1

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „MHSR“) predkladá návrh novely zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoE“), zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach (ďalej len „ZoR“), a zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (ďalej len „živnostenský zákon“) z dôvodu transpozície balíka opatrení pod označením tzv. „Čistá energia pre všetkých Európanov“ (Clean Energy for all Europeans Package – ďalej len „CEP“), ktorý Európska komisia predstavila 30. novembra 2016. CEP obsahuje okrem iného opatrenia v oblasti vnútorného trhu s elektrinou a bezpečnosti dodávok elektriny, ďalej v oblasti energetickej efektívnosti, využívania obnoviteľných zdrojov energie (ďalej len „OZE“) a pravidiel pre riadenie energetickej únie (governance). Tri hlavné ciele CEP sú:

-uprednostňovať energetickú efektívnosť,

-dosiahnuť celosvetovo vedúce postavenie v oblasti energie z OZE a

-zabezpečiť spravodlivé podmienky pre spotrebiteľov.

Trendy v oblasti vnútorného trhu s elektrinou, ktoré zahŕňajú o. i. integráciu nových prvkov sústavy a účastníkov trhu, sú upravené najmä nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/943 z 5. júna 2019 o vnútornom trhu s elektrinou (ďalej len „nariadenie (EÚ) 2019/943“) a smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/944 z 5. júna 2019 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a o zmene smernice 2012/27/EÚ (ďalej len „smernica (EÚ) 2019/944“).

Nariadenie (EÚ) 2019/943 bolo prijaté v júni 2019 a od 4. júla 2019 (dvadsiaty deň po dni uverejnenia v Úradnom vestníku EÚ) je účinné. Uplatniteľnosť nariadenia (EÚ) 2019/943 je podľa čl. 71 ods. 2 stanovená od 1. januára 2020, pričom niektoré časti sú uplatniteľné už dňom nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. Ide najmä o články, ktoré pojednávajú o:

-preskúmaní ponukových oblastí (čl. 14),

-akčných plánoch (čl. 15),

-koncepčných zásadách kapacitných mechanizmov (čl. 22 ods. 4),

-posudzovaní primeranosti zdrojov na európskej úrovni (čl. 23 ods. 3 a 6),

-zriadení a poslaní regionálnych koordinačných centier (čl. 35 a 36) a

-práve členských štátov EÚ vydať podrobnejšie opatrenia (čl. 62).

Smernica (EÚ) 2019/944 bola tiež prijatá v júni 2019 a nadobudla účinnosť 4. júla 2019. Transpozícia do národného práva má byť v súlade s čl. 71 vykonaná do 31. decembra 2020 (s výnimkou niektorých ustanovení týkajúcich sa zmeny smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES, ktoré musia byť vykonané v skorších termínoch).

Ďalšími legislatívnymi aktmi CEP sú:

-smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/844 z 30. mája 2018, ktorou sa mení smernica 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov a smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti,

-smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (ďalej len „smernica (EÚ) 2018/2001“),

2

-smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2002 z 11. decembra 2018, ktorou sa mení smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 a (ES) č. 715/2009, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, 98/70/ES, 2009/31/ES, 2009/73/ES, 2010/31/EÚ, 2012/27/EÚ a 2013/30/EÚ, smernice Rady 2009/119/ES a (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013,

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/941 z 5. júna 2019 o pripravenosti na riziká v sektore elektrickej energie a o zrušení smernice 2005/89/ES (ďalej len „nariadenie o pripravenosti na riziká“),

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/942 z 5. júna 2019, ktorým sa zriaďuje Agentúra Európskej únie pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ďalej len „nariadenie (EÚ) 2019/942“).

ZoE v súčasnosti vytvára právny rámec pre podnikanie v energetických odvetviach, ustanovuje práva a povinnosti jednotlivých účastníkov trhu s elektrinu a s plynom a pravidlá pre výkon štátnej správy v energetike. Cenovú a vecnú reguláciu v odvetví elektroenergetiky a plynárenstva upravuje ZoR, ktorý ďalej vymedzuje postavenie a pôsobnosť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „ÚRSO“) ako jediného a samostatného regulátora pre sieťové odvetvia a povinnosti regulovaných subjektov.

Základné princípy, z ktorých súčasná zákonná úprava vychádza, sú v rámci členských štátov EÚ naďalej platné, dochádza však k rozšíreniu niektorých z nich, respektíve k zavádzaniu nových princípov a rovnako nových účastníkov trhu s elektrinou (a plynom) v záujme podpory jednotného trhu s elektrinou, stability a bezpečnosti trhu s elektrinou a zaistenia ochrany jednotlivých subjektov, najmä koncových odberateľov elektriny.

Návrh novely ZoE prináša najmä tieto zmeny:

-právnu úpravu nových účastníkov trhu s elektrinou a trhu s plynom,

-právnu úpravu akumulácie,

-čiastočnú dereguláciu maloobchodných cien elektriny a plynu a súvisiace zmeny v oblasti ochrany spotrebiteľa,

-úpravu doterajších právnych podmienok pre nasadzovanie tzv. inteligentných meracích systémov (ďalej len „IMS“) do konkrétnych odberných miest,

-právnu úpravu obstarávania podporných služieb k dosiahnutiu a udržaniu bezpečnej a spoľahlivej prevádzky prenosovej alebo distribučnej sústavy v reálnom čase a ďalšie nové práva a povinnosti prevádzkovateľov distribučných sústav (ďalej len „PDS“) a prevádzkovateľa prenosovej sústavy (ďalej len „PPS“),

-úpravu dátových tokov spojených s novými procesmi.

Medzi nových účastníkov trhu patria aktívny odberateľ, energetické spoločenstvo, prevádzkovateľ zariadenia na uskladňovanie elektriny a agregátor. Okrem práv a povinností týchto nových účastníkov trhu je navrhnutý aj spôsob ich vstupu na trh, a to pri zachovaní súčasného konceptu udeľovania povolení, resp. potvrdenia o splnení oznamovacej povinnosti.

Prehľad návrhu regulácie nových subjektov na trhu je uvedený nižšie.

3

Oprávnenie na podnikanie

„Jednoduché“ oznámenie podľa § 4 ods. 9 ZoE

Aktívny odberateľ, prevádzkovateľ zariadenia na uskladňovanie elektriny alebo energetické spoločenstvo s energetickými zariadeniami do 11 kW

nie

nie

Odberateľ, ktorý nespadá do kategórie aktívneho odberateľa, alebo energetické spoločenstvo prevádzkujúce činnosti nielen pre svojich členov s energetickými zariadeniami nad 11 kW

áno, oprávnenie na výrobu elektriny alebo oprávnenie na uskladňovanie elektriny (príp. oba typy oprávnenia)

nie

Aktívny odberateľ alebo energetické spoločenstvo vyrábajúce alebo uskladňujúce elektrinu pre svojich členov s energetickými zariadeniami 11 kW – 1 MW

nie

áno

Aktívny odberateľ alebo energetické spoločenstvo s energetickými zariadeniami nad 1 MW

áno, oprávnenie na výrobu elektriny alebo oprávnenie na uskladňovanie elektriny (príp. oba typy oprávnenia)

nie

Aktívny odberateľ dodávajúci elektrinu

nie

áno

Energetické spoločenstvo dodávajúce elektrinu (samovyrobenú alebo nakúpenú na trhu) len svojim členom alebo vykonávajúce činnosť agregácie len pre svojich členov

nie

áno

Energetické spoločenstvo dodávajúce elektrinu (samovyrobenú alebo nakúpenú na trhu) nielen pre svojich členov alebo vykonávajúce činnosť agregácie nielen pre svojich členov

áno, oprávnenie na dodávku elektriny

nie

Agregátor (okrem energetických spoločenstiev – viď vyššie)

áno, oprávnenie na dodávku elektriny

nie

Energetické spoločenstvo prevádzkujúce distribučnú sústavu

áno, oprávnenie na distribúciu elektriny

nie

Prevádzkovateľ zariadenia na uskladňovanie energie (nie odberateľ)

áno, oprávnenie na výrobu elektriny alebo oprávnenie na uskladňovanie elektriny (príp. oba typy oprávnenia)

nie

Za aktívnych odberateľov sa všeobecne považujú koncoví odberatelia elektriny, ktorí popri samotnom spotrebovávaní (odbere) elektriny zo sústavy v určitom rozsahu elektrinu tiež vyrábajú, a prípadne aj dodávajú na trh, a ktorí dokážu tiež upraviť svoje spotrebiteľské správanie tak, že môžu byť zdrojom dodatočnej flexibility pre trh.

Energetickým spoločenstvom sa rozumie občianske energetické spoločenstvo podľa smernice (EÚ) 2019/944 a komunita vyrábajúca energiu z obnoviteľných zdrojov podľa smernice (EÚ) 2018/2001, ktoré smerujú k organizácii komunitárnych aktivít v oblasti energetiky, a to cez právnickú osobu založenú špecifickými osobami, s demokratickými princípmi riadenia, za nekomerčným účelom a na nediskriminačnom základe vo vzťahu k ostatným účastníkom trhu, pričom komunita vyrábajúca energiu z obnoviteľných zdrojov môže pôsobiť nielen na trhu s elektrinou, ale aj na trhoch s inými energiami, ak je splnená podmienka,

4

že ide o energiu z OZE. V návrhu zákona je teda upravený vstup energetických spoločenstiev na trh v prípade výkonu ich rôznych rolí, procedúra osvedčovania energetických spoločenstiev, ich práva a povinnosti na trhu s elektrinou a v prípade komunít vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov aj na trhu s plynom.

Ďalším novým účastníkom trhu s elektrinou je agregátor. Predkladaný návrh zákona obsahuje komplexnú právnu úpravu činnosti agregácie, keďže agregácia je z hľadiska smernice (EÚ) 2019/944 jedným z nových fenoménov a mala by priniesť rozvoj nových služieb v oblasti riadenia spotreby, flexibility aj ponuky nových produktov pre poskytovanie podporných služieb.

Koncepčne je upravená aj téma akumulácie vrátane práv a povinností prevádzkovateľa zariadenia na uskladňovanie elektriny, pretože zvyšovanie akumulačných schopností elektroenergetických sústav je súčasným trendom na celom svete ako reakcia na zvyšujúcu sa výrobu energie z OZE. Hoci je flexibilita (schopnosť sústavy reagovať na neočakávané výkyvy výroby a spotreby) dosiahnuteľná zlepšeným riadením konvenčných zdrojov, sústav alebo spotreby, v stále väčšej miere sa uplatňujú tiež akumulačné systémy. Ich účelom je časové riadenie spotreby elektriny vyrobenej intermitentnými zdrojmi energie, teda vyrovnanie rozdielnych okamihov výroby elektriny a potreby jej spotreby, prípadne uskladnenie elektriny pre vlastnú potrebu výrobcu elektriny. Uskladňovanie elektriny nebolo v minulosti prioritou EÚ pri koncipovaní strategických zámerov rozvoja energetiky – čiastočne preto, že v energetike založenej na fosílnych palivách boli výhody skladovania obmedzené, a čiastočne preto, že vznikajúce technológie neboli pre skladovanie vo veľkom meradle ekonomicky výhodné. Z tohto dôvodu nebola problematika akumulácie skôr riešená zo strany EÚ ani legislatívne. Nové možnosti skladovania sa však stávajú dôležitou súčasťou energetického systému s rýchlym pokrokom v oblasti nových technologických riešení (predovšetkým batérií) a rastúcim podielom variabilnej výroby obnoviteľnej energie.

Zmeny v oblasti právnej úpravy ochrany spotrebiteľa súvisia tiež s čiastočnou dereguláciou cien dodávok elektriny a plynu (pozn.: úprava v oblasti cenovej regulácie maloobchodných dodávok elektriny a plynu je predmetom inej novely zákona v skrátenom legislatívnom konaní), a to s dôrazom na slobodnú voľbu dodávateľa/agregátora, právo na zmenu dodávateľa/agregátora a pravidlá pre poplatky s ňou spojené, práva pri kolektívnej zmene dodávateľa, právne zakotvenie nástroja na porovnávanie ponúk dodávateľov, pravidlá pre obsahové i formálne náležitosti faktúr a informácií o vyúčtovaní, právo na mimosúdne urovnanie sporov a pravidlá pre dojednávanie zmlúv vrátane zmlúv s dynamickou cenou.

Jednou z podmienok pre rozvoj súčasných a nastupujúcich trendov (agregácia, flexibilita, dynamické ceny) je zavedenie IMS. Realizácia IMS je kľúčovým prvkom pre rozvoj sietí a zároveň neoddeliteľnou súčasťou tzv. inteligentných sietí (smart grids). IMS by tiež mali napomôcť k lepšiemu informovaniu o tokoch v jednotlivých častiach elektrizačnej sústavy a ich optimalizácii. Predkladaný návrh zákona naďalej počíta so zavádzaním IMS na základe analýzy ekonomických prínosov vyplývajúcich zo zavedenia rôznych foriem IMS a nákladov na ich obstaranie, inštaláciu a prevádzku pre jednotlivé kategórie koncových odberateľov elektriny, ktorú vypracuje MHSR v spolupráci s ÚRSO, je však zvolené iné legislatívne riešenie. Tiež sa ustanovuje právo koncového odberateľa elektriny na inštaláciu IMS (a tomu zodpovedajúca povinnosť PDS), ak sú splnené dané podmienky.

Ďalšie nové povinnosti PDS a tiež PPS sa týkajú obstarávania podporných služieb a flexibility, verejných konzultácií pri vypracovaní plánu rozvoja sústavy a prevádzkového poriadku, posúdenia primeranosti zdrojov na účely prípadného zavedenia kapacitného mechanizmu a všeobecne spolupráce PDS a PPS s inými účastníkmi trhu. Zakotvený je tiež režim prevádzky zariadení na uskladňovanie elektriny a nabíjacích staníc zo strany PDS a PPS, pričom ako východiskový je stanovený zákaz vlastniť, vyvíjať, spravovať alebo prevádzkovať

5

zariadenie na uskladňovanie elektriny alebo nabíjaciu stanicu pre iné než vlastné použitie. Výnimky sú možné v prípade zariadení na uskladňovanie elektriny, ak ÚRSO udelí súhlas. Prevádzkovateľ miestnej distribučnej sústavy, ktorá spĺňa požiadavky kladené na uzavreté distribučné sústavy, môže so súhlasom ÚRSO prevádzkovať zariadenie na uskladňovanie elektriny aj nabíjaciu stanicu.

Požiadavky na digitalizáciu energetiky sú v návrhu zákona zhmotnené v elektronickom systéme prevádzkovanom organizátorom krátkodobého trhu s elektrinou (ďalej len „OKTE“), ktorý má OKTE umožniť komunikovať a robiť právne úkony voči účastníkom trhu s elektrinou orgánom štátnej správy energetike v elektronickej podobe.

Návrh novely ZoR prináša najmä tieto zmeny:

-rozšírenie doterajších právomocí ÚRSO v súvislosti s vyššie uvedenými zmenami v ZoE a požiadavkami smernice (EÚ) 2019/944,

-novú úpravu cieľov činnosti ÚRSO, spolupráce ÚRSO s regulačnými orgánmi členských štátov, Európskou komisiou a Agentúrou Európskej únie pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ďalej tiež len „ACER“), pôsobnosti ÚRSO vo vzťahu k regionálnemu koordinačnému centru, postupu ÚRSO pri vydávaní koordinovaných rozhodnutí,

-čiastočnú dereguláciu cien dodávok elektriny a plynu v nadväznosti na úpravu v ZoE,

-rozšírenie doterajšieho rozsahu vecnej regulácie,

-rozšírenie právnej úpravy pre riešenie sporov o spory medzi novými účastníkmi trhu s elektrinou a rozšírenie kompetencií ÚRSO pri rozhodovaní sporov.

Návrh novely živnostenského zákona zohľadňuje existenciu nových činností v energetike a vymedzuje, či sa podnikateľský výkon danej činnosti riadi ZoE alebo živnostenským zákonom.

Navrhovaná právna úprava je nevyhnutná, pretože ide o transpozíciu opatrení zavádzaných smernicou (EÚ) 2019/944 a čiastočne tiež smernicou (EÚ) 2018/2001 do vnútroštátneho právneho poriadku SR. Transpozičná lehota smernice (EÚ) 2019/944 pritom uplynula už 31. decembra 2020. Reforma energetickej legislatívy pre nový dizajn trhu je navyše jednou z priorít Plánu obnovy a odolnosti SR a jej prijatie umožní čerpanie únijných finančných prostriedkov s definovanými míľnikmi.

Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, pozitívne sociálne vplyvy, pozitívny vplyv na životné prostredie a čiastočne pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona nepredpokladá vplyv na rozpočet verejnej správy, služby verejnej správy pre občana, ani vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Očakáva sa vplyv navrhovaných opatrení na podnikateľské prostredie celkovo, najmä vzhľadom na vstup nových aktérov na trh s elektrinou. Nová právna úprava zavedie a zadefinuje nové činnosti a subjekty pôsobiace v oblasti elektroenergetiky, ktoré môžu tieto činnosti vykonávať, čím sa otvoria možnosti pre nové podnikateľské aktivity na elektroenergetickom trhu. Navrhovaný koncept čiastočnej deregulácie cien elektriny a plynu umožní zvýšenie konkurencie na trhu.

Predpokladá sa pozitívny dopad novej legislatívy z pohľadu sociálnych vplyvov, keďže predkladaný legislatívny návrh posilní možnosti všetkých odberateľov aktívne sa zapájať do účasti na energetickom trhu, riadiť vlastnú spotrebu či znižovať náklady na energie formou poskytovania flexibility alebo inštalácie zariadení na výrobu energií z OZE. Posilnenie právomocí ÚRSO v oblasti ochrany spotrebiteľa zabezpečí zvýšenie ochrany práv odberateľov elektriny a plynu. Koncept deregulácie cien otvorí priestor pre vstup konkurenčných subjektov na trh, a tým by mal prispieť k rozvoju hospodárskej súťaže, z ktorej by v konečnom dôsledku

6

mal čerpať výhody koncový odberateľ, najmä v dlhodobom horizonte znížením koncových cien energií a skvalitnením ponúkaných služieb. Predkladaný návrh zároveň definuje energetické spoločenstvá ako nových aktérov trhu, ktoré sú ďalšou možnosťou pre odberateľov, ako sa môžu priamo podieľať napr. na výrobe alebo spoločnom využívaní elektriny/plynu, resp. všeobecne na trhu s elektrinou alebo trhu s plynom. Hlavný rozdiel oproti tradičným spoločnostiam spočíva v tom, že primárnym cieľom komunitných energetických iniciatív nie je dosahovanie zisku, ale poskytovanie ekonomických, environmentálnych a sociálnych prínosov ich členom.

Ďalej sa očakáva pozitívny vplyv návrhu zákona na životné prostredie, najmä na kvalitu ovzdušia, lebo sa kladie dôraz na ďalší rozvoj výroby elektriny z OZE. Čiastočne pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti vplyvom zavedenia nástroja na porovnávanie ponúk dodávateľov (porovnávací portál) pre koncových odberateľov v domácnosti a malých odberateľov mimo-domácnosti, ktorý bude spĺňať požiadavky smernice (EÚ) 2019/944.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom EÚ.

Zákon nadobudne účinnosť 1. októbra 2022. Niektoré časti zákona nadobúdajú účinnosť od 30. júla 2022.

7

Dôvodová správa

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodom 1 až 17 (§ 2)

Doterajšie definície základných pojmov sú upravené tak, aby boli v súlade so znením a novými požiadavkami smernice (EÚ) 2019/944 (prístup do sústavy, univerzálna služba, zariadenie na výrobu elektriny, elektroenergetické zariadenie, podporná služba, regulačná elektrina, dodávanie elektriny). Tiež sú zavedené nové definície pojmov (nefrekvenčná podporná služba, regulačná služba, odovzdávacie miesto, zdieľanie elektriny, zdieľanie plynu, zabezpečovanie rovnováhy, dynamická cena elektriny, agregácia, flexibilita, aktivácia flexibility, uskladňovanie elektriny, zariadenie na uskladňovanie elektriny, plne integrovaný prvok sústavy, riadenie preťaženia, pojem „takmer v reálnom čase“, interoperabilita, informácie o vyúčtovaní za dodávku elektriny a informácie o vyúčtovaní za dodávku plynu). Zavedenie nového pojmu „regulačná služba“ súvisí s prevzatím terminológie EÚ (podľa nariadenia Komisie (EÚ) 2017/2195).

Definícia pojmu malý zdroj bola v ZoE zrušená, keďže aby bola využiteľná pre koncept aktívneho odberateľa, musela by zahŕňať aj výrobu elektriny z neobnoviteľných zdrojov energie. V takom prípade by však bol rozpor medzi definíciou pojmu malý zdroj podľa ZoE a podľa zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o podpore OZE“). Zrušenie definície pojmu malý zdroj v ZoE však nemá žiadny praktický dopad – v ZoE sa namiesto toho ďalej pracuje s pojmom „zariadenie na výrobu elektriny s inštalovaným výkonom do 11 kW“, teda malý zdroj prakticky zrušený nie je, ide len o zrušenie pôvodného pojmu.

Nad rámec transpozície smernice (EÚ) 2019/944 boli doplnené pojmy (jalový elektrický výkon, dodávanie/ zariadenie na kompenzáciu jalového elektrického výkonu) v súvislosti s riešením problematiky tokov jalového elektrického výkonu a jeho kompenzácie, ktoré reflektuje dohodu dotknutých účastníkov trhu (PPS a PDS).

Tiež nad rámec transpozície smernice (EÚ) 2019/944 sa upravuje definícia pojmu „distribučná sústava“ s cieľom umožnenia viacnásobného využitia prvkov distribučných sústav.

V definícii energetického mixu bolo ďalej slovo „vydané“ nahradené slovom „uplatnené“. Až s uplatnením je spojené právo dodávateľa elektriny uviesť pri vyúčtovaní dodanej elektriny koncovému odberateľovi elektrinu ako elektrinu vyrobenú z obnoviteľného zdroja energie, a tak až uplatnením dochádza k zmene konkrétneho energetického mixu.

K definícii zdieľania elektriny/plynu:

Dodávka elektriny je podľa platného znenia ZoE a aj podľa smernice (EÚ) 2019/944 definovaná ako predaj elektriny odberateľom, teda ako odplatný vzťah. Rovnako odberateľ elektriny je definovaný ako osoba, ktorá nakupuje elektrinu. Súčasne však smernica (EÚ) 2019/944 ukladá členskému štátu povinnosť umožniť zdieľanie elektriny a smernica (EÚ) 2018/2001 aj zdieľanie plynu – pojem zdieľanie elektriny/plynu nie je smernicou (EÚ) 2019/944 ani smernicou (EÚ) 2018/2001 definovaný, ale je používaný v kontexte aktívneho odberateľa a energetických spoločenstiev. Zdieľanie elektriny/plynu sa teda od dodávky elektriny/plynu tak, ako je definované ZoE a smernicou (EÚ) 2019/944, spravidla bude odlišovať tým, že pôjde o bezodplatnú dodávku elektriny/plynu alebo že platba nebude priamo úmerným protiplnením za dodávku elektriny/plynu (právo na zdieľanie elektriny/plynu bude

8

upravené v zakladateľskom dokumente energetického spoločenstva a bude napr. podmienené poskytnutím členského vkladu). Z vyššie uvedených dôvodov nemožno terminologicky podradiť zdieľanie elektriny/plynu pod dodávku elektriny/plynu a je potrebné zaviesť osobitnú definíciu.

K bodom 18 až 28 (§ 3)

Doterajšie definície pojmov sú upravené tak, aby boli v súlade so znením a novými požiadavkami smernice (EÚ) 2019/944 (dodávateľ poskytujúci univerzálnu službu, elektroenergetický podnik, dodávateľ elektriny/plynu, poskytovateľ podporných služieb, závislý – pôvodne zraniteľný – odberateľ elektriny/plynu). Úprava definície pojmu chránený odberateľ plynu súvisí so zrušením pojmu malý podnik. Tiež sú zavedené nové pojmy (agregátor, nezávislý agregátor, poskytovateľ flexibility a prevádzkovateľ zariadenia na uskladňovanie elektriny).

Ďalej sa zrušila definícia pojmu oprávnený odberateľ elektriny/plynu, keďže po novom má právo na výber dodávateľa elektriny/plynu každý odberateľ elektriny/plynu.

K solidarite v dodávkach plynu:

Dopĺňajú sa definície pojmov „odberateľ plynu chránený solidaritou“ a „solidarita“ v súvislosti s doplnením úpravy „solidarity v dodávkach plynu“ v nadväznosti na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1938 z 25. októbra 2017 o opatreniach na zaistenie bezpečnosti dodávok plynu a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 994/2010 (ďalej len „nariadenie (EÚ) 2017/1938“).

Navrhuje sa v súlade s čl. 2 ods. 6 nariadenia (EÚ) 2017/1938 definovanie novej kategórie odberateľov plynu „odberateľ plynu chránený solidaritou“. Len pre uvedenú kategóriu odberateľov sa v prípade, že sa uplatňuje mechanizmus solidarity (aj v prípade poskytovania aj v prípade prijímania solidarity), zabezpečuje dodávka plynu.

Navrhuje sa v súlade s čl. 13 nariadenia (EÚ) 2017/1938 ustanovenie definície solidarity v dodávkach plynu, ktoré môže znamenať poskytovanie solidarity – t. j. dodávky plynu inému členskému štátu EÚ alebo prijímanie solidarity – t. j. dodávky plynu z iného členského štátu EÚ. V prípade ohrozenia dodávok plynu pre kategóriu „odberateľov plynu chránených solidaritou“ je možné spustiť mechanizmus solidarity, t. j. požiadať o dodávku plynu z iných členských štátov EÚ pre odberateľov chránených solidaritou.

K bodom 29 až 33 (§ 4)

Úprava podnikania v energetike reflektuje zavedenie nových činností uskladňovania elektriny a agregácie a existenciu nových subjektov na trhu s elektrinou.

Ustanovuje sa, že výroba a uskladňovanie elektriny v zariadeniach s inštalovaným výkonom do 11 kW výrobcom alebo prevádzkovateľom zariadenia na uskladňovanie elektriny nie je podnikaním, teda nie je potrebné povolenie ani potvrdenie o splnení oznamovacej povinnosti, a tieto činnosti zároveň nepodliehajú jednoduchej oznamovacej povinnosti podľa ods. 9.

Podnikaním v energetike nie je ani výroba a uskladňovanie elektriny v zariadeniach s inštalovaným výkonom do 1 MW a dodávka elektriny v prípade aktívneho odberateľa. Na výkon týchto činností teda aktívny odberateľ nepotrebuje povolenie ani potvrdenie o splnení oznamovacej povinnosti, ale vzťahuje sa na neho jednoduchá oznamovacia povinnosť podľa ods. 9 (z ktorej sú vyňaté výroba a uskladňovanie elektriny v zariadeniach s inštalovaným výkonom do 11 kW). Ak by aktívny odberateľ vyrábal elektrinu v zariadení na výrobu elektriny alebo uskladňoval elektrinu v zariadení na uskladňovanie elektriny s inštalovaným výkonom nad 1 MW, musel by mať povolenie na výrobu/uskladňovanie elektriny – išlo by však stále

9

o aktívneho odberateľa (ak by teda bolo splnené kritérium, že daná činnosť nie je jeho hlavnou podnikateľskou alebo inou hospodárskou činnosťou) a naďalej by sa na neho vzťahovali povinnosti výrobcu alebo prevádzkovateľa zariadenia na uskladňovanie elektriny len v rozsahu vymedzenom v § 35. Vychádza sa z toho, že podľa smernice (EÚ) 2019/944 nie je podmienkou výkonu činnosti aktívneho odberateľa splnenie výkonového limitu prevádzkovaného zariadenia a súčasne smernica (EÚ) 2019/944 neobmedzuje členský štát v tom, aby činnosť aktívneho odberateľa bola za určitých okolností predmetom administratívneho povoľovania (čl. 15 ods. 1 smernice (EÚ) 2019/944).

Podmienku, že výroba, uskladňovanie alebo dodávka elektriny alebo poskytovanie flexibility aktívnym odberateľom nesmú predstavovať jeho hlavnú podnikateľskú alebo inú hospodársku činnosť, ktorú obsahuje definícia aktívneho odberateľa podľa čl. 2 ôsmeho bodu smernice (EÚ) 2019/944, sa navrhuje špecifikovať v ods. 6 tak, že za aktívneho odberateľa sa považuje odberateľ elektriny mimo domácnosti, ak príjmy z uvedených činností v súčte za posledné účtovné obdobie nepresahujú príjmy z inej podnikateľskej činnosti. Ak táto podmienka nie je naplnená, má daná osoba postavenie výrobcu, prevádzkovateľa zariadenia na uskladňovanie elektriny alebo dodávateľa elektriny a vzťahujú sa na ňu všetky príslušné práva a povinnosti. V prípade činnosti poskytovania flexibility, ak nebude vykonávaná aktívnym odberateľom a pôjde o podnikateľský výkon činnosti, pôjde o živnostenské podnikanie, a nie o podnikanie v energetike (táto činnosť nie je uvedená vo výpočte v ods. 1). V tomto zmysle sa navrhuje úprava živnostenského zákona. V prípade odberateľov elektriny v domácnosti sa navrhuje považovať ich pri výkone niektorej z uvedených činností za aktívnych odberateľov vždy, pretože u odberateľov elektriny v domácnosti (teda subjektov, ktorí nevykonávajú žiadnu podnikateľskú činnosť), nie je možné porovnávať, či prípadný príjem z činnosti aktívneho odberateľa je jeho hlavnou alebo vedľajšou podnikateľskou činnosťou. Tiež právnické osoby založené na iný než podnikateľský účel (typicky napr. školy, nemocnice apod.) sa navrhuje automaticky považovať za aktívnych odberateľov a nepomeriavať ich príjmy z rôznych činností.

V prípade energetických spoločenstiev a komunít vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov je kritériom pre použitie rovnakého režimu ako v prípade aktívneho odberateľa fakt, že ide o výrobu elektriny, uskladňovanie elektriny, agregáciu alebo dodávku elektriny a výrobu alebo dodávku biometánu výlučne pre svojich členov. Ak by teda napr. energetické spoločenstvo dodávalo elektrinu (aj) iným osobám než jeho členom, muselo by mať na takú činnosť povolenie ako akýkoľvek iný dodávateľ elektriny.

Ďalej došlo k úprave ods. 7 (pôvodného ods. 5), kde sa po novom uvádza, že za podnikanie v energetike sa nepovažuje výroba elektriny pri prevádzke dopravných prostriedkov elektrickej trakcie. Tým sa rozumejú všetky elektrické hnacie koľajové vozidlá, ktoré sú pripojené do miestnej distribučnej sústavy, odoberajú z nej elektrinu pre pohon vozidla a dodávajú do miestnej distribučnej sústavy elektrinu vyrobenú rekuperačným brzdením, pričom časť elektriny sa spotrebuje v miestnej distribučnej sústave a nespotrebovaná časť sa dodá do regionálnej distribučnej sústavy.

K bodu 34 (§ 5)

Nad rámec transpozície smernice (EÚ) 2019/944 sa navrhuje úprava časovej lehoty týkajúcej sa účasti držiteľa osvedčenia o odbornej spôsobilosti na aktualizačnej odbornej príprave. Aj vzhľadom na poznatky z aplikačnej praxe, najmä počas pandémie ochorenia COVID-19, vyplynulo, že lehota na absolvovanie aktualizačnej odbornej prípravy by mala byť flexibilnejšia. V tejto súvislosti sa navrhuje úprava, ktorá určuje jej absolvovanie počas piateho kalendárneho roka odo dňa vydania osvedčenia o odbornej spôsobilosti a absolvovania predchádzajúcej aktualizačnej odbornej prípravy.

10

Gramatická úprava.

K bodom 35 až 43 (§ 6)

Úprava oprávnení na podnikanie v energetike zohľadňuje vznik nových činností v energetike v nadväznosti na § 4. Podľa ods. 2 sa tak povolenie na podnikanie v energetike bude vyžadovať aj na činnosti uskladňovania elektriny a agregácie, pričom pre výkon činnosti agregácie sa bude vyžadovať povolenie na dodávku elektriny (nevznikne teda nový druh oprávnenia, povolenie na agregáciu). V prípade zahraničných agregátorov, ktorí majú záujem pôsobiť na území Slovenskej republiky, sa navrhuje postupovať rovnakým spôsobom ako v prípade zahraničných dodávateľov elektriny/plynu. Režim povolenia / potvrdenia o splnení oznamovacej povinnosti sa pre zariadenia na uskladňovanie elektriny navrhuje rovnaký ako pre zariadenia na výrobu elektriny, t. j. prevádzka zariadenia na uskladňovanie elektriny s inštalovaným výkonom do 1 MW podlieha oznamovacej povinnosti (na základe ktorej vzniká oprávnenie na podnikanie), nad 1 MW povoleniu.

Ďalej sa ustanovuje výnimka pre zariadenia na uskladňovanie elektriny, ktoré sú prevádzkované v odovzdávacom mieste zariadenia na výrobu elektriny výrobcu – ak je inštalovaný výkon zariadenia na uskladňovanie nižší ako inštalovaný výkon zariadenia na výrobu elektriny, nevyžaduje sa osobitné povolenie na uskladňovanie elektriny, ale také zariadenie na uskladňovanie je možné prevádzkovať z titulu a oprávnenia výrobcu. V takom prípade je nutné ohľadom činnosti uskladňovania elektriny splniť len jednoduchú oznamovaciu povinnosť podľa § 4 ods. 9. Cieľom navrhovaného konceptu je znížiť zbytočnú administratívu, kedy v prípade zariadenia na uskladňovanie elektriny prevádzkovaného spoločne so zariadením na výrobu elektriny možno predpokladať, že inštalovaný výkon zariadenia na uskladňovanie elektriny bude vždy nižší ako inštalovaný výkon zariadenia na výrobu elektriny, a preto by malo postačovať oprávnenie na výkon činnosti výroby elektriny – inak by v prípade žiadosti o osobitné povolenie na uskladňovanie elektriny bolo nutné splniť rovnaké podmienky, aké už boli danou osobou splnené v prípade žiadosti o povolenie na výrobu elektriny, a preto nie je nutné na tomto trvať. Súvisiace legislatívno-technické úpravy.

K bodom 44 až 48 (§ 7)

Rozširujú sa výnimky z podmienok na vydanie povolenia vzťahujúce sa na dodávateľov elektriny a dodávateľov plynu aj na agregátorov, lebo k výkonu činnosti agregácie je potrebné povolenie na dodávku elektriny, a preto je aj režim podmienok na vydanie povolenia a ich preukazovanie pre činnosť dodávky elektriny/plynu a agregácie rovnaký.

Výnimka z požiadavky na odbornú spôsobilosť a určenie zodpovedného zástupcu sa v ods. 8 rozširuje aj na výkupcu elektriny, pretože činnosť výkupcu elektriny je vo svojej podstate činnosťou dodávateľa elektriny, avšak vzhľadom na špecifiká naviazaná na osobitné povolenie.

K bodom 49 až 56 (§ 11)

Nad rámec transpozície smernice (EÚ) 2019/944 sa v § 11 dopĺňajú a spresňujú ods. 1, ods. 2, ods. 4, ods. 8, ods. 12 a ods. 17 s cieľom zjednoznačniť výklad a uľahčiť výkon práv držiteľa povolenia (PDS) alebo ním poverenej osoby a precíznejšia právna úprava vzniku zákonných vecných bremien. Pri zmene úvodnej vety v § 11 ods. 1 oproti súčasnému zneniu ide o formálnu úpravu bez dopadu na aplikačnú prax.

K bodu 57 (§ 11a)

Energetické spoločenstvo (v zmysle občianskeho energetického spoločenstva podľa smernice (EÚ) 2019/944) a komunita vyrábajúca energiu z obnoviteľných zdrojov (podľa

11

smernice (EÚ) 2018/2001) nie sú definované v § 3, ale až v novom § 11a, pričom osobe, ktorá uvedené požiadavky splní, vydá ÚRSO na žiadosť osvedčenie o vzniku. Osvedčenie o vzniku energetického spoločenstva alebo komunity vyrábajúcej energiu z obnoviteľných zdrojov nie je podmienkou pre výkon práv a povinností ustanovených v § 35a, resp. § 70a, osoba sa stane energetickým spoločenstvom alebo komunitou vyrábajúcou energiu z obnoviteľných zdrojov už vo chvíli, kedy naplní všetky stanovené požiadavky. Osvedčením o vzniku sa však energetické spoločenstvo alebo komunita vyrábajúca energiu z obnoviteľných zdrojov preukazuje v právnych vzťahoch s inými účastníkmi trhu s elektrinou alebo trhu s plynom. Evidenciu energetických spoločenstiev a komunít vyrábajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov vedie ÚRSO.

Doplnenie súvisiacich odkazov 28a, 28b a 28c.

K bodu 58 (§ 12)

V § 12 sa nad rámec transpozície smernice (EÚ) 2019/944 upresňuje činnosť a postup MHSR pri vydávaní osvedčenia na výstavbu energetického zariadenia. Zároveň ide o transpozíciu čl. 15 ods. 1 a čl. 16 ods. 5 smernice (EÚ) 2018/2001.

V ods. 2 doplnením a spresnením ustanovení sa explicitne ustanovuje, kedy nie je potrebné osvedčenie na výstavbu energetického zariadenia. Okrem iného sa zjednodušuje proces výstavby slnečnej a veternej elektrárne do 2 MW z dôvodu potreby významného nárastu inštalovaného výkonu týchto zdrojov do roku 2030 v súlade so schváleným Integrovaným národným energetickým a klimatickým plánom. V ods. 3 sa ustanovujú kritériá, ktoré sa zohľadňujú pri udeľovaní povolení na výstavbu výrobnej kapacity v oblasti elektriny. V ods. 4 písm. b) sa spresňujú ustanovenia s cieľom zníženia administratívnej záťaže, z dôvodu aplikačnej praxe, a vypúšťa sa výnimka pre jadrové zariadenia (ktorá týmto zariadeniam nepredpisovala vypracovať ekonomicko-technické hodnotenie využitia vyrobeného tepla). V doterajšom ods. 6 sa vypúšťa povinnosť žiadateľa o osvedčenie predkladať stanovisko ÚRSO s cieľom znížiť administratívnu záťaž. V novom ods. 6 a ods. 9 sa upravujú ustanovenia s cieľom skrátenia trvania vydania osvedčenia v prípade žiadostí na výstavbu distribučnej sústavy alebo distribučnej siete, kedy žiadateľ predkladá aj stanovisko príslušného prevádzkovateľa distribučnej sústavy alebo distribučnej siete vo vzťahu k záujmovej oblasti a ustanovuje postup, kedy prevádzkovateľ distribučnej sústavy alebo distribučnej siete v záujmovej oblasti v určenom termíne nedoručí žiadateľovi stanovisko. Ods. 8 sa dopĺňa o možnosť konanie o vydanie osvedčenia v prípade neúplných žiadostí zastaviť. V ods. 12 sa stanovuje lehota ukončenia platnosti stanovísk prevádzkovateľov distribučnej a prenosovej sústavy uplynutím šiestich mesiacov od vydania, ak nebola podaná žiadosť o vydanie osvedčenia, alebo ak účinnosť nadobudlo rozhodnutie o zastavení konania o vydaní osvedčenia. V ods. 14 a ods. 15 sa vypúšťa zverejňovanie kritérií pre vydanie osvedčenia na výstavbu energetického zariadenia a údajov o vydaných osvedčeniach vo Vestníku MHSR. Dopĺňa sa ustanovenie o tom, že sa nezverejňuje osobný údaj - dátum narodenia fyzickej osoby a dátumu narodenia členov štatutárneho orgánu právnickej osoby. Dopĺňa sa nový ods. 17, ktorý obmedzuje platnosť stanoviska PDS podľa ods. 5 písm. a) alebo PPS podľa ods. 5 písm. b) na šesť mesiacov, aby nedochádzalo k neprimerane dlhej blokácii využiteľnej distribučnej/prenosovej kapacity.

Ods. 4 písm. b) šestnásty bod je transpozičným ustanovením k čl. 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES (ďalej len „smernica 2009/72/ES“), ktorý upravoval výberové konanie na nové kapacity. Existujúce znenie § 12 vyhovuje novému čl. 8 smernice (EÚ) 2019/944, ktorý sa týka postupu na udeľovanie povolení pre nové kapacity, pričom jedinou zmenou je po novom doplnené ustanovenie ods. 4 písm. b) šestnásteho bodu, podľa ktorého by malo platiť, že písomná žiadosť žiadateľa, na základe ktorej vydáva MHSR rozhodnutím osvedčenie na výstavbu energetického zariadenia, obsahuje

12

investičný zámer a tento investičný zámer po novom musí obsahovať okrem iných súčasných náležitostí aj popis alternatív k výstavbe energetického zariadenia. Ide o požiadavku ustanovenú v čl. 8 ods. 2 písm. l) smernice (EÚ) 2019/944, ktoré je po novom doplneným ustanovením oproti pôvodnému zneniu predchádzajúcej smernice 2009/72/ES.

K bodu 59 (§ 13)

Zmeny v § 13 súvisia so zmenou textácie čl. 7 smernice (EÚ) 2019/944 oproti pôvodnému čl. 34 smernice 2009/72/ES. Došlo tak k spresneniu a nahradeniu pojmu „zariadenie“ za pojem „odberné miesto“.

K bodu 60 (§ 15)

Predmet trhu s elektrinou je doplnený o poskytovanie flexibility, uskladňovanie elektriny a agregáciu tak, aby boli pokryté všetky nové situácie, ktoré na trhu s elektrinou môžu nastať. Rovnako sú doplnení účastníci trhu s elektrinou a trhu s plynom o nové subjekty. Súčasne je ustanovené, že ak zákon neustanovuje inak, považuje sa za energetické spoločenstvo aj komunita vyrábajúca energiu z obnoviteľných zdrojov. Ak je teda vo výpočte účastníkov trhu s elektrinou uvedené energetické spoločenstvo, je tým treba chápať aj komunitu vyrábajúcu energiu z obnoviteľných zdrojov, na ktorú sa vzťahujú aj všetky práva a povinnosti energetického spoločenstva podľa § 35a. Naopak účastníkom trhu s plynom je explicitne len komunita vyrábajúca energiu z obnoviteľných zdrojov.

Ods. 8 a nový ods. 9 umožňujú všetkým účastníkom trhu s elektrinou preniesť svoju zodpovednosť za odchýlku na iný subjekt zúčtovania (s možnosťou reťazenia zodpovednosti za odchýlku), doterajšia úprava dávala toto právo len koncovým odberateľom elektriny a prevádzkovateľovi miestnej distribučnej sústavy v ustanovených prípadoch. Došlo tak k zosúladeniu s čl. 5 nariadenia (EÚ) 2019/943 a súčasne tiež k zosúladeniu úpravy na trhu s elektrinou a na trhu s plynom.

V nadväznosti na rozšírenie okruhu účastníkov trhu a na úpravu reťazenia zodpovednosti za odchýlku je v ods. 11 zakotvená povinnosť všetkých účastníkov trhu (už nie len subjektov zúčtovania) poskytnúť OKTE údaje potrebné na výkon jeho činností podľa § 37 (povinnosti OKTE sú ustanovené aj v iných odsekoch než v pôvodne odkazovanom ods. 4, preto došlo k zovšeobecneniu odkazu na § 37).

Pôvodný ods. 14 sa ruší, pretože úprava je po novom obsiahnutá v § 17d ZoE. Pôvodný ods. 16 je presunutý do nového § 17c. Zrušenie pôvodných ods. 17 a 18 potom súvisí so zrušením konceptu „oprávneného odberateľa“, lebo podľa čl. 4 smernice (EÚ) 2019/944 majú všetci odberatelia právo slobodne si zvoliť dodávateľa elektriny a rovnaká úprava bola aplikovaná aj na výber dodávateľa plynu.

Nový ods. 17 zakotvuje právo OKTE komunikovať, poskytovať elektronické dokumenty a robiť právne úkony prostredníctvom elektronického systému prevádzkovaného OKTE (upraveného v § 37 ods. 10). Ide o obdobnú formuláciu ako v § 5b ods. 8 zákona o podpore OZE.

Súvisiace legislatívno-technické úpravy a doplnenie odkazu 32a.

K bodu 61 (§ 17)

§ 17 je upravený tak, aby obsahoval nové požiadavky vyplývajúce predovšetkým z čl. 10 smernice (EÚ) 2019/944.

V oblasti neupravenej smernicou (EÚ) 2019/944 sa zakotvuje právo koncového odberateľa počas trvania zmluvného vzťahu na poskytnutie obsahu zmluvy uzatvorenej s dodávateľom – ide o ďalšie posilnenie práv a ochrany spotrebiteľa v kontexte navrhovanej

13

čiastočnej deregulácie cien dodávok elektriny a plynu. Naopak časť pôvodného § 17 týkajúca sa zmeny dodávateľa je presunutá a po novom upravená v § 17d a časť § 17 ods. 1 písm. c) a ustanovenie pôvodného § 17 ods. 22 sú upravené a po novom obsiahnuté v § 17c. V pôvodnom ods. 5 (po novom ods. 6) sa upravuje dĺžka výpovednej doby v prípade výpovedi zmluvy z dôvodu, že dodávateľ neoznámil koncovému odberateľovi zmenu ceny alebo obchodných podmienok v stanovenej lehote, resp. zakotvuje sa právo koncového odberateľa určiť sám dátum účinnosti výpovedi zmluvy, aby nebol nútený čakať na uplynutie príslušnej výpovednej doby a platiť po túto dobu vyššiu cenu, s ktorou nesúhlasil, resp. ktorá mu nebola v dostatočnej lehote vopred oznámená.

Dopĺňajú a aktualizujú sa odkazy 34aa, 34ab, 35, 36, 38.

K bodom 62 a 63 (§ 17b)

Doplnenie transpozičného ustanovenia k článok 5 ods. 7 písm. f) smernice. Súvisiaca legislatívno-technická úprava.

K bodu 64 (§ 17c až 17g)

K § 17c

Navrhovaný § 17c nadväzuje na ustanovenia o ochrane odberateľa elektriny/plynu upravené v § 17, keďže ustanovuje niektoré ďalšie požiadavky na obsah zmlúv uzatvorených s odberateľom elektriny/plynu a v prípade ods. 8 a 9 rovnako aj na zmluvy uzatvorené s malými podnikmi (v zmysle čl. 2 ods. 2 Prílohy I nariadenia Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy, keďže definícia malého podniku v ZoE sa ruší). Širšia ochrana odberateľa elektriny/plynu ustanovená priamo na zákonnej úrovni dopĺňa návrh čiastočnej deregulácie cien dodávok elektriny/plynu.

Ods. 1 je presunutý z § 15, kde bol doposiaľ v ods. 16.

Ods. 2 sa týka zmlúv o (združenej) dodávke elektriny s dynamickou cenou alebo s iným spôsobom určenia alebo výpočtu ceny elektriny odvodeným od zmien cien elektriny na organizovaných trhoch s elektrinou (zmyslom je postihnúť aj zmluvy, ktoré sa charakterovo podobajú zmluvám s dynamickou cenou elektriny, avšak nebudú napĺňať definíciu „dynamickej ceny“ – cieľom je teda eliminácia obchádzania pravidla ustanoveného v prvej a druhej vete). Vtedy sa odberateľovi elektriny v domácnosti umožňuje zmluvu vypovedať, aj keď bola uzatvorená na dobu určitú, a to s výpovednou dobu jeden mesiac. Keďže sa cena elektriny odvíja od trhových cien, nie je opodstatnené v prípade výpovede zmluvy nútiť odberateľa zotrvať v zmluvnom vzťahu po dlhšiu dobu a súčasne je vhodné umožniť odberateľovi prejsť rýchlo na produkt s fixnou cenou, ak by po uzatvorení zmluvy s dynamickou cenou zistil, že mu dynamické určovanie ceny elektriny z akéhokoľvek dôvodu nevyhovuje. Zakotvením tohto pravidla sa predchádza prípadným nekalým praktikám v zmysle čl. 11 ods. 2 druhej vety smernice (EÚ) 2019/944.

Ods. 3 ustanovujúci neplatnosť dojednania, ktoré by umožňovalo dodávateľovi elektriny zmeniť dohodnutú cenu elektriny na dynamickú cenu elektriny bez výslovného súhlasu koncového odberateľa elektriny, je transpozíciou čl. 11 ods. 3 smernice (EÚ) 2019/944.

Ods. 4 a 5 posilňujú ochranu odberateľov elektriny/plynu v domácnosti, a dopĺňajú tak koncept deregulácie cien dodávok elektriny/plynu. Tieto odseky ustanovujú, že v prípade odberateľov elektriny/plynu v domácnosti, ktorí majú uzatvorenú zmluvu o (združenej) dodávke elektriny/plynu na dobu určitú dlhšiu ako tri roky alebo v prípade zmluvy uzatvorenej

14

na dobu kratšiu, ktorá však umožňuje obnoviť zmluvu alebo predĺžiť trvanie zmluvného vzťahu bez výslovného prejavu odberateľa, sa zmluva po uplynutí troch rokov od jej uzatvorenia mení doba trvania zmluvného vzťahu na 12 mesiacov (alebo menej, ak zostávajúca doba trvania pôvodného zmluvného vzťahu bola kratšia). Automatická prolongácia zmluvy na dobu určitú o ďalších 12 mesiacov zachováva dohodnutý typ zmluvy, teda zmluvy uzatvorenej na dobu určitú, ktorá pre odberateľa znamená výhodnejšiu cenu než v prípade zmluvy na dobu neurčitú. Návrh zachováva vyváženosť práv dodávateľa a odberateľa a poskytuje odberateľovi elektriny/plynu v domácnosti ochranu pred neprimeranými dobami viazanosti voči dodávateľovi. Zároveň sú dodávateľovi elektriny/plynu uložené informačné povinnosti vo vzťahu k odberateľovi elektriny/plynu v domácnosti v prípade zmlúv na dobu určitú, ktoré obsahujú dojednanie, ktoré umožňuje obnoviť zmluvu alebo predĺžiť trvanie zmluvného vzťahu bez výslovného prejavu vôle odberateľa. Ide o ustanovenia, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe v zahraničí (napr. v ČR). Ustanovenia ods. 4 a 5 platia len pre dodávky elektriny/plynu za trhové ceny, v prípade regulovaných produktov sa použije úprava podľa § 17b.

Ods. 6 ustanovuje možnosť dohodnúť poskytnutie finančnej zábezpeky na splnenie alebo zabezpečenie záväzkov odberateľa elektriny/plynu v domácnosti, jej limit a podmienky nakladania s touto zábezpekou.