1

D Ô V O D O V Á S P R Á V A

A.Všeobecná časť

Návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v znení neskorších predpisov predkladá skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

Cieľom návrhu je zabezpečenie predvídateľnosti výšky príspevku na osobnú asistenciu, ktorého výšku môže podľa súčasného znenia zákona (§ 42 ods. 7) každý rok upravovať vláda SR nariadením. Toto riešenie bolo uplatnené, aby sa zabezpečil každoročný rast príspevku v súlade s politickým prísľubom vtedajšieho ministra práce SR Jána Richtera z roku 2018, že vláda SR ustanoví takú výšku týchto príspevkov, ktorá bude kopírovať vývoj minimálnej mzdy, aby sa tak zabezpečila minimálna životná úroveň tých, ktorý poskytujú osobnú asistenciu.

Počas pôsobenia premiéra Petra Pellegriniho vláda SR skutočne každoročne tento politický sľub dodržala a schválila také znenie nariadenia vlády SR, ktoré zabezpečilo nárast výšky príspevku v súlade s aktuálnym rastom minimálnej mzdy. Po voľbách v roku 2020 sa táto prax prerušila. Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Milan Krajniak vtedy prisľúbil systémové vyriešenie tohto problému v súvislosti so systémovým riešením financovania sociálnych služieb a zavedením nového typu príspevku „aby sa každý dospelý poberateľ príspevkov, či už opatrovateľského alebo na asistenciu mohol slobodne rozhodnúť, ako ich použije.“ Aj po roku od tohto prísľubu je však zrejmé, že minister Krajniak žiadnu takúto zmenu nepripravil.

Medzinárodná organizácia práce (MOP) definuje prácu ako „akúkoľvek aktivitu vykonávanú osobou bez ohľadu na pohlavie a vek, produkujúcu tovar alebo poskytujúcu službu pre používanie inou osobou alebo pre vlastné použitie“ (rezolúcia Medzinárodnej konferencie štatistikov v oblasti práce). Práca pritom „môže byť vykonávaná v akejkoľvek ekonomickej jednotke“. Moderná spoločnosť preto musí uznávať aj starostlivosť o ťažko zdravotne postihnutých ľudí ako formu riadnej práce a prijímať opatrenia, aby výkon tejto práce zabezpečoval minimálne základný životný štandard tým, ktorí starostlivosť poskytujú svojim blízkym a primeraný tým, ktorí ju poskytujú ostatným ťažko zdravotne postihnutým osobám.

Nástrojom na zabezpečenie spoločensky minimálne akceptovateľného príjmu za výkon práce je minimálna mzda. Ak teda aj starostlivosť o zdravotne ťažkom postihnutých ľudí vykonávanú v inej forme, než je pracovnoprávny či obdobný vzťah, považujeme za prácu, musíme zabezpečiť, aby sa aj na jej odmeňovanie vzťahovali minimálne štandardy naviazané na minimálnu mzdu.

Tento návrh preto formalizuje v podobe zákonných ustanovení zámer, aby bola výška odmeňovania za osobnú asistenciu garantovaná zákonom.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

2

B.Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1.

Výška hodinovej sadzby pri odmeňovaní poskytovania osobnej asistencie vychádza z tzv. hodinovej minimálnej mzdy. Uplatňuje sa jej 1,4-násobok z dôvodu, že takáto výška minimálnej mzdy prislúcha k 3. stupňu minimálnej mzdy podľa § 120 Zákonníka práce. Náročnosť vykonávanej práce pri poskytovaní osobnej asistencie pritom zodpovedá opisu náročnosti v uvedenom 3. stupni. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že príjem za poskytovanie osobnej asistencie sa podľa § 6 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov považuje za tzv. aktívny príjem, z ktorého osobnému asistentovi vzniká daňová povinnosť a takýto daňovník je povinný požiadať správcu dane o registráciu (pridelenie DIČ). Navyše, osobný asistent nemá príbuzenský vzťah k osobe s ŤZP, ktorej asistenciu poskytuje, takže ide výlučne o pracovný vzťah bez prepojenia na povinnosti v oblasti starostlivosti podľa zákona o rodine. Pri určení výšky hodinovej sadzby za osobnú asistenciu teda berie zákonodarca do úvahy tieto skutočnosti, odlišujúce osobnú asistenciu a opatrovanie.

K bodu 2.

Nové znenie § 42 ods. 7 vyníma určovanie výšky príspevku na osobnú asistenciu z pôsobnosti vlády Slovenskej republiky.

K bodu 3.

Technicko-legislatívna zmena v nadväznosti na novelizačný bod. 1..

K čl. II

Účinnosť sa navrhuje k 1. júlu 2022, aby podľa nového mechanizmu boli určené výšky oboch príspevkov už pre druhú polovicu roka 2022.

3

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie

1. Predkladateľ návrhu právneho predpisu: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v znení neskorších predpisov

3. Predmet návrhu právneho predpisu:

a) nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,

b) nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,

c) nie je upravený v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Predmet návrhu právneho predpisu nie je v práve Európskej únie upravený, preto sa body 4 a 5 nevypĺňajú.

4

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v znení neskorších predpisov.

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

x

3. Sociálne vplyvy

x

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

x

– sociálnu exklúziu,

x

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

x

4. Vplyvy na životné prostredie

x

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

x

A.3. Poznámky

bezpredmetné

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR.