DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2000 Z. z. o hnojivách v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) ako iniciatívny materiál.

Cieľom návrhu zákona je implementácia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1009 z 5. júna 2019, ktorým sa stanovujú pravidlá sprístupňovania EÚ produktov na hnojenie na trhu, menia nariadenia (ES) 1069/2009 a (ES) č. 1107/2009 a ruší nariadenie (ES) č. 2003/2003 v platnom znení (ďalej len „nariadenie (EÚ) 2019/1009“). Od 16. júla 2022 sa bude môcť pri splnení podmienok a požiadaviek ustanovených nariadením (EÚ) 2019/1009 sprístupňovať na európskom trhu EÚ produkt na hnojenie s označením CE. Implementácia sa vykonáva po formálnej stránke nahradením pojmu „hnojivo ES“ pojmom EÚ produkt na hnojenie a po vecnej stránke úpravou ukladania sankcií za porušenie nariadenia (EÚ) 2019/1009 a úpravou prechodného ustanovenia o podmienkach uvádzania produktu na hnojenie s označením „hnojivo ES“ do obehu na európskom trhu.

S cieľom, aby sa cez monitoring pohybu čistiarenských kalov vyprodukovaných v Slovenskej republike alebo dovezených zo zahraničia umožnila lepšia dosledovateľnosť zdroja znečistenia poľnohospodárskej pôdy alebo vody alebo prípadnej nelegálnej likvidácie čistiarenských kalov, sa v § 3a ods. 6 navrhuje zavedenie každoročného hlásenia ustanovených údajov pre producentov sekundárnych zdrojov živín alebo kompostu obsahujúcich čistiarenský kal Ústrednému kontrolnému a skúšobného ústavu poľnohospodárskemu v Bratislave (ďalej len „kontrolný ústav“). V tejto súvislosti sa upravuje aj definícia producenta. Hlásenie sa má podávať v rozsahu o celkovom vyprodukovanom množstve a zložení sekundárnych zdrojov živín a kompostov podľa druhu a odberateľov a o množstve spracovaného čistiarenského kalu za predchádzajúci kalendárny rok. Úpravou v § 3a ods. 6 a súvisiacou úpravou definície producenta v § 2 písm. s) sa sleduje zabezpečenie záujmu na ochrane zdravia ľudí, zvierat a životného prostredia pri využívaní tohto alternatívneho zdroja živín. Podrobnosti k odôvodneniu potreby navrhovaných úprav sú uvedené v osobitnej časti dôvodovej správy a aj v analýze vplyvov na životné prostredie.

Rozšírením intervalu pre začiatok zakázaného obdobia pre možnosť udelenia výnimky kontrolným ústavom v § 10c ods. 2 za ustanovených podmienok na ornej pôde, teda v jesennom období zo 14 dní na 28 dní od začiatku zakázaného obdobia pre ornú pôdu so svahovitosťou do 5° zaradenú do nízkeho a stredného stupňa obmedzenia (A a B) pre aplikáciu kvapalných hospodárskych hnojív, akýchkoľvek hnojív z chovu hydiny a drobných hospodárskych zvierat, kvapalných hnojivých látok s organicky viazaným dusíkom a priemyselných hnojív s obsahom dusíka pre možnosť aplikácie hnojív s obsahom dusíka v prípade vhodných poveternostných podmienok, sa umožňuje predĺženie doby pre jesenné poľnohospodárske práce. Navrhovaná úprava reflektuje dôsledky klimatickej zmeny.

Ďalšie navrhované úpravy vychádzajú z potrieb aplikačnej praxe a ich účelom je zabezpečenie jednoznačnosti pri výklade a aplikácie príslušných ustanovení zákona.

Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie, negatívny a pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, nebude mať sociálne vplyvy, vplyv na informatizáciu spoločnosti, na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, ani vplyv na služby verejnej správy pre občana. Vplyvy na životné prostredie a podnikateľské prostredie sú konkretizované v doložke vplyvov a príslušných analýzach vplyvov. Pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy súvisí so zavedením pokuty za nesplnenie administratívnej povinnosti podľa § 3a ods. 6, ktorá bude príjmom štátneho

rozpočtu.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právne záväznými aktmi Európskej únie.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1.Navrhovateľ zákona: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky

2.Názov návrhu zákona:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2000 Z. z. o hnojivách v znení neskorších predpisov

3.Predmet návrhu zákona je upravený v práve Európskej únie:

a)v primárnom práve

Čl. 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 202, 7.6.2016),

b) v sekundárnom práve

-smernica Rady 91/676/EHS z 12. decembra 1991 o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov (Ú. v. ES L 375, 31.12.1991; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 2) v platnom znení,

Gestor: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky,

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky.

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2003/2003 z 13. októbra 2003 o hnojivách (Ú. v. EÚ L 304, 21.11.2003; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 32) v platnom znení,

Gestor: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky.

-nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1009 z 5. júna 2019, ktorým sa stanovujú pravidlá sprístupňovania EÚ produktov na hnojenie na trhu, menia nariadenia (ES) č. 1069/2009 a (ES) č. 1107/2009 a ruší nariadenie (ES) č. 2003/2003 (Ú. v. EÚ L 170, 25.6.2019) v platnom znení,

Gestor: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky.

c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)uviesť lehotu na prebranie príslušného právneho aktu Európskej únie, príp. osobitná lehota účinnosti jeho ustanovení

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1009 z 5. júna 2019, ktorým sa stanovujú pravidlá sprístupňovania EÚ produktov na hnojenie na trhu, menia nariadenia (ES) č. 1069/2009 a (ES) č. 1107/2009 a ruší nariadenie (ES) č. 2003/2003 v platnom znení sa uplatňuje sa od 16. júla 2022, okrem čl. 4 ods. 3 a čl. 14, 42, 43, 44, 45, 46 a 47, ktoré sa uplatňujú od 15. júla 2019 a čl. 20 až 36, ktoré sa uplatňujú od 16. apríla 2020.

b)uviesť informáciu o začatí konania v rámci „EÚ Pilot“ alebo o začatí postupu Európskej komisie, alebo o konaní Súdneho dvora Európskej únie proti Slovenskej republike

podľa čl. 258 a 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v jej platnom znení, spolu s uvedením konkrétnych vytýkaných nedostatkov a požiadaviek na zabezpečenie nápravy so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe 3 verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie,

V oblasti, ktorú upravuje tento návrh zákona, neboli začaté proti Slovenskej republike žiadne z uvedených konaní.

c)uviesť informáciu o právnych predpisoch, v ktorých sú uvádzané právne akty Európskej únie už prebrané, spolu s uvedením rozsahu ich prebrania, príp. potreby prijatia ďalších úprav

Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 136/2000 Z. z. o hnojivách v znení neskorších predpisov.

Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 174/2017 Z. z., ktorým sa ustanovujú citlivé oblasti a zraniteľné oblasti v znení nariadenia vlády č. 62/2022 Z. z.

Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 151/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o agrochemickom skúšaní pôd a o skladovaní a používaní hnojív

Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR č. 215/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o obhospodarovaní poľnohospodárskej pôdy v zraniteľných oblastiach

5.Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie:

Úplne

Doložka vybraných vplyvov

1.Základné údaje

Názov materiálu

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2000 Z. z. o hnojivách v znení neskorších predpisov

Predkladateľ (a spolupredkladateľ)

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky

☐

Materiál nelegislatívnej povahy

☒

Materiál legislatívnej povahy

Charakter predkladaného materiálu

☒

Transpozícia práva EÚ

V prípade transpozície uveďte zoznam transponovaných predpisov:

Termín začiatku a ukončenia PPK

December 2021

Predpokladaný termín predloženia na pripomienkové konanie

Január 2022

Predpokladaný termín začiatku a ukončenia ZP**

Predpokladaný termín predloženia na rokovanie vlády SR*

Marec 2022

2.Definovanie problému

Úprava relevantných častí zákona č. 136/2000 Z. z. o hnojivách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) v nadväznosti na nadobudnutie uplatniteľnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1009 z 5. júna 2019, ktorým sa stanovujú pravidlá sprístupňovania EÚ produktov na hnojenie na trhu, menia nariadenia (ES) č. 1069/2009 a (ES) č. 1107/2009 a ruší nariadenie (ES) č. 2003/2003 v platnom znení (ďalej len „nariadenie (EÚ) 2019/1009“).

Potreba vykonania viacerých vecných úprav zákona v nadväznosti na poznatky a potreby aplikačnej praxe.

3.Ciele a výsledný stav

Nariadenie (EÚ) 2019/1009 sa implementuje v relevantných ustanoveniach zákona tak po formálnej stránke, nahradením pojmu „hnojivo ES“ hnojivom, ktorým je EÚ produkt na hnojenie, ako aj po vecnej stránke úpravou sankcií za porušenie požiadaviek, podmienok a povinností v súvislosti s uvádzaním EU produktu na hnojenie do obehu a úpravou prechodného ustanovenia o podmienkach uvádzania doterajšieho produktu – hnojiva s označením „hnojivo ES“ do obehu.

Navrhuje sa vykonanie vecných úprav zákona v nadväznosti na poznatky a potreby aplikačnej praxe a aj vzhľadom na výsledky konzultácií v súvislosti s prípravou návrhu zákona (bod 3.2. analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie).

S cieľom, aby sa cez monitoring pohybu čistiarenských kalov vyprodukovaných v SR alebo dovezených zo zahraničia umožnila lepšia dosledovateľnosť zdroja znečistenia poľnohospodárskej pôdy alebo vody alebo prípadnej nelegálnej likvidácie čistiarenských kalov sa v § 3a ods. 6 navrhuje zavedenie každoročného hlásenia ustanovených údajov pre producentov sekundárnych zdrojov živín alebo kompostu obsahujúcich čistiarenský kal Ústrednému kontrolnému a skúšobného ústavu poľnohospodárskemu v Bratislave (ďalej len „kontrolný ústav“).

Navrhovaná úprava súvisí aj s navrhovanou úpravou definície producenta v § 2 písm. s). Hlásenie sa má zasielať v rozsahu údajov o celkovom vyprodukovanom množstve a zložení sekundárnych zdrojov živín a kompostov podľa druhu a podľa odberateľov a o množstve spracovaného čistiarenského kalu za predchádzajúci kalendárny rok. Navrhovanými úpravami vo vzťahu k produktom s obsahom čistiarenských kalov sa sleduje zabezpečenie záujmu na ochrane zdravia ľudí, zvierat a životného prostredia pri využívaní tohto alternatívneho zdroja živín. Podrobnosti k cieľom navrhovaných úprav sú uvedené v dôvodovej správe a analýze vplyvov na životné prostredie.

Rozšírením intervalu pre začiatok zakázaného obdobia pre možnosť udelenia výnimky úpravou v § 10c ods. 2 sa predĺži doba pre jesenné poľnohospodárske práce a zároveň sa ale neohrozí možnosť znečistenia podzemných vôd dusičnanmi, keďže aplikácia hnojív s obsahom dusíka bude pod kontrolou kontrolného ústavu. Vzhľadom na klimatickú zmenu sa v súvislosti charakter počasia zvyčajne predlžuje obdobie, kedy rastlinná produkcia dokáže ešte využiť dusík. Navrhovaná úprava teda reflektuje dôsledky klimatickej zmeny a v tomto smere je

podporená štúdiou Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra - Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy.

Ďalšie navrhované úpravy vychádzajú z potrieb aplikačnej praxe, a ich účelom je zabezpečenie jednoznačnosti pri výklade a aplikácie príslušných ustanovení zákona.

4.Dotknuté subjekty

Podnikatelia v pôdohospodárstve, Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave, Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvom SR

5.Alternatívne riešenia

Aké alternatívne riešenia vedúce k stanovenému cieľu boli identifikované a posudzované pre riešenie definovaného problému?

Žiadne alternatívne riešenia nie sú.

Nulový variant - uveďte dôsledky, ku ktorým by došlo v prípade nevykonania úprav v predkladanom materiáli a alternatívne riešenia/spôsoby dosiahnutia cieľov uvedených v bode 3

V prípade neprijatia návrhu zákona

-nebude zabezpečená dostatočná implementácia nariadenia (EÚ) 2019/1009 formálnym zosúladením relevantných ustanovení zákona vzhľadom na novú kategóriou hnojiva, ktorým je EÚ produkt na hnojenie, a vo vzťahu k implementácii čl. 38 na stanovenie pravidiel, pokiaľ ide o sankcie uplatniteľné pri porušení,

-nebude zabezpečené vykonanie vecných úprav, ktoré vznikli z poznatkov a potrieb aplikačnej praxe, ktorými sa okrem iného, zabezpečuje aj záujem na ochrane zdravia ľudí, zvierat a životného prostredia pri využívaní čistiarenských kalov ako zdroja živín pri zabezpečení rastlinnej produkcie (potreba vykonania vecných úprav je odôvodnená v osobitnej časti dôvodovej správy a v analýze vplyvov na životné prostredie).

6.Vykonávacie predpisy

Predpokladá sa prijatie/zmena vykonávacích predpisov?

☐ Áno

☒ Nie

Ak áno, uveďte ktoré oblasti budú nimi upravené, resp. ktorých vykonávacích predpisov sa zmena dotkne:

7.Transpozícia práva EÚ

Áno. Upravuje sa transpozícia prílohy III čl. 1 ods. 1 smernice Rady 91/676/EHS z 12. decembra 1991 o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov v platnom znení v § 10c ods. 2.

8.Preskúmanie účelnosti

Preskúmanie účelnosti sa navrhuje vo vzťahu k úprave časového intervalu pre možnosť udelenia výnimky zo zákazu aplikácie dusíkatých hnojivých látok v zraniteľných oblastiach podľa § 10c ods. 2 vzhľadom na to, že táto úprava reflektuje dôsledky klimatickej zmeny, a to najneskôr po štyroch rokoch od účinnosti návrhu zákona alebo pri pravidelnom prehodnocovaní katastrov obcí, ktoré sú zaradené do zraniteľných oblastí.

Preskúmanie účelnosti sa navrhuje aj vo vzťahu k efektívnosti úpravy každoročného hlásenia producentov sekundárnych zdrojov živín alebo kompostu obsahujúcich čistiarenský kal kontrolnému ústavu podľa § 3a ods. 6 s cieľom preverenia, či takto nastavený monitoring pohybu čistiarenských kalov na území Slovenskej republiky (domácej produkcie alebo dovozu zo zahraničia) a ich aplikácie v produktoch do pôdy je efektívnym nástrojom pre dosledovanie zdroja prípadného znečistenia, nastolenia nápravných opatrení a zabránenia ďalšiemu znečisteniu poľnohospodárskej pôdy a podzemných a povrchových vôd alebo nelegálnej likvidácii čistiarenských kalov, a to po štyroch rokoch od účinnosti návrhu zákona.

9.Vybrané vplyvy materiálu

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

z toho rozpočtovo zabezpečené vplyvy,

v prípade identifikovaného negatívneho

vplyvu

☐

Áno

☐

Nie

☐

Čiastočne

Vplyvy na podnikateľské prostredie

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

z toho vplyvy na MSP

☐

Pozitívne

☐

Žiadne

☒

Negatívne

Mechanizmus znižovania byrokracie

a nákladov sa uplatňuje:

☒

Áno

☐

Nie

Sociálne vplyvy

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na životné prostredie

☒

Pozitívne

☐

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na služby verejnej správy pre občana, z toho

vplyvy služieb verejnej správy na občana

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

vplyvy na procesy služieb vo verejnej správe

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

Vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu

☐

Pozitívne

☒

Žiadne

☐

Negatívne

10.Poznámky

V prípade potreby uveďte doplňujúce informácie k identifikovaným vplyvom a ich analýzam. Informácie v tejto časti slúžia na zhrnutie vplyvov a nie ako náhrada za vypracovanie príslušných analýz vybraných vplyvov.

Administratívna povinnosť podľa § 3a ods. 6: Hlásenie podľa § 3a ods. 6 producent sekundárneho zdroja živín a kompostu zasiela kontrolnému ústavu formou elektronického podania na formulári zverejnenom na webovom sídle kontrolného ústavu. Vyplnenie hlásenia v priemere zaberie cca 15 minút ročne.

V súčasnosti nie je možné kompenzovať (OUT-ovať) náklady vyplývajúce z uvedenej administratívnej povinnosti vzhľadom na to, že všetky aktuálne platné administratívne povinnosti v oblasti poľnohospodárskej výroby a podnikateľov v pôdohospodárstve sú efektívne využívané na dosiahnutie cieľov v oblasti štátnej environmentálnej politiky pokiaľ ide o zníženie znečistenia vôd a pôdy zapríčinené alebo vyvolané v dôsledku využívania hnojív a alternatívnych zdrojov živín na poľnohospodárskej pôde a zabránenie ďalšieho znečistenia tohto druhu.

Rozšírením intervalu pre začiatok zakázaného obdobia pre možnosť udelenia výnimky úpravou navrhovanou v § 10c ods. 2, teda v jesennom období zo 14 dní na 28 dní od začiatku zakázaného obdobia pre ornú pôdu so svahovitosťou do 5° zaradenú do nízkeho a stredného stupňa obmedzenia (A a B) pre aplikáciu kvapalných hospodárskych hnojív, akýchkoľvek hnojív z chovu hydiny a drobných hospodárskych zvierat, kvapalných hnojivých látok s organicky viazaným dusíkom a priemyselných hnojív s obsahom dusíka pre možnosť aplikácie hnojív s obsahom dusíka v prípade vhodných poveternostných podmienok, sa predĺži doba pre jesenné poľnohospodárske práce a zároveň nehrozí znečistenie podzemných vôd dusičnanmi, keďže aplikácia hnojív s obsahom dusíka bude pod kontrolou kontrolného ústavu. Navrhovaná úprava reflektuje dôsledky klimatickej zmeny a z hľadiska podnikateľských subjektov má pozitívny vplyv.

Za nesplnenie administratívnej povinnosti podľa § 3a ods. 6 sa navrhuje uloženie pokuty. Pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu a v tomto smere ide o potencionálny pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ktorý nie je možné kvantifikovať.

11.Kontakt na spracovateľa

e-mail: Monika Halásová, odbor rastlinnej výroby,

monika.halasova@land.gov.sk

, 02/59266371

e-mail: Lucia Horeličanová, odbor rastlinnej výroby,

lucia.horelicanova@land.gov.sk

02/59266446

12.Zdroje

Neformálne konzultácie k príprave návrhu zákona boli so Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou, Agrárnou komorou Slovenska ako aj so štátnymi, výskumnými a vedeckými inštitúciami, ktoré potvrdili potrebu úpravy terajšieho znenia zákona č. 136/2000 Z. z. o hnojivách v znení neskorších predpisov.

13.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov z PPK č. 273/2021

(v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 8.1 Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☒ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

Pripomienky a návrhy zmien: Komisia uplatňuje k materiálu nasledovné pripomienky a odporúčania:

K doložke vybraných vplyvov

Komisia žiada predkladateľa vyplniť Doložku vo všetkých jej povinných bodoch, t. j. dopracovať ju v bodoch:

5. Alternatívne riešenia, v ktorom je potrebné uviesť minimálne nulový variant.

8. Preskúmanie účelnosti, v ktorom je potrebné nastaviť čas, po ktorom dôjde k preskúmaniu, ako aj kritériá, na základe ktorých sa prieskum zrealizuje. Cieľom prieskumu je overiť, či riešenie problému, ktoré bolo prijaté, plní svoj účel,

10. Poznámky, kde je potrebné uviesť informáciu ohľadne vplyvov. Komisia navrhuje presunúť vetu z cieľa bod 3 „Hlásenie producent sekundárneho zdroja živín a kompostu zasiela kontrolnému ústavu, ktoré je zverejnené na webovom sídle kontrolného ústavu. Vyplnenie hlásenia v priemere zaberie cca 15 minút ročne“,

11. Kontakt na spracovateľa, kde je potrebné uviesť meno, priezvisko a funkciu spracovateľa resp. útvar, e-mailový a telefonický kontakt.

Komisia žiada predkladateľa v Doložke vybraných vplyvov vyznačiť uplatňovanie mechanizmu znižovanie byrokracie a nákladov vyznačením políčka „áno“

Komisia žiada predkladateľa o vyčíslenie počtu podnikateľských subjektov, vrátane MSP, ktoré budú dotknuté či ovplyvnené predkladaným materiálom, v bode 4. Dotknuté subjekty Doložky vybraných vplyvov.

K vplyvom na podnikateľské prostredie

Komisia žiada predkladateľa o vyplnenie všetkých častí Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie v súlade s Jednotnou metodikou na posudzovanie vybraných vplyvov.

Komisia žiada predkladateľa doplniť novú administratívnu povinnosť do Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie do časti 3.1. V predmetnej analýze chýba nová povinnosť opätovne požiadať o vydanie povolenia na používanie sekundárneho zdroja živín alebo kompostu aj pri zmene vstupných surovín (bod 6 vlastného materiálu).

Komisia žiada predkladateľa o vyčíslenie nákladov regulácie na celé podnikateľské prostredie v časti 3.1 Náklady regulácie Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie a ich uvedenie v súhrnnej tabuľke v časti 3.1.1 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie, vzhľadom na avizovaný a vyznačený negatívny vplyv regulácie na podnikateľské prostredie, vrátane MSP.

Komisia žiada predkladateľa dopracovať časť 3.2 Vyhodnotenie konzultácií Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie. Subjekty s ktorými boli konzultácie vykonané sú uvedené v časti 12 Doložky. Je potrebné uviesť konkrétne informácie o diskutovaných témach, pripomienkach a výsledkoch konzultácií.

Komisia žiada predkladateľa dopracovať časť 3.3 Vplyvy na konkurencieschopnosť a produktivitu Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie. Na základe uvedených otázok a odpovedí je potrebné vyznačiť, či sa konkurencieschopnosť a produktivita zvyšuje, nemení, alebo znižuje.

Komisia žiada v Analýze vplyvov na podnikateľské prostredie v časti 3.4 doplniť informáciu o pokutách vyplývajúcich z bodu 19. návrhu zákona.

Komisia žiada predkladateľa o kvantifikáciu vplyvov, vypracovanie a priloženie Kalkulačky nákladov. Podľa aktuálneho znenia Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov je Kalkulačka nákladov povinnou súčasťou analýzy vplyvov.

K vplyvom na rozpočet verejnej správy

V predkladacej správe a v časti 9 doložky vybraných vplyvov sa uvádzajú žiadne vplyvy predmetného návrhu zákona na rozpočet verejnej správy. S uvedeným konštatovaním sa Komisia nestotožňuje, keďže navrhovanou

úpravou § 15 zákona č. 136/2000 Z. z. sa rozširuje okruh pokút, ktoré môže uložiť Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave pri porušení ustanovení tohto zákona a ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu.

Vzhľadom na uvedené je potrebné v celom materiáli upraviť vykazovanie vplyvov predmetného návrhu zákona na rozpočet verejnej správy. Súčasne podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako aj podľa platnej Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov je potrebné dopracovať analýzu vplyvov na rozpočet verejnej správy, v ktorej predkladateľ kvantifikuje pozitívne vplyvy návrhu zákona na rozpočet verejnej správy na bežný rok a na tri nasledujúce rozpočtové roky. Pokiaľ takáto kvantifikácia nie je možná, Komisia žiada v časti 10. Poznámky doložky vybraných vplyvov uviesť zdôvodnenie.

Pre informáciu Komisia uvádza, že v prípade žiadnych vplyvov materiálu na rozpočet verejnej správy sa rozpočtová zabezpečenosť identifikovaného negatívneho vplyvu na rozpočet verejnej správy neoznačuje.

Vyhodnotenie:

Pripomienky k doložke vplyvov a k vplyvom na rozpočet verejnej správy boli zohľadnené úpravami relevantných častí doložky vplyvov.

Pripomienky k vplyvom na podnikateľské prostredie boli zohľadnené úpravami relevantných častí okrem požiadavky na doplnenie novej administratívnej povinnosti opätovne požiadať o vydanie povolenia na používanie sekundárneho zdroja živín podľa § 3a ods. 1. K zavedeniu novej administratívnej povinnosti nedochádza. Právna úprava v § 3a ods. 1 vychádzala z poznatkov aplikačnej praxe a jej účelom je zabezpečenie lepšej zrozumiteľnosť pre adresáta – podnikateľa, pokiaľ ide o vymedzenie skutočností, ktoré sa považujú za zmenu výrobných podmienok. Navrhovanou úpravu sa má vymedziť, že zmenou výrobných podmienok je aj zmena vstupných surovín vrátane zmeny dodávateľa vstupných surovín. Text ustanovenia sa upravil tak, aby z neho bol sledovaný účel zrejmý a jednoznačný.

14.Stanovisko Komisie na posudzovanie vybraných vplyvov zo záverečného posúdenia č. .......... (v prípade, ak sa uskutočnilo v zmysle bodu 9.1. Jednotnej metodiky)

☐ Súhlasné

☐ Súhlasné s návrhom na dopracovanie

☐ Nesúhlasné

Uveďte pripomienky zo stanoviska Komisie z časti II. spolu s Vaším vyhodnotením:

Analýza vplyvov na podnikateľské prostredie

Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2000 Z. z. o hnojivách v znení neskorších predpisov

Predkladateľ:

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky

3.1 Náklady regulácie

3.1.1 Súhrnná tabuľka nákladov regulácie

Zavedenie každoročného hlásenia ustanovených údajov pre producentov sekundárnych zdrojov živín alebo kompostu obsahujúcich čistiarenský kal Ústrednému kontrolnému a skúšobného ústavu poľnohospodárskemu v Bratislave (ďalej len „kontrolný ústav“) podľa § 3a ods. 6 návrhu zákona. Cieľom navrhovanej úpravy je monitoringom pohybu čistiarenských kalov na území SR (domácej produkcie alebo dovozu zo zahraničia) a jeho následnej či už priamej aplikácie alebo aplikácie v rôznych produktov do pôdy umožniť dosledovanie zdroja prípadného znečistenia, nastolenia nápravných opatrení a zabráneniu ďalšiemu znečisteniu poľnohospodárskej pôdy alebo nelegálnej likvidácii čistiarenských kalov. Producent sekundárneho zdroja živín a kompostu zasiela kontrolnému ústavu formou elektronického podania na formulári zverejnenom na webovom sídle kontrolného ústavu. Vyplnenie hlásenia v priemere zaberie cca 15 minút ročne.

Administratívne náklady sú uvedené v tabuľke 3.1.1.

Kalkulačka nákladov je vypracovaná s ohľadom na to, že nie je možné určiť počet subjektov dotknutých danou reguláciou, a to z dôvodu, že nie je možné určiť alebo predpokladať koľko producentov sekundárnych zdrojov živín alebo kompostu sa rozhodne spracovávať v rámci svojej výroby čistiarenský kal. Vypracovanie novej administratívnej povinnosti zaberie cca 15 min. jedenkrát ročne, preto sa zvýšenie finančných nákladov pre podnikateľské subjekty približuje alebo rovná nule.

Tabuľka č. 1: Zmeny nákladov (ročne) v prepočte na podnikateľské prostredie (PP), vyhodnotenie mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov.

Nahraďte rovnakou tabuľkou po vyplnení Kalkulačky nákladov podnikateľského prostredia, ktorá je povinnou prílohou tejto analýzy a nájdete ju na

webovom sídle MH SR

, (ďalej len „Kalkulačka

nákladov“):

TYP NÁKLADOV

Zvýšenie nákladov v € na PP

Zníženie nákladov v € na PP

A. Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality

B. Iné poplatky

C. Nepriame finančné náklady

D. Administratívne náklady

Spolu = A+B+C+D

z toho

E. Vplyv na mikro, malé a stredné podniky

F. Úplná harmonizácia práva EÚ

VÝPOČET mechanizmu znižovania byrokracie a nákladov

OUT

G. Náklady okrem výnimiek = B+C+D-F

3.1.2 Výpočty vplyvov jednotlivých regulácií na zmeny v nákladoch podnikateľov

Tabuľka č. 2: Výpočet vplyvov jednotlivých regulácií:

P.č.

Zrozumiteľný a stručný opis regulácie (dôvod zvýšenia/zníženia nákladov na PP)

Číslo normy(zákona, vyhlášky a pod.)

Lokalizácia(§, ods.)

Pôvod regulácie: SR/EÚ úplná harm./EÚ harm. s možnosťou voľby

Účinnosť regulácie

Kategória dotk. subjektov

Počet subjektov spolu

Počet subjektov MSP

Vplyv na 1 podnik. v €

Vplyv na kategóriu dotk. subjektov v €

Druh vplyvuIn (zvyšuje náklady) / Out (znižuje náklady)

Producent sekundárneho zdroja živín a producent kompostu, ktorý zapracoval do vyprodukovaného sekundárneho zdroja živín alebo kompostu čistiarenský kal, je povinný zaslať kontrolnému ústavu každoročne do 15. februára hlásenie o celkovom množstve sekundárnych zdrojov živín a kompostov uvedených do obehu za predchádzajúci kalendárny rok podľa druhu a podľa odberateľov, ak sekundárny zdroj živín alebo kompost obsahuje čistiarenské kaly.

136/2000

§ 3a ods. 6

16.07.22

Producenti sekundárneho zdroja živín alebo kompostu

0,00

In (zvyšuje náklady)

Doplňujúce informácie k spôsobu výpočtu vplyvov jednotlivých regulácií na zmenu nákladov

Osobitne pri každej regulácii s vplyvom na PP zhodnotenom v tabuľke č. 2 uveďte doplňujúce informácie tak, aby mohol byť skontrolovaný spôsob a správnosť výpočtov. Uveďte najmä, ako ste vypočítali vplyvy a z akého zdroja ste čerpali početnosti (uveďte aj link na konkrétne štatistiky, ak sú dostupné na internete). Jednotlivé regulácie môžu mať jeden alebo viac typov nákladov (A. Dane, odvody, clá a poplatky, ktorých cieľom je znižovať negatívne externality, B. Iné poplatky, C. Nepriame finančné náklady, D. Administratívne náklady). Rozčleňte ich a vypočítajte v súlade s metodickým postupom.

3.2 Vyhodnotenie konzultácií s podnikateľskými subjektmi pred predbežným pripomienkovým konaním

Uveďte formu konzultácií vrátane zdôvodnenia jej výberu a trvanie konzultácií, termíny stretnutí. Uveďte spôsob oslovenia dotknutých subjektov, zoznam konzultujúcich subjektov, tiež link na webovú stránku, na ktorej boli konzultácie zverejnené.

Uveďte hlavné body konzultácií a ich závery.

Uveďte zoznam predložených alternatívnych riešení problematiky od konzultujúcich subjektov, ako aj návrhy od konzultujúcich subjektov na zníženie nákladov regulácií na PP, ktoré neboli akceptované a dôvod neakceptovania.

Alternatívne namiesto vypĺňania bodu 3.2 môžete uviesť ako samostatnú prílohu tejto analýzy Záznam z konzultácií obsahujúci požadované informácie.

Predbežná informácia k návrhu zákona bola zverejnená na portáli Slov- lexu dňa 25.08.2021 (PI/2021/200). K predbežnej informácii sa po vecnej stránke vyjadril Zväz vinohradníkov a vinárov Slovenska s požiadavkou na úpravu znenia zákona o hnojivách, že „vinohradníci potrebujú aj v citlivých oblastiach uskutočniť zásobné hnojenie“. V rámci konzultácii bolo uvedenému zväzu vysvetlené, že obmedzenia hnojenia v zraniteľných a citlivých oblastiach, ktoré sa vymedzené nariadením vlády SR, sa týka iba hnojenia hnojivami s obsahom dusíka a dusík je živinou, ktorou sa „nehnojí pôda, ale rastlina“ a preto hnojenie do zásoby hnojivami s obsahom dusíka nie je možné.

V rámci neformálnych konzultácii k príprave návrhu zákona bola so Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou, Agrárnou komorou Slovenska ako aj so štátnymi, výskumnými a vedeckými inštitúciami bola prerokovaná:

-potreba predĺžiť začiatok obdobia pre možnosť udelenia výnimky zo zakázaného obdobia pre aplikáciu hnojív v zraniteľných oblastiach z dôvodu klimatických zmien.

-priama aplikácia čistiarenského kalu na poľnohospodársku pôdu alebo vo forme produktov s obsahom čistiarenského kalu a možnosti ich dosledovania z dôvodu ochrany zdravia ľudí, zvierat a celkovo životného prostredia.

Výsledky konzultácii sú premietnuté do návrhu zákona o hnojivách.

3.3 Vplyvy na konkurencieschopnosť a produktivitu

Dochádza k vytvoreniu resp. k zmene bariér na trhu?

Nie

Bude sa s niektorými podnikmi alebo produktmi zaobchádzať v porovnateľnej situácii rôzne (napr. špeciálne režimy pre mikro, malé a stredné podniky tzv. MSP)?

Nie

Ovplyvňuje zmena regulácie cezhraničné investície (príliv/odliv zahraničných investícií resp. uplatnenie slovenských podnikov na zahraničných trhoch)?

Nie

Ovplyvní dostupnosť základných zdrojov (financie, pracovná sila, suroviny, mechanizmy, energie atď.)?

Nie

Ovplyvňuje zmena regulácie inovácie, vedu a výskum?

Nie

Ako prispieva zmena regulácie k cieľu Slovenska mať najlepšie podnikateľské prostredie spomedzi susediacich krajín EÚ?

Nemá vplyv na konkurencieschopnosť podnikateľských subjektov v SR s podnikateľskými subjektami v susediacich krajinách EÚ.

Konkurencieschopnosť:

Na základe uvedených odpovedí zaškrtnite a popíšte, či materiál konkurencieschopnosť:

☐ zvyšuje ☒ nemení☐ znižuje

Produktivita:

Aký má materiál vplyv na zmenu pomeru medzi produkciou podnikov a ich nákladmi?

Na základe uvedenej odpovede zaškrtnite a popíšte, či materiál produktivitu:

☐ zvyšuje ☒ nemení☐ znižuje

3.4 Iné vplyvy na podnikateľské prostredie

Rozšírením intervalu pre udelenie možnosti výnimky zo začiatku zakázaného obdobia podľa § 10c ods. 2 návrhu zákona v jesennom období zo 14 dní na 28 dní pre ornú pôdu so svahovitosťou do 5 ° zaradenú do nízkeho alebo stredného stupňa obmedzenia (A a B) pre aplikáciu kvapalných hospodárskych hnojív, akýchkoľvek hnojív z chovu hydiny a drobných hospodárskych zvierat, kvapalných hnojivých látok s organicky viazaným dusíkom a priemyselných hnojív s obsahom dusíka pre možnosť aplikácie hnojív, v prípade vhodných poveternostných podmienok, sa predĺži doba pre jesenné poľnohospodárske práce a zároveň sa ale neohrozí možnosť znečistenia podzemných vôd dusičnanmi, keďže aplikácia hnojív s obsahom dusíka bude pod kontrolou kontrolného ústavu. Vzhľadom na klimatické zmeny a na charakter počasia sa zvyčajne predlžuje obdobie, kedy rastlinná produkcia dokáže ešte využiť dusík.

Za porušenie povinnosti producenta sekundárneho zdroja živín a producenta kompostu, ktorý spracoval do vyprodukovaného sekundárneho zdroja živín alebo kompostu aj čistiarenský kal zaslať podľa § 3a ods. 6 návrhu zákona kontrolnému ústavu každoročne do 15. februára hlásenie v rozsahu ustanovených údajov sa ustanovuje sankcia vo výške od 400 eur do 3 000 eur.

Analýza vplyvov na životné prostredie

5.1 Ktoré zložky životného prostredia (najmä ovzdušie, voda, horniny, pôda, organizmy) budú predkladaným materiálom ovplyvnené a aký bude ich vplyv ?

V rámci obehového hospodárstva sa kladie dôraz na maximálne zhodnotenie odpadov spojené s dôslednou kontrolou nežiadúcich vstupov do životného prostredia. V našom prípade sa jedná o zhodnotenie čistiarenských kalov, či už na priame použitie alebo vo forme produktov, ktorých súčasťou sú čistiarenské kaly, ktoré sa aplikujú do poľnohospodárskej pôdy. Je veľmi dôležité, aby sme vedeli presne identifikovať, ako boli zhodnotené čistiarenské kaly, kde a v akom množstve. Čistiarenské kaly sú zdrojom základných živín, potrebných pre zabezpečenie rastlinnej produkcie, ale aj zdrojom kontaminantov ako sú ťažké kovy, nevynímajúc ale ani antibiotiká, hormóny a v ostatnej dobe sa poukazuje aj na vysoký obsah mikroplastov, ktoré majú veľmi vysoký kumulatívny charakter či už v telách rastlín a živočíchov, samozrejme ľudí nevynímajúc. Preto je odsledovanie miest, kde sa aplikujú čistiarenské kaly a poznanie spôsobu ich zhodnotenia dôležité aj z dôvodu znižovania rizika kontaminácie a zabezpečenie zrieďovacieho efektu pri prestupe nežiadúcich látok z čistiarenského kalu do rastlinnej produkcie. Primárne to má vplyv na poľnohospodársku pôdu, sekundárne na vodu a rastlinnú produkciu. Následne môže sa ich vplyv prejaviť aj v živočíšnej produkcii.

Z uvedených dôvodov majú navrhované úpravy týkajúce sa produktov s obsahom čistiarenského kalu a producentov sekundárnych zdrojov živín a kompostu v § 2 písm. s) a § 3a ods. 6 pozitívny vplyv na životné prostredie.

Rozšírením intervalu pre možnosť udelenia výnimky zo začiatku zakázaného obdobia v jesennom období zo 14 dní na 28 dní pre ornú pôdu so svahovitosťou do 5 ° zaradenú do nízkeho a stredného stupňa obmedzenia (A a B) pre aplikáciu kvapalných hospodárskych hnojív, akýchkoľvek hnojív z chovu hydiny a drobných hospodárskych zvierat, kvapalných hnojivých látok s organicky viazaným dusíkom a priemyselných hnojív s obsahom dusíka pre možnosť aplikácie hnojív v prípade vhodných poveternostných podmienok v § 10 c ods. 2, sa predĺži doba pre jesenné poľnohospodárske práce a zároveň nehrozí znečistenie podzemných vôd dusičnanmi, keďže aplikácia hnojív s obsahom dusíka bude pod kontrolou Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho v Bratislave. Vzhľadom na klimatickú zmenu sa v súvislosti s charakterom počasia zvyčajne predlžuje obdobie, kedy rastlinná produkcia dokáže ešte využiť dusík.

5.2 Bude mať predkladaný materiál vplyv na chránené územia a ak áno, aký?

Z vyššie uvedených dôvodov, je veľmi dôležité vedieť odsledovať napr. aplikáciu kompostu s obsahom čistiarenského kalu v chránených územiach.

5.3 Bude mať predkladaný materiál vplyvy na životné prostredie presahujúce štátne hranice? (ktoré zložky a ako budú najviac ovplyvnené)?

Presah cez štátne hranice to skôr smerom dovnútra, keďže sa v ostatnom čase čoraz častejšie vyskytuje dovoz takéhoto druhu odpadu zo zahraničia do Slovenskej republiky.

5.4 Aké opatrenia budú prijaté na zmiernenie negatívneho vplyvu na životné prostredie?

Presným monitoringom pohybu čistiarenského kalu, či už vyprodukovaného v SR alebo dovezeného zo zahraničia, sa získajú cenné informácie, ktoré následne umožnia elimináciu znečistenia, či už pôdy alebo vody a následne vstupu do potravového reťazca.

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

V § 2 písm. a) štvrtom bode sa rozširuje možnosť používania rastlinných pomocných látok, ktoré sú vyrobené aj z iných látok ako sú humáty, a ktoré v plnej miere svojimi účinkami zodpovedajú rastlinným pomocným látkam, ktoré zvyšujú účinnosť a využitie živín z hnojív a pôdy.

K bodom 2 a 6

V § 2 písm. s) sa spresňuje pojem producent. Za producenta sa nebude považovať fyzická osoba – nepodnikateľ, ktorý produkuje sekundárny zdroj živín alebo kompost pre vlastnú spotrebu a neuvádza ju na trh. Producentom sa rozumie fyzická osoba – podnikateľ, ktorý produkuje sekundárny zdroj živín alebo kompost a uvádza ich do obehu. Z dôvodu nutnosti evidencie, a tým monitorovania čistiarenských kalov aplikovaných do pôdy nie len priamou aplikáciou ale aj vo forme produktov, sa navrhuje doplniť, že producentom je aj producent sekundárneho zdroja živín a kompostu, ktorý zapracoval čistiarenský kal a neuvádza ho do obehu.

V § 3a ods. 6 sa ustanovuje povinnosť pre producenta sekundárneho zdroja živín a producenta kompostu, ktorý spracoval do vyprodukovaného sekundárneho zdroja živín alebo kompostu aj čistiarenský kal, bez ohľadu na vyrobené množstvo sekundárneho zdroja živín alebo kompostu, zaslať Ústrednému kontrolnému a skúšobnému ústavu poľnohospodárskemu v Bratislave (ďalej len „kontrolný ústav“) každoročne do 15. februára hlásenie v rozsahu ustanovených údajov. Hlásenie sa má vzťahovať k údajom o celkovom vyprodukovanom množstve a zložení sekundárnych zdrojov živín a kompostov podľa druhu a odberateľov a o množstve spracovaného čistiarenského kalu za predchádzajúci kalendárny rok. S úpravou v § 3a ods. 6 súvisí aj spresnenie definície producenta v § 2 písm. s) a jej cieľom je, aby sa cez monitoring pohybu čistiarenských kalov vyprodukovaných na území Slovenskej republiky alebo z dovozu zo zahraničia umožnila lepšia dosledovateľnosť zdroja znečistenia poľnohospodárskej pôdy alebo vody alebo prípadnej nelegálnej likvidácie čistiarenských kalov.

V § 3a ods. 7 sa ustanovuje rovnaký spôsob a forma hlásení podľa § 3a ods. 5 a 6. Po vecnej stránke sa vychádza z doterajšej úpravy spôsobu a formy hlásenia podľa § 3a ods. 5.

K dôvodom navrhovaných úprav je potrebné uviesť, že v rámci obehového hospodárstva sa kladie dôraz na maximálne zhodnotenie odpadov spojené s dôslednou kontrolou nežiadúcich vstupov do životného prostredia a pri zhodnocovaní čistiarenských kalov, či už na priame použitie alebo vo forme produktov, ktorých súčasťou sú čistiarenské kaly, ide primárne o vplyv na poľnohospodársku pôdu, sekundárne na vodu a rastlinnú produkciu, následne môže sa ich vplyv prejaviť aj v živočíšnej produkcii. Čistiarenské kaly sú zdrojom základných živín, potrebných pre zabezpečenie