Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky

Odbor Parlamentný inštitút

Edícia: Porovnávacie analýzy

11/2022

Vodná záchranná služba

Anotácia:

Analýza porovnáva právny základ

a fungovanie vodnej záchrannej

služby vo vybraných európskych

štátoch. Zvlášť sa skúmalo

napríklad právne vymedzenie

miest (vodných plôch, kúpalísk)

s povinnou prevádzkou vodnej

záchrannej služby, či je takáto

služba viazaná na organizovanie

určitých vodných športov a aktivít

na/pri vode, aká je definícia vodnej

záchrannej služby, princípy jej

fungovania a financovania.

Okrem toho sme skúmali aj

právnu úpravu pozície plavčíka

v sledovaných štátoch.

Vypracovala: RNDr. Katarína Kubišová,

Odbor Parlamentný inštitút

Schválila:

Mgr. Natália Švecová,

riaditeľka Odboru Parlamentný inštitút

Bratislava

Kľúčové slová:

vodná záchranná služba, miesta

na kúpanie, záchranná služba,

vodné záchranárstvo, prvá pomoc,

plavčík

12. apríla 2022

Porovnávacia analýza: Vodná záchranná služba

Postavenie Odboru Parlamentný inštitút definuje § 144 zákona NR SR

č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej

republiky, podľa ktorého Parlamentný inštitút plní informačné,

vzdelávacie a dokumentačné úlohy súvisiace s činnosťou NR SR a jej

poslancov. Súčasťou odboru je aj Oddelenie Parlamentná knižnica

a Oddelenie Parlamentný archív.

V rámci informačnej činnosti Odbor Parlamentný inštitút vydáva

spravidla tieto informačno-analytické materiály:

V oblasti vzdelávania Odbor Parlamentný inštitút zastrešuje úvodné

inštruktážne semináre najmä pre novozvolených poslancov, účasť

Kancelárie NR SR na parlamentnej rozvojovej spolupráci určenej pre

zahraničné parlamenty, stážový program pre študentov vysokých

škôl, ako aj ďalšiu vzdelávaciu, prednáškovú a publikačnú činnosť.

Materiál slúži výlučne pre poslancov

Národnej rady Slovenskej republiky

a zamestnancov Kancelárie NR SR

a nemôže v plnej miere nahrádzať právne

alebo iné odborné poradenstvo v danej

oblasti. Údaje, použité v materiáli, sú

aktuálne k dátumu jeho zverejnenia.

Zverejňovanie materiálu je možné iba so

súhlasom Odboru Parlamentný inštitút

a autorov.

2

Porovnávacia analýza: Vodná záchranná služba

Obsah

1. Úvo d ............................................................................................................................................... 4

2. Súhrnná tabuľka ........................................................................................................................... 5

3. Situácia v Slovenskej republike .................................................................................................. 7

4. Medzinárodné porovnanie v danej oblast i ............................................................................... 8

Bulharsk o ............................................................................................................................... 8

Česká republika .................................................................................................................. 12

Maďarsko ............................................................................................................................. 13

Nemeck o .............................................................................................................................. 15

Rakúsko ................................................................................................................................ 19

Švajčiarsk o ........................................................................................................................... 21

5. Záver ............................................................................................................................................. 24

6. Použité zdroje .............................................................................................................................. 26

3

Porovnávacia analýza: Vodná záchranná služba

1. Úvod

Využívanie vodných rekreačných zariadení patrí medzi najúčinnejšie, najvhodnejšie

i najobľúbenejšie spôsoby rekreácie a regenerácie síl i utuženia zdravia občanov a slúži i na

vykonávanie rôznych vodných športov, najmä v letnom – dovolenkovom a prázdninovom

období. Takéto využívanie vôd a vodného prostredia môže však splniť svoj účel len za

predpokladu, že sa pri náležitom zabezpečení primeraných podmienok prevádzky vodných

rekreačných zariadení vylúči riziko s ním spojených nebezpečenstiev a ujmy na zdraví alebo

sa zníži aspoň na minimum a v prípade ich vzniku zabezpečí včasná záchrana.

Cieľom predkladaného materiálu je porovnať právny základ a fungovanie vodnej

záchrannej služby (ďalej len „VZS“) vo vybraných európskych štátoch. Zaujímalo nás najmä

právne vymedzenie miest (vodných plôch, kúpalísk) s povinnou prevádzkou VZS, či je takáto

služba viazaná na organizovanie určitých vodných športov a aktivít na/pri vode, aká je

definícia VZS, princípy jej fungovania a financovanie VZS. Okrem toho sme skúmali aj právnu

úpravu pozície plavčíka v sledovaných štátoch a požiadavky, ktorými je výkon tejto profesie

podmienený.

Jedným z najdôležitejších informačných zdrojov pre vypracovanie porovnania boli

odpovede jednotlivých štátov na požiadavku cez Európske centrum pre parlamentný výskum

1

a dokumentáciu ECPRD . Nie všetky otázky, ktoré sme zadali boli jednotlivými štátmi

zodpovedané, preto porovnanie neobsahuje v jednotlivých položkách údaje za všetky

sledované štáty. Odpovede štátov boli doplnené o štúdium právnych predpisov jednotlivých

štátov a dostupných relevantných a hodnoverných internetových zdrojov.

¹Požiadavka ECPRD č. 4858 Water Rescue Service. Dostupné na internete (v angličtine):

https://ecprd.secure.europarl.europa.eu/ecprd/public/page/about [cit. 11.04.2022]. Uzavretá databáza dostupná po

prihlásení.

4

Porovnávacia analýza: Vodná záchranná služba

3. Situácia v Slovenskej republike

Prevádzka, fungovanie a vybavenie vodnej záchrannej služby (materiálne, technické

a personálne) v súčasnosti nie je komplexne legislatívne upravené. Danú problematiku rieši

z ákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý definuje v § 19 prírodné a umelé

kúpaliská. Pod prírodným kúpaliskom sa rozumie vyznačená prírodná vodná plocha využívaná

na kúpanie a s ňou súvisiace prevádzkové plochy a zariadenia, ktoré majú prevádzkovateľa; prírodným

kúpaliskom je aj voda určená na kúpanie, ktorá má prevádzkovateľa. Umelým kúpaliskom je krytá

stavba alebo nekrytá stavba so súborom zariadení využívaných na kúpanie a s ním súvisiace prevádzkové

plochy.

Ten istý paragraf stanovuje aj povinnosti prevádzkovateľa prírodného kúpaliska

(odsek 7) a umelého kúpaliska (odsek 9). Medzi povinnosťami prevádzkovateľa prírodného

kúpaliska je (§ 19 ods. 7):

l) zabezpečiť na prírodnom kúpalisku dostatočný počet plavčíkov a miestnosť na poskytovanie prvej

pomoci,

m) vyvesiť na dostupnom a viditeľnom mieste pokyny na poskytovanie prvej pomoci.

Ten istý paragraf ukladá povinnosti prevádzkovateľovi umelého kúpaliska (§ 19 ods. 9):

m) zabezpečiť na umelom kúpalisku miestnosť na poskytovanie prvej pomoci s vybavením podľa

všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného podľa § 62 písm. e) a vyvesiť na dostupnom a

viditeľnom mieste pokyny na poskytovanie prvej pomoci,

n) zabezpečiť stály dohľad dostatočným počtom plavčíkov tak, aby na

1. najviac dva neplavecké bazény dohliadal aspoň jeden plavčík,

2. plavecký bazén s dĺžkou do 25 metrov dohliadal aspoň jeden plavčík,

3. plavecký bazén s dĺžkou viac ako 25 metrov dohliadali aspoň dvaja plavčíci,

4. vodné atrakcie dohliadal aspoň jeden plavčík pri dopade.

Určité spresnenie prináša vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky

č. 308/2012 Z. z. o požiadavkách na kvalitu vody, kontrolu kvality vody a o požiadavkách na

prevádzku, vybavenie prevádzkových plôch, priestorov a zariadení na prírodnom

kúpalisku a na umelom kúpalisku . § 4 tejto vyhlášky definuje v odseku 15 náležitosti, ktoré

musí obsahovať prevádzkový poriadok prírodného kúpaliska a biokúpaliska:

l) spôsob zabezpečovania a poskytovania prvej pomoci,

m) spôsob zabezpečenia dozoru plavčíkom.

§ 8 (9) vyhlášky obsahuje podobné náležitosti, týkajúce sa prevádzkového poriadku umelého

kúpaliska:

m) spôsob zabezpečovania a poskytovania prvej pomoci,

7

Porovnávacia analýza: Vodná záchranná služba

n) spôsob zabezpečenia dozoru plavčíkom.

§ 9 (9) vyhlášky spresňuje podmienky na miestnosť pre poskytovanie prvej pomoci na umelom

kúpalisku:

Miestnosť na poskytovanie prvej pomoci má umožňovať prístup s nosidlami a je vybavená umývadlom

s výtokom pitnej vody a lekárničkou prvej pomoci.

V prípade umelých kúpalísk teda existuje podrobnejšia právna úprava, týkajúca sa

zabezpečenia poskytovania kvalifikovanej prvej pomoci, ako v prípade prírodných kúpalísk.

Vzdelávanie vodných záchranárov (plavčíkov) nie je definované zákonom a je

podmienené akreditáciou. Hlavným kritériom pre získanie osvedčenia plavčíka je

absolvovanie kurzu plavčíka podľa platných európskych noriem EN 15822-1. Zamestnávatelia

a prevádzkovatelia plavčíkov môžu akceptovať osvedčenia vydané v akejkoľvek členskej

krajine EÚ organizáciou alebo občianskym združením, ktorá ma edukačnú činnosť zapísanú

vo svojej činnosti a majú medzinárodný status Doporučene medzinárodne federácie spĺňajúce

2

kritéria a normy EU.

4. Medzinárodné porovnanie v danej oblasti³

4.1 Bulharsko

Právna úprava VZS

Bulharská republika nemá explicitný zákon o vodnej záchrannej službe. V čl. 4, ods. 1,

položka 2, písmená „e“ a „f“ zákona o Bulharskom červenom kríži je normatívne zakotvené,

že „na dosiahnutie svojich cieľov Bulharský červený kríž pracuje na prevencii a poskytovaní pomoci v

prípade nehôd v horách a vodných oblastiach a na odbornej príprave a kvalifikácii personálu pre jeho

činnosť a na tento účel vydá príslušné predpisy“.

Zákon o rozvoji pobrežia Čierneho mora stanovuje, že morské pláže, na ktoré nebola

udelená ani prenajatá žiadna koncesia, budú vyhlásené Ministerstvom cestovného ruchu za

nestrážené morské pláže do 31. marca každého roku a ich zoznam bude zverejnený na

webovej stránke Ministerstva cestovného ruchu. Príslušný regionálny guvernér môže pre tieto

pláže navrhnúť na schválenie ministrovi cestovného ruchu schému poskytovania činností

²Vodná záchrana EU. Dostupné na internete: http://www.vodnazachrana.eu/legislativa.html [cit. 11.04.2022]

³Pokiaľ nie je uvedené inak, údaje sú čerpané z požiadavky ECPRD č. 4858 Water Rescue Service. Dostupné na

internete (v angličtine): https://ecprd.secure.europarl.europa.eu/ecprd/public/page/about [cit. 11.04.2022].

Uzavretá databáza dostupná po prihlásení.

8

Porovnávacia analýza: Vodná záchranná služba

vodnej záchrany počas príslušnej letnej sezóny. Schéma sa predkladá do 30. apríla príslušného

roka. Výkon činnosti vodnej záchrany zadáva minister cestovného ruchu a/alebo guvernér

kraja prostredníctvom verejného obstarávania.

Na druhej strane má Bulharsko rozsiahle historické skúsenosti v oblasti vodnej

záchrannej služby a tiež prijalo vyhlášku o činnosti vodnej záchrany a ochrane vodných plôch

(prijatá výnosom č. 182 Rady ministrov z 24.07.1996).

Definícia a hlavné princípy VZS

Vyhláška o činnosti vodnej záchrany a ochrane vodných plôch (ďalej len „vyhláška“)

upravuje činnosť vodnej záchrany, ako aj požiadavky, ktoré musia vodné plochy spĺňať, aby

bola zaistená bezpečnosť ľudí a aby sa zabránilo utopeniu.

Predmetom zaistenia bezpečnosti sú tieto vodné plochy: bazény, otvorené kanály,

vodné priekopy, úseky morských pobrežných vôd, rieky, jazerá, priehrady a mikro-priehrady,

ktoré sa používajú na kúpanie, plávanie, veslovanie a iné vodné športy, ako aj pri používaní

plavidiel a zariadení na zábavné účely.

Majiteľ vodnej plochy zabezpečuje vybavenie záchranných staníc a zdravotnú starostlivosť.

Starostovia obcí, na území ktorých sa nachádzajú chránené vodné plochy, každoročne

do 31. marca nariadením určia miesta povolené na kúpanie na základe záverov orgánov štátnej

hygienickej kontroly, regionálnych zdravotných stredísk, regionálnych výborov bulharského

červeného kríža a územných štruktúr Ministerstva vnútra.

Komisia menovaná starostom obce každoročne do 30. apríla kontroluje pripravenosť

vodných plôch a umožňuje ich využitie počas letnej sezóny.

Organizácia činnosti vodnej záchrany a bezpečnosť vodných plôch, ktorú

organizovane používajú deti a študenti, sa zabezpečuje za podmienok a na základe príkazu

ministra školstva, vedy a technológie a ministra zdravotníctva.

Ochrana vodných plôch môže byť minimálna; priemerná a maximálna. Otvorené

kanály, vodné priekopy, jamy a ďalšie vodné plochy naplnené vodou, ktorých hĺbka je väčšia

ako 120 cm, podliehajú minimálnym požiadavkám na bezpečnosť (článok 8 vyhlášky).

Pobrežné pásy nestráženého mora, rieky, priehrady a ďalšie oblasti, ako aj vodné plochy so

zákazom kúpania podliehajú stredným požiadavkám na bezpečnosť (článok 9 vyhlášky).

Bazény, pláže a iné vodné plochy alebo ich časti, ktoré slúžia na kúpanie, plávanie a vodné

športy, podliehajú maximálnym požiadavkám na bezpečnosť (článok 10 vyhlášky).

9

Porovnávacia analýza: Vodná záchranná služba

V položke 34 dodatočných ustanovení vodného zákona je právna definícia pojmu

„vodný útvar“. Je to „trvalá alebo dočasná koncentrácia vody s príslušnými hranicami, objemom a

vodným režimom v zemskom vnútrozemí a v prirodzene alebo umelo vytvorených reliéfoch spolu s

krajinou, ktorá k nim patrí.“

Povinnosť prevádzky VZS pre určité druhy činností na vode

Bazény, pláže a iné vodné plochy alebo ich časti používané na kúpanie, plávanie a

vodné športy podliehajú maximálnej bezpečnosti.

Koncesionár alebo nájomca morskej pláže každoročne predkladá na schválenie

ministrovi cestovného ruchu do 31. marca program organizácie činností vodnej záchrany na

nadchádzajúcu letnú sezónu doplnený schémou pre chránené časti vodnej plochy priľahlé k

morskej pláži a rozmiestnenie stanovíšť pre záchranárov. V tomto programe určí koncesionár

alebo nájomca morskej pláže úseky vodnej plochy priľahlé k pláži, ktoré sú maximálne

bezpečné, v závislosti od vhodnosti na kúpanie, plávanie a vodné športy a podľa konkrétnych

vlastností a nebezpečenstiev.

Stanovište záchranárov sa musí zriadiť na vodnej ploche s maximálnou bezpečnosťou,

v národných rezortoch vo vzdialenosti do 100 m od pobrežia a mimo územia národných

rezortov vo vzdialenosti do 150 m od pobrežia; v blízkosti plaveckého bazéna s dĺžkou viac

2

ako 25 m a plochou viac ako 312,5 m a pri hromadných podujatiach v plávaní a vodných

športoch a pri využívaní plavidiel na rekreačné účely.

Na vodných plochách využívaných na kúpanie, plávanie a vodné športy, s výnimkou

čiernomorských pláží, sa zriadi stanica záchrannej zdravotnej služby - na vodných plochách,

ktoré sú strážené jedným až piatimi záchrannými stanovišťami a resuscitačným bodom a na

strážených plážach s dĺžkou 1 až 3 km.

Podmienky prevádzkovania VZS

Stanica záchrannej zdravotnej služby zamestnáva lekárov a sestry, ktorí majú

osvedčenie o úspešnom absolvovaní kurzu intenzívnej medicíny, vydané oddeleniami

anestéziológie a resuscitácie na vyšších zdravotníckych školách. Lekári s uznávanou

špecializáciou v anestéziológii a resuscitácii pracujú v resuscitačnom bode alebo v

resuscitačnom mobilnom tíme.

Na zabezpečenie zdravotníckych tímov a dopravy do zdravotníckych zariadení

uzatvoria majitelia vodných plôch zmluvu so zdravotníckymi zariadeniami alebo

s príslušným rezortom Ministerstva zdravotníctva.

10

Porovnávacia analýza: Vodná záchranná služba

Zdravotnícky personál je povinný:

1. okamžite poskytnúť prvú lekársku pomoc v prípade úrazov, mimoriadnych udalostí a

zranení;

2. skontrolovať dostupnosť a vhodnosť zdravotníckeho zariadenia a liekov; v prípade ich

absencie alebo nevhodnosti to okamžite oznámiť vlastníkovi vodnej plochy;

3. skontrolovať zabezpečenie telefónneho spojenia alebo rádiového spojenia so

záchrannými stanicami a s najbližším strediskom záchrannej zdravotnej služby alebo

oddeleniami rýchlej a neodkladnej lekárskej pomoci.

Financovanie VZS

Vodná záchranná služba v rámci Bulharského červeného kríža plní humanitárne

poslanie ochrany života a zdravia obyvateľstva, na ktoré získava štátnu podporu, upravenú

zákonom o červenom kríži (BRCA). (Podľa čl. 6 ods. 1 a 2 zákona o červenom kríži Bulharský

červený kríž získava potrebné finančné prostriedky na svoju činnosť z členských príspevkov,

dotácií zo štátneho rozpočtu, darov, testamentov, príjmov z nehnuteľností a iných činností v

súlade s právnymi predpismi.)

Podľa zákona o rozvoji pobrežia Čierneho mora sa časť výnosov z koncesionárskych

poplatkov a prenájmov na morských plážach vynakladá aj na zásobovanie vodou vyhlásených

nechránených morských pláží počas letnej sezóny, podľa schémy schválenej ministrom

cestovného ruchu, vrátane morských pláží pre prírodnú turistiku.

Právna definícia pozície plavčíka

Podľa požiadaviek vyhlášky môže byť plavčíkom každá osoba, ktorá dosiahla vek 17

rokov a získala príslušnú spôsobilosť po školení a zložení skúšky. Bulharský červený kríž na

základe čl. 4, bod 2, písmená „e“ a „f“ zákona o červenom kríži vykonáva školenia a

kvalifikačné kurzy pre vodných záchranárov, vydáva doklad o spôsobilosti a vykonáva

každoročnú kontrolu schopností vodných záchranárov na činnosti vodnej záchrany.

Každý záchranár pri vstupe do práce a každoročne predkladá vlastníkovi vodnej

plochy lekárske potvrdenie o svojom zdravotnom stave, ktoré vydá zdravotnícke zariadenie

v mieste bydliska. Výsledky ročnej kontroly spôsobilosti plavčíka a jeho zdravotného stavu sú

zapísané v jeho osobnom kupóne, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou kvalifikačného spisu. U

plavčíkov, ktorí sú menovaní na dobu neurčitú, sa skríningová skúška koná každoročne do

10. januára a pre sezónne vymenovaných do 30. mája bežného roka.

Plavčíci, ktorí prevádzkujú služobné motorové alebo veslárske plavidlá, musia mať

príslušnú kvalifikáciu v súlade s vyhláškou o kvalifikácii osôb riadiacich morské plavidlá v

11

Porovnávacia analýza: Vodná záchranná služba

Bulharskej republike (SG, čísla 83 a 84 z roku 1988; zmenené a doplnené, číslo 57 z roku 1992

a číslo 81 z roku 1993).

Plavčík má nasledujúce povinnosti:

1. počas služby nepretržite monitoruje kúpajúcich sa v oblasti, ktorá mu bola zverená na

ochranu, pretože je neustále pripravený podniknúť záchrannú akciu;

2. vykoná záchrannú akciu v prípade nehody vo vode a poskytne prvú pomoc do

príchodu lekára;

3. pred nástupom do služby skontroluje vhodnosť záchranných zariadení a stav dna v

záchrannej zóne;

4. písomne informuje vlastníka vodnej plochy o zistení nedostatku alebo nespôsobilosti

záchranných zariadení;

5. neumožňuje kúpanie osôb za obmedzujúcimi plávajúcimi značkami a kúpanie detí

mladších ako 10 rokov bez sprievodu;

6. udržiava osobnú prípravu potrebnú na vykonávanie záchranných operácií.

Plavčík nesmie vykonávať počas služby činnosť, ktorá ho odvádza od pozorovania

vodnej plochy alebo od plnenia jeho priamych povinností.

4.2 Česká republika

Právna úprava a fungovanie VZS

Neexistuje špecifická právna úprava VZS. VZS vykonáva príslušná zložka Českého

červeného kríža, ktorej hlavnou úlohou je záchrana života a poskytovanie urgentnej rozšírenej

prvej pomoci na otvorených vodných plochách a v ich blízkosti. VZS Českého červeného kríža

je nezisková organizácia združujúca 34 asociácií. V roku 2005 sa stala súčasťou Integrovaného

4

záchranného systému (zákon č. 239/2000 Sb. o integrovanom záchrannom systéme ) na

základe zmluvy s Ministerstvom vnútra ČR. Je taktiež registrovaná v Pohotovostnom

a núdzovom pláne Integrovaného záchranného systému.

Vodná záchranná služba Českého červeného kríža pôsobí najmä v lokalitách, kde

dojazdové časy záchranných služieb sú mnohokrát komplikované ťažkou dostupnosťou po

pozemných komunikáciách alebo sú tieto lokality bez rýchleho nasadenia motorového

plavidla nedostupné. Dôležitá je aj veľmi dobrá znalosť zabezpečovaných vodných plôch,

brehov a okolia, čo je pre rýchly zásah a záchranu života veľmi často kľúčové. VZS Českého

červeného kríža poskytuje svoje člny aj ako dopravný prostriedok posádkam Rýchlej lekárskej

⁴Zákon č. 239/2000 Sb. o o integrovaném záchranném systému a o změně některých zákonů. Dostupné na

internete (v češtine): https://www.epi.sk/zzcr/2000-239 [cit. 11.04.2022]

12

Porovnávacia analýza: Vodná záchranná služba

pomoci do ťažko dostupných miest a pre následný rýchly transport pacienta k sanitke alebo

vrtuľníku Leteckej záchrannej služby.

VZS Českého červeného kríža vykonáva okrem mnohých iných funkcií aj dozor na

verejných kúpaliskách, plavárňach a v aquaparkoch.

Financovanie VZS

Výdavky na činnosť VZS Českého červeného kríža sú pokrývané z rozpočtu

Ministerstva vnútra ČR v rámci dotačného programu „Rozvoj a modernizácia materiálnej

a technickej základne Vodnej záchrannej služby Českého červeného kríža“. Prostriedky sú

určené na prevádzku VZS na štátnych kúpaliskách, nie na súkromných.

Právna definícia pozície plavčíka

Profesionálni plavčíci pôsobia na kúpaliskách a v aquaparkoch. Podmienkou na

vykonávanie tejto profesie je absolvovanie kurzu „Plavecký záchranár na kúpaliskách“. Kurzy

organizuje VZS Českého červeného kríža a podmienkou na ich zvládnutie je preukázanie

plaveckých schopností a vek nad 16 rokov. Účastníci ďalej získajú vedomosti a zručnosti

v oblasti prvej pomoci, záchranných postupov, núdzovej opatery, záchranárskej koordinácie

a povinností plavčíka. Po úspešnom absolvovaní kurzu získa jeho účastník licenciu od

Medzinárodnej federácie záchranárskych škôl (RSI) pre plavčíkov, ktorá im umožňuje

vykonávať túto profesiu doma aj v zahraničí.

4.3 Maďarsko

Právna úprava VZS

V Maďarsku neexistuje špecifická právna úprava VZS, ale táto oblasť je upravená

viacerými zákonmi a vyhláškami.

Zákon č. 154/1997 o zdraví definuje záchranárstvo ako núdzovú službu pre tých ľudí,

ktorí vyžadujú okamžitú zdravotnú pomoc. Záchranu môže vykonávať iba organizácia, ktorá

je na to oprávnená a medzi nimi je uvedená aj vodná záchranná služba.

V Maďarsku existuje iba jedna vodná záchranná organizácia - Vodné záchranné

služby Maďarska a brigáda dobrovoľných hasičov. Slúži na viac ako 50 plážach v okolí jazera

Balaton a je prítomná na viac ako 80 miestach v krajine.

13

Porovnávacia analýza: Vodná záchranná služba

Povinnosť prevádzky VZS

Podľa nariadenia vlády 78/2008 (IV. 3.) o kvalitatívnych požiadavkách na prírodné

vody na kúpanie a o určení a prevádzke prírodných kúpalísk sú pravidlá prevádzky prírodných

kúpalísk nasledovné:

−

v kúpacej sezóne je prevádzkovateľ kúpaliska povinný počas otváracích hodín zaistiť

službukonajúcu vodnú záchrannú službu. To platí, ak je na kúpalisku povolené, aby malo naraz

500 alebo viac hostí;

−

v kúpacej sezóne s priemerným počtom návštev 1000 a viac za deň je prevádzkovateľ kúpaliska

povinný zriadiť stanicu prvej pomoci a počas otváracích hodín mať v prevádzke aspoň jedného

kvalifikovaného záchranára.

Podľa vyhlášky 37/1996 (X.18.) Ministerstva národného hospodárstva

o požiadavkách v oblasti verejného zdravia na zriaďovanie a prevádzku verejných kúpalísk

je povinné mať vždy počas otváracích hodín v službe vedúceho kúpaliska pre každé kúpalisko.

Podľa vyhlášky 24/2007 (VII.3.) Ministerstva životného prostredia a vody o

pravidlách bezpečnosti vody na pobrežných plážach je záchranár povinný zdržiavať sa so svojim

plavidlom v časti hlbokej vody a musí zaistiť, aby sa kúpajúci zdržiavali vo vyhradenom priestore pre

kúpanie (kúpajúci nesmú opustiť určený priestor smerom k otvorenej vode).

Povinnosť prevádzky VZS pre určité druhy činností na vode

Podľa vyhlášky 46 z roku 2001 (XII. 27.) Ministerstva vnútra sa môžu vodné bicykle

(šlapacie) alebo nafukovacie člny používať iba vo vyhradených priestoroch na kúpanie pod

kontrolou vodnej záchrannej služby.

Podľa vyhlášky 57 z roku 2011 (XI. 22.) Ministerstva národného rozvoja sa vodné

lyžovanie môže prevádzkovať iba počas dňa a za dobrej viditeľnosti výlučne na určených

kúpaliskách povolených príslušným orgánom. Za záchranu zodpovedá vodič eskortného člna.

Vodný lyžiar je povinný používať záchrannú vestu.

Podmienky fungovania VZS

Podľa vyhlášky 5 z roku 2006 (II. 7.) Ministerstva zdravotníctva:

Podmienky pre základne vodnej záchrany

−

Umiestnenie základne VZS musí byť v dobrom dosahu z vody aj pevniny.

Posádka musí byť v pohotovosti a musí prísť bez meškania.

Základňa VZS musí byť integrovaná do systému Národnej záchrannej služby a je vybavená

vhodnými komunikačnými zariadeniami.

14

Porovnávacia analýza: Vodná záchranná služba

−

Základňa neslúži na priamu lekársku pomoc.

Personálne podmienky

−

Každý vodič plavidla musí absolvovať špeciálny výcvik v plávaní a záchrane, po ktorom

nasleduje skúška s názvom EMESE (prvá pomoc, záchranná služba a núdzový zásah). Skúška

sa musí obnovovať každý rok. (Výnos 5 z roku 2006 (II. 7.))

Vodné záchranné služby Maďarska a brigáda dobrovoľných hasičov organizujú vlastné kurzy

(napr. vodný záchranár, veliteľ bazéna), v ktorých poskytujú žiadateľom nadštandardný výcvik.

Financovanie VZS

Vodné záchranné služby Maďarska a brigáda dobrovoľných hasičov sú riadené

ročným rozpočtom. Zdroje financovania sú:

−

prístupový poplatok (30 000 HUF)

ročný členský poplatok (20 000 HUF/rok)

podpory

príspevky z verejnoprospešných aktivít

príspevky z akcií alebo kurzov

príspevky z podnikateľských a investičných aktivít.

Združenie nezávisle hospodári so svojimi príjmami a majetkom. V roku 2019 dostali

20 miliónov HUF z centrálneho rozpočtu.

Právna definícia pozície plavčíka

Neexistuje právna úprava pozície plavčíka.

4.4 Nemecko

Právna úprava VZS

Zo 16 spolkových krajín má špeciálny zákon o vodnej záchrannej službe iba Šlezvicko-

Holštajnsko. Zákon bol prijatý v roku 2020 a je to prvý zákon so špecifickými predpismi pre

bezpečnosť kúpania a vodnú záchrannú službu v Nemecku. V ostatných spolkových krajinách

sú vodné záchranné služby regulované zákonmi o všeobecnej záchrannej službe.

15

Porovnávacia analýza: Vodná záchranná služba

Definícia VZS

V Šlezvicku Holštajnsku platí zákon na zaistenie verejnej bezpečnosti pri kúpaní a

5

vodnej záchrane , ktorý reguluje bezpečnosť podmienok pre kúpacie oblasti (§§ 1-4 zákona) a

vodné záchranné služby (§ 5 zákona). Zákon neposkytuje podrobnú definíciu vodných

záchranných služieb. § 5 ods. 1 definuje „vodnú záchranu“ ako „pomoc vodných záchranných

jednotiek v prípade nehôd na a v povrchových vodách“. § 5 zákona upravuje vzťah vodných

záchranných služieb s inými záchrannými službami s možnosťou previesť vodnú záchrannú

službu na súkromné inštitúcie.

Berlín

V Berlíne je vodná záchrana upravená podľa § 6 ods. 1 zákona o záchrannej službe.

Avšak zákon neustanovuje žiadne konkrétne predpisy týkajúce sa iba vodných záchranných

služieb. Organizáciu a výkon vodnej záchrannej služby upravuje dohoda medzi berlínskym

6

senátom (vláda Berlína) a poskytovateľmi záchranných služieb.

Podmienky, za ktorých je povinnosť prevádzkovať VZS

Ako bolo už spomenuté, okrem Šlezvicka-Holštajnska neexistuje žiadna špecifická

právna úprava vodnej záchrany služby a bezpečnosti kúpania. Namiesto toho existuje

všeobecná zákonná povinnosť zachovávať bezpečnosť, ktorá vyplýva z § 823 nemeckého

7

občianskeho zákonníka (BGB) , ktorým sa upravuje náhrada škody (deliktuálne právo).

Na konkretizáciu tejto povinnosti súdy často používajú usmernenie DGfdB R 94.05

(Povinnosť zachovávať bezpečnosť a dohľad na verejných kúpaliskách) Nemeckej spoločnosti

pre oblasť kúpania. Napriek tomu, že toto usmernenie nie je právne záväzné, pri dodržaní

týchto pokynov existuje predpoklad, že prevádzkovateľ kúpaliska zachoval bezpečnosť podľa

§ 823 BGB.

Súdy vyžadujú prítomnosť vodnej záchrannej služby pre kúpaliská s infraštruktúrou,

ako sú kúpacie móla, ostrovy, šmýkačky a oblasti na opaľovanie.

⁵Zákon na zaistenie verejnej bezpečnosti pri kúpaní a vodnej záchrane. Dostupné na internete (v nemčine):

https://www.gesetze-

rechtsprechung.sh.juris.de/jportal/?quelle=jlink&query=BadeSichG+SH&psml=bsshoprod.psml&max=true [cit.

11.04.2022]

⁶Dohoda medzi senátnym ministerstvom vnútra a športu a pracovnou skupinou pre vodnú záchrannú službu

Berlín o organizácii a vykonávaní vodnej záchrannej služby v súlade s § 6 ods. 1 zákona o záchranných službách z

8. júla 1993 (GVBI. S. 313) v znení neskorších predpisov. Dostupné na internete (v nemčine):

https://www.berlin.de/sen/inneres/sicherheit/rettungsdienst/rechtsgrundlagen/vereinbarung_wasserrettung.pdf

[cit. 11.04.2022]

⁷Občiansky zákonník BGB. Dostupné na internete (v angličtine): https://www.gesetze-im-

internet.de/englisch_bgb/englisch_bgb.html#p3489 [cit. 11.04.2022]

16

Porovnávacia analýza: Vodná záchranná služba

Zákon na zaistenie verejnej bezpečnosti pri kúpaní a vodnej záchrane Šlezvicka-Holštajnska

Zákon na zaistenie verejnej bezpečnosti pri kúpaní a vodnej záchrane 2020 (BadeSichG

SH) ukladá prevádzkovateľom kúpalísk zabezpečiť primerané bezpečnostné a záchranné

opatrenia (§ 1 ods. 1 BadeSichG SH).

Bezpečnostné opatrenia sú nevyhnutné pre každú osobu, ktorá zabezpečuje prevádzku

kúpaliska (§ 1 ods. 1 BadeSichG SH), alebo prevádzkuje zariadenie v blízkosti kúpaliska, ktoré

používajú väčšinou návštevníci kúpaliska, ako sú kempingy alebo plážové bary (§ 2

BadeSichG SH).

Dohľad je potrebný v areáli, ak (§ 1 ods. 2)

−

do areálu na kúpanie sa platí vstupné, alebo

existujú nebezpečenstvá, ktoré sú pre návštevníkov nepredvídateľné alebo netypické,

alebo

−

je tam intenzívne kúpanie.

Ak prevádzkovateľ neposkytuje žiadne dozorné/záchranné služby, musí to uviesť (§ 1 ods.

2 BadeSichG SH).

Podrobné predpisy o dohľade môže vláda Šlezvicka-Holštajnska vydať vo forme

nariadení (sekundárna legislatíva) (§ 4 BadeSichG SH).

Vyhláška o bezpečnostných opatreniach na kúpaliskách Durínsko

V Durínsku existuje vyhláška (sekundárny právny predpis), ktorá upravuje

8

bezpečnostné opatrenia pre verejné kúpaliská . Požiadavky sú podobné ako v Šlezvicku-

Holštajnsku.

Definícia vody na kúpanie

Vlády spolkových krajín vydali nariadenia na implementáciu smernice EÚ 2006/7/ES

týkajúcej sa riadenia kvality vody na kúpanie. Napríklad vyhláška v Šlezvicku-Holštajnsku

definuje vodu na kúpanie ako „každú časť pobrežnej alebo povrchovej vody, v ktorej sa očakáva veľký

9

počet kúpajúcich sa a pre ktorú nebol vydaný trvalý zákaz kúpania“ (§ 1 ods. 3 BadegewVO) .

⁸Vyhláška regulačného orgánu o bezpečnostných opatreniach v kúpacích zariadeniach v štáte Durínsko.

Dostupné na internete (v nemčine): https://beck-

online.beck.de/Print/CurrentDoc?vpath=bibdata/komm_pdk/pdk-th-k30th_5/ges/thvwv163330/cont/pdk-th-

k30th.thvwv163330.htm&printdialogmode=CurrentDoc&hlword = [cit. 11.04.2022]

⁹Štátne nariadenie o kvalite a manažmente vôd určených na kúpanie (vyhláška o vode na kúpanie - BadegewVO)

z 10. septembra 2018. Dostupné na internete (v nemčine): https://www.gesetze-

17

Porovnávacia analýza: Vodná záchranná služba

Povinnosť prevádzky VZS pre určité druhy činností na vode

Neexistuje zo zákona špecifická povinnosť prevádzkovať VZS pre určité aktivity na

kúpaliskách, alebo určité vodné športy. Prevádzkovatelia vodných športov musia dodržiavať

zákonnú povinnosť zabezpečiť bezpečnú prevádzku, vyplývajúcu z konkrétnych podmienok.

Financovanie VZS

Spolkové krajiny a miestne komunity sú vo všeobecnosti zodpovedné za financovanie

záchrannej služby. Náklady však zvyčajne prenášajú na sociálne a zdravotné poisťovne.

Väčšinu nákladov preto znášajú poisťovatelia. Poisťovne a záchranné služby si dohodnú

poplatky za svoje služby (§ 21 zákona o záchrannej službe Berlín; čl. 36 zákona o záchrannej

službe Bavorsko).

Spolková krajina poskytuje finančné prostriedky na potrebné vybavenie, ako sú

záchranné člny (článok 33 zákon o záchrannej službe Bavorsko).

Právna definícia pozície plavčíka

Obsluha bazéna

Dohľad nad kúpaním môže vykonávať „Meister fuer Baederbetriebe“ alebo

„Fachangestellter fuer Baederbetriebe“ (preklad do slovenčiny: obsluha bazéna).

Titul „Fachangestellter“ je možné získať po trojročnom výcviku a absolvovaní

10

praktickej a písomnej skúšky. Podrobnosti o výcviku sú upravené federálnou vyhláškou.

Kvalifikácia vyžaduje výcvik v oblasti záchranárstva, plávania a prvej pomoci.

Po tomto výcviku môže osoba absolvovať pokročilý výcvik (približne 15 týždňov) so

11

skúškou z plaveckého záchranárstva (§ 6 BaederMeistPrV).

V plaveckých oblastiach s nízkym rizikom môžu dohľad vykonávať aj asistenti, ktorí

12

musia mať strieborný nemecký odznak plaveckého záchranára alebo vyšší, musia byť

rechtsprechung.sh.juris.de/jportal/?quelle=jlink&query=BadGewQualV+SH&psml=bsshoprod.psml&max=true&a

iz=true [cit. 11.04.2022]

¹⁰Vyhláška o odbornom výcviku na „Fachangestellten für Bäderbetriebe“. Dostupné na internete (v nemčine):

http://www.gesetze-im-internet.de/b_derfangausbv/BJNR074000997.html [cit. 11.04.2022]

¹¹Vyhláška o skúške pre kvalifikáciu certifikovaného “Meister für Bäderbetriebe“. Dostupné na internete (v

nemčine): https://www.gesetze-im-internet.de/b_dermeistprv/ [cit. 11.04.2022]

¹²Strieborný odznak záchranného plavca:

•

200 metrov pláva za menej ako 15 minút

1x potápanie do hĺbky 2 metrov a vytiahnutie prsteňa

ovládanie plaveckých pravidiel

18

Porovnávacia analýza: Vodná záchranná služba

vyškolení v poskytovaní prvej pomoci a musia dostať primerané poučenie (§ 2 vyhlášky o

13

bezpečnostných opatreniach v kúpacích zariadeniach Durínsko ).

Asistent plavčíka, plavčík

Nemecký červený kríž, Samaritánska nadácia pracovníkov Nemecko a Nemecká

záchranná asociácia (DLRG) udeľujú odznaky pre plaveckých záchranárov na základe

spoločného usmernenia. Existujú tri odznaky: bronzový, strieborný a zlatý. Na získanie

odznaku musí plavec absolvovať písomnú aj praktickú skúšku. Testy pozostávajú z o. i.

preverenia plaveckých schopností a základných lekárskych schopností (prvá pomoc a CPR).

Na získanie titulu plaveckého záchranára musí mať osoba strieborný odznak.

4.5 Rakúsko

Právna úprava VZS

Legislatíva v oblasti záchranných služieb je v kompetencii jednotlivých spolkových

krajín. Ako príklad uvádzame právnu úpravu VZS v spolkovej krajine Horné Rakúsko.

Záchrannú službu v Hornom Rakúsku upravuje zákon o záchrannej službe z roku 1988

(Oö. Rettungsgesetz 1988).

Definícia, úlohy VZS

Zákon neobsahuje špecifickú definíciu VZS. VZS definuje § 1 ods. 3 ako súčasť miestnej

pohotovostnej a záchrannej služby. Úlohou pohotovostnej a záchrannej služby je záchrana

osôb v prípade významného nebezpečenstva, ktoré priamo ohrozuje ich život alebo zdravie

v prírodnom jaskynnom prostredí, horskom prostredí, alebo vodnom prostredí. Toto zahŕňa

poskytnutie prvej pomoci priamo na mieste, ako aj plnenie ďalších úloh, vyplývajúcich

z daných okolností každého jednotlivého prípadu.

Podmienky, za ktorých je povinnosť prevádzkovať VZS

VZS je povinné poskytovať osobám, ktoré sa ocitnú vo vode v stave vážneho

nebezpečenstva, ohrozujúceho priamo ich život, alebo zdravie. Zákon nedefinuje oblasti, alebo

•

jeden skok z odrazového mostíka s výškou 1 meter.

¹³Vyhláška regulačného orgánu o bezpečnostných opatreniach v kúpacích zariadeniach v štáte Durínsko.

Dostupné na internete (v nemčine): https://beck-

online.beck.de/Print/CurrentDoc?vpath=bibdata/komm_pdk/pdk-th-k30th_5/ges/thvwv163330/cont/pdk-th-

k30th.thvwv163330.htm&printdialogmode=CurrentDoc&hlword [cit. 11.04.2022]

19

Porovnávacia analýza: Vodná záchranná služba

miesta, kde je povinné prevádzkovať VZS. Takisto v zákone nie je zakotvená povinnosť

prevádzkovať VZS pri určitých druhoch organizovaných vodných športov.

Podmienky prevádzkovania VZS

V Rakúsku zabezpečujú fungovanie vodnej záchrannej služby neziskové združenia,

predovšetkým Rakúska vodná záchranná služba (Österreichische Wasserrettung „ÖWR“),

ktorá je humanitárnou organizáciou pôsobiacou vo vodnej záchrane. ÖWR je nezisková,

nezávislá organizácia, ktorá pracuje v zásade na dobrovoľnej báze s dobrovoľníkmi. Ide o

združenie, ktorého činnosť pokrýva celé federatívne územie Rakúskej republiky. Úlohou

ÖWR je výlučne a priamo vytváranie a propagácia všetkých opatrení a zariadení, ktoré slúžia

na predchádzanie a zabránenie utopeniu, najmä výučba a výcvik v plávaní, záchrane,

potápaní, záchrannom potápaní, riadení veslovacích a motorových člnov, ako aj zriadenie a

zavedenie služby vodnej záchrannej služby a pomoci pri katastrofách.

Financovanie VZS

Keďže Rakúska vodná záchranná služba (Österreichische Wasserrettung „ÖWR“) je

neziskovým združením, je financovaná z členských príspevkov, darov a sponzorských darov.

Právna úprava pozície plavčíka

V Rakúsku neexistuje žiadna právna definícia pozície plavčíka. Od roku 2018 má

Rakúsko právne nezáväznú normu - ÖNORM S 1150. Upravuje školenie personálu bazéna,

ale nevyjadruje sa k požiadavkám na dozor bazénu (kúpaliska). Požiadavka na dozor pri

kúpaní, ako aj otázka, či musí byť personál bazéna vyškolený podľa ÖNORM S 1150, nie je v

Hornom Rakúsku výslovne upravená zákonom. Je však možné, že oznámenie o

prevádzkovaní zariadenia obsahuje zodpovedajúci predpis.

Zamestnávatelia (ako napríklad obce) môžu okrem toho stanoviť požiadavky na určité

pozície. Spravidla sú spojené s absolvovaním príslušných skúšok. V tejto súvislosti je možné

odkázať na odznaky, ktoré udeľuje „ARGE Österreichisches Wasserrettungswesen“

(www.schwimmabzeichen.at) a ktoré sú podrobne upravené vo vyhláške spolkového

kancelára (číslo 704,730/0004-VI/4/2005) .

20

Porovnávacia analýza: Vodná záchranná služba

4.6 Švajčiarsko

Právna úprava VZS

Na federálnej úrovni neexistuje špecifická právna úprava VZS. Na úrovni kantónov

však môže existovať takáto právna úprava. Napr. na úrovni kantónu Bern je to zákon o lodnej

14

doprave a zdaňovaní lodnej dopravy z 19.2.1990 a nariadenie o námornej záchrannej službe

15

z 1.7.2020 . Na úrovni kantónu Neuchâtel je to zákon, ktorým sa zavádzajú federálne právne

16

predpisy o vnútrozemskej plavbe .

Kantonálne predpisy sú veľmi odlišné. Nie všetky kantóny majú také explicitné právne

predpisy ohľadom VZS ako kantón Bern. Najmä pokiaľ ide o záchranu z tečúcich vôd a

menších jazier, kde nie je navigácia.

Výkon VZS na jazerách (s navigáciou) a na riekach (bez navigácie) sa výrazne líši. Hoci

je právny stav v oboch oblastiach rovnaký, záchrana na jazerách a riekach vo Švajčiarsku má

veľmi odlišnú úroveň vyspelosti. Záchrana na jazerách (a riekach) s navigáciou je spravidla

veľmi dobre zorganizovaná a implementovaná. V iných vodných útvaroch bez navigácie je

17

možné vodnú záchranu ešte zlepšiť.

Definícia, princípy VZS

Príklad kantónu Bern

Hlavné princípy:

−

kantonálna polícia je zodpovedná za verejnú bezpečnosť, pokoj a poriadok na vodných

cestách;

−

kantonálna polícia spolupracuje so súkromnými vodnými záchrannými službami pri

plnení svojej záchrannej misie;

−

za týmto účelom uzatvorí servisné zmluvy;

kantonálna polícia definuje požiadavky na personál, školenia a vybavenie;

kantonálna polícia kompenzuje súkromným vodným záchranným službám služby,

ktoré poskytujú v mene kantónu, vo forme ročného poplatku;

kantonálna polícia dohliada na plnenie delegovaných úloh.

−

¹⁴767.1 - Gesetz über die Schifffahrt und die Besteuerung der Schiffe (Schifffahrtsgesetz)

vom 19.02.1990 (Stand 01.04.2021). Dostupné na internete (v nemčine):

https://www.belex.sites.be.ch/frontend/versions/2237/download_pdf_file [cit. 11.04.2022]

¹⁵767.32 - Seerettungsdienstverordnung (SRDV) vom 01.07.2020 (Stand 01.01.2021). Dostupné na internete (v

nemčine): https://www.belex.sites.be.ch/frontend/versions/1938/download_pdf_file [cit. 11.04.2022]

¹⁶766.10. - Loi d'introduction de la législation fédérale en matière de navigation intérieure (LI -LNI) Etat au 1er

janvier 2011. Dostupné na internete (vo francúzštine): https://www.lexfind.ch/fe/fr/tol/11093/versions/58683/fr

[cit. 11.04.2022]

¹⁷Odpoveď na požiadavku ECPRD č. 4858 Water Rescue Service. Uzavretá databáza.

21

Porovnávacia analýza: Vodná záchranná služba

Príklad kantónu Neuchâtel

Zákon, ktorým sa zavádzajú federálne právne predpisy o vnútrozemskej plavbe

v článku 4 uvádza „Príslušný útvar vymenovaný Štátnou radou […] zabezpečuje a koordinuje

bezpečnostnú a záchrannú službu. Za týmto účelom môže po ich dohode spolupracovať s obcami a

záchrannými spoločnosťami.“

Záchranu na jazere Neuchâtel vykonávajú:

−

Hasičský a záchranný zbor mesta Neuchâtel – SIS, ktorý má divíziu pre VZS

Záchranná spoločnosť Bas-Lac – SSBL.

Príkladom organizácie, ktorá sa špecializuje na VZS na riekach vo Švajčiarsku je SLRG

18

Sektion Mittelrheintal im St. Galler Rheintal . Služba sa aktivuje prostredníctvom

kantolnálnych núdzových telefonických liniek.

Podmienky, za ktorých je povinnosť prevádzkovať VZS

Keďže túto oblasť si upravujú jednotlivé kantóny (prípadne obce), nedá sa komplexne

zhodnotiť situácia v tejto oblasti za celé Švajčiarsko.

V niektorých prípadoch sa do akcií vodnej záchrany zapájajú aj miestne hasičské zbory

povolané v zmysle „všeobecnej záchrannej misie“. Podľa oblasti pôsobenia - napr. nehody

19

počas canyoningu - môže byť zmobilizovaný aj Alpine Rettung Schweiz .

V prípade potreby vodné záchranné akcie (a najmä pátranie po nezvestných osobách)

zo vzduchu podporujú:

−

Švajčiarska záchranná služba (REGA)

Alpská vzdušná ambulancia (AAA)

Air Zermatt/Ľadovce

Vrtuľníky väčších kantonálnych policajných jednotiek.

Financovanie VZS

Organizácie, vykonávajúce VZS sú často neziskové združenia. Ich členovia pracujú na

báze dobrovoľnosti. Napriek tomu, že v závislosti od regiónu dostávajú určité kantonálne a

komunálne dotácie, väčšinu svojich finančných zdrojov získavajú z členských príspevkov,

darov a výnosov z akcií (festivaly, večere za finančný príspevok atď.).

¹⁸SLRG Sektion Mittelrheintal im St. Galler Rheintal. Dostupné na internete (v nemčine):

https://www.slrg.ch/ost/sektionen/mittelrheintal/einsatz/einsatzzug.html [cit. 11.04.2022]

¹⁹Alpine Rettung Schweiz. Dostupné na internete (v nemčine): https://www.alpinerettung.ch/ [cit. 11.04.2022]

22

Porovnávacia analýza: Vodná záchranná služba

Právna úprava pozície plavčíka

Na federálnej úrovni neexistuje takáto definícia, avšak na úrovni kantónov, prípadne

obcí môžu byť rozličné pravidlá.

20

Švajčiarska asociácia záchrany života SLRG

(nezisková asociácia/strešná

organizácia a súčasť Švajčiarskeho červeného kríža) zodpovedná za:

−

počiatočné a ďalšie školenia plavčíkov,

prevenciu nehôd,

koncepciu, organizáciu

a implementáciu bezpečnostnej služby pri veľkých

udalostiach,

−

vodnú záchrana na riekach a jazerách v úzkej spolupráci so záchrannou službou,

políciou, hasičským zborom a armádou,

opakovacie kurzy pre ľudí s požadovanou kvalifikáciou (plavčíci).

Osoby poverené vodnou záchranou sú týmto združením vyškolené ako plavčíci.

Toto školenie je často povinné pre učiteľov telesnej výchovy, vedúcich mládežníckych

skupín, trénerov, policajtov a učiteľov, ktorí pracujú s účastníkmi kurzov na vode a vo vode.

Dohľad nad verejnými kúpaliskami je úlohou miestnych plavčíkov. Každý plavčík by

mal mať certifikát od SLRG. Tieto požiadavky sú často regulované na kantonálnej alebo

komunálnej úrovni.

Okrem školenia SLRG ponúkajú asociácie prevádzkovateľov kúpalísk ďalšie

školenia/vzdelávanie pre profesionálnych zamestnancov kúpalísk.

²⁰Schweizerische Lebensrettungs-Gesellschaft SLRG. Dostupné na internete (v nemčine):

https://www.slrg.ch/de/organisation/organisation-eng.html [cit. 11.04.2022]

23

Porovnávacia analýza: Vodná záchranná služba

5. Záver

Väčšina nami sledovaných štátov nemá prijatý špecifický zákon, upravujúci VZS. VZS

je väčšinou upravená v rámci legislatívy o záchrannej službe, ako jedna z jej zložiek. V prípade

federatívnych štátov je legislatíva ohľadom VZS v kompetencii jednotlivých spolkových krajín

(Nemecko, Rakúsko), respektíve kantónov (Švajčiarsko). Maďarská VZS je upravená

viacerými zákonmi a vyhláškami.

Zo sledovaných štátov má jedine Bulharsko špecifickú vyhlášku, upravujúcu VZS

a z nemeckých spolkových krajín, je to iba Šlezvicko-Holštajnsko.

S tým súvisí aj vymedzenie vodných plôch (oblastí) s povinnosťou zabezpečiť

bezpečnosť zo zákona. Takéto zákonné vymedzenie sme zaevidovali (z nami sledovaných

štátov) v prípade štátov (spolkových krajín), ktoré majú špecifickú právnu úpravu VZS, t. j.

Bulharsko a Šlezvicko-Holštajnsko. V prípade Bulharska sú definované tri stupne

zabezpečenia bezpečnosti. Pre oblasti s maximálnou bezpečnosťou existuje aj podrobnejšia

úprava, týkajúca sa stanovíšť VZS.

Jedinou výnimkou je Maďarsko, ktoré síce nemá špecializovanú právnu normu,

upravujúcu VZS, ale napriek tomu viaceré vyhlášky definujú, na ktorých kúpaliskách je

povinnosť prevádzkovať VZS a dokonca aj pri ktorých typoch vodných športov existuje takáto

povinnosť (najmä vodné bicykle). Taktiež sú do určitej miery upravené technické a personálne

podmienky pre fungovanie VZS.

Subjektom, ktorý je povinný zabezpečiť VZS na predpísaných vodných plochách je

majiteľ vodnej plochy (Bulharsko), respektíve prevádzkovateľ kúpaliska (Šlezvicko-

Holštajnsko).

V mnohých štátoch funguje VZS ako nezisková organizácia, ktorá organizuje aj výcvik

plaveckých záchranárov, resp. plavčíkov. Niektoré štáty uviedli, že VZS je zložkou Červeného

kríža (Bulharsko, Česká republika). V prípade neziskových organizácií sú financované najmä

z členských príspevkov, darov a sponzorských darov, ale väčšinou dostávajú aj nejaké

príspevky od štátu (respektíve spolkovej krajiny alebo obce): Bulharsko, Česká republika,

Nemecko, Švajčiarsko, Maďarsko. V prípade Českej republiky je VZS ako zložka Českého

červeného kríža financovaná z rozpočtových prostriedkov Ministerstva vnútra ČR v rámci

dotačného programu „Rozvoj a modernizácia materiálnej a technickej základne Vodnej

záchrannej služby Českého červeného kríža“.

Právne zakotvenie pozície plavčíka sme z nami sledovaných štátov zaznamenali

v Bulharsku a Nemecku. Vo všetkých sledovaných štátoch je však potrebné pre vykonávanie

tejto profesie absolvovanie kurzu (výcviku), ktorého hlavnými súčasťami sú plávanie, prvá

24

Porovnávacia analýza: Vodná záchranná služba

pomoc a plavecké záchranárstvo. Tento výcvik je zvyčajne ukončený skúškou a spravidla má

určitú obmedzenú trvácnosť, pričom sa dá obnoviť. V niektorých štátoch je definovaný aj

minimálny vek na výkon tejto funkcie a v prípade Bulharska aj zdravotný stav.

25

Porovnávacia analýza: Vodná záchranná služba

6. Použité zdroje

1. Požiadavka ECPRD č. 4858 Water Rescue Service. Dostupné na internete (v

angličtine): https://ecprd.secure.europarl.europa.eu/ecprd/public/page/about [cit.

11.04.2022]. Uzavretá databáza dostupná po prihlásení.

2. Vo dná záchrana EU. Dostupné na internete:

http://www.vodnazachrana.eu/legislativa.html [cit. 11.04.2022].

3. Zákon č. 239/2000 Sb. o o integrovaném záchranném systému a o změně některých

zákonů. Dostupné na internete (v češtine): https://www.epi.sk/zzcr/2000-239 [cit.

11.04.2022].

4. Zákon na zaistenie verejnej bezpečnosti pri kúpaní a vodnej záchrane. Dostupné na

internete (v nemčine): https://www.gesetze-

rechtsprechung.sh.juris.de/jportal/?quelle=jlink&query=BadeSichG+SH&psml=bsshop

rod.psml&max=true [cit. 11.04.2022].

5. Dohoda medzi senátnym ministerstvom vnútra a športu a pracovnou skupinou pre

vodnú záchrannú službu Berlín o organizácii a vykonávaní vodnej záchrannej služby

v súlade s § 6 ods. 1 zákona o záchranných službách z 8. júla 1993 (GVBI. S. 313) v

znení neskorších predpisov. Dostupné na internete (v nemčine):

https://www.berlin.de/sen/inneres/sicherheit/rettungsdienst/rechtsgrundlagen/verein

barung_wasserrettung.pdf [cit. 11.04.2022].

6. Občiansky zákonník BGB. Dostupné na internete (v angličtine): https://www.gesetze-

im-internet.de/englisch_bgb/englisch_bgb.html#p3489 [cit. 11.04.2022].

7. Vyhláška regulačného orgánu o bezpečnostných opatreniach v kúpacích zariadeniach

v štáte Durínsko. Dostupné na internete (v nemčine): https://beck-

online.beck.de/Print/CurrentDoc?vpath=bibdata/komm_pdk/pdk-th-

k30th_5/ges/thvwv163330/cont/pdk-th-

k30th.thvwv163330.htm&printdialogmode=CurrentDoc&hlword = [cit. 11.04.2022].

8. Štátne nariadenie o kvalite a manažmente vôd určených na kúpanie (Vyhláška o vode

na kúpanie - BadegewVO) z 10. septembra 2018. Dostupné na internete (v nemčine):

https://www.gesetze-

rechtsprechung.sh.juris.de/jportal/?quelle=jlink&query=BadGewQualV+SH&psml=bs

shoprod.psml&max=true&aiz=true [cit. 11.04.2022].

9. Vyhláška o odbornom výcviku na „Fachangestellten für Bäderbetriebe“. Dostupné na

internete (v nemčine): http://www.gesetze-im-

internet.de/b_derfangausbv/BJNR074000997.html [cit. 11.04.2022].

10. Vyhláška o skúške pre kvalifikáciu certifikovaného“ Meister für Bäderbetriebe“.

Dostupné na internete (v nemčine): https://www.gesetze-im-

internet.de/b_dermeistprv/ [cit. 11.04.2022].

11. Vyhláška regulačného orgánu o bezpečnostných opatreniach na kúpaliskách v štáte

Durínsko. Dostupné na internete (v nemčine): https://beck-

26

Porovnávacia analýza: Vodná záchranná služba

online.beck.de/Print/CurrentDoc?vpath=bibdata/komm_pdk/pdk-th-

k30th_5/ges/thvwv163330/cont/pdk-th-

k30th.thvwv163330.htm&printdialogmode=CurrentDoc&hlword [cit. 11.04.2022].

12. 767.1 - Gesetz über die Schifffahrt und die Besteuerung der Schiffe

(Schifffahrtsgesetz)

vom 19.02.1 990 (Stand 01.04.2021). Dostupné na internete (v nemčine):

https://www.belex.sites.be.ch/frontend/versions/2237/download_pdf_file [cit.

11.04.2022].

13. 767.32 - Seerettungsdienstverordnung (SRDV) vom 01.07.2020 (Stand 01.01.2021).

Dostupné na internete (v nemčine):

https://www.belex.sites.be.ch/frontend/versions/1938/download_pdf_file [cit.

11.04.2022].

14. 766.10. - Loi d'introduction de la législation fédérale en matière de navigation

intérieure (LI -LNI) Etat au 1er janvier 2011. Dostupné na internete (vo francúzštine):

https://www.lexfind.ch/fe/fr/tol/11093/versions/58683/fr : [cit. 11.04.2022].

15. SLRG Sektion Mittelrheintal im St. Galler Rheintal. Dostupné na internete (v

nemčine):

https://www.slrg.ch/ost/sektionen/mittelrheintal/einsatz/einsatzzug.html [cit.

11.04.2022].

16. Alpine Rettung Schweiz. Dostupné na internete (v nemčine):

https://www.alpinerettung.ch/ [cit. 11.04.2022].

17. Schweizerische Lebensrettungs-Gesellschaft SLRG. Dostupné na internete (v

nemčine): https://www.slrg.ch/de/organisation/organisation-eng.html [cit.

11.04.2022].

27