt (HDP) SR sa vo 4. štvrťroku 2021 medziročne zvýšil o 1,4 % (v  
stálych cenách, sezónne neočistený). Ekonomický vývoj sa udržal v kladných číslach počas  
celého roka 2021 najmä však pod vplyvom nižšej porovnávacej základne za rok 2020, kedy  
bola ekonomika vo všetkých štvrťrokoch v mínuse. Kým začiatkom roka 2021 bol hnacím  
motorom ešte zahraničný dopyt, v treťom a štvrtom štvrťroku roka to bol najmä domáci dopyt.  
Medzikvartálne (v porovnaní s 3. štvrťrokom 2021) bol HDP po sezónnom očistení  
reálne vyšší o 0,3 %. Objem HDP dosiahol 25,6 mld. EUR (v bežných cenách). Pre zhodnotenie,  
či ekonomika už prekonala ujmu spôsobenú pandémiou, je dôležité porovnať hodnoty HDP v  
stálych cenách. Tie nám ukazujú, že na dosiahnutie úrovne posledného štvrťroka 2019  
ekonomike ešte niečo málo chýbalo, konkrétne necelých 100 mil. EUR.  
Graf č. 1: Štvrťročné údaje HDP v stálych cenách (medziročná zmena v %, štvrťroky)  
1 Štatistický úrad SR, Dostupné na: Hrubý domáci produkt vo 4. štvrťroku a za rok 2021, [cit. 15.3.2022]  
4
 
Prehľad: Informácia o aktuálnej ekonomickej a sociálnej situácii v Slovenskej republike  
2
Hrubý domáci produkt za celý rok 2021  
V súhrne za rok 2021 dosiahol HDP nominálnu hodnotu 97,1 mld. EUR, medziročne  
vzrástol o 3 % (v stálych cenách). Jednotlivé odvetvia ekonomiky tak začali kompenzovať  
prepady v prvom roku pandémie (rok 2020), kedy celá ekonomika SR poklesla o 4,4 %.  
Celková hodnota HDP v stálych cenách však naďalej zaostala za predkovidovým obdobím  
(rok 2019) o 1,5 %.  
Graf č. 2: Hrubý domáci produkt v stálych cenách (medziročná zmena v %, roky)  
Tvorba HDP súvisela s medziročným rastom pridanej hodnoty o 2,4 %. Minulý rok v  
porovnaní s rokom 2020 rast hrubej pridanej hodnoty zaznamenali celkovo z 10 len 4 skupiny  
odvetví ekonomiky, najvýznamnejšie priemysel o 8,1 %. Najdynamickejší medziročný rast v  
rámci priemyslu sa prejavil vo výrobe motorových vozidiel o 22,4 % a vo výrobe kovových  
konštrukcií o 20,2 %. Predkovidovú úroveň výkonnosti (2019) priemysel ako celok však ešte  
nedosiahol, chýbalo mu približne 7,4 %.  
Vo výsledkoch za rok 2021 medziročne rástli aj ďalšie tri skupiny odvetví – veľkoobchod,  
maloobchod; doprava a skladovanie; ubytovacie a stravovacie služby o 6,3 %, informácie a  
komunikácia o 2 % a mierne aj verejná správa, obrana, zdravotníctvo a sociálna pomoc  
o 0,8 %. Ostatných šesť odvetvových zoskupení zostalo v poklese, najvýraznejšie stavebníctvo  
o 4,9 %, umenie a zábava o 5,6 % či pôdohospodárstvo o 6,9 %.  
2 Štatistický úrad SR, Dostupné na: Hrubý domáci produkt vo 4. štvrťroku a za rok 2021, [cit. 15.3.2022]  
5
Prehľad: Informácia o aktuálnej ekonomickej a sociálnej situácii v Slovenskej republike  
Prepady spôsobené pandémiou sa už úplne podarilo prekonať 5 skupinám odvetví –  
verejná správa, obrana, povinné sociálne zabezpečenie; vzdelávanie; zdravotníctvo a sociálna  
pomoc o 5,3 %, odborné, vedecké a technické činnosti; administratívne služby o 5 %, činnosti  
v oblasti nehnuteľností o 3,3 %, informácie a komunikácia o 2,8 % a veľkoobchod a  
maloobchod, oprava motorových vozidiel a motocyklov; doprava a skladovanie; ubytovacie  
a stravovacie služby o 0,2 %.  
Ostatné odvetvia stále neprekonali straty spôsobené pandémiou, na výkonnosť roka 2019  
im chýbalo od 2,9 % (pôdohospodárstvo) do 27,7 % (umenie, zábava a rekreácia).  
V roku 2021 boli v kladných hodnotách všetky výdavkové zložky. Zahraničný dopyt bol  
medziročne vyšší o 10,2 %, ako aj dovoz výrobkov a služieb o 11,2 %. Domáci dopyt vzrástol  
o 3,8 % vplyvom rastu tvorby hrubého kapitálu o 13,9 %, z toho tvorba hrubého fixného  
kapitálu vzrástla o 0,6 %. Rástli všetky zložky konečnej spotreby, výdavky na konečnú  
spotrebu domácností o 1,1 %, výdavky vo verejnej správe o 1,9 % a výdavky v neziskových  
3
inštitúciách slúžiacich domácnostiam o 4,3 %.  
2. Nezamestnanosť  
4
Nezamestnanosť v 4. štvrťroku 2021  
Počet ľudí bez práce vo 4. štvrťroku 2021 medziročne klesol, miera nezamestnanosti za celý  
rok sa zvýšila na 6,8 %.  
Počet ľudí bez práce na sklonku roka 2021 klesal, vďaka čomu sa miera nezamestnanosti  
na kvartálnej úrovni znížila na 6,6 %, na celoročnej úrovni však mierne vzrástla na 6,8 %.  
Naďalej však rástol počet dlhodobo nezamestnaných.  
V priebehu 4. štvrťroka 2021 sa počet ľudí bez práce podľa Výberového zisťovania  
pracovných síl (VZPS) znížil už druhý štvrťrok za sebou. Počet nezamestnaných bol  
medziročne nižší o 3,5 % a dosiahol 183,4 tis. osôb. V porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom  
sa po sezónnom očistení zvýšil o 0,6 % na 184,6 tis. osôb.  
Miera nezamestnanosti sa oproti rovnakému obdobiu minulého roka znížila o 0,3  
percentuálneho bodu (p. b.) na úroveň 6,6 %.  
3 Štatistický úrad SR, Dostupné na: Hrubý domáci produkt vo 4. štvrťroku a za rok 2021, [cit. 15.3.2022]  
4 Štatistický úrad SR, Dostupné na: Nezamestnanosť v 4. štvrťroku a za rok 2021, [cit. 8.3.2022]  
6
 
Prehľad: Informácia o aktuálnej ekonomickej a sociálnej situácii v Slovenskej republike  
Porovnať aktuálne dáta v dlhšom časovom rade, teda napríklad s rovnakým obdobím roka  
2019 nie je možné, pretože od r. 2021 došlo v dôsledku novej legislatívy EÚ k významným  
metodickým zmenám a údaje nie sú kompatibilné s údajmi za predchádzajúce obdobia.  
S cieľom zabezpečiť základné informácie o trhu práce boli osobitne prepočítané v maximálnej  
možnej miere medziročné indexy, nie však ostatné či staršie dáta VZPS.  
Pretrvávajúca pandémia ovplyvňuje najmä dlhodobú nezamestnanosť. V štvrtom  
štvrťroku 2021 tvorili dlhodobo nezamestnaní (bez práce viac ako 1 rok) vyše 125 tis. osôb, čo  
prestavovalo 68 % z počtu nezamestnaných. Podiel dlhodobo nezamestnaných sa zvyšoval od  
začiatku roka 2021, ešte v 1. štvrťroku 2021 tvorili ľudia bez práce dlhšie ako 12 mesiacov len  
45 % spomedzi nezamestnaných. Celkový medziročný nárast počtu nezamestnaných v  
skupine osôb bez práce v dĺžke 12 a viac mesiacov sa medziročne zvýšil o 43,6 %.  
Krátkodobá nezamestnanosť (v trvaní do 12 mesiacov) klesla na sklonku roka 2021 o viac  
ako 40 %.  
Nezamestnaní medziročne pribudli len vo vekových skupinách nad 49 rokov,  
najvýraznejšie v skupine od 50 do 54 rokov o 58,7 %. Ostatné vekové skupiny zaznamenali  
zníženie počtu nezamestnaných, najviac medzi mladými do 25 rokov, o 15,7 %.  
Z pohľadu ekonomickej činnosti posledného zamestnávateľa najviac osôb naposledy  
pracovalo v priemysle, v obchode a v stavebníctve. Ubudol tiež počet nezamestnaných bez  
pracovnej skúsenosti, medziročne o 1,8 %. Doposiaľ nikdy nepracovalo 49,4 tis. osôb, čo  
predstavovalo viac než štvrtinu spomedzi nezamestnaných.  
Z regionálneho hľadiska počet nezamestnaných vo 4. štvrťroku 2021 medziročne klesol  
v piatich krajoch, zvýšil sa v troch. Relatívne najviac nezamestnaných v porovnaní so  
4. štvrťrokom 2020 pribudlo v Košickom a Banskobystrickom kraji, a to približne o 20 %.  
Okrem toho pribudli nezamestnaní aj v Trnavskom kraji. Najvýraznejší relatívny pokles  
zaznamenal Bratislavský kraj (o 41,1 %) a Trenčiansky kraj (o 30,8 %). Najviac nezamestnaných  
bolo aj naďalej v krajoch východného Slovenska, v každom z nich to bolo viac ako 40 tis. ľudí  
bez práce.  
Najvyššia miera nezamestnanosti bola v Banskobystrickom kraji (11 %), dvojcifernú  
hodnotu dosiahla tiež v Košickom kraji (10,8 %) a Prešovskom kraji (10,4 %). Súčasne  
v Banskobystrickom regióne nastal aj najvyšší nárast miery nezamestnanosti (o 1,9 p. b.).  
Naopak, najvýraznejšie zlepšenie situácie nastalo v Prešovskom kraji, kde miera  
nezamestnanosti klesla o 1,8 p. b.  
7
Prehľad: Informácia o aktuálnej ekonomickej a sociálnej situácii v Slovenskej republike  
5
Nezamestnanosť v roku 2021  
Za celý rok 2021 nezamestnanosť medziročne vzrástla o 4,7 %. Počet nezamestnaných  
dosiahol 187,6 tis. osôb. Miera nezamestnanosti v roku 2021 stúpla o 0,3 p. b. a dosiahla na  
celoročnej úrovni 6,8 %.  
Podľa ekonomickej činnosti posledného zamestnávateľa sa najviac zvýšili počty ľudí bez  
práce, ktorí naposledy pracovali v obchode (o 4,1 tis.) a v stavebníctve (o 3,4 tis.). Výrazne sa  
znížil počet nezamestnaných, ktorí naposledy pracovali v oblasti priemyslu (najväčšie  
zamestnávateľské odvetvie), ich počet minulý rok medziročne klesol o 14,8 %.  
Z regionálneho hľadiska na celoročnej báze počet nezamestnaných vzrástol v troch  
krajoch. Najvyšší úbytok počtu ľudí bez práce nastal v Bratislavskom kraji (o 15,9 %) a v  
Nitrianskom kraji (o 12,2 %), nižšie úbytky nastali aj v Trenčianskom, Žilinskom a Prešovskom  
kraji. Naopak najdynamickejší nárast počtu ľudí bez práce nastal v Trnavskom kraji o 36,2 %,  
ide však o región s nižším počtom nezamestnaných. Miera nezamestnanosti sa za celý rok 2021  
najvýraznejšie zvýšila v Košickom kraji (o 2,2 p. b.) a dosiahla úroveň 10,3 %. Najvyššiu mieru  
nezamestnanosti aj v roku 2021 podobne ako v predošlých rokoch mal Prešovský kraj (11,4 %).  
Pokles miery nezamestnanosti v rámci bilancie celého roka 2021 nastal v piatich krajoch,  
najviac v Nitrianskom kraji (o 0,6 p .b.). Najnižšia miera nezamestnanosti je dlhodobo v  
Bratislavskom kraji, v roku 2021 bolo bez práce 2,6 % ekonomicky aktívneho obyvateľstva.  
Graf č. 3: Nezamestnanosť v roku 2021  
5 Štatistický úrad SR, Dostupné na: Nezamestnanosť vo 4. štvrťroku a za rok 2021, [cit. 8.3.2022]  
8
Prehľad: Informácia o aktuálnej ekonomickej a sociálnej situácii v Slovenskej republike  
6
Graf č. 4: Miera evidovanej nezamestnanosti v roku 2021 v %  
8
7,98  
7,92  
7,9  
7,81  
7,76  
7,66  
7,37  
7,09  
6,79  
6,76  
6,64  
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10  
11  
12  
Tabuľka č. 1: Miera evidovanej nezamestnanosti v roku 2021 v %  
Rok  
Rok 2021  
Mesiac 1  
2
3
4
5
6
7
8
9
10  
11  
12  
Evidovaná  
nezamestnanosť v %  
7,81 7,9  
7,98 8,00 7,92 7,76 7,66 7,37 7,09 6,79 6,64 6,76  
Na základe údajov zo zdroja: MPSVaR SR.  
3. Zamestnanosť  
7
Zamestnanosť vo 4. štvrťroku 2021  
Celkovo z 18 odvetví ekonomiky sledovaných v rámci údajov o zamestnanosti sa  
vo 4. štvrťroku 2021 počet pracujúcich medziročne zvýšil v desiatich. Za celý rok 2021 však  
zamestnanosť klesla. V dvoch podielovo najvýznamnejších odvetviach, v priemysle a v  
obchode, bol úbytok pracujúcich do 3 %, ale v pandémiou skúšaných ubytovacích a  
stravovacích službách, ako aj v umení a zábave ubudlo viac ako 10 % pracovníkov.  
Zamestnanosť podľa Výberového zisťovania pracovných síl (VZPS) sa vo 4. štvrťroku 2021  
medziročne zvýšila už druhý štvrťrok za sebou, rast dosiahol 0,7 % a počet pracujúcich  
6 Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Dostupné na: Miera evidovanej  
nezamestnanosti, [cit. 8.3.2021]  
7 Štatistický úrad SR, Dostupne na: Zamestnanosť v 4. štvrťroku a za rok 2021, [cit. 16.3.2022]  
9
 
Prehľad: Informácia o aktuálnej ekonomickej a sociálnej situácii v Slovenskej republike  
na Slovensku sa zvýšil na 2 milióny 614 tis. osôb. Celková zamestnanosť po sezónnom očistení  
sa oproti predchádzajúcemu štvrťroku zvýšila o 0,7 % a dosiahla 2 milióny 598 tis. osôb.  
Miera zamestnanosti, ktorá vyjadruje podiel pracujúcich z celkového počtu obyvateľstva,  
sa medziročne zvýšila o 1,1 percentuálneho bodu (p. b.) na 76,1 %.  
Porovnať aktuálne dáta v dlhšom časovom rade, teda napríklad s rovnakým obdobím roka  
2019 nie je možné, pretože od r. 2021 došlo v dôsledku novej legislatívy EÚ k významným  
metodickým zmenám a údaje nie sú kompatibilné s údajmi za predchádzajúce obdobia. S  
cieľom zabezpečiť základné informácie o trhu práce boli osobitne prepočítané v maximálnej  
možnej miere medziročné indexy, nie však ostatné či staršie dáta VZPS.  
Celkovo z 18 sledovaných odvetvových činností ekonomiky sa vo 4. štvrťroku 2021 počet  
pracujúcich medziročne zvýšil v desiatich. Rast zamestnanosti zaznamenali najmä výrobné  
odvetvia, odvetvia služieb naopak, strácali pracovníkov. V podielovo najvýznamnejšej zložke  
slovenského trhu práce, v priemysle, počet pracujúcich medziročne stúpol o 1,1 % na 721 tis.  
pracujúcich. Bol to prvý kladný príspevok zaznamenaný v odvetví počas roka 2021. Pracujúci  
pribudli aj v stavebníctve, počet vzrástol o 2,7 % na 237 tis. osôb.  
V odvetviach služieb, ktoré najviac ovplyvnili dôsledky pandémie, pracovalo na sklonku  
roka o 0,2 % ľudí medziročne menej (1 milión 588 tis. osôb). Celkovo v nich pracovalo viac ako  
60 % pracujúcich a napriek medziročnému úbytku sa situácia v porovnaní s predošlými  
štvrťrokmi zlepšila, absolútny počet pracujúcich v službách bol vyšší ako v lete či na jar roka  
2021.  
Vo veľkoobchode a maloobchode, ktoré sú najvýznamnejšou zložkou služieb a súčasne  
druhou podielovo najvýznamnejšou zložkou v rámci celej zamestnanosti v SR (315 tis.  
pracujúcich), bol v poslednom štvrťroku zaznamenaný najvýraznejší medziročný úbytok  
približne 18 tis. pracujúcich (o 5,4 %). Pracujúcich strácali aj ďalšie odvetvia služieb, ako  
administratívne služby (o 15,9 %), doprava a skladovanie (o 3,1 %), zdravotníctvo a sociálna  
pomoc (o 2,5 %) či finančné a poisťovacie činnosti (o 7,3 %).  
Z podielovo významnejších odvetví služieb, ktoré mali pozitívny vplyv na medziročný  
vývoj zamestnanosti, najvyšší rast zaznamenali vzdelávanie (o 8,5 %) a informácie a  
komunikácia (o 8 %).  
Zlepšenie zamestnanosti sa prejavilo aj v odvetviach najviac postihnutých pandémiou. V  
odvetví umenie, zábava a rekreácia zamestnanosť dosiahla prvýkrát rast o 4,7 %, ubytovacie  
a stravovacie služby sa síce do rastu nedostali, ale medziročný pokles bol veľmi mierny  
(o 1,8 %).  
10  
Prehľad: Informácia o aktuálnej ekonomickej a sociálnej situácii v Slovenskej republike  
Úbytky pracujúcich boli, rovnako ako v predchádzajúcich štvrťrokoch, medzi mladými do  
34 rokov. Počet pracujúcich do 25 rokov sa znížil o 4,6 % a u osôb vo veku od 25 do 34 rokov  
klesol o 4,8 %. Najvýraznejší relatívny prírastok zaznamenali pracujúci s najdlhšími  
pracovnými skúsenosťami vo veku nad 60 rokov o 9,8 %.  
Pozitívny vývoj zamestnanosti (počet pracujúcich) aj miery zamestnanosti vo 4. štvrťroku  
2021 bol viditeľný aj v krajoch Slovenska. Počet pracujúcich medziročne vzrástol v piatich z  
ôsmich krajov SR, najvýznamnejšie v Prešovskom kraji o 4,3 %. Úbytok pracujúcich pretrvával  
v Nitrianskom, Banskobystrickom a Košickom kraji. Najnižšiu mieru zamestnanosti pod 70 %  
mal Košický kraj (68,7 %), naopak v Bratislavskom kraji sa miera zamestnanosti už priblížila  
úrovni takmer 85 % (84,8 %). Najvýraznejšia zmena nastala v Žilinskom kraji, miera  
zamestnanosti sa zvýšila o 3,5 p. b. na hodnotu 78,9 %, významné zvýšenie zaznamenal aj  
Prešovský kraj o 3,2 p. b., pričom druhý štvrťrok po sebe prekročil počet pracujúcich hranicu  
70 % obyvateľov kraja vo veku 20 64 rokov.  
Zamestnanosť v roku 2021 v porovnaní s rokom 2020  
V priemere za rok 2021 klesla celková zamestnanosť o 1,4 % na 2 milióny 561 tis. osôb.  
Počty pracujúcich klesali v prvom polroku a ani pozitívny vývoj v druhej polovici roka už toto  
zníženie nevyrovnal. Miera zamestnanosti pri medziročnom poklese o 0,3 p. b. bola na úrovni  
74,6 %.  
Celkovo z 18 sledovaných odvetví iba 6 dosiahlo v ročnej bilancii rast, najvýznamnejšie  
vzdelávanie (o 7,5 %), informácie a komunikácia (o 5,8 %) či činnosti v oblasti nehnuteľností  
(o 5,6 %). Najväčšie úbytky boli počas celého roka v ubytovacích a stravovacích službách, kde  
zamestnanosť klesla o 17,9 %, ako aj v umení, zábave a rekreácii o 11,4 %. Pokles pracujúcich  
v dvoch podielovo najvýznamnejších odvetviach zamestnanosti bol mierny, v priemysle  
o 1,9 % a v obchode o 2,6 %.  
Najväčší pokles pracujúcich bol medzi mladými do 25 rokov (o 10 %), a tiež v kategórii od  
25 do 34 rokov (úbytok o 6,2 %). Relatívne najviac pracujúcich pribudlo vo veku nad 60 rokov  
(o 5,1 %).  
Na regionálnej úrovni zamestnanosť, teda počet pracujúcich, za celý rok 2021 klesol takmer  
vo všetkých krajoch, najviac v Banskobystrickom kraji o 3,3 %. Zamestnanosť sa podarilo  
udržať v Prešovskom kraji, medziročný rast bol však veľmi mierny (o 0,5 %). Miera  
zamestnanosti bola medziročne vyššia v troch krajoch, v Prešovskom, Žilinskom a  
Nitrianskom kraji. Pokles miery zamestnanosti sa najviac zvýšil v Košickom kraji o 1,8 p. b. a  
v Banskobystrickom kraji o 1,7 p. b.  
11  
Prehľad: Informácia o aktuálnej ekonomickej a sociálnej situácii v Slovenskej republike  
Počet osôb pracujúcich v zahraničí do 1 roka sa oproti rovnakému obdobiu minulého roka  
znížil o 5,4 % na takmer 112,1 tis. osôb. Pracovali najmä v stavebníctve, priemysle a  
zdravotníctve a sociálnej pomoci, ale všetky tri odvetvia zaznamenali odliv počtu pracujúcich.  
Rast dosiahli váhovo menej významné odvetvia, ako ubytovacie a stravovacie služby, doprava  
a skladovanie či pôdohospodárstvo. Viac ako štvrtina pracujúcich v zahraničí pochádzala z  
8
Prešovského kraja, najväčší ročný prírastok bol však v Žilinskom kraji (o 18,8 %).  
Graf č. 5: Vývoj zamestnanosti v roku 2021  
4. Zamestnanosť a priemerná mesačná mzda vo vybraných odvetviach  
Zamestnanosť a priemerná mesačná mzda vo vybraných odvetviach v januári  
9
a za rok 2022  
Medziročne mzdy v januári 2022 rástli vo všetkých 10 sledovaných odvetviach, v  
niektorých však pomalšie ako inflácia. Najdynamickejšie sa dvihli v ubytovaní (o viac ako  
štvrtinu) a potom ešte v maloobchode a vo veľkoobchode. Zamestnanosť vzrástla len v 6  
spomedzi 10 sledovaných odvetví, tiež najvýraznejšie u ubytovateľov.  
2022, [cit. 18.3.2022]  
12  
 
Prehľad: Informácia o aktuálnej ekonomickej a sociálnej situácii v Slovenskej republike  
Zamestnanosť počas januára 2022 medziročne vzrástla v šiestich spomedzi 10  
sledovaných odvetví ekonomiky. Výraznejšie vyššia zamestnanosť bola v ubytovaní o 6,3 % a  
v informačných a komunikačných činnostiach o 5 %. Mierny nárast pod úrovňou 1 %  
zaznamenala aj v stavebníctve, veľkoobchode, priemysle a vo vybraných trhových službách.  
Naopak, menej zamestnaných osôb ako pred rokom bolo v predaji a oprave motorových  
vozidiel o 4,5 %, v podnikoch pôsobiacich v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 1,1 %, v  
doprave a skladovaní o 0,4 % a v maloobchode o 0,3 %.  
Priemerná nominálna mesačná mzda v januári medziročne vzrástla vo všetkých 10  
sledovaných odvetviach, pričom tempo rastu dosahovalo výrazne odlišnú dynamiku.  
Dvojciferný rast mzdy zaznamenali všetky činnosti obchodu. Najvýznamnejšie zvýšenie bolo  
v ubytovaní, až o štvrtinu (o 25,4 %) na úroveň 815 EUR, výška mzdy však patrí k najnižším v  
SR. Vo veľkoobchode vzrástla mzda o 16,8 % na 1 229 EUR, v maloobchode o 13,7 %  
na 914 EUR, v predaji a oprave motorových vozidiel o 12,3 % na 1 196 EUR a v činnostiach  
reštaurácií a pohostinstiev bola mzda vyššia o 12,1 % (584 EUR). V odvetí, v ktorom sú  
nominálne mzdy dlhodobo najvyššie, nad úrovňou 2 000 EUR - v informačných a  
komunikačných činnostiach - boli januárové mzdy medziročne vyššie o 8,2 %. Približne  
rovnaký rast (8 %) bol aj v priemysle, ktorý zamestnáva najviac ľudí v SR.  
Efekt zvýšenia miezd však eliminovala vyššia inflácia, čo spôsobilo výraznejšie otváranie  
nožníc medzi nominálnou a reálnou mzdou. Priemerná reálna mesačná mzda vzrástla v 6 z 10  
sledovaných odvetví, takže v januári už 4 odvetvia vykázali jej medziročný pokles. Reálna  
mzda klesla najviac vo vybraných trhových službách o 5,4 %, a tiež v stavebníctve o 1,8 %, v  
priemysle o 0,4 % a v informačných a komunikačných činnostiach o 0,2 %.  
Zamestnanosť a priemerná mesačná mzda vo vybraných odvetviach v decembri a za  
10  
rok 2021  
Zamestnaných v roku 2021 v porovnaní s obdobím pred pandémiou ubudlo vo všetkých  
sledovaných odvetviach s výnimkou informačných a komunikačných činností, ktoré navýšili  
pracovné kapacity o 8 %. Najhorší vývoj sa prejavil v podnikoch ubytovania, kde poklesol  
počet zamestnaných osôb viac ako o pätinu. Priemerná mzda v roku 2021 rástla dynamicky  
vo všetkých desiatich sledovaných odvetviach, a to nielen medziročne, ale aj v porovnaní s  
rokom 2019. Vybrané odvetvia zaznamenali zvýšenie nominálnej mzdy dokonca  
dvojciferným tempom.  
Zamestnanosť v SR za celý rok 2021 medziročne vzrástla len v dvoch spomedzi 10  
sledovaných odvetví ekonomiky. Viac zamestnaných osôb ako v roku 2021 pracovalo v  
decembri a za rok 2021, [cit. 18.3.2022]  
13  
Prehľad: Informácia o aktuálnej ekonomickej a sociálnej situácii v Slovenskej republike  
informačných a komunikačných činnostiach o 4,8 % a vo vybraných trhových službách  
o 0,2 %. V ostatných ôsmich sledovaných odvetviach bol zaznamenaný pokles zamestnanosti  
od 1,5 % v doprave a skladovaní až po 9,2 % v ubytovaní.  
Priemerná mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR vo 4. štvrťroku a za  
11  
rok 2021  
Mzdy v roku 2021 aj na jeho sklonku stále rástli rýchlo, ich reálne zvýšenie ale vo 4 .  
štvrťroku utlmila inflácia na 1,3 %. Vyššie mzdy ako pred pandémiou boli za celý rok 2021 vo  
všetkých 19 sledovaných odvetviach hospodárstva, pričom rasty dosahovali od 2 % až  
do 24 %. V poslednom štvrťroku 2021 sa na úroveň spred dvoch rokov nedotiahli len platy v  
ubytovacích a stravovacích službách, ktoré mali stále najnižší priemerný hrubý zárobok zo  
všetkých odvetví ekonomiky.  
Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR vo 4. štvrťroku  
minulého roka vzrástla medziročne o 6,9 % na 1 331 EUR. Zároveň o 154 EUR (o 13,1 %)  
prekonala výšku priemernej mzdy pred pandémiou (vo 4. štvrťroku 2019).  
Výraznú časť z rastu zobrala v posledných mesiacoch minulého roka vysoká inflácia,  
takže reálne mzdy sa zvýšili len o 1,3 %. Je to najnižší reálny rast od 2. štvrťroka 2020, kedy  
vplyvom pandémie COVID-19 po dlhej dobe reálna mzda v SR klesla. Sezónne očistená  
priemerná mzda oproti 3. štvrťroku 2021 vzrástla o 2 %.  
Graf č. 6: Vývoj priemernej mesačnej mzdy (štvrťroky)  
11 Štatistický úrad SR, Dostupné na: Priemerná mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR, [cit. 18.3.2022]  
14  
Prehľad: Informácia o aktuálnej ekonomickej a sociálnej situácii v Slovenskej republike  
Medziročný rast priemernej nominálnej mzdy zaznamenalo vo 4. štvrťroku 2021 všetkých  
19 sledovaných odvetví hospodárstva. Relatívne najrýchlejšie rástli mzdy v ubytovacích a  
stravovacích službách (o 16,7 %), ktoré sa aj napriek tomu ako jediné odvetvie nedotiahli na  
úroveň rovnakého obdobia pred pandémiou. Vysoký rast nedokázal vyrovnať prepad z konca  
roka 2020. Mzdy v tomto odvetví sú dlhodobo najnižšie a aj v poslednom štvrťroku minulého  
roka tvorili len necelých 54 % (713 EUR) z priemernej mzdy v SR. Napriek najvýraznejšiemu  
medziročnému rastu miezd v ubytovacích a stravovacích službách sa rozdiel oproti zárobkom  
v najlepšie platenom odvetví na Slovensku prehĺbil. Najvyššie priemerné platy sú dlhodobo v  
informáciách a komunikácii (2 278 EUR), ktorých medziročný rast bol na úrovni 7,7 %.  
V desiatich z celkovo 19 odvetví bola mzda vo 4. štvrťroku 2021 nižšia ako je priemer za  
celé hospodárstvo SR. Z regionálneho hľadiska boli pod priemerom mzdy vo všetkých krajoch  
okrem Bratislavského kraja, ktorý má dlhodobo najvyššie mzdy v SR a aktuálne dosiahol  
úroveň 1 600 EUR. Mzdy na sklonku roku medziročne vzrástli vo všetkých krajoch, najvyšší  
relatívny prírastok bol v Košickom kraji o 13,9 %, Trenčianskom a Nitrianskom kraji rovnako  
o 8,2 %. Zároveň vo všetkých krajoch mzdy vzrástli, a to dvojciferným tempom, aj v porovnaní  
s rovnakým obdobím pred pandémiou (so 4. štvrťrokom 2019). Najsvižnejšie, a to až o pätinu  
za dva roky vzrástli platy opäť v Košickom kraji a najpomalšie v Bratislavskom kraji o 10,7 %.  
Priemerná mesačná mzda zamestnanca v roku 2021  
Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR dosiahla v roku  
2021 hodnotu 1 211 EUR. Medziročne sa zvýšila o 6,9 %, tempo jej rastu bolo takmer  
dvojnásobné ako v roku 2020. Je to druhý najvyšší rast celoročných miezd za posledné  
desaťročie (vyšší bol len v roku 2019). Súčasne mesačné mzdy vlani vzrástli o 10,9 % v  
porovnaní s obdobím pred pandémiou, čo predstavovalo nárast 119 EUR.  
Napriek vyššej inflácii sa zvýšil aj reálny rast miezd, za celý rok 2021 boli mzdy reálne  
vyššie o 3,6 %. V roku 2020 bol reálny rast miezd len na úrovni 1,9 %.  
15  
Prehľad: Informácia o aktuálnej ekonomickej a sociálnej situácii v Slovenskej republike  
Graf č. 7: Vývoj priemernej mesačnej mzdy (roky)  
Priemerné zárobky medziročne nominálne vzrástli vo všetkých sledovaných 19  
odvetviach ekonomiky, vývoj miezd naprieč celou ekonomikou bol však dosť rozdielny.  
Najnižší rast, o 3,1 % zaznamenali administratívne služby. Relatívne najrýchlejšie rástli mzdy  
vďaka vyplateným mimoriadnym odmenám a nadčasom za prácu počas pandémie v  
zdravotníctve a sociálnej pomoci o 13,8 % (na 1 395 EUR). Toto odvetvie zaznamenalo zároveň  
najvýraznejší rast aj v porovnaní so situáciou pred pandémiou. Oproti roku 2019 si pracovníci  
v zdravotníctve a sociálnej pomoci polepšili v priemere o 267 EUR mesačne (o 23,7 %). Najnižší  
rast nominálnej mzdy oproti obdobiu spred pandémie len o 1,9 % zaznamenali  
administratívne služby (966 EUR). Priemysel, ktorý zamestnáva spomedzi všetkých odvetví  
najviac ľudí, vykázal rast miezd medziročne na úrovni 8,5 % (na 1 289 EUR) a súčasne to bol  
nárast o viac ako 10 % aj v porovnaní s predkovidovým obdobím.  
Aj v roku 2021, podobne ako v predošlých rokoch, bola priemerná mzda nad  
celoslovenským priemerom iba v Bratislavskom kraji (1 482 EUR). V siedmich krajoch  
presiahol priemerný hrubý zárobok úroveň 1 000 EUR. Prešovský kraj stále zostáva regiónom  
s najnižšou priemernou mzdou (956 EUR). Vlani priemerné mzdy rástli medziročne vo  
všetkých krajoch, s najvyšším relatívnym prírastkom v Košickom (o 11,1 %) a najnižším v  
Bratislavskom kraji (o 5,0 %). V porovnaní s rovnakým obdobím pred pandémiou (s rokom  
2019) najviac vzrástli mzdy v relatívnom vyjadrení opäť v Košickom kraji o 13,7 % a najmenej  
v Bratislavskom o 9,1 %.  
16  
Prehľad: Informácia o aktuálnej ekonomickej a sociálnej situácii v Slovenskej republike  
5. Vývoj jadrovej a čistej inflácie  
V decembri 2021 miera medziročnej inflácie v úhrne dosiahla hodnotu 5,8 %. Jadrová  
inflácia a čistá inflácia dosiahla zhodne hodnotu 6,4 %.  
V decembri oproti novembru úhrnnú infláciu ovplyvnila jadrová inflácia 0,19  
percentuálneho bodu (p. b.), regulované ceny a nepriame dane úhrnnú infláciu neovplyvnili.  
12  
Jadrovú infláciu ovplyvnili ceny potravín 0,18 p. b. a čistá inflácia 0,01 p. b.  
Graf č. 8: Čistá inflácia 2021 (bez zmien nepriamych daní)  
6,4  
6,4  
5,8  
5
4,7  
4,2  
4
3,5  
2,7  
2,3  
1,8  
1,6  
Tabuľka č. 2: Jadrová a čistá inflácia 2021 - oproti rovnakému obdobiu minulého roku v %  
12 Štatistický úrad SR, Dostupné na: Vývoj jadrovej a čistej inflácie v decembri 2021, [cit. 18.3.2022]  
17  
 
Prehľad: Informácia o aktuálnej ekonomickej a sociálnej situácii v Slovenskej republike  
Tabuľka č. 3: Jadrová a čistá inflácia 2022 - oproti rovnakému obdobiu minulého roku v %  
6. Stavebná produkcia  
13  
Stavebná produkcia v januári 2022  
Slovenské stavebníctvo v januári 2022 dosiahlo o niečo vyššiu produkciu ako pred  
rokom, kedy sa však pod vplyvom pandémie radikálne prepadlo. Pozitívny výsledok je  
dôsledkom extrémneho rastu prác v zahraničí, domáca stavebná produkcia bola nižšia ako  
vlani.  
Stavebná produkcia realizovaná na Slovensku v januári 2022 bola medziročne vyššia  
o 0,3 % a jej objem dosiahol hodnotu 283,8 mil. EUR. Po zohľadnení sezónnych vplyvov bola  
stavebná produkcia o 0,7 % nižšia ako v decembri 2021.  
Podielovo rozhodujúce stavebné práce realizované na Slovensku (tvoria 87,2 % stavebnej  
produkcie) vykázali v januári 2022 znovu medziročný pokles, a to o 6,7 %. Vývoj na domácom  
stavebnom trhu bol výsledkom medziročného poklesu, ako v podielovo významnejšej novej  
výstavbe o 9,5 %, tak aj v opravách a údržbe o 8,8 %.  
Z hľadiska výrobného zamerania sa medziročne znížil objem prác najmä na podielovo  
menej významných inžinierskych stavbách o 23,4 %. Výstavba na budovách bola nižšia  
o 0,9 %.  
Aj napriek tomu, že výkony za hranicami tvoria len približne 13 % z celkovej stavebnej  
produkcie, januárovú bilanciu stavebníctva zachránili práve aktivity v zahraničí, kde sa  
produkcia medziročne viac ako zdvojnásobila (nárast o 105,7 %).  
13 Štatistický úrad SR, Dostupné na: Stavebná produkcia v januári 2022, [cit. 18.3.2022]  
18  
 
Prehľad: Informácia o aktuálnej ekonomickej a sociálnej situácii v Slovenskej republike  
14  
Stavebná produkcia v decembri a za rok 2021  
Stavebníctvo v roku 2021 prehlbovalo poklesy spôsobené pandémiou v roku 2020. Výkony  
padali v rozhodujúcej zložke – v novej výstavbe, vyššie výkony sa prejavili len v opravách a  
údržbe. V porovnaní s obdobím pred pandémiou (s r. 2019) ručnú brzdu zatiahli najmä  
inžinierske stavby. Prepad odvetvia do horších čísiel naďalej brzdili len výrazne väčšie  
zákazky v zahraničí.  
Stavebná produkcia v roku 2021 dosiahla objem 5,4 mld. EUR, čo predstavovalo  
medziročne nižšiu hodnotu o 2,1 %. Práce stavebných firiem realizované v tuzemsku, ktoré  
tvoria približne 90 % výkonov stavebníctva, medziročne klesli o 4,8 %. Bol to dôsledok najmä  
medziročného prepadu novej výstavby o 7,8 %. Celkovej bilancii domácich výkonov  
stavebníctva pomohol rast v zložke opravy a údržba o 1,1 %. Opravy však tvorili len približne  
štvrtinu z domácej výstavby. Z hľadiska výrobného zamerania zaznamenali útlm najmä práce  
na inžinierskych stavbách (kam patrí aj výstavba diaľnic) takmer o 10 %, o niečo menej klesol  
objem prác na budovách.  
Pred vyšším prepadom zachraňovali počas celého roka 2021 bilanciu stavebníctva, aj na  
celoročnej úrovni, stavebné aktivity v zahraničí, ktoré boli v súhrne takmer o tretinu vyššie  
ako v roku 2020 (ich podiel na celkovej stavebnej produkcii tvorí necelú desatinu).  
Porovnanie s obdobím pred pandémiou – rok 2021 oproti roku 2019  
Pandémia spôsobila, že vývoj výkonov jednotlivých odvetví počas rokov 2020 a 2021 bol  
špecifický. S cieľom poskytnúť informácie, do akej miery sa jednotlivé zložky ekonomiky  
vysporiadali s dopadmi pandémie, ŠÚ SR porovnal stavebnú produkciu aj s rokom 2019. V  
takomto porovnaní sa produkcia stavebníctva prepadla o 13,3 %. Výstavba na domácom trhu  
bola nižšia o 17 %, pričom rozhodujúca zložka nová výstavba dosiahla takmer o 20 % nižšie  
hodnoty ako v roku pred pandémiou (2019). Z výrobného hľadiska sa výraznejší útlm prejavil  
najmä na inžinierskych stavbách, ich výkon poklesol tiež približne o pätinu. Pred vyššími  
číslami prepadu celé odvetvie zachraňovali výraznejšie stavebné aktivity v zahraničí, boli o  
45,3 % vyššie ako pred pandémiou.  
14 Štatistický úrad SR, Dostupné na: Stavebná produkcia v decembri 2021, [cit. 18.3.2022]  
19  
Prehľad: Informácia o aktuálnej ekonomickej a sociálnej situácii v Slovenskej republike  
Graf č. 9: Stavebná produkcia (podniková metóda) v roku 2021  
Stavebná produkcia v roku 2021  
700,00  
600,00  
500,00  
400,00  
300,00  
200,00  
100,00  
0,00  
120,00  
100,00  
80,00  
60,00  
40,00  
20,00  
0,00  
1.  
2.  
3.  
4.  
5.  
6.  
7.  
8.  
9.  
10.  
11.  
12.  
mil. Eur  
index  
Tabuľka č. 4: Stavebná produkcia v roku 2021  
20  
Prehľad: Informácia o aktuálnej ekonomickej a sociálnej situácii v Slovenskej republike  
7. Vývoj cien vo výrobnej sfére15  
Ceny rástli vo februári 2022 v celej výrobnej sfére, medziročne najviac ceny tuzemských  
priemyselných výrobcov.  
Ceny priemyselných výrobcov  
Ceny priemyselných výrobcov pre tuzemsko vo februári oproti januáru vzrástli  
o 13,3 %. Vzrástli ceny dodávky elektriny a plynu o 28,2 %, ťažby a dobývania o 5,1 %,  
priemyselnej výroby o 2,4 % a dodávky vody a odpadov o 0,4 %.  
V priemyselnej výrobe vzrástli ceny výroby koksu a ropných produktov o 12,6 %,  
chemikálií o 5,5 %, drevených výrobkov o 3,5 %, potravín o 2,8 %, farmaceutických výrobkov  
o 2,6 %, výrobkov z gumy a plastu o 1,8 %, elektrických zariadení o 1,4 %, kovov spolu s  
cenami ostatnej výroby zhodne o 1,3 % a dopravných prostriedkov o 0,5 %. Klesli ceny výroby  
strojov inde nezaradených o 0,4 %, textilu a kože o 0,3 % a počítačových výrobkov o 0,2 %.  
Vo februári 2022 v porovnaní s februárom 2021 ceny priemyselných výrobcov pre  
tuzemský trh vzrástli o 39 %. Zvýšili sa ceny dodávky elektriny a plynu o 82,1 %, ťažby a  
dobývania o 29,7 %, priemyselnej výroby o 14,2 % a dodávky vody a odpadov o 6,8 %.  
V priemyselnej výrobe vzrástli ceny výroby koksu a ropných produktov o 58,6 %,  
chemikálií o 53,1 %, kovov o 32 %, drevených výrobkov o 24,3 %, potravín o 13,5 %, výrobkov  
z gumy a plastu o 8,3 %, elektrických zariadení o 8 %, strojov inde nezaradených o 7,9 %,  
textilu a kože o 6,9 %, farmaceutických výrobkov o 3,5 %, počítačových výrobkov o 3,2 % a  
ostatnej výroby o 2,8 %. Klesli ceny výroby dopravných prostriedkov o 0,8 %.  
V priemere od začiatku roka oproti rovnakému obdobiu minulého roka vzrástli ceny  
priemyselných výrobcov o 31,5 % a to vplyvom zvýšenia cien dodávky elektriny a plynu o  
61,9 %, ťažby a dobývania o 26,3 %, priemyselnej výroby o 13,8 % a dodávky vody a odpadov  
o 6,9 %.  
Ceny priemyselných výrobcov za export vo februári oproti januáru vzrástli o 2,3 %.  
Vzrástli ceny priemyselnej výroby o 2,3 %, dodávky elektriny a plynu o 2,1 % a ťažby a  
dobývania o 0,9 %. Klesli ceny dodávky vody a odpadov o 2,7 %.  
V priemyselnej výrobe vzrástli ceny výroby koksu a ropných produktov o 10,8 %,  
drevených výrobkov o 10,7 %, chemikálií o 5,7 %, potravín o 4,9 %, strojov inde nezaradených  
o 4,4 %, ostatnej výroby o 4,2 %, výrobkov z gumy a plastu 2,5 %, farmaceutických výrobkov  
15 Štatistický úrad SR, Vývoj cien vo výrobnej sfére vo februári 2022, [cit. 30.3.2022]  
21  
 
Prehľad: Informácia o aktuálnej ekonomickej a sociálnej situácii v Slovenskej republike  
o 1,6 %, elektrických zariadení o 1,4 %, dopravných prostriedkov a kovov zhodne o 1,1 % a  
výroby textilu a kože o 0,2 %. Klesli ceny výroby počítačových výrobkov o 1,2 %.  
Vo februári 2022 v porovnaní s februárom 2021 exportné ceny vzrástli o 21,1 %. Vyššie  
boli ceny dodávky vody a odpadov o 150,1 %, elektriny a plynu o 119 %, ťažby a dobývania o  
34 % a priemyselnej výroby o 16,5 %.  
V priemyselnej výrobe sa zvýšili ceny výroby chemikálií o 62,5 %, koksu a ropných  
produktov o 58,9 %, drevených výrobkov o 41,8 %, kovov o 40,3 %, potravín o 14,4 %,  
elektrických zariadení o 11,7 %, strojov inde nezaradených o 10,1 %, výrobkov z gumy a plastu  
o 9,9 %, počítačových výrobkov o 9,4 %, ostatnej výroby o 7,5 %, dopravných prostriedkov o  
6 % a textilu a kože o 1,5 %. Klesli ceny výroby farmaceutických výrobkov o 0,3 %.  
V priemere od začiatku roka oproti rovnakému obdobiu minulého roka ceny  
priemyselných výrobcov pre export vzrástli o 20,1 % a to vplyvom zvýšenia cien dodávky  
vody a odpadov o 148,1 %, elektriny a plynu o 110,5 %, ťažby a dobývania o 40,1 % a  
priemyselnej výroby o 15,7 %.  
Ceny poľnohospodárskych výrobkov  
Vo februári 2022 boli ceny poľnohospodárskych výrobkov medziročne vyššie o 23,4 %.  
Vzrástli ceny rastlinných výrobkov o 39,8 % a ceny živočíšnych výrobkov o 7,7 %.  
Z rastlinných výrobkov vzrástli ceny olejnatých plodov a semien o 51,6 %, ceny obilnín o  
47 %, ceny strukovín o 28,6 %, ceny zemiakov o 6,6 % a ceny ovocia a zeleniny o 6 %.  
Zo živočíšnych výrobkov sa zvýšili ceny jatočných oviec a jahniat o 22,8 %, ceny jatočnej  
hydiny o 19,5 %, ceny konzumných slepačích vajec o 10,6 %, ceny surového kravského mlieka  
o 9,7 %, ceny surovej ovčej vlny v pote o 6,9 %, ceny jatočných ošípaných o 2,1 % a ceny  
hovädzieho dobytka vrátane teliat o 1,9 %. Znížili sa ceny živých rýb o 0,4 %. Od začiatku roka  
vzrástli ceny poľnohospodárskych výrobkov v priemere o 19,3 %, vplyvom vyšších cien  
rastlinných výrobkov o 32,9 % a vyšších cien živočíšnych výrobkov o 5,9 %.  
Tabuľka č. 5: Indexy cien poľnohospodárskych výrobkov (2015=100) - ročne  
22  
Prehľad: Informácia o aktuálnej ekonomickej a sociálnej situácii v Slovenskej republike  
Ceny stavebných prác  
Ceny stavebných prác vo februári 2022 oproti januáru vzrástli o 1,3 %. V porovnaní  
s februárom 2021 vzrástli o 12,9 %. V priemere od začiatku roka ceny stavebných prác  
medziročne vzrástli o 12,1 %.  
Ceny materiálov spotrebovávaných v stavebníctve  
Ceny materiálov spotrebovávaných v stavebníctve vo februári 2022 oproti januáru vzrástli  
o 3,9 %. V porovnaní s februárom 2021 vzrástli o 25,8 %. V priemere od začiatku roka ceny  
materiálov spotrebovávaných v stavebníctve medziročne vzrástli o 24,6 %.  
Tabuľka č. 6: Priemerné ceny pohonných látok v SR - mesačne  
8. Priemyselná produkcia  
16  
Priemyselná produkcia v januári 2022  
Priemyselná produkcia vykazuje medziročný rast tretí mesiac v rade, v januári 2022 však  
spomalila tempo na 3,1 %. Minulý rok za rovnaké obdobie to bol pokles o 3,8 %. Produkcia sa  
však vtedy porovnávala s januárom 2020, kedy hospodárstvo ešte fungovalo v štandardných  
podmienkach, teda pred pandémiou.  
16 Štatistický úrad SR, Priemyselná produkcia v januári 2022, [cit. 15.3.2022]  
23  
 
Prehľad: Informácia o aktuálnej ekonomickej a sociálnej situácii v Slovenskej republike  
Najviac na celkovom zvýšení produkcie sa v januári 2022 podieľala výrazne vyššia výroba  
počítačových výrobkov o 43 %. Medziročný rast bol najvyšší od mája 2021. Pozitívny vplyv na  
celkovú produkciu mala aj vyššia výroba výrobkov z gumy a plastu o 13,3 %, či výroba  
elektrických zariadení o 11,5 %.  
Výrazne tlmiaci účinok na rast slovenského priemyslu v januári 2022 mal pokles v dodávke  
elektriny a plynu o 4,7 %. Zníženie dodávok nastalo prvýkrát po 19 mesiacoch výrazných  
medziročných rastov, ktoré sa pohybovali od 7,3 % až do 35,5 %. Výsledok významne  
ovplyvnil aj pokles najsilnejšej zložky priemyslu – výroby dopravných prostriedkov, ktorá  
bola medziročne nižšia o 2,2 %. Po decembrovom zlepšení tak opäť zaznamenala výroba  
automobilov u nás mierny pokles. V januári minulého roka pritom medziročne prepadla až o  
15 %. Produkcia klesla už deviaty mesiac po sebe aj v menej podstatnej ťažbe a dobývaní, a to  
o 12,9 %. Ostatných dvanásť odvetví priemyslu vykázalo medziročný rast.  
Podľa hlavných priemyselných zoskupení sa v porovnaní s januárom 2021 zvýšila výroba  
predmetov dlhodobej spotreby o 28,6 %, produkcia predmetov krátkodobej spotreby o 13,2 %  
a výroba pre medzispotrebu o 5,5 %. Nižšia bola produkcia súvisiaca s energetikou o 3,7 % a  
produkcia investičných prostriedkov o 0,1 %.  
Po zohľadnení sezónnych vplyvov sa priemyselná produkcia v januári 2022 oproti  
decembru 2021 znížila o 1,2 %.  
17  
Priemyselná produkcia v roku 2021  
Priemyselná produkcia vykázala v roku 2021 medziročný rast o viac ako 10 %, čím  
dorovnala prepady z roku 2020. Celkovo vykázalo vyššiu výrobu až 13 z 15 priemyselných  
odvetví. Na produkciu z obdobia pred pandémiou (z r. 2019) sa nepodarilo dotiahnuť piatim  
priemyselným odvetviam, medzi ktoré patrila aj najvplyvnejšia výroba dopravných  
prostriedkov. Do úrovne produkcie z roku 2019 jej chýbalo takmer 13 %.  
Priemyselná produkcia v roku 2021 medziročne vzrástla o 10,4 %, a tak dosiahla  
najvýraznejší rast za posledných desať rokov. Tento rast tak vykompenzoval prepad v  
predchádzajúcom roku 2020, kedy priemysel znížil výkon o 9 %. V súhrne za rok 2021 bolo v  
pluse až trinásť z 15 jeho odvetví. Medziročný pokles sa prejavil len v menej podstatnej ťažbe  
a dobývaní, či výrobe koksu a ropných produktov.  
Z priemyselných odvetví sa na celkovom raste minuloročnej produkcie najvýznamnejšie  
podieľali výroba kovov a tiež výroba strojov a zariadení, obe vzrástli o vyše 20 %. Po tom, čo  
v roku 2020 dosiahli obidve tieto zložky medziročný pokles produkcie, väčšinu mesiacov roka  
17 Štatistický úrad SR, Priemyselná produkcia v roku 2021, [cit. 15.3.2022]  
24  
Prehľad: Informácia o aktuálnej ekonomickej a sociálnej situácii v Slovenskej republike  
2021 vykazovali výrazné medziročné rasty. K rastu celkovej priemyselnej produkcie prispela  
aj zvýšená dodávka elektriny a plynu (o 12,3 %), výroba výrobkov z gumy a plastu (o 11,1 %)  
a aj výroba dopravných prostriedkov (o 4,4 %). Podielovo najvýznamnejšia výroba  
dopravných prostriedkov zápasila minulý rok s nedostatkom čipov, ktorý výrazne brzdil v  
druhej polovici roka jej výrobu. Rast priemyselnej produkcie nepatrne znížil pokles v ťažbe a  
dobývaní (o 5,4 %) a vo výrobe koksu a ropných produktov (o 0,4 %).  
Podľa hlavných priemyselných zoskupení sa zvýšila výroba predmetov dlhodobej  
spotreby o 13,4 %, výroba pre medzispotrebu o 12,8 %, produkcia súvisiaca s energetikou o  
10,1 %, produkcia investičných prostriedkov o 9 % a výroba predmetov krátkodobej spotreby  
o 6,3 %.  
Porovnanie s obdobím pred pandémiou - rok 2021 oproti roku 2019  
Vplyvom pandémie bol vývoj priemyselnej produkcie počas celého roka 2020 a 2021  
špecifický. S cieľom poskytnúť informácie, do akej miery sa priemysel vysporiadal s dopadmi  
pandémie, ŠÚ SR porovnal hodnoty produkcie aj s rokom 2019.  
V takomto porovnaní bola priemyselná produkcia minulý rok na približne rovnakej úrovni  
ako v roku 2019, rast dosiahol len 0,3 %. Spomedzi 15 priemyselných odvetví sa podarilo  
prekonať produkciu z predpandemického roka 2019 desiatim, ich rasty sa pohybovali  
od 0,7 % v prípade výroby výrobkov z gumy a plastu až po 19,4 % pri dodávke elektriny a  
plynu.  
Nižšiu produkciu ako v roku 2019 dosiahlo päť zložiek priemyslu a ich zaostávanie  
predstavovalo od 5 % do 24 %. Najvplyvnejšia výroba dopravných prostriedkov zaznamenala  
13 % pokles a nedokázala tak vlani najmä v dôsledku pretrvávajúceho problému s dodávkami  
komponentov a následným prerušovaním výroby dorovnať vysoký prepad produkcie z roku  
2020.  
25  
Prehľad: Informácia o aktuálnej ekonomickej a sociálnej situácii v Slovenskej republike  
Graf č. 10: Priemysel v roku 2021  
18  
Medziročný vývoj - december 2021 v porovnaní s decembrom 2020  
Priemyselná produkcia na konci roka 2021 druhý mesiac pokračovala v raste, v decembri  
bola medziročne vyššia o 8,9 %. Z pätnástich priemyselných odvetví prekročilo úroveň  
decembra 2020 až trinásť.  
Najviac sa na celkovom raste produkcie podieľala zvýšená výroba strojov a zariadení  
(o 17,4 %), ktorá už jedenásty mesiac v rade pokračovala v dvojcifernom raste. Na konci roka  
sa po štyroch mesiacoch poklesu zvýšila aj výroba dopravných prostriedkov (o 6 %), ktorá sa  
tak snažila dohnať výpadky výroby z predchádzajúcich mesiacov. Zvýšenie produkcie  
ovplyvnila aj vyššia dodávka elektriny a plynu (o 7,5 %), výroba potravín (o 19,2 %) a ostatná  
výroba (o 19,2 %). Celkovú produkciu ovplyvnil pokles v ťažbe a dobývaní (o 22,7 %) a vo  
výrobe textilu a kože (o 6,6 %).  
Podľa hlavných priemyselných zoskupení sa v porovnaní s decembrom 2020 zvýšila  
produkcia predmetov krátkodobej spotreby o 20,7 %, výroba predmetov dlhodobej spotreby  
o 18 %, produkcia súvisiaca s energetikou o 9,5 %, produkcia investičných prostriedkov  
o 8,3 % a výroba pre medzispotrebu o 5,6 %.  
Po zohľadnení sezónnych vplyvov sa priemyselná produkcia v decembri 2021 oproti  
novembru 2021 zvýšila o 0,8 %.  
18 Štatistický úrad SR, Priemyselná produkcia v roku 2021, [cit. 15.3.2022]  
26  
Prehľad: Informácia o aktuálnej ekonomickej a sociálnej situácii v Slovenskej republike  
Tabuľka č. 7: Priemyselná produkcia v roku 2021 - vývoj z hľadiska podielu jednotlivých odvetví -  
mesačne  
9. Vývoj cestovného ruchu  
19  
Vývoj cestovného ruchu v ubytovacích zariadeniach SR v januári 2022  
Januárová návštevnosť hotelov a penziónov bola sedemkrát vyššia ako vlani, ale  
nedosiahla ani polovicu z roku 2020. Cestovný ruch sa v prvom mesiaci tohto roka rozbehol  
aj napriek pretrvávajúcej pandémii, a to najmä vďaka domácej návštevnosti stredísk  
zameraných na zimný cestovný ruch. Dovolenku na horách sa rozhodlo stráviť v Žilinskom,  
Prešovskom a Banskobystrickom kraji viac ako 100-tisíc domácich hostí, ide o dve tretiny  
celkovej návštevnosti.  
Mierne uvoľnenie protipandemických opatrení prilákalo v januári 2022 do ubytovacích  
zariadení viac ako 186-tisíc návštevníkov, čo bolo dvojnásobne viac ako v decembri minulého  
roka. Medziročne sa návštevnosť ubytovacích zariadení zvýšila 7-násobne. Výrazný  
medziročný nárast bol zapríčinený najmä vďaka miernejším protipandemickým opatreniam v  
januári tohto roku oproti januáru 2020, kedy bolo takmer úplne obmedzené ubytovanie hostí  
v hoteloch, penziónoch. Aktuálna návštevnosť však bola len na úrovni 42 % oproti  
rekordnému januáru v roku 2020, tesne pred pandémiou.  
18.3.2022]  
27  
 
Prehľad: Informácia o aktuálnej ekonomickej a sociálnej situácii v Slovenskej republike  
Graf č. 11  
Služby ubytovacích zariadení využilo takmer 50-tisíc cudzincov, čo predstavuje o 9,2-  
násobný medziročný nárast, v porovnaní s rokom 2020 však ide len o necelú tretinu  
návštevníkov. Počet domácich hostí bol 6,4-násobne vyšší ako vlani a ubytovanie využilo 138-  
tisíc osôb, čo predstavuje 48,8 % v porovnaní s rokom 2020. Hostia strávili v hoteloch a  
ostatných ubytovacích zariadeniach takmer 500-tisíc nocí, priemerná doba pobytu bola v  
januári 2,7 noci.  
Cestovný ruch podržala v januári najmä lyžiarska sezóna v slovenských zimných  
strediskách cestovného ruchu. K najnavštevovanejším krajom patrili Žilinský, Prešovský a  
Banskobystrický kraj. Spolu ich navštívilo viac ako 126-tisíc hostí, ide o dve tretiny všetkých  
návštevníkov. Vysokú návštevnosť mal aj Bratislavský kraj (takmer 34-tisíc hostí). Najviac  
hostí navštívilo okresy typické pre zimný cestovný ruch - Poprad, Liptovský Mikuláš, Žilina,  
Ružomberok, Brezno a mesto Bratislava.  
V prvom mesiaci roka Slovensko navštívilo takmer 50-tisíc cudzincov, polovica z nich  
navštívila zimné strediská v Žilinskom, Prešovskom a Banskobystrickom kraji a tretina  
zahraničných návštevníkov mesto Bratislava. V posledných dvoch januároch pred pandémiou  
20  
sa návštevnosť cudzincov pohybovala na úrovni 139- a 166-tisíc osôb.  
18.3.2022]  
28  
Prehľad: Informácia o aktuálnej ekonomickej a sociálnej situácii v Slovenskej republike  
Graf. č. 12:  
Tabuľka. č. 8: Počet návštevníkov ubytovacích zariadení spolu  
Graf. č. 13: : Využitie stálych lôžok (miest) v ubytovacích zariadeniach (%)  
45,00  
40,00  
35,00  
30,00  
25,00  
20,00  
15,00  
10,00  
5,00  
41,40  
38,40  
36,60  
35,60  
30,60  
29,60  
28,60  
28,50  
28,30  
27,80  
25,60  
18,10  
16,90  
15,10  
11,20  
6,80  
0,00  
1.Q. 2.Q. 3.Q. 4.Q. 1.Q. 2.Q. 3.Q. 4.Q. 1.Q. 2.Q. 3.Q. 4.Q. 1.Q. 2.Q. 3.Q. 4.Q.  
2018 2018 2018 2018 2019 2019 2019 2019 2020 2020 2020 2020 2021 2021 2021 2021  
Na základe údajov zo zdroja: Štatistický úrad SR.  
29  
Prehľad: Informácia o aktuálnej ekonomickej a sociálnej situácii v Slovenskej republike  
Tabuľka č. 9: Využitie stálych lôžok (miest) v ubytovacích zariadeniach (%)  
10. Saldo štátneho rozpočtu  
Príjmy štátneho rozpočtu boli k 28.2.2022 vo výške 1 908 000 tis. EUR, teda o 43 942 tis.  
EUR vyššie ako počas februára minulého roku (1 864 058 tis. EUR), kým februárové výdavky  
3 068 116 tis. EUR sú v porovnaní s vlaňajšími februárovými výdavkami (3 043 388 tis. EUR)  
21  
o 24 728 tis. EUR vyššie.  
Tabuľka. č. 10: Priebežné plnenie štátneho rozpočtu 2022 (v tis. EUR)  
2022  
Ukazovateľ  
Príjmy  
% plnenia  
Výdavky  
% plnenia  
Schodok/  
Prebytok  
tis. EUR  
1 319 499  
1 908 000  
19 974 242  
tis. eur  
tis. EUR  
123 372  
% plnenia  
31.1.  
6,6060  
9,5523  
1 196 127  
3 068 116  
25 447 760  
4,7003  
- 2,2539  
21,1950  
28.2.  
12,0565  
-1 160 115  
-5 473 518  
Štátny rozpočet  
roku 2022  
Tabuľka. č. 11: Porovnanie príjmov, výdavkov a schodku štátneho rozpočtu v mesiacoch január  
a február 2021 a 2022 (v tis EUR)  
Mesiac  
Príjmy  
2022  
Príjmy  
2021  
Výdavky  
2022  
Výdavky  
2021  
Schodok  
2022  
Schodok  
2021  
Január  
1 319 499  
1 002 626  
1 196 127  
1 190 406  
123 372  
-187 779  
Február  
1 908 000  
1 864 058  
3 068 116  
3 043 388  
- 1 160 115  
-1 179 330  
30  
 
Prehľad: Informácia o aktuálnej ekonomickej a sociálnej situácii v Slovenskej republike  
Tabuľka. č. 12: Priebežné plnenie štátneho rozpočtu 2021 (v tis. EUR)  
2021  
Ukazovateľ  
Príjmy  
Výdavky  
Schodok/Prebytok  
%
plnenia  
6,3432  
tis. eur  
tis. eur  
% plnenia  
4,3124  
tis. eur  
% plnenia  
1,5916  
31. 1.  
28. 2.  
31.3.  
30.4.  
31.5.  
30.6.  
31.7.  
31.8.  
30.9  
31.10  
30.11  
31.12  
1 002 626  
1 190 406  
-187 779  
1 864 058 11,7932  
3 223 471 20,3937  
4 397 682 27,8225  
5 514 477 34,8881  
7 583 915 47,9807  
9 042 200 57,2068  
10 330 332 65,3563  
11 559 160 73,1307  
12 993 906 82,2078  
14 461 582 91,4933  
17 197 298 108,8012  
3 043 388  
5 214 440  
7 025 856  
8 997 710  
11 001 915  
12 757 182  
14 284 742  
15 618 526  
17 697 319  
19 679 388  
24 211 425  
11,0252  
18,8902  
25,4524  
32,5959  
39,8565  
46,2152  
51,7491  
56,5810  
64,1118  
71,2922  
87,7104  
-1 179 330  
-1 990 968  
-2 628 174  
-3 483 232  
-3 418 001  
-3 714 983  
-3 954 410  
-4 059 366  
-4 703 413  
-5 217 806  
-7 014 126  
9,9963  
16,8759  
22,2770  
29,5247  
28,9718  
31,4891  
33,5186  
34,4082  
39,8673  
44,2274  
59,4535  
Štátny  
rozpočet  
roku 2021  
15 806 153,000  
27 603 807,000  
-11 797 654,000  
Tabuľka. č. 13: Porovnanie príjmov, výdavkov a schodku štátneho rozpočtu v rokoch 2020 a 2021  
(v tis EUR)  
Príjmy  
2021  
Príjmy  
2020  
Výdavky  
2021  
Výdavky  
2020  
Schodok  
2021  
Schodok  
2020  
Mesiac  
Január  
Február  
Marec  
Apríl  
Máj  
1 002 626  
1 864 058  
3 223 471  
4 397 682  
5 514 477  
7 583 915  
9 042 200  
10 330 332  
11 559 160  
12 993 906  
14 461 582  
17 197 298  
1 156 913  
2 174 869  
3 207 064  
4 166 079  
4 855 013  
5 893 703  
7 388 186  
8 720 341  
9 913 120  
11 498 911  
13 309 637  
1 190 406  
1 251 738  
-187 779  
-94 825  
3 043 388  
5 214 440  
7 025 856  
8 997 710  
11 001 915  
12 757 182  
14 284 742  
15 618 526  
17 697 319  
19 679 388  
2 895 881  
4 752 564  
6 585 549  
7 991 174  
9 803 459  
11 221 303  
12 707 405  
14 578 822  
16 274 422  
18 546 167  
23 509 055  
-1 179 330  
-1 990 968  
-2 628 174  
-3 483 232  
-3 418 001  
-3 714 983  
-3 954 410  
-4 059 366  
-4 703 413  
-5 217 806  
-7 014 126  
-721 012  
-1 545 500  
-2 419 470  
-3 136 161  
-3 909 755  
-3 833 117  
-3 987 064  
-4 665 702  
-4 775 511  
-5 236 530  
-7 758 420  
Jún  
Júl  
August  
September  
Október  
November  
December  
31  
Prehľad: Informácia o aktuálnej ekonomickej a sociálnej situácii v Slovenskej republike  
Graf č. 14:  
Príjmy štátneho rozpočtu v rokoch 2020 a 2021 (v tis. EUR)  
Príjmy 2020 - 2021  
20 000 000  
18 000 000  
16 000 000  
14 000 000  
12 000 000  
10 000 000  
8 000 000  
6 000 000  
4 000 000  
2 000 000  
0
2021  
2020  
Graf č. 15: Výdavky štátneho rozpočtu v rokoch 2020 a 2021 (v tis. EUR)  
Výdavky 2020 - 2021  
30 000 000  
25 000 000  
20 000 000  
15 000 000  
10 000 000  
5 000 000  
0
2021  
2020  
32  
Prehľad: Informácia o aktuálnej ekonomickej a sociálnej situácii v Slovenskej republike  
Graf č. 16: Schodok štátneho rozpočtu v rokoch 2020 a 2021 (v tis. EUR)  
Schodok 2020-2021  
0
-1 000 000  
-2 000 000  
-3 000 000  
-4 000 000  
-5 000 000  
-6 000 000  
-7 000 000  
-8 000 000  
-9 000 000  
2021  
2020  
11. Vývoj zahraničného obchodu  
22  
Vývoj zahraničného obchodu v januári 2022  
Slovenský dovoz aj vývoz zaznamenal výrazné zvýšenie aj v prvom mesiaci roka 2022.  
Tempo medziročného rastu importu tovaru bolo rýchlejšie ako nárast exportu už deviaty  
mesiac za sebou. Najvýraznejšie, o takmer 42 % vzrástol v januári 2022 dovoz z krajín mimo  
EÚ. Obchodná bilancia Slovenska tak bola záporná, deficit zahraničného obchodu dosiahol  
400,5 mil. EUR.  
Zo Slovenska sa v januári 2022 podľa predbežných výsledkov vyviezol tovar v hodnote  
7,6 mld. EUR, pri medziročnom raste o 17 %. Dovoz tovaru sa zvýšil o 29,4 % na 8 mld. EUR.  
Tempo rastu dovozu bolo najvyššie od júna 2021. Výšku salda ovplyvnili najmä vysoké  
hodnoty dovozu energetických komodít. Nárast súvisí aj s rekordnými cenami týchto komodít  
na svetových trhoch. Vzhľadom na to, že ide o predbežné výsledky, saldo môže byť v  
nasledujúcich mesiacoch revidované.  
Medziročný rast exportu tovaru zo Slovenska pokračoval tretí mesiac. Z desiatich tried  
vykázalo nárast deväť z nich, pokles zaznamenala len jedna veľmi málo podstatná zložka.  
22 Štatistický úrad SR, Dostupné na: Vývoj zahraničného obchodu v januári 2022, [cit. 18.3.2022]  
33  
 
Prehľad: Informácia o aktuálnej ekonomickej a sociálnej situácii v Slovenskej republike  
K rastu hodnoty slovenského exportu v januári 2022 najviac prispel takmer o polovicu  
(o 47,7 %) vyšší vývoz druhej najobchodovanejšej triedy - Trhové výrobky (SITC 6), kam patria  
produkty viacerých významných slovenských priemyselných odvetví ako je spracovanie  
kovov, hutníctvo, gumárenstvo a pod.  
Najobchodovanejšia trieda v zahraničnom obchode SR - Stroje a prepravné zariadenia  
(SITC 7), kam patrí aj vývoz automobilov vykázala napriek problémom s dodávkami  
materiálov medziročný rast, aj keď len na úrovni 5,3 %. Vývoz automobilov bol však vyšší aj  
v porovnaní s januárom 2020.  
Z desiatich tried v štruktúre importu vykázalo medziročný nárast deväť z nich. Vyššiu  
dynamiku celkového dovozu najviac ovplyvnila aktuálne druhá najviac dovážaná trieda –  
Minerálne palivá (SITC 3), medzi ktoré patrí napríklad dovoz zemného plynu, ropy a  
elektrickej energie. Výrazné rasty v tejto triede pokračujú plynule už od apríla minulého roka.  
Dovoz minerálnych palív mal aktuálne takmer dva a pol násobne vyššiu hodnotu ako v  
rovnakom období pred rokom.  
Vývoz do členských štátov EÚ v januári 2022 oproti rovnakému obdobiu roka 2021  
vzrástol o 20,9 % a z celkového vývozu tvoril podiel 82,8 %. Dovoz z členských štátov EÚ sa  
na celkovom dovoze podieľal 60,8 % a medziročne vzrástol o 22,4 %.  
Vývoz do nečlenských krajín EÚ v januári 2022 oproti rovnakému obdobiu roka 2021  
vzrástol o 1,3 % a z celkového vývozu tvoril podiel 17,2 %. Dovoz z nečlenských krajín EÚ sa  
na celkovom dovoze podieľal 39,2 % a medziročne vzrástol o 41,9 %.  
Najviac obchodovaná trieda SITC v zahraničnom obchode SR boli stroje a prepravné  
zariadenia s podielom 58,2 % na celkovom vývoze a 43 % na celkovom dovoze.  
Sezónne očistené údaje zahraničného obchodu  
Po sezónnom očistení údajov v januári 2022 celkový vývoz tovaru dosiahol hodnotu 8,1  
mld. EUR, pri medziročnom raste o 15,6 %. Celkový dovoz tovaru sa zvýšil o 27,7 %  
na 8,4 mld. EUR. Saldo zahraničného obchodu bolo pasívne v objeme 298,3 mil. EUR.  
23  
Vývoj zahraničného obchodu v decembri a za dvanásť mesiacov roku 2021  
Slovenský export bol v roku 2021 aj napriek jesenným výpadkom rekordný, o 10 %  
prekonal hodnoty pred pandémiou  
18.3.2022]  
34  
Prehľad: Informácia o aktuálnej ekonomickej a sociálnej situácii v Slovenskej republike  
Za celý rok 2021 vývoz tovaru zo Slovenska medziročne vzrástol o 16,3 % a zároveň o  
takmer desatinu prekročil hodnoty z roku 2019, teda pred pandémiou. Ovplyvnil to najmä  
vyšší export motorových vozidiel a trhových výrobkov. Výrazne vyšší bol aj dovoz tovaru.  
Medziročné rasty o viac ako 50 % zaznamenal dovoz minerálnych palív, a to najmä pre rastúce  
ceny plynu, elektriny či ropy. Tie stiahli do vyššieho mínusu aj výsledok zahraničného  
obchodu v poslednom mesiaci roka.  
Zo Slovenskej republiky bol vlani podľa predbežných údajov vyvezený tovar v hodnote  
88,3 mld. EUR, čo bolo najviac v histórii samostatného Slovenska. Po minuloročnom poklese  
(o 5,5 %) sa tak opäť dostal do vyššieho rastu. Rovnako rekordný bol však aj dovoz tovaru,  
ktorý dosiahol 86,6 mld. EUR a aktuálne medziročne vzrástol až o 19,3 %. Prebytok obchodnej  
bilancie za január až december 2021 dosiahol 1,7 mld. EUR. Bol síce o polovicu nižší ako v  
roku 2020, ale súčasne takmer až o 60 % vyšší ako v roku 2019.  
Vplyvom pandémie bol vývoj zahraničného obchodu počas celého roka 2020 a 2021  
špecifický. S cieľom poskytnúť informácie, do akej miery sa zahraničný obchod vysporiadal s  
dopadmi pandémie, ŠÚ SR porovnal hodnoty dovozu či vývozu aj s rokom 2019.  
Stroje a prepravné zariadenia vrátane áut tvorili 61 % vývozu  
Z desiatich tried v štruktúre exportu vykázalo na celoročnej báze medziročný nárast deväť  
a zároveň všetkých deväť v nominálnej hodnote prekonalo aj hodnoty spred pandémie (v r.  
2019). Najväčší vplyv na zvýšení vývozu tovaru zo Slovenska mala najviac obchodovaná  
trieda v zahraničnom obchode SR - Stroje a prepravné zariadenia (SITC 7), kam patrí aj vývoz  
áut. Export v tejto triede medziročne pridal napriek odstávkam vo výrobe automobiliek  
10,7 % a prekonal aj hodnoty z obdobia pred pandémiou o 7,7 %. Export vykazoval vyššie  
hodnoty ako v predkoronovom roku 2019 celkovo osem z dvanásť mesiacov roka 2021. Stroje  
a prepravné zariadenia tvorili vlani 61 % podiel na celkovom vývoze. Ich podiel sa ale oproti  
roku 2020 aj 2019 mierne znížil.  
Celkovú hodnotu vyvezeného tovaru v roku 2021 pozitívne ovplyvnil zvýšený export  
druhej najobchodovanejšej triedy Trhové výrobky (SITC 6), kam patria produkty viacerých  
významných slovenských priemyselných odvetví ako je výroba a spracovanie kovov,  
hutníctvo, gumárenstvo a pod. Medziročne bol vyšší o 36,8 % a zároveň o takmer 19 %  
prekročil aj hodnoty spred pandémie. Podiel na celkovom vývoze tovaru zo Slovenska sa vlani  
oproti rokom 2020 a 2019 mierne zvýšil na 17 %.  
Pri dovoze vykázalo na celoročnej báze medziročný nárast všetkých desať tried a deväť z  
nich prekonalo aj hodnoty spred pandémie. Dovoz najobchodovanejšej triedy - Stroje a  
prepravné zariadenia medziročne vzrástol o 12,6 % a oproti obdobiu pred pandémiou bol  
vyšší o 4,1 %. Tvorili tak vlani takmer polovičný podiel na celkovom dovoze. V druhej  
35  
Prehľad: Informácia o aktuálnej ekonomickej a sociálnej situácii v Slovenskej republike  
najobchodovanejšej triede Trhové výrobky vzrástol dovoz medziročne o viac ako štvrtinu a  
zároveň výraznejšie prekročil hodnoty dovozu v roku 2019.  
Celkovo vysoké hodnoty dovozu ovplyvnili aj rastúce ceny vybraných energií a  
materiálov, medziročne najdynamickejšie vrástla hodnota dovozu v triedach Minerálne palivá  
(kam patrí ropa, zemný plyn a elektrina) ako aj Surové materiály, v oboch prípadoch o viac  
ako 55 %.  
Vývoz do členských štátov EÚ v súhrne za celý rok 2021 medziročne vzrástol o 18 % a z  
celkového vývozu tvoril podiel 80 %. Dovoz z členských štátov EÚ sa na celkovom dovoze  
podieľal takmer 65 % a medziročne vzrástol o približne 16 %.  
Vývoz do nečlenských krajín EÚ v januári až decembri 2021 oproti rovnakému obdobiu  
roka 2020 vzrástol o 10 % a z celkového vývozu tvoril približne pätinu. Dovoz z nečlenských  
krajín EÚ sa na celkovom dovoze podieľal jednou tretinou a medziročne vzrástol o 27 %.  
Vývoj zahraničného obchodu v decembri 2021 v porovnaní s decembrom 2020  
Celkový vývoz tovaru dosiahol v decembri 2021 hodnotu 7,6 mld. EUR, pri medziročnom  
raste o 18,5 %. Bolo to najvýraznejšie zvýšenie od mája 2021, kedy sa v dynamike exportu  
prejavil vplyv vysokých prepadov počas jarných mesiacov roku 2020. Celkový dovoz tovaru  
dosiahol 7,8 mld. EUR a medziročne sa zvýšil o 25 %. Saldo zahraničného obchodu bolo  
pasívne v objeme 255 mil. EUR.  
V decembri 2021 dosiahlo medziročný rast vývozu aj dovozu deväť tried zahraničného  
obchodu. Rasty dosahovali od 9 % až po 114 % pri exporte a od 12 % do 117 % pri importe.  
Najpomalším tempom rástol v decembri 2021 medziročne vývoz aj dovoz v triede Stroje a  
prepravné zariadenia. Ale aj tak jeho hodnoty o viac ako 10 % prevýšili tie z decembra 2019.  
Po sezónnom očistení údajov celkový vývoz tovaru v decembri 2021 dosiahol 8,1 mld.  
EUR, pri medziročnom raste o 15 %. Celkový dovoz tovaru sa zvýšil o 23,1 % na 8,2 mld. EUR.  
Saldo zahraničného obchodu bolo pasívne v objeme 103,9 mil. EUR.  
Tabuľka. č. 14: Zahraničný obchod v roku 2021 podľa mesiacov  
36  
Prehľad: Informácia o aktuálnej ekonomickej a sociálnej situácii v Slovenskej republike  
12. Použité zdroje  
1. Štatistický úrad SR, Dostupné na: Hrubý domáci produkt vo 4. štvrťroku 2021, [cit.  
15.3.2022]  
2. Štatistický úrad SR, Dostupné na: Hrubý domáci produkt vo 4. štvrťroku 2021, [cit.  
15.3.2022]  
3. Štatistický úrad SR, Dostupné na: Nezamestnanosť v 4. štvrťroku 2021, [cit. 8.3.2022]  
4. Štatistický úrad SR, Dostupné na: Nezamestnanosť vo 4. štvrťroku 2021, [cit. 8.3.2022]  
5. Štatistický úrad SR, Dostupne na: Zamestnanosť vo 4. štvrťroku a za rok 2021, [cit.  
16.3.2022]  
hospodárstve SR , [cit. 18.3.2022]  
9. Štatistický úrad SR, Vývoj cien vo výrobnej sfére vo februári 2022, [cit. 30.3.2022]  
10. Štatistický úrad SR, Dostupné na: Vývoj jadrovej a čistej inflácie v decembri 2021, [cit.  
18.3.2022]  
11. Štatistický úrad SR, Dostupné na: Stavebná produkcia v januári 2022, [cit. 18.3.2022]  
12. Štatistický úrad SR, Priemyselná produkcia v januári 2022, [cit. 15.3.2022]  
13. Štatistický úrad SR, Priemyselná produkcia v roku 2021, [cit. 15.3.2022]  
37  
 
Prehľad: Informácia o aktuálnej ekonomickej a sociálnej situácii v Slovenskej republike  
statneho-rozpoctu/, [cit. 8.3.2021]  
16. Štatistický úrad SR, Dostupné na: Vývoj zahraničného obchodu v januári 2022, [cit.  
18.3.2022]  
38