DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Poslanci za stranu Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko Marian Kotleba, Rastislav Schlosár a Magdaléna Sulanová predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

Cieľom legislatívneho návrhu je vyhlásenie a ústavné zakotvenie trvalej vojenskej neutrality Slovenskej republiky.

Vyhlásenie vojenskej neutrality Slovenskej republiky je spôsob ako zabezpečiť, že Slovenská republika nebude zatiahnutá do akéhokoľvek prebiehajúceho alebo budúceho ozbrojeného konfliktu a vyhne sa tak všetkým tragickým dôsledkom, ktoré takýto konflikt zákonite prináša.

V súčasnosti voči Slovenskej republike nemá žiaden štát územné či iné požiadavky, ktorých nesplnenie by mohlo viesť k tomu, že na Slovenskú republiku zaútočí. Tak isto platí, že žiaden štát Slovenskú republiku nepovažuje za nepriateľa. Jedinou výnimkou je dnes Ruská federácia, ktorá nás síce zaradila na zoznam nepriateľských štátov, ale len z dôvodu, že sme pri ozbrojenom konflikte medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou nezachovali vojenskú neutralitu, ale postavili sme sa jednoznačne na stranu Ukrajiny. A to nielen deklaratórne, ale najmä ekonomickými sankciami a dodávkami vojenského materiálu Ukrajine, čím sme sa vlastne sami a dobrovoľne zapojili do tohto ozbrojeného konfliktu.

Slovenská republika by tak nemusela byť súčasťou žiadnej súčasnej ani budúcej vojny ani iného ozbrojeného konfliktu, ak:

1.by zachovávala dôslednú a trvalú vojenskú neutralitu vo všetkých ozbrojených konfliktoch, prebiehajúcich mimo územia Slovenskej republiky a súčasne

2.by nebola súčasťou žiadneho medzinárodného vojenského paktu ani účastníkom bilaterálnych medzinárodných dohôd, ktoré by ju zaväzovali brániť iné štáty v prípade ich napadnutia alebo sa zúčastňovať iných vojenských operácií vedených týmito štátmi.

Tento cieľ je však možné dosiahnuť len vtedy, ak Slovenská republika vyhlási trvalú vojenskú neutralitu a túto zakotví aj vo svojej ústave.

Vyhlásenie vojenskej neutrality je mimoriadne významné a naliehavé najmä v dnešnej zahraničnopolitickej situácii, keď sa neustále stupňuje napätie medzi Severoatlantickou alianciou (NATO) a Ruskou federáciou. Toto napätie môže v blízkej budúcnosti prerásť do otvorenej vojny, do ktorej by bola automaticky zatiahnutá aj Slovenská republika ako člen vojenského paktu NATO. V takom prípade by bez ohľadu na výsledok tejto vojny,

bola ohrozená samotná existencia Slovenskej republiky a jej obyvateľov, obzvlášť ak si uvedomíme, že by táto vojna mohla byť aj vojnou jadrovou, vzhľadom na to, že jadrovými zbraňami disponujú nielen viaceré štáty NATO, ale aj Ruská federácia.

Vychádzajúc z historických skúseností sme presvedčení, že najlepším spôsobom zabezpečenia obrany Slovenska nie sú akékoľvek spojenecké zmluvy, ale výlučne dôsledné dodržiavanie trvalej vojenskej neutrality s cieľom nezapojiť Slovensko do žiadnej vojny ani iného ozbrojeného konfliktu. Dokazuje to aj skutočnosť, že štáty s ktorými sme mali v minulosti uzavreté spojenecké obranné zmluvy nás neboli napriek tomu ochotné brániť, ak to momentálne nevyhovovalo ich politickým záujmom. A v iných prípadoch práve spojenecké zmluvy viedli k tomu, že Slovensko a jeho obyvatelia boli zapojení do medzinárodných vojenských konfliktov. Tak tomu bolo v prípade 1. svetovej vojny aj 2. svetovej vojny.

Spojenecké zmluvy teda v praxi nie sú zárukou bezpečnosti, naopak častokrát práve tieto spojenecké zmluvy vedú k vojne. A aj v prípade, ak spojenci skutočne dodržia svoje záväzky a poskytnú pomoc svojim napadnutým spojencom a dokonca aj zvíťazia, táto vojna aj tak spôsobí všetkým bojujúcim stranám, vrátane víťaznej, obrovské ľudské a materiálne škody. Z tohto dôvodu je vždy lepšia prevencia s cieľom vyhnúť sa vojne úplne, ako spoliehať sa na to, že v prípade vojny nás prídu brániť a aj nás účinne obránia naši spojenci. Je zrejmé, že práve trvalá vojenská neutralita je najlepším a najúčinnejším spôsobom takejto prevencie, pretože nás chráni minimálne pred zapojením sa do vojen tretích strán.

Dôsledne dodržiavaná vojenská neutralita pritom nie je ojedinelým javom ani v rámci súčasnej Európy, ako dokazuje aj nasledujúca tabuľka:

Štát

Vojensky neutrálny od

Fínska republika

1956

Írska republika

1939

Lichtenštajnské kniežatstvo

1868

Maltská republika

1980

Moldavská republika

1994

Rakúska republika

1955

Sanmarínska republika

1862

Srbská republika

2007

Švajčiarska konfederácia

1815

Vatikánsky mestský štát

1929

Zdôrazňujeme, že od vyhlásenia neutrality nebol ani jeden z vyššie uvedených štátov vojensky napadnutý iným štátom.

S cieľom zabrániť zapojeniu Slovenskej republiky do zahraničných ozbrojených konfliktov nepriamym spôsobom, súčasne navrhujeme, aby bol v Ústave SR, popri vyhláseniu trvalej vojenskej neutrality, explicitne vyjadrený aj zákaz vývoz a prevozu zbraní, munície a iného vojenského materiálu do štátu, v ktorom prebieha ozbrojený konflikt. Tento zákaz by sa však prirodzene nevzťahoval na ich použitie ozbrojenými silami Slovenskej republiky na účel humanitárnej pomoci, vojenských cvičení alebo mierových pozorovateľských misií.

B. Osobitná časť

Čl. I

K bodu 1

Do Ústavy Slovenskej republiky sa zakotvuje trvalá vojenská neutralita Slovenskej republiky. Súčasne sa explicitne zakazuje vývoz a prevoz zbraní, munície a iného vojenského materiálu do štátu, v ktorom prebieha ozbrojený konflikt. Tento sa však nebude vzťahovať na použitie zbraní, munície a iného vojenského materiálu ozbrojenými silami Slovenskej republiky na účel humanitárnej pomoci, vojenských cvičení alebo mierových pozorovateľských misií.

Čl. II

Navrhuje sa účinnosť ústavného zákona pätnástym dňom po jeho vyhlásení v Zbierke zákonov.