1
Analýza vplyvov na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu
2.1 Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1 v eur
Vplyv na rozpočet verejnej správy v eurách
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
2022
2023
2024
2025
Príjmy verejnej správy celkom
0
-8 662 681
-10 167 672
-10 664 676
v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť
0
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR (Všeobecná pokladničná správa)
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
-1 079 543
-1 294 665
-1 380 719
- vplyv na vyššie územné celky
0
-462 661
-554 856
-591 737
- vplyv na Sociálnu poisťovňu
0
-5 069 255
-5 921 887
-6 188 195
- vplyv na verejné zdravotné poistenie
0
-2 051 222
-2 396 264
-2 504 025
Výdavky verejnej správy celkom
914 042
270 826 441
332 793 364
396 767 122
v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť
0
0
0
0
z toho:
- vplyv na ŠR (kapitola MPSVR SR)
0
0
-476 119
-1 759 191
Rozpočtové prostriedky
0
0
0
0
EÚ zdroje
0
0
0
0
spolufinancovanie
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na Sociálnu poisťovňu
914 042
270 826 441
333 269 483
398 526 313
- vplyv na verejné zdravotné poistenie
0
0
0
0
Vplyv na počet zamestnancov
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na Sociálnu poisťovňu
0
0
0
0
Vplyv na mzdové výdavky
0
0
0
0
- vplyv na ŠR
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na Sociálnu poisťovňu
0
0
0
0
Financovanie zabezpečené v rozpočte
0
0
0
0
z toho:
-vplyv na štátny rozpočet
0
0
0
0
- vplyv na obce
0
0
0
0
- vplyv na vyššie územné celky
0
0
0
0
- vplyv na rozpočet Sociálnej poisťovne
0
0
0
0
2
Iné ako rozpočtové zdroje
0
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora
914 042
279 489 123
342 961 036
407 431 797
* (-) záporné znamienko predstavuje úsporu
2.1.1. Financovanie návrhu - Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) zakladá v rokoch 2022 až 2025 negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ktorý nie je zohľadnený v rozpočte verejnej správy na rok 2022 a rozpočtovom výhľade na roky 2023 a 2024. Z tohto dôvodu odporúčame vplyvy na rozpočet verejnej správy zapracovať pri príprave rozpočtu verejnej správy na rok 2023 a rozpočtovom výhľade na roky 2024 a 2025.
Zvýšenie výdavkov Sociálnej poisťovne v rokoch 2022 až 2025 navrhujeme riešiť navýšením transferu zo štátneho rozpočtu, ktorý slúži na krytie deficitu v základnom fonde starobného poistenia. Negatívny finančný vplyv na obce a VÚC navrhujeme riešiť efektívnejším výberom dane z príjmu fyzických osôb.
2.2. Popis a charakteristika návrhu
2.2.1. Popis návrhu:
Návrh zákona, je vypracovaný na základe ústavných garancií vyplývajúcich z novelizovaného čl. 39 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení ústavného zákona č. 422/2020 Z. z. (ďalej len „Ústava SR“), záväzkov vlády SR v oblasti sociálneho poistenia vyplývajúcich z Programového vyhlásenia vlády SR na roky 2021-2024, Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky a zo špecifických odporúčaní Rady EÚ z roku 2019 „zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť verejných financií, a to najmä systému zdravotnej starostlivosti a dôchodkového systému“.
Hlavným účelom návrhu zákona je zabezpečiť spôsob a formu vykonávania a realizácie ústavných garancií obsiahnutých v čl. 39 Ústavy SR s účinnosťou od 1. januára 2023 vo vykonávacom predpise, ktorým je zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), ktoré súčasný právny stav nezohľadňuje.
Ústavné garancie, ktoré reflektuje návrh zákona:
A.V súvislosti s vypustením tzv. „dôchodkového stropu“ z Ústavy SR a záväzkami vyplývajúcimi z návrhu Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky sa navrhuje obnovenie väzby dôchodkového veku na rast strednej dĺžky života. Uvedené sa navrhuje s cieľom zlepšiť finančnú udržateľnosť priebežne financovaného I. piliera dôchodkového systému a stabilizovať výplatnú fázu dôchodkov.
B.Garancia odchodu do dôchodku za stanovený počet odpracovaných rokov, t. j. aby osobe, ktorá dosiahla ustanovený počet odpracovaných rokov, vznikol nárok na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. V rámci uvedeného opatrenia sa navrhuje zavedenie aktuárne neutrálneho krátenia predčasného starobného dôchodku pre osoby, ktoré spĺňajú/splnia podmienku 40-tich odpracovaných rokov. Uvedená právna úprava sa bude vzťahovať aj na osoby, ktorým bol priznaný predčasný starobný dôchodok pred 1. januárom 2023 a splnili podmienku 40-tich odpracovaných rokov. U týchto poistencov vykoná Sociálna poisťovňa prepočet ich dôchodku so zohľadnením aktuárne neutrálneho krátenia a od účinnosti uvedeného opatrenia im vznikne nárok na upravenú sumu dôchodku. Účinnosť uvedeného opatrenia sa navrhuje od 1. januára 2023.
3
C.Právo rozhodnúť sa, že časť uhradenej dane alebo časť uhradenej platby spojenej s účasťou na systéme primeraného hmotného zabezpečenia v starobe bude poskytnutá osobe, ktorá poistenca vychovala a ktorej je poskytované hmotné zabezpečenie v starobe. V zmysle aktuálne účinnej právnej úpravy platenia poistného nie je možné, aby časť uhradenej platby spojenej s účasťou na systéme primeraného hmotného zabezpečenia v starobe poistenec poskytoval osobe, ktorá poistenca vychovala a ktorej je poskytované hmotné zabezpečenie v starobe (asignácia odvodov). V zmysle uvedeného sa navrhuje zaviesť tzv. rodičovský dôchodok, ktorý by uvedené zohľadňoval. Rodičovský dôchodok sa navrhuje vyplácať od 1. januára 2023.
V nadväznosti na špecifické odporúčanie Rady EÚ pre Slovenskú republiku z roku 2019 „zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť verejných financií, a to najmä systému zdravotnej starostlivosti a dôchodkového systému“ sa navrhuje:
D.Sprísnenie podmienok pri posudzovaní vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok. Novela zákona navrhuje, aby nárok na predčasný starobný dôchodok vznikal len tým poistencom, ktorých suma predčasného starobného dôchodku bude najmenej na úrovni sumy minimálneho dôchodku pre príslušnú úroveň získaných kvalifikovaných rokov dôchodkového poistenia. V prípade poistencov, ktorí získali menej ako 30 kvalifikovaných rokov dôchodkového poistenia je stanovená hranica nároku na úrovni minimálneho dôchodku, ktorý patrí za 30 kvalifikovaných rokov dôchodkového poistenia. Účinnosť uvedeného opatrenia sa navrhuje od 1. augusta 2022.
E.Korekcia aktuálnej dôchodkovej hodnoty. V súčasnosti je aktuálna dôchodková hodnota každoročne k 1. januáru upravovaná vzhľadom na medziročnú zmenu priemernej mzdy v národnom hospodárstve zistenú Štatistickým úradom SR za 3. štvrťrok kalendárneho roka. Korekčný mechanizmus spočíva v tom, že z medziročnej zmeny priemernej mzdy sa na účely určenia indexu úpravy aktuálnej dôchodkovej hodnoty od 1. januára 2023 použije len 95 % tejto hodnoty. Účinnosť predmetného opatrenia sa navrhuje od 1. januára 2023.
2.2.2. Charakteristika návrhu:
zmena sadzby
zmena v nároku
nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
x kombinovaný návrh
iné
2.2.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
Navrhovaná právna úprava zakladá vplyvy na výdavky spojené s nastavením informačných systémov inštitúcií verejnej správy.
Nárast výdavkov na informačné systémy súvisí so zavedením tzv. rodičovského dôchodku. Podrobnejší prehľad kapitálových a prevádzkových výdavkov na informačné systémy jednotlivých inštitúcií verejnej správy je uvedený v tabuľke nižšie (znamienko mínus znamená úsporu vo výdavkoch).
Tabuľky č. 2 v eur
Rok
2022
2023
2024
2025
Sociálna poisťovňa vplyv zavedenia rodičovského dôchodku
300 000
0
0
0
z toho:
4
kapitálové výdavky
0
0
0
0
300 000
0
0
0
Celkovo sa predpokladá zvýšenie výdavkov na informačné systémy verejnej správy (Sociálnej poisťovne) v roku 2022 na úrovni približne 0,3 mil. eur.
2.2.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
Navrhovaná právna úprava zakladá pozitívne aj negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, ktoré sú podrobnejšie popísané v časti 2.2.4.1 Kvantifikácia príjmov a 2.2.4.2 Kvantifikácia výdavkov. Predpokladá sa, že celkový vplyv na rozpočet verejnej správy bude v rokoch 2022 až 2025 negatívny. Kvantifikácie vplyvov zohľadňujú makroekonomickú prognózu IFP z februára 2022.
Tabuľka celkových vplyvov 2A: Bilancia verejnej správy podľa jednotlivých subjektov verejnej
správy
2022
2023
2024
2025
Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy
(-) negatívny / (+) pozitívny
-914 042
-279 489 123
-342 961 036
-407 431 797
- v tom: Sociálna poisťovňa
-914 042
-275 895 697
-339 191 370
-404 714 508
- v tom: zdravotné poisťovne
0
-2 051 222
-2 396 264
-2 504 025
- v tom: obce
0
-1 079 543
-1 294 665
-1 380 719
- v tom: VÚC
0
-462 661
-554 856
-591 737
- v tom: MPSVR SR
0
0
476 119
1 759 191
MPSVR SR – Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, VÚC – vyššie územné celky
Tabuľka celkových vplyvov 2B: Bilancia verejnej správy podľa jednotlivých opatrení a vplyvu na
subjekty verejnej správy, ktoré zakladá navrhovaná právna úprava – záporné znamienko (-) predstavuje zhoršenie bilancie.
Návrh zmeny
2022
2023
2024
2025
A
Dôchodkový vek
0
0
0
0
B1
Odchod po 40 rokoch bilancia SP
0
-19 102 413
-50 504 332
-73 402 044
B2
Odchod po 40 rokoch bilancia obce a VUC
0
-1 542 204
-1 849 521
-1 972 456
B3
Odchod po 40 rokoch bilancia ZP
0
-2 051 222
-2 396 264
-2 504 025
B4
Prepočet PSD za 40 odpracovaných rokov
0
-10 963 379
-33 201 216
-54 620 447
C
Asignácia odvodov bilancia SP
-300 000
-252 600 300
-273 960 749
-295 763 068
D1
Sprísnenie podmienok na PSD bilancia SP
-614 042
5 308 072
14 062 959
11 226 233
D2
Sprísnenie podmienok na PSD bilancia ŠR
0
0
476 119
1 759 191
E
Naviazanie aktuálnej dôchodkovej hodnoty na 95% nominálneho rastu priemernej mzdy
0
1 462 324
4 411 969
7 844 819
SP – Sociálna poisťovňa; VÚC – vyššie územné celky; ZP – zdravotné poisťovne; ŠR – štátny rozpočet
5
2.2.4.1 Kvantifikácia príjmov
Navrhované opatrenia, ktoré zakladajú pozitívny alebo negatívny vplyv na príjmy verejnej správy:
•B) vznik nároku na predčasný starobný dôchodok za 40 odpracovaných rokov;
B) Vznik nároku na predčasný starobný dôchodok za 40 odpracovaných rokov
Navrhovaná právna úprava navrhuje okrem iného aj alternatívnu možnosť odchodu do predčasného starobného dôchodku. Okrem možnosti odchodu do predčasného starobného dôchodku po splnení vekovej podmienky a dosiahnutia najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia, by na základe uvedenej právnej úpravy, mohli poistenci odchádzať skôr do dôchodku aj po odpracovaní stanoveného počtu rokov. V dôsledku tohto opatrenia možno očakávať na trhu práce mierny pokles pracovnej sily, čo má negatívny vplyv na príjmy Sociálnej poisťovne a výber dane z príjmu fyzických osôb. Na základe údajov Sociálnej poisťovne by nárok na skorší odchod do dôchodku za tzv. 40 odpracovaných rokov v posledných 5 kalendárnych rokoch, t . j. v rokoch 2016 až 2020 splnilo približne 26 % poistencov.
MPSVR SR predpokladá, že skorší odchod do dôchodku za tzv. 40 odpracovaných rokov v roku 2023 využije približne 3 300 poistencov a v rokoch 2024 a 2025 približne 3 700 poistencov, t. j. približne 33 % osôb, ktoré splnia podmienky nároku (v súčasnosti odchádza do predčasného starobného dôchodku približne 20 % poistencov, ktorí splnia podmienky nároku, nakoľko ale % krátenia pri skoršom odchode za 40 odpracovaných rokov sa navrhuje na nižšej úrovni, t. j. na úrovni 0,3 % za každých začatých 30 dní skoršieho poberania dôchodku, predpokladáme vyšší záujem poistencov o túto možnosť odchodu z trhu práce). Samozrejme skutočný vývoj bude v značnej miere ovplyvnený správaním poistencov a reálne počty odchádzajúcich poistencov a dopad na výdavky dôchodkového systému bude možné lepšie posúdiť až na skutočných dátach v najbližších rokoch. V nasledujúcom období predpokladáme, že zamestnanci, ktorí odídu skôr do dôchodku, budú postupne na svojich pozíciách nahradení novými zamestnancami. Odhadujeme, že výpadok poistného bude trvať v priemere 3 mesiace, t. j. do času kým bude zamestnanec nahradený novým zamestnancom. Priemerný vymeriavací základ dotknutej skupiny poistencov predpokladáme v roku 2023 na úrovni približne 1 373 eur, v roku 2024 na úrovni približne 1 441 eur a v roku 2025 na úrovni 1 500 eur, čo zodpovedá odhadovanej priemernej mzde v národnom hospodárstve SR na základe makroekonomickej prognózy Inštitútu finančnej politiky z februára 2022.
Celkový výpadok poistného na sociálne poistenie odhadujeme vplyvom skoršieho odchodu z trhu práce v roku 2023 na úrovni približne 5,1 mil. eur, v roku 2024 na úrovni približne 5,9 mil. eur a v roku 2025 na úrovni 6,2 mil. eur. Celkový výpadok príjmov na zdravotnom poistení odhadujeme v roku 2023 na úrovni približne 2,1 mil. eur, v roku 2024 na úrovni približne 2,4 mil. eur a v roku 2025 na úrovni približne 2,5 mil. eur. Uvedené opatrenie zakladá rovnako aj negatívny vplyv na výber dane z príjmu fyzických osôb, kde predpokladáme celkový negatívny vplyv na úrovni približne 1,5 mil. eur v roku 2023, približne 1,8 mil. eur v roku 2024 a približne 2,0 mil. eur v roku 2025.
V dlhodobom horizonte očakávame mierny pokles príjmov na úrovni približne 0,1 p. b. HDP, čo môžeme označiť ako mierny negatívny vplyv na bilanciu dôchodkového systému.
Predpoklady použité pri kvantifikácii na dlhodobom horizonte:
1.HDP je upravené o pokles jednotlivcov z pracovnej sily, ktorí sa rozhodnú odísť z pracovného trhu skôr. V počiatočných rokoch sa predpokladá účasť na úrovni 33%. Následne sa uvažuje
6
postupný nárast účasti z dôvodu predpokladaného zvyšovania dôchodkového veku, pričom, ale hranica 40 rokov zostáva zachovaná.
2.Vďaka aktuárnemu princípu by celkový objem výdavkov na dôchodky nemala táto zmena výraznejšie ovplyvniť.
3.Kalkulácia zároveň predpokladá už zavedené naviazanie rastu dôchodkového veku na rast strednej dĺžky života, t. j. jedná sa o dodatočný vplyv k zavedeniu rastu DV so SDŽ a nie oproti súčasnému právnemu stavu. V porovnaní so súčasným právnym stavom by bol efekt nižší, nakoľko by túto možnosť mohlo využiť menej ľudí.
Tabuľka 3A: Vplyv odchodu do dôchodku za 40 odpracovaných rokov vrátane naviazanie
dôchodkového veku na strednú dĺžku života na bilanciu dôchodkového systému v dlhodobom horizonte
2023
2024
2025
2030
2035
2040
2045
2050
2055
2060
2065
2070
Vplyv na bilanciu v p. b. HDP
0,0
0,0
0,0
0,0
0,0
0,1
0,1
0,1
0,1
0,1
0,1
0,1
Zdroj: IFP; (-) záporná hodnota predstavuje úsporu
2.2.4.2 Kvantifikácia výdavkov
Navrhované opatrenia, ktoré zakladajú pozitívny alebo negatívny vplyv na výdavky verejnej správy:
•A) naviazanie dôchodkového veku na strednú dĺžku života;
•B) vznik nároku na predčasný starobný dôchodok za 40 odpracovaných rokov;
•C) asignácia odvodov tzv. rodičovský dôchodok;
•D) sprísnenie podmienok nároku na predčasný starobný dôchodok;
•E) korekcia mechanizmu medziročnej úpravy aktuálnej dôchodkovej hodnoty.
A) Naviazanie dôchodkového veku na zmenu strednej dĺžky života
Hlavným opatrením predloženej novely zákona, ktoré prispeje k zlepšeniu dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému je opätovné naviazanie dôchodkového veku na vývoj strednej dĺžky života. V súčasnosti je dôchodkový vek definovaný v prílohe č. 3a a v prílohe č. 3b zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), pričom rast dôchodkového veku sa na základe súčasného právneho stavu zastaví v roku 2030 na úrovni 64 rokov, ktorý prislúcha osobám narodeným v roku 1966 (bez zohľadnenia výchovy dieťaťa).
Navrhovaná právna úprava zavádza nový automatický mechanizmus predlžovania dôchodkového veku vzhľadom na zmenu strednej dĺžky života, ktorý je naviazaný na kalendárne ročníky, t. j. aby osoby narodené v rovnakom roku mali rovnaký dôchodkový vek. Zároveň sa ustanovuje, že dôchodkový vek bude automaticky zvyšovaný na mesačnej báze, t. j. zmena dôchodkového veku bude vyjadrená v mesiacoch. Na základe uvedeného a s prihliadnutím na vývoj strednej dĺžky života v dôchodkovom veku vypočítanej z poslednej demografickej prognózy Eurostatu EUROPOP2019 a údajov Štatistického úradu SR, odhadujeme v najbližších rokoch tempo rastu dôchodkového veku na úrovni jedného alebo dvoch mesiacov ročne.
V dlhodobom horizonte očakávame zníženie výdavkov na dôchodky o približne 2,0 p. b. HDP (rok 2070), čo môžeme označiť ako signifikantný vplyv na posilnenie dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému.
7
Vzorec pre určenie neupraveného všeobecného dôchodkového veku pre príslušný ročník
kde
NVDV je neupravený všeobecný dôchodkový vek určený v rokoch zaokrúhlený na štyri desatinné miesta;
ročník je príslušný ročník, pre ktorý sa určuje neupravený všeobecný dôchodkový vek,
SDŽ je stredná dĺžka života v kalendárnom roku a v referenčnom veku, vykázaná štatistickým úradom, spoločná pre mužov a ženy,
r je kalendárny rok, v ktorom sa ustanovuje neupravený všeobecný dôchodkový vek pre príslušný ročník všeobecne záväzným právnym predpisom podľa § 65 ods. 8, v kalendárnom roku sa ustanovuje neupravený dôchodkový vek len pre jeden ročník,
rv je referenčný vek, ktorý je neupravený všeobecný dôchodkový vek osôb narodených v kalendárnom roku, ktorý bezprostredne predchádza príslušnému ročníku, zaokrúhlený na celé roky nadol.
Ďalšie predpoklady použité v prognóze výdavkov:
1.Prvý ročník, ktorému sa začne upravovať dôchodkový vek podľa vzorca vyššie, je ročník osôb narodených v roku 1967, t. j jedná sa o osoby, ktoré v zásade začnú dochádzať do dôchodku až po roku 2030, kedy sa začne prejavovať aj pozitívny finančný vplyv na rozpočet verejnej správy.
2.Tzv. všeobecný dôchodkový vek sa bude znižovať v závislosti od počtu vychovaných detí, rovnako ako je tomu dnes, t. j. o 6, 12 alebo 18 mesiacov.
3.MPSVR SR vydá opatrenie, ktorým určí dôchodkový vek pre osoby narodené v roku 1967 v roku 2026.
Tabuľka 4A: Vplyv naviazania dôchodkového veku na strednú dĺžku života na výdavky dôchodkového systému
2023
2024
2025
2030
2035
2040
2045
2050
2055
2060
2065
2070
Vplyv na bilanciu v p. b. HDP
0,0
0,0
0,0
0,0
-0,3
-0,8
-1,1
-1,5
-1,8
-1,9
-1,8
-2,0
Zdroj: MPSVR SR; (-) záporná hodnota predstavuje úsporu
B) Odchod do dôchodku za 40 odpracovaných rokov
V tomto prípade možno predpokladať časový posun v realizovaných výdavkoch, pričom ale v dôsledku princípu aktuárnej neutrality nebude mať uvedené opatrenie vplyv na celkový objem výdavkov na dôchodky a dlhodobú udržateľnosť dôchodkového systému. V rámci časového posunu realizovaných výdavkov predpokladáme v roku 2023 skorší odchod do dôchodku približne 3 300 poistencov a v rokoch 2024 a 2025 skorší odchod približne 3 700 poistencov, čo bude znamenať zvýšenie výdavkov Sociálnej poisťovne v roku 2023 o približne 14,0 mil. eur, v roku 2024 o približne 44,6 mil. eur a v roku 2025 o približne 67,2 mil. eur. Sumu predčasného starobného dôchodku, za skorší odchod sa navrhuje krátiť o 0,3 % za každých začatých 30 dní skoršieho poberania dôchodku pred dovŕšením dôchodkového
8
veku, t. j. aby dve osoby s rovnakým POMB, rovnako dlhým obdobím dôchodkového poistenia, ktoré odchádzajú do dôchodku v rovnakom roku, pričom jedna osoba odchádza dňom dovŕšenia dôchodkového veku a druhá osoba odchádza napríklad dva roky pred dovŕšením dôchodkového veku mali vyplatenú približne rovnakú sumu dôchodkov na základe strednej dĺžky života v príslušných vekoch.
V tejto súvislosti sa navrhuje u dôchodcov, ktorí splnili podmienku 40 odpracovaných rokov postupné prepočítanie ich vyplácaných predčasných starobných dôchodkov, resp. starobných dôchodkov s aktuárne neutrálnym krátením o 0,3 % za každých začatých 30 dní skoršieho poberania dôchodku za predpokladu, že tieto dôchodky boli pôvodne priznané ako predčasné starobné dôchodky. Prepočet vyplácaných starobných dôchodkov pôvodne priznaných ako predčasné starobné dôchodky z dôvodu zmeny krátenia v čase bude znamenať zvýšenie výdavkov Sociálnej poisťovne o približne 11,0 mil. eur v roku 2023, o približne 33,2 mil. eur v roku 2024 a o približne 54,6 mil. eur v roku 2025. Nerovnomerné rozdelenie výdavkov vychádza z predpokladu, že ročne Sociálna poisťovňa prepočíta približne 1/3 dôchodcov z cieľovej skupiny. V prípade, ak by sa prepočítaná suma dôchodku s novým krátením všetkým poistencom začala vyplácať automaticky v januári 2023 (bez potreby 3, resp. 4 ročného prepočítavania), predpokladané ročné zvýšené výdavky odhaduje MPSVR SR na úrovni približne 33 mil. eur.
C) Asignácia odvodov – zavedenie rodičovského dôchodku
Uvedené opatrenie predstavuje možnosť detí asignovať rodičom časť svojich odvodov prostredníctvom zavedenia rodičovského dôchodku. V prípade, že by deti prispievali každému rodičovi sumou zodpovedajúcou 1,5 % vymeriavacieho základu na starobné poistenie (maximálne však z vymeriavacieho základu na úrovni 1,2 násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve) spred dvoch rokov, t. j. ak má poistenec dvoch rodičov poberajúcich starobný dôchodok môže im spolu prispieť sumou zodpovedajúcou 3 % vymeriavacieho základu na starobné poistenie. Zvýšenie výdavkov Sociálnej poisťovne predpokladáme v roku 2023 na úrovni približne 252,6 mil. eur, v roku 2024 na úrovni približne 274,0 mil. eur a v roku 2025 na úrovni 295,8 mil. eur. Na základe údajov Sociálnej poisťovne predpokladáme, že takýmto spôsobom by prispievalo rodičom na dôchodok v roku 2023 približne 1 004 tis. poistencov, v roku 2024 približne 1 014 tis. poistencov a v roku 2025 približne 1 022 tis. poistencov.
Tabuľka 4B: Vplyv zavedenia rodičovského dôchodku (asignácia) na bilanciu dôchodkového systému v dlhodobom horizonte
2023
2024
2025
2030
2035
2040
2045
2050
2055
2060
2065
2070
Vplyv na bilanciu v p. b. HDP
0,2
0,2
0,2
0,2
0,2
0,3
0,3
0,3
0,3
0,3
0,3
0,3
Zdroj: MPSVR SR; (-) záporná hodnota predstavuje úsporu
Predpoklady použité pri kvantifikácii:
1.Nárok na rodičovský dôchodok má každý starobný dôchodca a invalidný dôchodca po dovŕšení dôchodkového veku, ktorý má pracujúce dieťa, ktoré platí poistné na starobné poistenie (vrátane tzv. poistencov štátu).
2.Rodičovský dôchodok sa predpokladá vo výške 1,5 % vymeriavacieho základu na starobné poistenie pre každého rodiča, maximálne však z vymeriavacieho základu na úrovni 1,2 násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve spred dvoch rokov
3.Náklady na asignáciu rastú spolu s rastom priemernej mzdy v hospodárstve, vplyvom vývoja počtu prispievateľov do dôchodkového systému a vplyvov vývoja počtu starobných dôchodcov.
4.Predpokladá sa, že možnosť detí asignovať rodičom časť odvodov bude využitá na 100%.
9
D) Sprísnenie podmienok nároku na predčasný starobný dôchodok
V záujme predchádzania zvyšovania predčasného starobného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku na sumu minimálneho dôchodku sa navrhuje, aby nárok na predčasný starobný dôchodok vznikol iba tomu poistencovi, ktorého suma predčasného starobného dôchodku bola ku dňu, od ktorého si žiada o jeho priznanie minimálne na úrovni sumy minimálneho dôchodku, ktorá poistencovi patrí za dĺžku kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia. Ak takýto poistenec nezískal 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia, potom je nárok na predčasný starobný dôchodok podmienený sumou minimálneho dôchodku, ktorá patrí za 30 kvalifikovaných rokov dôchodkového poistenia.
Na základe údajov Sociálnej poisťovne sa odhaduje počet dotknutých osôb (osôb, ktorým po sprísnení podmienok nevznikne nárok na predčasný starobný dôchodok) na úrovni 1 200 osôb v roku 2022 (zohľadnenie navrhovanej účinnosti od 1. augusta 2022), na úrovni 2 200 osôb v roku 2023, na úrovni 1 700 osôb v roku 2024 a na úrovni 1 300 osôb v roku 2025. Pomerne výrazný klesajúci počet dotknutých osôb je spôsobený aktuálnym zmrazením súm minimálneho dôchodku. V roku 2022 predpokladáme, že z uvedeného počtu 1 200 dotknutých osôb v roku 2022 približne 75 % poistencov odíde do predčasného starobného dôchodku pred 1. augustom 2022 (pred účinnosťou navrhovanej právnej úpravy), t. j. ešte podľa aktuálnych podmienok nároku na predčasný starobný dôchodok. Z tohto dôvodu predpokladáme v roku 2022 negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy na úrovni približne 0,6 mil. eur. V nasledujúcich rokoch predpokladáme pozitívny vplyv na rozpočet Sociálnej poisťovne na úrovni približne 5,3 mil. eur v roku 2023, na úrovni približne 14,1 mil. eur v roku 2024 a na úrovni približne 11,2 mil. eur v roku 2025.
E) Korekcia mechanizmu medziročnej úpravy aktuálnej dôchodkovej hodnoty
V nadväznosti na snahu zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť verejných financií, a to najmä systému zdravotnej starostlivosti a dôchodkového systému sa navrhuje korekcia mechanizmu medziročnej úpravy aktuálnej dôchodkovej hodnoty. V súčasnosti je aktuálna dôchodková hodnota každoročne k 1. januáru upravovaná vzhľadom na medziročnú zmenu priemernej mzdy v národnom hospodárstve zistenú Štatistickým úradom SR za 3. štvrťrok kalendárneho roka. Korekčný mechanizmus spočíva v tom, že z medziročnej zmeny priemernej mzdy sa na účely určenia indexu úpravy aktuálnej dôchodkovej hodnoty od 1. januára 2023 použije len 95 % tejto hodnoty. To znamená, že ak by predstavovala medziročná zmena priemernej mzdy za 3. štvrťrok napríklad rast na úrovni 5 %, na určenie aktuálnej dôchodkovej hodnoty sa použije hodnota 0,95*5 % = 4,75 %, t. j. index úpravy aktuálnej dôchodkovej hodnoty bude predstavovať hodnotu 1,0475. Vplyv uvedeného opatrenia bude postupný a výraznejšie ovplyvní predovšetkým poistencov, ktorí budú odchádzať do dôchodku v budúcnosti, nakoľko budú mať nižšiu novopriznanú sumu dôchodku v porovnaní so súčasným právnym stavom. V roku 2070 predpokladáme pokles novopriznaných dôchodkov o približne 8,4 %.
Úsporu vo výdavkoch v roku 2023 odhadujeme na úrovni približne 1,5 mil. eur, v roku 2024 na úrovni približne 4,4 mil. eur a v roku 2025 na úrovni približne 7,8 mil. eur.
10
Tabuľka 4C: Vplyv korekcie medziročnej úpravy aktuálnej dôchodkovej hodnoty na výdavky dôchodkového systému v dlhodobom horizonte
2023
2024
2025
2030
2035
2040
2045
2050
2055
2060
2065
2070
Vplyv na bilanciu v p. b. HDP
0,0
0,0
0,0
0,0
-0,1
-0,1
-0,2
-0,3
-0,4
-0,5
-0,5
-0,6
Zdroj: MPSVR SR; (-) záporná hodnota predstavuje úsporu
Vplyv niektorých opatrení na dlhodobom horizonte
Zhrnutie niektorých vplyvov na bilanciu dôchodkového systému v dlhodobom horizonte:
2023
2024
2025
2030
2035
2040
2045
2050
2055
2060
2065
2070
Naviazanie dôchodkového veku na SDŽ
0,0
0,0
0,0
0,0
-0,3
-0,8
-1,1
-1,5
-1,8
-1,9
-1,8
-2,0
Nárok na PSD po 40 odpracovaných rokov
0,0
0,0
0,0
0,1
0,1
0,1
0,1
0,1
0,1
0,1
0,1
0,1
Rodičovský dôchodok (asignácia)
0,2
0,2
0,2
0,3
0,2
0,3
0,3
0,3
0,3
0,3
0,3
0,3
Korekcia ADH
0,0
0,0
0,0
0,0
-0,1
-0,1
-0,2
-0,3
-0,4
-0,5
-0,5
-0,6
Vplyv kombinácie uvedených opatrení
0,3
0,3
0,3
0,3
-0,1
-0,5
-0,9
-1,4
-1,8
-1,9
-1,9
-2,2
Zdroj: MPSVR SR; (-) záporná hodnota predstavuje pozitívny vplyv na bilanciu dôchodkového systému
Tabuľka č. 4A v eur
Vplyv na výdavky štátneho rozpočtu
Výdavky štátny rozpočet (v eurách)
2022
2023
2024
2025
poznámka
Bežné výdavky (600)
0
0
-476 119
-1 759 191
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
0
0
0
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
0
0
0
Tovary a služby (630)
0
0
0
0
Bežné transfery (640)
0
0
-476 119
-1 759 191
Transfery jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám (642)
0
0
-476 119
-1 759 191
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)
0
0
0
0
Kapitálové výdavky (700)
0
0
0
0
Obstarávanie kapitálových aktív (710)
0
0
0
0
Kapitálové transfery (720)
0
0
0
0
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
0
0
0
0
11
Dopad na výdavky štátneho rozpočtu MPSVR SR celkom
0
0
-476 119
-1 759 191
Tabuľka č. 4B v eur
Vplyv na rozpočet Sociálnej poisťovne
poznámka
Výdavky rozpočet Sociálnej poisťovne
(v eurách)
2022
2023
2024
2025
Bežné výdavky (600)
914 042
270 826 441
333 269 483
398 526 313
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
0
0
0
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
0
0
0
Tovary a služby (630)
300 000
0
0
0
Energie, voda a komunikácie (632)
0
0
0
0
Materiál (633)
0
0
0
0
Rutinná a štandardná údržba (635)
300 000
0
0
0
Bežné transfery (640)
614 042
270 826 441
333 269 483
398 526 313
Transfery jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám (642)
614 042
270 826 441
333 269 483
398 526 313
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)
0
0
0
0
Kapitálové výdavky (700)
0
0
0
0
Obstarávanie kapitálových aktív (710)
0
0
0
0
Kapitálové transfery (720)
0
0
0
0
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
0
0
0
0
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
914 042
270 826 441
333 269 483
398 526 313
Tabuľka č. 4C v eur
Vplyv na rozpočet verejnej správy celkom
poznámka
Výdavky rozpočet verejnej správy
(v eurách)
2022
2023
2024
2025
12
Bežné výdavky (600)
914 042
270 826 441
332 793 364
396 767 122
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
0
0
0
Tarifný plat, osobný plat, základný plat, funkčný plat policajta, profesionálneho vojaka, colníka, plat ústavného činiteľa, vrátane ich náhrad
0
0
0
0
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
0
0
0
Tovary a služby (630)
300 000
0
0
0
Bežné transfery (640)
614 042
270 826 441
332 793 364
396 767 122
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úverom, pôžičkou, návratnou finančnou výpomocou a finančným prenájmom (650)
0
0
0
0
Kapitálové výdavky (700)
0
0
0
0
Obstarávanie kapitálových aktív (710)
0
0
0
0
Kapitálové transfery (720)
0
0
0
0
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
0
0
0
0
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
914 042
270 826 441
332 793 364
396 767 122
13
Tabuľka č. 5A
Vplyvy na Sociálnu poisťovňu
poznámka
Zamestnanosť - Sociálna poisťovňa
2022
2023
2024
2025
Počet zamestnancov celkom
0
0
0
0
z toho vplyv na štátny rozpočet
0
0
0
0
Priemerný mzdový výdavkov (v eurách)
0
0
0
0
z toho vplyv na štátny rozpočet
0
0
0
0
Osobné výdavky celkom (v eurách)
0
0
0
0
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0
0
0
0
z toho vplyv na štátny rozpočet
0
0
0
0
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
0
0
0
0
z toho vplyv na štátny rozpočet
0
0
0
0