DÔVODOVÁ SPRÁVAA. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení neskorších predpisov predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky poslanci za politickú stranu Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko Marian Kotleba, Rastislav Schlosár a Magdaléna Sulanová.
Cieľom legislatívneho návrhu je obmedziť vykonávanie potratov na Slovensku tým, že sa zakáže vykonávanie potratov na požiadanie ženám – cudzinkám, ktoré nemajú občianstvo Slovenskej republiky, čím sa súčasne vyrieši vágna situáciu v oblasti potratovej turistiky na Slovensku.
Legislatívny návrh vychádza z prirodzenej nutnosti chrániť aj životy nenarodených detí. Okrem morálnych argumentov sa opiera aj o samotnú Ústavu SR, kde sa v článku 15 uvádza, že ľudský život je hodný ochrany už pred narodením.
Počet spoločenských iniciatív, ktoré sa zameriavajú na zvýšenie ochrany živých bytostí, resp. na ochranu života samotného, neustále rastie. Tieto snahy sa netýkajú len zlepšenia ochrany živej prírody, rastlín, lesov, zvierat a domácich miláčikov, ale aj ľudských práv rôznych menšín, či obmedzenia potratov. Takisto v zahraničí sme svedkami postupného zlepšovania úrovne ochrany života nenarodených detí, napríklad v USA. Spoločným ukazovateľom týchto iniciatív je ochrana práv živých tvorov (zvierat a ľudí), ktoré nemajú dostatočnú silu na to, aby dokázali svoje vlastné práva efektívne brániť sami.
Sme presvedčení, že aj nenarodené deti si zaslúžia ochranu svojich práv minimálne tak, ako rôzne menšiny alebo väzni. Ľudskoprávne argumenty hovoria jasne za život a za ochranu práv každého človeka, obzvlášť tých najmenších a najslabších, ktorí sa ešte nedokážu sami brániť ani len plačom. Je absurdné, aby v civilizovanej spoločnosti 21. storočia boli chránené práva stromov, lesov, psov a mačiek viac, ako práva nenarodených detí. Je nemysliteľné, aby sa na výrub stromu na vlastnom pozemku požadovalo povolenie od obce, ale na zabitie nenarodeného dieťaťa sa nevzťahovali žiadne obmedzenia.
Neustále vykonávanie a tolerovanie aj neodôvodnených umelých prerušení tehotenstva je dôkazom zdeformovaného rebríčka hodnôt v spoločnosti. K tomuto stavu negatívne prispeli celé dekády pôsobenia ideológie boľševického materializmu a následne liberálneho egoizmu.
Mnohé z argumentov, ktoré sa používajú na obhájenie umelých prerušení tehotenstva sú pritom alibistické, či vyslovene egoistické. Obrovské množstvo matiek ide na potrat len kvôli kariére, povýšeniu v práci, kvôli udržaniu si štíhlej postavy, kvôli zhýralému životnému štýlu a túžbe „predĺženia“ si mladosti, či kvôli pohodlnosti.
Na obhájenie potratu sa tiež často používa sociálny argument – že dieťa by sa narodilo do nevyhovujúceho prostredia, v ktorom by sa o neho rodičia nedokázali materiálne postarať, prípadne že by sa oň celkovo nemal kto starať. Tento argument je však v súčasnosti už takmer irelevantný, keďže systém adopcií a náhradnej rodičovskej starostlivosti je už dostatočne rozvinutý a záujem