1
Odôvodnenie
návrhu skupiny poslancov na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k prerokovaniu verejnej cenovej politiky a opatrení na zamedzenie nežiadúceho cenového vývoja
Návrh na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k prerokovaniu, verejnej cenovej politiky a opatrení na zamedzenie nežiadúceho cenového vývoja predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky.
Cena je dôležitým faktorom ovplyvňujúcim premenu príjmov zamestnancov a dôchodkov dôchodcov na reálne peňažné zdroje. Vývoj cien významný vplyv na vývoj životnej úrovne a sociálny i ekonomický rozvoj. Vojnový konflikt prebiehajúci u nášho východného suseda ešte prehĺbil existujúcu cenovú nestabilitu. Jeho atmosféra je žiaľ zneužívaná aj na špekulatívne zvyšovanie cien.
Parlament disponuje najvyššou mierou politickej legitimity, nakoľko je reprezentantom suverenity ľudu a je kreovaný priamymi voľbami. Z uvedeného odvodenia legitimity a postavenia v systéme orgánov štátnej moci vyplýva právo rokovať aj zodpovednosť Národnej rady Slovenskej republiky za smerovanie vnútornej, medzinárodnej, hospodárskej, sociálnej a iných politík. T. z. aj kompenzačných opatrení vlády súvisiacich so zdražovaním a verejnej cenovej politiky. Problematika opatrení na zamedzenie resp. zmiernenie nežiadúceho cenového vývoja je nie len vecou zodpovednosti výkonnej moci a vlády ako jej vrcholného orgánu. Je aj o zodpovednosti volených zástupcov, výborov parlamentu a Národnej rady Slovenskej republiky. Preto je opodstatnené aby sa národná rada zaoberala základnými otázkami verejnej cenovej politiky a opatreniami na zamedzenie nežiadúceho cenového vývoja.
Opakované odmietnutie rokovania o základných otázkach jednej z verejných politík by bolo prejavom veľkej neúcty k primárnemu nositeľovi štátnej moci. Potvrdením systémového zlyhávania ústavného orgánu reprezentatívnej demokracie v dôsledku čoho môže byť vážne ohrozený hospodársky a sociálny rozvoj Slovenska.
Žiaľ v situácii pretrvávajúceho extrémne nežiadúceho vývoja cien tovarov, energií a pohonných hmôt s dopadom na zdražovanie väčšiny produktov, predmetný návrh skupiny poslancov je podnetom na začatie serióznej diskusie o základných otázkach verejnej cenovej politiky a činnosti vlády v oblasti kompenzačných opatrení, ktorých základnou úlohou je zmiernenie negatívneho dopadu zdražovania na životnú úroveň obyvateľstva.
V slovenských pomeroch často prevážili skôr ideologické predstavy o úlohe hospodárstva v spoločnosti. Časť politických predstaviteľov cieľavedome presadzovala názor o nezlučiteľnosti trhového hospodárstva a štátnej cenovej politiky. Uvedené skutočnosti tvorili východiská pre hospodársku politiku viacerých vládnych garnitúr, ktorá paralelne existovala popri komunitárnom práve Európskeho spoločenstva a Európskej únie, ale aj vnútroštátnej legislatíve. Reálne názory na cenovú stabilitu boli potom o niečom inom ako oficiálna právna regulácia predmetnej problematiky, či už na európskej alebo národnej úrovni.
2
Zmluva o založení Európskeho spoločenstva dávno pred vstupom Slovenska do euroatlantických štruktúr určovala v čl. 4 ods. 3 stabilné ceny ako jednu z hlavných zásad činnosti členských štátov, podporujúcu dosiahnutie cieľov spoločenstva. Stabilné ceny patrili podľa zmluvy medzi hlavné zásady rovnako ako zdravé verejné financie, menové podmienky a trvalo udržateľná platobná bilancia.
Obdobne podľa čl. 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii, tvoriacej Lisabonskú zmluvu, Európska únia usiluje o trvalo udržateľný rozvoj Európy založený na vyváženom hospodárskom raste a cenovej stabilite.
Požiadavky ochrany spotrebiteľa sa zohľadnia pri definovaní a uskutočňovaní iných politík a činností Európskej únie (čl. 12 Zmluvy o fungovaní Európskej únie).
Aj predkladatelia návrhu akceptujú, že v podmienkach trhového hospodárstva štát obmedzené možnosti ovplyvňovania vývoja spotrebiteľských cien. Obmedzené však neznamená žiadne možnosti. Ako bolo spomenuté, priamo primárne pramene práva Európskej únie obsahujú ustanovenia o cenovej stabilite a ochrane spotrebiteľa. Existuje priestor pre verejné autority na národnej aj nadnárodnej úrovni pri dosahovaní väčšej cenovej stability. Čo nie všetci rešpektujú.
Krajiny Európskej únie vrátane krajín V3 Českej republiky, Poľska a Maďarska, a to aj na základe odporúčaní Európskej komisie, vykonali viaceré kompenzačné opatrenia, opatrenia v daňovej oblasti a opatrenia v oblasti verejnej cenovej politiky, ktorých základným cieľom je zmiernenie dopadu zdražovania na životnú úroveň obyvateľstva a má priamy vplyv na znižovanie cien životne dôležitých tovarov. Ide napr. o zavedenie energetických šekov, zníženie DPH na základné potraviny, pohonné hmoty, plyn a hnojivá, zníženie spotrebných daní na pohonné hmoty, regulácia ceny vybraných skupín základných potravín, kompenzácia časti nákladov na energie, na nájomné, zvyšovanie výšky životného minima, mimoriadna valorizácia dôchodkov a podobne. Katalóg opatrení je široký, ale slovenská vláda na tvári, akoby sa jej to netýkalo. Na Slovákov, ktorým prudko padá životná úroveň sa doslovne vykašľala.
Zákon č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov upravuje pravidlá dohodovania, uplatňovania, regulácie a kontroly cien výrobkov, výkonov, prác, služieb, nájmu a nehnuteľností, opatrenia na zamedzenie nežiaduceho cenového vývoja a pôsobnosť orgánov štátnej správy, vyšších územných celkov a obcí v oblasti cien tovaru pre trh na území Slovenskej republiky vrátane cien tovaru z dovozu a cien tovaru určeného na vývoz.
Aj v podmienkach trhového hospodárstva úlohu ústredného orgánu štátnej správy pre oblasť cien a cenovej kontroly plní ministerstvo financií. Zákon o cenách podrobne vymedzuje jeho pôsobnosť, ktorú ministerstvo žiaľ nevykonáva. O to viac je opodstatnené, aby sa národná rada zaoberala problematikou opatrení na zamedzenie nežiadúceho cenového vývoja.
Pamätáme si ako pravidlá stanovené verejnými inštitúciami zaviedli dvojaké a diskriminačné podmienky predaja tovarov počas koronakrízy. Ak malých predajcov povinne zatvorili, obchodným reťazcom naopak výrazne rozšírili priestor. S jedlom pribúda chuť
3
a celý uplynulý rok bol o raste cien potravín a životne dôležitých tovarov aj v obchodných reťazcoch.
A keď bolo zdražené čo len mohlo byť, predstavitelia záujmových organizácií obchodníkov pred nedávnom teatrálne uzavreli s ministrom pôdohospodárstva dohodu o udržaní cenovej stability potravín. Takýto klamlivý marketingový ťah svoju „logiku“, ak za predsedu zboru poradcov ministra Vlčana bol ustanovený bývalý podpredseda predstavenstva najväčšieho domáceho obchodného reťazca a bývalý prezident Zväzu obchodu SR. Človek ktorý dlhé roky v diskusných televíznych reláciách zastával záujmy obchodných reťazcov a je s nimi previazaný, asi ťažko môže „resetnúť“ seba samého a preladiť sa na pozíciu verejného záujmu.
Zatiaľ čo v susedných štátoch napríklad v Poľsku, Maďarsku alebo Českej republike je aj v mediálnych výstupoch vidieť využívanie nástrojov verejných inštitúcií na zamedzenie resp. zmiernenie nežiaduceho cenového vývoja. U nás len prezentovaný lacný spoločný marketing verejne činných osôb a zástupcov záujmových organizácií obchodníkov. Otázkou je, ako výrazne dochádza k vplyvu ekonomických štruktúr na verejnú moc a štátny aparát?
Podľa názoru predkladateľov existujú opodstatnené dôvody aj na uplatnenie kontrolnej pôsobnosti Národnej rady Slovenskej republiky podľa § 127 a nasl. zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Problémom však je - na čo je dobrý poslanecký zbor, ktorý dlhodobo odmieta kontrolovať vládu, jej členov a vedúcich predstaviteľov ústrednej štátnej správy či si plnia povinnosti verejných inštitúcií, a to aj vo vzťahu k opatreniam na zamedzenie extrémneho nárastu cien?
V návrhu uznesenia sa navrhuje schválenie prerokovania základných otázok verejnej cenovej politiky na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. h) Ústavy Slovenskej republiky do 17. júna 2022, t. z. v priebehu prvého týždňa budúcej schôdze. Súčasne sa navrhuje požiadať výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, aby v spolupráci s výbormi pre hospodárske záležitosti a pre pôdohospodárstvo a životné prostredie na rokovanie ďalšej riadnej schôdze predložil uvedený návrh základných otázok verejnej cenovej politiky a kompenzačných opatrení na zmiernenie v súvislosti so zdražovaním. A predsedu národnej rady o zabezpečenie včasného prerokovania tejto problematiky. Podľa čl. 89 ods. 2 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky predseda národnej rady zvoláva a riadi schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Predsedu národnej rady sa ďalej navrhuje požiadať o zabezpečenie prostredníctvom Parlamentného inštitútu vypracovania porovnávacej analýzy verejných politík v oblasti cenovej stability, opatrení na zamedzenie nežiadúceho cenového vývoja a aktuálnych príkladov dobrej praxe z členských štátov Európskej únie. Parlamentný inštitút okrem iného zabezpečuje vnútroparlamentný výskum a analýzy vybraných činností NR SR, spracovanie informácií o prerokúvaných zákonoch a ďalších témach prerokúvaných v NR SR podľa plánu práce odboru, spracovanie informácií na požiadanie poslancov NR SR, komparatívne analýzy vybraných tém, o ktorých rokuje parlament, atď.
4
Navrhuje sa tiež schváliť prijatie opatrení na zamedzenie resp. zmiernenie nežiadúceho cenového vývoja základných potravín, ostatných životne dôležitých tovarov, energií a pohonných hmôt.
Návrh uznesenia obsahuje aj konštatovania Národnej rady Slovenskej republiky dôležité z hľadiska verejnej cenovej politiky.
Navrhuje sa aby Národná rada Slovenskej republiky požiadala vládu Slovenskej republiky o bezodkladné prijatie opatrení na zamedzenie resp. zmiernenie nežiadúceho cenového vývoja základných potravín, ostatných životne dôležitých tovarov, energií a pohonných látok a tiež o zabezpečenie uskutočnenia cenovej kontroly najväčších obchodných reťazcov podľa § 16 zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov s cieľom zistiť, či nedochádza k špekulatívnemu zvyšovaniu cien základných potravín a ostatných životne dôležitých tovarov.
V rámci výkonu kontrolnej pôsobnosti sa navrhuje, aby Národná rada Slovenskej republiky požiadala vládu Slovenskej republiky o predloženie správy:
- o kompenzačných opatreniach, opatrenia v daňovej oblasti, opatrenia verejnej cenovej politiky, ktoré chce vláda prijať na zmiernenie dopadu nárastu cien na životnú úroveň obyvateľstva na zmiernenie nežiadúceho cenového vývoja základných potravín, ostatných životne dôležitých tovarov, energií a pohonných hmôt a časový harmonogram zavedenia takýchto opatrení
- o koncepcii cenovej politiky 20 ods. 2 písm. a) zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov),
- o činnosti cenových orgánov v súvislosti s pretrvávajúcim extrémne nežiadúcim vývojom cien tovarov,
- o plnení si funkcie ústredného orgánu štátnej správy pre oblasť cien a cenovej kontroly zo strany Ministerstva financií Slovenskej republiky 7 ods. 1 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov),
- o prijatých opatrenia na zamedzenie nežiadúceho cenového vývoja základných potravín, ostatných životne dôležitých tovarov a pohonných hmôt,
- o spôsobe a výsledkoch využívania informačného systému pre potreby vyhodnocovania vývoja cien, regulácie cien, cenovej kontroly a konania vo veciach porušenia cenovej disciplíny 20 ods. 2 písm. g) zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov), a to všetko do 20 dní,
- o výsledku uvedenej cenovej kontroly v obchodných reťazcoch do 27. júna 2022.