Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☐

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☒

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Predkladaný materiál transponuje, resp. v prípade nariadení zohľadňuje nasledujúce únijné právne predpisy:

•smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/944 z 5. júna 2019 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a o zmene smernice 2012/27/EÚ,

•nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/943 z 5. júna 2019 o vnútornom trhu s elektrinou,

•vybrané ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov.

Termín začiatku a ukončenia PPK

13.9.-23.9.2021

Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie

Október 2021

Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

apríl 2022

2.Definovanie problému

Uveďte základné problémy, ktoré sú dôvodom vypracovania predkladaného materiálu (dôvody majú presne poukázať na problém, ktorý existuje a je nutné ho predloženým materiálom riešiť).

Európska komisia (ďalej len „EK“) dokončila v roku 2019 schvaľovanie balíka opatrení pod názvom „Čistá energia pre všetkých Európanov“ (Clean Energy for all Europeans Package – „CEP“). Podľa návrhu EK obsahuje CEP opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti, využívania obnoviteľných zdrojov energie (ďalej len „OZE“), vnútorného trhu s elektrinou, bezpečnosti dodávok elektriny a pravidiel pre riadenie energetickej únie. EK okrem toho navrhla aj stratégiu pre prepojenú a automatizovanú mobilitu. Súčasťou CEP sú aj snahy o urýchlenie inovácií v oblasti čistej energie a na obnovu budov v Európe. CEP nadväzuje na doterajšie ciele EÚ a implementuje politickú dohodu ku klimatickým cieľom pre rok 2030 z roku 2014. Tri hlavné ciele CEP sú uprednostňovanie energetickej efektívnosti, dosiahnutie celosvetovo vedúceho postavenia v oblasti energie z OZE a zabezpečenie spravodlivých podmienok pre spotrebiteľov.

Nová legislatíva EÚ vychádza z predpokladu, že vývoj na energetickom trhu bude smerovať k väčšiemu zapojeniu subjektov z decentralizovanej energetiky, a pre taký model trhu už nie sú súčasné princípy verejnoprávnej regulácie plne aplikovateľné. Hlavným dôvodom je predovšetkým skutočnosť, že role jednotlivých subjektov sa budú dynamicky meniť v závislosti na aktuálnej situácii na trhu, činnosti subjektov nebudú dlhodobé v čase, a účasť týchto subjektov na trhu tak spravidla nebude ich hlavnou ekonomickou alebo podnikateľskou činnosťou.

Vývoj slovenského trhu s energiami je podmienený cieľmi EÚ, ktoré vytvárajú tlak na dekarbonizáciu a odklon od fosílnych palív, silnejší rozvoj OZE spolu so zaistením bezpečnosti dodávok energií, konkurencieschopnosti a udržateľnosti. Rozširuje sa tiež rozsah prepojenia jednotlivých národných trhov, čo kladie dôraz na zjednocovanie a zjednodušenie podmienok vstupu aktérov na trh a posilnenie práv odberateľov. Únijná legislatíva ďalej reaguje na vznik a rozvoj nových technológií, ktorými sú napríklad uskladňovanie energií, elektromobilita a smerovanie trhu k decentralizovanej výrobe energií. Tieto nové trendy so sebou prinášajú vstup nových aktérov na trh, ktorých práva a povinnosti je potrebné definovať a nastaviť vo vzťahu k existujúcim pravidlám. Slovenský trh s elektrinou preto musí reflektovať tieto nové požiadavky.

Súčasné znenia zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o energetike“), zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach (ďalej len „zákon o regulácii“) ako ani zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a

o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o podpore OZE“) momentálne nevyhovujú novým trendom a požiadavkám vyplývajúcim z únijnej legislatívy, cieľom predkladanej legislatívy je odstrániť tento nesúlad.

3.Ciele a výsledný stav

Uveďte hlavné ciele predkladaného materiálu (aký výsledný stav má byť prijatím materiálu dosiahnutý, pričom dosiahnutý stav musí byť odlišný od stavu popísaného v bode 2. Definovanie problému).

Ciele novej právnej úpravy zahŕňajú:

•transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/944 z 5. júna 2019 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a o zmene smernice 2012/27/EÚ (ďalej len „smernica (EÚ) 2019/944“);

•transpozíciu vybraných ustanovení smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (ďalej len „smernica (EÚ) 2018/2001“), ktoré je vhodné vzhľadom na komplexnosť a prepojenie so smernicou (EÚ) 2019/944 uviesť do novej právnej úpravy zákona o energetike, zákona o regulácii a zákona o podpore OZE;

•zosúladenie súčasnej právnej úpravy SR so súvisiacimi ustanoveniami nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/943 z 5. júna 2019 o vnútornom trhu s elektrinou;

•definovanie práv a povinností nových subjektov vstupujúcich na trh s elektrinou, ktoré zavádza únijná legislatíva, nastavenie ich vzájomných vzťahov a interakcií, ako aj zabezpečenie účasti spotrebiteľov na energetickom systéme a prínos vlastnej výroby elektrickej energie a nových technológií;

•definovanie právneho a regulačného rámca pre nový model trhu s elektrinou, ktorý by mal podporiť plnenie národných cieľov v oblasti klímy a dekarbonizácie, oblasti súvisiace s obmedzením štátnych zásahov do stanovovania cien dodávok elektriny a zavedenie nových účastníkov trhu s elektrinou s cieľom posilniť postavenia odberateľa a integrácie OZE na trhu s elektrinou;

•nastavenie regulačného a legislatívneho rámca pre rozvoj trhu s flexibilitou a integráciu distribuovaných zdrojov flexibility v nadväznosti na ciele stanovené v Integrovanom národnom energetickom a klimatickom pláne na roky 2021–2030;

•prípravu a adaptáciu na výzvy v oblasti energetiky vyplývajúce zo zmien na európskom trhu s energiami.

4.Dotknuté subjekty

Uveďte subjekty, ktorých sa zmeny predkladaného materiálu dotknú priamo aj nepriamo:

Dotknutými subjektmi sú odberatelia elektriny, výrobcovia elektriny, dodávatelia elektriny, prevádzkovatelia distribučných sústav (ďalej len „PDS“), prevádzkovateľ prenosovej sústavy (ďalej len „PPS“), organizátor krátkodobého trhu s elektrinou – OKTE, a.s. (ďalej len „OKTE“), Slovenská inovačná a energetická agentúra (ďalej len „SIEA“), Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „ÚRSO“).

5.Alternatívne riešenia

Aké alternatívne riešenia vedúce k stanovenému cieľu boli identifikované a posudzované pre riešenie definovaného problému?

Nie sú žiadne alternatívne riešenia, úprava musí byť urobená v dotknutej legislatíve tak, aby boli dodržané požiadavky uvedené v európskej legislatíve.

Nulový variant - uveďte dôsledky, ku ktorým by došlo v prípade nevykonania úprav v predkladanom materiáli a alternatívne riešenia/spôsoby dosiahnutia cieľov uvedených v bode 3.

V prípade, že by požiadavky náležitej transpozície smernice neboli splnené, vystavuje sa členský štát nebezpečenstvu začatia konania podľa článku 258 ZFEÚ pre nesplnenie zmluvných povinností.

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☒ Áno

☐ Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

Upravené budú nasledovné oblasti:

•pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s plynom

•cenová regulácia v elektroenergetike a niektoré podmienky vykonávania regulovaných činností v elektroenergetike,

•postup a podmienky v oblasti zavádzania a prevádzky inteligentných meracích systémov v elektroenergetike,

•doplnenie podmienok poskytovania údajov potrebných na vykonanie zmeny dodávateľa elektriny alebo agregátora, údajov potrebných na poskytovanie flexibility a údajov potrebných na poskytovanie energetických služieb,

•doplnenie postupov o spôsob, rozsah a štruktúru poskytovania údajov prevádzkovateľom zariadenia na uskladňovanie elektriny, aktívnym odberateľom, energetickým spoločenstvom,

•stanovenie minimálnych obsahových náležitostí pre vzorový prevádzkový poriadok,

•stanovenie nevyhnutných podmienok a dokumentov v žiadosti o obstaranie nefrekvenčných podporných služieb potrebných na zabezpečenie prevádzkovej spoľahlivosti sústavy inak než na základe trhových postupov.

7.Transpozícia práva EÚ

Uveďte, v ktorých konkrétnych ustanoveniach (paragrafy, články, body, atď.) ide národná právna úprava nad rámec minimálnych požiadaviek EÚ (tzv. goldplating) spolu s odôvodnením opodstatnenosti presahu.

Smernica (EÚ) 2019/944 vo všeobecnosti neumožňuje odklon resp. dobrovoľnú transpozíciu a ide o minimalistickú transpozíciu bez možnosti voľby. Vo všeobecnosti ustanovenia smernice umožňujúce dobrovoľnú transpozíciou neboli transponované (napr. článok 5 ods. 3; článok 14 ods. 4; článok 15 ods. 3; článok 16 ods. 2 písm. a); článok 17 ods. 4 a pod.).

V špecifických prípadoch bola využitá možnosť voľby alebo národná právna úprava je čiastočne nad rámec smernice (EÚ) 2019/944 s cieľom posilnenia ochrany spotrebiteľa (aj v súvislosti s inými požiadavkami smernice napr. na postupné upustenie od ochrany zraniteľných odberateľov prostredníctvom štátnych zásahov v oblasti stanovovania cien dodávky elektriny t. j. prostredníctvom cenovej regulácie dodávky), tiež s cieľom zvýšenia transparentnosti fungovania trhu s elektrinou a s cieľom posilnenia ochrany a postavenia koncového odberateľa na trhu, rozvoja nových obchodných modelov a rozvoja kapacít nových zdrojov flexibility (napr. úložísk energie) napr.:

- úprava sa nad rámec smernice (EÚ) 2019/944 v oblasti týkajúcej sa trhu dodávky elektriny rozširuje aj na plynárenstvo a ochranu spotrebiteľa; širšie oproti smernici sa posilňuje ochrana odberateľov elektriny/plynu v domácnosti a dopĺňa sa tak koncept (de)regulácie cien dodávok elektriny/plynu, ktorý je predmetom iného zákona (vybrané ustanovenia § 3, § 17, § 17a, § 17b, § 17c, § 17d, § 17e, § 17f, § 34, § 35, § 69, § 70, § 96g zákona 251/2012 Z. z. o energetike);

- širšie oproti smernici s cieľom zvýšenia transparentnosti a v súlade s únijnou legislatívou a praxou, sa zavádza povinnosť a proces verejných konzultácií prevádzkových poriadkov, obchodných podmienok a iných obchodných podmienok prevádzkovateľa sústavy, prevádzkovateľa siete, prevádzkovateľa zásobníka a OKTE (§ 13 ods. 2 písm. m), § 15 ods. 6, § 36 ods. 1 písm. ae) zákona 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach; § 19 ods. 9, § 19a zákona 251/2012 Z. z. o energetike);

- v súlade s právom voľby v smernici sa umožňuje spoločné využívanie elektriny t. j. zdieľanie elektriny medzi aktívnymi odberateľmi vyrobenej, uskladnenej a spotrebovanej v rôznych miestach aj prostredníctvom využitia verejnej sústavy (§ 3a a § 35 ods. 4 zákona 251/2012 Z. z. o energetike – v súlade s článkom 2 bod 8 smernice);

- v súlade s právom voľby v smernici je umožnené energetickým spoločenstvám spravovať distribučné sústavy v oblasti ich pôsobenia (toto právo nie je v zákone 251/2012 Z. z. o energetike špecificky upravené, avšak nie je ani zakázané a energetickému spoločenstvu nič nebráni túto činnosť vykonávať pri dodržaní súvisiacich práv a povinností prevádzkovateľov distribučných sústav – v súlade s čl. 16 ods. 4 smernice).

Hoci uvedené ustanovenia novej národnej právnej úpravy nie sú priamo transpozičné, resp. sú v zmysle smernice (EÚ) 2019/944 s možnosťou voľby, tieto ustanovenia nezakladajú zvýšenie nákladov regulácií na PP.

8.Preskúmanie účelnosti

Uveďte termín, kedy by malo dôjsť k preskúmaniu účinnosti a účelnosti predkladaného materiálu.

Uveďte kritériá, na základe ktorých bude preskúmanie vykonané.

Keďže predkladaný materiál predstavuje transpozíciu bez možnosti voľby preskúmanie účelnosti sa neuplatňuje. Účelnosť vyplýva zo samotnej povinnosti transponovať právny predpis EÚ do právneho poriadku SR (v tomto prípade do energetickej legislatívy SR prostredníctvom zákona o energetike, zákona o regulácii, zákona o podpore OZE a živnostenského zákona) a je potvrdená Posúdením vplyvu vykonaným na úrovni EÚ, ktorý je sprievodným pracovným dokumentom Európskej komisie k návrhu(om) právnych predpisov EÚ, ktoré sú transponované.

Preskúmanie účelnosti predkladaného materiálu (špecificky v oblasti stanovenia rozsahu cenovej regulácie maloobchodných cien elektriny a plynu) sa vykoná na základe analýzy vypracovanej a zverejnenej ÚRSO pre potreby ustanovenia rozsahu cenovej regulácie (prvýkrát do 31. decembra 2024). Uvedené vyhodnotenie ÚRSO a preskúmanie účelnosti opatrenia môže slúžiť aj na účely informovania Európskej komisie o vykonávaní článku 5 smernice (EÚ) 2019/944 podľa bodu 9 článku 5 smernice. Kritériá stanoví samotná analýza ÚRSO (napr. porovnanie maloobchodných cien dodávky elektriny/ plynu pre dotknuté skupiny odberateľov; počet uzatvorených zmlúv na dodávku elektriny/ plynu s regulovanou a neregulovanou/ trhovou cenou; počet zmien dodávateľa v regulovanom a neregulovanom segmente dotknutých koncových odberateľov a pod.).

* vyplniť iba v prípade, ak materiál nie je zahrnutý do Plánu práce vlády Slovenskej republiky alebo Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

** vyplniť iba v prípade, ak sa záverečné posúdenie vybraných vplyvov uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. jednotnej metodiky.

9.Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho

vplyvu

☐

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Mechanizmus znižovania byrokracie

a nákladov sa uplatňuje:

☐

Áno

☒

Nie

Sociálne vplyvy

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

10.Poznámky

V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k identifikovaným vplyvom a ich analýzam. Informácie v tejto časti slúžia na zhrnutie vplyvov a nie ako náhrada za vypracovanie príslušných analýz vybraných vplyvov.

K vplyvom na podnikateľské prostredie: predložený materiál neovplyvňuje náklady PP, z tohto dôvodu sa neuplatňuje mechanizmus znižovania byrokracie a nákladov. Pozitívne vplyvy predkladaného materiálu na podnikateľské prostredie sa týkajú jeho konkurencieschopnosti a produktivity.

11.Kontakt na spracovateľa

Uveďte údaje na kontaktnú osobu, ktorú je možné kontaktovať v súvislosti s posúdením vybraných vplyvov.

Ing. Milan Horváth, HŠR, odbor palív a energetiky,

milan.horvath@mhsr.sk

Ing. Marián Nicz, HŠR, odbor palív a energetiky,

marian.nicz@mhsr.sk

12.Zdroje

Uveďte zdroje (štatistiky, prieskumy, spoluprácu s odborníkmi a iné), z ktorých ste pri príprave materiálu a vypracovávaní doložky, analýz vplyvov vychádzali. V prípade nedostupnosti potrebných dát pre spracovanie relevantných analýz vybraných vplyvov, uveďte danú skutočnosť.

-Pracovný dokument Európskej komisie č. SWD(2016)410final z 30.11.2016 – Posúdenie vplyvu – Sprievodný dokument Návrh smernice EP a R o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou (prepracované znenie) Návrh nariadenia EP a R o vnútornom trhu s elektrinou (prepracované znenie) Návrh nariadenie EP a R, ktorým sa zriaďuje Agentúra Európskej únie pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (prepracované znenie) Návrh nariadenia EP a R o pripravenosti na riziká v sektore elektrickej energie;

-Vecný návrh transpozície legislatívneho balíčka EÚ „Čistá energia pre všetkých Európanov“ v oblasti vnútorného trhu s elektrinou do národnej legislatívy SR z 19. novembra 2020

13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. ..........

(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☒ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

K doložke vybraných vplyvov

Komisia požaduje v bode 8. Preskúmanie účelnosti, doplniť čas a kritériá, na základe ktorých dôjde k preskúmaniu účelnosti zmeny uvedeného zákona , napr. na základe zmien ceny energií a v bode 9. Vybrané vplyvy materiálu, žiada Komisia vyznačiť aj negatívne vplyvy na MSP a to vzhľadom na avizovaný možný počiatočný negatívny dopad na malé podniky z krátkodobého hľadiska zvýšením koncových cien elektriny a plynu.

Vyhodnotenie:

Pripomienka akceptovaná. Bol doplnený bod 8. Preskúmanie účelnosti doložky vybraných vplyvov v zmysle pripomienky Komisie (preskúmanie účelnosti navrhovanej zmeny zákona v oblasti právnej úpravy cenovej regulácie na trhu dodávky elektriny a plynu).

Bol aktualizovaný bod 9. Vybrané vplyvy materiálu - vzhľadom na zmenu konceptu v oblasti (de)regulácie dodávky elektriny a plynu oproti návrhu predloženému do MPK sa nepredpokladá priamy negatívny vplyv materiálu na MSP. Potenciálne pozitívny vplyv materiálu môže vyplynúť zo zvýšenej konkurencie a ponuky služieb zo strany dodávateľov na maloobchodnom trhu s elektrinou a plynom pre MSP.

K vplyvom na rozpočet verejnej správy

V doložke vybraných vplyvov je uvedené, že návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, ale zároveň sú označené vplyvy ako rozpočtovo nezabezpečené. Komisia upozorňuje, že v prípade, že materiál nezakladá žiadny vplyv na rozpočet verejnej správy sa rozpočtová zabezpečenosť neoznačuje.

V rámci všeobecnej dôvodovej správy sa uvádza, že zatiaľ nebolo možné detailne určiť vplyv na rozpočet verejnej správy, pričom sa očakáva možný vplyv návrhu na rozpočet ÚRSO vzhľadom na potrebu zabezpečiť nové kompetencie v oblasti regulácie vstupu na trh, kompetencie v oblasti regulácie organizácie trhu, analyticko-monitorovacie kompetencie a kompetencie v oblasti ochrany spotrebiteľa a iné.

Prípadný negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ktorý by vyplýval z predkladaného materiálu žiada Komisia zásadne zabezpečiť v rámci schválených limitov dotknutých kapitol tak, aby z materiálu nevyplýval negatívny, rozpočtovo nekrytý vplyv na rozpočet verejnej správy. Uvedené žiada Komisia uviesť v doložke vybraných vplyvov v časti 10. Poznámky.

Vyhodnotenie:

Pripomienka akceptovaná. Bol aktualizovaný bod 9. Vplyv na rozpočet verejnej správy t. j. zostáva označenie „bez vplyvu“ návrhu na rozpočet verejnej správy avšak bez označenia rozpočtovej nezabezpečenosti. Ďalej bola z dôvodovej správy vypustená časť textu týkajúca sa „prípadného negatívneho vplyvu materiálu na rozpočet verejnej správy a na rozpočet ÚRSO vzhľadom na potrebu zabezpečiť nové kompetencie ÚRSO v oblasti regulácie vstupu na trh, kompetencie v oblasti regulácie organizácie trhu, analyticko-monitorovacie kompetencie a kompetencie v oblasti ochrany spotrebiteľa a iné“. Posúdenie prípadného vplyvu v súvislosti s potrebou zabezpečenia nových kompetencií ÚRSO bude pravdepodobne predmetom samostatného návrhu týkajúceho sa úpravy postavenia a financovania úradu v kontexte transpozície legislatívy EU "Čistá energia pre všetkých Európanov".

K vplyvom na podnikateľské prostredie

V Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie, žiada Komisia na základe kalkulačky nákladov vyčísliť pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie a uviesť ich do tabuľky nákladov v závislosti od miery harmonizácie práva EU.

Odôvodnenie: Predkladateľ nevyplnil všetky požadované údaje a nevyčíslil vplyvy na podnikateľské prostredie

v Doložke vybraných vplyvov a v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie v súlade s aktualizovanou Jednotnou metodikou na posudzovanie vybraných vplyvov. Komisia odporúča analyzovať uvedené vplyvy na podnikateľské prostredie aj vzhľadom k výrazným zmenám cien energií na burzách.

Komisia taktiež žiada predkladateľa o kvantifikáciu odhadovaných nákladov/úspor regulácie a doplnenie Súhrnnej tabuľky nákladov regulácie v časti 3.1 Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie.

Vyhodnotenie:

Pripomienka neakceptovaná. Trváme na tom, že návrh vo všeobecnosti predstavuje transpozíciu EÚ legislatívy primárne smernice (EÚ) 2019/944 „bez možnosti voľby“ pričom návrh nezvyšuje náklady regulácie na podnikateľské prostredie v zmysle aktualizovanej Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov. Z uvedeného dôvodu sa v predloženom materiáli nevypracováva bod 3.1 Náklady regulácie vrátane kalkulačky nákladov a tabuľky nákladov a neuplatňuje sa mechanizmus znižovania byrokracie a nákladov v časti 3.1

Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie. Bol aktualizovaný bod 9. Vybrané vplyvy materiálu - vzhľadom na zmenu konceptu v oblasti cenovej (de)regulácie na trhu dodávky elektriny a plynu oproti návrhu predloženému do MPK (iným návrhom zákona), pričom sa nepredpokladá priamy negatívny vplyv materiálu na podnikateľské prostredie (MSP). V súvislosti s odporúčaním Komisie analyzovať vplyvy na podnikateľské prostredie aj vzhľadom k výrazným zmenám cien energií na burzách konštatujeme, že návrh priamo nesúvisí a nemá vplyv na zmeny veľkoobchodných cien energií na burzách, zmeny veľkoobchodných cien energií sa budú naďalej premietať do koncových cien elektriny/ plynu bez ohľadu na to či sa uplatňujú alebo neuplatňujú štátne zásahy vo forme cenovej regulácie dodávky elektriny/plynu.

Pripomienky zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ, RÚZ a ZZES) týkajúce sa možných vplyvov návrhu na podnikateľské prostredie, súvisiacich s ustanovením nových povinností pre vybraných účastníkov trhu, boli vyhodnotené v rámci medzirezortného pripomienkového konania (MPK).

K vplyvom na informatizáciu spoločnosti

Nakoľko v zmysle návrhu zákona prichádza k zavádzaniu nových evidencií, zberu údajov a zverejňovaniu nových informácií na webovom sídle úradu atď., Komisia navrhuje prehodnotiť vplyv na informatizáciu spoločnosti a tento zapracovať do materiálu.

Vyhodnotenie:

Pripomienka čiastočne akceptovaná. Trváme na tom, že návrh nemá priamy vplyv na informatizáciu spoločnosti v zmysle aktualizovanej Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov, a preto sa nevypĺňa Príloha č. 6 Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti.

Hlavným dôvodom je, že navrhovaná nová právna úprava modelu dátových výmen na trhu s elektrinou a na trhu s plynom v rámci predkladaného legislatívneho materiálu prostredníctvom tzv. „elektronického systému prevádzkovaného organizátorom krátkodobého trhu s elektrinou“, ktorý má v budúcnosti umožniť výkon práv a povinností účastníkov trhu s elektrinou voči inému účastníkovi s elektrinou alebo orgánom štátnej správy energetike v elektronickej podobe, sa týka trhu s elektrinou (a plynom) a nemá priamy vplyv na informatizáciu spoločnosti a/alebo informatizáciu verejnej správy. Teda primárne sa nejedná o „zmenu existujúcich alebo vytvorenie nových koncových služieb verejnej správy“ v zmysle jednotnej metodiky (t. j. ku ktorým sú správcovia informačných technológií verejnej správy - orgány verejnej správy - povinní bezodkladne sprístupňovať informácie o poskytovaných elektronických službách verejnej správy prostredníctvom centrálneho metainformačného systému verejnej správy v správe Ministerstva investícií regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky podľa zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe).

Napriek uvedenému, predkladateľ ešte raz (v štádiu MPK) posúdil a vyhodnotil možný čiastočný pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti zavedením nového nástroja na porovnávanie ponúk dodávateľov (porovnávací portál) pre koncových odberateľov v domácnosti a mikropodniky, ktorý bude spĺňať požiadavky smernice (EÚ) 2019/944. V súvislosti s porovnávacím portálom bol v doložke vplyvov vyznačený pozitívny vplyv a zápis novej koncovej služby v MetaIS.

K sociálnym vplyvom

V analýze sociálnych vplyvov v bode 4.1. je potrebné doplniť ovplyvnené skupiny domácností a dôvod chýbajúcej kvantifikácie.

V analýze sociálnych vplyvov ďalej Komisia odporúča zhodnotiť pozitívny vplyv návrhu v bode 4.2, ktorý súvisí s navrhovanou zvýšenou ochranou spotrebiteľov a špeciálne pozitívny vplyv u niektorých zraniteľných skupín obyvateľstva, nakoľko sa zavádza definícia „zraniteľného odberateľa“ a zákaz obmedziť alebo prerušiť distribúciu zemného plynu a elektrickej energie pre zraniteľného odberateľa v čase od 1. 11. do 31. marca kalendárneho roka. V analýze bude potrebné špecifikovať ovplyvnené skupiny obyvateľstva resp. domácností v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia.

Komisia odporúča zvážiť aj potenciálny negatívny vplyv návrhu na hospodárenie domácností najmä u skupín domácností, u ktorých dodávka plynu alebo/a elektriny bude cenovo regulovaná pred 31. decembrom 2022, t. j. či nedôjde po tomto dátume k nárastu nákladov na energie.

Vyhodnotenie:

Pripomienka akceptovaná. Bol aktualizovaný bod 9. Vybrané vplyvy materiálu a Analýza sociálnych vplyvov v časti 4.1.2 - vzhľadom na zmenu konceptu v oblasti cenovej (de)regulácie na trhu dodávky elektriny a plynu oproti návrhu predloženému do MPK (iným návrhom zákona), pričom sa nepredpokladá priamy negatívny vplyv materiálu na domácnosti. Potenciálne pozitívny vplyv materiálu môže vyplynúť zo zvýšenej konkurencie a ponuky služieb zo strany dodávateľov na maloobchodnom trhu s elektrinou a plynom pre domácnosti. Pozitívny vplyv materiálu vyplynie tiež zo zmeny v oblasti právnej úpravy ochrany spotrebiteľa, a to s dôrazom na slobodnú voľbu dodávateľa/agregátora, právo na zmenu dodávateľa/agregátora a pravidlá pre poplatky s ňou spojené, práva pri kolektívnej zmene dodávateľa, právne zakotvenie nástroja na porovnávanie ponúk dodávateľov,

pravidlá pre obsahové i formálne náležitosti faktúr a informácií o vyúčtovaní, právo na mimosúdne urovnanie sporov a pravidlá pre dojednávanie zmlúv vrátane zmlúv s dynamickou cenou.

Ostáva zachované navrhované ochranné opatrenie (s pozitívnym sociálnym vplyvom), ktorým sa zavádza zákaz obmedziť alebo prerušiť dodávku elektriny/ plynu pre novo definovanú kategóriu “závislý odberateľ“ v období od 1. novembra do 31. marca kalendárneho roka.

14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☐ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Predkladateľ: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky

3.1 Náklady regulácie

3.1.1 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Tabuľka č. 1: Zmeny nákladov (ročne) v prepočte na podnikateľské prostredie (PP), vyhodnotenie mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov.

Nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov podnikateľského prostredia, ktorá je povinnou prílohou tejto analýzy a nájdete ju na

webovom sídle MH SR

, (ďalej len

„Kalkulačka nákladov“):

Predkladaný materiál vo všeobecnosti predstavuje transpozíciu EÚ legislatívy primárne smernice (EÚ) 2019/944 bez možnosti voľby. Materiál nezakladá zvýšenie nákladov regulácií na podnikateľské prostredie (ďalej len „PP“), resp. vplyvy na PP sa netýkajú nákladov. Z uvedeného dôvodu sa v predloženom materiáli nevypracováva bod 3.1 Náklady regulácie a neuplatňuje sa naň mechanizmus znižovania byrokracie a nákladov.

Pozitívne vplyvy predkladaného materiálu na PP sa týkajú zvýšenia jeho konkurencieschopnosti a produktivity.

TYP NÁKLADOV

Zvýšenie nákladov v € na PP

Zníženie nákladov v € na PP

A. Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality

0

0

B. Iné poplatky

0

0

C. Nepriame finančné náklady

0

0

D. Administratívne náklady

0

0

Spolu = A+B+C+D

0

0

z toho

E. Vplyv na mikro, malé a stredné podniky

0

0

F. Úplná harmonizácia práva EÚ

0

0

VÝPOČET mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov

IN

OUT

G. Náklady okrem výnimiek = B+C+D-F

0

0

3.1.2 Výpočty vplyvov jednotlivých regulácií na zmeny v nákladoch podnikateľov

Tabuľka č. 2: Výpočet vplyvov jednotlivých regulácií (nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov):

P.č.

Zrozumiteľný a stručný opis regulácie vyjadrujúci dôvod zvýšenia/zníženia nákladov na PP

Číslo normy

(zákona, vyhlášky a pod.)

Lokalizácia (§, ods.)

Pôvod regulácie:

SK/EÚ úplná harm./EÚ harm. s možnosťou voľby

Účinnosť

regulácie

Kategória dotk. subjektov

Počet subjektov v dotk. kategórii

Počet subjektov MSP v dotk. kategórii

Vplyv na 1 podnik. v €

Vplyv na kategóriu dotk. subjektov v €

Druh vplyvu

In (zvyšuje náklady) /

Out (znižuje náklady)

Doplňujúce informácie k spôsobu výpočtu vplyvov jednotlivých regulácií na zmenu nákladov

Osobitne pri každej regulácii s vplyvom na PP zhodnotenom v tabuľke č. 2 uveďte doplňujúce informácie tak, aby mohol byť skontrolovaný spôsob a správnosť výpočtov. Uveďte najmä, ako ste vypočítali vplyvy a z akého zdroja ste čerpali početnosti (uveďte aj link na konkrétne štatistiky, ak sú dostupné na internete). Jednotlivé regulácie môžu mať jeden alebo viac typov nákladov (A. Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality, B. Iné poplatky, C. Nepriame finančné náklady, D. Administratívne náklady). Rozčleňte ich a vypočítajte v súlade s metodickým postupom.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií s podnikateľskými subjektmi pred predbežným pripomienkovým konaním

Uveďte formu konzultácií vrátane zdôvodnenia jej výberu a trvanie konzultácií, termíny stretnutí. Uveďte spôsob oslovenia dotknutých subjektov, zoznam konzultujúcich subjektov, tiež link na webovú stránku, na ktorej boli konzultácie zverejnené.

Uveďte hlavné body konzultácií a ich závery.

Uveďte zoznam predložených alternatívnych riešení problematiky od konzultujúcich subjektov, ako aj návrhy od konzultujúcich subjektov na zníženie nákladov regulácií na PP, ktoré neboli akceptované a dôvod neakceptovania.

Alternatívne namiesto vypĺňania bodu 3.2 môžete uviesť ako samostatnú prílohu tejto analýzy Záznam z konzultácií obsahujúci požadované informácie.

Konzultácie sa uskutočnili s nasledovnými subjektmi:

•Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s.

•Úrad pre reguláciu v sieťových odvetviach

•Slovenské elektrárne, a.s.

•OKTE, a.s.

•Stredoslovenská energetika – Distribúcia, a.s.

•Západoslovenská distribučná, a.s.

•Východoslovenská distribučná, a.s.

•Združenie dodávateľov energií

•Stredoslovenská energetika a.s.

•Západoslovenská energetika, a.s.

•Slovenský plynárenský priemysel, a.s.

•SPP – distribúcia, a.s.

•eustream, a.s.

•Slovnaft, a.s.

•Veolia, a.s.

•SAPI

•AZZZ SR

•ZCHFP SR

•SBaA

•ZMDS

•Združenie výrobcov tepla

Konzultácie boli vedené formou diskusných/ pracovných stretnutí s účastníkmi trhu a formou verejných online workshopov. V rámci konzultácií spracovateľ zbieral podnety a pripomienky od účastníkov trhu prostredníctvom mailovej komunikácie a následne boli pripomienky konzultujúcich subjektov posúdené a vyhodnotené. Cieľom konzultácií bolo prediskutovať základné ciele navrhovaných opatrení stanovených smernicou o vnútornom trhu z pohľadu EK, analyzovať predpokladané dopady na trh s elektrinou v SR a identifikovať predbežné výhrady

a pripomienky účastníkov trhu vzhľadom na vznik nových aktivít a subjektov na trhu s elektrinou.

Konzultácie sa uskutočnili v období rokov 2019-2021. V roku 2019 sa konzultácie konali formou fyzických stretnutí v priestoroch MH SR. Následne v roku 2020 v dôsledku pandémie COVID-19 konzultácie prebiehali formou online webinárov. Súbežne v nadväznosti na stretnutia a webináre prebiehala mailová komunikácia MH SR s konzultujúcimi subjektmi.

Diskusné stretnutia s účastníkmi trhu v roku 2019, ktorých cieľom bolo prediskutovať ciele právnych predpisov EÚ v oblasti nového dizajnu trhu s elektrinou a ich predbežné dopady na energetickú legislatívu SR, sa uskutočnili 15.7.2019, 15.10.2019 a 26.11.2019.

Verejné online workshopy k Vecnému návrhu transpozície, ktorých cieľom bolo prezentovanie koncepčných návrhov prebratia požiadaviek právnych predpisov EÚ v rámci jednotlivých tematických oblastí, sa uskutočnili 9.10.2020, 6.11.2020 a 19.11.2020.

Neverejné online konzultácie s účastníkmi trhu a záujmovými združeniami, ktorých cieľom bolo prezentovanie návrhov legislatívnych úprav vo forme návrhov nových paragrafových znení zákonov (primárne prostredníctvom novely zákona o energetike a zákona o regulácii), sa uskutočnili 12.5.2021, 2.6.2021, 8.6.2021, 1.7.2021 a 8.7.2021.

Hlavnými bodmi konzultácií boli: všeobecné pravidlá organizácie trhu s elektrinou, cenová deregulácia a energetická chudoba, posilnenie postavenia a ochrana odberateľa, riadenie odberu; aktívni odberatelia, miestne energetické komunity; prevádzka distribučných sústav; národné regulačné orgány.

V priebehu konzultácií neboli od konzultujúcich subjektov predkladané ucelené alternatívne riešenia problematiky (vrátane riešení na zníženie nákladov regulácií na PP). Špecifické pripomienky a návrhy konzultujúcich subjektov (dotknutých podnikateľských subjektov) boli spracovateľom posúdené a riadne vysporiadané (akceptované, čiastočne akceptované, neakceptované).

Záznamy z konzultácií (k legislatívnym návrhom úprav), zhrnutie a vysporiadanie pripomienok konzultujúcich subjektov sú dostupné u kontaktných osôb spracovateľa uvedených v bode 11. Doložky vybraných vplyvov.

3.3 Vplyvy na konkurencieschopnosť a produktivitu

Dochádza k vytvoreniu resp. k zmene bariér na trhu?

Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (napr. špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)?

Ovplyvňuje zmena regulácie cezhraničné investície (príliv/odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)?

Ovplyvní dostupnosť základných zdrojov (financie, pracovná sila, suroviny, mechanizmy, energie atď.)?

Ovplyvňuje zmena regulácie inovácie, vedu a výskum?

Ako prispieva zmena regulácie k cieľu Slovenska mať najlepšie podnikateľské prostredie spomedzi susediacich krajín EÚ?

Konkurencieschopnosť:

Na základe uvedených odpovedí zaškrtnite a popíšte, či materiál konkurencieschopnosť:

☒ zvyšuje ☐ nemení☐ znižuje

Produktivita:

Aký má materiál vplyv na zmenu pomeru medzi produkciou podnikov a ich nákladmi?

Na základe uvedenej odpovede zaškrtnite a popíšte, či materiál produktivitu:

☒ zvyšuje ☐ nemení☐ znižuje

Predkladaný materiál má za cieľ uviesť právnu úpravu SR v oblasti energetiky do súladu s európskym právom a zároveň posilniť hospodársku súťaž a konkurencieschopnosť na trhu s elektrinou (a na trhu s plynom). Materiál je v súlade so strategickým cieľom Energetickej politiky SR, ktorým je dosiahnuť konkurencieschopnú nízkouhlíkovú energetiku zabezpečujúcu bezpečnú spoľahlivú a efektívnu dodávku všetkých foriem energie za prijateľné ceny s prihliadnutím na ochranu odberateľa a trvalo udržateľný rozvoj, pričom fungujúci energetický trh s konkurenčným prostredím je jednou z priorít aj v Národnom energetickom a klimatickom pláne z roku 2020.

Očakáva sa pozitívny vplyv navrhovaných opatrení na podnikateľské prostredie celkovo, najmä vzhľadom na vstup nových aktérov na trh s elektrinou. Nová právna úprava zavedie a zadefinuje nové činnosti a subjekty pôsobiace v oblasti elektroenergetiky, ktoré môžu tieto činnosti vykonávať, čím sa otvoria možnosti pre nové podnikateľské aktivity na elektroenergetickom trhu.

Predkladaný materiál v zmysle požiadaviek smernice zavádza nových účastníkov trhu (Agregátor, Aktívny odberateľ, Energetické spoločenstvo, Prevádzkovateľ zariadenia na uskladňovanie elektriny) čo zvyšuje podnikateľské príležitosti a podporuje vstup nových subjektov na trh s elektrinou.

Rozvojom výroby elektriny v mieste spotreby (samovýroby/ samospotreby elektriny) bude potenciálne dochádzať k znižovaniu strát v distribúcii a tým ceny za distribúciu. Rozvoj distribuovaných zdrojov flexibility (napr. kapacít zariadení na uskladňovanie elektriny), rozvoj trhu s agregovanou flexibilitou vrátane flexibility na strane spotreby (tzv. riadenie odberu) a ich využitie prevádzkovateľmi sústav namiesto budovania nových kapacít zariadení na výrobu elektriny a/ alebo posilňovania prenosovej a distribučných sústav, čím potenciálne dôjde k zvýšeniu efektivity využitia elektrizačnej sústavy SR (t. j. k zvýšeniu produktivity energetického systému ako celku).

Predkladaný materiál (spolu so súvisiacim návrhom zákona v oblasti regulácie cien na trhu dodávky e elektriny a plynu a dodávky poslednej inštancie) bude mať súčasne pozitívny vplyv na posilnenie hospodárskej súťaže a zvýšenie konkurencieschopnosti v segmente dodávky elektriny pre tzv. zraniteľných odberateľov vrátane pre malé podniky.

Návrh zákona (okrem zefektívnenia prvku cenovej regulácie, ktorý je predmetom iného zákona) prinesie aj zefektívnenie prvku vecnej regulácie na trhu dodávky elektriny a dodávky plynu pre súčasné cenovo regulované skupiny odberateľov elektriny a plynu (v rámci tzv. univerzálnej služby) uľahčením procesu prípravy a tvorby obchodných podmienok dodávateľov energií - zavedením minimálnych požiadaviek - čo umožní zvýšenie konkurencieschopnosti a uvoľnenie priestoru pre dodávateľov poskytovať inovatívne produkty a služby pre odberateľov.

/pozn.: prostredníctvom iného zákona sa v reakcii na turbulentný vývoj cien na veľkoobchodných trhoch s elektrinou/ plynom navrhuje zachovanie cenovej regulácie v oblasti dodávky elektriny/plynu zraniteľným odberateľom vrátane tzv. malých podnikov - t. j. odberateľov elektriny a odberateľom plynu mimo domácnosti s ročným odberom elektriny

najviac 30 000 kWh alebo ročným odberom plynu najviac 100 000 kWh a rozšírenie okruhu cenovo regulovaných subjektov v plynárenstve o odberateľov plynu mimo domácnosti, ktorí odoberajú plyn na výrobu tepla a ohrev teplej úžitkovej vody v spoločnom tepelnom zdroji bytového domu. Zároveň sa uvedeným skupinám odberateľov umožňuje zúčastňovať sa aj trhu s neregulovanou dodávkou elektriny a plynu alebo naopak požiadať o regulovanú dodávku, ak to dostatočne vopred oznámia dodávateľom elektriny a plynu, čím sa zvýši ponuka pre zraniteľného odberateľa vrátane malých podnikov/

Materiál nepredpokladá vytvorenie nových resp. zmenu bariér na trhu. Sú dodržané princípy nediskriminácie medzi jednotlivými účastníkmi trhu (z hľadiska ich práv a povinností a podmienok účasti na trhu) v súlade s požiadavkami smernice. Materiál zohľadňuje už uplatňovaný zjednodušený vstup na trh vrátane pre podnikateľské subjekty (výnimky z povinnosti oprávnenia na podnikanie v energetike (napr. pre koncových odberateľov s energetickým zariadením do 10,8 kW alebo všetkých aktívnych odberateľov, u ktorých uvedené činnosti nepredstavujú ich hlavnú obchodnú alebo profesijnú činnosť).

Predkladaný materiál nijako neovplyvňuje cezhraničné investície alebo dostupnosť základných zdrojov (financie, pracovná sila, suroviny, mechanizmy atď.). Na druhej strane potenciálne zlepšuje dostupnosť energií (elektriny a plynu) a to tým, že zvyšuje možnosti výberu koncových odberateľov vrátane podnikateľských subjektov pre zabezpečenie svojich energetických potrieb (napr. vyrábať alebo uskladňovať elektrinu na vlastné účely).

Navrhované legislatívne zmeny prispejú k dosiahnutiu nových trendov a k inováciám, ktorými sa energetika celosvetovo uberá, najmä v oblasti digitalizácie, širšieho a efektívnejšieho využívania dát z meraní IMS a decentralizácie energetiky zavedením nových činností na trhu s elektrinou, čím sa posilní postavenie odberateľov, ktorí majú záujem o využívanie energie z obnoviteľných zdrojov.

3.4 Iné vplyvy na podnikateľské prostredie

Ak má materiál vplyvy na PP, ktoré nemožno zaradiť do predchádzajúcich častí, či už pozitívne alebo negatívne, tu ich uveďte. Patria sem:

a)sankcie alebo pokuty, ako dôsledok porušenia právne záväzných ustanovení;

b)vplyvy súvisiace so žiadosťami o alebo prijímaním dotácií, fondov, štátnej pomoci a čerpaním iných obdobných foriem podpory zo strany štátu, keďže sú sprievodným javom uchádzania sa či získania benefitov, na ktoré nie je právny nárok priamo zo zákona, ale vzniká na základe prejavu vôle dotknutého subjektu;

c)regulované ceny podľa zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách;

d)iné vplyvy, ktoré predpokladá materiál, ale nemožno ich zaradiť do častí 3.1 a 3.3.

Materiál rozširuje uplatňovanie sankcií alebo pokút za porušenie doplnených povinností účastníkov trhu s elektrinou (a plynom) vyplývajúcich primárne z transpozície smernice (EÚ) 2019/944 (§ 91 zákona 251/2012 Z. z. o energetike a § 36 zákona 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach).

Materiál nepredpokladá vplyvy súvisiace so žiadosťami o alebo prijímaním dotácií, fondov, štátnej pomoci a čerpaním iných obdobných foriem podpory, vplyvy na regulované ceny podľa zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách a iné vplyvy, ktoré nemožno zaradiť do častí 3.1 a 3.3.

Analýza sociálnych vplyvov

Vplyvy na hospodárenie domácností, prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám, sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rovnosť žien a mužov a vplyvy na zamestnanosť

(Ak v niektorej z hodnotených oblastí sociálnych vplyvov (bodov 4.1 až 4.4) nebol identifikovaný vplyv, uveďte v príslušnom riadku analýzy poznámku „Bez vplyvu.“.)

4.1 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.

Vedie návrh k zvýšeniu alebo zníženiu príjmov alebo výdavkov domácností?

Ktoré skupiny domácností/obyvateľstva sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?

Sú medzi potenciálne ovplyvnenými skupinami skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

(V prípade vyššieho počtu hodnotených opatrení doplňte podľa potreby do tabuľky pred bod 4.2 ďalšie sekcie - 4.1.1 Pozitívny vplyv/4.1.2 Negatívny vplyv).

a)

4.1.1 Pozitívny vplyv

b)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

Zníženie výdavkov: Predkladaný návrh posilní možnosti všetkých odberateľov elektriny a plynu (vrátane odberateľov v domácnosti) aktívne sa zapájať do účasti na energetickom trhu, riadiť vlastnú spotrebu či znižovať náklady na energie formou poskytovania flexibility alebo inštalácie zariadení na výrobu/ uskladňovanie energie z OZE. Predkladaný návrh definuje nových aktérov trhu vrátane energetických spoločenstiev, ktoré sú ďalšou možnosťou pre odberateľov, ako sa môžu priamo podieľať napr. na výrobe alebo spoločnom využívaní elektriny, resp. všeobecne na trhu s elektrinou. Hlavný rozdiel oproti tradičným elektroenergetickým spoločnostiam spočíva v tom, že primárnym cieľom komunitných energetických iniciatív nie je dosahovanie zisku, ale poskytovanie ekonomických, environmentálnych a sociálnych prínosov energetického spoločenstva. Vzhľadom na tento konkrétny účel aj členskú štruktúru ide o nový druh subjektu na trhu s elektrinou.

Predkladaný materiál posilňuje ochranu a práva spotrebiteľa v energetike čo spolu s posilnením právomocí ÚRSO v oblasti ochrany spotrebiteľa zabezpečí zvýšenie ochrany práv odberateľov elektriny a plynu v domácnosti (pozn.: táto úprava je doplnená iným súvisiacim návrhom zákona, ktorý implementuje koncept čiastočnej deregulácie cien v oblasti dodávky elektriny a plynu zraniteľným odberateľom, ktorý pri zachovaní cenovej regulácie dodávky elektriny/plynu tzv. zraniteľným odberateľom podľa platnej úpravy, umožňuje odberateľom v domácnosti výber medzi dodávkou za regulovanú alebo neregulovanú cenu, čím sa zvyšuje ponuka a súčasne posilňujú práva a ochrana odberateľov elektriny/ plynu v domácnosti).

Nová úprava prináša najmä zmeny v oblasti právnej úpravy ochrany spotrebiteľa, a to s dôrazom na slobodnú voľbu dodávateľa/agregátora, právo na zmenu dodávateľa/agregátora a pravidlá pre poplatky s ňou spojené, práva pri kolektívnej zmene dodávateľa, právne zakotvenie nástroja na porovnávanie ponúk dodávateľov, pravidlá pre obsahové i formálne náležitosti faktúr a informácií o vyúčtovaní, právo na mimosúdne urovnanie sporov a pravidlá pre dojednávanie zmlúv vrátane zmlúv s dynamickou cenou.

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 1

c)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

d)

Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 1 Koncoví odberatelia elektriny/ plynu v domácnosti; Aktívni odberatelia v domácnosti, členovia Energetických spoločenstiev v domácnosti

e)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

f)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

g)

4.1.1.1 Z toho pozitívny vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia

(V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte pozitívny vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. znižovanie miery rizika chudoby, priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine)

h)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zvýšenie príjmov alebo zníženie výdavkov:

Nedá sa rozlíšiť. Zvyšuje sa ochrana skupiny obyvateľstva resp. domácností z dôvodu omeškania v platbách za odobranú elektrinu/plyn v období od 1. novembra do 31. marca špeciálne zraniteľných odberateľov elektriny/ plynu v domácnosti.

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 1 Koncoví odberatelia elektriny/ plynu v domácnosti, špeciálne odberateľov elektriny/ plynu v domácnosti v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia

i)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

j)

Kvantifikujte rast príjmov alebo pokles výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný rast príjmov/ pokles výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 1

k)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

l)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

a)

4.1.2 Negatívny vplyv

b)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:

Zvýšenie výdavkov. Vzhľadom na zmenu konceptu v oblasti cenovej regulácie na trhu dodávky elektriny a plynu oproti návrhu predloženému do MPK (iným návrhom zákona), sa nepredpokladá priamy negatívny vplyv materiálu na domácnosti. (

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 1 Koncoví odberatelia elektriny/ plynu v domácnosti

c)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

d)

Kvantifikujte pokles príjmov alebo rast výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 1

e)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

f)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

g)

4.1.2.1 Z toho negatívny vplyv na skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia

(V prípade významných vplyvov na príjmy alebo výdavky domácností v riziku chudoby, identifikujte a kvantifikujte negatívny vplyv na chudobu obyvateľstva (napr. zvyšovanie miery rizika chudoby, priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine)

h)

Popíšte opatrenie a jeho vplyv na hospodárenie domácností s uvedením, či ide o zníženie príjmov alebo zvýšenie výdavkov:

Špecifikujte ovplyvnené skupiny:

Ovplyvnená skupina č. 1

i)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

j)

Kvantifikujte pokles príjmov alebo rast výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností / skupiny jednotlivcov a počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným návrhom.

-priemerný pokles príjmov/ rast výdavkov v skupine v eurách a/alebo v % / obdobie:

-veľkosť skupiny (počet obyvateľov):

Ovplyvnená skupina č. 1

k)

Ovplyvnená skupina č. 3

Ovplyvnená skupina č. 2

l)

Dôvod chýbajúcej kvantifikácie:

4.2 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva a vplyv na sociálnu inklúziu.

Má návrh vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám?

Popíšte hodnotené opatrenie, špecifikujte ovplyvnené skupiny obyvateľstva a charakter zmeny v prístupnosti s ohľadom na dostupnosť finančnú, geografickú, kvalitu, organizovanie a pod. Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

a)

Rozumie sa najmä na prístup k:

-sociálnej ochrane, sociálno-právnej ochrane, sociálnym službám (vrátane služieb starostlivosti o deti, starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím),

-kvalitnej práci, ochrane zdravia, dôstojnosti a bezpečnosti pri práci pre zamestnancov a existujúcim zamestnaneckým právam,

-pomoci pri úhrade výdavkov súvisiacich so zdravotným postihnutím,

-zamestnaniu, na trh práce (napr. uľahčenie zosúladenia rodinných a pracovných povinností, služby zamestnanosti), k školeniam, odbornému vzdelávaniu a príprave na trh práce,

-zdravotnej starostlivosti vrátane cenovo dostupných pomôcok pre občanov so zdravotným postihnutím,

-k formálnemu i neformálnemu vzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu,

-bývaniu a súvisiacim základným komunálnym službám,

-doprave,

-ďalším službám najmä službám všeobecného záujmu a tovarom,

-spravodlivosti, právnej ochrane, právnym službám,

-informáciám,

-k iným právam (napr. politickým).

-Posilnenie právnej ochrany spotrebiteľa a súvisiace posilnenie právomocí Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a zmeny v oblasti právnej úpravy ochrany spotrebiteľa (aj v súvislosti s dereguláciou cien dodávok elektriny a plynu pre zraniteľných odberateľov vrátane odberateľov v domácnosti od 1. januára 2024)

-dôraz na slobodnú voľbu dodávateľa/agregátora, právo na zmenu dodávateľa/agregátora a úprava pravidiel pre poplatky spojené s týmito zmenami, aby sa zabezpečilo, že odberatelia nebudú zaťažovaní neprimerane vysokými platbami,

-Úprava práv odberateľov pri kolektívnej zmene dodávateľa,

-právne zakotvenie nástroja na porovnávanie ponúk dodávateľov vrátane ponúk zmlúv s dynamickou cenou elektriny pre odberateľov elektriny v domácnosti a mikropodniky s predpokladanou ročnou spotrebou nižšou ako 100 000 kWh poskytne odberateľom vyššiu prehľadnosť o ponukách aj v súvislosti s pripravovanou dereguláciou, čím sa chce dosiahnuť vyššia úroveň transparentnosti a informovanosti na trhu. Informácie na portáli budú musieť odberateľom umožňovať jednoducho a zrozumiteľne porovnávať ponuky, vyhľadávanie ponúk musí byť nediskriminačné a založené na objektívnych kritériách, informácie uvádzané na portáli musia byť presné a správne a tiež musí byť zabezpečená ochrana osobných údajov a ich poskytovanie len v minimálnom nevyhnutnom rozsahu

-Úprava pravidiel pre obsahové i formálne náležitosti faktúr a informácií o vyúčtovaní má pomôcť lepšej zrozumiteľnosti, nakoľko sa zavádza:

oprávo na informácie o údajoch, ktoré boli podkladom pre vyhotovenie vyúčtovania, a ďalších zákonom stanovených informácií,

oprávo na výber listinnej alebo elektronickej podoby poskytovania vyúčtovania a ďalších zákonom stanovených informácií,

oprávo koncového odberateľa na bezodplatné poskytnutie vyúčtovania a informácií o vyúčtovaní

-ďalej sa upravuje právo na mimosúdne urovnanie sporov a pravidlá pre dojednávanie zmlúv vrátane zmlúv s dynamickou cenou

-zavádza sa právo pre odberateľov v domácnosti, aby títo odberatelia boli v prípade neuhradenia preddavkovej platby alebo nedoplatku z vyúčtovania do určeného dňa splatnosti dodávateľom na tento stav upozornení a aby im bol písomne určený nový termín splatnosti záväzku, ktorý nesmie byť kratší ako 10 dní od upozornenia o neuhradení záväzku, a zároveň, aby boli poučení o možnosti prerušenia dodávky v prípade nesplnenia záväzku ani v dodatočnej lehote. Dôvodom tejto úpravy je snaha o zvýšenú ochranu odberateľov v domácnosti pred prípadným prerušením dodávky v prípade nesplnenia ich platobného záväzku.

b)

Má návrh významný vplyv na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva alebo skupín v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia?

Špecifikujte ovplyvnené skupiny v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia a popíšte vplyv na ne. Je tento vplyv väčší ako vplyv na iné skupiny či subjekty? Uveďte veľkosť jednotlivých ovplyvnených skupín.

c)

Zraniteľné skupiny alebo skupiny v riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia sú napr.:

-domácnosti s nízkym príjmom (napr. žijúce iba zo sociálnych príjmov, alebo z príjmov pod hranicou rizika chudoby, alebo s príjmom pod životným minimom, alebo patriace medzi 25% domácností s najnižším príjmom),

-nezamestnaní, najmä dlhodobo nezamestnaní, mladí nezamestnaní a nezamestnaní nad 50 rokov,

-deti (0 – 17),

-mladí ľudia (18 – 25 rokov),

-starší ľudia, napr. ľudia vo veku nad 65 rokov alebo dôchodcovia,

-ľudia so zdravotným postihnutím,

-marginalizované rómske komunity

-domácnosti s 3 a viac deťmi,

-jednorodičovské domácnosti s deťmi (neúplné rodiny, ktoré tvoria najmä osamelé matky s deťmi),

-príslušníci tretích krajín, azylanti, žiadatelia o azyl,

-iné zraniteľné skupiny, ako sú napr. bezdomovci, ľudia opúšťajúci detské domovy alebo iné inštitucionálne zariadenia

Zvyšuje sa ochrana spotrebiteľov špeciálne ochrana tzv. „závislých odberateľov“ (podľa definície v § 3 písm. b) a c) bod 16 t. j. koncových odberateľov v domácnosti silne závislých na dodávke elektriny/ plynu - zodpovedá definícii „zraniteľný odberateľ“ v zákone o energetike podľa doteraz platného znenia), nakoľko sa zavádza zákaz obmedziť alebo prerušiť dodávku elektrickej energie a zemného plynu pre túto skupinu koncových odberateľov v období od 1. novembra do 31. marca kalendárneho roka. Ide o transpozičné ustanovenie čl. 28 ods. 1 smernice (EÚ) 2019/944, podľa ktorého členský štát môže okrem iného ustanoviť „zákaz odpojenia zraniteľných odberateľov od elektriny v kritických časoch“. Zmyslom navrhovanej ochrany zraniteľného odberateľa elektriny/plynu je obmedziť možnosť prerušenia dodávok z dôvodu omeškania v platbách za odobranú elektrinu/plyn v období, kedy sa zabezpečovanie základných životných potrieb predmetnej kategórie odberateľov bez dodávky elektriny/plynu nezaobíde.

4.3 Identifikujte a popíšte vplyv na rovnosť príležitostí.

Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyv na rovnosť žien a mužov.

a)

4.3.1 Dodržuje návrh povinnosť rovnakého zaobchádzania so skupinami alebo jednotlivcami na základe pohlavia, rasy, etnicity, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie alebo iného statusu? Mohol by viesť k nepriamej diskriminácii niektorých skupín obyvateľstva? Ak áno, ktoré skupiny sú takto ovplyvnené a akým spôsobom?

b)

Bez dopadov.

c)

4.3.2 Môže návrh viesť k zväčšovaniu nerovností medzi ženami a mužmi? Podporuje návrh rovnosť príležitostí? Má návrh odlišný vplyv na ženy a mužov? Popíšte vplyvy.

d)

Popíšte riziká návrhu, ktoré môžu viesť k zväčšovaniu nerovností:

Bez vplyvov.

e)

Popíšte pozitívne vplyvy návrhu na dosahovanie rovnosti žien a mužov, rovnosti príležitostí žien a mužov, prípadne vplyvy na ženy a mužov, ak sú odlišné:

f)

Má návrh významné vplyvy na niektorú zo zraniteľných skupín obyvateľstva? Ak áno, aké? Akým spôsobom? Zraniteľnou skupinou obyvateľstva sa rozumejú najmä ženy ohrozené viacnásobnou diskrimináciou, tehotné matky, seniorky, ženy patriace do marginalizovaných skupín obyvateľstva, migrantky, ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím, obete násilia a pod.

g)

Pri identifikovaní vplyvov na rovnosť žien a mužov treba vziať do úvahy existujúce rozdiely medzi ženami a mužmi, ktoré sú relevantné k danej politike. Podpora rovnosti žien a mužov nespočíva len v odstraňovaní obmedzení a bariér pre plnohodnotnú účasť na ekonomickom, politickom a sociálnom živote spoločnosti ako aj rodinnom živote, ale taktiež v podpore rovnosti medzi nimi.

V ktorých oblastiach podpory rovnosti žien a mužov návrh odstraňuje prekážky a/alebo podporuje rovnosť žien a mužov? Medzi oblasti podpory rovnosti žien a mužov okrem iného patria:

-podpora slobodného výberu povolania a ekonomickej činnosti

-podpora vyrovnávania ekonomickej nezávislosti,

-zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života,

-podpora rovnosti príležitostí pri participácii na rozhodovaní,

-boj proti domácemu násiliu, násiliu na ženách a obchodovaniu s ľuďmi,

-podpora vnímania osobnej starostlivosti o dieťa za rovnocennú s ekonomickou činnosťou a podpora neviditeľnej práce v domácnosti ako takej,

-rešpektovanie osobných preferencií pri výbere povolania a zosúlaďovania pracovného a rodinného života.

4.4 Identifikujte, popíšte a kvantifikujte vplyvy na zamestnanosť a na trh práce.

V prípade kladnej odpovede pripojte odôvodnenie v súlade s Metodickým postupom pre analýzu sociálnych vplyvov.

a)

Uľahčuje návrh vznik nových pracovných miest? Ak áno, ako? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu.

b)

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, pre aké skupiny zamestnancov, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod.

Bez dopadov.

c)

Vedie návrh k zániku pracovných miest? Ak áno, ako a akých? Ak je to možné, doplňte kvantifikáciu

d)

Identifikujte, v ktorých sektoroch a odvetviach ekonomiky, v ktorých regiónoch, o aké typy zamestnania /pracovných úväzkov pôjde a pod. Identifikujte možné dôsledky, skupiny zamestnancov, ktoré budú viac ovplyvnené a rozsah vplyvu.

Bez dopadov.

e)

Ovplyvňuje návrh dopyt po práci? Ak áno, ako?

f)

Dopyt po práci závisí na jednej strane na produkcii tovarov a služieb v ekonomike a na druhej strane na cene práce.

Bez dopadov.

g)

Má návrh dosah na fungovanie trhu práce? Ak áno, aký?

h)

Týka sa makroekonomických dosahov ako je napr. participácia na trhu práce, dlhodobá nezamestnanosť, regionálne rozdiely v mierach zamestnanosti. Ponuka práce môže byť ovplyvnená rôznymi premennými napr. úrovňou miezd, inštitucionálnym nastavením (napr. zosúladenie pracovného a súkromného života alebo uľahčovanie rôznych foriem mobility).

Zákon prinesie nové aktivity na trhu s elektrinou, čim sa rozšíria podnikateľské činnosti, predpokladá sa vznik nových podnikateľských subjektov, čo môže mať pozitívny dopad na zamestnanosť.

i)

Má návrh špecifické negatívne dôsledky pre isté skupiny profesií, skupín zamestnancov či živnostníkov? Ak áno, aké a pre ktoré skupiny?

j)

Návrh môže ohrozovať napr. pracovníkov istých profesií favorizovaním špecifických aktivít či technológií.

Nie.

k)

Ovplyvňuje návrh špecifické vekové skupiny zamestnancov? Ak áno, aké? Akým spôsobom?

l)

Identifikujte, či návrh môže ovplyvniť rozhodnutia zamestnancov alebo zamestnávateľov a môže byť zdrojom neskoršieho vstupu na trh práce alebo predčasného odchodu z trhu práce jednotlivcov.

Nie.

Analýza vplyvov na životné prostredie

5.1 Ktoré zložky životného prostredia (najmä ovzdušie, voda, horniny, pôda, organizmy) budú predkladaným materiálom ovplyvnené a aký bude ich vplyv ?

Typ, veľkosť a rozsah vplyvu

Nepredpokladá sa negatívny vplyv predkladaných legislatívnych zmien na životné prostredie. Vzhľadom na to, že únijná legislatíva má za cieľ podporiť dekarbonizáciu prostredníctvom znižovania emisií skleníkových plynov, nahrádzaním využívania fosílnych palív výrobou z OZE ako aj rozvojom konceptu čistej mobility, nová právna úprava implementujúca balík opatrení „Čistá energia pre všetkých Európanov“ má mať pozitívne dopady na životné prostredie.

Postupné vyraďovanie ťažby uhlia, podpora a rozvoj možností pre nasadzovanie OZE, zvyšovanie flexibility siete a umožnenie rozvoja decentralizovaných zdrojov energie prispeje k rozvoju nízkouhlíkovej energetiky, čo by malo viesť k hospodárnejšiemu narábaniu s energiami a prispievať k vyššej energetickej efektívnosti a celkovému znižovaniu emisií.

Slovensko sa vo svojom Integrovanom národnom energetickom a klimatickom pláne na roky 2021–2030 zaviazlo dosiahnuť zníženie emisií skleníkových plynov v sektoroch mimo EÚ ETS o 20 % do roku 2030 v porovnaní s rokom 2005 a zároveň si stanovilo za cieľ dosiahnuť podiel energie z OZE na hrubej konečnej energetickej spotrebe v roku 2030 na úrovni 19,2 %, čo predstavuje nárast 5,2 % v porovnaní s cieľom stanoveným pre rok 2020. Uvedený návrh predkladaných legislatívnych opatrení má za cieľ prispieť k splneniu týchto cieľov, ktorých snahou je zlepšenie kvality životného prostredia.

Najviac ovplyvnené zložky životného prostredia budú:

-kvalita ovzdušia: podpora rozvoja výroby elektriny z OZE a rýchlejší rozvoj decentrálnych lokálnych zdrojov OZE, ukončenie podpory ťažby domáceho uhlia a nahradenie výroby elektriny a tepla inými nízko-emisnými zdrojmi

Legislatívne návrhy v oblasti nového dizajnu trhu s elektrinou spolu s reformou EÚ ETS a smernicou o obnoviteľných zdrojoch (tzv. RED II) a energetickej efektívnosti tvoria základ pre implementáciu klimaticko – energetických cieľov EÚ do roku 2030 a 2050.

Jedným z hlavných cieľov smernice spolu s nariadením o vnútornom trhu s elektrinou je zabezpečenie flexibility potrebnej na trhovú integráciu nových kapacít obnoviteľných zdrojov. Smernica (v spojení s nariadením) podporuje zvyšovanie podielu obnoviteľných zdrojov na výrobe elektriny (OZE-E) v kontexte politických cieľov EÚ 2030/2050.

Smernica okrem iného podporuje rozvoj inteligentných sietí a všeobecne investície do rozvoja sústav v súvislosti s integráciou obnoviteľných zdrojov a rozvojom decentralizovanej výroby elektriny na báze OZE.

Očakávajú sa pozitívne vplyvy na životné prostredie najmä na kvalitu ovzdušia, lebo sa kladie dôraz na ďalší rozvoj výroby elektriny z OZE. Vplyvy sú hodnotené na úrovni EÚ a nie je ich možné spoľahlivo odhadnúť na národnej úrovni.

Slovensko zároveň patrí medzi krajiny s najviac znečistením ovzduším emisiami tuhých znečisťujúcich látok (ďalej len ako „TZL“) PM2,5 (EEA, Air quality in Europe – 2018 report). Hovoria o tom ukazovatele ako indikátor priemernej expozície obyvateľstva

zvýšeným koncentráciám týchto častíc. Podľa výpočtov Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) bola táto expozícia v roku 2017 na úrovni 16,3 až 18,9 μg.m–3. V lokalitách s vysokým a dlhodobým výskytom zvýšených koncentrácií malých prachových častíc v ovzduší sa zistila zvýšená úmrtnosť obyvateľov na ochorenia dýchacej a srdcovo-cievnej sústavy. Podľa metodiky WHO ďalej možno uviesť, že v priemere takmer 10 % zo všetkých prirodzených úmrtí na Slovensku bolo predčasných v dôsledku znečistenia ovzdušia časticami PM2,5, pričom jedno predčasné úmrtie znamená v priemere skrátenie očakávanej dĺžky života o 11 rokov. EEA ďalej uvádza, že na škodlivý vplyv týchto častíc na Slovensku predčasne umrie takmer 5 000 ľudí ročne.

Najvyššej expozícii TZL sú vystavení obyvatelia žijúci na juhu a východe Slovenska a v okolí Tatier, vo väčšine prípadov ide o oblasti s významnou koncentráciou priemyselnej výroby alebo o najchudobnejšie oblasti na Slovensku. Vzhľadom na tieto skutočnosti, je potrebné efektívne podporiť dekarbonizáciu výroby energií na úrovni domácností ako aj priemyslu, nakoľko práve priemysel, doprava a energetika patria na Slovensku medzi najvýznamnejších znečisťovateľov ovzdušia. Očakáva sa, že uľahčenie budovania nových zdrojov OZE na úrovni odberateľov a priemyslu výrazne prispeje k skvalitneniu ovzdušia ako aj k napĺňaniu záväzných cieľov znižovania emisií, ku ktorým sa Slovenská republika zaviazala.

5.2 Bude mať predkladaný materiál vplyv na chránené územia a ak áno, aký?

Typ, veľkosť a rozsah vplyvu

Nepredpokladá sa vplyv na chránené územia.

5.3 Bude mať predkladaný materiál vplyvy na životné prostredie presahujúce štátne hranice? (ktoré zložky a ako budú najviac ovplyvnené)?

Typ, veľkosť a rozsah vplyvu

Predkladaný materiál má za cieľ implementovať do slovenského právneho poriadku legislatívu Európskej únie, čo samo o sebe predpokladá dopady naprieč jednotlivými členskými štátmi. Smernica o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, rovnako ako aj nariadenie pre vnútorný trh s elektrinou podporujú rozvoj trhu s elektrinou smerom k decentralizácii, digitalizácii a najmä dekarbonizácii odvetvia energetiky ako aj priemyslu a podporiť splnenie klimaticko-energetických cieľov stanovených EÚ. Z pohľadu dopadov na životné prostredie presahujúce štátne hranice sú kľúčové najmä opatrenia na dosiahnutie 40 % zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2030 (pričom tento cieľ by sa mal navýšiť na 55 % pokles emisií do roku 2030).

Legislatíva umožní urýchlenie decentralizácie a dekarbonizácie energetiky a ďalší rozvoj výroby energie z OZE, čo môže zároveň výrazne prispieť aj ku zníženiu emisií v priemysle a sektore budov. Tieto opatrenia majú za cieľ zvýšiť okrem iného aj kvalitu ovzdušia a znižovanie emisií skleníkových plynov a iných tuhých častíc v ovzduší, nie je ale možné detailnejšie odhadnúť cezhraničné vplyvy.

5.4 Aké opatrenia budú prijaté na zmiernenie negatívneho vplyvu na životné prostredie?

Analýza vplyvov na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie

Biznis vrstva

A – nová služba

B – zmena služby

Kód koncovej služby

Názov koncovej služby

Úroveň elektronizácie

6.1. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúcich koncových služieb verejnej správy alebo vytvorenie nových služieb pre občana alebo podnikateľa?

A

ks_350516

Portál na porovnávanie ponúk dodávateľov elektriny a dodávateľov plynu

4

Aplikačná a technologická vrstva

A – nový systém

B – zmena systému

Kód systému

Názov systému

Vo vládnom cloude – áno / nie

6.2. Predpokladá predložený návrh zmenu existujúceho alebo vytvorenie nového informačného systému verejnej správy? Predpokladá správca umiestnenie informačného systému vo vládnom cloude?

Financovanie procesu informatizácie

Rezortná úroveň

Nadrezortná úroveň

A - z prostriedkov EÚ B - z ďalších zdrojov financovania

6.3. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Uveďte príslušnú úroveň financovania a kvantifikáciu finančných výdavkov uveďte v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy.)

Zjednodušenie prístupu ku konaniu a odstraňovanie byrokracie

Elektronické konanie

6.4.1. Predpokladá predložený návrh vedenie konania o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb?

☐

Áno

☐

Nie

(Uveďte, o aké konanie ide.)

6.4.2. Je dané konanie možné v celku vykonať elektronicky?

☐

Áno

☐

Nie

(Ak sú niektoré úkony v konaní, alebo celé konanie viazané na listinnú podobu komunikácie, uveďte o aké ide a z akého dôvodu.)

6.4.3. Je úprava konania kompatibilná s inštitútmi zákona o e-Governmente a je na dané konanie zákon o e-Governmente možné použiť?

☐

Áno

☐

Nie

(Ak úprava konania je odlišná od úpravy v zákone o e-Governmente alebo ak je použitie zákona o e-Governmente vylúčené, uveďte čoho sa to týka a z akého dôvodu.)

Zásada „jedenkrát a dosť“

6.5.1. Predpokladá predložený návrh predkladanie dokumentov, informácií alebo preukazovanie skutočností (ďalej len „údaje“) orgánu, ktorý konanie vedie?

☐

Áno

☐

Nie

(Uveďte, o aké údaje ide a v akom konaní.)

6.5.2. Predpokladá predložený návrh, aby sa predkladali údaje, ktoré sa nachádzajú v zákonom ustanovenej evidencii vedenej

☐

Áno

☐

Nie

(Uveďte, o akú evidenciu ide.)

orgánom, ktorý konanie vedie alebo iným orgánom?

6.5.3. Budú údaje poskytované režimom podľa zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov alebo iným obdobným spôsobom, ktorý zabezpečí, aby si údaje orgán, ktorý konanie vedie, získaval z úradnej moci a nemuseli mu byť predkladané subjektom súkromného práva, navrhovateľom, žiadateľom, účastníkom konania (ďalej len „účastník konania“)?

☐

Áno

☐

Nie

(Uveďte, akým spôsobom budú údaje v konaní predkladané/preukazované. Ak sa vyžaduje predloženie účastníkom konania, uveďte dôvod.)

6.5.4. Ak si orgán, ktorý konanie vedie, údaje nebude získavať z úradnej moci ale mu budú predkladané účastníkom konania, je v návrhu upravené prechodné obdobie, po ktorého uplynutí si údaje orgán, ktorý konanie vedie, bude získavať z úradnej moci?

☐

Áno

☐

Nie

(Uveďte, akým spôsobom budú údaje v konaní predkladané/preukazované v budúcnosti. Ak sa vyžaduje predloženie účastníkom konania, uveďte dôvod.)

Výmena údajov medzi orgánmi verejnej moci

6.6.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov?

☐

Áno

☐

Nie

(Uveďte, aká nová evidencia údajov sa zriaďuje, resp. akú evidenciu údajov návrh upravuje.)

6.6.2. Umožňuje predložený návrh poskytovanie údajov z evidencie iným orgánom verejnej moci, resp. iným osobám na plnenie ich zákonom ustanovených úloh bez obmedzenia subjektu (teda vo všetkých prípadoch, kedy tieto údaje na plnenie zákonom ustanovených úloh potrebujú)?

☐

Áno

☐

Nie

(Uveďte, ktorým orgánom verejnej moci, resp. iným osobám nie je možné údaje z evidencie poskytnúť, aj ak ich na plnenie zákonných úloh potrebujú a z akého dôvodu.)

6.6.3. Je zabezpečené poskytovanie údajov z evidencie elektronicky a automatizovaným spôsobom?

☐

Áno

☐

Nie

(Uveďte, akým spôsobom je zabezpečené poskytovanie údajov z evidencie pre iné subjekty na plnenie ich zákonných úloh. Ak sa na poskytovanie údajov nepoužíva modul procesnej integrácie a integrácie údajov, uveďte dôvod. Ak je elektronické alebo automatizované poskytovanie vylúčené, uveďte dôvod.)

6.6.4. Je na poskytovanie údajov z evidencie využitý režim podľa zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov?

☐

Áno

☐

Nie

(Uveďte, ako je na zákonnej úrovni inštitucionalizované elektronické a automatizované poskytovanie údajov z evidencie, akým režimom sa riadi. Ak je použitie zákona č. 177/2018 Z.z. v znení neskorších predpisov vylúčené, uveďte dôvod.)

Referenčné údaje

6.7.1. Predpokladá predložený návrh zriadenie novej evidencie údajov alebo upravuje vedenie evidencie údajov, ktoré budú navrhnuté na zaradenie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente?

☐

Áno

☐

Nie

(Uveďte, aká nová evidencia údajov sa zriaďuje, resp. akú evidenciu údajov návrh upravuje a ktoré údaje z nej budú navrhnuté na zaradenie do zoznamu referenčných údajov. Ak sa neplánuje zaradenie žiadnych údajov, uveďte dôvod)

6.7.2. Kedy je plánované zaradenie údajov z evidencie do zoznamu referenčných údajov podľa § 51 zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente?

(Uveďte, kedy sa plánuje zaradenie vyššie uvedených údajov do zoznamu referenčných údajov.)